Videokanál poslanca

Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosť, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov, je to tak pri rôznych veciach už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný sú nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan, a podobne je to ale už s tým čo súvisí s Ústavným zákonom O rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho ako sa táto vládna koalícia správa to nie je nič prekvapujúce, lebo tak ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády. Tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície, alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné vláda nežiada o dôveru, hoci by mala.

...ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči a čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré preradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde. No, tak áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o Envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Sabo. Možno dve veci. Ja myslím, že teda nežijeme ešte, ešte v období totality. Žijeme v období, keď sú aj vrcholnými politickými predstaviteľmi spochybňované demokratické inštitúty, je relativizovaná dôležitosť demokratických hodnôt a mnohé vyjadrenia vyvolávajú dojem, že niektorí politickí predstavitelia by pokojne zamenili demokraciu za nejaký autoritatívny, prípadne až totalitný režim, ale ešte stále nie sme, nie sme v totalite, tam možno dospejeme, dúfam, že nie, ale, ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči.
Čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré...
=====

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Už sme v decembri 2025 a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je. Keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom a rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí.
Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po Novembri ´89, ale teda on aj pred Novembrom ´89 patri k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť. A zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústavu pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945, alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989.
A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov a druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich.
Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil.
V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť. Ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená.
Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modeli, alebo na nejakom modeli, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí.
Čiže veta národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu, je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robí doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť.
A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plevíková, ja vítam teda, že niekto sa ozval za vládnu koalíciu, všetci sme s napätím čakali, že tu bude pán podpredseda Národnej rady Gašpar, ale tak aspoň vy ste zdvihli tú koaličnú vlajku a teda zabojovali.
Zdá sa vám zvláštne, že opozícia stále útočí na vládu, no ja si pamätám na minulé volebné obdobie, jak SMER neustále chválil vládu Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera a potom Ľudovíta Ódora, proste stále tie pochvalné vystúpenia poslancov SMER-u na adresu vlády, mne to ako vládnemu poslancovi už bolo až nepríjemné, že koľko ten SMER chváli vládu. Potom ste povedali, že viacerí opoziční poslanci hovorili, že teda priznajme si chybu na oboch stranách, ale teda ja som nič také nezaregistroval a bol som tu veľkú časť rozpravy. To, čo opoziční poslanci pripustili, je, že aj niektorí z nich sa domnievali, že teda horalkový paragraf bol problémový, a bol, však to nikto nespochybňuje, možno netušili, čo, k čomu to, k čomu to povedie, ale dôležitý bol kontext. Opozícia kritizovala váš návrh na zlepšenie podmienok pre veľkých zlodejov, veľkých podvodníkov a veľkých korupčných, že tým sa budú tresty odpúšťať, zmierňovať, premlčiavať a ľudia pôjdu za dve horalky do väzenia. V takom kontexte boli, bola väčšina tých vami citovaných a pánom ministrom citovaných tvrdení vyslovená.
Tiež teda oceňujem, že novelou chcete vyslať signál, že kradnúť sa neoplatí, lebo tou novelou z roku 2024 ste vyslali jasný signál, že kradnúť sa oplatí a ľudia ten signál zaregistrovali a správali sa podľa toho, teda myslím tí, tí zlodeji.
A úplne posledná vec, teda keď sa tu už bavíme aj o zrušenom úrade, tak ja len podotýkam, že úrad nie je ten, kto rozhoduje o poskytnutí ochrany. Ani žilinskému prokurátorovi nemohol úrad poskytnúť ochranu, prokuratúra rozhoduje.

