Videokanál poslanca

Navrhujem termínovať body 1 až 3, čiže tlač 1384, 1385 a 1386 na budúci týždeň, utorok 2. júna 2026 o 9.00 h. Ide o návrhy pravidiel hlasovania na schôdzach, pravidiel pre podávanie a doručovanie materiálov a podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady. Ide v zásade o technické dokumenty, ktoré reagujú na zmenu rokovacieho poriadku, ale podľa môjho názoru by si vyžadovali nejakú normálnu diskusiu predtým. A my sme v piatok dostali pozvánku na rokovanie ústavnoprávneho výboru. Dnes sa o tom rokovalo. A keby bol priestor, tak nejaké veci by sa tam dali doladiť. Nie sú to zásadné veci, ale myslím si, že mohli by sme veci pripravovať normálnym spôsobom, čiže o takýchto veciach, ktoré sú legislatívno-technické, by sme mohli normálne, vecne diskutovať a neschvaľovať ich narýchlo.

Pán minister. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní k novele zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou vláda prišla v novembri. V novembri požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie. Niekoľko mesiacov tu ten návrh na skrátené konanie tvrdol, odkladal sa zo schôdze na schôdzu, nerokovalo sa o ňom. Na začiatku tejto schôdze pán minister Migaľ odmietol ten návrh uviesť, odišiel z osály. Vláda potom rozhodla, že ho nahradí pán minister Takáč, čo je teda veľmi neštandardný krok a jeho dôvody sme sa nedozvedeli, napriek tomu, že som sa to pýtal v pléne aj v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, aj v prvom čítaní a teda pýtal som sa na to aj na ústavnoprávnom výbore a odpoveď sme nedostali žiadnu, aké boli tie dôvody. No bizarné je, že ten návrh je v skrátenom legislatívnom konaní a potom november, december, január, február, marec, apríl, máj, pol roka, pol roka len tak leží, spočíva v zákutiach parlamentu. Potom sa rozbehne ten proces rokovania o ňom. Odnes, v utorok o 11:00 Národná rada rozhodla, že ho prerokuje v druhom čítaní, teda schválila ho v prvom čítaní. Cez obednú prestávku boli výbory. A teraz sa o ňom rokuje v druhom čítaní, o 17:00 bude schválený definitívne. Čiže napriek tomu, že bolo niekoľko mesiacov času, tak aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je zásadný, bol predložený v tej krátkej pauze, v hodinovej prestávke, obednej prestávke počas rokovania parlamentu. Čo je podľa môjho názoru škoda, lebo ten návrh ako taký nie je úplne zlý, aj keď možno na ňom viaceré veci kritizovať. Najmä to, že vláda vlastne rieši problém, ktorý si spôsobila sama, keď nerešpektovala pripomienky, ktoré k tomu návrhu zákona mali viaceré pripomienkujúce subjekty v rámci novelizácie, a nie teraz, ale spred dvoch rokov, keď sa ten bezpečnostný záujem definoval, a už vtedy Úrad pre verejné obstarávanie alebo Právnická fakulta Univerzity Komenského upozorňovali, že tá definícia je v rozpore s európskou smernicou, tak došlo na slová tých pripomienkových subjektov a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prišlo s návrhom vypustiť tú výnimku úplne. Teraz po pozmeňujúcom návrhu prichádza návrh zúžiť tú definíciu tak, aby zodpovedala európskej smernici, a teda verme, že po tom zúžení bude zodpovedať, aj