Videokanál poslanca

No, keď už sme pri tých príživníkoch, ja viem o jednom politikovi, ktorý ten termín používa na svojich tlačových konferenciách vo vzťahu k rodinným príslušníkom svojich politických odporcov a nemá s tým žiadny, žiadny problém. Mňa teda veľmi zaujalo v rámci tvojho vystúpenia tá otázka, čo zaznela, že, že, čo má Slovensko.sk s návrhom zákona, o ktorom rokujeme, lebo veď to sa stalo pánovi ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi na Slovensko.sk, že mu zlyhali notifikácie a neprevzal si informáciu o tom, že sa začalo súdne konanie, nevyjadril sa a prehral to rozsudkom pre zmeškanie a teraz sa tu kvôli tomu, kvôli tejto veci mení Civilný sporový poriadok a spôsob doručovania rozsudkov pre zmeškanie žalovaním jasne v tej situácii, v akej bol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A možno, že keby Slovensko.sk nezlyhalo, teda, že by neprestalo posielať notifikácie pánovi Šutajovi Eštokovi, tak by dostal príležitosť obhájiť tie svoje nehorázne tvrdenia o čurilovcoch ako mafiánoch a ich prirovnania k Mikulášovi Černákovi na súde. No, ale teda, bohužiaľ, zlyhalo Slovensko.sk, ale teda najmä zlyhal Matúš Šutaj Eštok, tak sa to rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie a teraz sa tu mení legislatíva kvôli babráctvu jedného človeka, babráctvu, ktoré súvisí s fungovaním Slovensko.sk. Takže ja si myslím, že je úplne na mieste sa baviť o veciach, ako je Slovensko.sk a o tom, čo s tým súvisí. Tu visím. Dobrý pokus, pán Dostál. Škoda, že ho nepoužil.

Pani poslankyňa Števová, no áno. Politici si o sebe myslia, že sú slabšia strana. Niektorí, nie všetci. A mnohí politici majú dojem, že ich novinári nemajú radi, že sú voči nim zaujatí, že sú voči nim kritickí. A ja som bol aj novinár chvíľu a dlho som bol v blízkosti politiky alebo v politike a teraz z mojich skúseností, že skoro všetci politici si to myslia, ale líšia sa od seba politici v tom, že niektorí si to myslia a povedia si to so svojimi kolegami a zabrblú si prípadne na novinárov a iní majú tendenciu z toho aj niečo odvodiť, bojovať proti novinárom, urážať ich, dávať šikanózne žaloby, snažiť sa chrániť politikov pred novinármi a pred kritikou od novinárov prostredníctvom legislatívy, tlačového zákona, snažia sa ovládnuť verejnoprávne médiá a aj súkromné médiá prostredníctvom sebe blízkych oligarchov. Povedia si, že nebudú chodiť do nejakej relácie, kým tam bude ten konkrétny moderátor. Takže aj keď ten pohľad politikov na novinárov býva kritický, oveľa v rozšírenejšej miere, tak iba niektorí z neho vyvodia aj takéto nekorektné správanie a súčasťou toho nekorektného správania je aj tento návrh zákona a zúženie ochrany pred šikanóznymi žalobami iba na tie žaloby, kde je cezhraničný prvok. A mňa teda ten cezhraničný rozmer zaujal, lebo v zákone sa píše, že vec má cezhraničné dôsledky, ak čo i len jedna strana nemá v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo určené podľa osobitného predpisu a všetky ostatné rozhodujúce skutočnosti sa viažu v Slovenskej republike. Čiže, keď budú chcieť novinári alebo aktivisti mať ochranu podľa smernice, no tak by si mali dať bydlisko do zahraničia alebo sídlo svojej organizácie alebo svojho média do zahraničia.

Za reakcie. Pani poslankyňa Števulová, no áno, ale teda to nie je nič nejako zvláštne u súčasnej vládnej koalície, že, že niekedy dokonca v jednom okamihu, niekedy s nejakým časovým odstupom donesú do parlamentu nejaké právne normy, ktoré idú opačným smerom v tej istej alebo vo veľmi príbuznej oblasti práva. Nový Občiansky zákonník posilňuje zásadu „právo praje ostražitým“. Tuto v konkrétnej veci pri doručovaní rozsudkov pre zmeškanie sa tá zásada v civilnom sporovom konaní oslabuje. Ale veď niečo podobné sme zažili vo veľkom v tej novele Trestného zákona, ktorá znižovala tresty s odôvodnením, že však sú príliš prísne a však tí páchatelia aj tak nevedia, že aké sú, aké sú tresty, tak to nebude pôsobiť na nárast kriminality, aj keď realita potom svedčí o niečom inom. A zároveň na tejto schôdzi sa rokovalo o novele priestupkového zákona, ktorá išla úplne opačným smerom, že, že sprísňovala tresty za páchanie priestupkov aj s odôvodnením teraz, že sa dlho nemenili, ale aj s odôvodnením, že teda bude to mať nejaký efekt. A pani poslankyňa Kolíková, no aj na to sme si už mohli zvyknúť, že táto vláda nepracuje pre ľudí a prioritou sú pre nich záujmy koaličných politikov. Tak to bolo pri novele Trestného zákona na úplnom začiatku volebného obdobia a niet dôvod na to, aby to bolo inak pri tejto novele civilného sporového. Ďalšie v rozprave vystúpi pani

Kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o novele Civilného sporového poriadku. A treba povedať, že svojím spôsobom je to veľmi unikátny návrh zákona. Väčšinou medzirezortné pripomienkové konanie má pozitívny efekt na podobu návrhu zákona. A väčšinou je to na prospech veci a ten zákon sa vďaka, alebo návrh zákona sa vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu skvalitní, vychytajú sa tam chyby, odstránia sa tam problémy, vydiskutujú sa veci. A to, čo vzíde z medzirezortného pripomienkového konania, býva obvykle lepšie ako to, čo do neho vchádza. A to teraz odhliadnem od toho, že kto práve vládne, či sme v koalícii, v opozícii, či súhlasím alebo nesúhlasím s tým vecným riešením, ale toto je takmer univerzálne pravidlo. Tento návrh zákona je taký, že jeho najproblematickejšie časti sa do neho dostali alebo z neho vypadli vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celá rozprava aj v prvom čítaní, aj na výboroch, aj v druhom čítaní sa vlastne točí o veci okolo vecí, ktoré spôsobilo medzirezortné pripomienkové konanie. My ako opoziční poslanci veľmi často kritizujeme porušovanie pravidiel legislatívneho procesu a nielen skrátené legislatívne konania a prílepky a obchádzanie normálneho legislatívneho procesu tým, že sa na ministerstvách pripravené návrhy zákonov podávajú ako poslanecké návrhy zákonov, aby sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie, ale kritizujeme aj to, ak vláda tvrdí, že niečo je tak strašne naliehavé, že to musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci reálne dôvody na to neexistujú. A z toho istého dôvodu vláda alebo ministerstvo, ktoré s tým prichádza, vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, lebo sa to nestíha, lebo niečo treba upraviť dnes. Asi najznámejším prípadom je tá hanebná novela Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, s ktorou prišiel takisto pán minister spravodlivosti Susko, kde sa tvrdilo, že potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť restoratívnu justíciu, čo sa neudialo nikde na svete. Ale, aby sme nešli tak ďaleko do histórie, tak dnes. Vláda schválila prvý legislatívny balíček tzv. prorastových opatrení, lebo ekonomika je v zlom stave. Schválila návrh na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že nebolo k tomu žiadne medzirezortné pripomienkové konanie. A potom pán mier na tlačovke povedal, že však bude sa o tom rokovať v septembri. Návrhy zákonov, ktoré sa podávajú na septembrovú schôdzu, majú deadline 28. augusta a pripomienkové konanie má trvať najmenej tri pracovné týždne, 15 pracovných dní. Do konca augusta ostáva ešte 12 týždňov, čiže pokojne mohlo k tomu návrhu pribehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by sa vyhodnotilo, bolo by rozporové konanie, všetky rozporové konania k nim mohli, mohlo sa to v pokoji, nie zo dňa na deň, prerokovať so sociálnymi partnermi. Mohlo to prejsť všetkými poradnými orgánmi vlády. Dokonca ešte predtým mohla prebehnúť nejaká verejná diskusia a ten návrh sa mohol dopracovať. Všetko by sa stihlo a mohlo to ísť potom na septembrovú schôdzu, ale nie. Vláda dnes schválila nejaký návrh. Schválila ho. Schválila, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale to skrátené legislatívne konanie bude až v septembri. Úplne absurdné. Ale obvykle má význam, že je pripomienkové konanie. Lebo sa vyjadrujú iné rezorty, vyjadruje sa odborná verejnosť, vyjadrujú sa právnici, návrh sa skvalitňuje aj z vecného, aj z legislatívneho charakteru, niektoré veci, ktoré môžu vyvolať nedorozumenia, sa vyjasnia alebo aspoň vydiskutujú, tie odôvodnenia aj na základe medzirezortného pripomienkového konania bývajú lepšie. Ale, čo sa stalo s novelou Civilného sporového poriadku, ktorý návrh nám tu predkladá pán minister Susko. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti chránil pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. V pripomienkovom konaní vzišla z Úradu vlády pripomienka, že a nemali by sme ísť nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, lebo je to gold plating. Tak sa tá ochrana pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni vyhodila a ostala tam ochrana pred šikanóznymi žalobami iba s cezhraničným prvkom. Pôvodne táto novela, keďže ide o zavedenie smernice alebo požiadaviek vyplývajúcich zo smernice Európskej únie do našej legislatívy, nijako neriešila doručovanie ohľadom rozsudkov pre zmeškanie, teraz na základe pripomienky Ministerstva vnútra sa to tam dostalo a z návrhu zákona, ktorý mohol prejsť aj s podporou opozície, sa zrazu stal lex Šutaj Eštok, lebo to je najzaužívanejšie označenie toho návrhu zákona. A dôvodom je, že tie pripomienky, ktoré Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo a ktoré zapracovalo do zákona, jednak tým, že zúžilo rozsah ochrany pred šikanóznymi žalobami a jednak tým, že doplnilo tam úpravu, ktorá zavádza papierové doručovanie rozsudkov pre zmeškanie, neboli výsledkom nejakej odbornej diskusie, pripomienok odbornej verejnosti, nejakej vecnej argumentácie, ale boli to pripomienky vládnych politikov, ktoré boli politicky motivované a boli o presadzovaní politických záujmov predsedu Smeru Roberta Fica a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Ešte, že Slovenská národná strana nemá žiadne ministerstvo, takže pán predseda SNS Andrej Danko nemal ako vstúpiť do tejto novely, lebo obávam sa, že by si našiel spôsob, ako to urobiť aj on. A teda áno, bol tam záujem Roberta Fica môcť naďalej nerušene šikanovať novinárov žalobami a brániť sa nie vecnou argumentáciou, nie verejnou polemikou, ale tým, že bude žalovať tam, kde bude cítiť príležitosť ľudí, ktorí sa o ňom kriticky vyjadrujú, a Matúš Šutaj Eštok chcel preniesť dôsledky svojej zbabranej kauzy do zmeny legislatívy. A chcel by som sa vyjadriť k obom týmto zmenám, lebo to sú v zásade najdôležitejšie veci, ktoré tento návrh prináša alebo neprináša. Pán minister Susko sa nás tu včera pýtal, že či je návrh zákona v súlade so smernicou? Veď nikto z nás netvrdil, že by ten návrh nebol v súlade so smernicou a ak smernica od nás niečo žiada, tak je to tam premietnuté. Ak nám Európska únia niečo odporúča, tak odporúčanie nie je záväzné, tak sa to tam nepremietlo. Problém je, že ochranu pred šikanóznymi žalobami mali dostať subjekty aj pokiaľ ide o spory výlučne vnútroštátne. To je logická požiadavka z hľadiska toho, že načo vlastne sa zavádza ochrana pred šikanóznymi žalobami, ale nie, Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že to pôvodne takto navrhovalo, ten národný rozmer odtiaľ vypustilo a zúžilo tú ochranu iba na spory s cezhraničným prvkom. Pán minister spravodlivosti argumentuje tým, že však veď doma to už máme a máme to v čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Nuž, ale ak by to bolo tak, že toto stačí na ochranu pred šikanóznymi žalobami, asi by nebolo potrebné mať žiadnu smernicu. Nebolo by potrebné meniť Civilný sporový poriadok, ako to navrhuje vláda v tomto návrhu zákona. A ja teraz naozaj nevidím dôvod, prečo tá prísnejšia a presnejšie upravená ochrana pred šikanóznymi žalobami by sa mala vzťahovať iba na spory s cezhraničným prvkom a nie aj na vnútroštátne spory v situácii, keď väčšina tých šikanóznych žalôb nemá charakter, že tam je nejaký cezhraničný rozmer. Ale ide o spory politikov alebo firiem s novinármi alebo aktivistami alebo mimovládnymi organizáciami, ktoré nemajú žiadny cezhraničný prvok. A buď teda je to dobrá vec, že chceme chrániť slabšiu stranu pred šikanóznymi žalobami, alebo potom, ak to nie je dobrá vec, tak potom prečo to vôbec zavádzame? To nás k tomu Európska únia núti a my si myslíme, že je to zlá vec. No, keď je to dobrá vec, tak by sme to mali aplikovať aj na vnútroštátne spory. Potom sa tu vyskytla otázka, že či vlastne tie médiá, vydavateľstvá sú slabšou stranou. No ja si myslím, že áno. Médiá v porovnaní s politikmi sú slabšou stranou a jasné, môže sa stať, že jednotlivý nejaký opozičný alebo regionálny politik verzus nejaký veľký vydavateľský dom alebo nejaká celoštátna televízia, dobre. Ale tie spory, o ktorých sa hovorí, sú často, že vládni politici, ktorí majú za sebou parlamentné strany s dostatkom finančných zdrojov, verzus médiá. A tam médiá sú slabšou stranou. A tak je to napríklad napokon aj definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, kde politici sú menovaní medzi tými subjektami, ktoré zneužívajú takéto žaloby v snahe umlčať verejnú diskusiu. V spore s lobistickými skupinami, korporáciami a štátnymi orgánmi naopak novinári, aktivisti, obhajcovia ľudských práv, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, odborové organizácie, umelci, výskumníci, akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalobám. Ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol Akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalovaniam. A ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol vypustený z návrhu zákona, ako ho pôvodne pripravilo a do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti z popudu Úradu vlády s tvrdením, že ide o gold plating. Gold plating je zavádzanie prísnejších pravidiel, než od nás vyžaduje európska legislatíva alebo to, že sa pod zámienkou, že my ideme iba transponovať smernicu a riešia úplne iné veci, ktoré v tej smernici nie sú, ale keď je v dôvodovej správe napísané, že je to transpozícia smernice, no tak to nikto nerieši, musíme to zaviesť, lebo lebo to od nás vyžaduje Európska únia. Sme viazaní európskym právom, aj keď teraz po poslednej novele ústavy už si aj toto možno vysvetľovať všelijako, ale v zásade je to veľmi častý model. Ale gold plating môže mať aj pozitívny charakter z hľadiska toho, ktorý verejný záujem preferujeme, v takých veciach, ako je ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, boj proti praniu špinavých peňazí, ochrana rovnosti odmeňovania mužov a žien. To sú všetko témy, kde existuje nejaký legitímny verejný záujem a v mene toho niektoré štáty idú nad rámec toho, čo Európska únia prostredníctvom smerníc povie, že je nevyhnutné, lebo ten verejný záujem považujú za dôležitý. Ja ako pravičiar nie som fanúšikom gold platingu, takže si myslím, že je potrebné minimalizovať gold plating, v tom súhlasím, pretože predstavuje administratívnu záťaž a finančnú záťaž pre podnikateľské prostredie a môže zhoršovať hospodárske výsledky, fungovanie slovenskej ekonomiky. Ale rešpektujem, že na tej druhej strane existuje nejaký legitímny verejný záujem, lebo ochrana životného prostredia aj ochrana spotrebiteľa, aj rovnosť odmeňovania mužov a žien sú legitímne verejné záujmy a niekto, kto uprednostňuje tieto legitímne verejné záujmy pred dobrým podnikateľským prostredím a minimalizáciou regulačnej záťaže, môže mať názor, že treba stanoviť príslušné, teda ísť nad rámec toho, čo od nás žiada európska legislatíva, aj keď to bude znamenať administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty napríklad alebo pre občanov. Ale preboha, aký legitímny verejný záujem je na tom, aby pred šikanóznymi žalobami neboli chránení aj slovenskí novinári a slovenské mimovládky, ktorí sú terčom šikanóznych žalôb od slovenských politikov, štátnych orgánov alebo firiem. Aká administratívna záťaž tam vzniká? Komu tam vznikajú nejaké náklady navyše, že politik bude musieť zaplatiť viac advokátovi, aby tá šikanózna žaloba bola napísaná premyslenejšie, aby ju bolo ťažšie odmietnuť? Lebo to tu nezaznelo. Nezaznelo tu, že aký verejný záujem sledujeme tým, že nezahrnieme ochranu pred šikanóznymi žalobami aj bez toho cezhraničného prvku. Lebo ja to dokážem pomenovať aj tam, kde s tým nesúhlasím, kde si myslím, že dobre, treba chrániť životné prostredie, ale keď to znamená prílišnú podnikateľskú záťaž, teda záťaž na podnikateľské subjekty, tak choďme iba na to minimum, čo od nás vyžaduje Európska únia. A dokážete, pán minister, pomenovať, že aký je tu verejný záujem na tej druhej strane, aby neboli slovenskí novinári a slovenské mimovládky chránení pred šikanóznymi žalobami aj bez toho, aby tam bol ten cezhraničný prvok? Lebo ja tam žiadny legitímny verejný záujem nevidím. Ja tam vidím iba záujmy konkrétnych politikov, ktorí chcú mať možnosť šikanovať svojich kritikov prostredníctvom žalôb a komplikovať im tým život, aj keď to nakoniec nedovedú do úspešného konca, ale už samotná tá možnosť pôsobí odstrašujúco a niektorých zrejme aj odradí od toho, aby sa púšťali do