Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. S týmto procedurálnym návrhom som sa hlásil ešte vlastne pred vaším procedurálnym, pán podpredseda, ale napriek tomu teda chcem už povedať, že tým rozhodnutím odložiť voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na ďalšiu schôdzu väčšina Národnej rady vyjadrila pohŕdanie Ústavným súdom. Na Ústavnom súde chýba od septembra minulého roka post, je tam uvoľnený post sudcu Ústavného súdu. Podľa zákona o rokovacom poriadku mal voľbu na kandidátov vypísať predseda Národnej rady bezodkladne. To sa stalo až po vyše 70 pracovných dňoch. To bolo pohŕdanie zo strany Petra Pellegriniho a dnes sa k nemu pridala vládna väčšina v tomto pléne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Szalay, spomenuli ste ten kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Ono, mňa tieto kontrolné dni Roberta Fica celkom fascinujú, lebo pre laického diváka to môže pôsobiť tak, že on ako predseda vlády akoby nemohol denno-denne komunikovať so svojimi ministrami a sledovať, ako plnia programové vyhlásenie vlády, a potom raz za rok alebo raz za pol roka ich navštívi, aby teda skontroloval, či plnia, alebo neplnia vládny program. No, treba povedať, že je to taká politická marketingová aktivita pre médiá, pre publikum, však v poriadku, aj to patrí k politike. Ale čo mňa na tom kontrolnom dni zaujímalo a som zvedavý, ako ste to vnímali vy, keby ste boli ministrom zdravotníctva a prišiel by na kontrolný deň predseda vlády z inej politickej strany a ten predseda vlády by u vás na ministerstve zdravotníctva vám ako ministrovi by oznámil, že vláda ide postaviť novú nemocnicu, ale nebude to stavať váš rezort, ale tú nemocnicu postaví ministerstvo obrany.
No, ja keď som to počul, tak mne to prišlo ako také, prepáčte za výraz, ale také politické poníženie ministerky zdravotníctva, ktoré je zo strany HLAS. A teda prišiel jej predseda vlády zo strany SMER oznámiť, že bude síce na Slovensku nová nemocnica, pekná, pacienti budú spokojní, budú tam moderné zariadenia, spokojní lekári, ale nepostaví tú nemocnicu ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo obrany. Ja by som sa nad sebou dosť zamyslel, keby môj predseda vlády za mnou takto prišiel z inej politickej strany, ale možno to vnímam zle, nevenujem sa zdravotníctvu, tak som zvedavý na váš názor.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blcháč, vyjadrili ste, povedal by som, také poľutovanie nad tým, že nemôže v pléne vystúpiť profesor zo zvolenskej univerzity, ktorého považujete za odbornú kapacitu, tak chcel by som uviesť na pravú mieru, že to možné je. Zákon o rokovacom poriadku s takýmto niečím počíta, dokonca v dvoch paragrafoch, ktoré by sa na to dali použiť. V § 21 Účasť iných osôb sa píše: "Významné osobnosti hospodárskeho, spoločenského a politického života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi." Toto je taká komplikovanejšia forma, ale ešte jednoduchšie je to podľa § 20, kde v odseku 4 sa píše: "Na rokovaní schôdze Národnej rady sa so súhlasom Národnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby." Čiže je to otázka len návrhu a väčšinovej vôle v tomto pléne a je možné také niečo urobiť.

14.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tým, že Peter Pellegrini rád podvádza. Aj tento návrh je toho dôkazom a hneď sa k tomu dostanem, prečo, ale najprv chcem záľubu Petra Pellegriniho v podvádzaní ilustrovať na poslednom, stále aktuálnom príklade. Záľubu v podvádzaní naposledy predviedol Peter Pellegrini pri svojom babráckom odchode z funkcie predsedu parlamentu. Po prezidentských voľbách najprv tvrdil, že zostane v tejto funkcii ešte niekoľko týždňov, že na vzdanie sa má čas a že je to otázka nie dní, ale týždňov. Na druhý deň po upozornení ústavných právnikov uznal, že už nie je nielen predsedom parlamentu, ale ani poslancom, pretože podľa ústavy zvolením za prezidenta prišiel o mandát. No a na tretí deň sa Peter Pellegrini pokúsil verejnosť presvedčiť, že už pred prezidentskými voľbami poveril podpredsedu parlamentu Petra Žigu svojím zastupovaním v prípade, že bude zvolený za prezidenta. Tento podvod so sfalšovaným poverením sa Peter Pellegrini pokúsil zakryť tým, že nechal vymazať z webovej stránky Národnej rady pôvodné poverenie na zastupovanie v čase neprítomnosti, podľa ktorého by ho mal dnes zastupovať Andrej Danko. Andrej Danko by mal zvolávať schôdze, prijímať zahraničné návštevy, chodiť na zahraničné návštevy k iným predsedom parlamentov. A môžme na to mať rôzne názory, či by to bolo lepšie, alebo horšie, ale podľa zákona by to tak malo byť, pretože v tejto chvíli jediné platné rozhodnutie o zastupovaní je z decembra minulého roka, podľa ktorého má Petra Pellegriniho zastupovať v jeho neprítomnosti ako prvý Andrej Danko.