keď vecne to možno posúdiť úplne nevieme. A problém je aj to, že tá zmena v pozmeňujúcom návrhu je rozsiahla. Týka sa nielen vecí, ktoré boli riešené v návrhu zákona, ale je rozširujúca, rieši aj ďalšie veci, ktoré zrejme riešiť treba, lebo súvisia napríklad s čerpaním eurofondov a tým, že sa procesy verejného obstarávania naťahujú, sú nefunkčné, že tie kontroly, keď sa musia zamerať na menšie veci, tak potom tie zásadné veci stoja. Čiže ten zámer môže byť aj legitímny, ale takto sa to určite nemá robiť. Nemá sa to robiť tak, že skrátené legislatívne konanie trčí tu pol roka a potom sa to v priebehu niekoľko hodín zadministruje, vybaví, predloží sa pozmeňujúci návrh a schváli sa pozmeňujúci návrh a schváli sa návrh zákona ako celok. A tie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, mali prejsť riadnym legislatívnym procesom, čo znamená, že mali byť predložené už do pripomienkového konania. V tom prípade by sa dali vychytať muchy. Mohla by sa k tomu vyjadriť odborná verejnosť. Nebolo by to takto narýchlo. A je to škoda, lebo ten legitímny zámer jednak odstrániť definíciu výnimky, ktorá je v rozpore so smernicou Európskej únie, ale aj spružniť verejné obstarávanie tak, aby to nebolo na úkor transparentnosti a kontroly, ale aby to urýchlilo čerpanie eurofondov. Ten zámer samotný je asi v poriadku. A či je v poriadku ten obsah, tak to sa možno dozvieme nielen z tejto rozpravy. Viem, že pán poslanec Hargaš má tiež pripravené vystúpenie aj k vecnej stránke, ale z hľadiska procesu je to problém a je možné, že mnohé tie veci, na ktoré by sa prišlo v rámci normálneho pripomienkového konania, sa dozvieme až následne, keď bude zákon schválený, účinný, až potom príde nejaké upozornenie, že tam môžu byť problémy. A ešte raz, škoda, že týmto spôsobom, a chcem teda vyzvať vládu, aby takýmto spôsobom nepristupovala k legislatívnemu procesu, aj keď pán minister na ústavnoprávnom výbore hovorí o tom, že však je to štandardný proces, no je to štandardný proces z hľadiska toho, že poslanci môžu na výboroch predkladať pozmeňujúce návrhy. Nikde nie je napísané, aké rozsiahle majú byť, aké zásadné môžu byť, ale z hľadiska kvality legislatívneho procesu takto sa nemá postupovať, lebo vy ste mali nejaké pripomienkové konanie medzi sebou, medzi koaličnými poslancami, medzi ministerstvami, Úradom pre verejné obstarávanie, neviem akými inštitúciami, ale nebolo to verejné, nemala možnosť sa na to pozrieť verejnosť, takže aj ten výsledok môže byť otázny. Toľko za mňa. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ďalší

Viskupič, sú veci, ktoré fungujú, ktoré fungujú samé o sebe. A netreba ich nejakým spôsobom regulovať. Nie je tam potrebný zásah štátu, lebo to vyrieši trh, alebo lebo to vyrieši samoregulácia. V prípade prieskumov verejnej mienky veci fungujú. A existuje tu samoregulácia, existujú združenia výskumných agentúr, existujú tu metodiky, ktoré sú zverejňované a každý, kto sa len trochu zaoberá výskumami verejnej mienky, vie zistiť, ktorá agentúra je seriózna, pravidelne publikuje výsledky svojich prieskumov aj so všetkými relevantnými informáciami o metodike, o vzorke, o spôsobe