kritiky. Teraz ten druhý rozmer Lex Šutaj Eštok. Nebudem už teda detailne opakovať všetko, aj čo som hovoril v prvom čítaní a čo tu hovorili aj kolegyne a kolegovia. Opäť sme v situácii, že minister vnútra, podpredseda HLAS-u, mal výroky nepodložené, kde označil vyšetrovateľov za mafiánov. Nepozeral si svoju elektronickú schránku a bude musieť teraz platiť asi 130 000 aj so všetkými tými sprievodnými nákladmi, ktoré mu to prinieslo. Lebo si nepozeral elektronickú schránku. Tak Ministerstvo vnútra v pripomienkovom konaní prišlo s dvoma požiadavkami do predloženého návrhu zákona zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania. Ďalej v spore, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľností. Vzhľadom na okolnosti v takto široko definovaných sporoch je aj ten spor na ochranu osobnosti, ktorý sa týka pána ministra Šutaja Eštoka. Ale to by prakticky znefunkčnilo celý systém rozsudkov pre zmeškanie. Slúži ku cti Ministerstvu spravodlivosti, že v takejto šírke to neakceptovalo a na rozporovom konaní našlo kompromis, ktorý je tiež zlý, ale teda oveľa menej zlý, ako bol ten pôvodný návrh. A rovnako ďalší návrh Ministerstva vnútra bol, že v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. To by zase úplne znefunkčnilo akékoľvek doručovanie do elektronickej schránky, pokiaľ by sa subjekty chceli zdržiavať. Opäť to, čo navrhuje Ministerstvo spravodlivosti, je naozaj len taký slabý odvar od toho, že sa to vlastne zúžilo na rozsudky pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, že na to sa nemajú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky použiť. Ale je úplne zjavné, že je to dôsledok nejakého osobného zážitku ministra vnútra. Je to vec, ktorá neprospeje, lebo áno, môže mať minister drobný zážitok, prísť na nejaký problém a navrhnúť úpravu, ktorá zlepší život ľuďom. Ale toto nie je ten problém. Toto bude mať za následok menšiu efektivitu súdneho konania a môže to spôsobiť problémy iným. Lebo tak, ako sa môže stať, že niekto, kto síce má aktivovanú elektronickú schránku, ale neplní si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, teda že komunikuje s orgánmi verejnej moci prostredníctvom elektronickej schránky a kontroluje si tú poštu, tak môže byť niekto, kto komunikuje cez elektronickú schránku, ale napriek tomu sa mu môže stať, že ujde mu nejaká lehota a niekde sa nebude môcť dostaviť. A jemu to bude doručené papierovo, žltým lístkom. Keď je zvyknutý na elektronickú komunikáciu, tak sa mu môže stať, že mu ujde a vyrobíte novú nespravodlivosť. Síce ochránite tých, alebo myslíte si, že ochránite, lebo reálne neochránite, ale myslíte si, že ochránite tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, nesprávajú sa v súlade s tou zásadou, že právo praje bdelým, ale môžete spôsobiť problémy tým, ktorí prešli na elektronickú formu komunikácie, ktorú štát žiada od niektorých ľudí, niektorým ju nariaďuje, ostatných k tomu motivuje. A oni v dôsledku toho, že očakávajú, že tá komunikácia bude prebiehať elektronicky, sa im môže stať, že dostanú niečo žltým lístkom a jednoducho na to nezareagujú. A vyrobíte inú nespravodlivosť. Ak je to taký problém, ako hovoríte, tak prečo s tým neprišlo Ministerstvo spravodlivosti? Prečo za tie roky Ministerstvo spravodlivosti neprišlo s nejakým návrhom, ktorým by to ošetrilo? Prečo ste museli čakať až na podnet z Ministerstva vnútra? A my sme sa naozaj pýtali na ústavnoprávnom výbore, že z akých analýz ste vychádzali. No a dozvedeli sme sa, že tak ste si to nejako povedali na porade. Že máte analýzy, ale teda keby sme ich chceli vidieť, tak ich nemôžeme vidieť, lebo teraz zrejme to iba nejako ústne zaznelo, respektíve zaznel ten argument, aby som bol spravodlivý, že keď sa len vlastne teoreticky môže stať, že nastane taká situácia, tak to treba riešiť. No ja som vám to teraz povedal, že rovnako môže nastať iná situácia, opačná situácia, že ten, kto má aktivovanú elektronickú schránku a nepripisuje už dôležitosť tej poštovej komunikácii v tlačenej a žltým lístkom napríklad ani nebýva na tej adrese, reálne, kde sa mu doručuje, tak mu môžete touto úpravou vyrobiť problém. Ale ja som vo faktickej poznámke položil pánovi ministrovi tú otázku a mám pocit, že som teda nedostal na ňu odpoveď, že ako to vlastne pomôže tým ľuďom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ale nepoužívajú ju, že teda nedozvedia sa o tom, že sa voči nim vedie súdne konanie. Prehrajú spor rozsudkom pre zmeškanie. A ten rozsudok sa im doručí poštou, dostanú žltý lístok, áno, tak ten si nájdu a preberú to. A akým spôsobom sa oni budú môcť odvolať? Lebo v Civilnom sporovom poriadku sú stanovené dôvody, na základe ktorých možno zrušiť rozsudok o premeškaní. § 277 Zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Týka sa to tej časti rozsudok pre zmeškanie žalovanému. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Čo je ospravedlniteľný dôvod? Je ospravedlniteľný dôvod, že mám aktivovanú elektronickú schránku, ale si ju nekontrolujem? Alebo nastavil som si notifikácie a notifikácie mi nechodia? To je ospravedlniteľný dôvod? Lebo podľa mňa toto by nemal byť ospravedlniteľný dôvod pre súd, keď ja som prešiel na model, že komunikujem so štátom elektronicky, teda prostredníctvom elektronickej schránky, a potom sa do tej elektronickej schránky nepozriem. To asi nie je ospravedlniteľný dôvod. A rovnako teda v ods. 2 toho istého paragrafu sa hovorí, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. A opäť ospravedlniteľný dôvod. Ak nekontrolovanie vlastnej funkčnej elektronickej schránky žalovaného nie je ospravedlniteľný dôvod, tak čo pomôže tomu žalovanému, že mu ten rozsudok pre zmeškanie bude doručený papierovou formou? Naozaj ma to úprimne zaujíma, lebo chcete pomôcť nejakej skupine ľudí a nepochybne taká skupina ľudí existuje, čo si zriadili elektronickú schránku. Napríklad preto, že boli živnostníci a už teraz nie sú živnostníci a už by nechceli komunikovať a už si ju teraz nemôžu zrušiť. Ale čo im to pomôže? Tak majú povinnosť komunikovať elektronicky. Tak asi nebude ospravedlniteľný dôvod to, že nepozreli sa do tej schránky. Možno by bolo riešením, ak nechceme nútiť ľudí, aby komunikovali elektronicky, tak aby tí ľudia, ktorí nemajú povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku, aj keď ju v minulosti mali, si ju mohli zrušiť. Ale toto riešenie je akoby šité na mieru Matúša Šutaja Eštoka. A ešte raz, aby som nebol chytaný za slovíčko ako viacerí predrečníci. Nikto z nás nikdy nepovedal, že to právne pomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi v jeho konkrétnej situácii. To nikto netvrdil. Pomôže mu to politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči a ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju bude vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej… Politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči, ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju budú vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej nepozeral a vo svojej arogantnosti pourážal vyšetrovateľov a potom prehral súdny spor vďaka vlastnej nedbanlivosti. Alebo? Alebo je to schopný politik, ktorý si stojí za svojimi výrokmi, len bohužiaľ, mali sme tu až doteraz nespravodlivú právnu úpravu, nie vďaka jeho babráctvu, ale vďaka tej právnej úprave sa stalo to, že on teraz musí platiť 130 000 €. A určite je pre politika dôležité, ako vyznie takýto spor a to, prečo idete teraz meniť úpravu rozsudkov pre zmeškanie elektronickou formou. Nemá reálne nič spoločné s tým, že chcete chrániť nejakých konkrétnych ľudí, ale má veľmi veľa spoločné s tým, že chcete pomôcť Matúšovi Šutajovi Eštokovi v tom, ako vyznie jeho kauza, jeho zbabraného nepozrieť sa do elektronickej schránky. Čiže na návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú dve zlé veci. Jedna je tá, že v ňom chýbajú veci, ktoré by tam mali byť, teda ochrana pred šikanoznými žalobami na národnej úrovni. Druhá zásadná je, že tam bola doplnená zmena spôsobu doručovania rozsudkov pre zmeškanie. Obe tie zmeny sa udiali na základe účelových záujmov dvoch vrcholných koaličných politikov a to je aj dôvod, prečo tento návrh zákona, kde zvyšok tých navrhovaných úprav ide v podstate správnym smerom, ak ešte teda odmyslím tie lehoty, ktoré sa tam ale tiež dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je dôvod, prečo tento návrh zákona, ktorý zväčša je transpozíciou smernice, nemôžeme podporiť. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.

Kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o novele Civilného sporového poriadku. A treba povedať, že svojím spôsobom je to veľmi unikátny návrh zákona. Väčšinou medzirezortné pripomienkové konanie má pozitívny efekt na podobu návrhu zákona. A väčšinou je to na prospech veci a ten zákon sa vďaka, alebo návrh zákona sa vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu skvalitní, vychytajú sa tam chyby, odstránia sa tam problémy, vydiskutujú sa veci. A to, čo vzíde z medzirezortného pripomienkového konania, býva obvykle lepšie ako to, čo do neho vchádza. A to teraz odhliadnem od toho, že kto práve vládne, či sme v koalícii, v opozícii, či súhlasím alebo nesúhlasím s tým vecným riešením, ale toto je takmer univerzálne pravidlo. Tento návrh zákona je taký, že jeho najproblematickejšie časti sa do neho dostali alebo z neho vypadli vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celá rozprava aj v prvom čítaní, aj na výboroch, aj v druhom čítaní sa vlastne točí o veci okolo vecí, ktoré spôsobilo medzirezortné pripomienkové konanie. My ako opoziční poslanci veľmi často kritizujeme porušovanie pravidiel legislatívneho procesu a nielen skrátené legislatívne konania a prílepky a obchádzanie normálneho legislatívneho procesu tým, že sa na ministerstvách pripravené návrhy zákonov podávajú ako poslanecké návrhy zákonov, aby sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie, ale kritizujeme aj to, ak vláda tvrdí, že niečo je tak strašne naliehavé, že to musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci reálne dôvody na to neexistujú. A z toho istého dôvodu vláda alebo ministerstvo, ktoré s tým prichádza, vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, lebo sa to nestíha, lebo niečo treba upraviť dnes. Asi najznámejším prípadom je tá hanebná novela Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, s ktorou prišiel takisto pán minister spravodlivosti Susko, kde sa tvrdilo, že potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť restoratívnu justíciu, čo sa neudialo nikde na svete. Ale, aby sme nešli tak ďaleko do histórie, tak dnes. Vláda schválila prvý legislatívny balíček tzv. prorastových opatrení, lebo ekonomika je v zlom stave. Schválila návrh na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že nebolo k tomu žiadne medzirezortné pripomienkové konanie. A potom pán mier na tlačovke povedal, že však bude sa o tom rokovať v septembri. Návrhy zákonov, ktoré sa podávajú na septembrovú schôdzu, majú deadline 28. augusta a pripomienkové konanie má trvať najmenej tri pracovné týždne, 15 pracovných dní. Do konca augusta ostáva ešte 12 týždňov, čiže pokojne mohlo k tomu návrhu pribehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by sa vyhodnotilo, bolo by rozporové konanie, všetky rozporové konania k nim mohli, mohlo sa to v pokoji, nie zo dňa na deň, prerokovať so sociálnymi partnermi. Mohlo to prejsť všetkými poradnými orgánmi vlády. Dokonca ešte predtým mohla prebehnúť nejaká verejná diskusia a ten návrh sa mohol dopracovať. Všetko by sa stihlo a mohlo to ísť potom na septembrovú schôdzu, ale nie. Vláda dnes schválila nejaký návrh. Schválila ho. Schválila, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale to skrátené legislatívne konanie bude až v septembri. Úplne absurdné. Ale obvykle má význam, že je pripomienkové konanie. Lebo sa vyjadrujú iné rezorty, vyjadruje sa odborná verejnosť, vyjadrujú sa právnici, návrh sa skvalitňuje aj z vecného, aj z legislatívneho charakteru, niektoré veci, ktoré môžu vyvolať nedorozumenia, sa vyjasnia alebo aspoň vydiskutujú, tie odôvodnenia aj na základe medzirezortného pripomienkového konania bývajú lepšie. Ale, čo sa stalo s novelou Civilného sporového poriadku, ktorý návrh nám tu predkladá pán minister Susko. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti chránil pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. V pripomienkovom konaní vzišla z Úradu vlády pripomienka, že a nemali by sme ísť nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, lebo je to gold plating. Tak sa tá ochrana pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni vyhodila a ostala tam ochrana pred šikanóznymi žalobami iba s cezhraničným prvkom. Pôvodne táto novela, keďže ide o zavedenie smernice alebo požiadaviek vyplývajúcich zo smernice Európskej únie do našej legislatívy, nijako neriešila doručovanie ohľadom rozsudkov pre zmeškanie, teraz na základe pripomienky Ministerstva vnútra sa to tam dostalo a z návrhu zákona, ktorý mohol prejsť aj s podporou opozície, sa zrazu stal lex Šutaj Eštok, lebo to je najzaužívanejšie označenie toho návrhu zákona. A dôvodom je, že tie pripomienky, ktoré Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo a ktoré zapracovalo do zákona, jednak tým, že zúžilo rozsah ochrany pred šikanóznymi žalobami a jednak tým, že doplnilo tam úpravu, ktorá zavádza papierové doručovanie rozsudkov pre zmeškanie, neboli výsledkom nejakej odbornej diskusie, pripomienok odbornej verejnosti, nejakej vecnej argumentácie, ale boli to pripomienky vládnych politikov, ktoré boli politicky motivované a boli o presadzovaní politických záujmov predsedu Smeru Roberta Fica a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Ešte, že Slovenská národná strana nemá žiadne ministerstvo, takže pán predseda SNS Andrej Danko nemal ako vstúpiť do tejto novely, lebo obávam sa, že by si našiel spôsob, ako to urobiť aj on. A teda áno, bol tam záujem Roberta Fica môcť naďalej nerušene šikanovať novinárov žalobami a brániť sa nie vecnou argumentáciou, nie verejnou polemikou, ale tým, že bude žalovať tam, kde bude cítiť príležitosť ľudí, ktorí sa o ňom kriticky vyjadrujú, a Matúš Šutaj Eštok chcel preniesť dôsledky svojej zbabranej kauzy do zmeny legislatívy. A chcel by som sa vyjadriť k obom týmto zmenám, lebo to sú v zásade najdôležitejšie veci, ktoré tento návrh prináša alebo neprináša. Pán minister Susko sa nás tu včera pýtal, že či je návrh zákona v súlade so smernicou? Veď nikto z nás netvrdil, že by ten návrh nebol v súlade so smernicou a ak smernica od nás niečo žiada, tak je to tam premietnuté. Ak nám Európska únia niečo odporúča, tak odporúčanie nie je záväzné, tak sa to tam nepremietlo. Problém je, že ochranu pred šikanóznymi žalobami mali dostať subjekty aj pokiaľ ide o spory výlučne vnútroštátne. To je logická požiadavka z hľadiska toho, že načo vlastne sa zavádza ochrana pred šikanóznymi žalobami, ale nie, Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že to pôvodne takto navrhovalo, ten národný rozmer odtiaľ vypustilo a zúžilo tú ochranu iba na spory s cezhraničným prvkom. Pán minister spravodlivosti argumentuje tým, že však veď doma to už máme a máme to v čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Nuž, ale ak by to bolo tak, že toto stačí na ochranu pred šikanóznymi žalobami, asi by nebolo potrebné mať žiadnu smernicu. Nebolo by potrebné meniť Civilný sporový poriadok, ako to navrhuje vláda v tomto návrhu zákona. A ja teraz naozaj nevidím dôvod, prečo tá prísnejšia a presnejšie upravená ochrana pred šikanóznymi žalobami by sa mala vzťahovať iba na spory s cezhraničným prvkom a nie aj na vnútroštátne spory v situácii, keď väčšina tých šikanóznych žalôb nemá charakter, že tam je nejaký cezhraničný rozmer. Ale ide o spory politikov alebo firiem s novinármi alebo aktivistami alebo mimovládnymi organizáciami, ktoré nemajú žiadny cezhraničný prvok. A buď teda je to dobrá vec, že chceme chrániť slabšiu stranu pred šikanóznymi žalobami, alebo potom, ak to nie je dobrá vec, tak potom prečo to vôbec zavádzame? To nás k tomu Európska únia núti a my si myslíme, že je to zlá vec. No, keď je to dobrá vec, tak by sme to mali aplikovať aj na vnútroštátne spory. Potom sa tu vyskytla otázka, že či vlastne tie médiá, vydavateľstvá sú slabšou stranou. No ja si myslím, že áno. Médiá v porovnaní s politikmi sú slabšou stranou a jasné, môže sa stať, že jednotlivý nejaký opozičný alebo regionálny politik verzus nejaký veľký vydavateľský dom alebo nejaká celoštátna televízia, dobre. Ale tie spory, o ktorých sa hovorí, sú často, že vládni politici, ktorí majú za sebou parlamentné strany s dostatkom finančných zdrojov, verzus médiá. A tam médiá sú slabšou stranou. A tak je to napríklad napokon aj definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, kde politici sú menovaní medzi tými subjektami, ktoré zneužívajú takéto žaloby v snahe umlčať verejnú diskusiu. V spore s lobistickými skupinami, korporáciami a štátnymi orgánmi naopak novinári, aktivisti, obhajcovia ľudských práv, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, odborové organizácie, umelci, výskumníci, akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalobám. Ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol Akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalovaniam. A ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol vypustený z návrhu zákona, ako ho pôvodne pripravilo a do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti z popudu Úradu vlády s tvrdením, že ide o gold plating. Gold plating je zavádzanie prísnejších pravidiel, než od nás vyžaduje európska legislatíva alebo to, že sa pod zámienkou, že my ideme iba transponovať smernicu a riešia úplne iné veci, ktoré v tej smernici nie sú, ale keď je v dôvodovej správe napísané, že je to transpozícia smernice, no tak to nikto nerieši, musíme to zaviesť, lebo lebo to od nás vyžaduje Európska únia. Sme viazaní európskym právom, aj keď teraz po poslednej novele ústavy už si aj toto možno vysvetľovať všelijako, ale v zásade je to veľmi častý model. Ale gold plating môže mať aj pozitívny charakter z hľadiska toho, ktorý verejný záujem preferujeme, v takých veciach, ako je ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, boj proti praniu špinavých peňazí, ochrana rovnosti odmeňovania mužov a žien. To sú všetko témy, kde existuje nejaký legitímny verejný záujem a v mene toho niektoré štáty idú nad rámec toho, čo Európska únia prostredníctvom smerníc povie, že je nevyhnutné, lebo ten verejný záujem považujú za dôležitý. Ja ako pravičiar nie som fanúšikom gold platingu, takže si myslím, že je potrebné minimalizovať gold plating, v tom súhlasím, pretože predstavuje administratívnu záťaž a finančnú záťaž pre podnikateľské prostredie a môže zhoršovať hospodárske výsledky, fungovanie slovenskej ekonomiky. Ale rešpektujem, že na tej druhej strane existuje nejaký legitímny