Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2025 o 12:29 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 17:14 - 17:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Števulová, pripájam sa k tvojej výzve predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby nás informoval o tom, kto má byť ten zástupca štatutárneho orgánu, ktorý už možno od budúceho týždňa, ak to pán prezident podpíše a možno po tom pozmeňováku bude viac motivovaný to podpísať, bude viesť novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A na základe čoho ho bude menovať? Lebo tu sa operuje tým, že však veď bude zaručená nezávislosť toho úradu aj počas toho prechodného obdobia, lebo veď ten dočasne menovaný šéf úradu musí spĺňať tie isté kritéria ako ten, ktorý má byť riadne, riadne vybraný. Ale aké sú tie kritéria? Tie kritéria podľa zákona časť z nich sú, že čisto formálne, ktoré sú overiteľné na základe nejakých objektívnych skutočností. Štátny občan Slovenskej republiky, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonný, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, na to všetko viete doniesť papiere, nie je členom politickej strany ani politického hnutia, posledných päť rokov pred zvolením nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády a tak ďalej, a tak ďalej. To sú všetko veci, ktoré sa dajú nejako overiť a potom je tam jedna obsahová podmienka. Svojim doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne a na to je tam to výberové konanie, aby sa tí kandidáti predstavili, preverili, dodali životopisy, povedali svoju predstavu, ako má fungovať ten úrad, aby dostávali otázky od členov komisie a prípadne aj od verejnosti a podľa toho, ako prebehne to výberové konanie, komisia posúdi, či spĺňajú alebo nespĺňajú túto podmienku. Ako túto podmienku bude preverovať predseda Národnej rady? Na základe čoho bude vyberať toho kandidáta? Stačí, že nie je členom politickej strany a je občanom SR a už je to v poriadku?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 16:44 - 16:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
No tak toto je zaujímavé. My sme tu možnože týždeň čistého času viedli rozpravu a upozorňovali sme na to v pléne, vo výbore, pýtali sme sa na to, vy ste to vytrvalo popierali, že je to nejaký problém, a teraz sa tu pán spravodajca mimo poradia prihlási, prečíta pozmeňujúci návrh, ktorý ani neodôvodní, vôbec ho neodôvodnil na rozdiel od teda toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matovič v predchádzajúcom vystúpení a ktorý tiež teda konkrétne neodôvodnil, ale to bolo pomerne jasný a zrozumiteľný pozmeňujúci návrh, že o čo v ňom ide, ale tuto, že vypúšťa sa to, vypúšťa sa hento, keby človek nemal poruke, poruke internet, tak sa ani vlastne nedozvie, že čo sa tým návrhom mení. A tým návrhom sa mení teda zásadne to, akým spôsobom sa má zasiahnuť do ochrany oznamovateľov. Je to v podstate, ja teraz iba počas vystúpenia som si to pozeral, ale ak sa na to dobre pozerám, tak je to vypustenie celého toho poslaneckého návrhu, s ktorým sem prišli poslanci Bartek a spol. a na ktorý nás upozorňovala pani predsedníčka Dlugošová, že to nie je v súlade s právom Európskej únie a vy ste sa tvárili, že je to v poriadku, nedovolili ste jej k tomu vystúpiť, lebo ona chcela vystúpiť na riadnom ústavnoprávnom výbore ešte pred začiatkom schôdze, aby nás na to upozornila. To ste jej neumožnili. Potom ste to zahrnuli do návrhu zákona, ktorý do skráteného legislatívneho konania pretlačila vláda, a teraz to idete vypúšťať. A opäť, keby sme neboli tak rozsiahlo diskutovali, tak ten zákon už je schválený v rozpore s právom Európskej únie. Čiže my sme vás vlastne zachránili tým, že sme tak veľa diskutovali. Aspoň by ste sa nám mohli poďakovať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 16:29 - 16:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Matovič, chcel by som konšt... chcel by som reagovať na to konštatovanie týkajúce sa motivácií predkladateľov návrhu zákona a je myslím, že zrejmé, že tým základným motívom je, ako bolo povedané, pomsta. Nič iné ako pomsta a teda prípadne snaha zabezpečiť si beztrestnosť, podobne ako pri tej hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, za tým zákonom nie je. Všetkým vrátane predkladateľov, vrátane koaličných poslancov, vrátane ministrov, všetkým, ktorí o tom hovoria, všetkým, ktorí to videli, je jasné, že tu nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jej zlepšenie, že tu nejde o obete trestných činov a ich účinnejšiu ochranu, ale že tu ide iba o pomstu. O pomstu predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá sa previnila, a to je záhadou, že čím vlastne, lebo nebola to ona, kto rozhodol o poskytnutí ochrany čurillovcom, to bola prokuratúra, nebola to ona, ktorá schválila ten zákon, nebola to ona, ktorá ju sama seba zvolila alebo navrhla parlamentu, bola to, bol to výberový proces, komisia ustanovená ešte za Pellegriniho vlády a teda dvakrát Pellegriniho vláda ju navrhla parlamentu. A nebola to nakoniec ona, kto by odmietol dať súhlas s pracovnoprávnym úkonom vo vzťahu k čurillovcom, lebo minister Šutaj Eštok porušil zákon, ani sa na ňu neo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2025 15:14 - 15:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
... osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam. Lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva. A odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti. Že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva. Niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť. Ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou. A skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam, odvetvým opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú. Ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú? Nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný. A miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonov stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu, odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu. Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete naopak. Zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave. A nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo porušením, hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: „Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom.". Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej. Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad. Ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie.
