Pán poslanec Michelko, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Myslím si, že je príznačné, že s týmto návrhom prichádza pán poslanec Michelko. Lebo ja mám normálne taký pocit déja vu. So začiatkom volebného obdobia, keď tu pán poslanec Michelko priniesol asi štyri návrhy zákonov, ktoré sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, múzeí a galérií a teda neviem, čo bol už ten štvrtý. A doniesol ich sem, že pri...
Pán poslanec Michelko, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Myslím si, že je príznačné, že s týmto návrhom prichádza pán poslanec Michelko. Lebo ja mám normálne taký pocit déja vu. So začiatkom volebného obdobia, keď tu pán poslanec Michelko priniesol asi štyri návrhy zákonov, ktoré sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, múzeí a galérií a teda neviem, čo bol už ten štvrtý. A doniesol ich sem, že pri niektorých to aj priznal, že teda tie skutočné zmeny prídu až v druhom čítaní a toto je len taký nosič, aby sa ten zákon dostal do druhého čítania a tam sa úplne zmení. To, čo sa stalo s Fondom na podporu umenia v dôsledku novely, s ktorou prišiel pán poslanec Michelko, bolo úplne devastačné, čo sa týka pôsobenia a fungovania fondu a majú sa o tom možnosť presvedčiť úplne všetci. Ale teraz, keď hovorím o tej... Tak problém bol v tom, že namiesto toho, aby nejaký návrh išiel ako vládny návrh, prediskutoval sa s dotknutými subjektmi, bolo pripomienkové konanie, tak sa to obišlo poslaneckým návrhom zákona, ale veď dobre, však poslanci majú právo. Právo zákonodarnej iniciatívy, aj keď nemali by byť poslanecké návrhy zákonov využívané na to, aby sa obchádzal riadny legislatívny proces spočívajúci v možnosti verejnosti vyjadriť sa k návrhom zákonov v pripomienkovom konaní. Ale toto bol ešte vyšší stupeň. Lebo tam bolo zjavné už v prvom čítaní, že o čom sa vlastne bavíme v prvom čítaní, keď tá podstatná zmena príde až v druhom čítaní. A naozaj v druhom čítaní prišla veľká, oveľa väčšia zmena ako to, čo bolo v tých nosičoch. Teraz nevravím, že je to identické, že to tak od začiatku bolo myslené, ale teraz to vyzerá, že budeme svedkami niečoho veľmi podobného. Poslanci Slovenskej národnej strany prišli s návrhom dvoch zákonov, ktoré sa týkajú toho istého a ktoré na seba nadväzujú. Ten jeden je ústavný zákon. Veľmi sa mi páčilo, ako to včera v procedurálnom návrhu pán poslanec Michelko nazval, že o kontakte vlády a parlamentu, ale v skutočnosti je to ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. A druhý je návrh novely rokovacieho poriadku. Obe sa týkajú teda zmeny spôsobu rozhodovania o zmenách tých základných ustanovení a pravidiel Európskej únie. A môžeme mať na to rôzny názor, ale teda, že by nerozhodoval výbor pre európske záležitosti, ale plénum Národnej rady. No, len problém je, že tie veci na seba nadväzujú. A že keď to chcete zmeniť v zákone o rokovacom poriadku, tak by ste to mali zmeniť aj v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. A preto bola aj v pôvodnom programe, ak sa dobre pamätám, spojená rozprava o týchto dvoch bodoch, lebo však sa to vlastne týka toho istého a jedno na druhé nadväzuje. No ale včera pán poslanec Michelko prišiel s procedurálnym návrhom, ktorým vyradil z programu, alebo navrhol vyradiť z programu ten ústavný