Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.5.2025 o 11:35 hod.

Ing. Mgr. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2025 11:35 - 11:37 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. A k pani Vaľovej, po prvé.
Pani Vaľová, ja som naozaj nesmierne rada, že ma máte v zuboch. A je to pre mňa česť, keď taký človek ako vy ma osočuje.
Po druhé, naozaj nechápem a už ma to fakt aj rozčuľuje, že neustále má koalícia v zuboch Matovič - Heger - Ódor. Toto už je akože taká otrepaná pesnička, už si do toho messege-boxu napíšte niečo nové. Ódor bol pár mesiacov vo svojej funkcii bez mandátu. Nemal možnosť nič urobiť, ale ani nič pokaziť. Tak už s tým láskavo prestaňte. To, v akom stave, ekonomickom, zúfalom, je táto republika, je výsledkom štrnástich rokov Ficových vlád. Zobuďte sa.
Čo sa týka tých vašich argumentov o tom, ako si tam niekto vymieňal a dával odstupné a podobné veci, prepáčte, ale ja keď niečo tvrdím, tak mám na to dôkazy, mám na to fakty a nie hoaxy. Ak chcete takéto veci rozprávať, tak prosím vás, choďte do tých vašich dezinformačných médií, ale nerozprávajte takéto veci bez dôkazov a bez faktov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naučme sa hovoriť tu fakty a odborne.
A po štvrté, k tej odbornosti. Ja neviem, čo ste robila vy, pretože pokiaľ viem, tak ste spravila nejaký cintorín pre Rómov a neviem, kaplnku v tom Humennom (povedané so smiechom), keď ste boli primátorka, ale ja som učiteľka a som zriaďovateľka škôl a školských zariadení. Vy nemáte ani páru o tom, aká je ekonomická situácia súkromných škôl, hlavne ZUŠ-iek a centier voľného času na Slovensku, nemáte o tom ani páru! Rozprávate o poplatkoch, ktoré tieto školy si proste jednoducho nemôžu vyberať v regiónoch Slovenska. Viete, aké máme poplatky v centre voľného času vo Zvolene v súkromných centrách? Nula! (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:29 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
a cirkevných. Tú osemstoeurovú odmenu nedostanú.
Pokiaľ viem, tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času, súkromné školské jedálne, súkromné súkromné školské kluby detí, peniaze nedostanú. Je to len ďalšia legislatívna chyba, alebo je to zámer tejto vlády? Škrtiť školy a školské zariadenia, ktoré vychovávajú naše aj vaše deti?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:14 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Verejné výdavky na úrovni 10, 15 %, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok ako 20, 25 %. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením ku ktorému sa priklonila, je že potrebuje vytiahnuť peniaze samozrejme od podnikateľského prostredia a z peňaženiek obyvateľov. Bohužiaľ, veľmi ma mrzí, že táto vláda berie peniaze na úplne nesprávnom mieste ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty tejto krajiny. Bez silného podnikateľského prostredia a bez vyššej produktivity sa z tohto marazmu v ktorom sa dneska nachádzame a kvôli ktorému sa ľudia necítia byť hrdými Slovákmi a Slovenkami nedostaneme.
Konsolidácia, ktorú sme tu mali minulý rok a ktorú vláda uvalila na obyvateľov nie je reformou a ja mám pocit že ani nie ozdravením tohto štátu, ale neskutočnou záťažou ktorá Slovensko ešte viacej potápa a to aj vďaka transakčnej dane, ktorá platí od 1. apríla. Ja by som sa veľmi rada vrátila aj k tomu akým spôsobom bola vôbec prijímaná, pretože my na to nesmieme zabúdať a musíme tomu venovať pozornosť. Bola schválená naozaj rýchlosťou blesku bez odbornej prípravy. Osobne si myslím, že táto príprava nepresiahla ani úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete čo je najhoršie, že my sme sa už ani nepozastavili na tom aké to bolo rýchle, pretože sa to v podstate stalo úplne bežnou normou schvaľovania zákonov v tomto pléne. No teda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie sa dnes používa tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži samostatný televízny sitkom.
