Videokanál poslanca

V kvapke rosy sa môže zrkadliť celý vesmír a v žiadosti o dôveru, o ktorej teraz práve rokujeme, sa zrkadlí nielen neschopnosť Ficovej vlády spravovať veci verejné v prospech občanov, ale aj pohŕdanie demokraciou a právnym štátom. Vláda mala podľa ústavného zákona požiadať o dôveru v novembri minulého roku. Bolo to napísané, je to napísané v ústavnom zákone. Všetkým to bolo jasné. Vláda to odkladala a počkala si, kým jej to na podnet kolegov z Progresívneho Slovenska povedal Ústavný súd. Ficova vláda nemá rešpekt k ústavnosti, nemá rešpekt k dodržiavaniu pravidiel a doslova ničoho či právneho štátu. Videli sme to pri tej mafiánskej novele Trestného zákona, pri rušení špeciálnej prokuratúry NAKA, pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, pri pokusoch zasahovať do infozákona, do podmienok fungovania mimovládnych organizácií. Druhá vec. Vláda mala relevantne zdôvodniť úroveň a stav dlhu. Podľa dôvodovej správy k návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ak výška dlhu dosiahne 50 % podiel na HDP a viac, vláda musí požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery vláde. Tento krok neznamená, že vláda definitívne odstúpi, keďže je v tomto procese, najmä na základe relevantného zdôvodnenia úrovne a stavu dlhu, ktorý môže byť spôsobený viacerými faktormi, môže byť vyslovená dôvera. Najmä na základe relevantného zdôvodnenia úrovne a stavu dlhu. Čiže nie je to len taká formalita, že Ústavný súd povedal, že musíme rokovať, tak rokujeme. Mala tu byť normálna vecná diskusia. Aké relevantné zdôvodnenie tu zaznelo? Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, nič iné neviete. A opäť kašlete na demokraciu, kašlete na demokratické pravidlá, neotvárate schôdze, odsúvate návrhy na vyslovenie nedôvery a ešte tu aj pán poslanec Richter arogantne zdôvodní obmedzenie času na rozpravu tým, že sme pred pár mesiacmi rokovali o návrhu na vyslovenie nedôvery, o tých návrhoch, ktoré ste rok alebo mnohé mesiace odkladali. Tretia, posledná vec. To, že tu vôbec rokujeme o tomto návrhu na žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, je dôkazom neschopnosti vlády. Spackali ste tri konsolidácie, ťaháte od ľudí viacej peňazí, nie ste schopní šetriť na sebe. Míňate stále viac a viac, dusíte ekonomiku a stav verejných financií sa nijako nezlepšuje. Vaši poslanci vám dnes dôveru nepochybne vyjadria, ale som presvedčený, že občania v najbližších voľbách vám tú dôveru už nedajú.

Bude to drahé. No a čo? Veď oni na to budú hľadať peniaze. Pán minister Kamenický, pamätáte si, kto hovoril tieto slová a kedy? 11. marca 2020 covid iba začínal a váš premiér Pellegrini povedal: „Bude to drahé.“ A pani ministerka Saková mu odpovedala: „No a čo? Veď oni na to budú hľadať peniaze.“ Čo by ste vy robili počas covidu? Nezvyšovali by ste verejné výdavky? Nestúpal by deficit? Nezvýšilo by sa zadĺženie, tak ako všetkým krajinám? Samozrejme, že aj za vašej vlády by narástol ten dlh. Povedali ste tu, že ste plnili všetky pravidlá na základe ústavného zákona. Vy ste vládli v dobrých časoch. V tých dobrých časoch ste nedokázali dosiahnuť rozpočet. Nedokázali ste dosiahnuť prebytkový rozpočet ako mnohé iné krajiny v tých časoch, lebo dobrý hospodár v dobrých časoch šetrí a šetrí si na krízy a počas kríz, samozrejme, že sú potrebné vyššie výdavky, ale Slovensko vďaka vám na tú krízu nebolo pripravené, lebo nemalo našetrené. Je to vaša zodpovednosť. Vy nie ste dobrí hospodári, ani ste nikdy neboli. A rovnako je vašou zodpovednosťou aj súčasný stav verejných financií. Tie tri zbabrané konsolidácie. Nedokážete konsolidovať, nedokážete zodpovedne hospodáriť. Zvýšili ste dane, odvody, poplatky. Ťaháte ľuďom z peňaženiek financie, ale stav verejných financií sa nezlepšuje. Dusíte hospodársky rast. Odíďte. A chcem vás ešte upozorniť, toto nie je rokovanie o návrhu na odvolanie vlády, ale o žiadosti vlády o vyslovenie dôvery. Tak si aspoň naštudujte, o čom rokujeme. Ďakujem.

Vystupovať 55 minút. Chcel by som sa teda v súlade s rokovacím poriadkom v rámci tretieho čítania vyjadriť k schválenému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lučanský. Na webovej stránke aj v papierovej forme je označený ako pozmeňujúci návrh pána poslanca a Michelka a ten návrh obsahuje viacero bodov, ktoré nie sú problematické, ale sú skôr technické a vylepšujú ten návrh alebo opravujú ten návrh, ktorý v zásade, myslím si, že nie je kontroverzný. Pretože smeruje k de facto zníženiu odvodového zaťaženia pre študentov, dôchodcov a aj teda po novom aj ľudí na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke. Ale jeden z týchto bodov sa týka niečoho iného a konkrétne sa týka zavedenia rozdielneho maximálneho vymeriavacieho základu pre profesionálnych športovcov. Je to obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca a Lučanského, konkrétne je to prvý bod a v rámci neho tretí podbod, ktorý stanovuje, že maximálny vymeriavací základ je v úhrne 11-násobok 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý, a teraz a tak ďalej. Čiže 11-násobok, tak ako je všeobecne stanovené. A potom je tam ale písmeno b), ktoré hovorí, že zamestnanca v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je trojnásobok 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu a tak ďalej. Toto platí pre zamestnancov, toto platí pre zamestnávateľov. Inými slovami, zavádza sa tu nejaký dvojitý režim, keď maximálny vymeriavací základ vo výške 11-násobku a v podstate je to priemerná mzda za predchádzajúci kalendárny rok. Bude platiť pre všetkých s výnimkou profesionálnych športovcov a teda profesionálni športovci, tí, ktorí sú v zamestnaneckom pomere, budú platiť iba z trojnásobku. Inými slovami povedané, že špičkový vedci a špičkový športovec, ktorí napríklad zarábajú alebo majú príjem zo zamestnania na úrovni 11-násobku priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, budú platiť dramaticky odlišné odvody, pretože ten špičkový vedec bude platiť iba z trojnásobku, čiže nie z toho reálneho príjmu, ale bude to ohraničené trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy, kdežto ten špičkový športovec, teda naopak, špičkový vedec bude platiť z 11-násobku, čiže z toho, čo reálne zarobí. A ten špičkový športovec iba z trojnásobku. Pričom to, čo dostanú zo sociálneho systému naspäť v prípade nemocenských dávok alebo dôchodkových dávok, tam je tiež ohraničenie. V prípade nemocenských dávok dvojnásobkom a v prípade dôchodkových dávok z prvého piliera de facto trojnásobok, aj keď sa to teda prepočítava iným spôsobom. Čiže majú rovnaký príjem, platia rovnaké odvody, teda nerovnaké odvody, len na základe toho, že jeden vykonáva takú profesiu, iný vykonáva inú profesiu. A zároveň budú mať ale nárok na rovnakú náhradu, či už v rámci nemocenského alebo dôchodkového poistenia. Vzniká tým nejaká nerovnosť a ja nespochybňujem, že šport má svoje špecifiká, že môžeme mať záujem, aby profesionálni športovci boli dobre zaplatení, ale ten systémové riešenie potom znížme všeobecne tú výšku maximálneho vymeriavacieho základu a tak ako máme záujem na tom, aby sme tu mali špičkových športovcov, tak asi máme záujem na tom, aby sme tu mali špičkových vedcov, špičkových manažérov a špičkových odborníkov z iných profesií, tak keď vnímame, že ten 11-násobok maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych odvodov je problém. Tak riešme to na systémovej úrovni a nezavádzajme tu nejaký dvojaký režim, jeden pre profesionálnych športovcov, zamestnancov, zdôrazňujem, že sa to týka zamestnancov, a druhý pre iné profesie. Ja neviem to, neviem to povedať s nejakou istotou, ale je možné, že toto, čo teraz bolo schválené v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lučanský, môže byť aj v rozpore s ústavou, lebo v rovnakej situácii sa k ľuďom pristupuje rôznym spôsobom a nie je to na základe nejakého prejavu solidarity, že tí lepšie zarábajúci financujú sociálny systém pre tých menej zarábajúcich, čo je nejaký legitímny postup, s ktorým môžeme viac alebo menej súhlasiť podľa toho, či máme ľavicovejšie alebo pravicovejšie názory, ale toto je uznávané, že áno, takýmto spôsobom sa postupuje, ale na základe profesie a zvýhodňovať jednu profesiu prostredníctvom odvodového systému, tak to si celkom nie som istý, že či to je alebo nie je v súlade s ústavou, určite to nie je v súlade s princípom rovnosti. A bolo by možno zaujímavé aj to zdôvodnenie, lebo samozrejme, že informácia o tom je aj v odôvodnení tohoto bodu, aj v tom, čo vystúpil pán poslanec Lučanský, ale to odôvodnenie v podstate iba mechanicky popisuje, čo sa tou zmenou deje. Nevysvetľuje, že aké sú dôvody, prečo sa tá zmena realizuje a, ak sa tá zmena realizuje a zavádza sa tu de facto nerovnosť v platení odvodov, tak by asi bolo korektné, keby bolo aspoň zdôvodnené, že prečo si predkladatelia a tí, ktorí podporujú túto zmenu, myslia, že táto nerovnosť je na mieste, že športovci budú platiť sociálne odvody maximálne z trojnásobku priemernej mzdy a všetci ostatní zamestnanci, ak majú príjem vyšší, tak tú hranicu budú mať až na 11-násobku. Ďakujem.

Ďakujem najmä kolegyniam a kolegom z HLAS-u za faktické. Budem reagovať na nich. Áno, pani poslankyňa Puškárová, aj túto vetu z komunikačného manuálu som si už vypočul od pána predsedu Rašiho, že občan nemá iba raz za štyri roky a tak ďalej. Pán poslanec Šimko povedal, že ja som osobne zainteresovaný na tom, aby nebolo referendum, lebo som bol štátnym tajomníkom na Ministerstve spravodlivosti v období, keď boli ľudia nespokojní. Som bol päť mesiacov štátnym tajomníkom. Potom som dobrovoľne odišiel z toho postu na vlastnú žiadosť a potom som hlasoval za predčasné voľby, tak nerozumiem, čo je toto za argument do debaty o tom, či sa má alebo nemá skracovať referendum volebné obdobie. Pán poslanec Svoboda mi položil zaujímavú otázku, či vôbec viem, ako fungujú samosprávy. Ja som bol štyri volebné obdobia poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Dve volebné obdobia som bol poslancom krajského zastupiteľstva bratislavského a jedno volebné obdobie som bol poslancom mestského zastupiteľstva. A vy ako pán poslanec, pán poslanec Kalivoda, ste povedali, že som podporil zákon, ktorým sa ľuďom zobrala možnosť odvolávať parlament referendom alebo skracovať volebné obdobie referendom. No to je strašná demagógia, pán poslanec Kalivoda, ktorý ste už medzitým odišli. Takúto možnosť ľudia nikdy nemali. Bol to iba návrh, aby sa taká možnosť zaviedla. Povedali ste, že pani Zuzana Čaputová hodila do koša 600 000 podpisov žiadajúcich vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Ale pani prezidentka Čaputová nič nehodila do koša, ona sa iba spýtala Ústavného súdu a Ústavný súd povedal, že také referendum byť nemôže. Povedali ste, že vláda, ktorá dobre vládne, sa nemá čoho báť ani referenda. A prečo ste potom nedali v roku 2023 takýto návrh ústavného zákona? Však vy podľa vášho názoru určite vládnete dobre, tak ste sa nemali čoho báť a mali ste hneď na začiatku volebného obdobia presadiť takúto zmenu.

Pani predkladateľka. Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o štyroch návrhoch zákonov, z toho dvoch. Návrh novely ústavy a dvoch návrhoch zákonov o obecnom zriadení. Dve dvojičky pochádzajú z dielne Slovenskej národnej strany. Ďalšie dve z dielne HLAS-u. A je také trošku váš, nie?, že celý deň dneska prebieha rozprava v druhom čítaní vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišla. Vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišiel HLAS. A ktoré teraz HLAS využíva na prezentovanie vlastnej agendy, ktorá vlastne ani nesúvisí s tým, čo je obsahom tých návrhov novely ústavy a návrhov noviel zákonov, o ktorých rokujeme. HLAS si tu odprezentoval dva pozmeňujúce návrhy, teda reálne viac, ale také relevantné dva. Jeden k referendu o skracovaní volebného obdobia parlamentu, čo nemá nijaký súvis s predlžovaním volebného obdobia samospráv. A druhý sa týka úpravy pravidiel volieb v Košiciach. Čím len teda pán poslanec Šimko reaguje na vlastný zbabraný návrh alebo presadený zákon, ktorým novelizoval zákon o Košiciach. A možno to súvisí aj s tým, že teda asi tak počítate s tým, že tie ústavné zákony neprejdú a ten pozmeňujúci návrh HLAS-u k novele ústavy z dielne HLAS-u je tak pro forma daný. Je to taká hra. Nie je to myslené vážne. Ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka pravdepodobne bude schválený. Predpokladám, že áno a zapracujete ho do novely HLAS-u, ktorá je technicky lepšie pripravená ako tá novela zákona o obecnom zriadení z dielne SNS, kde nemysleli na to, že treba upraviť aj dĺžku volebného obdobia samospráv aj v zákone o Košiciach. A budem reagovať aj na tie pozmeňujúce návrhy, aj na rozpravu, ktorá tu k nim prebieha. Pán poslanec Svoboda vo faktickej poznámke povedal, že my nedôverujeme samosprávam. Že my im nechceme dopriať päťročný mandát. Ale tak to je veľmi zvláštne chápanie dôvery alebo nedôvery v samosprávy. Veď to nie je o tom, že keď dôverujem v nejakú inštitúciu, tak sa budem snažiť predĺžiť jej volebné alebo funkčné obdobie. Veď naše samosprávy v porovnaní so vládnou úrovňou fungujú dobre alebo teda prinajmenšom výrazne lepšie. A fungujú, čuduj sa svete, už viac ako tri desaťročia so štvorročným volebným obdobím a sú menej zadlžené a vytvárajú menšie dlhy ako centrálna vláda. Stačí im na to štvorročné volebné obdobie. Vy ste si tu vytvorili nejaký umelý problém, ktorý v realite neexistuje, ktorý nepociťuje ani väčšina samospráv a už vôbec ho nepociťujú občania. Lebo nie je to o tom, ako dlho budú pri moci samosprávy, ale aké podmienky pre fungovanie im štát vytvára. Samosprávy dobre fungujú aj v štvorročnom volebnom období a som presvedčený, že budú dobre fungovať aj naďalej, keďže verím, že tento váš návrh neprejde. To, prečo by sa malo predĺžiť volebné obdobie parlamentu, ako to navrhuje Slovenská národná strana, tak o tom sa už ani nediskutuje. To sa už aj zabudlo, že taký návrh je na programe a je teda celkom zjavné, že ten návrh ani nebol myslený vážne, že to bolo len tak, aby sa návrh SNS nejako odlíšil od návrhu HLAS-u. Takže teraz aj ja nebudem sa ďalej venovať tým návrhom SNS. Budem sa venovať návrhom HLAS-u a teda hlavne tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli, keďže sme v druhom čítaní. A prvý sa týka novely ústavy. A teda myslím, že pán poslanec Blcháč ho už pri jednom z predchádzajúcich rokovacích dní odprezentoval, dnes ho odprezentoval pán predseda Národnej rady Raši a týka sa toho, že by referendom malo byť možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Zaznela tu taká téza z jeho úst, že občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. A potom o niekoľko hodín som tie isté slová počul od pána poslanca Svobodu vo faktickej poznámke, čiže asi to máte v nejakom komunikačnom manuáli, že toto máte prezentovať. Ale ja neviem, z čoho vychádza toto tvrdenie. Mohli by ste to nejako objasniť, kde to má pôvod? Preboha, v drvivej väčšine demokratických krajín také niečo neexistuje. Neexistuje, že zvolíte si parlament a potom ho môžete odvolať, naopak, je zakázaný imperatívny mandát, čo sa ale teda týka individuálnych poslancov. Ale demokratické krajiny nemajú vo svojich ústavných systémoch s dvoma výnimkami, ktoré sú mne známe, a to je Lotyšsko a Lichtenštajnsko, nemajú vo svojich volebných ústavných systémoch možnosť skracovania volebného obdobia referendom. Prečo? Nie sú tie krajiny demokratické? Alebo len normálne v nich funguje zastupiteľská demokracia, ktorá spočíva na tom, že si ľud zvolí svojich zástupcov a tí zástupcovia počas vymedzeného obdobia vykonávajú ten mandát, ktorý dostali od občanov. A po uplynutí volebného obdobia skladajú účty a ľudia si zvolia nových zástupcov. Tak to funguje všade vo svete. Zastupiteľská demokracia. A áno, ak tam bývajú mechanizmy predčasných volieb, tak bývajú nie preto, že sa zmenia nálady verejnosti a že voliči, ktorí sa rozhodli vo voľbách pre nejakú stranu alebo skupinu strán, si po roku, dvoch alebo troch myslia, že nerozhodli sme sa správne, tak budú predčasné voľby. Ak sú nejaké predčasné voľby, tak sú v dôsledku toho, že to zvolené teleso, parlament, nie je schopné plniť svoju funkciu, nie je schopné vytvárať väčšinu, ktorá je potrebná na prijímanie zákonov alebo na fungovanie vlády. Áno, v takej situácii je na mieste, aby politici, ktorí dostali mandát od ľudu, ľudu ten mandát vrátili. A opakujem, že takto, s výnimkou Lotyšska a Lichtenštajnska, to funguje vo všetkých ostatných demokratických krajinách, prinajmenšom v Európe, ale myslím si, že aj vo väčšine iného demokratického sveta. Možno by ste ešte nejaký jeden príklad mimo Európy našli. A pán podpredseda, pán predseda Národnej rady Raši povedal ďalšiu tézu, že ľudia by nemali mať možnosť vyjadriť sa k politikom a k politike iba raz za štyri roky a potom iba pasívne pozorovať, čo sa deje. Že ten argument v prospech referenda o predčasných voľbách je, že veď áno, moc pochádza od občanov. Tak by to nemalo byť iba o tom, že občania raz za štyri roky prídu k voľbám a tým to hasne. S tým ja úplne súhlasím. Akurát si nemyslím, že tá forma účasti občanov na správe vecí verejných mimo účasti vo voľbách má spočívať v tom, že sa budú konať referendá o predčasných voľbách. Ale máme tu predsa dôležité nástroje pre participáciu občanov na správe vecí verejných a občania majú právo obracať sa na svojich zvolených zástupcov formou petícií. A môžu ich oslovovať individuálne, môžu prejavovať svoj názor, prezentovať a využívať slobodu prejavu. Môžu sa zhromažďovať, protestovať, dávať najavo, že s niečím nesúhlasia alebo že niečo podporujú a presadzujú. A môžu kritizovať svojich zvolených predstaviteľov individuálne aj kolektívne, môžu sa vyjadrovať k návrhom zákonov, najobvyklejšou formou je pripomienkovanie návrhov zákonov vo fáze pripomienkového konania, či už formou individuálnych pripomienok alebo hromadných pripomienok. V tomto je Slovenská republika veľmi ďaleko, že umožňuje verejnosti vyjadrovať sa k návrhom zákonov v rámci legislatívneho procesu a presadzovať svoje individuálne skupinové záujmy, ktoré častokrát sú ale aj obhajobou verejného záujmu. Akurát, že na tieto formy participácie súčasná vládna koalícia nie je až taká citlivá. Pretože to, ako krivíte legislatívny proces, a mám teraz na mysli skrátené legislatívne konania, vynechávanie pripomienkového konania alebo prílepky alebo aj poslanecké návrhy zákonov v prípade dôležitých záležitostí, ktoré sa týkajú širokého okruhu subjektov, a teda de facto vyhýbanie sa pripomienkovému konaniu. Toto všetko oslabuje participáciu, oslabuje možnosť občanov