Videokanál poslanca

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. To, čo sa nimi vinulo ako taká červená niť je, že hlavným problémom toho návrhu zákona aj potom, ak by bol schválený ten Eliáš-Bartekov pozmeňujúci návrh, naďalej ostáva spochybnenie nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov. A kým pri ochrane obetí trestných činov, ktorá v zásade dnes bola pod ministerstvom spravodlivosti, a teda pod priamym vplyvom ministra, to asi až taký problém nie je, lebo teda tam sú splnené nejaké formálne náležitosti a nie je, z ničoho nevyplýva, že by tá ochrana mala byť garantovaná nejakým nezávislým orgánom, ktorý nemá politickú kontrolu, tak v prípade ochrany oznamovateľov je to inak. Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti by mala byť garantovaná nezávislým úradom, nezávislým od aktuálnej politickej moci, lebo tá protispoločenská činnosť nie je iba bežná kriminalita. Častokrát ide o korupciu a o nekalé praktiky, ktoré sa týkajú zneužívania moci, možno ani nie tak u súkromných zamestnávateľov, ale vo verejnej správe a, samozrejme, aj u tých súkromných zamestnávateľov, ktorí nejakým spôsobom prichádzajú do styku s verejnou mocou a s politickou mocou. Čiže vo vzťahu k tým oznamovateľom to bude problém a to, čo chcete urobiť so zákonom, je problém, lebo idete zlikvidovať nezávislú inštitúciu a nahradiť ju inštitúciou, ktorá už nezávislou aj v dôsledku toho nebude.

Vážený pán predkladateľ, minister práce, sociálnych vecí a rodiny a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme po výraznom zvrate v legislatívnom procese, ktorý dalo by sa povedať, že mení hru a obnažuje skutočnú povahu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pokiaľ sa ten názov nezmení na ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti, čo by teda bolo primeranejšie po tých zmenách, ktoré nasledujú.
Zopakujme si, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré začalo sobotným rokovaním vlády. Ja si veľmi ani nepamätám, že by vláda niekedy rokovala v sobotu, že čo také urgentné sa musí stať, aby vláda rokovala v sobotu. Tak ako je to už zvykom, neexistujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Opakovane sa domáhame toho, aby nám predkladateľ povedal, aké práva, konkrétne aké práva sú ohrozené a v čom spočíva mimoriadnosť situácie, keď agenda, ktorá dlhé roky je na ministerstve spravodlivosti a je tam kvalitne zabezpečovaná, teda ochrana obetí trestných činov a pomoc obetiam trestných činov je na ministerstve spravodlivosti tak ako dlhé roky predtým, a keď ochrana oznamovateľov, ktorá sa v dôsledku zákona z roku 2019 posunula na kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda už od roku dvetisíc nie devätnásť, ale ´21, upozorňujem, že až od roku 2021, ešte sa k tomu vrátim, je zabezpečená Úradom na ochranu oznamovateľov. Sú v dvoch rôznych inštitúciách a je to taký vážny problém, že treba, aby sa vláda zišla v sobotu a parlament schválil skrátené legislatívne konanie.
Prichádzate s návrhom zákona, ktorý, a to je paradox, to nie je úplne obvyklé ani na vaše pomery, že síce áno, skrátené legislatívne konanie odôvodňujete nejakým fiktívnym, skutočne neexistujúcim ohrozením základných práv a slobôd alebo hospodárskymi škodami, ale tu sme v situácii, že nielenže neexistujú tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo žiadne ľudské práva nie sú ohrozené, ale práve naopak, ľudské práva môžu byť ohrozené tým, ak bude tento návrh zákona schválený, môže byť prinajmenšom dočasne oslabená ochrana obetí trestných činov, môže byť ohrozená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď už nie tými zmenami, ktoré vypustíte zrejme pozmeňujúcim návrhom, na ktoré sme vás dlhodobo upozorňovali, ale likvidáciou nezávislého úradu a vytvorením úradu, ktorý bude politicky ovládaný.
