Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti zhrniem tento náš návrh uznesenia, pretože je to v zásade rok, čo sa Peter Pellegrini preklamal do Prezidentského paláca, a aj takto po roku všetky tie podozrenia sa nielenže potvrdzujú, ale ešte aj znásobujú. Tak to spomínal aj Jožo Pročko, naozaj Peter Pellegrini toho spravil žalostne málo, či už ako minister, podpredseda vlády alebo prezident, a presne ako to hovoril Robert Fico, že celého Petra Pellegriniho spravil on, tak sa to s ním nieslo aj v jeho predvolebnej kampani. Pán Dej správne poznamenal, že keď sa tesne po voľbách v roku ´23 novinári pýtali Petra Pellegriniho, či bude kandidovať na prezidenta, tak odpovedal, že nie, že tu treba robiť a nie sa ísť odpratať niekde na reprezentatívnu funkciu. Peter Pellegrini bol predsedom parlamentu, mal v rukách celý časový harmonogram toho, akým spôsobom, kedy sa vyhlásia voľby, ako budú plynúť lehoty a podobne. Napriek tomu, že to mal celé pod palcom, totálne to odflákol a to svedčí o tom, že on naozaj nikdy za nič neniesol poriadne zodpovednosť a nikdy nič sám poriadne nerobil, lebo tak to aj vyzeralo. Akonáhle vyhlásil voľby za prezidenta, rozbehol kampaň a uvedomil si, že vlastne nemá žiadne finančné prostriedky a že si ich tam ani nejakým spôsobom nevie vložiť, tak si povedal, že rozbehne zbierku, transparentný účet. Po pár dňoch bolo po zbierke, pretože videl, že ľudia mu tam posielali jeden-dva centy a píšu nemiestne oznamy, tak zmenili taktiku a povedal, že teda on nebude mať proste transparentný účet, že neprijíma dary, zablokoval si transparentný účet, lebo je to možné presne v takýchto prípadoch, a vyzval občanov, aby dotovali stranu HLAS. Aby skrátka poslali peniaze strane HLAS a že potom strana HLAS tie peniaze pošle Petrovi Pellegrinimu. Rozdiel je v tom, že zoznam darcov aj sumy nebudú k dispozícii priebežne, ale až rok po voľbách, kedy sa bude zverejňovať výročná správa politickej strany. Takže Peter Pellegrini mohol byť rok v kľude, nebolo známe, kto sú jeho donori a sponzori. Nie veľmi prekvapivo, bežní ľudia to teda neboli, naozaj tých darcov bežných bolo pár desiatok s vkladmi od piatich možno do 20 eur. Zato tam boli všetci poslanci Národnej rady zo strany HLAS povinne po 5-tisíc eur, následne to boli ministri, ktorí prispievali 10- až 20-tisíc eurami, no a potom to boli takí ľudia ako pán Šalitroš, ktorý tam bez problémov vložil cez 50-tisíc eur. Najväčší darca ako dopadol, vieme. Tak ako bol alebo je babrák Peter Pellegrini, čo sa týka darcov, po pár týždňoch zistil, že vlastne tá jeho kampaň, napriek tomu, že má mnoho skrytých podporovateľov, ako bolo správne poznamenané, zrejme finančná skupina Penta, ktorá vydáva Plus jeden deň Špeciál, ktorý vychádzal v dvojmiliónových výtlačkoch. Tak napriek tomu mu tie financie akosi nevychádzali a tak potreboval pôžičku, keďže poslanci neboli veľmi disciplinovaní a oni tie dary, to vlastne vidno aj spätne z tej výročnej správy strany HLAS, tak mnohí tí poslanci darovali peniaze ale až veľmi v závere kampane, kdežto on tú kampaň potreboval platiť priebežne. No a tak mu, nieže jemu, ale na účet strany HLAS pribudla pôžička 300-tisíc eur od sestry pána Pellegriniho, čo sa vlastne takisto zistilo až následne, kedy zamestnanci štátnej volebnej komisie kontrolovali výročnú správu, kontrolovali transparentný