vyjadrovať sa k veciam verejným aj inak, ako že raz za štyri roky voliči prídu k volebným urnám a hodia tam ten lístok. Ale to vám akosi nevadí. To sú nástroje všetky, ktoré s obľubou využívate výrazne nadštandardne v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami. A keď sa ľudia zídu na námestiach a protestujú, vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, tak to neberiete ako legitímny prejav občianskeho názoru, ktorý sa vám nemusí páčiť, nemusíte s ním súhlasiť, ale musíte uznať, že ľudia majú na neho právo. Nie, vy tvrdíte, že je to nerešpektovanie výsledkov volieb, pokus o puč, nejaké temné sprisahanie s účasťou gruzínskej légie. Veď ale to je tiež spôsob, akým ľudia prejavujú svoj názor a zapájajú sa do verejného diania a nečakajú štyri roky na to, kým budú ďalšie parlamentné voľby. Takže táto vaša téza, s ktorou prišiel pán predseda Národnej rady a ktorú som už tiež zachytil vo viacerých vyjadreniach predstaviteľov HLAS-u, nie je. Je pravda, že ľudia majú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom alebo vyjadrovať sa k verejnému dianiu aj inak ako účasťou vo voľbách raz za štyri roky. Ale naplnenie tejto tézy nespočíva v tom, že budú sa konať predčasné voľby alebo teda bude sa konať referendum o predčasných voľbách. A napokon, ani v tom vašom návrhu nie ste konzistentní, keď tvrdíte, že ľud alebo občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. Keby ste si povedali, že áno, majú to právo, ale nie rok na začiatku volebného obdobia a nie rok na konci volebného obdobia. Ja tomu technicky rozumiem síce. Ale vlastne zo štvorročného obdobia majú ľudia túto možnosť iba polovicu alebo by mali, ak by sa presadilo vaše riešenie. Tak potom ale tá téza platí iba na polovicu, platí iba v polovici? Tvrdíte, že každá vláda musí dostať aspoň minimálny čas, aby ukázala, ako vie vládnuť. Ale ja potom nechápem, čo je na tom minimálny čas, že rok má dostať ako minimálny čas. Keď nejaká vláda kandiduje s programom na štyri roky, tak po roku sa už ukáže, čo urobila. No. Nakoniec, aj keď nie v poslednom rade, celý ten návrh je do veľkej miery pokrytecký. Lebo, a to sa netýka iba vládnej koalície, častokrát aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. Aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum, o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. A keď sme v opozícii, tak každé volebné obdobie iniciujeme referendum o predčasných voľbách. Smrť láska, tuto, tuto opakovane, a to máte aj asi tiež v tom manuáli, čítate, že v minulom volebnom období v roku 2023 pri novele ústavy bol návrh, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie, a pozmeňujúcim návrhom troch politikov, poslancov, vtedy už nie, nie všetci boli v koalícii, respektíve už koalícia bola rozpadnutá, ale povedzme, že súčasných opozičných politikov bola z toho návrhu novely vypustená táto možnosť. Takže čo nám to tu vy hovoríte, opozícia, že vy to chcete, keď vy ste to vlastne spôsobili? Ale to bolo v roku 2023, teraz je rok 2026 a keby vám naozaj záležalo na tom, aby taká možnosť existovala, aby existovala možnosť skracovať volebné obdobie referendom, tak čo ste toho 2,5 roka robili? Však ste mohli s takýmto návrhom prísť na začiatku volebného obdobia. A je možné, že časť opozície by vám ho podporila a získali by ste ústavnú väčšinu. Ja by som za to určite nehlasoval, lebo ja si myslím, že sme v zastupiteľskej demokracii a nemá sa skracovať volebné obdobie referendom a myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii a či mi to práve vyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie mojim politickým oponentom, alebo mi to nevyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie v období, keď strana, ktorú v parlamente zastupujem alebo klub, ktorého som členom, je súčasťou vládnej koalície. Ale je možné, že časť opozície by vám to schválila a pán prezident by v pokoji vyhlásil napríklad to referendum, ktoré iniciovali Demokrati. Ale to ste nespravili. Prichádzate s tým na konci volebného obdobia, keď je už zjavné, že sa to nebude týkať tohto volebného obdobia, lebo ten rok už by sa nestihol. A možno sa to bude týkať budúceho volebného obdobia, ak to prejde. Keď, ako predpokladáte, ako predpokladajú prieskumy verejnej mienky, vy budete už pravdepodobne v opozícii. A za vrchol pokrytectva politických hier považujem aj tie úvahy, že keď vám v opozícii prekáža to predĺženie volebného obdobia samospráv, tak my to odtiaľ vypustíme. Však to tam nemusí byť, ale nechajte nám tam to skracovanie volebného obdobia parlamentným referendom. Čiže vlastne ani ten svoj pôvodný návrh nemyslíte celkom vážne, len ste ho sem tak predložili, je to len taká hra, ako niečo, čo tu teraz s obľubou predvádza pán poslanec Micheľko na začiatku volebného obdobia s kultúrnymi zákonmi, teraz najnovšie s novelou zákona o rokovacom poriadku, že niečo navrhnete do prvého čítania a potom po druhom čítaní je to niečo úplne, ale úplne iné. V tomto prípade dokonca tak iné, že by to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu, tam z toho nezostalo nič. Všetko, čo by bolo v tej schválenej novele ústavy, by bolo niečo, čo by tam pribudlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže novela ústavy by nebola o predlžovaní volebného obdobia samospráv, ale o skracovaní volebného obdobia parlamentu referendom. Skvelý legislatívny proces. No a druhý relevantný pozmeňujúci návrh sa týka novely zákona o obecnom zriadení, respektíve novely zákona o Košiciach, a tento návrh uviedol pán poslanec Šimko a vrátil sa k tej svojej novele zákona o Košiciach, ktorá tu bola výdatne kritizovaná zo strany opozície. Ale musím povedať, že predovšetkým z hľadiska toho procesu. Lebo to bolo presne to isté. Bol predložený dvoj- alebo trojbodový návrh novely zákona o Košiciach, o ktorom bolo už v čase jeho predkladania známe, že v druhom čítaní príde veľký pozmeňovák. A obsah toho pozmeňováku bude ten zásadný obsah schváleného zákona. Nie to, čo bolo na začiatku, nie, že koľko bude mať Košice viceprimátorov a koľko bude, že sa zvýši počet poslancov a znížia sa ich odmeny. Podstatné je, že sa má redukovať počet mestských častí. A problémom nie je tá redukcia počtu mestských častí. Problémom je ten spôsob, akým ste to urobili. Že ste do prvého čítania dali niečo, čo neobsahovalo tú redukciu, a až v druhom čítaní ste ten návrh upravili. A urobili ste, nazvime to, komunálnu reformu v Košiciach cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona. Čiže to bola aj moja hlavná výhrada voči tomu. Však my sa možno aj s pánom poslancom Šimkom zhodneme, že 22 mestských častí v Košiciach je veľa. Ale neviem, či sa zhodneme, ale aj počet obcí na celom Slovensku je nadmerný. Máme tu príliš veľa malých obcí, ktoré vydávajú príliš veľa len na svoju samotnú prevádzku a neostáva dostatok prostriedkov na poskytovanie služieb. Ale teda nevidím nejaké veľké snahy zo strany vládnej koalície, aby to riešila aj vo vzťahu k rozdrobenosti sídelnej štruktúry na celom území Slovenska. Rieši to koalícia z iniciatívy pána poslanca Šimka iba vo vzťahu ku Košiciam a naozaj som presvedčený, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, že to je nesprávne, že správny postup by bol, keby s takým návrhom prišla vláda, keby bol v pripomienkovom konaní, keby bol prediskutovaný s Košičanmi a s košickou samosprávou. A samozrejme, že by sa to stretlo s kritikou, lebo nepredpokladám, že by niektorý starosta mestskej časti súhlasil s tým, aby jeho mestská časť bola zrušená, ale keď si za tým stojíte, no tak ste mali postupovať spôsobom, že prídete s nejakým návrhom, obhájite si ho a ustojíte tú kritiku. Nie, že tu v druhom čítaní predložíte pozmeňujúci návrh, ktorým sa tá zásadná reforma uskutoční. No a prečo o tom hovoríme teraz pri novele zákona, ktorou sa má predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov? No, preto, že verejný ochranca práv upozornil na to, že časť toho schváleného zákona pána poslanca Šimka pravdepodobne je v rozpore s ústavou, narúša rovnosť volebného práva a pretože tým, že sa do zákona zakotvilo, že každá mestská časť musí mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, tak nie je možné dosiahnuť rovnosť volebného práva, teda to, aby na jedného zvoleného poslanca pripadal približne rovnaký počet voličov. Čiže dalo by sa aj oceniť, že poslanec vládnej koalície počúva verejného ochrancu práv a zobral vážne jeho upozornenia o možnej protiústavnosti schválenej právnej úpravy, čo je teda pozitívum. Ale hovorím, dalo by sa oceniť v situácii, keby to upozornenie prišlo až následne. Ale veď poslanci, myslím, 14. apríla dostali do svojich e-mailových schránok upozornenie od verejného ochrancu práv, že navrhovaná úprava nie je v poriadku. Lebo upozorňovalo toto upozornenie na zákon o Bratislave, kde obdobná formulácia existuje, teda že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. A verejný ochranca práv nás upozornil, že toto podľa jeho názoru nie je v súlade s ústavou. A v tom istom čase sa v parlamente rokovalo o návrhu novely zákona o Košiciach pána poslanca Šimka, do ktorého v druhom čítaní sa dostala presne taká istá úprava, na ktorej protiústavnosť nás upozorňoval verejný ochranca práv a zároveň nás informoval, že sa obrátil na Ústavný súd vo veci zákona o Bratislave. Následne aj potvrdil, že ak bude schválená táto úprava, tak sa obráti na Ústavný súd aj vo veci protiústavnosti zákona o Košiciach. Takže k tejto situácii nemuselo dôjsť. Táto rozprava tu teraz nemusela prebiehať vo vzťahu k tomuto návrhu. Tento pozmeňujúci návrh nemusel byť predložený. Pretože sa to mohlo vyriešiť už pri schvaľovaní novely zákona o Košiciach, s ktorou prišli páni poslanci Šimko a Zachar. Stačilo počúvať upozornenia verejného ochrancu práv. Stačilo počúvať to, čo sme vám tu viacerí opoziční poslanci a poslankyne hovorili, lebo keďže ste si asi neprečítali to, čo prišlo od verejného ochrancu práv, tak sme sa vám to snažili pripomenúť. Pozor, verejný ochranca práv upozorňuje na to, že zákon o Bratislave je protiústavný podľa jeho názoru. Je protiústavný preto, lebo obsahuje ustanovenie, podľa ktorého každá mestská časť má mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Vy v tom istom čase ste rovnaké ustanovenie dali do zákona o Košiciach. Ale dobre, tak aspoň nejaká sebareflexia prebehla, to treba oceniť. Len zasa netvárme sa, že tie informácie o možnej protiústavnosti prišli až po schválení toho zákona. A otázne je, nakoľko je za tým naozaj uvedomenie si toho, že to, ako to pán poslanec Šimko naformuloval a ako mu to parlamentná väčšina schválila, je naozaj zlé, a nakoľko to súvisí s obavou, že keďže sa verejný ochranca práv obrátil na Ústavný súd a doteraz má verejný ochranca práv vcelku slušnú bilanciu, čo sa týka svojich podnetov na Ústavný súd, myslím, že vo všetkých prípadoch mu Ústavný súd zatiaľ vyhovel. Tak mohla existovať reálna obava, že teda pán verejný ochranca práv uspeje aj s týmto svojím podaním. A dokonca sa mohlo stať, že bude pozastavená účinnosť tohto bodu, no tak to preventívne pán poslanec Šimko sa rozhodol vyriešiť takýmto spôsobom. Zaznelo tu, že my tu v Bratislave všetci sme odtrhnutí od reality. Zaznelo to, že Košičania chceli a chcú redukciu počtu mestských častí. Tak ja len potom nerozumiem, že keď to Košičania chcú, tak v čom bol problém, aby to išlo normálnym procesom, za ktorý by sa postavila vláda, ktorý by bol prediskutovaný aj s Košičanmi a možno, že by predstavitelia košickej samosprávy nesúhlasili, ale keď to chcú Košičania, tak by to bolo aj z pohľadu vládnych strán úplne v poriadku. Opakovane tu zaznieva, že sa bojíme referenda. A vy ste tam síce nastavili referendum, ale nastavili ste ho takým spôsobom, že mestské zastupiteľstvo sa pomerne rýchlo má zhodnúť na nejakom inom návrhu, potom im ho má odsúhlasiť Rada starostov a potom má byť schválené v referende, pričom teda referendá veľmi platné na Slovensku nebývajú a to ani celospoločensky, štátne, ani miestne. Čiže to nie je tak, že keď sa Košičania rozhodnú, že chcú zmeniť súčasný stav, tak bude nejaké referendum, ktoré prejde, a keď neprejde, tak ostáva súčasný stav. Vy nastavujete nejaký iný stav, štyri mestské časti, a keby ich Košičania alebo košická samospráva, aj väčšina košických voličov, chceli viac, tak dali ste im nejakú šancu. Ale to nie je o tom, či sa kto bojí alebo nebojí referenda. To ste v podstate nastavili defaultne to vaše riešenie. A pre iné riešenie ste vystavali veľmi komplikovanú cestu cez zastupiteľstvo, Radu starostov a ešte platné mestské referendum. No. Zaujímavé je, že teda Vystavali veľmi komplikovanú cestu. Cez zastupiteľstvo, radu starostov a ešte platné mestám mesto Kováčová. No. Zaujímavé je, že teda týmto riešením, a teraz už tu vystupujete ako splnomocnenec pre rozvoj východného Slovenska, a naozaj je taká náhoda, že stali ste sa splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska päť mesiacov pred komunálnymi a župnými voľbami, v ktorých budete kandidovať na košického župana, sa náhody takéto stávajú. Tak neviem, či v tomto prípade ide o rozvoj východného Slovenska alebo ide o súčasť vašej volebnej kampane. Lebo, keď ako poslanec predkladáte nejaké návrhy zákonov, je to vaše legitímne právo, aj keď to použijete potom v županskej kampani, dobre? Ale to, že vás spraví minister splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska, tak tam nejde o východné Slovensko ani o jeho rozvoj, ale tam ide o zvýšenie vašich šancí vo volebnej kampani. Čiže možno by skôr bolo priliehavé nazvať to splnomocnencom pre zvolenie pána Šimka za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže máme tu zaujímavú diskusiu k štyrom návrhom zákonov, pričom možno od začiatku, ale dnes už je úplne zjavné, že tie dve novely ústavy neprejdú. Rovnako je zjavné, že návrhu SNS nikto nevenuje žiadnu pozornosť. Ale návrhom HLAS-u áno, teda HLAS dokázal naplno využiť aspoň politicky tieto návrhy. A možno aspoň opraví protiústavnosť, ktorá je obsiahnutá v nedávno schválenom znení zákona o Košiciach. Škoda len, že napríklad nechcete opraviť aj ten zákon o Bratislave, ktorý obsahuje rovnaké ustanovenie. Presne tá istá argumentácia by sa dala použiť. Ale tam je to zrejme, zrejme jedno, lebo to platí odjakživa, čiže o to sa koalícia nestará, stará sa iba o ten vlastný piesoček, ktorý ona sama spôsobila, tak teraz, aby náhodou sa nestalo, že Ústavný súd pred voľbami povie, že pán poslanec Šimko presadil niečo protiústavné, tak radšej asi pozametá tento neporiadok, ktorý narobil a ktorý veľmi pravdepodobne je tiež dôsledkom toho legislatívneho procesu, a tým už skončím, že keby to šlo riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania, tak na toto by sa prišlo už vo fáze pripomienkového konania. A predkladajúci subjekt, asi ministerstvo vnútra, by sa muselo nejako vysporiadať s pripomienkami verejného ochrancu práv, že toto riešenie, požiadavka, aby každá mestská časť mala aspoň jedného poslanca, môže byť v rozpore s ústavou. A som presvedčený, že v takom prípade by boli oveľa menšie šance, že takáto právna úprava – a teraz myslím tieto jedno alebo dve ustanovenia v celom tom zákone – by sa do neho dostali. Aj keď zase rozumiem, že toto bolo niečo, čo bolo použité na zvýšenie nejakej politickej priechodnosti, že rušíme vám mestské časti, ale budete mať aspoň jedného zástupcu, ale opäť je to len potvrdenie toho, že takýmto spôsobom by sa tak zásadné veci, ako je napríklad reforma mestských častí v Košiciach, robiť nemali. Ďakujem. Na vaše vystúpenie v tejto chvíli 10 faktických poznámok, začína pán poslanec Horecký. Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, s viacerými pointami vášho vystúpenia sa stotožňujem. Ďakujem zaň. Súhlasím, že občania zverili politikom moc a majú mať možnosť ju odobrať. Určite áno. Preto máme pravidelné demokratické voľby. Prípadne máme zadefinované ústavné príčiny na predčasné voľby, ako je opakovaná neschopnosť Národnej rady sa zísť a rokovať, ako je vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky a podobne. Ale nie tak, ako ste povedali, skracovať volebné obdobie referendom, keďže občania dali mandát, zvolili si politikov a zverili moc na štvorročné volebné obdobie. Nuž, z tohto návrhu koalície trčí podľa mňa účelovosť a politický kalkul. Je to podobné ako pri voľbách zo zahraničia, pri korešpondenčnej voľbe, kedy sa aj zástupcovia koalície priznali, že im to vychádza, pretože tí ľudia, ktorí volia zo zahraničia korešpondenčne, volia iné strany. KDH, ja osobne sa k tomu staviame principiálne. Ani my tam nemáme kto vie aké vysoké percentá, ale bez ohľadu na to, či nám to vyhovuje, či nám to nevyhovuje, ctíme právo občanov na voľbu aj zo zahraničia. Chceme voči zahraničným Slovákom byť maximálne ústretoví. Ak by ste to mysleli, vážení kolegovia z koalície, úprimne s tým posunom moci k občanom a k ich rešpektu, tak by vaši ministri prišli a čelili odvolávaniu v parlamente, lebo parlamentu sa zodpovedajú. Tam sú hlasy voličov realizované do našich mandátov. To by bol príklad úcty. Podobne ste mali možnosť reformovať verejnú správu, a nie trestnú. Ďalej pani poslankyňa Bihariová. Ďakujem za slovo. Pán poslanec, výborne si zhrnul to, prečo je táto staronová láska koalície k referendu naozaj bezškrupulózne účelová. Ak sa dá referendum použiť ako nástroj tlaku na opozíciu, tak vtedy sa zrazu stáva sviatkom priamej demokracie. Keby to robila súčasná opozícia, tak sa to bude vyhodnocovať ako spochybňovanie výsledku volieb. Čo je však veľmi podstatné, a tiež si to spomenul, že keď sa občania dožadujú každodennej kontroly moci, tak vtedy sa stáva pre vládu akákoľvek takáto požiadavka alebo demokracia ako taká otravovaním pri žatve. Hovorím najmä o takých požiadavkách, ako je bezplatný prístup k informáciám, k zachovaniu nezávislých inštitúcií, k zachovaniu kontrolných inštitúcií, k zapojeniu odborov, obce, keď volajú po väčšej transparentnosti, tak vtedy má vláda hluché uši. Nedajbože teda, keď sa ešte snažia vykonávať svoje politické práva formou angažovania sa v mimovládnych organizáciách alebo majú nejaký bakánny transparent na proteste, tak vláda je schopná kvôli tomu viesť trestné stíhanie. A, čo je posledná poznámka, ja som si naozaj istá, že občania nečakajú to, že budú každé dva roky voliť a budú v permanentnej kampani, kde vlastne, hej, budú nič iné vnímať v politike, iba neustále súperenie politických aktérov. Oveľa viac budú podľa mňa vďačnejší, ak by ste im zachovali tie reálne každodenné možnosti na každodennú kontrolu výkonu štátnej moci. Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďalšia. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Šimko pretransformoval návrh zákona o Košiciach z pôvodných dvoch bodov cez pozmeňovák v druhom čítaní na reformu Košíc. S mnohými chybami teda, ako aj spomínal pán Dostál, na ktoré sme ho upozorňovali. A teraz pán Šimko opäť pretransformoval návrh o zmene dĺžky volebného obdobia pre samosprávy cez pozmeňujúci návrh na opravu chýb, ktoré urobil pri návrhu zákona o Košiciach. No, čiže pán Šimko, takto nejako vy fungujete a vy idete nás o niečom poučovať. A keby mal pán Šimko naozaj úprimný záujem robiť reformu v Košiciach, tak to naozaj urobí úplne iným procesom, ale pán Šimko jednoznačne chcel vytĺkať z tohoto len politické body ako teda kandidát na župana. A pán Dostál, že vy ste sa ešte zamýšľali nad tým, že prečo to referendum teda je možné vyhlasovať iba v druhom a treťom roku, a tiež je to zaujímavé a zase to len usvedčuje týchto ľudí z koalície, že oni absolútne nerozmýšľajú nad tým, že strany, ktoré chcú vládnuť, môžu mať nejaký plán na štyri roky, že reformy môžu trvať jeden, dva, tri, štyri roky alebo aj dlhšie obdobie, ktoré treba ľuďom vysvetľovať, že tie reformy nejako trvajú, ale tu ste sa opäť len usvedčili, že vy absolútne neviete, vy vôbec nad tým nerozmýšľate, že zase len rok a keď za rok sa neukážete, tak už budú mať právo. Samozrejme, nech to právo ľudia majú, ale tento celý spôsob, ako vy na to nazeráte, vás len odhaľuje, to, akí ste. Jednoducho, ja neviem ani, ako to mám pomenovať, že vy vôbec nerozmýšľate nad tou podstatou, že proste sa ráno zobudíte podľa mňa a idete písať návrh zákona. Pán poslanec Šimko. Pán poslanec Dostál, ja úplne chápem, že ste osobne zainteresovaný v tom, ak by sa konalo referendum, pretože vy ste v druhom a treťom roku Matovičovej vlády robili, a neviem, nechcem to prejudikovať, ale človeka, ktorý schvaľoval asi postupy pani Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti, pretože ste boli jej štátnym tajomníkom, a to, myslím si, že sú holé fakty. A práve to by vám vadilo, že vláda v danej chvíli by pri referende absolútne bola naozaj na holičkách. Vtedy tá vaša Matovičova, Hegerova a následne Ódorova a už by tu nebola po možno dvoch rokoch. Ale povedzme si pravdu. Jediným nositeľom moci na Slovensku je občan. Nie štátny tajomník, nie poslanec parlamentu ani ďalší ústavní činitelia. A ak občania majú právo moc dávať politikom, odovzdávajú im ju vo voľbách, tak ju majú moc vziať aj prostredníctvom referenda. A na tom neviem, či je niečo zlé, ale 600 000 podpisov v roku 21 naozaj bolo po Slovensku vyzbieraných. No ale vám to vtedy nevyhovovalo ani vašej vtedajšej prezidentke. No, ak vláda, ktorá plní svoje sľuby a má podporu občanov, sa možnosti referenda nemá čo obávať. Ja v tomto nevidím žiaden problém. No ale vy v tom vidíte ohrozovanie demokracie. No a čo sa týka zákona o Košiciach, tak viete, pri maximálnej možnej prokošickej angažovanosti z mojej strany sme takmer dva roky robili všetky opatrenia, aby sme ich vyladili. No a ak nedáme do popredia, tak ako vy, politické ego a chceme dať naozaj veci do takej kondície, aby tam neboli žiadne zádrheľ, tak zase je to zlé. Mňa to naozaj vo vzťahu k vám mrzí, lebo všetko je zlé a všade sú len pochmúrne informácie. Ale v neposlednom rade všetkých tých bratislavských poslancov by som chcel pozvať na východ na taký eastern trip. Lietajú lietadlá. Poďte sa presvedčiť, ako žijú ľudia. Pán poslanec Svoboda. Ďakujem za slovo. Pán Dostál, chcem sa vás spýtať, či vôbec viete, ako fungujú samosprávy, akým otázkam musia čeliť primátori, starostovia alebo problémom, s akými sa dennodenne stretávajú. Je verejne známe, či už SaS-ka, Demokrati, Matovičovci alebo aj Progresívci, nemáte alebo máte nulové regionálne zastúpenie, štruktúry. Ste len také tzv. politické firmičky z Bratislavy a jej okolia. Z tohto dôvodu ma absolútne neprekvapuje, že priam sa desíte z vôle ľudí. Desili ste sa jej hlavne počas vlády – hrozovlády – Igora Matoviča a desíte sa aj teraz. Preto nechcete vrátiť moc do rúk ľudí a umožniť im odvolávať neschopných politikov. Ďalej pán poslanec Kalivoda. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Dostál, no ja sa naozaj čudujem, že vy, taký samozvaný guru demokracie ako takej, sa staviate proti tomu, aby ľudia mali možnosť zobrať moc politikom, keď s nimi nie sú spokojní. A teraz by ste mali takú jedinečnú príležitosť napraviť tú krivdu z vašej predchádzajúcej vlády, kedy ste podporili ústavný zákon, ktorým sa práve táto možnosť ľuďom zobrala, respektíve sa nedala do tej ústavy, kedy jednoducho vtedy sa zrušila možnosť skrátiť volebné obdobie vlády formou referenda. Takže ak by ste chceli túto krivdu napraviť, tak by ste mohli teraz zahlasovať za túto našu zmenu. A viete, práve v čase vašej vlády bola takáto možnosť prepotrebná. Vy ste vtedy, respektíve pani „Seňka“ Čaputová, hodila 600 000 hlasov ľudí alebo podpisov ľudí, ktorí podpísali petíciu za predčasné voľby, do koša a proste spláchla to, ale práve za vašej vlády to bolo treba, pretože vy ste tú krajinu, ja to tu budem donekonečna opakovať, lebo málo sa to už pripomína, vy ste tú krajinu zdevastovali, vaša vláda, rozbili ste ekonomické väzby, rozbili ste medziľudské väzby. Jednoducho vy ste tú krajinu zdevastovali a vtedy by bolo veľmi dobré mať takýto inštitút v zákone a jednoducho tú vašu vládu poslať vtedy do čerta. Takže prosím, vôbec toto takéto niečo nespochybňujte. Je to vec, ktorá by mala fungovať a vláda, ktorá funguje a koná v prospech občanov, tá sa nemusí ničoho báť. A ak je to naopak.

Pani predkladateľka. Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o štyroch návrhoch zákonov, z toho dvoch. Návrh novely ústavy a dvoch návrhoch zákonov o obecnom zriadení. Dve dvojičky pochádzajú z dielne Slovenskej národnej strany. Ďalšie dve z dielne HLAS-u. A je také trošku váš, nie?, že celý deň dneska prebieha rozprava v druhom čítaní vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišla. Vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišiel HLAS. A ktoré teraz HLAS využíva na prezentovanie vlastnej agendy, ktorá vlastne ani nesúvisí s tým, čo je obsahom tých návrhov novely ústavy a návrhov noviel zákonov, o ktorých rokujeme. HLAS si tu odprezentoval dva pozmeňujúce návrhy, teda reálne viac, ale také relevantné dva. Jeden k referendu o skracovaní volebného obdobia parlamentu, čo nemá nijaký súvis s predlžovaním volebného obdobia samospráv. A druhý sa týka úpravy pravidiel volieb v Košiciach. Čím len teda pán poslanec Šimko reaguje na vlastný zbabraný návrh alebo presadený zákon, ktorým novelizoval zákon o Košiciach. A možno to súvisí aj s tým, že teda asi tak počítate s tým, že tie ústavné zákony neprejdú a ten pozmeňujúci návrh HLAS-u k novele ústavy z dielne HLAS-u je tak pro forma daný. Je to taká hra. Nie je to myslené vážne. Ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka pravdepodobne bude schválený. Predpokladám, že áno a zapracujete ho do novely HLAS-u, ktorá je technicky lepšie pripravená ako tá novela zákona o obecnom zriadení z dielne SNS, kde nemysleli na to, že treba upraviť aj dĺžku volebného obdobia samospráv aj v zákone o Košiciach. A budem reagovať aj na tie pozmeňujúce návrhy, aj na rozpravu, ktorá tu k nim prebieha. Pán poslanec Svoboda vo faktickej poznámke povedal, že my nedôverujeme samosprávam. Že my im nechceme dopriať päťročný mandát. Ale tak to je veľmi zvláštne chápanie dôvery alebo nedôvery v samosprávy. Veď to nie je o tom, že keď dôverujem v nejakú inštitúciu, tak sa budem snažiť predĺžiť jej volebné alebo funkčné obdobie. Veď naše samosprávy v porovnaní so vládnou úrovňou fungujú dobre alebo teda prinajmenšom výrazne lepšie. A fungujú, čuduj sa svete, už viac ako tri desaťročia so štvorročným volebným obdobím a sú menej zadlžené a vytvárajú menšie dlhy ako centrálna vláda. Stačí im na to štvorročné volebné obdobie. Vy ste si tu vytvorili nejaký umelý problém, ktorý v realite neexistuje, ktorý nepociťuje ani väčšina samospráv a už vôbec ho nepociťujú občania. Lebo nie je to o tom, ako dlho budú pri moci samosprávy, ale aké podmienky pre fungovanie im štát vytvára. Samosprávy dobre fungujú aj v štvorročnom volebnom období a som presvedčený, že budú dobre fungovať aj naďalej, keďže verím, že tento váš návrh neprejde. To, prečo by sa malo predĺžiť volebné obdobie parlamentu, ako to navrhuje Slovenská národná strana, tak o tom sa už ani nediskutuje. To sa už aj zabudlo, že taký návrh je na programe a je teda celkom zjavné, že ten návrh ani nebol myslený vážne, že to bolo len tak, aby sa návrh SNS nejako odlíšil od návrhu HLAS-u. Takže teraz aj ja nebudem sa ďalej venovať tým návrhom SNS. Budem sa venovať návrhom HLAS-u a teda hlavne tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli, keďže sme v druhom čítaní. A prvý sa týka novely ústavy. A teda myslím, že pán poslanec Blcháč ho už pri jednom z predchádzajúcich rokovacích dní odprezentoval, dnes ho odprezentoval pán predseda Národnej rady Raši a týka sa toho, že by referendom malo byť možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Zaznela tu taká téza z jeho úst, že občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. A potom o niekoľko hodín som tie isté slová počul od pána poslanca Svobodu vo faktickej poznámke, čiže asi to máte v nejakom komunikačnom manuáli, že toto máte prezentovať. Ale ja neviem, z čoho vychádza toto tvrdenie. Mohli by ste to nejako objasniť, kde to má pôvod? Preboha, v drvivej väčšine demokratických krajín také niečo neexistuje. Neexistuje, že zvolíte si parlament a potom ho môžete odvolať, naopak, je zakázaný imperatívny mandát, čo sa ale teda týka individuálnych poslancov. Ale demokratické krajiny nemajú vo svojich ústavných systémoch s dvoma výnimkami, ktoré sú mne známe, a to je Lotyšsko a Lichtenštajnsko, nemajú vo svojich volebných ústavných systémoch možnosť skracovania volebného obdobia referendom. Prečo? Nie sú tie krajiny demokratické? Alebo len normálne v nich funguje zastupiteľská demokracia, ktorá spočíva na tom, že si ľud zvolí svojich zástupcov a tí zástupcovia počas vymedzeného obdobia vykonávajú ten mandát, ktorý dostali od občanov. A po uplynutí volebného obdobia skladajú účty a ľudia si zvolia nových zástupcov. Tak to funguje všade vo svete. Zastupiteľská demokracia. A áno, ak tam bývajú mechanizmy predčasných volieb, tak bývajú nie preto, že sa zmenia nálady verejnosti a že voliči, ktorí sa rozhodli vo voľbách pre nejakú stranu alebo skupinu strán, si po roku, dvoch alebo troch myslia, že nerozhodli sme sa správne, tak budú predčasné voľby. Ak sú nejaké predčasné voľby, tak sú v dôsledku toho, že to zvolené teleso, parlament, nie je schopné plniť svoju funkciu, nie je schopné vytvárať väčšinu, ktorá je potrebná na prijímanie zákonov alebo na fungovanie vlády. Áno, v takej situácii je na mieste, aby politici, ktorí dostali mandát od ľudu, ľudu ten mandát vrátili. A opakujem, že takto, s výnimkou Lotyšska a Lichtenštajnska, to funguje vo všetkých ostatných demokratických krajinách, prinajmenšom v Európe, ale myslím si, že aj vo väčšine iného demokratického sveta. Možno by ste ešte nejaký jeden príklad mimo Európy našli. A pán podpredseda, pán predseda Národnej rady Raši povedal ďalšiu tézu, že ľudia by nemali mať možnosť vyjadriť sa k politikom a k politike iba raz za štyri roky a potom iba pasívne pozorovať, čo sa deje. Že ten argument v prospech referenda o predčasných voľbách je, že veď áno, moc pochádza od občanov. Tak by to nemalo byť iba o tom, že občania raz za štyri roky prídu k voľbám a tým to hasne. S tým ja úplne súhlasím. Akurát si nemyslím, že tá forma účasti občanov na správe vecí verejných mimo účasti vo voľbách má spočívať v tom, že sa budú konať referendá o predčasných voľbách. Ale máme tu predsa dôležité nástroje pre participáciu občanov na správe vecí verejných a občania majú právo obracať sa na svojich zvolených zástupcov formou petícií. A môžu ich oslovovať individuálne, môžu prejavovať svoj názor, prezentovať a využívať slobodu prejavu. Môžu sa zhromažďovať, protestovať, dávať najavo, že s niečím nesúhlasia alebo že niečo podporujú a presadzujú. A môžu kritizovať svojich zvolených predstaviteľov individuálne aj kolektívne, môžu sa vyjadrovať k návrhom zákonov, najobvyklejšou formou je pripomienkovanie návrhov zákonov vo fáze pripomienkového konania, či už formou individuálnych pripomienok alebo hromadných pripomienok. V tomto je Slovenská republika veľmi ďaleko, že umožňuje verejnosti vyjadrovať sa k návrhom zákonov v rámci legislatívneho procesu a presadzovať svoje individuálne skupinové záujmy, ktoré častokrát sú ale aj obhajobou verejného záujmu. Akurát, že na tieto formy participácie súčasná vládna koalícia nie je až taká citlivá. Pretože to, ako krivíte legislatívny proces, a mám teraz na mysli skrátené legislatívne konania, vynechávanie pripomienkového konania alebo prílepky alebo aj poslanecké návrhy zákonov v prípade dôležitých záležitostí, ktoré sa týkajú širokého okruhu subjektov, a teda de facto vyhýbanie sa pripomienkovému konaniu. Toto všetko oslabuje participáciu, oslabuje možnosť občanov vyjadrovať sa k veciam verejným aj inak, ako že raz za štyri roky voliči prídu k volebným urnám a hodia tam ten lístok. Ale to vám akosi nevadí. To sú nástroje všetky, ktoré s obľubou využívate výrazne nadštandardne v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami. A keď sa ľudia zídu na námestiach a protestujú, vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, tak to neberiete ako legitímny prejav občianskeho názoru, ktorý sa vám nemusí páčiť, nemusíte s ním súhlasiť, ale musíte uznať, že ľudia majú na neho právo. Nie, vy tvrdíte, že je to nerešpektovanie výsledkov volieb, pokus o puč, nejaké temné sprisahanie s účasťou gruzínskej légie. Veď ale to je tiež spôsob, akým ľudia prejavujú svoj názor a zapájajú sa do verejného diania a nečakajú štyri roky na to, kým budú ďalšie parlamentné voľby. Takže táto vaša téza, s ktorou prišiel pán predseda Národnej rady a ktorú som už tiež zachytil vo viacerých vyjadreniach predstaviteľov HLAS-u, nie je. Je pravda, že ľudia majú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom alebo vyjadrovať sa k verejnému dianiu aj inak ako účasťou vo voľbách raz za štyri roky. Ale naplnenie tejto tézy nespočíva v tom, že budú sa konať predčasné voľby alebo teda bude sa konať referendum o predčasných voľbách. A napokon, ani v tom vašom návrhu nie ste konzistentní, keď tvrdíte, že ľud alebo občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. Keby ste si povedali, že áno, majú to právo, ale nie rok na začiatku volebného obdobia a nie rok na konci volebného obdobia. Ja tomu technicky rozumiem síce. Ale vlastne zo štvorročného obdobia majú ľudia túto možnosť iba polovicu alebo by mali, ak by sa presadilo vaše riešenie. Tak potom ale tá téza platí iba na polovicu, platí iba v polovici? Tvrdíte, že každá vláda musí dostať aspoň minimálny čas, aby ukázala, ako vie vládnuť. Ale ja potom nechápem, čo je na tom minimálny čas, že rok má dostať ako minimálny čas. Keď nejaká vláda kandiduje s programom na štyri roky, tak po roku sa už ukáže, čo urobila. No. Nakoniec, aj keď nie v poslednom rade, celý ten návrh je do veľkej miery pokrytecký. Lebo, a to sa netýka iba vládnej koalície, častokrát aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. Aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum, o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. A keď sme v opozícii, tak každé volebné obdobie iniciujeme referendum o predčasných voľbách. Smrť láska, tuto, tuto opakovane, a to máte aj asi tiež v tom manuáli, čítate, že v minulom volebnom období v roku 2023 pri novele ústavy bol návrh, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie, a pozmeňujúcim návrhom troch politikov, poslancov, vtedy už nie, nie všetci boli v koalícii, respektíve už koalícia bola rozpadnutá, ale povedzme, že súčasných opozičných politikov bola z toho návrhu novely vypustená táto možnosť. Takže čo nám to tu vy hovoríte, opozícia, že vy to chcete, keď vy ste to vlastne spôsobili? Ale to bolo v roku 2023, teraz je rok 2026 a keby vám naozaj záležalo na tom, aby taká možnosť existovala, aby existovala možnosť skracovať volebné obdobie referendom, tak čo ste toho 2,5 roka robili? Však ste mohli s takýmto návrhom prísť na začiatku volebného obdobia. A je možné, že časť opozície by vám ho podporila a získali by ste ústavnú väčšinu. Ja by som za to určite nehlasoval, lebo ja si myslím, že sme v zastupiteľskej demokracii a nemá sa skracovať volebné obdobie referendom a myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii a či mi to práve vyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie mojim politickým oponentom, alebo mi to nevyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie v období, keď strana, ktorú v parlamente zastupujem alebo klub, ktorého som členom, je súčasťou vládnej koalície. Ale je možné, že časť opozície by vám to schválila a pán prezident by v pokoji vyhlásil napríklad to referendum, ktoré iniciovali Demokrati. Ale to ste nespravili. Prichádzate s tým na konci volebného obdobia, keď je už zjavné, že sa to nebude týkať tohto volebného obdobia, lebo ten rok už by sa nestihol. A možno sa to bude týkať budúceho volebného obdobia, ak to prejde. Keď, ako predpokladáte, ako predpokladajú prieskumy verejnej mienky, vy budete už pravdepodobne v opozícii. A za vrchol pokrytectva politických hier považujem aj tie úvahy, že keď vám v opozícii prekáža to predĺženie volebného obdobia samospráv, tak my to odtiaľ vypustíme. Však to tam nemusí byť, ale nechajte nám tam to skracovanie volebného obdobia parlamentným referendom. Čiže vlastne ani ten svoj pôvodný návrh nemyslíte celkom vážne, len ste ho sem tak predložili, je to len taká hra, ako niečo, čo tu teraz s obľubou predvádza pán poslanec Micheľko na začiatku volebného obdobia s kultúrnymi zákonmi, teraz najnovšie s novelou zákona o rokovacom poriadku, že niečo navrhnete do prvého čítania a potom po druhom čítaní je to niečo úplne, ale úplne iné. V tomto prípade dokonca tak iné, že by to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu, tam z toho nezostalo nič. Všetko, čo by bolo v tej schválenej novele ústavy, by bolo niečo, čo by tam pribudlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže novela ústavy by nebola o predlžovaní volebného obdobia samospráv, ale o skracovaní volebného obdobia parlamentu referendom. Skvelý legislatívny proces. No a druhý relevantný pozmeňujúci návrh sa týka novely zákona o obecnom zriadení, respektíve novely zákona o Košiciach, a tento návrh uviedol pán