zberu. A ktoré agentúry nie sú tak seriózne, lebo publikujú iba raz za čas, nezverejňujú svoju metodiku, sú pochybnosti, či tam existuje nejaká vôbec sieť, prostredníctvom ktorej to zisťujú a tak ďalej. A napriek tomu SNS opäť prichádza s návrhom riešiť neexistujúci problém, lebo žiadny reálny problém vo vzťahu k prieskumom verejnej mienky neexistuje. Okrem toho, že si pravdepodobne Slovenská národná strana myslí, že im tie agentúry škodia a že by si zaslúžili mať lepšie výsledky v prieskumoch verejnej mienky. A je teda trochu aj absurdné, že dozorcom v tejto veci má byť práve Štatistický úrad, ktorý je ovládaný politicky, na čele ktorého je poslanec za stranu Smer, za vládnu stranu Smer, a navyše ten Štatistický úrad, ktorého výsledky sa často veľmi výrazne líšia od výsledkov ostatných serióznych agentúr, a teda aj Slovenská národná strana s tým má vlastnú skúsenosť a mala s tým problém a zrazu to vidí inak. Poslanec Galko

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Hargaš, no zjavne manipulácie cez deepfake videá ich netrápia, koalíciu. S tým nemajú problém, lebo sú to manipulácie v ich prospech, manipulácie, ktoré smerujú proti ich politickým oponentom. A dokonca sú to manipulácie, ktoré sú reálne. Ich trápia fiktívne manipulácie. Fiktívne manipulácie, ktoré si vymysleli preto, aby si zdôvodnili, že asi niečo nie je v poriadku, keď voliči zo zahraničia hlasujú inak ako voliči na Slovensku v priemere. Ale veď, a opäť to tu zaznelo už mnohokrát, voliči v Šútove volia inak ako voliči v Bratislave a jedni sa odchyľujú od toho celoštátneho priemeru jedným smerom, druhí druhým smerom. O akú manipuláciu by malo ísť, keď v rôznych regiónoch, v rôznych mestách a obciach, v rôznych volebných okrskoch voliči volia inak, ako volia ich susedia alebo ako volia občania v iných regiónoch, v iných mestách, v iných obciach. To nie je žiadny dôkaz manipulácie, to je naopak, to je potvrdenie toho, že sa voliči rozhodujú slobodne a rôzni voliči sa rozhodujú rôzne. A nie je to tak, že by boli voliči všetkých strán rovnomerne distribuovaní po celom území Slovenskej republiky a len v zahraničí je to podozrivé. Keby to tak bolo, že všade volia voliči rovnako a iba v zahraničí volia inak, no tak dobre, tak možno by sme sa nad tým mohli zamyslieť, ale tak to nie je. Tie rozdiely sú aj v rámci Slovenskej republiky. To nič nedokazuje, to je ďalší falošný argument.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pán poslanec Gašpar včera vo faktickej poznámke povedal, že moje vystúpenie malo z opozičných poslancov najvecnejší charakter, len teda škoda, že potom nijako nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na všetko možné, ale na tie vecné argumenty nereagoval. Pani poslankyňa Plaváková povedala, že ona už nejako rezignovala na to, aby vysvetľovala dookola, lebo sme to robili viacerí viackrát, koaličným poslancom, že čo je to priamosť voľby, keď namietajú, že voľby nie sú priame, keď sa volí poštou. Tak ja by som sa pokúsil predsa len zostať v tej vecnej rovine a vysvetliť niektoré veci aj vzhľadom na tie argumenty, ktoré tu zaznievajú a ktoré sú podľa môjho názoru úplne falošné.