účet, kontrolovali príjmy strany, no a zrazu zistili, že je tam 300-tisíc eur. Tam nastal ďalší chaos a zmätok. Matúš Šutaj Eštok najprv sa vyjadroval, že áno, že to tam zabudli uviesť, samozrejme akonáhle ich na to štátna volebná komisia upozornila, tak oni to opravili. Následne zistili, že by to vlastne svojim podriadeným a zároveň aj predsedovi štátnej volebnej komisie Burdovi dosť komplikovali život, tak to dal na Roberta Kaliňáka a povedal, že vlastne oni tú pôžičku zatajili úmyselne, lebo by im to mohlo spôsobovať problémy. A tak ako sa Peter Pellegrini do Prezidentského paláca dostal takýmto podvodom, tých podvodov bolo samozrejme viac, boli to nedovolené nezákonné kampane či už ministra Eštoka, ministra Šaška alebo Branislava Ondruša. Tí nielenže porušili zákon, ktorý tu v roku 2019 presadil Andrej Danko, zákaz tretích strán ako reakciu na finančnú podporu vtedajšej prezidentky pani Čaputovej, tak si povedal, že nie, žiadne tretie strany, zakázal to. Matúš Šutaj Eštok, Kamil Šaško a Branislav Ondruš porušili aj tento zákon, ale aby toho nebolo málo, tak oni tie sponzorované príspevky nechali bežať ešte aj počas moratória. Takže ten zákon porušili vlastne dvakrát.
Ďalšou nezákonnou výhodou bolo vysielanie maďarskej televízie, prednahratý rozhovor prezidenta Pellegriniho, ktorý v južných okresoch bežal aj počas moratória. Len na porovnanie, v Slovenskej republike, keď sú takéto predvolebné diskusie, tak každý z kandidátov musí mať rovnaký čas a priestor. Samozrejme, v maďarskej televízii to neplatilo, iný právny poriadok, takže tam si diskutoval svojvoľne sám.
No a čerešničkou na torte boli naozaj príspevky influencerov, ktoré sa objavili ako huby po daždi, fakticky od začiatku moratória, štvrtok večer, piatok a sobota ako cez kopirák, aktuálne to polícia vyšetruje. Nikto z nich to nepoprel, práve naopak, tí influenceri to ešte aj sami nepriamo potvrdili.
No tak ako sa Peter Pellegrini podvodom stal prezidentom, tak takisto podvodom aj pokračoval, vlastne jeho prvé kroky a vyjadrenia svedčia o takej jeho babráckosti, kedy hneď po volebnej noci v nedeľu, keď bol vo volebnom štúdiu a pýtali sa ho, že kto bude novým predsedom Národnej rady, v tom čase sa hovorilo práve o pánovi Žigovi a špekulovalo sa aj o Matúšovi Šutajovi Eštokovi, tak prezident sa vyjadril, že to má ešte čas, to sa uvidí, to rozhodne až v priebehu týždňa. Len pre záznam, to nie je povinnosť, že Peter Pellegrini má určiť, alebo predseda parlamentu má určiť svojho nástupcu, že kedy má určiť nástupcu, že to nevyplýva zo zákona, ale priamo z ústavy, ani takúto základnú vec si nevedel zistiť a akonáhle sa na to prišlo, tak rozhodnutie č. 269 zo 6. apríla 2024 je vlastne dodnes nedohľadateľné.
Takže na základe všetkých týchto skutočností vyzývame, aby sa Peter Pellegrini bezodkladne vzdal svojho mandátu, dostal sa tam podvodom. Deň čo deň v úrade len potvrdzuje, že tam nemá čo robiť. Bol mu zvýšený plat, loboval za to, aby bol navýšený rozpočet Kancelárie prezidenta. Slovensko je za ostatné dva roky naozaj svedkom či nového vojenského konfliktu v Iráne, on ako hlavný veliteľ ozbrojených síl skrátka aj v takejto situácii celé dni a týždne oddychuje, nie je schopný sa vyjadriť k tým najpálčivejším spoločenským témam, či už je to dianie vo svete alebo doma na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.