Po pozmeňujúcom návrhu, ktorý sem priniesol pán poslanec Eliáš s odôvodnením, že je to výsledok komunikácie s Európskou komisiou bez toho, aby to akokoľvek bližšie vysvetlil, tak v tom návrhu vašom ostanú iba také veci, ako je likvidácia úradu, ktorý bol zriadený na základe zákona schváleného za vašej predchádzajúcej vlády a výmena jeho predsedníčky, ktorá bola vybratá na základe mechanizmu a výberovou komisiou v časoch vašej predchádzajúcej vlády.
Rovnako by som chcel pripomenúť, že ešte v roku 2023 ste spolu s novelou Trestného zákona prišli s návrhom na skrátené legislatívne konanie o zmene tohto zákona, lebo sa vám nepáčila právna úprava ochrany oznamovateľov, potom ste na to zabudli a nebolo ani skrátené legislatívne konanie, ani žiadne iné legislatívne konanie, dva roky sa nič nedialo. Potom prišiel poslanecký návrh skupiny poslancov HLAS-u - poslancov Barteka, Kalivodu a Demečka - ktorý obsahoval zúženie a oslabenie ochrany oznamovateľov. Súčasná predsedníčka úradu pani Dlugošová na to upozornila poslancov, napísala list členom ústavnoprávneho výboru, dokonca prišla na ústavnoprávny výbor pred touto schôdzou a chcela v bode rôzne informovať poslancov, členov ústavnoprávneho výboru, v čom spočíva problematickosť návrhu poslancov HLAS-u, ktorý by obmedzoval ochranu oznamovateľov iba na oznámenia smerujúce k osobe zamestnávateľa a ktorý by umožňoval prehodnocovať už poskytnutú ochranu aj retroaktívne, a tvrdila, že by to bol rozpor s právom Európskej únie. Vy ste to popierali, neumožnili ste jej vystúpiť, mimochodom, ani včera, ale ani vtedy v rôznom nemohla dostať tri minúty, aby sa k tomu vyjadrila, k veci, ktorá sa týka jej úradu a ktorá bola poslancami navrhovaná bez akejkoľvek konzultácie s úradom. Popierali ste, že je to v rozpore s právom Európskej únie.
Potom prišla vláda s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Tie ustanovenia, ktoré boli problematické a ktoré boli evidentne v rozpore s príslušnou európskou smernicou, vláda zahrnula do svojho návrhu. My sme na to opätovne upozorňovali a vy ste to opäť odmietali, že nie, nie je to problém, je to v poriadku, aby po už neviem koľkých dňoch rokovania, rozpráv, diskusií vo výboroch, v pléne, prišla dvojica poslancov Eliáš a Bartek s tým, že presne tieto ustanovenia sa majú z návrhu zákona vypustiť a je to výsledok konzultácií s Európskou komisiou. Čiže vlastne potvrdzujete, že sme mali pravdu. Potvrdzujete, že pani predsedníčka Dlugošová mala pravdu, keď vás upozorňovala na to, že takýmto spôsobom ak sa zúži ochrana oznamovateľov, bude to v rozpore s právom Európskej únie, a teda úplný paradox je, že pán poslanec Bartek je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa z vládneho návrhu vypúšťa to, čo je obsahom jeho poslaneckého návrhu. Ja neviem, ja by som sa asi hanbil, keby som predložil nejaký poslanecký návrh, potom sa ten poslanecký návrh premietol do vládneho návrhu a potom by som ja mal pozmeňujúcim návrhom vypustiť z vládneho návrhu to, čo som vlastne ja chcel dostať do zákona. Ale dobre, no tak asi to máme nastavené inak.
