Videokanál poslanca

Ďakujem za faktické. Netušil som, že to vyvolá až taký ohlas a kolegovia, kolegyne, ja predsa nerobím z pána prezidenta Pellegriniho hrdinu, ja som netvrdil, že nebol dohodnutý s koalíciou, že to vetuje tak rýchlo, aby mohli prelomiť to veto ešte na tejto schôdzi a dokonca ani nemuseli naťahovať schôdzu do budúceho týždňa. Ja som dokonca ako jeden z prvých na tú možnosť upozornil, ale podľa reakcií Roberta Fica a Andreja Danka to nevyzerá, že by ich to veto nejako extra potešilo a on ten zákon veď nemusel vetovať vôbec. To veto možno ocenia ľudia, ktorí ho nevolili a ktorí ho nebudú voliť a naopak som presvedčený, že väčšine jeho voličov je to jedno, aj keby teraz dva týždne uvažoval, zamýšľal sa a nakoniec by to podpísal.

rovnako nehorázne sú aj tie nové trestné činy. Jedným chcete do trestného práva preniesť vykonštruovanú kauzu okolo údajného zasahovania Veľkej Británie do našich volieb. Druhým rovnako vykonštruovanú kauzu okolo údajného otvárania Benešových dekrétov Progresívnym Slovenskom. Ten návrh smeruje proti Progresívnemu Slovensku, ktoré sa vyjadrilo, že dnes by sa na základe princípu kolektívnej viny obsiahnutého v niektorých nie všetkých v niektorých Benešových dekrétoch nemalo diať to, že ľudia prichádzajú o svoj majetok, lebo to sa deje. A je správne, že to Progresívne Slovensko takýmto spôsobom otvorilo. Ja sa s tým stotožňujem a vyprosím si, aby takýto názor bol označovaný za možný trestný čin. Vy chcete z takéhoto názoru spraviť trestný čin. To je tiež nehorázne. A ten druhý nový trestný čin sa týka toho, že, že sa objavili informácie, že Veľká Británia pred voľbami 2023 podporovala projekty mimovládnych organizácii zamerané na zvýšenie informovanosti voličov a zvýšenie účasti vo voľbách. Z tohto robíte kauzu na základe tohto chcete vytvoriť nový trestný čin, ktorý bude kriminalizovať vyjadrenia v prospech alebo neprospech kandidujúcich politických strán a kandidátov niekým kto to má zakázané. Pričom zakázané to v čase predvolebnej kampane majú všetci okrem kandidátov a kandidujúcich politických strán. A kriminalizovať má byť v podstate aj porušenie volebného moratéria. Čiže, keď niekto bude sa vyjadrovať k voľbám a poruší volebné moratórium a bude tam nejaký ten moment, že, že sa to udialo v spojení s cudzou mocou alebo cudzím, cudzím činiteľom. To teda neviem akým spôsobom sa to bude preukazovať ale vy ste schopný aj projekt, ktorý je podporený zo zahraničia označovať za spojenie s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, tak za to bude hroziť trest odňatia slobody. Váš nominant v štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania a politických strán Eduard Burda váš obľúbenec, ktorý vám tu vždycky príde na pomoc, keď je treba, tak ten v pondelok v kinosále Národnej rady hovoril, že sú neprimerané prísne pokuty za porušovanie týchto vecí typu, typu porušenie volebného moratória, že nastavíte si nejakú, nejakú kampaň na facebooku a nevypne sa vám 48 hodín pred začiatkom volieb a komisia vám musí dať niekoľko tisíc euro pokutu. On hovoril, že je to neprimerane prísne ako správny delikt a vy teraz idete z toho v určitých okolnostiach spraviť trestný čin a zatvárať za to, za to ľudí. Ja si nemyslím, že sloboda prejavu a právo šíriť informácie sú neobmedzené a aj článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a iných bezpečnosť štátu verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Tieto podmienky ani pri jednom z týchto trestných činov, ktoré chcete dať do trestného zákona nie sú naplnené. Nie sú tam dané dôvody na obmedzenie slobody prejavu a slobody šírenia informácii. Ak to schválite, tak schválite zákon, ktorý bude do slobody šírenia informácii zasahovať viac ako to umožňuje Ústava Slovenskej republiky. Ale v týchto prípadoch by som povedal, že to je také bu bu bu. Na politického nepriateľa ako tu hovoril pán minister Kaliňák. Zjavne ste nervózni. Nie je nervózne Progresívne Slovensko nervózny je SMER, tak potrebujete si vymyslieť niečo čo dáte do trestného zákona. Ale neviem si veľmi predstaviť akoby na základe toho mohol byť niekto odsúdený. Možno niekto z maďarskej aliancie, ktorá teda takto bude, takto bude postihnutá za to, že má kritický názor na Benešové dekréty. Možno pán prezident, keby nemal trestnoprávnu imunitu za to, že si dovolil vysloviť názor podobný ako Progresívne Slovensko. Ale reálne, reálne to nebude uplatňované. To čo reálne bude aj uplatňované a čo reálne bude mať dôsledky je to mafiánske ustanovenie, ktoré úplne znefunkční inštitút spolupracujúcich obvinených a spôsobí, že mafiáni a vrahovia, ktorí by mali ísť za mreže vyviaznu a pôjdu na slobodu, aby ste pomohli Tiborovi Gašparovi.