poslanec Šimko a vrátil sa k tej svojej novele zákona o Košiciach, ktorá tu bola výdatne kritizovaná zo strany opozície. Ale musím povedať, že predovšetkým z hľadiska toho procesu. Lebo to bolo presne to isté. Bol predložený dvoj- alebo trojbodový návrh novely zákona o Košiciach, o ktorom bolo už v čase jeho predkladania známe, že v druhom čítaní príde veľký pozmeňovák. A obsah toho pozmeňováku bude ten zásadný obsah schváleného zákona. Nie to, čo bolo na začiatku, nie, že koľko bude mať Košice viceprimátorov a koľko bude, že sa zvýši počet poslancov a znížia sa ich odmeny. Podstatné je, že sa má redukovať počet mestských častí. A problémom nie je tá redukcia počtu mestských častí. Problémom je ten spôsob, akým ste to urobili. Že ste do prvého čítania dali niečo, čo neobsahovalo tú redukciu, a až v druhom čítaní ste ten návrh upravili. A urobili ste, nazvime to, komunálnu reformu v Košiciach cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona. Čiže to bola aj moja hlavná výhrada voči tomu. Však my sa možno aj s pánom poslancom Šimkom zhodneme, že 22 mestských častí v Košiciach je veľa. Ale neviem, či sa zhodneme, ale aj počet obcí na celom Slovensku je nadmerný. Máme tu príliš veľa malých obcí, ktoré vydávajú príliš veľa len na svoju samotnú prevádzku a neostáva dostatok prostriedkov na poskytovanie služieb. Ale teda nevidím nejaké veľké snahy zo strany vládnej koalície, aby to riešila aj vo vzťahu k rozdrobenosti sídelnej štruktúry na celom území Slovenska. Rieši to koalícia z iniciatívy pána poslanca Šimka iba vo vzťahu ku Košiciam a naozaj som presvedčený, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, že to je nesprávne, že správny postup by bol, keby s takým návrhom prišla vláda, keby bol v pripomienkovom konaní, keby bol prediskutovaný s Košičanmi a s košickou samosprávou. A samozrejme, že by sa to stretlo s kritikou, lebo nepredpokladám, že by niektorý starosta mestskej časti súhlasil s tým, aby jeho mestská časť bola zrušená, ale keď si za tým stojíte, no tak ste mali postupovať spôsobom, že prídete s nejakým návrhom, obhájite si ho a ustojíte tú kritiku. Nie, že tu v druhom čítaní predložíte pozmeňujúci návrh, ktorým sa tá zásadná reforma uskutoční. No a prečo o tom hovoríme teraz pri novele zákona, ktorou sa má predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov? No, preto, že verejný ochranca práv upozornil na to, že časť toho schváleného zákona pána poslanca Šimka pravdepodobne je v rozpore s ústavou, narúša rovnosť volebného práva a pretože tým, že sa do zákona zakotvilo, že každá mestská časť musí mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, tak nie je možné dosiahnuť rovnosť volebného práva, teda to, aby na jedného zvoleného poslanca pripadal približne rovnaký počet voličov. Čiže dalo by sa aj oceniť, že poslanec vládnej koalície počúva verejného ochrancu práv a zobral vážne jeho upozornenia o možnej protiústavnosti schválenej právnej úpravy, čo je teda pozitívum. Ale hovorím, dalo by sa oceniť v situácii, keby to upozornenie prišlo až následne. Ale veď poslanci, myslím, 14. apríla dostali do svojich e-mailových schránok upozornenie od verejného ochrancu práv, že navrhovaná úprava nie je v poriadku. Lebo upozorňovalo toto upozornenie na zákon o Bratislave, kde obdobná formulácia existuje, teda že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. A verejný ochranca práv nás upozornil, že toto podľa jeho názoru nie je v súlade s ústavou. A v tom istom čase sa v parlamente rokovalo o návrhu novely zákona o Košiciach pána poslanca Šimka, do ktorého v druhom čítaní sa dostala presne taká istá úprava, na ktorej protiústavnosť nás upozorňoval verejný ochranca práv a zároveň nás informoval, že sa obrátil na Ústavný súd vo veci zákona o Bratislave. Následne aj potvrdil, že ak bude schválená táto úprava, tak sa obráti na Ústavný súd aj vo veci protiústavnosti zákona o Košiciach. Takže k tejto situácii nemuselo dôjsť. Táto rozprava tu teraz nemusela prebiehať vo vzťahu k tomuto návrhu. Tento pozmeňujúci návrh nemusel byť predložený. Pretože sa to mohlo vyriešiť už pri schvaľovaní novely zákona o Košiciach, s ktorou prišli páni poslanci Šimko a Zachar. Stačilo počúvať upozornenia verejného ochrancu práv. Stačilo počúvať to, čo sme vám tu viacerí opoziční poslanci a poslankyne hovorili, lebo keďže ste si asi neprečítali to, čo prišlo od verejného ochrancu práv, tak sme sa vám to snažili pripomenúť. Pozor, verejný ochranca práv upozorňuje na to, že zákon o Bratislave je protiústavný podľa jeho názoru. Je protiústavný preto, lebo obsahuje ustanovenie, podľa ktorého každá mestská časť má mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Vy v tom istom čase ste rovnaké ustanovenie dali do zákona o Košiciach. Ale dobre, tak aspoň nejaká sebareflexia prebehla, to treba oceniť. Len zasa netvárme sa, že tie informácie o možnej protiústavnosti prišli až po schválení toho zákona. A otázne je, nakoľko je za tým naozaj uvedomenie si toho, že to, ako to pán poslanec Šimko naformuloval a ako mu to parlamentná väčšina schválila, je naozaj zlé, a nakoľko to súvisí s obavou, že keďže sa verejný ochranca práv obrátil na Ústavný súd a doteraz má verejný ochranca práv vcelku slušnú bilanciu, čo sa týka svojich podnetov na Ústavný súd, myslím, že vo všetkých prípadoch mu Ústavný súd zatiaľ vyhovel. Tak mohla existovať reálna obava, že teda pán verejný ochranca práv uspeje aj s týmto svojím podaním. A dokonca sa mohlo stať, že bude pozastavená účinnosť tohto bodu, no tak to preventívne pán poslanec Šimko sa rozhodol vyriešiť takýmto spôsobom. Zaznelo tu, že my tu v Bratislave všetci sme odtrhnutí od reality. Zaznelo to, že Košičania chceli a chcú redukciu počtu mestských častí. Tak ja len potom nerozumiem, že keď to Košičania chcú, tak v čom bol problém, aby to išlo normálnym procesom, za ktorý by sa postavila vláda, ktorý by bol prediskutovaný aj s Košičanmi a možno, že by predstavitelia košickej samosprávy nesúhlasili, ale keď to chcú Košičania, tak by to bolo aj z pohľadu vládnych strán úplne v poriadku. Opakovane tu zaznieva, že sa bojíme referenda. A vy ste tam síce nastavili referendum, ale nastavili ste ho takým spôsobom, že mestské zastupiteľstvo sa pomerne rýchlo má zhodnúť na nejakom inom návrhu, potom im ho má odsúhlasiť Rada starostov a potom má byť schválené v referende, pričom teda referendá veľmi platné na Slovensku nebývajú a to ani celospoločensky, štátne, ani miestne. Čiže to nie je tak, že keď sa Košičania rozhodnú, že chcú zmeniť súčasný stav, tak bude nejaké referendum, ktoré prejde, a keď neprejde, tak ostáva súčasný stav. Vy nastavujete nejaký iný stav, štyri mestské časti, a keby ich Košičania alebo košická samospráva, aj väčšina košických voličov, chceli viac, tak dali ste im nejakú šancu. Ale to nie je o tom, či sa kto bojí alebo nebojí referenda. To ste v podstate nastavili defaultne to vaše riešenie. A pre iné riešenie ste vystavali veľmi komplikovanú cestu cez zastupiteľstvo, Radu starostov a ešte platné mestské referendum. No. Zaujímavé je, že teda Vystavali veľmi komplikovanú cestu. Cez zastupiteľstvo, radu starostov a ešte platné mestám mesto Kováčová. No. Zaujímavé je, že teda týmto riešením, a teraz už tu vystupujete ako splnomocnenec pre rozvoj východného Slovenska, a naozaj je taká náhoda, že stali ste sa splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska päť mesiacov pred komunálnymi a župnými voľbami, v ktorých budete kandidovať na košického župana, sa náhody takéto stávajú. Tak neviem, či v tomto prípade ide o rozvoj východného Slovenska alebo ide o súčasť vašej volebnej kampane. Lebo, keď ako poslanec predkladáte nejaké návrhy zákonov, je to vaše legitímne právo, aj keď to použijete potom v županskej kampani, dobre? Ale to, že vás spraví minister splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska, tak tam nejde o východné Slovensko ani o jeho rozvoj, ale tam ide o zvýšenie vašich šancí vo volebnej kampani. Čiže možno by skôr bolo priliehavé nazvať to splnomocnencom pre zvolenie pána Šimka za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže máme tu zaujímavú diskusiu k štyrom návrhom zákonov, pričom možno od začiatku, ale dnes už je úplne zjavné, že tie dve novely ústavy neprejdú. Rovnako je zjavné, že návrhu SNS nikto nevenuje žiadnu pozornosť. Ale návrhom HLAS-u áno, teda HLAS dokázal naplno využiť aspoň politicky tieto návrhy. A možno aspoň opraví protiústavnosť, ktorá je obsiahnutá v nedávno schválenom znení zákona o Košiciach. Škoda len, že napríklad nechcete opraviť aj ten zákon o Bratislave, ktorý obsahuje rovnaké ustanovenie. Presne tá istá argumentácia by sa dala použiť. Ale tam je to zrejme, zrejme jedno, lebo to platí odjakživa, čiže o to sa koalícia nestará, stará sa iba o ten vlastný piesoček, ktorý ona sama spôsobila, tak teraz, aby náhodou sa nestalo, že Ústavný súd pred voľbami povie, že pán poslanec Šimko presadil niečo protiústavné, tak radšej asi pozametá tento neporiadok, ktorý narobil a ktorý veľmi pravdepodobne je tiež dôsledkom toho legislatívneho procesu, a tým už skončím, že keby to šlo riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania, tak na toto by sa prišlo už vo fáze pripomienkového konania. A predkladajúci subjekt, asi ministerstvo vnútra, by sa muselo nejako vysporiadať s pripomienkami verejného ochrancu práv, že toto riešenie, požiadavka, aby každá mestská časť mala aspoň jedného poslanca, môže byť v rozpore s ústavou. A som presvedčený, že v takom prípade by boli oveľa menšie šance, že takáto právna úprava – a teraz myslím tieto jedno alebo dve ustanovenia v celom tom zákone – by sa do neho dostali. Aj keď zase rozumiem, že toto bolo niečo, čo bolo použité na zvýšenie nejakej politickej priechodnosti, že rušíme vám mestské časti, ale budete mať aspoň jedného zástupcu, ale opäť je to len potvrdenie toho, že takýmto spôsobom by sa tak zásadné veci, ako je napríklad reforma mestských častí v Košiciach, robiť nemali. Ďakujem. Na vaše vystúpenie v tejto chvíli 10 faktických poznámok, začína pán poslanec Horecký. Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, s viacerými pointami vášho vystúpenia sa stotožňujem. Ďakujem zaň. Súhlasím, že občania zverili politikom moc a majú mať možnosť ju odobrať. Určite áno. Preto máme pravidelné demokratické voľby. Prípadne máme zadefinované ústavné príčiny na predčasné voľby, ako je opakovaná neschopnosť Národnej rady sa zísť a rokovať, ako je vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky a podobne. Ale nie tak, ako ste povedali, skracovať volebné obdobie referendom, keďže občania dali mandát, zvolili si politikov a zverili moc na štvorročné volebné obdobie. Nuž, z tohto návrhu koalície trčí podľa mňa účelovosť a politický kalkul. Je to podobné ako pri voľbách zo zahraničia, pri korešpondenčnej voľbe, kedy sa aj zástupcovia koalície priznali, že im to vychádza, pretože tí ľudia, ktorí volia zo zahraničia korešpondenčne, volia iné strany. KDH, ja osobne sa k tomu staviame principiálne. Ani my tam nemáme kto vie aké vysoké percentá, ale bez ohľadu na to, či nám to vyhovuje, či nám to nevyhovuje, ctíme právo občanov na voľbu aj zo zahraničia. Chceme voči zahraničným Slovákom byť maximálne ústretoví. Ak by ste to mysleli, vážení kolegovia z koalície, úprimne s tým posunom moci k občanom a k ich rešpektu, tak by vaši ministri prišli a čelili odvolávaniu v parlamente, lebo parlamentu sa zodpovedajú. Tam sú hlasy voličov realizované do našich mandátov. To by bol príklad úcty. Podobne ste mali možnosť reformovať verejnú správu, a nie trestnú. Ďalej pani poslankyňa Bihariová. Ďakujem za slovo. Pán poslanec, výborne si zhrnul to, prečo je táto staronová láska koalície k referendu naozaj bezškrupulózne účelová. Ak sa dá referendum použiť ako nástroj tlaku na opozíciu, tak vtedy sa zrazu stáva sviatkom priamej demokracie. Keby to robila súčasná opozícia, tak sa to bude vyhodnocovať ako spochybňovanie výsledku volieb. Čo je však veľmi podstatné, a tiež si to spomenul, že keď sa občania dožadujú každodennej kontroly moci, tak vtedy sa stáva pre vládu akákoľvek takáto požiadavka alebo demokracia ako taká otravovaním pri žatve. Hovorím najmä o takých požiadavkách, ako je bezplatný prístup k informáciám, k zachovaniu nezávislých inštitúcií, k zachovaniu kontrolných inštitúcií, k zapojeniu odborov, obce, keď volajú po väčšej transparentnosti, tak vtedy má vláda hluché uši. Nedajbože teda, keď sa ešte snažia vykonávať svoje politické práva formou angažovania sa v mimovládnych organizáciách alebo majú nejaký bakánny transparent na proteste, tak vláda je schopná kvôli tomu viesť trestné stíhanie. A, čo je posledná poznámka, ja som si naozaj istá, že občania nečakajú to, že budú každé dva roky voliť a budú v permanentnej kampani, kde vlastne, hej, budú nič iné vnímať v politike, iba neustále súperenie politických aktérov. Oveľa viac budú podľa mňa vďačnejší, ak by ste im zachovali tie reálne každodenné možnosti na každodennú kontrolu výkonu štátnej moci. Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďalšia. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Šimko pretransformoval návrh zákona o Košiciach z pôvodných dvoch bodov cez pozmeňovák v druhom čítaní na reformu Košíc. S mnohými chybami teda, ako aj spomínal pán Dostál, na ktoré sme ho upozorňovali. A teraz pán Šimko opäť pretransformoval návrh o zmene dĺžky volebného obdobia pre samosprávy cez pozmeňujúci návrh na opravu chýb, ktoré urobil pri návrhu zákona o Košiciach. No, čiže pán Šimko, takto nejako vy fungujete a vy idete nás o niečom poučovať. A keby mal pán Šimko naozaj úprimný záujem robiť reformu v Košiciach, tak to naozaj urobí úplne iným procesom, ale pán Šimko jednoznačne chcel vytĺkať z tohoto len politické body ako teda kandidát na župana. A pán Dostál, že vy ste sa ešte zamýšľali nad tým, že prečo to referendum teda je možné vyhlasovať iba v druhom a treťom roku, a tiež je to zaujímavé a zase to len usvedčuje týchto ľudí z koalície, že oni absolútne nerozmýšľajú nad tým, že strany, ktoré chcú vládnuť, môžu mať nejaký plán na štyri roky, že reformy môžu trvať jeden, dva, tri, štyri roky alebo aj dlhšie obdobie, ktoré treba ľuďom vysvetľovať, že tie reformy nejako trvajú, ale tu ste sa opäť len usvedčili, že vy absolútne neviete, vy vôbec nad tým nerozmýšľate, že zase len rok a keď za rok sa neukážete, tak už budú mať právo. Samozrejme, nech to právo ľudia majú, ale tento celý spôsob, ako vy na to nazeráte, vás len odhaľuje, to, akí ste. Jednoducho, ja neviem ani, ako to mám pomenovať, že vy vôbec nerozmýšľate nad tou podstatou, že proste sa ráno zobudíte podľa mňa a idete písať návrh zákona. Pán poslanec Šimko. Pán poslanec Dostál, ja úplne chápem, že ste osobne zainteresovaný v tom, ak by sa konalo referendum, pretože vy ste v druhom a treťom roku Matovičovej vlády robili, a neviem, nechcem to prejudikovať, ale človeka, ktorý schvaľoval asi postupy pani Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti, pretože ste boli jej štátnym tajomníkom, a to, myslím si, že sú holé fakty. A práve to by vám vadilo, že vláda v danej chvíli by pri referende absolútne bola naozaj na holičkách. Vtedy tá vaša Matovičova, Hegerova a následne Ódorova a už by tu nebola po možno dvoch rokoch. Ale povedzme si pravdu. Jediným nositeľom moci na Slovensku je občan. Nie štátny tajomník, nie poslanec parlamentu ani ďalší ústavní činitelia. A ak občania majú právo moc dávať politikom, odovzdávajú im ju vo voľbách, tak ju majú moc vziať aj prostredníctvom referenda. A na tom neviem, či je niečo zlé, ale 600 000 podpisov v roku 21 naozaj bolo po Slovensku vyzbieraných. No ale vám to vtedy nevyhovovalo ani vašej vtedajšej prezidentke. No, ak vláda, ktorá plní svoje sľuby a má podporu občanov, sa možnosti referenda nemá čo obávať. Ja v tomto nevidím žiaden problém. No ale vy v tom vidíte ohrozovanie demokracie. No a čo sa týka zákona o Košiciach, tak viete, pri maximálnej možnej prokošickej angažovanosti z mojej strany sme takmer dva roky robili všetky opatrenia, aby sme ich vyladili. No a ak nedáme do popredia, tak ako vy, politické ego a chceme dať naozaj veci do takej kondície, aby tam neboli žiadne zádrheľ, tak zase je to zlé. Mňa to naozaj vo vzťahu k vám mrzí, lebo všetko je zlé a všade sú len pochmúrne informácie. Ale v neposlednom rade všetkých tých bratislavských poslancov by som chcel pozvať na východ na taký eastern trip. Lietajú lietadlá. Poďte sa presvedčiť, ako žijú ľudia. Pán poslanec Svoboda. Ďakujem za slovo. Pán Dostál, chcem sa vás spýtať, či vôbec viete, ako fungujú samosprávy, akým otázkam musia čeliť primátori, starostovia alebo problémom, s akými sa dennodenne stretávajú. Je verejne známe, či už SaS-ka, Demokrati, Matovičovci alebo aj Progresívci, nemáte alebo máte nulové regionálne zastúpenie, štruktúry. Ste len také tzv. politické firmičky z Bratislavy a jej okolia. Z tohto dôvodu ma absolútne neprekvapuje, že priam sa desíte z vôle ľudí. Desili ste sa jej hlavne počas vlády – hrozovlády – Igora Matoviča a desíte sa aj teraz. Preto nechcete vrátiť moc do rúk ľudí a umožniť im odvolávať neschopných politikov. Ďalej pán poslanec Kalivoda. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Dostál, no ja sa naozaj čudujem, že vy, taký samozvaný guru demokracie ako takej, sa staviate proti tomu, aby ľudia mali možnosť zobrať moc politikom, keď s nimi nie sú spokojní. A teraz by ste mali takú jedinečnú príležitosť napraviť tú krivdu z vašej predchádzajúcej vlády, kedy ste podporili ústavný zákon, ktorým sa práve táto možnosť ľuďom zobrala, respektíve sa nedala do tej ústavy, kedy jednoducho vtedy sa zrušila možnosť skrátiť volebné obdobie vlády formou referenda. Takže ak by ste chceli túto krivdu napraviť, tak by ste mohli teraz zahlasovať za túto našu zmenu. A viete, práve v čase vašej vlády bola takáto možnosť prepotrebná. Vy ste vtedy, respektíve pani „Seňka“ Čaputová, hodila 600 000 hlasov ľudí alebo podpisov ľudí, ktorí podpísali petíciu za predčasné voľby, do koša a proste spláchla to, ale práve za vašej vlády to bolo treba, pretože vy ste tú krajinu, ja to tu budem donekonečna opakovať, lebo málo sa to už pripomína, vy ste tú krajinu zdevastovali, vaša vláda, rozbili ste ekonomické väzby, rozbili ste medziľudské väzby. Jednoducho vy ste tú krajinu zdevastovali a vtedy by bolo veľmi dobré mať takýto inštitút v zákone a jednoducho tú vašu vládu poslať vtedy do čerta. Takže prosím, vôbec toto takéto niečo nespochybňujte. Je to vec, ktorá by mala fungovať a vláda, ktorá funguje a koná v prospech občanov, tá sa nemusí ničoho báť. A ak je to naopak.