S jedným takým, už zaznel aj predtým, ale teda veľmi precízne ho sformuloval pán poslanec Jarjabek, ktorý hovoril, že je neprípustné, aby voliči v rôznom čase, veď tí voliči môžu zmeniť názor aj tri dni pred voľbami. Otázka je, že prečo by to malo byť neprípustné. Lebo takto sa volí na Slovensku už 20 rokov a doteraz, až doteraz, kým viac ako v minulosti nevyužili tú voľbu a kým sa neukázalo, že medzi tou skupinou voličov, ktorí volia poštou, majú opozičné strany silnejšie postavenie ako súčasné koaličné strany, nebol žiadny problém s tým, že sa volí v rôznom čase. Jednak takúto možnosť voľby poštou majú vo viacerých demokratických krajinách a samozrejme, že keď sa volí poštou, tak sa nevolí v tom istom čase a zjavne to nikomu neprekáža, zjavne nikto nemá problém v tých demokratických krajinách, kde sa volí poštou, s tou skutočnosťou, že sa volí v rôznom čase. A teda v Spojených štátoch napríklad, v Spojených štátoch je možnosť voľby poštou nielen pre tých ľudí, ktorí sú v zahraničí, ale aj tí, ktorí sa nachádzajú na území Spojených štátov a chcú voliť poštou a pomerne veľa voličov to využíva. Tiež tí, ktorí volia poštou, volia skôr. Ale teda otázka je, že prečo by to mal byť problém. Lebo ja si napríklad myslím, že je úplne v poriadku, ak ľudia volia v predstihu, lebo ľudia by mali voliť, mali by sa rozhodovať na základe poznania, na základe informovaného rozhodnutia. Teda mali by vedieť, koho volia. Mali by voliť nie podľa toho, aký dojem urobí na neho kandidát tej alebo onej strany v nejakej televíznej diskusii tri dni pred voľbami, ale na základe toho, že poznajú politickú stranu, ktorú idú voliť, poznajú hodnoty, na ktorých je založená, politiku, akú presadzuje, jej ciele, ale aj spôsob, akým ju presadzuje. Poznajú politikov tej strany, poznajú poslancov, ministrov, kandidátov, vedia, čo má tá strana za sebou, ako sa správa, ako ľudia z nej vystupujú. To by mali byť veci, na základe ktorých sa voliči rozhodujú, či budem voliť tú alebo onú stranu a krúžkovať toho alebo onoho kandidáta. Nemalo by to byť iba na základe dojmu z volebnej kampane, že tí majú krajšie bilbordy, alebo tí teraz na poslednú chvíľu vytiahli takú tému, a už to tu zaznelo, myslím, od pána poslanca Hargaša, že oni s tým majú aj vlastnú skúsenosť, keď sa nejaká deepfakeová nahrávka objavila, ktorá bola falošná, vyfabulovaná, ale mala dať do zlého svetla ich predsedu. A objavilo sa to počas volebného moratória, to bolo tuším. Na základe toho sa majú voliči rozhodovať? Ak toto je pre vás kritérium, tak áno, ale ja si nemyslím, že toto je dobré kritérium, podľa ktorého sa majú voliči rozhodovať. A samozrejme, že nikomu neberiem to, kedy sa má rozhodovať, na základe akých kritérií sa má rozhodovať. Veľa voličov sa rozhoduje na poslednú chvíľu, deň pred voľbami, v deň volieb, niektorí dokonca idú do volebnej miestnosti a nie sú ešte pevne rozhodnutí, koho budú voliť. Je to ich sväté právo, ja im ho neberiem, majú ho všetci voliči, ktorí volia osobne vo volebných urnách na území Slovenskej republiky. A tí voliči, ktorí volia zo zahraničia, majú tú možnosť sa rozhodnúť teda, že chcem rozmýšľať až do dňa volieb, no tak pricestujem na územie Slovenskej republiky. Alebo viem, koho chcem voliť a nevadí mi, že pošlem ten hlas dva týždne pred voľbami. Alebo dobre, keď chceme vytvoriť možnosť rozhodovať sa na poslednú chvíľu aj pre voličov v zahraničí, tak veď doplňme, doplňme možnosť voliť aj na ambasádach, ale nie ako nahradenie voľby poštou, ale ako doplnenie voľby poštou, lebo sú krajiny, ktoré majú aj voľbu poštou, aj voľbu na ambasádach: Belgicko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Maďarsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko. Zo štúdie Parlamentného inštitútu. Dobre, tak teda ak v čase konsolidácie si myslíme, že je to rozumné opatrenie, tak poďme do toho, ak je také dôležité, aby sa voliči rozhodovali aj na poslednú chvíľu, tak zaveďme aj voľbu na ambasádach, ale bez toho, aby sme rušili voľbu poštou.