... dobre, že si to konečne uvedomila aj vláda alebo že sa prestala tváriť, že, že to potrebné nie je. Otázka, ktorá tu zaznievala, ktorú sme riešili aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že kto alebo čo môže za nárast drobných krádeží. Vláda tvrdí, že za to môže dezinformačná kampaň opozície a mainstreamových médií, ktoré údajne tvrdili, že kradnúť sa oplatí a pod vplyvom toho ľudia začali kradnúť. No to je samozrejme nezmysel, vládna koalícia podobne ako pri konsolidácii hľadá, na koho by hodila vinu za veci, ktoré spôsobila sama. Za nárast počtu drobných krádeží evidentne môže tá mafiánska novela Trestného zákona, ktorú vládna koalícia priniesla do parlamentu ako jednu z prvých vecí pred dvoma rokmi na konci roku 2023 a začiatkom roku 2024 ju pretlačila parlamentom a bola schválená. Je nepochybné, že sa na tom podpísalo viacero faktorov, teda na, na tom náraste počtu drobných krádeží, ale som presvedčený, že hlavným dôvodom bolo zrušenie priestupkovej recidívy, teda takzvaného horalkového paragrafu. Do istej mieri za to môže aj zvýšenie hranice malej škody, aj celkové nastavenie Trestného zákona a Trestného poriadku v prospech páchateľov, ktoré je dôsledkom tej novely. Zmeny v zásadách ukladania trestov, nepripravenosť polície, nepripravenosť na strane priestupkového zákona a riešenia priestupkov aj to, že to bolo urobené zo dňa na deň, nebolo to sprevádzané žiadnymi systémovými opatreniami, ktoré by vyvážili vypustenie horalkového paragrafu, a ktoré mali reagovať, ale áno z týchto všetkých faktorov som presvedčený, že najdôležitejší je zrušenie priestupkovej recidívy. Pán minister Susko tu včera večera citoval viacerých opozičných politikov, ktorí sa vyjadrovali v prospech zrušenia horalkového paragrafu alebo chválili to, že sa vypustil ten paragraf z Trestného zákona a dôležitý je však kontext. Opozícia tieto výroky prednášala v rámci rozpravy o novele Trestného zákona, ktorá výrazným spôsobom znižovala tresty a skracovala premlčacie doby a menila spôsoby ukladania trestu aj vo vzťahu k veľkým podvodom, k veľkej korupcii, k veľkým zlodejinám a ten hlavný kontext bol, že idete púšťať na slobodu, nebudete stíhať veľkých korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a budete ľudí zatvárať za dve horalky. Tak aby túto časť kritiky koalícia eliminovala, tak prišla v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom a vypustila z Trestného zákona aj horalkový paragraf. To je kontext, to je dôležité a teda pripomínam opäť. V návrhu veľkej novely Trestného zákona, ktorý dávala do pripomienkového konania pani ministerka Kolíková v septembri 2022, vypustenie horalkového paragrafu nebolo. Potom bolo v návrhu, s ktorým prišiel minister Karas ešte v predchádzajúcom volebnom období a nebolo v tom návrhu, s ktorým prišiel pán minister Susko s tou hanebnou mafiánskou novelou a až v druhom čítaní na podnet koaličných poslancov sa to tam dostalo. Preto som povedal, že to vám tak ušlo. To je vlastne pochvala, lebo, lebo to nebol zámer podobne, ako ste mali zámer oslobodiť svojich blízkych ľudí spod hrozby trestného stíhania, tam ste to na milimeter presne mali vypočítané, že ako máte hýbať so sadzbami s výškou škody, aby