Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Stohlová, ja teda na rozdiel od pána poslanca Kalivodu nepovažujem slovo aktivista za nadávku a vôbec by som si to nejako ako nebral k srdcu, ako to je normálna pozícia a je dobré, že niektorí poslanci sú aktívni a že majú za sebou aktivistickú minulosť. Myslím, že by sme sa mali baviť vecne a nie sa tu navzájom urážať a obviňovať. A toto už je taký kolorit vládnej koalície, že za všetko môže niekto iný, Matovič, Heger, Ódor a konsolidácia a dezinformačná kampaň opozície môže za nárast drobných krádeží a podobne.
No ale mňa teda zaujali, a teda úplne súhlasím s tým konštatovaním o neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie. A ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré nám sem chodia ako na bežiacom páse, ja si nepamätám na žiadnu riadnu schôdzu, kedy by nebolo na programe nejaké skrátené legislatívne konanie, tak každé má nejaké špecifikum. Niektoré má také, že sa proste skracuje aj to skrátenie, čiže sa obmedzuje rozprava, iné sú také, že síce by aj opozícia zahlasovala za ten návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo si uvedomuje potrebu toho skrátenia, ale vláda tam napíše také nezmysly, ako pri tom horalkovom paragrafe, že väčšina opozície sa nedokáže cez to preniesť a nezahlasuje za. No a toto je také zvláštne skrátené legislatívne konanie, lebo v novembri to bolo tak urgentné, že to muselo ísť do skráteného konania, ale potom už koalícii nestálo za to ani to, aby v prvom čítaní aspoň na tej predchádzajúcej schôdzi bol ten návrh prerokovaný. A teraz to tiež vyzeralo takmer, že to prepadne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vyjadrenie sa k tým veciam, ku ktorým som sa aj ja vyjadroval, a teda pýtal som sa.
Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne, a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a malo by sa zmeniť. A na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať a ak nie sme s ním spokojní, tak by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody, ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade, obávam sa, že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy, možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť, to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem, ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať, a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať, a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať. A je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj správa Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A všetky tri sú nezávislé inštitúcie. Tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť. Majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť a jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý, ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený, máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. Je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde na nezodpovedné hospodárenie. Samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu, a ak sa stane ako v pred-predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane de facto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou.
A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám, problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia, že sa robí primárne na strane príjmov, robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast, nevytvára priestor pre hospodársky rast, nerobia sa štrukturálne reformy a nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejakí imaginárni úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí, aj inštitúcií, aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje.
K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru, a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom.
Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv, pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie, a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi..., teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajúci kalendárny rok, a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou, v parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn..., nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh, a ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť nanovo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je to až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát, nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie.
A samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne, napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát. A v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov. Tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát. Ale tak je schválený ústavný zákon, a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci, je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona, tak ako je naformulovaný. Kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým, ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu.
Ďakujem.

Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak hoci ten spôsob, akým vystupoval pán minister Kamenický voči rade pri uvádzaní rozpočtu, bol naozaj nie veľmi namieste, aby som to povedal veľmi decentne, tak predsa len je tam nejaký rozdiel, že aspoň na tom výbore ste dostali slovo. Teraz tu máte možnosť vystúpiť s, so správou rozpočtovej rady. Teda keď to porovnáme s tou druhou tu zmieňovanou inštitúciou a jej predsedníčkou pani Zuzanou Dlugošovou, tak ona prišla na ústavnoprávny výbor, a teda chcela v rámci rôzneho vystúpiť k návrhu novely, poslaneckému návrhu novely zákona o rade, teda o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vtedy ten návrh nerušil celý úrad, ale iba znižoval mieru ochrany oznamovateľov, a teda chcela upozorniť poslancov na možný nesúlad toho návrhu zákona s, s európskou smernicou. Poslanci koaliční odhlasovali, že nemôže vystúpiť ani v rámci rôzneho a povedať, povedať pár slov. Potom tu bol návrh, myslím, od pána poslanca Grendela, aby mohla vystúpiť v pléne, keď už vláda navrhovala zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, to koaliční poslanci odmietli. Tak potom prišla na ústavnoprávny výbor, kde sme rokovali v druhom čítaní o návrhu na zrušenie úradu, že sa aspoň teda tam vyjadrí v rámci druhého čítania, čo sa úplne bežne komukoľvek relevantnému dáva slovo, a ani tam koaliční poslanci nesúhlasili s tým, aby sa predsedníčka úradu vyjadrila k zrušeniu úradu.