Chcem upozorniť, že vládny návrh vo svojej dôvodovej správe tvrdí, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, čo v dôsledku tohto pozmeňujúceho návrhu pánov poslancov Eliáša a Barteka je zjavné, že je to lož, že to nie je pravda, že ten návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, lebo pozmeňujúci návrh je výsledkom konzultácií s Európskou komisiou. A človek by si tak povedal, že ak niekto chce navrhnúť nejaký zákon alebo predložiť návrh zákona do parlamentu, tak by si mal predtým, ako ho predloží, overiť či je alebo nie je ten návrh zákona v súlade s právom Európskej únie. Nota bene keď to robí vláda, keď potrebuje konzultovať s Európskou komisiou, tak to má urobiť predtým, ako navrhne nejaký zákon do parlamentu, nie až potom.
No ak tento pozmeňujúci návrh bude schválený, tak celý návrh zákona sa scvrkne, páči sa mi to slovo, ktoré použil pán poslanec Krúpa, celý ten návrh zákona sa scvrkne iba na likvidáciu úradu a odstránenie jeho súčasnej predsedníčky a jej nahradenie nejakou figúrkou, ktorú vymenuje pán predseda Národnej rady Raši. Ale tam je možný naďalej rozpor s právom Európskej únie, lebo ochrana oznamovateľov má byť garantovaná nezávislým úradom. A čo je to za nezávislý úrad, kde síce je v zákone napísané, že iba so zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú striktné a prísne nastavené, možno odvolať predsedu úradu, a keďže tie dôvody nenastali, tak si parlamentná väčšina pomôže tým, že úrad zruší, založí nový úrad, ktorý bude takmer jedna k jednej rovnaký ako ten predchádzajúci úrad a dá si tam svojho človeka? To nie je nezávislosť, to je spochybnenie nezávislosti takéhoto úradu, takejto inštitúcie. To je niečo podobné, ako keby ste novelizovali súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dopísali by ste tam, že Národná rada môže na návrh vlády odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu a potom na základe takto zmeneného zákona by ste odvolali pani Dlugošovú z funkcie predsedníčky úradu a zvolili si tam niekoho ďalšieho. Lebo je to obchádzanie účelu zákona, obchádzanie zmyslu toho ustanovenia, ktoré tam je dnes a ktoré má chrániť nezávislosť úradu a nezávislosť osoby, ktorá sedí na čele úradu alebo stojí na čele úradu.
Tie formálne dôvody, ktorými vláda odôvodňuje, teraz už nechajme bokom skrátené legislatívne konanie, to všetci vedia, že je nezmysel, že na to dôvody nie sú, je spojenie dvoch nesúvisiacich agend - ochranu oznamovateľov a ochrany obetí. Doteraz tu nikto nevysvetlil, akým spôsobom pomôže či už oznamovateľom alebo obetiam trestnej činnosti, ak sa o nich bude starať jedna inštitúcia, lebo ide o dve odlišné agendy. Ja som veľmi rozmýšľal, že kde môže byť ten prienik, že aká je tá osoba, ja by som rád spoznal nejakú jednu osobu, ktorá je zároveň aj oznamovateľom protispoločenskej činnosti a potrebuje ochranu pred svojím zamestnávateľom a zároveň aj obeťou násilnej trestnej činnosti, ktorá by mala dostať odškodnenie a že by jej mohlo prospieť, keby to robil jeden úrad. Aj v rámci toho úradu to aj tak budú robiť dvaja rôzni zamestnanci. A teda môže byť napríklad situácia, že zamestnanec sa dozvie, že jeho zamestnávateľ je skorumpovaný, podá trestné oznámenie, potom ho niekto zbije, ublíži mu na zdraví a potom sa zistí, že to bolo na objednávku toho zamestnávateľa. Tak tá osoba bude v pozícii oznamovateľa, ktorého bude treba chrániť pred odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa a zároveň aj obete úmyselného násilného trestného činu, ktorá sa bude môcť domáhať odškodnenia. Teoreticky taká situácia môže nastať, ale koľko je takých prípadov? Koľko z tých obetí, ktoré sú odškodňované v súčasnosti ministerstvom spravodlivosti, sú zároveň aj oznamovatelia trestného činu v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a koľkí z oznamovateľov protispoločenskej činnosti sú zároveň aj v postavení obeti násilného trestného činu? Teoreticky to možné je, ale obávam sa, že prakticky taká situácia ani nenastala, teoreticky mohla.