to pomohlo vašim ľuďom, tak toto vám tak ušlo, toto nebol zámer, toto sa tak stalo a preto ja, ja vám to ani nevyčítam, že, že sa to tam objavilo, to čo vám vyčítam, je, že ste to nenapravili, lebo od prvého momentu bolo zjavné, aké následky to má, že rastie, neúmerne rastie počet drobných krádeží. Vy ste si pred tým zatvárali oči, bagatelizovali, spochybňovali to, tvrdili o tom, že kriminalita klesá, že to nie je, nesúvisí s novelou Trestného zákona a až teraz ste si museli uznať, že áno súvisí to s novelou Trestného zákona a idete to napraviť. Potom čo vás dlhé mesiace na to upozorňovali obchodníci, podnikatelia, samosprávy, videli to ľudia v obchodoch, opozícia vám to vyčítala, SaS prišla s návrhom vrátiť horalkový paragraf do Trestného zákona, ktorý bol riadnym spôsobom predložený na túto schôdzu a bez skráteného konania, generálny prokurátor vás na to upozornil a až potom dal premiér Fico pokyn ministrovi spravodlivosti Suskovi, že tak to teda opravte. Otázka je, že či je na mieste, aby sa to robilo skráteným legislatívnym konaním. Ja som presvedčený, že áno, že tá situácia je neúnosná odhliadnuc od toho, ako vláda zdôvodnila absurdným spôsobom skrátené legislatívne konanie, my sme včera hlasovali za skrátené legislatívne konanie, poslanecký klub SaS, nehlasovali sme tým za tie absurdné dôvody, ale za tú potrebu prerokovať čo najskôr tento návrh. Ale nemusí sa to robiť takto, nemusí sa to robiť tak, že sa skracuje rozprava, nemuselo sa úplne vynechať pripomienkové konanie, mohlo sa len skrátiť, čiže ani tá forma tu nestačí. Posledná otázka je, že či to bude stačiť a tu si dovolím vysloviť pochybnosť, že nie, keď sa táto zmena schváli, stačiť to nebude, je potrebné to urobiť, lebo bude to lepšie ako súčasný stav, ale nemusí to stačiť a najmä, keď sa nevraciame k predchádzajúcej úprave, kde to bolo dvakrát a dosť, ale z nejakého neznámeho dôvodu, že to možno znie tak sexi, že trikrát a dosť. Hoci zásada trikrát a dosť sa na drobné krádeže v minulosti neuplatňovala, uplatňovala sa na závažné násilné trestné činy. Takže neskoro a ešte zrejme aj nedostatočné riešenie.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som sa na úvod spýtal kolegov z poslaneckých klubov HLAS a SNS, že či by ma nechceli na deň zobrať do svojich radov, lebo teda zjavne nikto z poslancov HLAS-u a SNS nemá záujem diskutovať o novele Trestného zákona, obmedzili ste čas na rozpravu a teda až, tak nám už zostáva necelých desať minút nášmu poslaneckému klubu. Tak, aby sme využili ten čas, ktorý bol vám pridelený a o ktorý zjavne nemáte záujem. Nie. Dobre, no skúsim tých desať minút.
Takže budem stručný. Základná otázka, v prvom čítaní je potrebné do Trestného zákona vrátiť priestupkovú recidívu, teda, že opakované páchanie drobných krádeží nebude len priestupkom, ale trestným činom tak ako to bolo pred tou hanebnou novelou Trestného zákona. Stručná odpoveď je, áno, je to potrebné. Je to evidentné, že je to potrebné, a teda dobre, že si to konečne uvedomila aj vláda alebo, že sa prestala tváriť, že, že to potrebné nie je. Otázka ktorá tu zaznievala, ktorú sme riešili aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie je, že kto alebo čo môže...
=====

