Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Už sme v decembri 2025 a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je. Keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom a rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí.
Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po Novembri ´89, ale teda on aj pred Novembrom ´89 patri k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť. A zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústavu pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945, alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989.
A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov a druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich.
Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil.
V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť. Ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená.
Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modeli, alebo na nejakom modeli, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí.
Čiže veta národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu, je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robí doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť.
A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