No prečo by sme sa samozrejme obťažovali s nejakými odbornými, pripomienkami, diskusiami veď nám stačí, že tu máme 79 poslancov, ktorí jednoducho odhlasujú úplne všetko len aby sa koalícia udržala pri moci a pri koryte. A potom sa nečudujem, že výsledkom sú právne predpisy ktoré by sa aj na právnických fakultách mohli vyučovať ako ukážka toho ako sa zákony nemajú pripravovať. No v každom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a takmer v každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa hromadili desiatky pozmeňovacích návrhov a výnimiek. A presne toto svedčí o tom, že ten zákon vôbec nebol premyslený, ale že sa skôr prijímal chaoticky. A keď sme si už mysleli, že je hotový, no tak prišlo ďalšie kolo úprav, aby bol vôbec použiteľný v praxi. Akože fakt si myslím, že táto Národná rada je už ľuďom na smiech. Podnikatelia, samosprávy aj občania sa tak musia orientovať v nejakej právnej úprave, ktorá sa mení oveľa rýchlejšie ako sa vôbec stihne uplatňovať. Nie je to, prosím vás, smiešne? Potom samozrejme sa nedivme, že výsledkom nie je stabilné a predvídateľné prostredie, ale neistota a prekážky, ktoré budú musieť všetci prekonávať. A to sme, vážení, iba na začiatku jej uplatňovania. Toto je krajina, kde sa zákony prijímajú na kolene, ale následky pociťujeme všetci, vrátene vás. Veď je jasné a úplne to bolo jasné od začiatku, že všetky zvýšené náklady na finančné transakcie sa automaticky premietnu do cien služieb a tovarov. A je jasné, že firmy ktoré majú zvýšené náklad to dajú preplatiť komu? No občanom Slovenskej republiky. Kto asi teda zaplatí tie produkty a služby, zvýšené energie? Tí, ktorí sa tu na nás každý deň dívajú, tí, ktorí skladáme mandát, ktorí nám dávajú mandát aby sme zodpovedne s nim nakladali. A je jasné, že to nebude mať vplyv len na občanov tejto krajiny, ale celkovo aj na ekonomický rast tejto krajiny. A je to navyše v čase keď teraz by sme mali práve eliminovať tie dôsledky konsolidácie, inovovať ekonomiku a inovovať podnikateľský sektor, pomáhať im aby sa vôbec udržali a aby sme mohli zabezpečiť nejaký ekonomický rast. My ich ešte viacej priškrtíme. Tak povedzme mi, ako potom môžme očakávať záujem investorov o Slovensko? Krajina ktorá prijíma nesystémové zákony a má tak vysoké daňovo-odvodová zaťaženie sa stáva ešte menej atraktívnou pre investorov ako domácich tak aj zahraničných. Veď prečo by tu niekto na Slovensku mal rozvíjať biznis keď vôbec ani nevie aké prekvapenie ho čaká o pár mesiacov a čo táto vláda prinesie len aby opäť konsolidovala našu ekonomiku. A prečo by tu mali na Slovensku vôbec zostávať ľudia keď si môže vybrať oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľskej prostredie niekde v susedných krajinách. Ja už ani nehovorím o tom, že sme niekoľkokrát o tom tu diskutovali, varovali sme vás predtým, dokonca sme hovorili aj že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ. Veď aj samotná daňová asociácia upozornila, že tento zákon nielenže spôsobuje chaos, ale porušuje európske právo a narúša voľný pohyb kapitálu v Európskej únii. Tak ale načo by sme sa mohli takýto, alebo mali takýmito detailmi obťažovať veď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najrýchlejšie ožobráčiť ľudí, že. A toto je presne tá transparentná, odborná daňová politika ktorú ste nám sľubovali? Lebo zatiaľ to vyzerá len tak, že ste tu narýchlo zbúchali nejaký zákon, ktorého dôsledky budú všetci v tejto krajine ešte dlho pociťovať a dúfam, že potom neskôr aj naprávať. Podnikatelia majú vyššie náklady, samosprávy majú menej zdrojov, občania drahší život a investori tí majú len lepší dôvod aby obchádzali Slovensko na míle ďaleko.