Pani predkladateľka. Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o štyroch návrhoch zákonov, z toho dvoch. Návrh novely ústavy a dvoch návrhoch zákonov o obecnom zriadení. Dve dvojičky pochádzajú z dielne Slovenskej národnej strany. Ďalšie dve z dielne HLAS-u. A je také trošku váš, nie?, že celý deň dneska prebieha rozprava v druhom čítaní vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišla. Vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišiel HLAS. A ktoré teraz HLAS využíva na prezentovanie vlastnej agendy, ktorá vlastne ani nesúvisí s tým, čo je obsahom tých návrhov novely ústavy a návrhov noviel zákonov, o ktorých rokujeme. HLAS si tu odprezentoval dva pozmeňujúce návrhy, teda reálne viac, ale také relevantné dva. Jeden k referendu o skracovaní volebného obdobia parlamentu, čo nemá nijaký súvis s predlžovaním volebného obdobia samospráv. A druhý sa týka úpravy pravidiel volieb v Košiciach. Čím len teda pán poslanec Šimko reaguje na vlastný zbabraný návrh alebo presadený zákon, ktorým novelizoval zákon o Košiciach. A možno to súvisí aj s tým, že teda asi tak počítate s tým, že tie ústavné zákony neprejdú a ten pozmeňujúci návrh HLAS-u k novele ústavy z dielne HLAS-u je tak pro forma daný. Je to taká hra. Nie je to myslené vážne. Ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka pravdepodobne bude schválený. Predpokladám, že áno a zapracujete ho do novely HLAS-u, ktorá je technicky lepšie pripravená ako tá novela zákona o obecnom zriadení z dielne SNS, kde nemysleli na to, že treba upraviť aj dĺžku volebného obdobia samospráv aj v zákone o Košiciach. A budem reagovať aj na tie pozmeňujúce návrhy, aj na rozpravu, ktorá tu k nim prebieha. Pán poslanec Svoboda vo faktickej poznámke povedal, že my nedôverujeme samosprávam. Že my im nechceme dopriať päťročný mandát. Ale tak to je veľmi zvláštne chápanie dôvery alebo nedôvery v samosprávy. Veď to nie je o tom, že keď dôverujem v nejakú inštitúciu, tak sa budem snažiť predĺžiť jej volebné alebo funkčné obdobie. Veď naše samosprávy v porovnaní so vládnou úrovňou fungujú dobre alebo teda prinajmenšom výrazne lepšie. A fungujú, čuduj sa svete, už viac ako tri desaťročia so štvorročným volebným obdobím a sú menej zadlžené a vytvárajú menšie dlhy ako centrálna vláda. Stačí im na to štvorročné volebné obdobie. Vy ste si tu vytvorili nejaký umelý problém, ktorý v realite neexistuje, ktorý nepociťuje ani väčšina samospráv a už vôbec ho nepociťujú občania. Lebo nie je to o tom, ako dlho budú pri moci samosprávy, ale aké podmienky pre fungovanie im štát vytvára. Samosprávy dobre fungujú aj v štvorročnom volebnom období a som presvedčený, že budú dobre fungovať aj naďalej, keďže verím, že tento váš návrh neprejde. To, prečo by sa malo predĺžiť volebné obdobie parlamentu, ako to navrhuje Slovenská národná strana, tak o tom sa už ani nediskutuje. To sa už aj zabudlo, že taký návrh je na programe a je teda celkom zjavné, že ten návrh ani nebol myslený vážne, že to bolo len tak, aby sa návrh SNS nejako odlíšil od návrhu HLAS-u. Takže teraz aj ja nebudem sa ďalej venovať tým návrhom SNS. Budem sa venovať návrhom HLAS-u a teda hlavne tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli, keďže sme v druhom čítaní. A prvý sa týka novely ústavy. A teda myslím, že pán poslanec Blcháč ho už pri jednom z predchádzajúcich rokovacích dní odprezentoval, dnes ho odprezentoval pán predseda Národnej rady Raši a týka sa toho, že by referendom malo byť možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Zaznela tu taká téza z jeho úst, že občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. A potom o niekoľko hodín som tie isté slová počul od pána poslanca Svobodu vo faktickej poznámke, čiže asi to máte v nejakom komunikačnom manuáli, že toto máte prezentovať. Ale ja neviem, z čoho vychádza toto tvrdenie. Mohli by ste to nejako objasniť, kde to má pôvod? Preboha, v drvivej väčšine demokratických krajín také niečo neexistuje. Neexistuje, že zvolíte si parlament a potom ho môžete odvolať, naopak, je zakázaný imperatívny mandát, čo sa ale teda týka individuálnych poslancov. Ale demokratické krajiny nemajú vo svojich ústavných systémoch s dvoma výnimkami, ktoré sú mne známe, a to je Lotyšsko a Lichtenštajnsko, nemajú vo svojich volebných ústavných systémoch možnosť skracovania volebného obdobia referendom. Prečo? Nie sú tie krajiny demokratické? Alebo len normálne v nich funguje zastupiteľská demokracia, ktorá spočíva na tom, že si ľud zvolí svojich zástupcov a tí zástupcovia počas vymedzeného obdobia vykonávajú ten mandát, ktorý dostali od občanov. A po uplynutí volebného obdobia skladajú účty a ľudia si zvolia nových zástupcov. Tak to funguje všade vo svete. Zastupiteľská demokracia. A áno, ak tam bývajú mechanizmy predčasných volieb, tak bývajú nie preto, že sa zmenia nálady verejnosti a že voliči, ktorí sa rozhodli vo voľbách pre nejakú stranu alebo skupinu strán, si po roku, dvoch alebo troch myslia, že nerozhodli sme sa správne, tak budú predčasné voľby. Ak sú nejaké predčasné voľby, tak sú v dôsledku toho, že to zvolené teleso, parlament, nie je schopné plniť svoju funkciu, nie je schopné vytvárať väčšinu, ktorá je potrebná na prijímanie zákonov alebo na fungovanie vlády. Áno, v takej situácii je na mieste, aby politici, ktorí dostali mandát od ľudu, ľudu ten mandát vrátili. A opakujem, že takto, s výnimkou Lotyšska a Lichtenštajnska, to funguje vo všetkých ostatných demokratických krajinách, prinajmenšom v Európe, ale myslím si, že aj vo väčšine iného demokratického sveta. Možno by ste ešte nejaký jeden príklad mimo Európy našli. A pán podpredseda, pán predseda Národnej rady Raši povedal ďalšiu tézu, že ľudia by nemali mať možnosť vyjadriť sa k politikom a k politike iba raz za štyri roky a potom iba pasívne pozorovať, čo sa deje. Že ten argument v prospech referenda o predčasných voľbách je, že veď áno, moc pochádza od občanov. Tak by to nemalo byť iba o tom, že občania raz za štyri roky prídu k voľbám a tým to hasne. S tým ja úplne súhlasím. Akurát si nemyslím, že tá forma účasti občanov na správe vecí verejných mimo účasti vo voľbách má spočívať v tom, že sa budú konať referendá o predčasných voľbách. Ale máme tu predsa dôležité nástroje pre participáciu občanov na správe vecí verejných a občania majú právo obracať sa na svojich zvolených zástupcov formou petícií. A môžu ich oslovovať individuálne, môžu prejavovať svoj názor, prezentovať a využívať slobodu prejavu. Môžu sa zhromažďovať, protestovať, dávať najavo, že s niečím nesúhlasia alebo že niečo podporujú a presadzujú. A môžu kritizovať svojich zvolených predstaviteľov individuálne aj kolektívne, môžu sa vyjadrovať k návrhom zákonov, najobvyklejšou formou je pripomienkovanie návrhov zákonov vo fáze pripomienkového konania, či už formou individuálnych pripomienok alebo hromadných pripomienok. V tomto je Slovenská republika veľmi ďaleko, že umožňuje verejnosti vyjadrovať sa k návrhom zákonov v rámci legislatívneho procesu a presadzovať svoje individuálne skupinové záujmy, ktoré častokrát sú ale aj obhajobou verejného záujmu. Akurát, že na tieto formy participácie súčasná vládna koalícia nie je až taká citlivá. Pretože to, ako krivíte legislatívny proces, a mám teraz na mysli skrátené legislatívne konania, vynechávanie pripomienkového konania alebo prílepky alebo aj poslanecké návrhy zákonov v prípade dôležitých záležitostí, ktoré sa týkajú širokého okruhu subjektov, a teda de facto vyhýbanie sa pripomienkovému konaniu. Toto všetko oslabuje participáciu, oslabuje možnosť občanov vyjadrovať sa k veciam verejným aj inak, ako že raz za štyri roky voliči prídu k volebným urnám a hodia tam ten lístok. Ale to vám akosi nevadí. To sú nástroje všetky, ktoré s obľubou využívate výrazne nadštandardne v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami. A keď sa ľudia zídu na námestiach a protestujú, vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, tak to neberiete ako legitímny prejav občianskeho názoru, ktorý sa vám nemusí páčiť, nemusíte s ním súhlasiť, ale musíte uznať, že ľudia majú na neho právo. Nie, vy tvrdíte, že je to nerešpektovanie výsledkov volieb, pokus o puč, nejaké temné sprisahanie s účasťou gruzínskej légie. Veď ale to je tiež spôsob, akým ľudia prejavujú svoj názor a zapájajú sa do verejného diania a nečakajú štyri roky na to, kým budú ďalšie parlamentné voľby. Takže táto vaša téza, s ktorou prišiel pán predseda Národnej rady a ktorú som už tiež zachytil vo viacerých vyjadreniach predstaviteľov HLAS-u, nie je. Je pravda, že ľudia majú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom alebo vyjadrovať sa k verejnému dianiu aj inak ako účasťou vo voľbách raz za štyri roky. Ale naplnenie tejto tézy nespočíva v tom, že budú sa konať predčasné voľby alebo teda bude sa konať referendum o predčasných voľbách. A napokon, ani v tom vašom návrhu nie ste konzistentní, keď tvrdíte, že ľud alebo občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. Keby ste si povedali, že áno, majú to právo, ale nie rok na začiatku volebného obdobia a nie rok na konci volebného obdobia. Ja tomu technicky rozumiem síce. Ale vlastne zo štvorročného obdobia majú ľudia túto možnosť iba polovicu alebo by mali, ak by sa presadilo vaše riešenie. Tak potom ale tá téza platí iba na polovicu, platí iba v polovici? Tvrdíte, že každá vláda musí dostať aspoň minimálny čas, aby ukázala, ako vie vládnuť. Ale ja potom nechápem, čo je na tom minimálny čas, že rok má dostať ako minimálny čas. Keď nejaká vláda kandiduje s programom na štyri roky, tak po roku sa už ukáže, čo urobila. No. Nakoniec, aj keď nie v poslednom rade, celý ten návrh je do veľkej miery pokrytecký. Lebo, a to sa netýka iba vládnej koalície, častokrát aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. Aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum, o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. A keď sme v opozícii, tak každé volebné obdobie iniciujeme referendum o predčasných voľbách. Smrť láska, tuto, tuto opakovane, a to máte aj asi tiež v tom manuáli, čítate, že v minulom volebnom období v roku 2023 pri novele ústavy bol návrh, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie, a pozmeňujúcim návrhom troch politikov, poslancov, vtedy už nie, nie všetci boli v koalícii, respektíve už koalícia bola rozpadnutá, ale povedzme, že súčasných opozičných politikov bola z toho návrhu novely vypustená táto možnosť. Takže čo nám to tu vy hovoríte, opozícia, že vy to chcete, keď vy ste to vlastne spôsobili? Ale to bolo v roku 2023, teraz je rok 2026 a keby vám naozaj záležalo na tom, aby taká možnosť existovala, aby existovala možnosť skracovať volebné obdobie referendom, tak čo ste toho 2,5 roka robili? Však ste mohli s takýmto návrhom prísť na začiatku volebného obdobia. A je možné, že časť opozície by vám ho podporila a získali by ste ústavnú väčšinu. Ja by som za to určite nehlasoval, lebo ja si myslím, že sme v zastupiteľskej demokracii a nemá sa skracovať volebné obdobie referendom a myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii a či mi to práve vyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie mojim politickým oponentom, alebo mi to nevyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie v období, keď strana, ktorú v parlamente zastupujem alebo klub, ktorého som členom, je súčasťou vládnej koalície. Ale je možné, že časť opozície by vám to schválila a pán prezident by v pokoji vyhlásil napríklad to referendum, ktoré iniciovali Demokrati. Ale to ste nespravili. Prichádzate s tým na konci volebného obdobia, keď je už zjavné, že sa to nebude týkať tohto volebného obdobia, lebo ten rok už by sa nestihol. A možno sa to bude týkať budúceho volebného obdobia, ak to prejde. Keď, ako predpokladáte, ako predpokladajú prieskumy verejnej mienky, vy budete už pravdepodobne v opozícii. A za vrchol pokrytectva politických hier považujem aj tie úvahy, že keď vám v opozícii prekáža to predĺženie volebného obdobia samospráv, tak my to odtiaľ vypustíme. Však to tam nemusí byť, ale nechajte nám tam to skracovanie volebného obdobia parlamentným referendom. Čiže vlastne ani ten svoj pôvodný návrh nemyslíte celkom vážne, len ste ho sem tak predložili, je to len taká hra, ako niečo, čo tu teraz s obľubou predvádza pán poslanec Micheľko na začiatku volebného obdobia s kultúrnymi zákonmi, teraz najnovšie s novelou zákona o rokovacom poriadku, že niečo navrhnete do prvého čítania a potom po druhom čítaní je to niečo úplne, ale úplne iné. V tomto prípade dokonca tak iné, že by to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu, tam z toho nezostalo nič. Všetko, čo by bolo v tej schválenej novele ústavy, by bolo niečo, čo by tam pribudlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže novela ústavy by nebola o predlžovaní volebného obdobia samospráv, ale o skracovaní volebného obdobia parlamentu referendom. Skvelý legislatívny proces. No a druhý relevantný pozmeňujúci návrh sa týka novely zákona o obecnom zriadení, respektíve novely zákona o Košiciach, a tento návrh uviedol pán poslanec Šimko a vrátil sa k tej svojej novele zákona o Košiciach, ktorá tu bola výdatne kritizovaná zo strany opozície. Ale musím povedať, že predovšetkým z hľadiska toho procesu. Lebo to bolo presne to isté. Bol predložený dvoj- alebo trojbodový návrh novely zákona o Košiciach, o ktorom bolo už v čase jeho predkladania známe, že v druhom čítaní príde veľký pozmeňovák. A obsah toho pozmeňováku bude ten zásadný obsah schváleného zákona. Nie to, čo bolo na začiatku, nie, že koľko bude mať Košice viceprimátorov a koľko bude, že sa zvýši počet poslancov a znížia sa ich odmeny. Podstatné je, že sa má redukovať počet mestských častí. A problémom nie je tá redukcia počtu mestských častí. Problémom je ten spôsob, akým ste to urobili. Že ste do prvého čítania dali niečo, čo neobsahovalo tú redukciu, a až v druhom čítaní ste ten návrh upravili. A urobili ste, nazvime to, komunálnu reformu v Košiciach cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona. Čiže to bola aj moja hlavná výhrada voči tomu. Však my sa možno aj s pánom poslancom Šimkom zhodneme, že 22 mestských častí v Košiciach je veľa. Ale neviem, či sa zhodneme, ale aj počet obcí na celom Slovensku je nadmerný. Máme tu príliš veľa malých obcí, ktoré vydávajú príliš veľa len na svoju samotnú prevádzku a neostáva dostatok prostriedkov na poskytovanie služieb. Ale teda nevidím nejaké veľké snahy zo strany vládnej koalície, aby to riešila aj vo vzťahu k rozdrobenosti sídelnej štruktúry na celom území Slovenska. Rieši to koalícia z iniciatívy pána poslanca Šimka iba vo vzťahu ku Košiciam a naozaj som presvedčený, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, že to je nesprávne, že správny postup by bol, keby s takým návrhom prišla vláda, keby bol v pripomienkovom konaní, keby bol prediskutovaný s Košičanmi a s košickou samosprávou. A samozrejme, že by sa to stretlo s kritikou, lebo nepredpokladám, že by niektorý starosta mestskej časti súhlasil s tým, aby jeho mestská časť bola zrušená, ale keď si za tým stojíte, no tak ste mali postupovať spôsobom, že prídete s nejakým návrhom, obhájite si ho a ustojíte tú kritiku. Nie, že tu v druhom čítaní predložíte pozmeňujúci návrh, ktorým sa tá zásadná reforma uskutoční. No a prečo o tom hovoríme teraz pri novele zákona, ktorou sa má predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov? No, preto, že verejný ochranca práv upozornil na to, že časť toho schváleného zákona pána poslanca Šimka pravdepodobne je v rozpore s ústavou, narúša rovnosť volebného práva a pretože tým, že sa do zákona zakotvilo, že každá mestská časť musí mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, tak nie je možné dosiahnuť rovnosť volebného práva, teda to, aby na jedného zvoleného poslanca pripadal približne