Ďalším z dôvodov, lebo tie dôvody sa menia, tie dôvody, niečo je napísané, niečo nám povie pán minister Šutaj Eštok, niečo nám povie pán podpredseda Národnej rady Gašpar, keď vystúpi a raz to nesúvisí vôbec s čurillovcami a potom ako významnú časť príhovoru, ako pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, tak pána ministra dnešného vystúpenia, pána ministra Šutaja Eštoka, tvoria informácie o čurillovcoch, tak súvisí, nesúvisí.
Tak pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Kurilovská, ktorá prišla s návrhom zákona do ústavnoprávneho výboru, tak tá nám hovorila o tom, že sa stransparentní výber predsedu úradu. Keď sme ju upozornili, že ako sa stransparentní, keď sa skoro jedna k jednej celý ten proces výberu prenáša zo súčasného zákona - výberová komisia, verejné vypočutie, osvojí si vláda, posunie dvoch kandidátov do parlamentu, parlament volí - takto bola, mimochodom, zvolená za predsedníčku úradu pani Zuzana Dlugošová, v čom ten výber bude transparentnejší, na to nedokázala odpovedať, na to nikto nedokáže odpovedať. A transparentnejší nebude, ten výber bude rovnaký, prebehne rovnakým spôsobom. Rozdiel bude akurát v tej komisii, lebo v tej komisii bol a aj má byť zástupca prezidenta, vlády, verejného ochrancu práv a poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti, to sa nemení, ale podľa predchádzajúceho alebo doterajšieho znenia zákona tam má byť zástupca Rady pre štátnu službu a keďže Radu pre štátnu službu ste už zrušili, tak tam bude zástupca úradu vlády, čiže päťčlenná komisia, traja budú nominovaní subjektmi priamo spojenými so súčasnou vládnou koalíciou. Vláda a úrad vlády je jedno, aký je tam rozdiel, preboha, a prezident je zakladajúci predseda HLAS-u a nie teda s malým z, ale s veľkým Z, ospravedlňujem sa, že som ho nazval čestným predsedom HLAS-u a niekto z poslancov HLAS-u ma upozornil, že si to mám naštudovať, tak som si to naštudoval, je zakladajúci predseda HLAS-u, ktorý má v zmysle stanov HLAS-u postavenie, oficiálne postavenie v HLAS-e. V iných stranách sa to nazýva čestný predseda. V HLAS-e si, neviem prečo, povedali, že nebudú mať čestného predsedu, ale zakladajúceho. Možno teda že nejak to nezodpovedá ich nastaveniu.
Vrátim sa ešte k tej téme, ktorá tu bola rozobraná. Jedným spochybnením nezávislosti úradu je, že ten úrad bude zlikvidovaný, aby bola odstránená súčasná predsedníčka. Druhým spochybnením, a teda je to účelové popretie zmyslu toho zákona, ako je dnes nastavený, a tej nezávislosti, ako je dnes garantovaná, druhým spochybnením, o ktorom som teraz hovoril, je, že v komisii, komisia už nebude mať charakter, že bude pluralitne zložená, ale väčšinu v nej budú mať zástupcovia vládnej koalície, osoby priamo spojené jednou koaličnou zmluvou, čiže to bude výrazná politizácia oproti tomu predchádzajúcemu stavu. Pozrite si, kto bol vtedy, bola pani prezidentka Čaputová, bola Rada pre štátnu službu, čiže bolo to pluralitne zložené.