No a teraz späť k voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Aj tento príbeh podľa mňa dobre ilustruje, ako sú Petrovi Pellegrinimu zákonné pravidlá ukradnuté. V predkladacej správe k tomuto materiálu sa dočítame, citujem: „Sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Laššákovej zanikla funkcia podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2023. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoliť dvoch kandidátov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky z tohto dôvodu rozhodnutím č. 127 z 15. januára 2024 vyzval oprávnené subjekty, aby Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky v termíne do 31. januára 2024 do šestnástej hodiny." Koniec citátu. Toľko vybrané fakty z predkladacej správy, ktorú, predpokladám, že napísal stranícky kolega Petra Pellegriniho, predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Čellár. Aspoň predpokladám, že to tak bolo, pretože je uvedený ako predkladateľ k tomuto materiálu.
No a táto predkladacia správa zamlčiava jeden taký drobný detail. Rád by som ten drobný detail pripomenul. Ten skoro až banálny detail je uvedený priamo v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, a to v § 116a ods. 1, citujem: „Voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu." Teraz sa vrátim k tej predkladacej správe a zopakujem úvodný odsek: „Sudkyni Ústavného súdu Jane Laššákovej zanikla funkcia 30. septembra 2023." Zhodou okolností 30. septembra 2023 boli aj parlamentné voľby, po ktorých vznikla súčasná vládna koalícia. Peter Pellegrini sa stal predsedom parlamentu 25. októbra minulého roka a po tomto dni mal podľa zákona o rokovacom v poriadku bezodkladne vypísať voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Lenže jeho bezodkladne trvalo viac ako 70 pracovných dní. Prečo to toľko trvalo? Kvôli neznalosti zákona to byť nemohlo, lebo opoziční poslanci, a najskôr to boli kolegovia z SaS a OKS a nakoniec aj ďalší opoziční poslanci, ho na to opakovane upozorňovali, na túto jeho zákonnú povinnosť. Takže z nevedomosti alebo neznalosti to byť nemohlo. Musel to byť zámer. Aký zámer mohol sledovať Peter Pellegrini takýmto konaním? Jediná logická odpoveď je, že chcel voľbu kandidátov oddialiť na čo najneskorší možný termín, aby o výbere sudcov už nerozhodovala prezidentka Zuzana Čaputová, ale už jej nástupca. Bol to podvod. Peter Pellegrini mal voľbu vypísať bezodkladne a on ju vypísal po vyše 70 dňoch. No a o tomto podvode v tomto materiáli a v predkladacej správe nie je žiadna zmienka. To podľa mojej mienky diskvalifikuje predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý nám tento materiál predkladá, a vysvetlím prečo.
V zákone o rokovacom poriadku Národnej rady sa slovo „bezodkladne" nachádza v rôznych paragrafoch, pri rôznych situáciách až 18-krát. A teraz si predstavte, že by pri každej povinnosti, ktorá sa má vykonať podľa zákona o rokovacom poriadku bezodkladne, by k tomu ústavní činitelia pristupovali tak ako Peter Pellegrini v tomto prípade, že by to trvalo viac ako 70 pracovných dní. Vymenujem teraz príklady z rokovacieho poriadku, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť.
Takže § 32 ods. 2: „Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium." Tak si predstavme, že by sa tu prerušila schôdza nejak kvôli nejakému incidentu a predseda parlamentu by bezodkladne zvolal poslanecké grémium o 70 pracovných dní.
Alebo § 43 ods. 2 písm. h): „Predseda Národnej rady bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine." Opäť skúsme si predstaviť, že zadržia poslanca pri nejakom trestnom čine a predseda parlamentu to oznámi mandátovému a imunitnému výboru bezodkladne po sedemdesiatich pracovných dňoch.