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti, by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov. Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti, na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť. Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov, ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých sa ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi, v čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz, akurát s iným šéfom. Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam a máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii.
Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov, skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že ich, nimi vedená inštitúcia bude zrušená. Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov, pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti. Lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste, ktoré ste doručili, doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a myslím, že generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore.
A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten, ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona. Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť po tom, čo sú položené otázky, ústne odpovedať aj ústne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2025 14:59 - 14:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády. Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupovať zruba 3/4 členov vlády na Hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý je v § 131 myslím ods. 7 uvádza, že na Hodine otázok musia byť prítomní všetci členov, musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády ktorým boli položené otázky. Vy ste tu ale neboli na Hodine otázok pán (Hlas z pléna.), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák. Ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem či to boli za odôvodnené, odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu toho, svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené. A odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédii v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák. A teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát použili tú istú otázku na premiéra, 28-krát. A označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku, týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť šimečkovej dotačnej podvody. To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií, alebo prejav čoho. To by ma, to by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma ako vy, ako skúsený politik vnímate to, že v násobnej väčšej miere robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na Hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona ktorý predkladá. Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišiel, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e. To by ma zaujímalo.
Druhá otázka, alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na Ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na Hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nejako nevysvetlili v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú, alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú, alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí. A čo sa môže zlepšiť tým ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená. Lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty. Takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná. To už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 12:29 - 12:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Čaučík, hovoril si, že až vo svetových médiách sa teraz píše, že Slovensko oslabuje protikorupčné mechanizmy. No ale veď táto vláda od svojoho nástupu nerobí nič iné, iba oslabuje protikorupčné mechanizmy. To je predsa hlavná misia tejto vlády, oslabovať protikorupčné mechanizmy, oslabovať nástroje boja proti korupcii, podvodom, organizovanému zločinu. Chrániť páchateľov takejto trestnej činnosti, zabezpečiť beztrestnosť tým, ktorým hrozí trestné stíhanie, alebo boli trestne stíhaní. Veď o tom bola novela trestného zákona s ktorou prišli ako z jednou prvých vecí, so svojou prioritou na začiatku volebného obdobia. Celé týždne Národná rada neriešila nič iné, iba pokus vládnej koalície, nakoniec žiaľ úspešný, cez skrátené legislatívne konanie pretlačiť parlamentom mafiánsku novelu trestného zákona. Teraz sme v podobnej situácii. Nemá to tie rozmery, nebude to naprieč niekoľkými schôdzami, ale veľká časť tejto schôdze je venovaná zabezpečeniu ochrany páchateľov protispoločenskej činnosti tým, že sa zlikviduje nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že si tam dosadia nejakú politickú bábku, ktorá bude postupne vykonávať ich politickú vôľu a tým, že sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov prostredníctvom tejto novely.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 9:59 - 9:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
ja už som nemal možnosť sa dopytovať ďalej na, a teda zaujímavé bolo, čo ma teda obzvlášť zaujalo, že aj poslanci, členovia výboru, ktorí na normálnych rokovaniach výboru, ktoré trvajú celý deň, nepovedia ani slovo okrem toho, že prečítajú spravodajskú informáciu, tak teraz sa aktívne zapájali s otázkami na svoju štátnu tajomníčku, ja som sa cítil skoro ako na hodine otázok pri otázkach na premiéra.