A tretím spochybnením je ten dočasný šéf, o ktorom sme tu už hovorili krátko, ktorého bude vyberať pán predseda Národnej rady Raši, ktorý síce môže overiť tie formálne predpoklady - občianstvo, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - má možnosť si overiť aj to či je alebo teda spoľahnúť sa na nejaké čestné prehlásenie či je alebo nie je členom politickej strany a či vykonával alebo nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, to sa pomerne jednoducho dá asi overiť, ale má svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dávať záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. Toto sa má overovať výberovým konaním, verejným vypočutím, miesto toho, ja neviem akým spôsobom, to chce predseda Národnej rady zistiť. To bude proste čisto subjektívne a dosadí na čelo úradu nejakého človeka, ktorý tam bude a nemusí to trvať krátko.
Súčasný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. marca 2019. Nadobudnutím účinnosti zákona sa začal proces výberu, bolo výberové konanie, posúdila návrh vláda, išlo to do parlamentu, parlament nikoho nezvolil z tej dvojice kandidátok, zopakovalo sa výberové konanie, znova to šlo na vládu, vláda to posunula parlamentu a opäť nikto nebol zvolený. Prišlo nové volebné obdobie, nová vláda si povedala, že nebude nanovo robiť výberové konanie, ale vyberie tých kandidátov, ktorí vzišli z procesu v predchádzajúcom volebnom období, a teda boli tam v tej komisii zástupcovia predchádzajúcej vlády. Posunula ich do parlamentu a parlament zvolil pani Zuzanu Dlugošovú. Ale stalo sa to až začiatkom roku 2021. Takmer dva roky trval ten proces výberu.
Čiže ja neviem, či budete efektívnejší, ale teoreticky dva roky alebo možno rok bude na čele úradu človek, ktorý nebude mať legitimitu toho výberového procesu, ani toho výberového procesu, ktorý formálne bude nastavený a traja z piatich členov komisie budú vaši ľudia.
Čiže ak je tu spravodajca, tak na základe toho, čo som povedal, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a zároveň dávam návrh, ak nebude tento návrh schválený, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Mesterová, no tak ako právne rady zadarmo tu poskytuje opozícia koalícii. Tak áno, ešte to by si mohli upraviť, lebo tak to sa naozaj, naozaj nedá stihnúť, že keď komisia vznikne alebo teda nie že komisia vznikne, tie subjekty, ktoré môžu nominovať členov komisie majú na to 15 dní a zároveň po pätnástich dňoch má byť zverejnená aj tá výzva, no to sa dosť ťažko bude stíhať. Tak nejaký posun by tam mohol nastať a toto si myslím, že toto je taká nevinná rada, že to by mohli si osvojiť, ja neviem, pán poslanec Bartek napríklad, ako on sa zaujíma o túto tému, tak mohol by priniesť do parlamentu ďalší pozmeňujúci návrh, podobne ako priniesol ten poslanecký návrh, ktorý mal vlastne obmedziť ochranu oznamovateľov iba na hlásenia, ktoré sa týkajú zamestnávateľov a umožniť každého pol roka preskúmať tú poskytnutú ochranu alebo napríklad teraz doniesol pozmeňujúci návrh, ktorý urobí presný opak, teda z vládneho návrhu vypúšťa tie veci, ktoré aj on chcel dať do zákona prostredníctvom svojho poslaneckého návrhu zákona. Tak možnože by mohol aj túto chybu opraviť a zrejme, teda neviem, že či sú tak dohodnutí v HLAS-e, že on má na starosti tento zákon a stará sa, aby bol prijatý v čo najkvalitnejšej forme, tak myslím, že je v sále a počúval to vystúpenie, tak dúfam, že si to poznačil a prostredníctvom svojej legislatívnej iniciatívy zabezpečí, že príde ďalší pozmeňujúci návrh a aj táto drobná chyba, ktorá inakšie je pomerne nepodstatná a najmenej škodlivá v celom tom návrhu, tak aspoň toto opraví.