verejný záujem, lebo ochrana životného prostredia aj ochrana spotrebiteľa, aj rovnosť odmeňovania mužov a žien sú legitímne verejné záujmy a niekto, kto uprednostňuje tieto legitímne verejné záujmy pred dobrým podnikateľským prostredím a minimalizáciou regulačnej záťaže, môže mať názor, že treba stanoviť príslušné, teda ísť nad rámec toho, čo od nás žiada európska legislatíva, aj keď to bude znamenať administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty napríklad alebo pre občanov. Ale preboha, aký legitímny verejný záujem je na tom, aby pred šikanóznymi žalobami neboli chránení aj slovenskí novinári a slovenské mimovládky, ktorí sú terčom šikanóznych žalôb od slovenských politikov, štátnych orgánov alebo firiem. Aká administratívna záťaž tam vzniká? Komu tam vznikajú nejaké náklady navyše, že politik bude musieť zaplatiť viac advokátovi, aby tá šikanózna žaloba bola napísaná premyslenejšie, aby ju bolo ťažšie odmietnuť? Lebo to tu nezaznelo. Nezaznelo tu, že aký verejný záujem sledujeme tým, že nezahrnieme ochranu pred šikanóznymi žalobami aj bez toho cezhraničného prvku. Lebo ja to dokážem pomenovať aj tam, kde s tým nesúhlasím, kde si myslím, že dobre, treba chrániť životné prostredie, ale keď to znamená prílišnú podnikateľskú záťaž, teda záťaž na podnikateľské subjekty, tak choďme iba na to minimum, čo od nás vyžaduje Európska únia. A dokážete, pán minister, pomenovať, že aký je tu verejný záujem na tej druhej strane, aby neboli slovenskí novinári a slovenské mimovládky chránení pred šikanóznymi žalobami aj bez toho, aby tam bol ten cezhraničný prvok? Lebo ja tam žiadny legitímny verejný záujem nevidím. Ja tam vidím iba záujmy konkrétnych politikov, ktorí chcú mať možnosť šikanovať svojich kritikov prostredníctvom žalôb a komplikovať im tým život, aj keď to nakoniec nedovedú do úspešného konca, ale už samotná tá možnosť pôsobí odstrašujúco a niektorých zrejme aj odradí od toho, aby sa púšťali do kritiky. Teraz ten druhý rozmer Lex Šutaj Eštok. Nebudem už teda detailne opakovať všetko, aj čo som hovoril v prvom čítaní a čo tu hovorili aj kolegyne a kolegovia. Opäť sme v situácii, že minister vnútra, podpredseda HLAS-u, mal výroky nepodložené, kde označil vyšetrovateľov za mafiánov. Nepozeral si svoju elektronickú schránku a bude musieť teraz platiť asi 130 000 aj so všetkými tými sprievodnými nákladmi, ktoré mu to prinieslo. Lebo si nepozeral elektronickú schránku. Tak Ministerstvo vnútra v pripomienkovom konaní prišlo s dvoma požiadavkami do predloženého návrhu zákona zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania. Ďalej v spore, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľností. Vzhľadom na okolnosti v takto široko definovaných sporoch je aj ten spor na ochranu osobnosti, ktorý sa týka pána ministra Šutaja Eštoka. Ale to by prakticky znefunkčnilo celý systém rozsudkov pre zmeškanie. Slúži ku cti Ministerstvu spravodlivosti, že v takejto šírke to neakceptovalo a na rozporovom konaní našlo kompromis, ktorý je tiež zlý, ale teda oveľa menej zlý, ako bol ten pôvodný návrh. A rovnako ďalší návrh Ministerstva vnútra bol, že v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. To by zase úplne znefunkčnilo akékoľvek doručovanie do elektronickej schránky, pokiaľ by sa subjekty chceli zdržiavať. Opäť to, čo navrhuje Ministerstvo spravodlivosti, je naozaj len taký slabý odvar od toho, že sa to vlastne zúžilo na rozsudky pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, že na to sa nemajú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky použiť. Ale je úplne zjavné, že je to dôsledok nejakého osobného zážitku ministra vnútra. Je to vec, ktorá neprospeje, lebo áno, môže mať minister drobný zážitok, prísť na nejaký problém a navrhnúť úpravu, ktorá zlepší život ľuďom. Ale toto nie je ten problém. Toto bude mať za následok menšiu efektivitu súdneho konania a môže to spôsobiť problémy iným. Lebo tak, ako sa môže stať, že niekto, kto síce má aktivovanú elektronickú schránku, ale neplní si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, teda že komunikuje s orgánmi verejnej moci prostredníctvom elektronickej schránky a kontroluje si tú poštu, tak môže byť niekto, kto komunikuje cez elektronickú schránku, ale napriek tomu sa mu môže stať, že ujde mu nejaká lehota a niekde sa nebude môcť dostaviť. A jemu to bude doručené papierovo, žltým lístkom. Keď je zvyknutý na elektronickú komunikáciu, tak sa mu môže stať, že mu ujde a vyrobíte novú nespravodlivosť. Síce ochránite tých, alebo myslíte si, že ochránite, lebo reálne neochránite, ale myslíte si, že ochránite tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, nesprávajú sa v súlade s tou zásadou, že právo praje bdelým, ale môžete spôsobiť problémy tým, ktorí prešli na elektronickú formu komunikácie, ktorú štát žiada od niektorých ľudí, niektorým ju nariaďuje, ostatných k tomu motivuje. A oni v dôsledku toho, že očakávajú, že tá komunikácia bude prebiehať elektronicky, sa im môže stať, že dostanú niečo žltým lístkom a jednoducho na to nezareagujú. A vyrobíte inú nespravodlivosť. Ak je to taký problém, ako hovoríte, tak prečo s tým neprišlo Ministerstvo spravodlivosti? Prečo za tie roky Ministerstvo spravodlivosti neprišlo s nejakým návrhom, ktorým by to ošetrilo? Prečo ste museli čakať až na podnet z Ministerstva vnútra? A my sme sa naozaj pýtali na ústavnoprávnom výbore, že z akých analýz ste vychádzali. No a dozvedeli sme sa, že tak ste si to nejako povedali na porade. Že máte analýzy, ale teda keby sme ich chceli vidieť, tak ich nemôžeme vidieť, lebo teraz zrejme to iba nejako ústne zaznelo, respektíve zaznel ten argument, aby som bol spravodlivý, že keď sa len vlastne teoreticky môže stať, že nastane taká situácia, tak to treba riešiť. No ja som vám to teraz povedal, že rovnako môže nastať iná situácia, opačná situácia, že ten, kto má aktivovanú elektronickú schránku a nepripisuje už dôležitosť tej poštovej komunikácii v tlačenej a žltým lístkom napríklad ani nebýva na tej adrese, reálne, kde sa mu doručuje, tak mu môžete touto úpravou vyrobiť problém. Ale ja som vo faktickej poznámke položil pánovi ministrovi tú otázku a mám pocit, že som teda nedostal na ňu odpoveď, že ako to vlastne pomôže tým ľuďom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ale nepoužívajú ju, že teda nedozvedia sa o tom, že sa voči nim vedie súdne konanie. Prehrajú spor rozsudkom pre zmeškanie. A ten rozsudok sa im doručí poštou, dostanú žltý lístok, áno, tak ten si nájdu a preberú to. A akým spôsobom sa oni budú môcť odvolať? Lebo v Civilnom sporovom poriadku sú stanovené dôvody, na základe ktorých možno zrušiť rozsudok o premeškaní. § 277 Zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Týka sa to tej časti rozsudok pre zmeškanie žalovanému. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Čo je ospravedlniteľný dôvod? Je ospravedlniteľný dôvod, že mám aktivovanú elektronickú schránku, ale si ju nekontrolujem? Alebo nastavil som si notifikácie a notifikácie mi nechodia? To je ospravedlniteľný dôvod? Lebo podľa mňa toto by nemal byť ospravedlniteľný dôvod pre súd, keď ja som prešiel na model, že komunikujem so štátom elektronicky, teda prostredníctvom elektronickej schránky, a potom sa do tej elektronickej schránky nepozriem. To asi nie je ospravedlniteľný dôvod. A rovnako teda v ods. 2 toho istého paragrafu sa hovorí, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. A opäť ospravedlniteľný dôvod. Ak nekontrolovanie vlastnej funkčnej elektronickej schránky žalovaného nie je ospravedlniteľný dôvod, tak čo pomôže tomu žalovanému, že mu ten rozsudok pre zmeškanie bude doručený papierovou formou? Naozaj ma to úprimne zaujíma, lebo chcete pomôcť nejakej skupine ľudí a nepochybne taká skupina ľudí existuje, čo si zriadili elektronickú schránku. Napríklad preto, že boli živnostníci a už teraz nie sú živnostníci a už by nechceli komunikovať a už si ju teraz nemôžu zrušiť. Ale čo im to pomôže? Tak majú povinnosť komunikovať elektronicky. Tak asi nebude ospravedlniteľný dôvod to, že nepozreli sa do tej schránky. Možno by bolo riešením, ak nechceme nútiť ľudí, aby komunikovali elektronicky, tak aby tí ľudia, ktorí nemajú povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku, aj keď ju v minulosti mali, si ju mohli zrušiť. Ale toto riešenie je akoby šité na mieru Matúša Šutaja Eštoka. A ešte raz, aby som nebol chytaný za slovíčko ako viacerí predrečníci. Nikto z nás nikdy nepovedal, že to právne pomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi v jeho konkrétnej situácii. To nikto netvrdil. Pomôže mu to politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči a ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju bude vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej… Politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči, ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju budú vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej nepozeral a vo svojej arogantnosti pourážal vyšetrovateľov a potom prehral súdny spor vďaka vlastnej nedbanlivosti. Alebo? Alebo je to schopný politik, ktorý si stojí za svojimi výrokmi, len bohužiaľ, mali sme tu až doteraz nespravodlivú právnu úpravu, nie vďaka jeho babráctvu, ale vďaka tej právnej úprave sa stalo to, že on teraz musí platiť 130 000 €. A určite je pre politika dôležité, ako vyznie takýto spor a to, prečo idete teraz meniť úpravu rozsudkov pre zmeškanie elektronickou formou. Nemá reálne nič spoločné s tým, že chcete chrániť nejakých konkrétnych ľudí, ale má veľmi veľa spoločné s tým, že chcete pomôcť Matúšovi Šutajovi Eštokovi v tom, ako vyznie jeho kauza, jeho zbabraného nepozrieť sa do elektronickej schránky. Čiže na návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú dve zlé veci. Jedna je tá, že v ňom chýbajú veci, ktoré by tam mali byť, teda ochrana pred šikanoznými žalobami na národnej úrovni. Druhá zásadná je, že tam bola doplnená zmena spôsobu doručovania rozsudkov pre zmeškanie. Obe tie zmeny sa udiali na základe účelových záujmov dvoch vrcholných koaličných politikov a to je aj dôvod, prečo tento návrh zákona, kde zvyšok tých navrhovaných úprav ide v podstate správnym smerom, ak ešte teda odmyslím tie lehoty, ktoré sa tam ale tiež dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je dôvod, prečo tento návrh zákona, ktorý zväčša je transpozíciou smernice, nemôžeme podporiť. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.

Kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o novele Civilného sporového poriadku. A treba povedať, že svojím spôsobom je to veľmi unikátny návrh zákona. Väčšinou medzirezortné pripomienkové konanie má pozitívny efekt na podobu návrhu zákona. A väčšinou je to na prospech veci a ten zákon sa vďaka, alebo návrh zákona sa vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu skvalitní, vychytajú sa tam chyby, odstránia sa tam problémy, vydiskutujú sa veci. A to, čo vzíde z medzirezortného pripomienkového konania, býva obvykle lepšie ako to, čo do neho vchádza. A to teraz odhliadnem od toho, že kto práve vládne, či sme v koalícii, v opozícii, či súhlasím alebo nesúhlasím s tým vecným riešením, ale toto je takmer univerzálne pravidlo. Tento návrh zákona je taký, že jeho najproblematickejšie časti sa do neho dostali alebo z neho vypadli vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celá rozprava aj v prvom čítaní, aj na výboroch, aj v druhom čítaní sa vlastne točí o veci okolo vecí, ktoré spôsobilo medzirezortné pripomienkové konanie. My ako opoziční poslanci veľmi často kritizujeme porušovanie pravidiel legislatívneho procesu a nielen skrátené legislatívne konania a prílepky a obchádzanie normálneho legislatívneho procesu tým, že sa na ministerstvách pripravené návrhy zákonov podávajú ako poslanecké návrhy zákonov, aby sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie, ale kritizujeme aj to, ak vláda tvrdí, že niečo je tak strašne naliehavé, že to musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci reálne dôvody na to neexistujú. A z toho istého dôvodu vláda alebo ministerstvo, ktoré s tým prichádza, vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, lebo sa to nestíha, lebo niečo treba upraviť dnes. Asi najznámejším prípadom je tá hanebná novela Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, s ktorou prišiel takisto pán minister spravodlivosti Susko, kde sa tvrdilo, že potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť restoratívnu justíciu, čo sa neudialo nikde na svete. Ale, aby sme nešli tak ďaleko do histórie, tak dnes. Vláda schválila prvý legislatívny balíček tzv. prorastových opatrení, lebo ekonomika je v zlom stave. Schválila návrh na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že nebolo k tomu žiadne medzirezortné pripomienkové konanie. A potom pán mier na tlačovke povedal, že však bude sa o tom rokovať v septembri. Návrhy zákonov, ktoré sa podávajú na septembrovú schôdzu, majú deadline 28. augusta a pripomienkové konanie má trvať najmenej tri pracovné týždne, 15 pracovných dní. Do konca augusta ostáva ešte 12 týždňov, čiže pokojne mohlo k tomu návrhu pribehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by sa vyhodnotilo, bolo by rozporové konanie, všetky rozporové konania k nim mohli, mohlo sa to v pokoji, nie zo dňa na deň, prerokovať so sociálnymi partnermi. Mohlo to prejsť všetkými poradnými orgánmi vlády. Dokonca ešte predtým mohla prebehnúť nejaká verejná diskusia a ten návrh sa mohol dopracovať. Všetko by sa stihlo a mohlo to ísť potom na septembrovú schôdzu, ale nie. Vláda dnes schválila nejaký návrh. Schválila ho. Schválila, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale to skrátené legislatívne konanie bude až v septembri. Úplne absurdné. Ale obvykle má význam, že je pripomienkové konanie. Lebo sa vyjadrujú iné rezorty, vyjadruje sa odborná verejnosť, vyjadrujú sa právnici, návrh sa skvalitňuje aj z vecného, aj z legislatívneho charakteru, niektoré veci, ktoré môžu vyvolať nedorozumenia, sa vyjasnia alebo aspoň vydiskutujú, tie odôvodnenia aj na základe medzirezortného pripomienkového konania bývajú lepšie. Ale, čo sa stalo s novelou Civilného sporového poriadku, ktorý návrh nám tu predkladá pán minister Susko. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti chránil pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. V pripomienkovom konaní vzišla z Úradu vlády pripomienka, že a nemali by sme ísť nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, lebo je to gold plating. Tak sa tá ochrana pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni vyhodila a ostala tam ochrana pred šikanóznymi žalobami iba s cezhraničným prvkom. Pôvodne táto novela, keďže ide o zavedenie smernice alebo požiadaviek vyplývajúcich zo smernice Európskej únie do našej legislatívy, nijako neriešila doručovanie ohľadom rozsudkov pre zmeškanie, teraz na základe pripomienky Ministerstva vnútra sa to tam dostalo a z návrhu zákona, ktorý mohol prejsť aj s podporou opozície, sa zrazu stal lex Šutaj Eštok, lebo to je najzaužívanejšie označenie toho návrhu zákona. A dôvodom je, že tie pripomienky, ktoré Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo a ktoré zapracovalo do zákona, jednak tým, že zúžilo rozsah ochrany pred šikanóznymi žalobami a jednak tým, že doplnilo tam úpravu, ktorá zavádza papierové doručovanie rozsudkov pre zmeškanie, neboli výsledkom nejakej odbornej diskusie, pripomienok odbornej verejnosti, nejakej vecnej argumentácie, ale boli to pripomienky vládnych politikov, ktoré boli politicky motivované a boli o presadzovaní politických záujmov predsedu Smeru Roberta Fica a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Ešte, že Slovenská národná strana nemá žiadne ministerstvo, takže pán predseda SNS Andrej Danko nemal ako vstúpiť do tejto novely, lebo obávam sa, že by si našiel spôsob, ako to urobiť aj on. A teda áno, bol tam záujem Roberta Fica môcť naďalej nerušene šikanovať novinárov žalobami a brániť sa nie vecnou argumentáciou, nie verejnou polemikou, ale tým, že bude žalovať tam, kde bude cítiť príležitosť ľudí, ktorí sa o ňom kriticky vyjadrujú, a Matúš Šutaj Eštok chcel preniesť dôsledky svojej zbabranej kauzy do zmeny legislatívy. A chcel by som sa vyjadriť k obom týmto zmenám, lebo to sú v zásade najdôležitejšie veci, ktoré tento návrh prináša alebo neprináša. Pán minister Susko sa nás tu včera pýtal, že či je návrh zákona v súlade so smernicou? Veď nikto z nás netvrdil, že by ten návrh nebol v súlade so smernicou a ak smernica od nás niečo žiada, tak je to tam premietnuté. Ak nám Európska únia niečo odporúča, tak odporúčanie nie je záväzné, tak sa to tam nepremietlo. Problém je, že ochranu pred šikanóznymi žalobami mali dostať subjekty aj pokiaľ ide o spory výlučne vnútroštátne. To je logická požiadavka z hľadiska toho, že načo vlastne sa zavádza ochrana pred šikanóznymi žalobami, ale nie, Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že to pôvodne takto navrhovalo, ten národný rozmer odtiaľ vypustilo a zúžilo tú ochranu iba na spory s cezhraničným prvkom. Pán minister spravodlivosti argumentuje tým, že však veď doma to už máme a máme to v čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Nuž, ale ak by to bolo tak, že toto stačí na ochranu pred šikanóznymi žalobami, asi by nebolo potrebné mať žiadnu smernicu. Nebolo by potrebné meniť Civilný sporový poriadok, ako to navrhuje vláda v tomto návrhu zákona. A ja teraz naozaj nevidím dôvod, prečo tá prísnejšia a presnejšie upravená ochrana pred šikanóznymi žalobami by sa mala vzťahovať iba na spory s cezhraničným prvkom a nie aj na vnútroštátne spory v situácii, keď väčšina tých šikanóznych žalôb nemá charakter, že tam je nejaký cezhraničný rozmer. Ale ide o spory politikov alebo firiem s novinármi alebo aktivistami alebo mimovládnymi organizáciami, ktoré nemajú žiadny cezhraničný prvok. A buď teda je to dobrá vec, že chceme chrániť slabšiu stranu pred šikanóznymi žalobami, alebo potom, ak to nie je dobrá vec, tak potom prečo to vôbec zavádzame? To nás k tomu Európska únia núti a my si myslíme, že je to zlá vec. No, keď je to dobrá vec, tak by sme to mali aplikovať aj na vnútroštátne spory. Potom sa tu vyskytla otázka, že či vlastne tie médiá, vydavateľstvá sú slabšou stranou. No ja si myslím, že áno. Médiá v porovnaní s politikmi sú slabšou stranou a jasné, môže sa stať, že jednotlivý nejaký opozičný alebo regionálny politik verzus nejaký veľký vydavateľský dom alebo nejaká celoštátna televízia, dobre. Ale tie spory, o ktorých sa hovorí, sú často, že vládni politici, ktorí majú za sebou parlamentné strany s dostatkom finančných zdrojov, verzus médiá. A tam médiá sú slabšou stranou. A tak je to napríklad napokon aj definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, kde politici sú menovaní medzi tými subjektami, ktoré zneužívajú takéto žaloby v snahe umlčať verejnú diskusiu. V spore s lobistickými skupinami, korporáciami a štátnymi orgánmi naopak novinári, aktivisti, obhajcovia ľudských práv, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, odborové organizácie, umelci, výskumníci, akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalobám. Ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol Akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalovaniam. A ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol vypustený z návrhu zákona, ako ho pôvodne pripravilo a do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti z popudu Úradu vlády s tvrdením, že ide o gold plating. Gold plating je zavádzanie prísnejších pravidiel, než od nás vyžaduje európska legislatíva alebo to, že sa pod zámienkou, že my ideme iba transponovať smernicu a riešia úplne iné veci, ktoré v tej smernici nie sú, ale keď je v dôvodovej správe napísané, že je to transpozícia smernice, no tak to nikto nerieši, musíme to zaviesť, lebo lebo to od nás vyžaduje Európska únia. Sme viazaní európskym právom, aj keď teraz po poslednej novele ústavy už si aj toto možno vysvetľovať všelijako, ale v zásade je to veľmi častý model. Ale gold plating môže mať aj pozitívny charakter z hľadiska toho, ktorý verejný záujem preferujeme, v takých veciach, ako je ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, boj proti praniu špinavých peňazí, ochrana rovnosti odmeňovania mužov a žien. To sú všetko témy, kde existuje nejaký legitímny verejný záujem a v mene toho niektoré štáty idú nad rámec toho, čo Európska únia prostredníctvom smerníc povie, že je nevyhnutné, lebo ten verejný záujem považujú za dôležitý. Ja ako pravičiar nie som fanúšikom gold platingu, takže si myslím, že je potrebné minimalizovať gold plating, v tom súhlasím, pretože predstavuje administratívnu záťaž a finančnú záťaž pre podnikateľské prostredie a môže zhoršovať hospodárske výsledky, fungovanie slovenskej ekonomiky. Ale rešpektujem, že na tej druhej strane existuje nejaký legitímny