Paragraf 58a ods. 6: „Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom."
58a ods. 8: „Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy podľa ods. 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie."
Paragraf 58 ods. a), 58a ods. 1: „Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako je uvedené v ods. 3 písm. b), bezodkladne výboru pre európske záležitosti podá vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu."
Paragraf 58b, žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie: „Predseda Národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie Národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením Národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie."
A takýchto bezodkladne máme dohromady v rokovacom poriadku 18. Nebudem ich teraz všetkých menovať. Bezodkladné povinnosti máme aj v ústave. Tam len dvakrát, takže tie odcitujem.
Článok 119 písm. p): „Vláda rozhoduje v zbore o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní. Toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky." Tak si predstavme, že by vláda rozhodla o vyslaní vojakov do zahraničia a oznámila nám to bezodkladne po sedemdesiatich dňoch. Ako by sa to poslancom páčilo?
Článok 147 ods. 1: „Prezident Slovenskej republiky sudcu bezodkladne odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, na základe rozhodnutia podľa čl. 141b ods. 2, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky." Čiže prezident republiky odvolá sudcu bezodkladne, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin a on by to urobil po sedemdesiatich dňoch.
Prečo by bezodkladne nemalo trvať 70 pracovných dní sa najlepšie ale ilustruje na Trestnom poriadku. Tam sa slovo bezodkladne spomína 46-krát. Nebudem ich všetky menovať, ale zopár ilustračných príkladov. „Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka." To by asi nemalo trvať 70 dní. „Ak súd vyhlásil oslobodzujúci výsledok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby." Ako by sa páčilo človeku, ktorý sedí vo väzbe, ak by v prípade oslobodzujúceho rozsudku vydal sudca bezodkladný príkaz po sedemdesiatich pracovných dňoch?
Posledný príklad: „Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru." Ani toto by asi nemalo trvať 70 dní.
Ak sa v materiály k tejto voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu uvádza chronológia dnešnej voľby, bolo by čestné citovať v predkladacej správe nielen tie paragrafy zo zákona o rokovacom poriadku, ktoré predkladateľovi vyhovujú, ale všetky súvisiace paragrafy. Teda aj ten, ktorý Peter Pellegrini úplne odignoroval.
Zvyšok materiálu je v poriadku, iné nedostatky som nenašiel, ale tento jeden je natoľko závažný, že ak máme vykonávať svoj mandát v súlade s ústavným sľubom, ktorý sme všetci zložili, považoval som za nevyhnutné bezodkladne na tento závažný nedostatok upozorniť. Takýto postup spochybňuje čestný úmysel Petra Pellegriniho poslať na Ústavný súd najlepších kandidátov a vystavuje budúcich sudcov, či už právom alebo neprávom, ale vystavuje ich podozreniu, že rozhodujúcim kritériom pri ich výbere nebude odbornosť, ale politická lojalita. Inak to 70-dňové odkladanie bezodkladnej povinnosti nedáva žiadnu logiku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte záverom pár myšlienok. Hovorí sa, že keď si niekto zle zapne prvý gombík, nemôže mať dobre zapnutú ani celú košeľu. Táto voľba je Pellegriniho zle zapnutým prvým gombíkom. Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu mal podľa zákona vypísať bezodkladne. Ak by to urobil, dávalo by to nádej, že funkciu predsedu parlamentu bude vykonávať čestne a s rešpektovaním demokratických pravidiel. Ale Peter Pellegrini si zle zapol nielen prvý gombík na košeli, on si zle zapol aj sako a kabát. Dokazuje to nielen tento príklad, ale aj rekordný počet skrátených a hrubou silou ukončených rozpráv v tomto pléne, keď sa pod vedením Petra Pellegriniho až osemkrát siahlo na práva poslancov.
Ďalším pre dnešnú voľbu ešte dôležitejším dôkazom zle zapnutých gombíkov bolo umelé zdržiavanie novely Trestného zákona, aby nevyšla včas v Zbierke zákonov, aby ju Ústavný súd nestihol posúdiť a v prípade potreby zastaviť.