Pani poslankyňa Števulová, pripájam sa k tvojej výzve predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby nás informoval o tom, kto má byť ten zástupca štatutárneho orgánu, ktorý už možno od budúceho týždňa, ak to pán prezident podpíše a možno po tom pozmeňováku bude viac motivovaný to podpísať, bude viesť novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a na základe čoho ho bude menovať. Lebo tu sa operuje tým, že však veď bude zaručená nezávislosť toho úradu aj počas toho prechodného obdobia, lebo veď ten dočasne menovaný šéf úradu musí spĺňať tie isté kritéria ako ten, ktorý má byť riadne vybraný. Ale aké sú tie kritéria? Tie kritéria podľa zákona časť z nich sú že čisto formálne, ktoré sú overiteľné na základe nejakých objektívnych skutočností - štátny občan Slovenskej republiky, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonný, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, na to všetko viete doniesť papiere, nie je členom politickej strany ani politického hnutia, posledných päť rokov pred zvolením nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády a tak ďalej a tak ďalej, to sú všetko veci, ktoré sa dajú nejako overiť. A potom je tam jedna obsahová podmienka - svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. A na to je tam to výberové konanie, aby sa tí kandidáti predstavili, preverili, dodali životopisy, povedali svoju predstavu, ako má fungovať ten úrad, aby dostávali otázky od členov komisie a prípadne aj od verejnosti a podľa toho ako prebehne to výberové konanie, komisia posúdi či spĺňajú alebo nespĺňajú túto podmienku. Ako túto podmienku bude preverovať predseda Národnej rady? Na základe čoho bude vyberať toho kandidáta? Stačí, že nie je členom politickej strany a je občanom SR a už je to v poriadku?

No tak toto je zaujímavé. My sme tu možnože týždeň čistého času viedli rozpravu a upozorňovali sme na to v pléne, vo výbore, pýtali sme sa na to, vy ste to vytrvalo popierali, že je to nejaký problém, a teraz sa tu pán spravodajca mimo poradia prihlási, prečíta pozmeňujúci návrh, ktorý ani neodôvodní, vôbec ho neodôvodnil na rozdiel od teda toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matovič v predchádzajúcom vystúpení a ktorý tiež teda konkrétne neodôvodnil, ale to bol pomerne jasný a zrozumiteľný pozmeňujúci návrh, že o čo v ňom ide, ale tuto, že vypúšťa sa to, vypúšťa sa hento, keby človek nemal poruke internet, tak sa ani vlastne nedozvie, že čo sa tým návrhom mení.
A tým návrhom sa mení teda zásadne to, akým spôsobom sa má zasiahnuť do ochrany oznamovateľov. Je to v podstate, ja teraz iba počas vystúpenia som si to pozeral, ale ak sa na to dobre pozerám, tak je to vypustenie celého toho poslaneckého návrhu, s ktorým sem prišli poslanci Bartek a spol. a na ktorý nás upozorňovala pani predsedníčka Dlugošová, že to nie je v súlade s právom Európskej únie a vy ste sa tvárili, že je to v poriadku, nedovolili ste jej k tomu vystúpiť, lebo ona chcela vystúpiť na riadnom ústavnoprávnom výbore ešte pred začiatkom schôdze, aby nás na to upozornila. To ste jej neumožnili. Potom ste to zahrnuli do návrhu zákona, ktorý do skráteného legislatívneho konania pretlačila vláda a teraz to idete vypúšťať. A opäť keby sme neboli tak rozsiahlo diskutovali, tak ten zákon už je schválený v rozpore s právom Európskej únie. Čiže my sme vás vlastne zachránili tým, že sme tak veľa diskutovali. Aspoň by ste sa nám mohli poďakovať. (Potlesk.)