... trestne stíhaný alebo je tam písmeno bé, poruší zákaz zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách a hnutiach 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Čiže ak niekto poruší volebné moratórium, môže ísť do basy podľa tohto návrhu. V pondelok bol, bola diskusia v Národnej rade, ktorú zorganizovalo ministerstvo vnútra, o pripravovaných zmenách v zákone o volebnej kampani. Vystúpil tam aj predseda komisie, štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán pán Eduard Burda, obľúbenec vládnej koalície, a hovoril, že tie pokuty za porušenie moratória sú príliš prísne a že by sa s nimi malo niečo robiť a že by tá dolná hranica mala ísť dole, pretože niekedy je to úplne bagateľné, že niekto si nevypne facebook a zobrazujú sa facebookové reklamy ešte aj počas moratória. Podľa nich má ísť za to do basy.

Pán poslanec Čaučík povedal si, že KDH sa pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zdrží. Poslanecký klub SaS bude hlasovať proti. A to napriek tomu, že sme v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a podporili sme aj skrátené legislatívne konanie, lebo si myslíme, že návrat horalkového paragrafu pomôže zlepšiť boj proti drobným krádežiam. Ale pred chvíľou bol na Ústavnoprávnom výbore schválený pozmeňujúci návrh, ktorý predložili poslanci SMER-u a ten pozmeňujúci návrh obsahuje niekoľko hanebností a niekoľko prílepkov. Tie hanebnosti sú, že jeden nový trestný čin mal byť spochybňovanie Benešových dekrétov. Je to zjavne reakcie na iniciatívu Progresívneho Slovenska, ktoré nechce, aby sa dnes na základe 80 rokov starých dokumentov založených na princípe kolektívnej viny odnímal majetok našim občanom a kto má tento názor, kto ho vysloví aj ja ho mám, tak podľa názoru smerákov má ísť do basy. Druhý návrh tiež smeruje údajne proti Progresívnemu Slovensku a je namierený proti tej informačnej kampani, ktorú pred voľbami podporila Veľká Británia. Kampani, ktorá smerovala k zvýšeniu informovanosti voličov a k zvýšeniu účasti vo voľbách. A podľa môjho názoru je to protiústavné, lebo ústava umožňuje zasiahnuť do slobody prejavu a do slobody šírenia informácií ale iba v prípadoch, ktoré sú nevyhnutné. Toto podľa môjho názoru nevyhnutné nie je. Je to zjavne protiústavné. A medzi tými prílepkami je aj prílepok, ktorý sa týka použitia dôkazov získaných od spolupracuj

Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vyjadrenie sa k tým veciam ku ktorým som sa aj vyjadroval a teda pýtal som sa. Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A malo by sa zmeniť a na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať. A ak nie sme s ním spokojný tam by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade obávam sa že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať a je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj práva Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a všetky tri sú nezávislé inštitúcie, tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť, majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať.