Potom tu zaznel argument, neviem, či to bol pán poslanec Hazucha, ospravedlňujem sa, že 60 % tých obálok, ktoré prichádzajú na Slovensko, teda voľbou poštou, sú poslané zo Slovenska. Neviem, či ste to boli vy, ospravedlňujem sa. (Reakcia z pléna.) Aha, páči, pán Farkašovský, ospravedlňujem sa. No a to je čo za argument, preboha? A voliť poštou môžu aj tí, čo sa dočasne zdržujú v zahraničí, aj tí, ktorí chodia na Slovensko. Keď majú možnosť voliť poštou zo Slovenska, tak je to asi jednoduchšie, lacnejšie, istejšie, ako keď by mali voliť zo zahraničia. Naopak to potvrdzuje, že tí, ktorí možnosť poštou voliť využívajú, majú vzťah k Slovensku, majú nejakú väzbu na Slovensko, chodia na Slovensko, keď si to môžu dovoliť poštou. To nie je žiadna konšpirácia, že niekto pozbieral tie obálky a vhodil ich tam mimo nich.
Pán poslanec Hazucha povedal, to mám poznačené, povedal, že pokiaľ budú výsledky po tejto zmene naďalej zdrvujúco rozdielne, myslené voľby poštou, alebo teda voľby v zahraničí a voľby na Slovensku, celoštátny priemer, tak sa ospravedlníme. Ale ak budú v norme, to znamená, ak sa budú líšiť menej, tak sme udreli klinček po hlavičke. No, ja neviem, aké budú výsledky celoštátne, neviem, aké budú výsledky, ak to zmeníte, tak na ambasádach, ale podľa mňa to nebude nič dokazovať, pretože budú to iné voľby, v inom čase, voliči sa môžu rozhodovať inak. Niektorí z tých voličov, ktorí sa zúčastnili voľby poštou, sa možno nezúčastnia voľby na ambasáde, niektorí možno pôjdu voliť na Slovensko. O ničom to nevypovedá. Samotný fakt, že niekde, a to je asi jeden z najčastejších argumentov, ktorý tvrdíte, že musela tam byť nejaká manipulácia, lebo voliči zo zahraničia volili inak ako voliči na Slovensku. PS a celá opozícia tam mali lepšie výsledky, ako mali v celoštátnom priemere. No tak napríklad v Bratislave – Starom Meste v ostatných parlamentných voľbách PS a SaS a KDH mali spolu 60 alebo niečo cez 60 %. Teda došlo vo voľbách v bratislavskom Starom Meste k nejakým manipuláciám? Alebo to len odráža vôľu, slobodnú vôľu voličov v bratislavskom Starom Meste? Ja si myslím, že tá odpoveď je úplne zjavná. Vy si tie argumenty vymýšľate, cucáte ich z prsta, ani jeden dôveryhodný argument v prospech zrušenia voľby poštou ste nepredložili. Falošné sú tie argumenty o tom, že tá voľba nie je tajná, falošné sú tie argumenty, že tá voľba nie je priama, to sú už úplné nezmysly. A teda ďalší aspekt, alebo ďalšia charakteristika voľby v zmysle ústavy má byť, že má byť zachovaná rovnosť hlasu, a to ste tu včera porušili, keď ste dali do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré je pravdepodobne protiústavné a zjavne ide proti rovnosti hlasu, ale tam vám to neva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková, ja tiež teda nerozumiem tomu, lebo aké sú tie argumenty, lebo tie argumenty buď nie sú vôbec žiadne, a teda keď sa vyjadrujú koaliční poslanci, tak hovoria o tom, že kto príbuzný koho čo urobil a čo na neho majú a jaké je PS-ko zlé a opozícia nekonštruktívna a škodí Slovensku, alebo keď sa pokúšajú a teda nereagujú na naše vecné argumenty, na tie upozornenia, že ale priamosť je niečo úplne iné ako to, čo vy hovoríte. A tajnosť voľby nie je spochybnená, lebo to, čo ste tam fabulovali, pán poslanec Gašpar, s tým, že nejakí úradníci otvárajú obálky a pozerajú si, kto ako hlasoval, je nezmysel. Na to nereaguje. Poslanec Gašpar ako predkladateľ vystúpil, ale k tým vecným argumentom sa nevyjadril. Vyjadril sa k nejakým parciálnym vyjadreniam, ktoré išli okolo tej vecnej podstaty, ale k vecnej podstate sa nevyjadril. Alebo teda keď sa pokúšajú argumentovať, tak sú to že vyložene nezmyselné tvrdenia, ktoré nemajú oporu v realite, nemajú oporu v tom, ako ústavné právo alebo politológia chápe pojmy ako priamosť voľby alebo tajnosť voľby, ktoré nemajú oporu v tom, ako reálne tie voľby prebiehajú. Alebo sú niečo, čo pripomína nejaké konšpiračné teórie typu, že niekde viac voličov volilo niekoho iného, ako by si oni predstavovali, alebo nejaké obálky, že prichádzajú zo Slovenska, to je problém, alebo že to nie je v jeden čas a niektorí ľudia volia skôr. Ako čo sú toto, preboha, za argumenty. Však nejaký väčší argument by som chcel počuť.