zákon a nechal tam návrh novely rokovacieho poriadku. A ten termínoval a dokonca navrhol obmedziť rozpravu. Obmedziť rozpravu teda. Môžeme o tomto najviac 12 a pol hodiny hovoriť. A reálne teda nejakých necelých 6 hodín, lebo teda koalícia by sa nezapájala, keby celá opozícia sa teraz do toho zapojila. Tak uvažujme, čo by za tým mohlo byť, že máme tu dva zákony. Máme tu návrh novely ústavného zákona a na neho nadväzujúci návrh novely rokovacieho poriadku. A teraz ten návrh novely ústavného zákona sa stiahne z programu, čiže nebude sa o ňom ďalej rokovať. A ten návrh novely rokovacieho poriadku ostane na programe, terminuje sa, čiže je to niečo, na čom koalícii záleží. No zjavné je, že na tú zmenu ústavy by pravdepodobne nemusela mať vládna koalícia väčšinu. A teda, pokiaľ viem, tak možno by nemala dostatočnú väčšinu ani na ten obyčajný návrh zákona v tej podobe, s akým s ním prišla Slovenská národná strana. No ale z nejakého dôvodu napriek tomu, že nebude použiteľný ten obsah, ktorý v návrhu novely rokovacieho poriadku je, sa koalícia dohodla, že schváli tento návrh v prvom čítaní, posunie ho na septembrovú schôdzu do druhého čítania. A tam... Nedáva mi zmysel iné vysvetlenie ako to, že to, čo je teraz v tom návrhu zákona, odtiaľ vyhodíte a dáte tam niečo úplne iné. Napriek tomu nejakým spôsobom sa pokúsite ešte pritiahnúť tie skrutky, ktoré sa týkajú možnosti rozpravy. Ste si mysleli, že ako ste to dobre vymysleli, že ako opozíciu obmedzíte v obštrukciách tým, že zmeníte spôsob dĺžky času alebo určovania dĺžky času na rozpravu. A ukázalo sa, že nie, hej? Že síce áno, v nejakej dvojtýždňovej obštrukcii tou novou úpravou zabránite. To už sa nebude môcť diať. Ale pri tých bežných zákonoch naozaj táto nová úprava umožňuje diskutovať aj dlhšie ako to bolo pri predchádzajúcom znení zákona o rokovacom poriadku. Tak neviem ešte čo, ale niečo takéto zrejme vymyslíte a pokúsite sa nás obmedziť. Mimochodom, ja si myslím, že ten nový spôsob rozpravy s výnimkou toho obmedzenia celkového času, lebo niekedy je dôvod, aby sa aj niekoľko dní hovorilo o návrhoch zákonov, najmä pri tých zákonoch, ktoré sú mimoriadne dôležité, mimoriadne zlé a škodlivé a navyše predkladané mimoriadne nekorektným spôsobom, teda s vynechaním pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní, ako to zvykne koalícia robiť pri tých najhorších veciach. A to dajme bokom, ale ten spôsob, že poslanci sa môžu aj opakovane prihlásiť do rozpravy a môžu si ten čas rozdeliť v rámci klubov aj inak, ako že každý má iba 20 + 10 minút, by v zásade mohol fungovať, keby koalícia mala nejaký záujem diskutovať a mohla by byť tá výmena medzi koalíciou a opozíciou živšia ako len formou faktických poznámok. Ale teda vám sa zjavne nepáči, že opozícia tento nový spôsob využíva spôsobom, ktorý je podľa vás nadmerný a pokúsite sa niečo vymyslieť. Ja sa teda nazdávam, že tak ako sa pánovi vtedajšiemu predsedovi Andrejovi Dankovi nepodarilo zošnúrovať rokovanie Národnej rady tým, že dovtedy neobmedzený čas pre rozpravu obmedzil na 20 minút v písomnej rozprave a 10 minút v ústnej rozprave, keď sa nejaká relevantná časť parlamentu rozhodne, tak dokázala natiahnuť tú rozpravu na niekoľko dní, ako prvýkrát nám to ukázali poslanci SMER-u v minulom volebnom období, keď