Aj o tomto dnes treba hovoriť, aby aj budúcim ústavným sudcom sme pripomenuli, že Peter Pellegrini, ale aj Robert Fico či Boris Susko slobodne fungujúcim Ústavným súdom pohŕdajú. Pre budúcnosť právneho štátu by bolo najlepšie, keby to tak aj zostalo. To by totiž znamenalo, že sa im Ústavný súd nepodarilo pokoriť a politicky ovládnuť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Saloň, podľa ktorého paragrafu a ktorého odseku zákona o rokovacieho poriadku ste predniesli ten procedurálny návrh? Vidíte, tiež ste to nepovedali, ale predniesli ste svoj procedurálny návrh. Čiže je úplne normálne, že ľudia oznámia nejakú procedúru, a nemusia pritom citovať paragraf, odsek. Je to v zákone, tá možnosť tam je, pani poslankyňa povedala, že žiada o stiahnutie tohto návrhu. A podľa mňa nič zlé nespravil, áno, sú ešte prihlásení poslanci, možno to povie niekto iný.
Ale ja si myslím, že aj v tejto podobe to bolo korektne prednesené a musí to byť zohľadnené.

Ďakujem za slovo.
Je zaujímavé, že napríklad na rozdiel od zákona o Fonde na podporu umenia alebo na rozdiel od zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín formálne predkladateľom tohto zákona nie sú všetky tri koaličné strany, ale len poslanci za Slovenskú národnú stranu. Ale zodpovednosť za to, či tento zákon bude schválený nielen v prvom, ale nakoniec aj v treťom čítaní, ponesú všetci poslanci, ktorí budú za ten zákon hlasovať, čiže SMER ani HLAS sa nevyvlečú z toho, že budú spoluzodpovední za schválenie tohto zákona.
A teraz k obsahu samotného návrhu. Slobodné neziskovky sú nepriateľom tejto koalície, slobodné médiá sú nepriateľom tejto koalície, slobodní umelci sú nepriateľom tejto koalície. A len taká pikoška. Napríklad Nadácia Zastavme korupciu, ktorá patrí medzi tie neziskovky, ktoré sa venujú transparentnosti financií politických strán, neprijíma dary zo zahraničia. Čiže aby ste vedeli, vážení predkladatelia z SNS, Nadácia Zastavme korupciu napríklad nebude musieť byť označovaná ako organizácia so zahraničnou podporou, to len aby ste vedeli.
No a čo sa týka tej protiústavnosti, oni to podľa mňa vedia, pani poslankyňa Števulová, že je to v rozpore s ústavou, že to najneskôr Európsky súdny dvor zastaví, ale som presvedčený o tom, že toto, tieto argumenty ústavnoprávne ich nielenže nezastavia, ale, naopak, sú ich hnacím motorom. Oni sú radi, že sa o tom bude hovoriť na Ústavnom súde, pred Európskych súdnym dvorom a budú ukazovať svojim voličom, aké je to všetko voči nim nespravodlivé, ako oni chceli bojovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No toto nálepkovanie neziskových organizácií je v slobodnej a demokratickej spoločnosti neprijateľné. Odsúdeniahodné. A je jedno, či sa to bude týkať všetkých neziskových organizácií, alebo príde nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, a obmedzí sa to na tie neziskové organizácie, ktoré sa venujú povedzme financovaniu politických strán alebo majetkových pomerov politikov. Toto sú totalitné maniere, ktoré zavádza táto novela zákona.
Čo je skutočným motívom predkladateľov, to minule poodhalila pani poslankyňa Kramplová, ktorá nadávala do sorosovských mimovládnych organizácií, ktoré vraj predchádzajúcej vláde vyhrali voľby. Tieto konšpiračné teórie treba podľa mňa uviesť na pravú mieru, a preto chcem povedať, že predchádzajúcej vláde nevyhrali voľby žiadne neziskové organizácie. Predchádzajúcej vláde vyhrala voľby politika „našich ľudí“ v podaní tretej vlády Roberta Fica a mohli by sme tu menovať ľudí, kauzy a na konci dňa aj obete tých čias. Nebudem to robiť.
Ak si predkladatelia myslia, že vďaka tomuto zákonu bude SNS pri moci naveky, tak sú na hlbokom omyle.

Ďakujem pekne za zaujímavé reakcie. No problém tohto návrhu je, že vlastne podsúva verejnosti, že dobré neziskové organizácie sú tie, ktoré sú financované zo Slovenska, tie netreba nijako označovať, a zlé neziskové organizácie sú tie, ktoré majú príjmy aj zo zahraničia. No a takto to, samozrejme, určite nie je.