Pán poslanec Matovič, chcel by som reagovať na to konštatovanie týkajúce sa motivácií predkladateľov návrhu zákona a je, myslím, že zrejmé, že tým základným motívom je, ako bolo povedané, pomsta, nič iné ako pomsta, a teda prípadne snaha zabezpečiť si beztrestnosť podobne ako pri tej hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, za tým zákonom nie je. Všetkým vrátane predkladateľov, vrátane koaličných poslancov, vrátane ministrov, všetkým, ktorí o tom hovoria, všetkým, ktorí to videli, je jasné, že tu nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jej zlepšenie, že tu nejde o obete trestných činov a ich účinnejšiu ochranu, ale že tu ide iba o pomstu, o pomstu predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá sa previnila, a to je záhadou, že čím vlastne, lebo nebola to ona, kto rozhodol o poskytnutí ochrany čurillovcom, to bola prokuratúra, nebola to ona, ktorá schválila ten zákon, nebola to ona, ktorá ju sama seba zvolila alebo navrhla parlamentu, bol to výberový proces, komisia ustanovená ešte za Pellegriniho vlády a teda dvakrát Pellegriniho vláda ju navrhla parlamentu. A nebola to nakoniec ona, kto by odmietol dať súhlas s pracovnoprávnym úkonom vo vzťahu k čurillovcom, lebo minister Šutaj Eštok porušil zákon, ani sa na ňu neob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády.
Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupoval zruba 3/4 členov vlády na hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý v § 131, myslím ods. 7, uvádza, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády, ktorým boli položené otázky. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu ale neboli na hodine otázok, pán (reakcia z pléna), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa, pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády tu bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák, ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem, čo to boli za odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené a odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédií v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák, a teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát položili tú istú otázku na premiéra, 28-krát a označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť Šimečkovej dotačné podvody? To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií alebo prejav čoho? To by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to, ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma, ako vy ako skúsený politik vnímate to, že v násobne väčšej miere to robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo, ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá? Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišlo, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona, o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e? To by ma zaujímalo.
Druhá otázka alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne, a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nijako nevysvetlili, v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí a čo sa môže zlepšiť tým, ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená, lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť Policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty, takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná, to už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva a odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti, že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva, niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť, ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou a skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A, vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú, ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie, úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú, nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný a miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonom stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu? Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete, naopak, zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave, a nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: "Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutí účinnosti tohto zákona je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom."Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej? Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad, ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie?
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov? Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť? Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami, je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi. V čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz akurát s iným šéfom? Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam? A máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii? Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že nimi vedená inštitúcia bude zrušená? Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov? Pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti, lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a, myslím že, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore. A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona.
Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť potom, čo sú položené otázky ústne, odpovedať aj ústne.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaučík, hovoril si, že až vo svetových médiách sa teraz píše, že Slovensko oslabuje protikorupčné mechanizmy. No ale veď táto vláda od svojho nástupu nerobí nič iné, iba oslabuje protikorupčné mechanizmy. To je predsa hlavná misia tejto vlády - oslabovať protikorupčné mechanizmy, oslabovať nástroje boja proti korupcii, podvodom, organizovanému zločinu, chrániť páchateľov takejto trestnej činnosti, zabezpečiť beztrestnosť tým, ktorým hrozí trestné stíhanie alebo boli trestne stíhaní. Veď o tom bola novela Trestného zákona, s ktorou prišli ako s jednou z prvých vecí, so svojou prioritou na začiatku volebného obdobia. Celé týždne Národná rada neriešila nič iné iba pokus vládnej koalície, nakoniec, žiaľ, úspešný, cez skrátené legislatívne konanie pretlačiť parlamentom mafiánsku novelu Trestného zákona. A teraz sme v podobnej situácii. Nemá to tie rozmery, nebude to naprieč niekoľkými schôdzami, ale veľká časť tejto schôdze je venovaná zabezpečeniu ochrany páchateľov protispoločenskej činnosti tým, že sa zlikviduje nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že si tam dosadia nejakú politickú bábku, ktorá bude poslušne vykonávať ich politickú vôľu a tým, že sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov prostredníctvom tejto novely.

Pani poslankyňa Kolíková, položila si vo svojom vystúpení viacero otázok, viacero z tých otázok kladieme opakovane a nedostávame na ne odpovede.
Jedna z tých otázok, ktoré kladieme od začiatku, lebo sa to uvádza v zdôvodnení návrhu zákona, je, že ako téma odškodnenia obetí násilných trestných činov súvisí s témou ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Doteraz sme na to nedostali žiadnu odpoveď okrem tých nezmyselných vyjadrení typu, že bude to pod jednou strechou. Ale ako to súvisí, ako to pomôže jednej a druhej agende?
Spomenula si aj vystúpenie pani poslankyne Puškárovej, ktorá reagovala na iného rečníka a ktorá tvrdila, že my len povrchne čítame, že keď sa hlbšie do toho začítame, tak to zistíme, ale z jej vystúpenia teda vôbec nebolo zrejmé, že ako tie dve problematiky navzájom súvisia a ako im pomôže, keď budú pod strechou jedného úradu. Naozaj pripájam sa k tej otázke, ako to pomôže a ako tie témy spolu súvisia?
A druhá otázka, ktorá zaznela aj v tvojom vystúpení, aj na zasadaní ústavnoprávneho výboru včera, je, kto bude tým dočasným šéfom? A je tu teda predsedajúci pán predseda Národnej rady Raši, ktorý dostane tú kompetenciu vymenovať toho dočasného šéfa nového úradu. Tak ja rozumiem, že ešte nemajú doriešené, kto bude na novom úrade riešiť pomoc obetiam násilných trestných činov, že ešte sa iba o tom bavia, hoci budúci týždeň už bude možno ten zákon účinný, ale teda som si istý, že vedia, kto bude novým šéfom úradu. Kto to bude?

Pani poslankyňa Plaváková, no že či bolo od pána ministra Šutaja Eštoka zbabelé, že neprišiel včera na ústavnoprávny výbor a poslal tam štátnu tajomníčku pani Kurilovskú, ja si myslím, že je to úplne jedno. Aj keby tam prišiel, tak by zasa len tu tie lži, ktorými nás kŕmi, povedal, neodpovedal by nám na žiadne otázky. Veď to nebol normálny ústavnoprávny výbor, mali sme naňho dokopy hodinu a to nie je dosť na takýto dôležitý zákon. Ja som ani nemohol položiť všetky otázky, ktoré som chcel položiť, niežeby som sa mohol vyjadriť vecne k tomu návrhu zákona. Na tie otázky, ktoré som položil, som nedostal odpovede a už som nemal možnosť sa dopytovať ďalej. A teda zaujímavé bolo, čo ma teda obzvlášť zaujalo, že aj poslanci, členovia výboru, ktorí na normálnych rokovaniach výboru, ktoré trvajú celý deň, nepovedia ani slovo okrem toho, že prečítajú spravodajskú informáciu, tak teraz sa aktívne zapájali s otázkami na svoju štátnu tajomníčku, ja som sa cítil skoro ako na hodine otázok pri otázkach na premiéra.
A pokiaľ ide o ten proces výberu, kde sa tvrdí, že sa stransparentní, nič sa nestransparentní, presne ako si povedala, iba sa preberá ten doterajší mechanizmus. Ale je tam jedna zmena v zložení komisie. V tom minulom zložení komisie bol aj zástupca Rady pre štátnu službu. Tú súčasná vládna koalícia zrušila, takže miesto neho tam bude zástupca úradu vlády. Čiže bude tam zástupca prezidenta, zástupca vlády a zástupca úradu vlády, traja z piatich členov komisie budú bezprostredne spätí so súčasnou vládnou koalíciou. Bude tam zástupca vlády, úradu vlády, to je v podstate to isté, a prezidenta, ktorý je čestným predsedom jednej z koaličných strán. Aký to bude nezávislý výber?