rovnaký počet voličov. Čiže dalo by sa aj oceniť, že poslanec vládnej koalície počúva verejného ochrancu práv a zobral vážne jeho upozornenia o možnej protiústavnosti schválenej právnej úpravy, čo je teda pozitívum. Ale hovorím, dalo by sa oceniť v situácii, keby to upozornenie prišlo až následne. Ale veď poslanci, myslím, 14. apríla dostali do svojich e-mailových schránok upozornenie od verejného ochrancu práv, že navrhovaná úprava nie je v poriadku. Lebo upozorňovalo toto upozornenie na zákon o Bratislave, kde obdobná formulácia existuje, teda že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. A verejný ochranca práv nás upozornil, že toto podľa jeho názoru nie je v súlade s ústavou. A v tom istom čase sa v parlamente rokovalo o návrhu novely zákona o Košiciach pána poslanca Šimka, do ktorého v druhom čítaní sa dostala presne taká istá úprava, na ktorej protiústavnosť nás upozorňoval verejný ochranca práv a zároveň nás informoval, že sa obrátil na Ústavný súd vo veci zákona o Bratislave. Následne aj potvrdil, že ak bude schválená táto úprava, tak sa obráti na Ústavný súd aj vo veci protiústavnosti zákona o Košiciach. Takže k tejto situácii nemuselo dôjsť. Táto rozprava tu teraz nemusela prebiehať vo vzťahu k tomuto návrhu. Tento pozmeňujúci návrh nemusel byť predložený. Pretože sa to mohlo vyriešiť už pri schvaľovaní novely zákona o Košiciach, s ktorou prišli páni poslanci Šimko a Zachar. Stačilo počúvať upozornenia verejného ochrancu práv. Stačilo počúvať to, čo sme vám tu viacerí opoziční poslanci a poslankyne hovorili, lebo keďže ste si asi neprečítali to, čo prišlo od verejného ochrancu práv, tak sme sa vám to snažili pripomenúť. Pozor, verejný ochranca práv upozorňuje na to, že zákon o Bratislave je protiústavný podľa jeho názoru. Je protiústavný preto, lebo obsahuje ustanovenie, podľa ktorého každá mestská časť má mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Vy v tom istom čase ste rovnaké ustanovenie dali do zákona o Košiciach. Ale dobre, tak aspoň nejaká sebareflexia prebehla, to treba oceniť. Len zasa netvárme sa, že tie informácie o možnej protiústavnosti prišli až po schválení toho zákona. A otázne je, nakoľko je za tým naozaj uvedomenie si toho, že to, ako to pán poslanec Šimko naformuloval a ako mu to parlamentná väčšina schválila, je naozaj zlé, a nakoľko to súvisí s obavou, že keďže sa verejný ochranca práv obrátil na Ústavný súd a doteraz má verejný ochranca práv vcelku slušnú bilanciu, čo sa týka svojich podnetov na Ústavný súd, myslím, že vo všetkých prípadoch mu Ústavný súd zatiaľ vyhovel. Tak mohla existovať reálna obava, že teda pán verejný ochranca práv uspeje aj s týmto svojím podaním. A dokonca sa mohlo stať, že bude pozastavená účinnosť tohto bodu, no tak to preventívne pán poslanec Šimko sa rozhodol vyriešiť takýmto spôsobom. Zaznelo tu, že my tu v Bratislave všetci sme odtrhnutí od reality. Zaznelo to, že Košičania chceli a chcú redukciu počtu mestských častí. Tak ja len potom nerozumiem, že keď to Košičania chcú, tak v čom bol problém, aby to išlo normálnym procesom, za ktorý by sa postavila vláda, ktorý by bol prediskutovaný aj s Košičanmi a možno, že by predstavitelia košickej samosprávy nesúhlasili, ale keď to chcú Košičania, tak by to bolo aj z pohľadu vládnych strán úplne v poriadku. Opakovane tu zaznieva, že sa bojíme referenda. A vy ste tam síce nastavili referendum, ale nastavili ste ho takým spôsobom, že mestské zastupiteľstvo sa pomerne rýchlo má zhodnúť na nejakom inom návrhu, potom im ho má odsúhlasiť Rada starostov a potom má byť schválené v referende, pričom teda referendá veľmi platné na Slovensku nebývajú a to ani celospoločensky, štátne, ani miestne. Čiže to nie je tak, že keď sa Košičania rozhodnú, že chcú zmeniť súčasný stav, tak bude nejaké referendum, ktoré prejde, a keď neprejde, tak ostáva súčasný stav. Vy nastavujete nejaký iný stav, štyri mestské časti, a keby ich Košičania alebo košická samospráva, aj väčšina košických voličov, chceli viac, tak dali ste im nejakú šancu. Ale to nie je o tom, či sa kto bojí alebo nebojí referenda. To ste v podstate nastavili defaultne to vaše riešenie. A pre iné riešenie ste vystavali veľmi komplikovanú cestu cez zastupiteľstvo, Radu starostov a ešte platné mestské referendum. No. Zaujímavé je, že teda Vystavali veľmi komplikovanú cestu. Cez zastupiteľstvo, radu starostov a ešte platné mestám mesto Kováčová. No. Zaujímavé je, že teda týmto riešením, a teraz už tu vystupujete ako splnomocnenec pre rozvoj východného Slovenska, a naozaj je taká náhoda, že stali ste sa splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska päť mesiacov pred komunálnymi a župnými voľbami, v ktorých budete kandidovať na košického župana, sa náhody takéto stávajú. Tak neviem, či v tomto prípade ide o rozvoj východného Slovenska alebo ide o súčasť vašej volebnej kampane. Lebo, keď ako poslanec predkladáte nejaké návrhy zákonov, je to vaše legitímne právo, aj keď to použijete potom v županskej kampani, dobre? Ale to, že vás spraví minister splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska, tak tam nejde o východné Slovensko ani o jeho rozvoj, ale tam ide o zvýšenie vašich šancí vo volebnej kampani. Čiže možno by skôr bolo priliehavé nazvať to splnomocnencom pre zvolenie pána Šimka za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže máme tu zaujímavú diskusiu k štyrom návrhom zákonov, pričom možno od začiatku, ale dnes už je úplne zjavné, že tie dve novely ústavy neprejdú. Rovnako je zjavné, že návrhu SNS nikto nevenuje žiadnu pozornosť. Ale návrhom HLAS-u áno, teda HLAS dokázal naplno využiť aspoň politicky tieto návrhy. A možno aspoň opraví protiústavnosť, ktorá je obsiahnutá v nedávno schválenom znení zákona o Košiciach. Škoda len, že napríklad nechcete opraviť aj ten zákon o Bratislave, ktorý obsahuje rovnaké ustanovenie. Presne tá istá argumentácia by sa dala použiť. Ale tam je to zrejme, zrejme jedno, lebo to platí odjakživa, čiže o to sa koalícia nestará, stará sa iba o ten vlastný piesoček, ktorý ona sama spôsobila, tak teraz, aby náhodou sa nestalo, že Ústavný súd pred voľbami povie, že pán poslanec Šimko presadil niečo protiústavné, tak radšej asi pozametá tento neporiadok, ktorý narobil a ktorý veľmi pravdepodobne je tiež dôsledkom toho legislatívneho procesu, a tým už skončím, že keby to šlo riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania, tak na toto by sa prišlo už vo fáze pripomienkového konania. A predkladajúci subjekt, asi ministerstvo vnútra, by sa muselo nejako vysporiadať s pripomienkami verejného ochrancu práv, že toto riešenie, požiadavka, aby každá mestská časť mala aspoň jedného poslanca, môže byť v rozpore s ústavou. A som presvedčený, že v takom prípade by boli oveľa menšie šance, že takáto právna úprava – a teraz myslím tieto jedno alebo dve ustanovenia v celom tom zákone – by sa do neho dostali. Aj keď zase rozumiem, že toto bolo niečo, čo bolo použité na zvýšenie nejakej politickej priechodnosti, že rušíme vám mestské časti, ale budete mať aspoň jedného zástupcu, ale opäť je to len potvrdenie toho, že takýmto spôsobom by sa tak zásadné veci, ako je napríklad reforma mestských častí v Košiciach, robiť nemali. Ďakujem. Na vaše vystúpenie v tejto chvíli 10 faktických poznámok, začína pán poslanec Horecký. Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, s viacerými pointami vášho vystúpenia sa stotožňujem. Ďakujem zaň. Súhlasím, že občania zverili politikom moc a majú mať možnosť ju odobrať. Určite áno. Preto máme pravidelné demokratické voľby. Prípadne máme zadefinované ústavné príčiny na predčasné voľby, ako je opakovaná neschopnosť Národnej rady sa zísť a rokovať, ako je vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky a podobne. Ale nie tak, ako ste povedali, skracovať volebné obdobie referendom, keďže občania dali mandát, zvolili si politikov a zverili moc na štvorročné volebné obdobie. Nuž, z tohto návrhu koalície trčí podľa mňa účelovosť a politický kalkul. Je to podobné ako pri voľbách zo zahraničia, pri korešpondenčnej voľbe, kedy sa aj zástupcovia koalície priznali, že im to vychádza, pretože tí ľudia, ktorí volia zo zahraničia korešpondenčne, volia iné strany. KDH, ja osobne sa k tomu staviame principiálne. Ani my tam nemáme kto vie aké vysoké percentá, ale bez ohľadu na to, či nám to vyhovuje, či nám to nevyhovuje, ctíme právo občanov na voľbu aj zo zahraničia. Chceme voči zahraničným Slovákom byť maximálne ústretoví. Ak by ste to mysleli, vážení kolegovia z koalície, úprimne s tým posunom moci k občanom a k ich rešpektu, tak by vaši ministri prišli a čelili odvolávaniu v parlamente, lebo parlamentu sa zodpovedajú. Tam sú hlasy voličov realizované do našich mandátov. To by bol príklad úcty. Podobne ste mali možnosť reformovať verejnú správu, a nie trestnú. Ďalej pani poslankyňa Bihariová. Ďakujem za slovo. Pán poslanec, výborne si zhrnul to, prečo je táto staronová láska koalície k referendu naozaj bezškrupulózne účelová. Ak sa dá referendum použiť ako nástroj tlaku na opozíciu, tak vtedy sa zrazu stáva sviatkom priamej demokracie. Keby to robila súčasná opozícia, tak sa to bude vyhodnocovať ako spochybňovanie výsledku volieb. Čo je však veľmi podstatné, a tiež si to spomenul, že keď sa občania dožadujú každodennej kontroly moci, tak vtedy sa stáva pre vládu akákoľvek takáto požiadavka alebo demokracia ako taká otravovaním pri žatve. Hovorím najmä o takých požiadavkách, ako je bezplatný prístup k informáciám, k zachovaniu nezávislých inštitúcií, k zachovaniu kontrolných inštitúcií, k zapojeniu odborov, obce, keď volajú po väčšej transparentnosti, tak vtedy má vláda hluché uši. Nedajbože teda, keď sa ešte snažia vykonávať svoje politické práva formou angažovania sa v mimovládnych organizáciách alebo majú nejaký bakánny transparent na proteste, tak vláda je schopná kvôli tomu viesť trestné stíhanie. A, čo je posledná poznámka, ja som si naozaj istá, že občania nečakajú to, že budú každé dva roky voliť a budú v permanentnej kampani, kde vlastne, hej, budú nič iné vnímať v politike, iba neustále súperenie politických aktérov. Oveľa viac budú podľa mňa vďačnejší, ak by ste im zachovali tie reálne každodenné možnosti na každodennú kontrolu výkonu štátnej moci. Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďalšia. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Šimko pretransformoval návrh zákona o Košiciach z pôvodných dvoch bodov cez pozmeňovák v druhom čítaní na reformu Košíc. S mnohými chybami teda, ako aj spomínal pán Dostál, na ktoré sme ho upozorňovali. A teraz pán Šimko opäť pretransformoval návrh o zmene dĺžky volebného obdobia pre samosprávy cez pozmeňujúci návrh na opravu chýb, ktoré urobil pri návrhu zákona o Košiciach. No, čiže pán Šimko, takto nejako vy fungujete a vy idete nás o niečom poučovať. A keby mal pán Šimko naozaj úprimný záujem robiť reformu v Košiciach, tak to naozaj urobí úplne iným procesom, ale pán Šimko jednoznačne chcel vytĺkať z tohoto len politické body ako teda kandidát na župana. A pán Dostál, že vy ste sa ešte zamýšľali nad tým, že prečo to referendum teda je možné vyhlasovať iba v druhom a treťom roku, a tiež je to zaujímavé a zase to len usvedčuje týchto ľudí z koalície, že oni absolútne nerozmýšľajú nad tým, že strany, ktoré chcú vládnuť, môžu mať nejaký plán na štyri roky, že reformy môžu trvať jeden, dva, tri, štyri roky alebo aj dlhšie obdobie, ktoré treba ľuďom vysvetľovať, že tie reformy nejako trvajú, ale tu ste sa opäť len usvedčili, že vy absolútne neviete, vy vôbec nad tým nerozmýšľate, že zase len rok a keď za rok sa neukážete, tak už budú mať právo. Samozrejme, nech to právo ľudia majú, ale tento celý spôsob, ako vy na to nazeráte, vás len odhaľuje, to, akí ste. Jednoducho, ja neviem ani, ako to mám pomenovať, že vy vôbec nerozmýšľate nad tou podstatou, že proste sa ráno zobudíte podľa mňa a idete písať návrh zákona. Pán poslanec Šimko. Pán poslanec Dostál, ja úplne chápem, že ste osobne zainteresovaný v tom, ak by sa konalo referendum, pretože vy ste v druhom a treťom roku Matovičovej vlády robili, a neviem, nechcem to prejudikovať, ale človeka, ktorý schvaľoval asi postupy pani Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti, pretože ste boli jej štátnym tajomníkom, a to, myslím si, že sú holé fakty. A práve to by vám vadilo, že vláda v danej chvíli by pri referende absolútne bola naozaj na holičkách. Vtedy tá vaša Matovičova, Hegerova a následne Ódorova a už by tu nebola po možno dvoch rokoch. Ale povedzme si pravdu. Jediným nositeľom moci na Slovensku je občan. Nie štátny tajomník, nie poslanec parlamentu ani ďalší ústavní činitelia. A ak občania majú právo moc dávať politikom, odovzdávajú im ju vo voľbách, tak ju majú moc vziať aj prostredníctvom referenda. A na tom neviem, či je niečo zlé, ale 600 000 podpisov v roku 21 naozaj bolo po Slovensku vyzbieraných. No ale vám to vtedy nevyhovovalo ani vašej vtedajšej prezidentke. No, ak vláda, ktorá plní svoje sľuby a má podporu občanov, sa možnosti referenda nemá čo obávať. Ja v tomto nevidím žiaden problém. No ale vy v tom vidíte ohrozovanie demokracie. No a čo sa týka zákona o Košiciach, tak viete, pri maximálnej možnej prokošickej angažovanosti z mojej strany sme takmer dva roky robili všetky opatrenia, aby sme ich vyladili. No a ak nedáme do popredia, tak ako vy, politické ego a chceme dať naozaj veci do takej kondície, aby tam neboli žiadne zádrheľ, tak zase je to zlé. Mňa to naozaj vo vzťahu k vám mrzí, lebo všetko je zlé a všade sú len pochmúrne informácie. Ale v neposlednom rade všetkých tých bratislavských poslancov by som chcel pozvať na východ na taký eastern trip. Lietajú lietadlá. Poďte sa presvedčiť, ako žijú ľudia. Pán poslanec Svoboda. Ďakujem za slovo. Pán Dostál, chcem sa vás spýtať, či vôbec viete, ako fungujú samosprávy, akým otázkam musia čeliť primátori, starostovia alebo problémom, s akými sa dennodenne stretávajú. Je verejne známe, či už SaS-ka, Demokrati, Matovičovci alebo aj Progresívci, nemáte alebo máte nulové regionálne zastúpenie, štruktúry. Ste len také tzv. politické firmičky z Bratislavy a jej okolia. Z tohto dôvodu ma absolútne neprekvapuje, že priam sa desíte z vôle ľudí. Desili ste sa jej hlavne počas vlády – hrozovlády – Igora Matoviča a desíte sa aj teraz. Preto nechcete vrátiť moc do rúk ľudí a umožniť im odvolávať neschopných politikov. Ďalej pán poslanec Kalivoda. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Dostál, no ja sa naozaj čudujem, že vy, taký samozvaný guru demokracie ako takej, sa staviate proti tomu, aby ľudia mali možnosť zobrať moc politikom, keď s nimi nie sú spokojní. A teraz by ste mali takú jedinečnú príležitosť napraviť tú krivdu z vašej predchádzajúcej vlády, kedy ste podporili ústavný zákon, ktorým sa práve táto možnosť ľuďom zobrala, respektíve sa nedala do tej ústavy, kedy jednoducho vtedy sa zrušila možnosť skrátiť volebné obdobie vlády formou referenda. Takže ak by ste chceli túto krivdu napraviť, tak by ste mohli teraz zahlasovať za túto našu zmenu. A viete, práve v čase vašej vlády bola takáto možnosť prepotrebná. Vy ste vtedy, respektíve pani „Seňka“ Čaputová, hodila 600 000 hlasov ľudí alebo podpisov ľudí, ktorí podpísali petíciu za predčasné voľby, do koša a proste spláchla to, ale práve za vašej vlády to bolo treba, pretože vy ste tú krajinu, ja to tu budem donekonečna opakovať, lebo málo sa to už pripomína, vy ste tú krajinu zdevastovali, vaša vláda, rozbili ste ekonomické väzby, rozbili ste medziľudské väzby. Jednoducho vy ste tú krajinu zdevastovali a vtedy by bolo veľmi dobré mať takýto inštitút v zákone a jednoducho tú vašu vládu poslať vtedy do čerta. Takže prosím, vôbec toto takéto niečo nespochybňujte. Je to vec, ktorá by mala fungovať a vláda, ktorá funguje a koná v prospech občanov, tá sa nemusí ničoho báť. A ak je to naopak.