Ak dovolíte, keďže sa prioritne zaoberám aj témou školstva, tak sa pristavím aj pri probléme, ktorý tento fušersky zákon spôsobil neštátnym školám a školských zariadeniam, podotýkam, nielen súkromným ale aj cirkevným. A ktorý tak trochu trvá aj dodnes. A ja som na tento problém dlhodobo upozorňovala oboch ministrov, aj ministra financií, aj ministra školstva. Minister školstva ten radšej pre istotu ani vôbec neodpovedal, ako by sa ho to netýkalo. A ešte v decembri minulého roka to bolo keď som pána ministra financií požiadala na Hodine otázok o odpoveď, či teda budú neštátne zariadenia platiť transakčnú daň. A on mi odpovedal, že nebudú pokiaľ nedosahujú zisk a majú status neziskovej organizácii. Lenže viete, v praxi vôbec nie je dôležité čo povie minister tu v pléne Národnej rady, ale dôležité je to, čo je explicitne uvedené v zákone. A také, keď som požiadala Finančné riaditeľstvo o komentár k tomuto problému, tam mi jasne povedali, že súkromné a cirkevné školy so statusom neziskových organizácií transakčnú daň platiť budú. Týka sa to súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, ktoré sú financované nielen z verejných zdrojov ale aj z podielových daní a nemajú ziskový charakter, tak takéto zariadenia by mali platiť dvojité zdaňovanie. Takže, sme v situácií keď už aj tak vďaka tejto vláde a jej konsolidácie zápasia tieto školy s nedostatkom financií a ešte ich dvojito zaťažíme. Ja asi nemusí ani hovoriť, že čím viac budeme škrtiť aj školy a školské zariadenia, ktoré už aj tak nemajú peniaze, tak to bude mať dopad aj na kvalitu vzdelávania a potom sa nečudujme, že máme katastrofálne výsledky PISA testoch.
Ono je to také, ako keby štát zaviedol daň na knihy a potom sa čudoval, že ľudia menej čítajú a v tomto prípade je iróniou to, že namiesto podpory vzdelávania, namiesto investície do budúcnosti my úplne hádžeme polená pod nohy v podobe ďalších administratívnych a finančno-ekonomických prekážok.
Ak by sme chceli pána ministra podpichnúť mohli by sme povedať, že asi predpokladali, že súkromné školy alebo neštátne školy vznikajú na základe nejakého vyššieho vesmírneho poriadku a nie podľa konkrétnej legislatívy a preto sa ten zákon, podľa ktorého vznikajú, ani do legislatívy nedostal. Ale podľa môjho názoru myslím si, že jednoducho pán minister ani netuší v akej právnej formy v škole hospodária ako sú financované. Je pravdou, že po našich interpeláciách, po medializácií, samozrejme aj po kritike rôznych asociácií minister v druhom kole zaradil školy a školské zariadenia medzi výnimky. A teraz sme sa dostali do súčasného stavu na ktorom je najlepšie že školách nie sú poskytované finančné prostriedky priamo prostredníctvom zriaďovateľov a tejto fakt asi pánovi ministrovi úplne unikol, pretože aj zriaďovatelia, ktorým teda tieto finančné prostriedky posielame, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré poskytujú, teda verejnoprospešný účel, sú to neziskové organizácia niekedy rôzneho typu, ale sú to aj napríklad SZČO lebo majú inú obchodnú formu zriadenia. A napriek tomu, že teda poskytujú verejnoprospešný účel a posielajú v celej výške tieto finančné prostriedky školských zariadeniam, tak títo zriaďovatelia transakčnú daň platiť musia. No nie je tu "Hurvínkovo"? Veď je to úplná blbosť. Čiže opäť sa tam v zákone nedostalo to, čo sme pripomienkovali a chceli. Miesto toho, aby tam pán minister dal zákon, tak jednoducho sucho napísal školy a školské zariadenia a na zriaďovateľov zabudol. Tak takto sa u nás robia zákony.