Som rád, že sa ozvala aj pani poslankyňa Kramplová, ktorá patrí medzi predkladateľov tohto návrhu, takže odporúčam všetkým poslancom, ktorí sa chystajú hlasovať za tento poslanecký návrh, aby si vypočuli jej faktickú poznámku, pretože v nej bola absolútne dokonale vystihnutá podstata toho, o čom tento návrh zákona je, a naozaj musím zablahoželať každému jednému poslancovi, ktorý za tento návrh zákona a za ten svet, ktorý nám, do ktorého nám pani poslankyňa pootvorila dvere konečne, tak chcem zablahoželať všetkým poslancom, ktorí podporia tento návrh a stanú sa tým súčasťou tohto sveta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže vraciame sa k rozprave o návrhu poslancov Slovenskej národnej strany k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Toto je typická novela na odpútanie pozornosti od problémov, na ktoré koaliční politici nemajú riešenie. Ceny potravín neznížili, ceny energií neznížili, ceny benzínu neznížili, jediné, čo znížili, sú trestné sadzby za korupciu, aby sa na Slovensku opäť oplatilo korumpovať a kradnúť. Lenže o týchto témach sa hovorí príliš veľa, tak bolo treba prísť s niečím, čo to prekryje.
Slovenská národná strana nepochybne vie, že zákon o nálepkovaní neziskových organizácií môže mať problémy na Ústavnom súde a dokonca aj na Súdnom dvore Európskej únie. Ale toto je presne tá situácia, kedy sa toho predkladatelia podľa mňa vôbec neboja. Práve naopak. Oni sa z toho podľa mňa tešia. Oni si to užívajú. Napriek tomu by nebolo správne prejsť takýto návrh na odvádzanie pozornosti mlčaním, a najmä vtedy nie, keď sa ten návrh odôvodňuje klamstvami. Pretože ak by sme na tie klamstvá nereagovali, tak ľudia by im ľahšie uverili. Niektorí tomu uveria aj tak, samozrejme, tomu sa zabrániť nedá, ale určite má zmysel hovoriť pravdu tým, ktorí pravdu počuť chcú.
To najväčšie klamstvo, ktoré je aj v dôvodovej správe a zopakoval to aj pán poslanec Huliak pri uvádzaní tejto novely v pléne, to najväčšie klamstvo je toto: „Cieľom tohto návrhu je posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám.“ Toto je lož. A pán poslanec Huliak to nepochybne vie. Cieľom tohto návrhu zákona nie je posilnenie, ale oslabenie dôvery verejnosti voči mimovládnym organizáciám.
Vážení predkladatelia, máte moc zmeniť zákony tak, ako to uznáte za vhodné, máte väčšinu, ale mohli by ste pri tom hovoriť pravdu. Cieľom tohto návrhu zákona je onálepkovanie nepohodlných mimovládnych organizácií po vzore Ruska, Maďarska a najnovšie aj Gruzínska, kde hrozí, že veľmi podobný zákon, ktorý bol zatiaľ schválený v prvom čítaní, zahatá Gruzínsku cestu do Európskej únie. Keby bolo cieľom návrhu zvýšenie transparentnosti financovania mimovládnych organizácií, ako to tvrdia predkladatelia, tak by asi navrhli zmeniť spôsob vykazovania darov pre jednotlivé mimovládne organizácie, alebo sprísniť kontrolné mechanizmy. Ale o to navrhovateľom, samozrejme, nejde. Poslanci Huliak, Kramplová, Garaj, Lučanský chcú, aby mimovládne organizácie, ktoré prijímajú dary aj zo zahraničia, dostali nálepku. Zatiaľ v prvom čítaní navrhujú nálepku „organizácia so zahraničnou podporou". No je to nepochybne mäkší variant, o akom hovoril Robert Fico pri podpise koaličnej zmluvy, kedy ako budúci premiér povedal, že mimovládne organizácie musia byť označené za zahraničných agentov. Dnes sa v podobnom duchu mimochodom vyjadril aj predseda SNS Andrej Danko, že by to bolo lepšie.
Má to však malý háčik. Pôsobenie zahraničných agentov na našom území je zakázané a je úlohou tajných služieb, aby takých agentov identifikovali. Lenže ani po odhalení takých ľudí ich však štát otvorene neoznačí za zahraničných agentov. Na takýchto ľudí sa používa diplomatická formulka – používatelia, resp. ľudia, ktorí porušovali Viedenský dohovor. Návrh Roberta Fica, a po dnešku vyzerá, že aj Andreja Danka, by teda spôsobil, že za zahraničných agentov by sa označovali ľudia z mimovládnych organizácií, ktorí zahraničnými agentami v skutočnosti nie sú, a skutoční zahraniční agenti by sa aj naďalej označovaní ako ľudia, ktorí porušujú Viedenský dohovor, a nie ako zahraniční agenti. To by sme boli v EÚ a NATO na smiech.