Pán poslanec Hlina, veľmi dobre, že si upozornil na pendlerov a pendlerky. To je vec, ktorú je potrebné brať do úvahy, pretože voľba poštou nie je určená iba ľuďom, ktorí žijú v zahraničí, občanom Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, či už majú tam trvalý pobyt alebo nemajú tam trvalý pobyt, ale žijú tam dlhodobo, je určená aj ľuďom, ktorí sa v čase volieb zdržiavajú mimo územia Slovenskej republiky a rozhodnú sa, že chcú voliť, vedia, že nebudú na Slovensku, a teda môže to byť jednorazová vec ako dovolenka, môže to byť pracovná cesta a môže to byť práve aj také pendlovanie za prácou. Že tí ľudia reálne žijú na Slovensku, ale chodia pracovať na nejaké dlhšie alebo kratšie obdobie do zahraničia. A to je samozrejme aj vysvetlenie tej ďalšej konšpiračnej teórie, s ktorou prichádza koalícia, že je podozrivé, že 60 % tých lístkov, ktoré prišli od tých, čo požiadali voľbu poštou, bolo poslaných z územia Slovenskej republiky. Ja neviem, čo je na tom taká veľká záhada, lebo veď keď túto možnosť majú aj ľudia, ktorí napríklad sú pendleri, že chodia do zahraničia, alebo sú to študenti, ktorí chodia na vysokú školu napríklad v Českej republike, oni to môžu poslať odkiaľkoľvek, aj keď prídu na Slovensko, no tak to pošlú zo Slovenska, no nebudú posielať poštu zo zahraničia, keď ju môžu posielať zo Slovenska. To len potvrdzuje, že aká veľká časť tých ľudí, ktorí využívajú možnosť poštou, majú reálne väzby so Slovenskom, že sú tu. Lebo inakšie by to predsa neposlali zo Slovenska. Niektorí možno náhodne prídu, ale určite to nie je 60 %. Tých 60 % je práve naopak dôkaz ich prepojenia so Slovenskom.

Ja úplne súhlasím s tým, čo včera povedal pán poslanec Mikloško na adresu pána poslanca Gašpara a tiež si myslím, že tie útoky na rodinných príslušníkov či už v jeho vystúpení alebo aj v politike SMER-u dlhodobo sú tiež za všetkými čiarami, ale to neznamená, že im to máme vracať rovnakou mincou a teda zobrať do úst nedávno zosnulého blízkeho príbuzného poslankyne je za všetkými čiarami. Ako je to vec, od ktorej sa musí každý dištancovať a každý, kto si uvedomí ten význam, tak autor toho výroku rozhodne by sa to nemal snažiť vysvetliť a tvrdiť, že je to jeho názor, mal by sa ospravedlniť. Lebo môžeme si o sebe myslieť zlé veci, ja si teda veľmi zlé veci myslíme o poslancoch SMER-u, ale nejakú základnú ľudskú empatiu by sme mali mať aj voči politickému protivníkovi a tento výrok tú základnú ľudskú empatiu očividne postrádal.