Pani predkladateľka. Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o štyroch návrhoch zákonov, z toho dvoch. Návrh novely ústavy a dvoch návrhoch zákonov o obecnom zriadení. Dve dvojičky pochádzajú z dielne Slovenskej národnej strany. Ďalšie dve z dielne HLAS-u. A je také trošku váš, nie?, že celý deň dneska prebieha rozprava v druhom čítaní vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišla. Vlastne iba k tým návrhom HLAS-u. Že, kým Slovenská národná strana len tak len ticho sedí. Na pani poslankyňu asi pripadla služba za navrhovateľov, tak celý deň sa tu rozprávame o tých dvoch návrhoch, s ktorými prišiel HLAS. A ktoré teraz HLAS využíva na prezentovanie vlastnej agendy, ktorá vlastne ani nesúvisí s tým, čo je obsahom tých návrhov novely ústavy a návrhov noviel zákonov, o ktorých rokujeme. HLAS si tu odprezentoval dva pozmeňujúce návrhy, teda reálne viac, ale také relevantné dva. Jeden k referendu o skracovaní volebného obdobia parlamentu, čo nemá nijaký súvis s predlžovaním volebného obdobia samospráv. A druhý sa týka úpravy pravidiel volieb v Košiciach. Čím len teda pán poslanec Šimko reaguje na vlastný zbabraný návrh alebo presadený zákon, ktorým novelizoval zákon o Košiciach. A možno to súvisí aj s tým, že teda asi tak počítate s tým, že tie ústavné zákony neprejdú a ten pozmeňujúci návrh HLAS-u k novele ústavy z dielne HLAS-u je tak pro forma daný. Je to taká hra. Nie je to myslené vážne. Ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka pravdepodobne bude schválený. Predpokladám, že áno a zapracujete ho do novely HLAS-u, ktorá je technicky lepšie pripravená ako tá novela zákona o obecnom zriadení z dielne SNS, kde nemysleli na to, že treba upraviť aj dĺžku volebného obdobia samospráv aj v zákone o Košiciach. A budem reagovať aj na tie pozmeňujúce návrhy, aj na rozpravu, ktorá tu k nim prebieha. Pán poslanec Svoboda vo faktickej poznámke povedal, že my nedôverujeme samosprávam. Že my im nechceme dopriať päťročný mandát. Ale tak to je veľmi zvláštne chápanie dôvery alebo nedôvery v samosprávy. Veď to nie je o tom, že keď dôverujem v nejakú inštitúciu, tak sa budem snažiť predĺžiť jej volebné alebo funkčné obdobie. Veď naše samosprávy v porovnaní so vládnou úrovňou fungujú dobre alebo teda prinajmenšom výrazne lepšie. A fungujú, čuduj sa svete, už viac ako tri desaťročia so štvorročným volebným obdobím a sú menej zadlžené a vytvárajú menšie dlhy ako centrálna vláda. Stačí im na to štvorročné volebné obdobie. Vy ste si tu vytvorili nejaký umelý problém, ktorý v realite neexistuje, ktorý nepociťuje ani väčšina samospráv a už vôbec ho nepociťujú občania. Lebo nie je to o tom, ako dlho budú pri moci samosprávy, ale aké podmienky pre fungovanie im štát vytvára. Samosprávy dobre fungujú aj v štvorročnom volebnom období a som presvedčený, že budú dobre fungovať aj naďalej, keďže verím, že tento váš návrh neprejde. To, prečo by sa malo predĺžiť volebné obdobie parlamentu, ako to navrhuje Slovenská národná strana, tak o tom sa už ani nediskutuje. To sa už aj zabudlo, že taký návrh je na programe a je teda celkom zjavné, že ten návrh ani nebol myslený vážne, že to bolo len tak, aby sa návrh SNS nejako odlíšil od návrhu HLAS-u. Takže teraz aj ja nebudem sa ďalej venovať tým návrhom SNS. Budem sa venovať návrhom HLAS-u a teda hlavne tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli, keďže sme v druhom čítaní. A prvý sa týka novely ústavy. A teda myslím, že pán poslanec Blcháč ho už pri jednom z predchádzajúcich rokovacích dní odprezentoval, dnes ho odprezentoval pán predseda Národnej rady Raši a týka sa toho, že by referendom malo byť možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Zaznela tu taká téza z jeho úst, že občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. A potom o niekoľko hodín som tie isté slová počul od pána poslanca Svobodu vo faktickej poznámke, čiže asi to máte v nejakom komunikačnom manuáli, že toto máte prezentovať. Ale ja neviem, z čoho vychádza toto tvrdenie. Mohli by ste to nejako objasniť, kde to má pôvod? Preboha, v drvivej väčšine demokratických krajín také niečo neexistuje. Neexistuje, že zvolíte si parlament a potom ho môžete odvolať, naopak, je zakázaný imperatívny mandát, čo sa ale teda týka individuálnych poslancov. Ale demokratické krajiny nemajú vo svojich ústavných systémoch s dvoma výnimkami, ktoré sú mne známe, a to je Lotyšsko a Lichtenštajnsko, nemajú vo svojich volebných ústavných systémoch možnosť skracovania volebného obdobia referendom. Prečo? Nie sú tie krajiny demokratické? Alebo len normálne v nich funguje zastupiteľská demokracia, ktorá spočíva na tom, že si ľud zvolí svojich zástupcov a tí zástupcovia počas vymedzeného obdobia vykonávajú ten mandát, ktorý dostali od občanov. A po uplynutí volebného obdobia skladajú účty a ľudia si zvolia nových zástupcov. Tak to funguje všade vo svete. Zastupiteľská demokracia. A áno, ak tam bývajú mechanizmy predčasných volieb, tak bývajú nie preto, že sa zmenia nálady verejnosti a že voliči, ktorí sa rozhodli vo voľbách pre nejakú stranu alebo skupinu strán, si po roku, dvoch alebo troch myslia, že nerozhodli sme sa správne, tak budú predčasné voľby. Ak sú nejaké predčasné voľby, tak sú v dôsledku toho, že to zvolené teleso, parlament, nie je schopné plniť svoju funkciu, nie je schopné vytvárať väčšinu, ktorá je potrebná na prijímanie zákonov alebo na fungovanie vlády. Áno, v takej situácii je na mieste, aby politici, ktorí dostali mandát od ľudu, ľudu ten mandát vrátili. A opakujem, že takto, s výnimkou Lotyšska a Lichtenštajnska, to funguje vo všetkých ostatných demokratických krajinách, prinajmenšom v Európe, ale myslím si, že aj vo väčšine iného demokratického sveta. Možno by ste ešte nejaký jeden príklad mimo Európy našli. A pán podpredseda, pán predseda Národnej rady Raši povedal ďalšiu tézu, že ľudia by nemali mať možnosť vyjadriť sa k politikom a k politike iba raz za štyri roky a potom iba pasívne pozorovať, čo sa deje. Že ten argument v prospech referenda o predčasných voľbách je, že veď áno, moc pochádza od občanov. Tak by to nemalo byť iba o tom, že občania raz za štyri roky prídu k voľbám a tým to hasne. S tým ja úplne súhlasím. Akurát si nemyslím, že tá forma účasti občanov na správe vecí verejných mimo účasti vo voľbách má spočívať v tom, že sa budú konať referendá o predčasných voľbách. Ale máme tu predsa dôležité nástroje pre participáciu občanov na správe vecí verejných a občania majú právo obracať sa na svojich zvolených zástupcov formou petícií. A môžu ich oslovovať individuálne, môžu prejavovať svoj názor, prezentovať a využívať slobodu prejavu. Môžu sa zhromažďovať, protestovať, dávať najavo, že s niečím nesúhlasia alebo že niečo podporujú a presadzujú. A môžu kritizovať svojich zvolených predstaviteľov individuálne aj kolektívne, môžu sa vyjadrovať k návrhom zákonov, najobvyklejšou formou je pripomienkovanie návrhov zákonov vo fáze pripomienkového konania, či už formou individuálnych pripomienok alebo hromadných pripomienok. V tomto je Slovenská republika veľmi ďaleko, že umožňuje verejnosti vyjadrovať sa k návrhom zákonov v rámci legislatívneho procesu a presadzovať svoje individuálne skupinové záujmy, ktoré častokrát sú ale aj obhajobou verejného záujmu. Akurát, že na tieto formy participácie súčasná vládna koalícia nie je až taká citlivá. Pretože to, ako krivíte legislatívny proces, a mám teraz na mysli skrátené legislatívne konania, vynechávanie pripomienkového konania alebo prílepky alebo aj poslanecké návrhy zákonov v prípade dôležitých záležitostí, ktoré sa týkajú širokého okruhu subjektov, a teda de facto vyhýbanie sa pripomienkovému konaniu. Toto všetko oslabuje participáciu, oslabuje možnosť občanov vyjadrovať sa k veciam verejným aj inak, ako že raz za štyri roky voliči prídu k volebným urnám a hodia tam ten lístok. Ale to vám akosi nevadí. To sú nástroje všetky, ktoré s obľubou využívate výrazne nadštandardne v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami. A keď sa ľudia zídu na námestiach a protestujú, vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, tak to neberiete ako legitímny prejav občianskeho názoru, ktorý sa vám nemusí páčiť, nemusíte s ním súhlasiť, ale musíte uznať, že ľudia majú na neho právo. Nie, vy tvrdíte, že je to nerešpektovanie výsledkov volieb, pokus o puč, nejaké temné sprisahanie s účasťou gruzínskej légie. Veď ale to je tiež spôsob, akým ľudia prejavujú svoj názor a zapájajú sa do verejného diania a nečakajú štyri roky na to, kým budú ďalšie parlamentné voľby. Takže táto vaša téza, s ktorou prišiel pán predseda Národnej rady a ktorú som už tiež zachytil vo viacerých vyjadreniach predstaviteľov HLAS-u, nie je. Je pravda, že ľudia majú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom alebo vyjadrovať sa k verejnému dianiu aj inak ako účasťou vo voľbách raz za štyri roky. Ale naplnenie tejto tézy nespočíva v tom, že budú sa konať predčasné voľby alebo teda bude sa konať referendum o predčasných voľbách. A napokon, ani v tom vašom návrhu nie ste konzistentní, keď tvrdíte, že ľud alebo občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. Keby ste si povedali, že áno, majú to právo, ale nie rok na začiatku volebného obdobia a nie rok na konci volebného obdobia. Ja tomu technicky rozumiem síce. Ale vlastne zo štvorročného obdobia majú ľudia túto možnosť iba polovicu alebo by mali, ak by sa presadilo vaše riešenie. Tak potom ale tá téza platí iba na polovicu, platí iba v polovici? Tvrdíte, že každá vláda musí dostať aspoň minimálny čas, aby ukázala, ako vie vládnuť. Ale ja potom nechápem, čo je na tom minimálny čas, že rok má dostať ako minimálny čas. Keď nejaká vláda kandiduje s programom na štyri roky, tak po roku sa už ukáže, čo urobila. No. Nakoniec, aj keď nie v poslednom rade, celý ten návrh je do veľkej miery pokrytecký. Lebo, a to sa netýka iba vládnej koalície, častokrát aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. Aj niektorí opoziční politici k tomu tak pristupujú, že keď sme pri moci, tak neotravujte nás nejakými snahami o referendum, o predčasných voľbách. Je to nerešpektovanie výsledku demokratických volieb. Vy tu spochybňujete výsledky demokratických volieb. A keď sme v opozícii, tak každé volebné obdobie iniciujeme referendum o predčasných voľbách. Smrť láska, tuto, tuto opakovane, a to máte aj asi tiež v tom manuáli, čítate, že v minulom volebnom období v roku 2023 pri novele ústavy bol návrh, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie, a pozmeňujúcim návrhom troch politikov, poslancov, vtedy už nie, nie všetci boli v koalícii, respektíve už koalícia bola rozpadnutá, ale povedzme, že súčasných opozičných politikov bola z toho návrhu novely vypustená táto možnosť. Takže čo nám to tu vy hovoríte, opozícia, že vy to chcete, keď vy ste to vlastne spôsobili? Ale to bolo v roku 2023, teraz je rok 2026 a keby vám naozaj záležalo na tom, aby taká možnosť existovala, aby existovala možnosť skracovať volebné obdobie referendom, tak čo ste toho 2,5 roka robili? Však ste mohli s takýmto návrhom prísť na začiatku volebného obdobia. A je možné, že časť opozície by vám ho podporila a získali by ste ústavnú väčšinu. Ja by som za to určite nehlasoval, lebo ja si myslím, že sme v zastupiteľskej demokracii a nemá sa skracovať volebné obdobie referendom a myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii a či mi to práve vyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie mojim politickým oponentom, alebo mi to nevyhovuje, lebo by sa skrátilo volebné obdobie v období, keď strana, ktorú v parlamente zastupujem alebo klub, ktorého som členom, je súčasťou vládnej koalície. Ale je možné, že časť opozície by vám to schválila a pán prezident by v pokoji vyhlásil napríklad to referendum, ktoré iniciovali Demokrati. Ale to ste nespravili. Prichádzate s tým na konci volebného obdobia, keď je už zjavné, že sa to nebude týkať tohto volebného obdobia, lebo ten rok už by sa nestihol. A možno sa to bude týkať budúceho volebného obdobia, ak to prejde. Keď, ako predpokladáte, ako predpokladajú prieskumy verejnej mienky, vy budete už pravdepodobne v opozícii. A za vrchol pokrytectva politických hier považujem aj tie úvahy, že keď vám v opozícii prekáža to predĺženie volebného obdobia samospráv, tak my to odtiaľ vypustíme. Však to tam nemusí byť, ale nechajte nám tam to skracovanie volebného obdobia parlamentným referendom. Čiže vlastne ani ten svoj pôvodný návrh nemyslíte celkom vážne, len ste ho sem tak predložili, je to len taká hra, ako niečo, čo tu teraz s obľubou predvádza pán poslanec Micheľko na začiatku volebného obdobia s kultúrnymi zákonmi, teraz najnovšie s novelou zákona o rokovacom poriadku, že niečo navrhnete do prvého čítania a potom po druhom čítaní je to niečo úplne, ale úplne iné. V tomto prípade dokonca tak iné, že by to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu, tam z toho nezostalo nič. Všetko, čo by bolo v tej schválenej novele ústavy, by bolo niečo, čo by tam pribudlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže novela ústavy by nebola o predlžovaní volebného obdobia samospráv, ale o skracovaní volebného obdobia parlamentu referendom. Skvelý legislatívny proces. No a druhý relevantný pozmeňujúci návrh sa týka novely zákona o obecnom zriadení, respektíve novely zákona o Košiciach, a tento návrh uviedol pán poslanec Šimko a vrátil sa k tej svojej novele zákona o Košiciach, ktorá tu bola výdatne kritizovaná zo strany opozície. Ale musím povedať, že predovšetkým z hľadiska toho procesu. Lebo to bolo presne to isté. Bol predložený dvoj- alebo trojbodový návrh novely zákona o Košiciach, o ktorom bolo už v čase jeho predkladania známe, že v druhom čítaní príde veľký pozmeňovák. A obsah toho pozmeňováku bude ten zásadný obsah schváleného zákona. Nie to, čo bolo na začiatku, nie, že koľko bude mať Košice viceprimátorov a koľko bude, že sa zvýši počet poslancov a znížia sa ich odmeny. Podstatné je, že sa má redukovať počet mestských častí. A problémom nie je tá redukcia počtu mestských častí. Problémom je ten spôsob, akým ste to urobili. Že ste do prvého čítania dali niečo, čo neobsahovalo tú redukciu, a až v druhom čítaní ste ten návrh upravili. A urobili ste, nazvime to, komunálnu reformu v Košiciach cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona. Čiže to bola aj moja hlavná výhrada voči tomu. Však my sa možno aj s pánom poslancom Šimkom zhodneme, že 22 mestských častí v Košiciach je veľa. Ale neviem, či sa zhodneme, ale aj počet obcí na celom Slovensku je nadmerný. Máme tu príliš veľa malých obcí, ktoré vydávajú príliš veľa len na svoju samotnú prevádzku a neostáva dostatok prostriedkov na poskytovanie služieb. Ale teda nevidím nejaké veľké snahy zo strany vládnej koalície, aby to riešila aj vo vzťahu k rozdrobenosti sídelnej štruktúry na celom území Slovenska. Rieši to koalícia z iniciatívy pána poslanca Šimka iba vo vzťahu ku Košiciam a naozaj som presvedčený, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, že to je nesprávne, že správny postup by bol, keby s takým návrhom prišla vláda, keby bol v pripomienkovom konaní, keby bol prediskutovaný s Košičanmi a s košickou samosprávou. A samozrejme, že by sa to stretlo s kritikou, lebo nepredpokladám, že by niektorý starosta mestskej časti súhlasil s tým, aby jeho mestská časť bola zrušená, ale keď si za tým stojíte, no tak ste mali postupovať spôsobom, že prídete s nejakým návrhom, obhájite si ho a ustojíte tú kritiku. Nie, že tu v druhom čítaní predložíte pozmeňujúci návrh, ktorým sa tá zásadná reforma uskutoční. No a prečo o tom hovoríme teraz pri novele zákona, ktorou sa má predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov? No, preto, že verejný ochranca práv upozornil na to, že časť toho schváleného zákona pána poslanca Šimka pravdepodobne je v rozpore s ústavou, narúša rovnosť volebného práva a pretože tým, že sa do zákona zakotvilo, že každá mestská časť musí mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, tak nie je možné dosiahnuť rovnosť volebného práva, teda to, aby na jedného zvoleného poslanca pripadal približne rovnaký počet voličov. Čiže dalo by sa aj oceniť, že poslanec vládnej koalície počúva verejného ochrancu práv a zobral vážne jeho upozornenia o možnej protiústavnosti schválenej právnej úpravy, čo je teda pozitívum. Ale hovorím, dalo by sa oceniť v situácii, keby to upozornenie prišlo až následne. Ale veď poslanci, myslím, 14. apríla dostali do svojich e-mailových schránok upozornenie od verejného ochrancu práv, že navrhovaná úprava nie je v poriadku. Lebo upozorňovalo toto upozornenie na zákon o Bratislave, kde obdobná formulácia existuje, teda že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. A verejný ochranca práv nás upozornil, že toto podľa jeho názoru nie je v súlade s ústavou. A v tom istom čase sa v parlamente rokovalo o návrhu novely zákona o Košiciach pána poslanca Šimka, do ktorého v druhom čítaní sa dostala presne taká istá úprava, na ktorej protiústavnosť nás upozorňoval verejný ochranca práv a zároveň nás informoval, že sa obrátil na Ústavný súd vo veci zákona o Bratislave. Následne aj potvrdil, že ak bude schválená táto úprava, tak sa obráti na Ústavný súd aj vo veci protiústavnosti zákona o Košiciach. Takže k tejto situácii nemuselo dôjsť. Táto rozprava tu teraz nemusela prebiehať vo vzťahu k tomuto návrhu. Tento pozmeňujúci návrh nemusel byť predložený. Pretože sa to mohlo vyriešiť už pri schvaľovaní novely zákona o Košiciach, s ktorou prišli páni poslanci Šimko a Zachar. Stačilo počúvať upozornenia verejného ochrancu práv. Stačilo počúvať to, čo sme vám tu viacerí opoziční poslanci a poslankyne