V predchádzajúcom volebnom období za našej vlády sme skutočných zahraničných agentov vyhostili v rekordnom počte. Napríklad po napadnutí Ukrajiny Ruskom sme 35 ruských „diplomatov“ poslali domov, lebo porušovali Viedenský dohovor. Tak vyzerá skutočný boj proti zahraničným agentom, vážení predkladatelia.
Teraz by asi predkladatelia očakávali pochvalu, že od tejto absurdity upustili. Lenže aj tá ich mäkšia nálepka je absurdná, neprijateľná a odsúdeniahodná. Označenie organizácia so zahraničnou podporou nemá žiaden praktický prínos pre spoločnosť. Pomôže to len politikom odpútať pozornosť od často nepríjemných zistení mimovládnych organizácií. Hovoríme o zisteniach, ktoré sa týkajú napríklad netransparentných majetkových pomerov niektorých politikov alebo nevýhodných verejných obstarávaní a podobne.
Už to tu v rozprave opakovane zaznelo, že voči podobnému zákonu v Maďarsku zasiahol európsky súdny dvor. No a slovenská Komora mimovládnych neziskových organizácií porovnala maďarský návrh s poslaneckým návrhom SNS. A zacitujem teraz tri postrehy tejto komory.
Po prvé, citujem: „Ak si porovnáme tieto dve právne úpravy, sú až na výnimky skoro totožné či veľmi podobné. Dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republike je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra – rovno ich môže zrušiť, ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia. V Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd."
Po druhé: „Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že cieľom týchto všetkých opatrení je stigmatizáciou týchto združení vytvoriť atmosféru nedôvery, ktorá je spôsobilá odrádzať fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov alebo tretích krajín od toho, aby maďarským organizáciám poskytovali finančnú pomoc. Zároveň môže motivovať maďarské organizácie, aby odmietli prijať takéto finančné zdroje zo zahraničia, aby sa vyhli stigmatizácii a nálepkovaniu."
Čiže európsky súdny dvor hovorí o vytváraní atmosféry nedôvery, pán poslanec, nie zvyšovania dôvery, o vytvorení atmosféry nedôvery. Mohli by ste chlapsky hovoriť pravdu.
No a po tretie: „Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že cieľ zvýšenia transparentnosti financovania združení, akokoľvek legitímny, nemôže odôvodniť právnu úpravu členského štátu, ktorá je založená na predpoklade, podľa ktorého každá finančná pomoc poskytovaná fyzickou alebo právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine a akákoľvek organizácia občianskej spoločnosti, ktorá prijíma takúto finančnú pomoc, predstavujú samy osebe možné ohrozenie významných politických a hospodárskych záujmov členského štátu, ktorý takéto opatrenie zavádza, ako aj ohrozenie nerušeného fungovania jeho inštitúcií.
Toľko v skratke z porovnávacej analýzy Komory mimovládnych neziskových organizácií.
A teda už len v skratke na záver. Ešte raz zopakujem, že cieľom tohto návrhu zákona nie je zvýšenie transparentnosti, ale onálepkovanie nepohodlných mimovládnych organizácií. Tento zákon poslúži politikom, aby navodzovali dojem, že za nepríjemnými zisteniami niektorých mimovládnych organizácií sú akési temné sily.
Tento návrh poslancov za SNS je neprijateľný, odsúdeniahodný, neslúži žiadnemu ušľachtilému cieľu a ničomu dobrému. Bude to nástrojom šikanovania mimovládnych organizácií a nakoniec to zrejme spôsobí hanbu, ktorú koalícia utŕži pred Súdnym dvorom Európskej únie. To nebude hanba len predkladateľov zo Slovenskej národnej strany, bude to hanba každého jedného poslanca, ktorý za tento návrh zahlasuje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som predsa len ešte k procedurálnemu návrhu pána poslanca Čaučíka chcel povedať, že tá dohoda tu bola v minulom volebnom období, KDH tu vtedy nebolo, možnože tá informácia nebola úplne takto podaná všetkým poslaneckým klubom. A keď to výročie je dnes, tak príde mi asi vhodnejšie, keby sme buď prejavili nejakú veľkorysosť a tú minútu ticha urobili už teraz, alebo to grémium zvolali na dnes a nie na zajtra, keď bude po výročí. (Potlesk.)