verejný záujem, lebo ochrana životného prostredia aj ochrana spotrebiteľa, aj rovnosť odmeňovania mužov a žien sú legitímne verejné záujmy a niekto, kto uprednostňuje tieto legitímne verejné záujmy pred dobrým podnikateľským prostredím a minimalizáciou regulačnej záťaže, môže mať názor, že treba stanoviť príslušné, teda ísť nad rámec toho, čo od nás žiada európska legislatíva, aj keď to bude znamenať administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty napríklad alebo pre občanov. Ale preboha, aký legitímny verejný záujem je na tom, aby pred šikanóznymi žalobami neboli chránení aj slovenskí novinári a slovenské mimovládky, ktorí sú terčom šikanóznych žalôb od slovenských politikov, štátnych orgánov alebo firiem. Aká administratívna záťaž tam vzniká? Komu tam vznikajú nejaké náklady navyše, že politik bude musieť zaplatiť viac advokátovi, aby tá šikanózna žaloba bola napísaná premyslenejšie, aby ju bolo ťažšie odmietnuť? Lebo to tu nezaznelo. Nezaznelo tu, že aký verejný záujem sledujeme tým, že nezahrnieme ochranu pred šikanóznymi žalobami aj bez toho cezhraničného prvku. Lebo ja to dokážem pomenovať aj tam, kde s tým nesúhlasím, kde si myslím, že dobre, treba chrániť životné prostredie, ale keď to znamená prílišnú podnikateľskú záťaž, teda záťaž na podnikateľské subjekty, tak choďme iba na to minimum, čo od nás vyžaduje Európska únia. A dokážete, pán minister, pomenovať, že aký je tu verejný záujem na tej druhej strane, aby neboli slovenskí novinári a slovenské mimovládky chránení pred šikanóznymi žalobami aj bez toho, aby tam bol ten cezhraničný prvok? Lebo ja tam žiadny legitímny verejný záujem nevidím. Ja tam vidím iba záujmy konkrétnych politikov, ktorí chcú mať možnosť šikanovať svojich kritikov prostredníctvom žalôb a komplikovať im tým život, aj keď to nakoniec nedovedú do úspešného konca, ale už samotná tá možnosť pôsobí odstrašujúco a niektorých zrejme aj odradí od toho, aby sa púšťali do kritiky. Teraz ten druhý rozmer Lex Šutaj Eštok. Nebudem už teda detailne opakovať všetko, aj čo som hovoril v prvom čítaní a čo tu hovorili aj kolegyne a kolegovia. Opäť sme v situácii, že minister vnútra, podpredseda HLAS-u, mal výroky nepodložené, kde označil vyšetrovateľov za mafiánov. Nepozeral si svoju elektronickú schránku a bude musieť teraz platiť asi 130 000 aj so všetkými tými sprievodnými nákladmi, ktoré mu to prinieslo. Lebo si nepozeral elektronickú schránku. Tak Ministerstvo vnútra v pripomienkovom konaní prišlo s dvoma požiadavkami do predloženého návrhu zákona zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania. Ďalej v spore, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľností. Vzhľadom na okolnosti v takto široko definovaných sporoch je aj ten spor na ochranu osobnosti, ktorý sa týka pána ministra Šutaja Eštoka. Ale to by prakticky znefunkčnilo celý systém rozsudkov pre zmeškanie. Slúži ku cti Ministerstvu spravodlivosti, že v takejto šírke to neakceptovalo a na rozporovom konaní našlo kompromis, ktorý je tiež zlý, ale teda oveľa menej zlý, ako bol ten pôvodný návrh. A rovnako ďalší návrh Ministerstva vnútra bol, že v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. To by zase úplne znefunkčnilo akékoľvek doručovanie do elektronickej schránky, pokiaľ by sa subjekty chceli zdržiavať. Opäť to, čo navrhuje Ministerstvo spravodlivosti, je naozaj len taký slabý odvar od toho, že sa to vlastne zúžilo na rozsudky pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, že na to sa nemajú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky použiť. Ale je úplne zjavné, že je to dôsledok nejakého osobného zážitku ministra vnútra. Je to vec, ktorá neprospeje, lebo áno, môže mať minister drobný zážitok, prísť na nejaký problém a navrhnúť úpravu, ktorá zlepší život ľuďom. Ale toto nie je ten problém. Toto bude mať za následok menšiu efektivitu súdneho konania a môže to spôsobiť problémy iným. Lebo tak, ako sa môže stať, že niekto, kto síce má aktivovanú elektronickú schránku, ale neplní si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, teda že komunikuje s orgánmi verejnej moci prostredníctvom elektronickej schránky a kontroluje si tú poštu, tak môže byť niekto, kto komunikuje cez elektronickú schránku, ale napriek tomu sa mu môže stať, že ujde mu nejaká lehota a niekde sa nebude môcť dostaviť. A jemu to bude doručené papierovo, žltým lístkom. Keď je zvyknutý na elektronickú komunikáciu, tak sa mu môže stať, že mu ujde a vyrobíte novú nespravodlivosť. Síce ochránite tých, alebo myslíte si, že ochránite, lebo reálne neochránite, ale myslíte si, že ochránite tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, nesprávajú sa v súlade s tou zásadou, že právo praje bdelým, ale môžete spôsobiť problémy tým, ktorí prešli na elektronickú formu komunikácie, ktorú štát žiada od niektorých ľudí, niektorým ju nariaďuje, ostatných k tomu motivuje. A oni v dôsledku toho, že očakávajú, že tá komunikácia bude prebiehať elektronicky, sa im môže stať, že dostanú niečo žltým lístkom a jednoducho na to nezareagujú. A vyrobíte inú nespravodlivosť. Ak je to taký problém, ako hovoríte, tak prečo s tým neprišlo Ministerstvo spravodlivosti? Prečo za tie roky Ministerstvo spravodlivosti neprišlo s nejakým návrhom, ktorým by to ošetrilo? Prečo ste museli čakať až na podnet z Ministerstva vnútra? A my sme sa naozaj pýtali na ústavnoprávnom výbore, že z akých analýz ste vychádzali. No a dozvedeli sme sa, že tak ste si to nejako povedali na porade. Že máte analýzy, ale teda keby sme ich chceli vidieť, tak ich nemôžeme vidieť, lebo teraz zrejme to iba nejako ústne zaznelo, respektíve zaznel ten argument, aby som bol spravodlivý, že keď sa len vlastne teoreticky môže stať, že nastane taká situácia, tak to treba riešiť. No ja som vám to teraz povedal, že rovnako môže nastať iná situácia, opačná situácia, že ten, kto má aktivovanú elektronickú schránku a nepripisuje už dôležitosť tej poštovej komunikácii v tlačenej a žltým lístkom napríklad ani nebýva na tej adrese, reálne, kde sa mu doručuje, tak mu môžete touto úpravou vyrobiť problém. Ale ja som vo faktickej poznámke položil pánovi ministrovi tú otázku a mám pocit, že som teda nedostal na ňu odpoveď, že ako to vlastne pomôže tým ľuďom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ale nepoužívajú ju, že teda nedozvedia sa o tom, že sa voči nim vedie súdne konanie. Prehrajú spor rozsudkom pre zmeškanie. A ten rozsudok sa im doručí poštou, dostanú žltý lístok, áno, tak ten si nájdu a preberú to. A akým spôsobom sa oni budú môcť odvolať? Lebo v Civilnom sporovom poriadku sú stanovené dôvody, na základe ktorých možno zrušiť rozsudok o premeškaní. § 277 Zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Týka sa to tej časti rozsudok pre zmeškanie žalovanému. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Čo je ospravedlniteľný dôvod? Je ospravedlniteľný dôvod, že mám aktivovanú elektronickú schránku, ale si ju nekontrolujem? Alebo nastavil som si notifikácie a notifikácie mi nechodia? To je ospravedlniteľný dôvod? Lebo podľa mňa toto by nemal byť ospravedlniteľný dôvod pre súd, keď ja som prešiel na model, že komunikujem so štátom elektronicky, teda prostredníctvom elektronickej schránky, a potom sa do tej elektronickej schránky nepozriem. To asi nie je ospravedlniteľný dôvod. A rovnako teda v ods. 2 toho istého paragrafu sa hovorí, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. A opäť ospravedlniteľný dôvod. Ak nekontrolovanie vlastnej funkčnej elektronickej schránky žalovaného nie je ospravedlniteľný dôvod, tak čo pomôže tomu žalovanému, že mu ten rozsudok pre zmeškanie bude doručený papierovou formou? Naozaj ma to úprimne zaujíma, lebo chcete pomôcť nejakej skupine ľudí a nepochybne taká skupina ľudí existuje, čo si zriadili elektronickú schránku. Napríklad preto, že boli živnostníci a už teraz nie sú živnostníci a už by nechceli komunikovať a už si ju teraz nemôžu zrušiť. Ale čo im to pomôže? Tak majú povinnosť komunikovať elektronicky. Tak asi nebude ospravedlniteľný dôvod to, že nepozreli sa do tej schránky. Možno by bolo riešením, ak nechceme nútiť ľudí, aby komunikovali elektronicky, tak aby tí ľudia, ktorí nemajú povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku, aj keď ju v minulosti mali, si ju mohli zrušiť. Ale toto riešenie je akoby šité na mieru Matúša Šutaja Eštoka. A ešte raz, aby som nebol chytaný za slovíčko ako viacerí predrečníci. Nikto z nás nikdy nepovedal, že to právne pomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi v jeho konkrétnej situácii. To nikto netvrdil. Pomôže mu to politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči a ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju bude vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej… Politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči, ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju budú vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej nepozeral a vo svojej arogantnosti pourážal vyšetrovateľov a potom prehral súdny spor vďaka vlastnej nedbanlivosti. Alebo? Alebo je to schopný politik, ktorý si stojí za svojimi výrokmi, len bohužiaľ, mali sme tu až doteraz nespravodlivú právnu úpravu, nie vďaka jeho babráctvu, ale vďaka tej právnej úprave sa stalo to, že on teraz musí platiť 130 000 €. A určite je pre politika dôležité, ako vyznie takýto spor a to, prečo idete teraz meniť úpravu rozsudkov pre zmeškanie elektronickou formou. Nemá reálne nič spoločné s tým, že chcete chrániť nejakých konkrétnych ľudí, ale má veľmi veľa spoločné s tým, že chcete pomôcť Matúšovi Šutajovi Eštokovi v tom, ako vyznie jeho kauza, jeho zbabraného nepozrieť sa do elektronickej schránky. Čiže na návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú dve zlé veci. Jedna je tá, že v ňom chýbajú veci, ktoré by tam mali byť, teda ochrana pred šikanoznými žalobami na národnej úrovni. Druhá zásadná je, že tam bola doplnená zmena spôsobu doručovania rozsudkov pre zmeškanie. Obe tie zmeny sa udiali na základe účelových záujmov dvoch vrcholných koaličných politikov a to je aj dôvod, prečo tento návrh zákona, kde zvyšok tých navrhovaných úprav ide v podstate správnym smerom, ak ešte teda odmyslím tie lehoty, ktoré sa tam ale tiež dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je dôvod, prečo tento návrh zákona, ktorý zväčša je transpozíciou smernice, nemôžeme podporiť. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.