Pán poslanec Hajko, pán poslanec Mikloško mi to teraz zobral z úst, lebo presne to mi napadlo pri vašom vystúpení, že ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebola ukotvená v ústavnom zákone, tak by pán predseda Tóth už zrejme nasledoval osud pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, lebo teda tie vyjadrenia, ktoré ste spomínali v úvodnom vstupe, pána ministra financií pána Kamenického pri uvádzaní návrhu rozpočtu, tak voči, voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa vymedzoval podobným spôsobom, ako sa vymedzoval voči vyjadreniam niektorých opozičných politikov, čo teda bolo zjavne neprimerané. Nehovoriac o tom, že pri uvádzaní rozpočtu mal naozaj uvádzať rozpočet a nehovoriť, že za to môže Matovič, Ódor, Heger a čo zlé povedali ktorí opoziční politici alebo ako nesedia vyjadrenia rozpočtovej rady, ale mal uvádzať rozpočet.
A súhlasím aj s tým, že spochybňovanie inštitúcií je cestou do pekla a tá neúcta k inštitúciám, ktorá sa prejavuje počas súčasnej vlády, a teda v súčasnom období zo strany predstaviteľov vládnej koalície, je podľa môjho názoru nebezpečná, lebo bez fungujúcich inštitúcií nemôže fungovať demokracia, nemôže fungovať právny štát, ale nemôže dobre fungovať ani hospodárstvo, a teda dotkne sa to životov všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.

Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov. Je to tak pri rôznych veciach. Už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný súd nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan. A podobne je to ale už s tým, čo súvisí s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho, ako sa táto vládna koalícia správa, to nie je nič prekvapujúce, lebo tak, ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády, tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné, vláda nežiada o dôveru, hoci by mala.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Sabo. Možno dve veci. Ja myslím, že teda nežijeme ešte, ešte v období totality. Žijeme v období, keď sú aj vrcholnými politickými predstaviteľmi spochybňované demokratické inštitúty, je relativizovaná dôležitosť demokratických hodnôt a mnohé vyjadrenia vyvolávajú dojem, že niektorí politickí predstavitelia by pokojne zamenili demokraciu za nejaký autoritatívny prípadne až totalitný režim. Ale ešte stále nie sme, nie sme v totalite, tam možno dospejeme, dúfam, že nie, ale, ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžme slobodne prejavovať svoje názory, môžme brániť svoje práva, môžme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči.
Čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré predradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde, no tak, áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to Správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po Správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k Správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024.
Už sme v decembri 2025, a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je, keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili Správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi, a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj Správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým, a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom. A rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí.
Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po novembri ´89, ale teda on aj pred novembrom ´89 patril k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť, a zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený, a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústav pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe, a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945 alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989.
A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov, a ten druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich.
Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa, a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil.
V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť, ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená.
Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modele, alebo na nejakom modele, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom, na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí.
Čiže veta - Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu - je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robil doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť. A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plevíková, ja vítam teda, že niekto sa ozval za vládnu koalíciu, všetci sme s napätím čakali, že to bude pán podpredseda Národnej rady Gašpar, ale tak aspoň vy ste zdvihli tú koaličnú vlajku, a teda zabojovali.
Zdá sa vám zvláštne, že opozícia stále útočí na vládu, no ja si pamätám na minulé volebné obdobie, jak SMER neustále chválil vládu Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera a potom Ľudovíta Ódora, proste stále tie pochvalné vystúpenia poslancov SMER-u na adresu vlády, mne to ako vládnemu poslancovi už bolo až nepríjemné, že koľko ten SMER chváli vládu.
Potom ste povedali, že viacerí opoziční poslanci hovorili, že teda priznajme si chybu na oboch stranách, ale teda ja som nič také nezaregistroval a bol som tu veľkú časť rozpravy. To, čo opoziční poslanci pripustili, je, že aj niektorí z nich sa domnievali, že teda horalkový paragraf bol problémový, a bol, však to nikto nespochybňuje, možno netušili, čo, k čomu to, k čomu to povedie, ale dôležitý bol kontext. Opozícia kritizovala váš návrh na zlepšenie podmienok pre veľkých zlodejov, veľkých podvodníkov a veľkých korupčných, že tým sa budú tresty odpúšťať, zmierňovať, premlčiavať, a ľudia pôjdu za dve horalky do väzenia. V takom kontexte boli, bola väčšina tých vami citovaných a pánom ministrom citovaných tvrdení vyslovená.
Tiež teda oceňujem, že novelou chcete vyslať signál, že kradnúť sa neoplatí, lebo tou novelou z roku 2024 ste vyslali jasný signál, že kradnúť sa oplatí a ľudia ten signál zaregistrovali a správali sa podľa toho, teda myslím tí, tí zlodeji.
A úplne posledná vec, teda keď sa tu už bavíme aj o zrušenom úrade, tak ja len podotýkam, že úrad nie je ten, kto rozhoduje o poskytnutí ochrany. Ani žilinskému prokurátorovi nemohol úrad poskytnúť ochranu, prokuratúra rozhoduje.