V prvom rade by štát mal jasne deklarovať, že školy, školské zariadenia a ich zriaďovatelia, ktoré plna verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené. A to rovnako patrí nielen aj pre zriaďovateľov, ktorí sú neziskové organizácie, ale aj iní ako SZČO. Pretože sú to väčšinou súkromné osoby, ktoré len posielajú všetky finančné prostriedky týmto školám.
Ja si myslím, že by bolo ideálne keby sme možno do prípravy zákonov zaradili aj rodičov, pretože v konečnom dôsledku celý tento marazmus a výsledky tejto legislatívnej šarády budú mať dopad len na rodičov, ktorí budú musieť tento nedostatok finančných prostriedkov nejakým spôsobom doplatiť. A myslím si, že rodičia by tejto vláde veľmi rýchlo vysvetlili aký dopad to má na ich legislatívne úpravy.
Osobne si myslím, že najlepším spôsobom ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dane opraviť je tento, túto transakčnú daň úplne zrušiť, pretože toto nie je len príbeh o jednom zlom zákone. Toto je príbeh absolútne systémového zlyhávania, ktorá podkopáva dôveru ľudí v právny štát. A ak budeme zákony prijíma v zhone, bez odborných analýz a konzultácií tak čaká nás len ďalší chaos a povedzme si pravdu aj hanba pred celým národom. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním predseda nemôže dovoliť. Je načase a to je výzva pre všetkých zákonodarcov, aby sme prestali robiť legislatívu na poslednú chvíľu, aby sme ju začali naozaj pripravovať tak, aby slúžila občanom tejto krajiny. Akože znie to naivne? Strašné, hej, pani Vaľová, dobre. Lebo ak budeme pokračovať v tomto štýle prípravy zákonov, ešte šťastie že to nerobíte vy pani Vaľová, možno sa raz dočkáme takého zákona, že nás bude zdaňovať ešte aj za to, že sme nevzdali snahu u lepšie Slovensko. Z môjho pohľadu je zákon o transakčnej dani absolútne neopraviteľný, je vyslovene deravý a keď zaplátate jednu dieru, tak sa objaví nová. Preto najlepším spôsobom ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť je daň zrušiť. A pozerám, že mám ešte nejaký čas, ktorý mi zostáva, tak chcela by som vážení kolegovia, kolegyne na vás apelovať aj na ďalšie chyby, ktoré sa tu deje v oblasti školstva a jednou z nich je 800-eurová odmena ktorá tento týždeň bola schválená pre všetkých zamestnancov pedagogických a nepedagogických. Ak si spomínate, samosprávy kričali, že nemajú peniaze na túto odmenu, ani na zvyšovanie miezd. A preto vláda sľúbila že táto 800-eurová odmena bude samosprávam, ktoré peniaze nemajú, prefinancovaná. V praxi sa ale, bohužiaľ, stalo to, že učitelia, ktorí pracujú vo verejných školách a školských zariadeniach 800-eurovú odmenu dostanú. A tí, ktorí pracujú v neštátnych zariadeniach, v súkromných a cirkevných túto 800-eurovú odmenu nedostanú. Pokiaľ viem tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:13 - 11:13 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto. A ja včera som pozerala taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie, ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili, že nie a je to naozaj smutné a musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií. No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni desať, pätnásť percent, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo dvadsať, dvadsaťpäť percent. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:42 hod.