Z hlavných problémov celého tohto návrhu je, že mu chýba akékoľvek legitímne zdôvodnenie aj toho, čo v ňom nie je, aj toho, čo v ňom je. Vlastne toho, čo sa zmenilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To, čo tam pribudlo pod vplyvom alebo na základe pripomienky Ministerstva vnútra, na čele ktorého stojí predseda HLAS-u Matúš Tajéštok, ktorý evidentne bol v konflikte záujmov, evidentne svoju osobnú traumu zo zbabraného procesu preniesol do pripomienky Ministerstva vnútra, dokonca v takej forme, že keby Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo tú pôvodnú pripomienku, tak znefunkční komunikáciu so súdmi a teda rozsudky pre zmeškanie. Ešte zásadnejším spôsobom, ako sa navrhuje teraz, toto je taký ako slabý odvar toho, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, ale aj tak je to problém. A rovnako zúženie rozsahu ochrany pred šikanóznymi žalobami iba na žaloby s medzinárodným prvkom a čím je odôvodnené? Lebo ja naozaj som nepočul žiadne vecné odôvodnenie, čím to komu prospeje, kto tým bude chránený. Lebo v goldplatingu je to častokrát o rozhodovaní sa medzi dvoma legitímnymi verejnými záujmami. Na jednej strane je verejný záujem typu ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a boj proti diskriminácii. Na druhej strane je legitímny záujem, dobré podnikateľské prostredie, nižšia miera regulácie. Ale kde je tu ten druhý legitímny verejný záujem? Ja ho tu nevidím. Pán minister Susko

Upozornila si na to, že tá právna úprava zmeny a právnej úpravy vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie vlastne nič nerieši. A teda v nadväznosti na to, čo hovoril včera pán minister spravodlivosti Susko, že ten napríklad žalovaný, ktorý sa vôbec nedozvie o tom, že sa koná súdne pojednávanie, lebo nepracuje s elektronickou schránkou, tak nech má mať aspoň šancu, že to dostane žltým lístočkom poštou, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, aby sa vôbec k tomu mohol vyjadriť. Ale keď už súd vydá rozsudok pre zmeškanie, tak sú tam nejaké dôvody, ktoré môže ten, ktorý prehral rozsudkom pre zmeškanie, uplatniť a rozsudkom pre zmeškanie je žalovaný, napríklad vo vzťahu k žalovanému, môže byť vtedy, keď sa nevyjadril k žalobe alebo keď sa nedostavil na pojednávanie. A toto sú dôvody, pre ktoré môže súd zrušiť rozsudok pre zmeškanie, ak to žalovaný urobil z ospravedlniteľných dôvodov. A teraz, keď sme v situácii, že máme žalovaného, poviem, že typu pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý má zriadenú elektronickú schránku, je povinný ju používať, ale nepoužíva ju. Tak je toto ospravedlniteľný dôvod, aby súd zrušil taký rozsudok pre zmeškanie? Lebo môže byť ospravedlniteľný dôvod choroba alebo neviem čo, ale skutočnosť, že žalovaný má zriadenú elektronickú schránku a nekontroluje si ju, to je ospravedlniteľný dôvod, ktorý pre súd bude dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie? Mňa by naozaj zaujímala odpoveď na túto otázku, lebo keď nie, no tak potom je to úplne zbytočné. Ten žalovaný sa dozvie, že prehráva rozsudkom pre zmeškanie a týmto končí.

Mne je teraz až ľúto, že koaliční poslanci schválili takú zmenu rokovacieho poriadku, ktorá vlastne vám berie slovo a obmedzuje vašu možnosť vystúpiť v rozprave iba na 40 minút, lebo ja si myslím, že nepresvedčili ste nás a ešte vám budeme klásť otázky a ja si myslím, že by bolo korektné, keby ste mali priestor vystúpiť a vystúpiť v rozprave a vyjadriť sa, ale teda budete obmedzení na 40 minút. A čo teda ja nepovažujem za správne, no ale tak to bolo, tak to bolo schválené a v podstate v tejto rozprave budete v pozícii slabšej strany, čo sa týka toho času, tak možno by sa ešte kolegovia mohli zamyslieť. Nikto z nás nepovedal, že nie je naplnená smernica. Smernica naplnená je, veď to ja som nepočul ani v prvom čítaní, ani na výbore, to nikto netvrdil, čiže to nám nemusíte hovoriť a teda vyvracať nám to. My len kladieme otázku, prečo tá ochrana, ktorá má byť poskytnutá šikanóznym alebo teda ochrana pred šikanóznymi žalobami na nadnárodnej úrovni, nemá byť poskytnutá aj na národnej úrovni, keď na národnej úrovni je to oveľa väčší problém ako na európskej úrovni. A keď je dostatočný ten čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí o tom, že zjavné zneužívanie práva nepožíva právnu ochranu, tak ak by to bolo dostatočné, tak nemusíme vôbec tento zákon schvaľovať a povieme Európskej únii, však ale veď my máme článok päť a to stačí. No ale teda zjavne to nestačí na naplnenie účelu smernice. A povedali ste zároveň, že pochybujete, že vo vzťahu politik – novinár je novinár tou slabšou stranou, ale smernica, na základe ktorej sa schvaľuje teraz ten zákon, hovorí o novinárovi ako tej strane, ktorá má byť chránená, a naopak politikov spomína ako tých, ktorí tie šikanózne žaloby podávajú.

Števoľová, ak teda odhliadneme od toho rozmeru Lex Chuta je štok, čo je kapitola sama o sebe, tak, čo sa týka toho hlavného obsahu zákona, ochrana pred šikanóznymi žalobami, je podstatná tá otázka, ktorú si položila, že prečo Ministerstvo spravodlivosti ustúpilo od svojho pôvodného zámeru chrániť pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni a obmedzilo to iba na ochranu na tej nadnárodnej úrovni, ktorá vyplýva priamo zo smernice. Lebo bola o tom diskusia aj na výboroch, vrátane ústavnoprávneho výboru. Ten argument, že vnútroštátna legislatíva je dostatočná, podľa mňa nie je dostatočný, lebo keby bola dostatočná tá úprava na vnútroštátnej úrovni, tak nemusíme meniť zákon. Veď mohli by sme povedať, že aha, veď my už máme tú právnu úpravu takú, ktorá je dostatočná, ktorá napĺňa tú smernicu. Tak ide ministerstvo s týmto návrhom nad rámec tej existujúcej právnej úpravy, poskytne silnejšiu ochranu pred šikanóznymi žalobami, ktoré sú na nadnárodnej úrovni. A otázka je teda, že prečo nie aj na národnej úrovni, lebo väčšina prípadov tých šikanóznych žalôb, aspoň tie, ktoré sú známe, ako nie sú nejaké spory, že európsky komisár žaluje nejakého slovenského novinára. Skôr ide o to, že slovenský politik, minister alebo nejaká slovenská firma takýmto spôsobom postupuje, či už proti médiám alebo proti aktivistom. Toto nie je gold plating, ak by sa to aplikovalo na národnú úroveň, lebo však to nezaťažuje podnikateľské prostredie. To je absolútne pomýlené chápanie gold platingu. Pán poslanec píše