hovorili, lebo keďže ste si asi neprečítali to, čo prišlo od verejného ochrancu práv, tak sme sa vám to snažili pripomenúť. Pozor, verejný ochranca práv upozorňuje na to, že zákon o Bratislave je protiústavný podľa jeho názoru. Je protiústavný preto, lebo obsahuje ustanovenie, podľa ktorého každá mestská časť má mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Vy v tom istom čase ste rovnaké ustanovenie dali do zákona o Košiciach. Ale dobre, tak aspoň nejaká sebareflexia prebehla, to treba oceniť. Len zasa netvárme sa, že tie informácie o možnej protiústavnosti prišli až po schválení toho zákona. A otázne je, nakoľko je za tým naozaj uvedomenie si toho, že to, ako to pán poslanec Šimko naformuloval a ako mu to parlamentná väčšina schválila, je naozaj zlé, a nakoľko to súvisí s obavou, že keďže sa verejný ochranca práv obrátil na Ústavný súd a doteraz má verejný ochranca práv vcelku slušnú bilanciu, čo sa týka svojich podnetov na Ústavný súd, myslím, že vo všetkých prípadoch mu Ústavný súd zatiaľ vyhovel. Tak mohla existovať reálna obava, že teda pán verejný ochranca práv uspeje aj s týmto svojím podaním. A dokonca sa mohlo stať, že bude pozastavená účinnosť tohto bodu, no tak to preventívne pán poslanec Šimko sa rozhodol vyriešiť takýmto spôsobom. Zaznelo tu, že my tu v Bratislave všetci sme odtrhnutí od reality. Zaznelo to, že Košičania chceli a chcú redukciu počtu mestských častí. Tak ja len potom nerozumiem, že keď to Košičania chcú, tak v čom bol problém, aby to išlo normálnym procesom, za ktorý by sa postavila vláda, ktorý by bol prediskutovaný aj s Košičanmi a možno, že by predstavitelia košickej samosprávy nesúhlasili, ale keď to chcú Košičania, tak by to bolo aj z pohľadu vládnych strán úplne v poriadku. Opakovane tu zaznieva, že sa bojíme referenda. A vy ste tam síce nastavili referendum, ale nastavili ste ho takým spôsobom, že mestské zastupiteľstvo sa pomerne rýchlo má zhodnúť na nejakom inom návrhu, potom im ho má odsúhlasiť Rada starostov a potom má byť schválené v referende, pričom teda referendá veľmi platné na Slovensku nebývajú a to ani celospoločensky, štátne, ani miestne. Čiže to nie je tak, že keď sa Košičania rozhodnú, že chcú zmeniť súčasný stav, tak bude nejaké referendum, ktoré prejde, a keď neprejde, tak ostáva súčasný stav. Vy nastavujete nejaký iný stav, štyri mestské časti, a keby ich Košičania alebo košická samospráva, aj väčšina košických voličov, chceli viac, tak dali ste im nejakú šancu. Ale to nie je o tom, či sa kto bojí alebo nebojí referenda. To ste v podstate nastavili defaultne to vaše riešenie. A pre iné riešenie ste vystavali veľmi komplikovanú cestu cez zastupiteľstvo, Radu starostov a ešte platné mestské referendum. No. Zaujímavé je, že teda Vystavali veľmi komplikovanú cestu. Cez zastupiteľstvo, radu starostov a ešte platné mestám mesto Kováčová. No. Zaujímavé je, že teda týmto riešením, a teraz už tu vystupujete ako splnomocnenec pre rozvoj východného Slovenska, a naozaj je taká náhoda, že stali ste sa splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska päť mesiacov pred komunálnymi a župnými voľbami, v ktorých budete kandidovať na košického župana, sa náhody takéto stávajú. Tak neviem, či v tomto prípade ide o rozvoj východného Slovenska alebo ide o súčasť vašej volebnej kampane. Lebo, keď ako poslanec predkladáte nejaké návrhy zákonov, je to vaše legitímne právo, aj keď to použijete potom v županskej kampani, dobre? Ale to, že vás spraví minister splnomocnencom pre rozvoj východného Slovenska, tak tam nejde o východné Slovensko ani o jeho rozvoj, ale tam ide o zvýšenie vašich šancí vo volebnej kampani. Čiže možno by skôr bolo priliehavé nazvať to splnomocnencom pre zvolenie pána Šimka za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže máme tu zaujímavú diskusiu k štyrom návrhom zákonov, pričom možno od začiatku, ale dnes už je úplne zjavné, že tie dve novely ústavy neprejdú. Rovnako je zjavné, že návrhu SNS nikto nevenuje žiadnu pozornosť. Ale návrhom HLAS-u áno, teda HLAS dokázal naplno využiť aspoň politicky tieto návrhy. A možno aspoň opraví protiústavnosť, ktorá je obsiahnutá v nedávno schválenom znení zákona o Košiciach. Škoda len, že napríklad nechcete opraviť aj ten zákon o Bratislave, ktorý obsahuje rovnaké ustanovenie. Presne tá istá argumentácia by sa dala použiť. Ale tam je to zrejme, zrejme jedno, lebo to platí odjakživa, čiže o to sa koalícia nestará, stará sa iba o ten vlastný piesoček, ktorý ona sama spôsobila, tak teraz, aby náhodou sa nestalo, že Ústavný súd pred voľbami povie, že pán poslanec Šimko presadil niečo protiústavné, tak radšej asi pozametá tento neporiadok, ktorý narobil a ktorý veľmi pravdepodobne je tiež dôsledkom toho legislatívneho procesu, a tým už skončím, že keby to šlo riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania, tak na toto by sa prišlo už vo fáze pripomienkového konania. A predkladajúci subjekt, asi ministerstvo vnútra, by sa muselo nejako vysporiadať s pripomienkami verejného ochrancu práv, že toto riešenie, požiadavka, aby každá mestská časť mala aspoň jedného poslanca, môže byť v rozpore s ústavou. A som presvedčený, že v takom prípade by boli oveľa menšie šance, že takáto právna úprava – a teraz myslím tieto jedno alebo dve ustanovenia v celom tom zákone – by sa do neho dostali. Aj keď zase rozumiem, že toto bolo niečo, čo bolo použité na zvýšenie nejakej politickej priechodnosti, že rušíme vám mestské časti, ale budete mať aspoň jedného zástupcu, ale opäť je to len potvrdenie toho, že takýmto spôsobom by sa tak zásadné veci, ako je napríklad reforma mestských častí v Košiciach, robiť nemali. Ďakujem. Na vaše vystúpenie v tejto chvíli 10 faktických poznámok, začína pán poslanec Horecký. Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, s viacerými pointami vášho vystúpenia sa stotožňujem. Ďakujem zaň. Súhlasím, že občania zverili politikom moc a majú mať možnosť ju odobrať. Určite áno. Preto máme pravidelné demokratické voľby. Prípadne máme zadefinované ústavné príčiny na predčasné voľby, ako je opakovaná neschopnosť Národnej rady sa zísť a rokovať, ako je vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky a podobne. Ale nie tak, ako ste povedali, skracovať volebné obdobie referendom, keďže občania dali mandát, zvolili si politikov a zverili moc na štvorročné volebné obdobie. Nuž, z tohto návrhu koalície trčí podľa mňa účelovosť a politický kalkul. Je to podobné ako pri voľbách zo zahraničia, pri korešpondenčnej voľbe, kedy sa aj zástupcovia koalície priznali, že im to vychádza, pretože tí ľudia, ktorí volia zo zahraničia korešpondenčne, volia iné strany. KDH, ja osobne sa k tomu staviame principiálne. Ani my tam nemáme kto vie aké vysoké percentá, ale bez ohľadu na to, či nám to vyhovuje, či nám to nevyhovuje, ctíme právo občanov na voľbu aj zo zahraničia. Chceme voči zahraničným Slovákom byť maximálne ústretoví. Ak by ste to mysleli, vážení kolegovia z koalície, úprimne s tým posunom moci k občanom a k ich rešpektu, tak by vaši ministri prišli a čelili odvolávaniu v parlamente, lebo parlamentu sa zodpovedajú. Tam sú hlasy voličov realizované do našich mandátov. To by bol príklad úcty. Podobne ste mali možnosť reformovať verejnú správu, a nie trestnú. Ďalej pani poslankyňa Bihariová. Ďakujem za slovo. Pán poslanec, výborne si zhrnul to, prečo je táto staronová láska koalície k referendu naozaj bezškrupulózne účelová. Ak sa dá referendum použiť ako nástroj tlaku na opozíciu, tak vtedy sa zrazu stáva sviatkom priamej demokracie. Keby to robila súčasná opozícia, tak sa to bude vyhodnocovať ako spochybňovanie výsledku volieb. Čo je však veľmi podstatné, a tiež si to spomenul, že keď sa občania dožadujú každodennej kontroly moci, tak vtedy sa stáva pre vládu akákoľvek takáto požiadavka alebo demokracia ako taká otravovaním pri žatve. Hovorím najmä o takých požiadavkách, ako je bezplatný prístup k informáciám, k zachovaniu nezávislých inštitúcií, k zachovaniu kontrolných inštitúcií, k zapojeniu odborov, obce, keď volajú po väčšej transparentnosti, tak vtedy má vláda hluché uši. Nedajbože teda, keď sa ešte snažia vykonávať svoje politické práva formou angažovania sa v mimovládnych organizáciách alebo majú nejaký bakánny transparent na proteste, tak vláda je schopná kvôli tomu viesť trestné stíhanie. A, čo je posledná poznámka, ja som si naozaj istá, že občania nečakajú to, že budú každé dva roky voliť a budú v permanentnej kampani, kde vlastne, hej, budú nič iné vnímať v politike, iba neustále súperenie politických aktérov. Oveľa viac budú podľa mňa vďačnejší, ak by ste im zachovali tie reálne každodenné možnosti na každodennú kontrolu výkonu štátnej moci. Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďalšia. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Šimko pretransformoval návrh zákona o Košiciach z pôvodných dvoch bodov cez pozmeňovák v druhom čítaní na reformu Košíc. S mnohými chybami teda, ako aj spomínal pán Dostál, na ktoré sme ho upozorňovali. A teraz pán Šimko opäť pretransformoval návrh o zmene dĺžky volebného obdobia pre samosprávy cez pozmeňujúci návrh na opravu chýb, ktoré urobil pri návrhu zákona o Košiciach. No, čiže pán Šimko, takto nejako vy fungujete a vy idete nás o niečom poučovať. A keby mal pán Šimko naozaj úprimný záujem robiť reformu v Košiciach, tak to naozaj urobí úplne iným procesom, ale pán Šimko jednoznačne chcel vytĺkať z tohoto len politické body ako teda kandidát na župana. A pán Dostál, že vy ste sa ešte zamýšľali nad tým, že prečo to referendum teda je možné vyhlasovať iba v druhom a treťom roku, a tiež je to zaujímavé a zase to len usvedčuje týchto ľudí z koalície, že oni absolútne nerozmýšľajú nad tým, že strany, ktoré chcú vládnuť, môžu mať nejaký plán na štyri roky, že reformy môžu trvať jeden, dva, tri, štyri roky alebo aj dlhšie obdobie, ktoré treba ľuďom vysvetľovať, že tie reformy nejako trvajú, ale tu ste sa opäť len usvedčili, že vy absolútne neviete, vy vôbec nad tým nerozmýšľate, že zase len rok a keď za rok sa neukážete, tak už budú mať právo. Samozrejme, nech to právo ľudia majú, ale tento celý spôsob, ako vy na to nazeráte, vás len odhaľuje, to, akí ste. Jednoducho, ja neviem ani, ako to mám pomenovať, že vy vôbec nerozmýšľate nad tou podstatou, že proste sa ráno zobudíte podľa mňa a idete písať návrh zákona. Pán poslanec Šimko. Pán poslanec Dostál, ja úplne chápem, že ste osobne zainteresovaný v tom, ak by sa konalo referendum, pretože vy ste v druhom a treťom roku Matovičovej vlády robili, a neviem, nechcem to prejudikovať, ale človeka, ktorý schvaľoval asi postupy pani Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti, pretože ste boli jej štátnym tajomníkom, a to, myslím si, že sú holé fakty. A práve to by vám vadilo, že vláda v danej chvíli by pri referende absolútne bola naozaj na holičkách. Vtedy tá vaša Matovičova, Hegerova a následne Ódorova a už by tu nebola po možno dvoch rokoch. Ale povedzme si pravdu. Jediným nositeľom moci na Slovensku je občan. Nie štátny tajomník, nie poslanec parlamentu ani ďalší ústavní činitelia. A ak občania majú právo moc dávať politikom, odovzdávajú im ju vo voľbách, tak ju majú moc vziať aj prostredníctvom referenda. A na tom neviem, či je niečo zlé, ale 600 000 podpisov v roku 21 naozaj bolo po Slovensku vyzbieraných. No ale vám to vtedy nevyhovovalo ani vašej vtedajšej prezidentke. No, ak vláda, ktorá plní svoje sľuby a má podporu občanov, sa možnosti referenda nemá čo obávať. Ja v tomto nevidím žiaden problém. No ale vy v tom vidíte ohrozovanie demokracie. No a čo sa týka zákona o Košiciach, tak viete, pri maximálnej možnej prokošickej angažovanosti z mojej strany sme takmer dva roky robili všetky opatrenia, aby sme ich vyladili. No a ak nedáme do popredia, tak ako vy, politické ego a chceme dať naozaj veci do takej kondície, aby tam neboli žiadne zádrheľ, tak zase je to zlé. Mňa to naozaj vo vzťahu k vám mrzí, lebo všetko je zlé a všade sú len pochmúrne informácie. Ale v neposlednom rade všetkých tých bratislavských poslancov by som chcel pozvať na východ na taký eastern trip. Lietajú lietadlá. Poďte sa presvedčiť, ako žijú ľudia. Pán poslanec Svoboda. Ďakujem za slovo. Pán Dostál, chcem sa vás spýtať, či vôbec viete, ako fungujú samosprávy, akým otázkam musia čeliť primátori, starostovia alebo problémom, s akými sa dennodenne stretávajú. Je verejne známe, či už SaS-ka, Demokrati, Matovičovci alebo aj Progresívci, nemáte alebo máte nulové regionálne zastúpenie, štruktúry. Ste len také tzv. politické firmičky z Bratislavy a jej okolia. Z tohto dôvodu ma absolútne neprekvapuje, že priam sa desíte z vôle ľudí. Desili ste sa jej hlavne počas vlády – hrozovlády – Igora Matoviča a desíte sa aj teraz. Preto nechcete vrátiť moc do rúk ľudí a umožniť im odvolávať neschopných politikov. Ďalej pán poslanec Kalivoda. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Dostál, no ja sa naozaj čudujem, že vy, taký samozvaný guru demokracie ako takej, sa staviate proti tomu, aby ľudia mali možnosť zobrať moc politikom, keď s nimi nie sú spokojní. A teraz by ste mali takú jedinečnú príležitosť napraviť tú krivdu z vašej predchádzajúcej vlády, kedy ste podporili ústavný zákon, ktorým sa práve táto možnosť ľuďom zobrala, respektíve sa nedala do tej ústavy, kedy jednoducho vtedy sa zrušila možnosť skrátiť volebné obdobie vlády formou referenda. Takže ak by ste chceli túto krivdu napraviť, tak by ste mohli teraz zahlasovať za túto našu zmenu. A viete, práve v čase vašej vlády bola takáto možnosť prepotrebná. Vy ste vtedy, respektíve pani „Seňka“ Čaputová, hodila 600 000 hlasov ľudí alebo podpisov ľudí, ktorí podpísali petíciu za predčasné voľby, do koša a proste spláchla to, ale práve za vašej vlády to bolo treba, pretože vy ste tú krajinu, ja to tu budem donekonečna opakovať, lebo málo sa to už pripomína, vy ste tú krajinu zdevastovali, vaša vláda, rozbili ste ekonomické väzby, rozbili ste medziľudské väzby. Jednoducho vy ste tú krajinu zdevastovali a vtedy by bolo veľmi dobré mať takýto inštitút v zákone a jednoducho tú vašu vládu poslať vtedy do čerta. Takže prosím, vôbec toto takéto niečo nespochybňujte. Je to vec, ktorá by mala fungovať a vláda, ktorá funguje a koná v prospech občanov, tá sa nemusí ničoho báť. A ak je to naopak.

Nejaké heslo, že keď ľudia dávajú moc ľuďom, tak musia mať právo im ju vziať. To som už dneska počul od pána Rašiho. Ale teda, pán poslanec Šimko, ja som teda rád, že ste aj mňa spomenuli vo svojom vystúpení a teraz ste hovorili o tom, že ako opozícia torpédovala tú vašu snahu o reformu zákona o Košiciach a samosprávy v Košiciach. No, ja neviem teda, že kto z nás dvoch si to zle pamätá, ale ja si pamätám, že opozícia kritizovala najmä ten spôsob, ktorý ste zvolili, ktorý bol taký, že ste do parlamentu priniesli dvoj- alebo trojbodový návrh zákona, ktorý riešil počet viceprimátorov, počet poslancov mesta, mestského zastupiteľstva a celú tú reformu, zmenu počtu mestských častí ste urobili až v druhom čítaní prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. A teda nehnevajte sa na mňa, ale takto naozaj sa nemá robiť reforma a vy tu hovoríte, a vaši kolegovia, niečo o nedôvere v samosprávu, ale vy ste v rámci druhého čítania si zorganizovali, pripravovali nejaké stretnutie so samosprávami v nejakom hoteli. Miesto toho, aby ste od začiatku poctivo, a najlepšie, keby to robila vláda v riadnom pripomienkovom konaní, prišli s nejakou predstavou, povedzme aj takou, ktorú ste schválili, a išli do toho, že toto idete presadiť, komunikovali so samosprávou, zniesli aj tú kritiku, ktorá by prišla, lebo samozrejme, že by prišla, ale toto nie je spôsob, akým sa to má robiť. A toto bolo predmetom tej kritiky. Toto hlavne kritizovala opozícia na vašom návrhu a toto naďalej na ňom kritizujeme.

Pán predseda, ja nebudem používať žiadne výhovorky. Ja som proti možnosti skracovania volebného obdobia Národnej rady referendom a považujem to za odporujúce princípom zastupiteľskej demokracie a tento názor zastávam bez ohľadu na to, či som práve vo vládnej koalícii alebo v opozícii, na rozdiel od mnohých iných politikov. A povedali ste, že občania dávajú politikom moc a musia mať právo im ju aj vziať. Občania dávajú v zastupiteľskej demokracii politikom moc a po skončení volebného obdobia rozhodujú o tom, komu tú moc dajú, či budú pokračovať tí, ktorí vládli dovtedy, alebo niekto iný. To je štandardný model zastupiteľskej demokracie. Len dve európske krajiny, Lotyšsko a Litva, majú možnosť skracovania volebného obdobia referendom. A teda, to by znamenalo, že tie ostatné demokratické krajiny nie sú tak celkom demokratické, keď neumožňujú referendum o predčasných voľbách. Toto vaše riešenie je neštandardné. Štandard je naopak to, že referendom sa volebné obdobie neskracuje. A napokon aj vy upierate občanom prvý a posledný rok volebného obdobia možnosť skrátiť to referendum. Čiže je to tak iba polovica. Dva roky áno, dva roky nie. Čiže ani vy nenapĺňate tú tézu, ktorú ste povedali a ktorou to odôvodňujete. A súhlasím, že ľudia by nemali štyri roky iba pasívne sa prizerať tomu, čo sa deje a čo robia politici. Majú možnosť sa napríklad vyjadrovať. Majú možnosť sa petíciami obracať na orgány, majú možnosť vyjadrovať sa v pripomienkovom konaní, ale vy im ju beriete napríklad tým, že chodíte cez skrátené legislatívne konania a vynechávate pripomienkové konania alebo schvaľujete prílepky. Ľudia sa môžu vyjadriť prostredníctvom protestov, zhromaždení, kritiky vlády, ale vy to označujete za nerešpektovanie výsledkov demokratických volieb. A je naozaj pokrytecké, že s takýmto návrhom prichádzate na konci volebného obdobia, keď sa to buď bude týkať tej budúcej vlády