Ingrid Kosová
(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:52 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, keď si tak rozprával Marek, tak ja som sa tak pousmievala, pretože som si vlastne spomenula na to, ako tá spolupráca so samosprávami funguje, lebo najprv samosprávy dajú percento na konsolidáciu a potom vlastne koalícia poskytuje finančné prostriedky späť na refundácie. Takže vlastne si len presúvajú ako keby tie isté peniaze a štát sa tvári, akože refunduje a pritom im len vracia to, čo si od nich zobral. Ono je to aj vlastne v školstve, v ktorom sa ja orientujem také smiešne, lebo ak si spomínate, tak minister Drucker teda avizoval, že nemá finančné prostriedky na zvyšovanie platov zamestnancov. No a učitelia začali kričať, že teda oni už dva roky nedostali zvýšené platy a tak isto kričali aj učitelia, ktorí sú v ZUŠ-kách, v centrách voľného času, v samosprávach, no a nakoniec pán Drucker im teda odkázal, že keď chcú peniaze, tak nech idú štrajkovať pred samosprávy, ktoré nedali im teda školské kluby detí štátu. Čo si myslím, že teda je dosť nevhodné, aby sme si takto učiteľov prehadzovali medzi štátom a samosprávami, vtedy to bolo na pleciach samosprávy. No ale nakoniec minister Drucker teda zvýšil platy zamestnancom. Samosprávy začali kričať, že na to peniaze nemajú. Čo sa stalo? Nakoniec sa pán premiér nedávno dohodol a túto stredu boli schválené finančné prostriedky na 800 € odmeny všetkým zamestnancom školstva, pedagogickým, nepedagogickým, ale len zamestnancom samospráv. Málokto asi vie, že učitelia ZUŠiek v neštátnych zariadeniach, čiže súkromných a cirkevných, súkromných centrách voľného času, vychovávatelia alebo súkromných školských kluboch detí nedostanú 800 eurové odmeny. Takže ja sa pýtam, či naozaj sú neštát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:38 - 11:40 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pani Turčanová, že ste opäť vrátili do hry to čo som spomínala aj ja v prvom aj v druhom čítaní, a to, že by sme nemali zabúdať, že ak chceme zatočiť z dlhodobou nezamestnanosťou ľudí v marginalizovaných komunitách tak v prvom rade by sme mali myslieť na to v akých podmienkach žijú. A mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa z týchto zlých podmienok dostali. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí sme mali osady kde ešte stále nemajú ľudia prístup k vode. Nezabúdajme, že štát im za to, že nedokáže zlepšiť dlhodobo desaťročia tieto podmienky týchto ľudí dáva 84 eur dávku v hmotnej núdzi. To znamená niečo vyše 2 eur na jednotlivca. Ja som strašne zvedavá, kto z vás by dokázal z tohto vyžiť, a preto sa nečudujme, že títo ľudia odchádzajú za prácou niekoľko desiatok stoviek kilometrov, dokonca aj do zahraničia. Chcela by som sa ale ešte vrátiť k tej motivácii, pretože vy ste spomínali, že motiváciou je to, že im dáte prácu. Áno, to je motivácia, ale ja sa potom pýtam, prečo to má byť pod hrozbou odoberania existenčného minima? O tom hovoríme. To nie je motivácia. To je vytváranie strachu. A samozrejme tým pádom aj dostávate tých ľudí do obáv o svoju budúcnosť. Ďalšia vec hovoríte, že sa to netýka len Rómov. Áno, tento zákon je síce napísaný neutrálne a je namierený proti všetkým ľuďom, ktorí nepracujú, ale ja sa pýtam na koho to bude mať najväčší dopad? Na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Kto je najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva? Vylúčení Rómovia v segregovaných komunitách. A pýtam sa prečo sa potom (nezrozumiteľne povedané) stále neustále pánom Alexandrom Daškom? Ak to nie je namierené teda aj proti týmto ľuďom a najmä keď o nich hovoríte, že sú leniví? Tak prepáčte, ak o niekom hovoríte, že sú leniví, tak asi je to proti nim namierené. Nehovoriac o tom, že týchto ľudí zbytočne stigmatizujete a len....
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:30 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Richter prosím vás vysvetlite mi. Ja to naozaj úprimne chcem vedieť ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým bohužiaľ tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu. Alebo za príležitosť vôbec pracovať za nejaké nové pracovné miesto. To je pre mňa motivácia. Alebo to, že bude mať vyššiu mzdu ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci na čierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest. A nehnevajte sa na mňa. Ak ma niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve. Čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú v tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu. Ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika ak sa nemýlim teda, ak nesmerujeme autokracii. A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale na čo potom hovoríte takéto veci. Prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať. Veď tu nie je to o neochote pracovať. Tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou tak idú. Dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to čo by mal štát robiť je vytvárať
Skryt prepis