A pokiaľ ide o ten proces výberu, kde, kde sa tvrdí, že sa stransparentní. Nič sa nestransparentní, presne ako si povedala, iba sa preberá ten doterajší mechanizmus, ale je tam jedna zmena v zložení komisie. V tom minulom zložení komisie bol aj zástupca Rady pre štátnu službu. Tú súčasná vláda na koalíciach zrušila. Takže miesto neho tam bude zástupca Úradu vlády. Čiže bude tam zástupca prezidenta, zástupca vlády a zástupca Úradu vlády, traja z piatich členov komisie budú bezprostredne spätí so súčasnou vládnou koalíciou. Budem tam, bude tam zástupca vlády, Úradu vlády, to je v podstate to isté, a prezidenta, ktorý je čestným predsedom jednej z koaličných strán. Aký to bude nezávislý výber?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2025 9:44 - 9:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková, no že či bolo od pána ministra Šutaja Eštoka zbabelé, že neprišiel včera na ústavnoprávny výbor a poslal tam štátnu tajomníčku pani Kurilovskú. Ja si myslím, že je to úplne jedno, aj keby tam prišiel, tak by zasa len tu tie lži, ktorými nás kŕmi, povedal, neodpovedal by nám na žiadne otázky. Veď to nebol normálny ústavnoprávny výbor, mali sme naňho dokopy hodinu a to nie je dosť na takýto dôležitý zákon. Ja som ani nemohol položiť všetky otázky, ktoré som chcel položiť, nieže by som sa mohol vyjadriť vecne k tomu návrhu zákona. Na tie otázky, ktoré som položil, som nedostal odpovede a už som nemal možnosť sa dopytovať ďalej. A teda zaujímavé bolo, čo ma teda obzvlášť zaujalo, že aj poslanci, členovia výboru, ktorí na normálnych rokovaniach výboru, ktoré trvajú celý deň, nepovedia ani slovo, okrem toho, že prečítajú spravodajskú informáciu, tak teraz sa aktívne zapájali s otázkami...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2025 19:44 - 19:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán minister, som rád, že vám pán minister financií dovolil vystúpiť nakoniec a že ste vystúpili a reagovali na výhrady poslancov. Možno by bolo fajn, keby ste vystupovali aj k vlastným návrhom zákonov nie až v záverečnom slove, ale tak aby bolo možné na vás reagovať. A vy ste zdatný rétor, takže nemáte problém s tým potom opätovne reagovať. No ale ste tej Saske naložili, teda to bolo pre mňa také ale aj milé prekvapenie, že stačí aby Saska niečo povedala, skritizovala vás a vy to hneď zmeníte, tak akože ak to takto funguje, tak dobre vedieť. No ale k tomu legislatívnemu procesu. Je to prílepok čo predložil pán poslanec Svoboda? Je to prílepok. V rozpore s rokovacím poriadkom? V rozpore s rokovacím poriadkom. Ten návrh ste dali do skráteného legislatívneho konania a je to teda presne tak, ako som hovoril. Keby Matúš Šutaj Eštok nepredložil ako prioritu vládnej koalície do parlamentu návrh na likvidáciu Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, určite by tu nebola taká rozsiahla rozprava a určite by sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval celý váš návrh zákona. Nemali ste istotu, že sa to podarí, tak teraz to musíte miesto skráteného legislatívneho konania riešiť príspevkom, lebo pomsta je dôležitejšia, likvidácia Úradu na ochranu oznamovateľov je dôležitejšia. Oceňujem to, čo ste povedali, že ak toto bude schválené, je to jedno z tých desiatich opatrení, tak nebude dôvod rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o tom zvyšku, návrhu, ktorý ste sem dali, ale tým sa vlastne sám usvedčujete z toho, že ste navrhli skrátené legislatívne konanie v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo jedno z tých desiatich opatrení, ktoré tam je, pri ňom možno je dôvod na skrátené legislatívne konanie a pri tých zvyšných deviatich nie, ale ste ich tam pribalili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2025 19:29 - 19:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Šmilňák, ďakujem za vysvetlenie, ja konečne teraz som tomu porozumel. Vláda dala do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ale bojí sa, že ani tým skráteným legislatívnym konaním by to neprešlo tak, aby to mohlo nadobudnúť účinnosť od začiatku školského, kalendárneho roka, tak to podstatné opatrenie, ktoré je tam obsiahnuté, stanovanie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku dáva teraz samostatne prílepkom k absolútne nesúvisiacemu zákonu o dani z pridanej hodnoty. K tomu by som mal teda dve poznámky. Prvá poznámka je, že vlastne pán minister Erik Tomáš tu doplatil na svojho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, ktorého pomsta Úradu na ochranu oznamovateľov je pre neho a pre celú vládnu koalíciu prioritou a keďže opozícia sa nevzdala bez boja a obsiahlo sa zapojila do rozpravy, tak sa to natiahlo všetko tak, že teraz hrozí dokonca, že aj návrh, ktorý dala vláda ako návrh na skrátené legislatívne konanie vôbec nebude prerokovaný na tejto schôdzi. Tak to teda by som sa poďakoval svojmu straníckemu šéfovi na vašom mieste, pán minister, že teda dôležitejšia je pomsta predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov ako zmeny v sociálnych zákonoch a druhá vec, to stanovenie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku je tam uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie ako dôvod, prečo sa má, má dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Keď to bude schválené ako prílepok tu, tak potom odpadne akýkoľvek dôvod na to, aby ten zákon ako celok išiel...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis