... osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam. Lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva. A odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo...
... osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam. Lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva. A odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti. Že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva. Niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť. Ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou. A skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam, odvetvým opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú. Ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú? Nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný. A miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonov stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu, odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu. Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete naopak. Zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave. A nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo porušením, hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: „Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom.". Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej. Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad. Ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie.
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti, by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov. Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti, na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť. Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov, ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých sa ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi, v čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz, akurát s iným šéfom. Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam a máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii.
Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov, skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že ich, nimi vedená inštitúcia bude zrušená. Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov, pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti. Lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste, ktoré ste doručili, doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a myslím, že generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore.
A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten, ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona. Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť po tom, čo sú položené otázky, ústne odpovedať aj ústne.
Ďakujem.
Skryt prepis