... zadlženia má štát nie samosprávy. Ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaní s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie a samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát a v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov, tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát, ale ak je schválený ústavný zákon a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona tak, ako je naformulovaný, kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu. Ďakujem.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený. Máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. A je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde a nezodpovedné hospodárenie samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu. A ak sa stane ako v pred predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane defacto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám. Problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia. Že sa robí primárne na strane príjmov. Robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast. Nevytvára priestor pre hospodársky rast. Nerobia sa štrukturálne reformy a ne, ne, nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejaký imaginárny úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu, škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí aj inštitúcií aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj po vzťahu k Voľbe kandidátov na ústavných sudcov vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, a ktorá sa týka samospráv. Pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi, teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medzi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) nominálny rast konsolidovaný výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajú, za predchádzajúci kalendárny rok a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou. V parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP, je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn, nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh. A ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť na novo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásad...
=====

Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak hoci ten spôsob akým vystupoval pán minister Kamenický voči rade pri uvádzaní rozpočtu bol naozaj nie veľmi na mieste, aby som to povedal veľmi decentne. Tak predsa len je tam nejaký rozdiel, že aspoň na tom výbore ste dostali slovo. Teraz tu máte možnosť vystúpiť s, so správou rozpočtovej rady. Teda keď to porovnáme s tou druhou tu zmieňovanou inštitúciou aj predsedníčkou pani Zuzanou Dlugošovou, tak ona prišla na Ústavnoprávny výbor a teda chcela v rámci rôzneho vystúpiť k návrhu novely, poslaneckému návrhu novely zákona o rade, teda o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vtedy ten návrh nerušil celý úrad, ale iba znižoval mieru ochrany oznamovateľov. A teda chcela upozorniť poslancov na možný nesúlad toho návrhu zákona s, s európskou smernicou. Poslanci koaliční odhlasovali, že nemôže vystúpiť ani v rámci rôzneho povedať, povedať pár slov. Potom tu bol návrh, myslím, od pána poslanca Grendela, aby mohla vystúpiť v pléne, keď už vláda navrhovala zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, to koaliční poslanci odmietli. Tak potom prišla na Ústavnoprávny výbor, kde sme rokovali v druhom čítaní o návrhu na zrušenie úradu, že sa aspoň teda tam vyjadrí v rámci druhého čítania, čo sa úplne bežne komukoľvek relevantnému dáva slovo a ani tam koaliční poslanci nesúhlasili s tým, aby sa predsedníčka úradu vyjadrila k zrušeniu úradu.

Pán poslanec Hajko, pán poslanec Mikloško mi to teraz zobral z úst, lebo presne to mi napadlo pri vašom vystúpení, že ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebola ukotvená v ústavnom zákone, tak by pán predseda to zrejme nasledoval osud pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, lebo teda tie vyjadrenia, ktoré ste spomínali v úvodnom vstupe pána ministra financií pána Kamenického pri uvádzaní návrhu rozpočtu, tak voči, voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa vymedzoval podobným spôsobom, ako sa vymedzoval voči vyjadreniam niektorých opozičných politikov, čo teba bolo zjavne neprimerané, nehovoriac o tom, že pri uvádzaní rozpočtu mal naozaj uvádzať rozpočet a nehovoriť, že za to môže Matovič, Ódor, Heger a čo zlé povedali ktorí opoziční politici, alebo ak nesedia vyjadrenia rozpočtovej rady, ale mal uvádzať rozpočet.
A súhlasím aj s tým, že spochybňovanie inštitúcií je cestou do pekla a neúcta k inštitúciám, ktorá sa prejavuje počas súčasnej vlády a teda v súčasnom období zo strany predstaviteľov vládnej koalície, je podľa môjho názoru nebezpečná, lebo bez fungujúcich inštitúcií nemôže fungovať demokracia, nemôže fungovať právny štát, ale nemôže dobre fungovať ani hospodárstvo, a teda dotkne sa to životov všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.