Pán poslanec Krúpa, ako si povedal, základný problém celej tej novely Trestného zákona je, že je nastavená v prospech páchateľov. Že to nebolo nejaké, že sú príliš prísne tresty a je na tom zhoda, že sú prísnejšie tresty za majetkovú a ekonomickú kriminalitu v porovnaní s inými krajinami, tak poďme upraviť tresty. A do tej novely sa dostali aj veci, o ktorých sa predtým neuvažovalo, ktoré boli šité na mieru páchateľom závažnej organizovanej trestnej činnosti, napríklad žiaden z predchádzajúcich návrhov neuvažoval so znížením trestov za korupciu, s tým ste prišli až vy. Neúmerne ste skrátili premlčacie lehoty, čím sa potom, potom aj teda znížili šance na vyšetrenie a potrestanie takéhoto typu trestnej činnosti a aj čo sa týka zásad ukladania trestov, aj čo sa týka procesu, to, čo ste urobili, bolo všetko v prospech páchateľov.

Pán minister Susko, hovorili ste, že aké obludnosti dávala do skráteného legislatívneho konania vláda v predchádzajúcom volebnom období. Ako prvé ste spomenul minister, zriadenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. No tak ja som v tom prípade nehlasoval za skrátené legislatívne konanie, ani Rado Kazda, môj kolega z OKS, a teda viete, že keď vládny poslanec nehlasuje za vládny návrh, tak ako nie je to úplne bežná situácia. Vy ste v skrátenom legislatívnom konaní zriadili ministerstvo cestovného ruchu a športu, takže keď nám chcete niečo vyčítať, čo robíte úplne to isté, tak je to také dosť zvláštne. A vy dobre viete, že vždy po nástupe novej vlády sa vláda dohodne, že zriadi nejaké nové ministerstvo alebo zmení kompetencie a nečaká na štandardný proces a deje sa to v každom volebnom období, v každom volebnom období. Ja by som bol dokonca za, aby sa to v rokovacom poriadku upravilo, že vláda má jeden pokus na zmenu kompetenčného zákona po nástupe, nástupe k moci v skrátenom legislatívnom konaní, lebo teda vždy sa to tak deje a vždy sa porušuje rokovací poriadok.
Potom ste reagovali na to, že som povedal, že vám to ušlo. No veď ale vy ste tým, čo ste tu vymenovali, v podstate dokázali, že vám to ušlo. Veď keď som hovoril, že vám to ušlo, tak som hovoril, že to nebol váš primárny zámer meniť tie, ten horalkový paragraf, ale vám to ušlo, lebo ste čelili kritike opozície, a tu je dôležitý ten kontext. Lebo tie vyjadrenia, čo ste citovali, boli v tom kontexte, že vy sa chystáte prepúšťať, znižovať tresty, skracovať premlčacie doby pre veľkú korupciu, pre veľkých podvodníkov a zároveň budete naďalej ľudí zatvárať do väzenia za dve horalky. Vám sa to zle počúvalo, tak ste to potom vypustili. A keď už sme pri tom, Mária Kolíková nenavrhovala vo svojej novele vypustenie horalkového paragrafu, Karas áno, vy nie, a potom vám to tam doplnili vaši poslanci v druhom čítaní.

Pani poslankyňa Hanuliaková, správne si poukázala na to, že toto nie je novinka, že na tú krízovú situáciu a nárast drobných krádeží sú vládni politici upozorňovaní už veľmi dlho. A správne si hovorila aj o tom, aké absurdné je to zdôvodnenie a ja by som teda zacitoval z toho odôvodnenia skráteného legislatívneho konania, o ktorom budeme už o pár minút hlasovať: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná," zdôrazňujem slovo dezinformačná, „a cielená kampaň s označením kradnúť sa oplatí, šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom" zdôrazňujem slovo mylným a zavádzajúcim, „informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné." No to je koncentrovaná absurdnosť. Ak by totiž tá kampaň, ak by nejaká kampaň existovala vôbec, bola dezinformačná a to informovanie, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné, bolo mylné a zavádzajúce, tak by sme tu žiadny nárast drobných krádeží nemali, pretože páchatelia drobných krádeží by boli postihovaní, zatváraní do väzenia a tých ostatných by to odradzovalo od páchania drobných krádeží. Keďže sa to tak nedeje a keďže na rozdiel od minulosti, keď niekto druhýkrát sa dopustí drobnej krádeže, tak nespácha trestný čin, ani keď tretíkrát, ani keď štvrtýkrát, ani keď piatykrát, ani keď desiatykrát, práve preto tu máme ten nárast drobných krádeží a tento návrh zákona je priznaním si, že vláda spravila chybu. Iba to odmieta otvorene... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)