sa rokovalo o vydaní Roberta Fica na väzobné trestné stíhanie. A iba poslanecký klub SMER-u dokázal niekoľko dní ťahať tú rozpravu. Opozícia to dokázala pri tej hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona a ešte aj pri niektorých iných hanebných príležitostiach v tomto volebnom období. No tak ste sa to pokúsili zmeniť a hneď na prvej schôdzi ste zistili, že tie vaše očakávania nie sú naplnené. Ja sa domnievam, že akúkoľvek zmenu presadíte, tak, ak to nebude za hranicou ústavnosti, tak je veľmi pravdepodobné, že opozícia, nech v nej už bude ktokoľvek, nech budeme v opozícii my alebo vy, tak si dokáže nájsť spôsob, ako, nazvem to, rozsiahlo diskutovať, lebo to nie je vždycky o obštrukcii. Ale otázka je, že vlastne o čom teraz máme hovoriť v prvom čítaní? Lebo v prvom čítaní by sa malo hovoriť o filozofii zákona, o tom, či sú nejaké dôvody na tú zmenu, aké sú tie dôvody. Aké budú dôsledky? Nemusí sa hovoriť o jednotlivých ustanoveniach, ale bolo by dobré... To je, že vlastne o čom teraz máme hovoriť v prvom čítaní? Lebo v prvom čítaní by sa malo hovoriť o filozofii zákona, o tom, že či sú nejaké dôvody na tú zmenu, aké sú tie dôvody. Aké budú dôsledky? Nemusí sa hovoriť o jednotlivých ustanoveniach, ale bolo by dobré hovoriť o obsahu toho návrhu zákona aspoň aspoň z takého hľadiska. Celkového zamerania. A o čom teraz máme hovoriť, keď vy ste priniesli a predniesli tu návrh zákona, ktorý je úplne zjavné, že v septembri bude vykuchaný, to, čo je tam teraz, vyhodíte preč a dáte tam niečo celkom iné, čo tam v tejto chvíli v tejto chvíli nie je. Tak ja by som považoval za korekt, nie? Voči parlamentu a voči verejnosti, keby nám pán poslanec Michalko povedal, že čo má byť obsahom toho zákona, keď bude schválený, lebo celkom zjavne ním nemá byť to, čo je v ňom teraz teraz napísané a my by sme mali diskutovať o tom, čo ten zákon prinesie, ale táto novela je podľa mňa úplne jasné, že neprinesie to, čo tvrdíte v dôvodovej správe, to, ako ste ten návrh uviedli vy ako navrhovateľ vo vašom úvodnom slove a nakoniec to bude o niečom celkom inom. Tak ja vás vnímam ako poslanca, s ktorým síce nesúhlasím skoro v ničom, ale ale teda aspoň viete vecne reagovať a nezvyknete zatĺkať, naopak zvyknete byť úprimný aj tam, kde vaši kolegovia sa tvária, že veci sú inak, napríklad pri voľbe poštou, ktorá príde na rad na rad o chvíľu ste naozaj ste poctivo priznali, že čo je tým, čo je tým zámerom. Ja s tým teda hlboko nesúhlasím a som tým pobúrený, ale teda oceňujem, že ste aspoň povedali na rozdiel od vašich koaličných kolegov pravdu o skutočných úmysloch. Tak by som bol rád a vyzývam vás k tomu, aby ste nám povedali vlastne, že načo tento návrh predkladáte, keď je zjavné, že jeho obsah bude v druhom čítaní zásadne zmenený a nie zmenený spôsobom, ako ste to robili pri pri tých kultúrnych zákonoch, teda, že ešte tam niečo doplníte, čo ako veľa, ale ale vlastne to, čo tam je dnes, dáte preč a doplníte tam niečo iné. Tak je samozrejme na vás, že či budete reagovať nejakým spôsobom, ale veľmi by som ocenil z hľadiska nejakej elementárnej parlamentnej kultúry, keby na tieto moje slová nereagovali iba opoziční poslanci, ale dostali by sme nejakú odpoveď aj od predkladateľa návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