Pán poslanec Hazucha, keď ste hovorili o tom, že jak sa tu manipuluje zo strany PS, tak ste povedali, že PS idú ako buldozér a že vám to ukázali v Handlovej. Čo si to dovoľujete? Akým právom si dovoľujete spojiť legitímne politické aktivity opozičnej politickej strany, ktorá kritizuje váš nehorázny návrh zákona, s kriminálnym činom atentátu na premiéra? Však majte trochu mieru, však môžete byť aj osobní, ak sa vám to páči, ale teraz už prekračujete všetky hranice. Toto nie je normálne. Miesto toho, aby ste vecne diskutovali, tak tu hovoríte nehoráznosti, ktoré sú ešte väčšie ako ten váš nehorázny návrh zákona. Je to úplne konšpiračné myslenie a ja sa čudujem, že vám to niekto z vašich voličov dokáže zožrať. Skutočnosť, že voliči v zahraničí volili inak ako voliči na Slovensku v priemere, že sa to odlišuje, nehovorí nič o tom, že by tam bola nejaká manipulácia. Keby tam bola nejaká manipulácia, už dávno by sme o tom vedeli. A inak volia voliči v Bratislave, inak volia voliči v Šútove, inak volia voliči v Košiciach, v každej obci volia voliči inak a odlišuje sa to viac alebo menej od toho priemeru. Inak volia voliči vo veľkých mestách, inak v malých obciach. Inak volia starší voliči, inak mladší voliči. Inak volia voliči v závislosti od svojho vzdelania, od svojej profesie. Ale veď to je normálne, to nie je žiadna konšpirácia, to je ich slobodné prejavenie názoru, ktoré vy odmietate rešpektovať. Vy odmietate rešpektovať výsledky slobodných volieb.

Pani poslankyňa Remišová, položila si tri otázky predkladateľovi, neviem, či bude odpovedať, ale teda na dve z nich by som vedel asi odpovedať aj ja, tak skúsim. Teda neviem odpovedať na to, prečo sú tam zmeny, ktoré podľa tvojho tvrdenia spomalia čerpanie eurofondov, to nechám na predkladateľa, ale prečo rušia to, čo zaviedli? Tak celkom zjavne zaviedli niečo, čo nezodpovedá smernici, čo ide nad rámec smernice, na čo boli v pripomienkovom konaní upozornení Úradom pre verejné obstarávanie aj Právnickou fakultou Univerzity Komenského, ktoré upozornili, že tá definícia bezpečnostného záujmu je príliš široká a ide nad rámec smernice. Napriek tomu zákon nebol upravený v tejto veci a išiel ďalej a bol schválený parlamentom. A následne boli upozornení na to aj Európskou komisiou a sľúbili, že to zmenia, no tak to idú zmeniť, idú napraviť to, čo pokazili.
Prečo skrátené legislatívne konanie? No na skrátené legislatívne konanie zjavne nie je dôvod, ani to nepovedia, ale je úplne zjavné, že žiadny dôvod nie je, pretože v novembri tvrdili, že hrozia štátu značné hospodárske škody a odvtedy to posúvajú zo schôdze na schôdzu, ako bežne posúvajú opozičné návrhy zákonov. Toto nie je že opozičný návrh, toto nie je ani návrh koaličného poslanca, toto je návrh vlády Slovenskej republiky, ktorý sa v novembri tváril, že je tak urgentný, že musí byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Dve schôdze odvtedy ubehli, nič sa nestalo a navyše minister Migaľ ho odmietol uviesť. A vláda zmenila predkladateľa, čiže pán minister Takáč nezaskakuje, on je v tejto chvíli predkladateľom a navrhovateľom toho návrhu zákona.