Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Včera sa ma náš predseda klubu pýtal, že či idem vystúpiť za klub, a ja som povedala, že ja nepotrebujem 30 minút, pretože ten pozmeňujúci návrh naozaj vyhovel tým požiadavkám, ktoré som teda ja navrhovala odstrániť a ktoré som považovala za absolútne najtoxickejšie časti, ktoré obsahovalo to pôvodné znenie návrhu lex atentát. Takže, takže budem aj preto teraz stručná, napriek tomu sa chcem dotknúť jedného toho ustanovenia, ktoré som zmieňovala už v prvom čítaní a ktoré teda je chvala, chvalabohu a vďaka vôli a ochote navrhovateľov vypustené, minimálne tam v tom pozmeňujúcemu návrhu. Ale, ale počúvala som tu argumentáciu, že s akou, prečo sa vypúšťa toto ustanovenie. Hovorím o ustanovení, ktorým sa mal dopĺňať zákon o elektronických komunikáciách a ktorého, veľmi to zjednoduším, pointou malo byť, že ak vzniká podozrenie zo spáchania priestupku, môže si provider vypýtať, pardon, môže si policajt so súhlasom prokurátora vypýtať od providera proste veľmi široký rozsah jeho osobných údajov. A toto je niečo, čo som tu pred chvíľkou nazvala ten guľomet na komárov, pretože to je to, čo by malo zaznieť v tej argumentácii a nezaznelo, a ja sa k nej dostanem.
Ale zazneli v nej dve veci, na ktoré chcem reagovať predom, a síce že nie je vôľa kriminalizovať prejavy, lebo v Trestnom zákone už sú skutkové podstaty trestného činu, ako je ohováranie. Teraz nechcem pôsobiť, že idem niečo rozporovať, iba možno to hovorím tak v rámci korekcie, že práveže my nemáme v trestnom režime nijaké skutkové podstaty, ktoré riešia ten typ prejavov, ktoré mohli vyústiť k atentátu. Áno, ohováranie máme, ale to je úplne iný trestný čin. Tam sa vyžadujú úplne iné parametrizácie na teda konanie, následok, vyvolanie pocitu na strane poškodeného a tak ďalej. Tam sa... (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak... Pán minister ma dopĺňa trestným činom ešte vydierania. Ale chýbajú nám práve také, ktoré poznáme skôr pri tých skutkových podstatách trestného činu extrémizmu, že podnecovanie k násiliu a takéto, tie nenávistné. A áno, že tým pádom, keďže nie sú, nie sú nejako, nejako regulované, je potom teda na diskusiu, že ako ich, ako ich právne upraviť. Ale určite si nemyslím, že ak by mali ostať v priestupkovom práve, no ak sa tak rozhodneme, budiž, ale potom nemôžeme dať OČTK takú silnú zbraň, ktorú doposiaľ vždy a všade, a to teda teraz hovorím aj na základe, na základe záverov z judikatúry, alebo ktorú som si prešla v judikatúre ESD, je možné uplatniť len v súvislosti s trestným činom. Keď som si pozerala teda rozsudky Európskeho súdneho dvora, tak tam je tá debata iba o tom, že ako závažná musí byť kriminalita, aby sa mohli orgány činné v trestnom konaní domôcť zásahu do súkromia osoby, pretože to navrhované znenie, v podstate ja už som to tu, už som v prvom čítaní spomenula, že útočilo na tri alebo štyri dokonca, alebo minimálne išlo do konfrontácie so štyrmi základnými ľudskými právami. Obmedzuje slobodu prejavu, pretože každý má právo vyjadrovať svoje názory bez toho, aby sa musel pritom predstaviť, hej, a zverejniť všetky svoje osobné údaje. Týmto už, ak oni odhalia identitu anonymného diskutéra alebo niekoho, kto sa nechcel predstaviť, zasiahli svojím spôsobom do slobody prejavu.
Po druhé, urobili tým pádom, ak by to teda prešlo v tej pôvodnom, v tej pôvodnej verzii, zásah do ochrany telekomunikačného tajomstva, čo je, čo je niečo práve v tej kategórii práv, ktoré pán minister spomínal ako tie úplne primárne, hej, ktoré sú najviac chránené, že to je tak osobná zóna, právo na ochranu súkromia a tak ďalej. Čiže kvôli podozreniu z priestupku sme boli ochotní dať orgánom činným v trestnom konaní také nás... také nástroje, ktoré vyvolali absolútnu neproporcionalitu. Čiže ja si nemyslím, že ten dôvod je preto, lebo, áno, že veď vieme to riešiť cez ohováranie, ale, a preto nepotrebujeme mať takúto úpravu, hej, ktorú sme teraz vypustili z toho návrhu, ale dôvodom toho vypustenia je to, že tam bola absolútna neproporcionalita. Ja si neviem predstaviť právny vesmír, v ktorom by toto bolo priechodné, aby sme zasiahli paralelne jednou šupou do niekoľkých základných ľudských práv na základe podozrenia z priestupku. A potom máme problém, keď sa obmedzujú základné ľudské práva na základe ohrozenia verejného zdravia, čo je ústavne prípustný, prístupný, prípustný dôvod.
Potom ten druhý argument, ktorý zaznel, že teda predkladatelia alebo navrhovatelia sa chceli vyhnúť praxi, kedy OČTK nadkvalifikujú priestupok na trestný čin, aby tým získali oprávnenie žiadať providerov o informácie na odhalenie zdroja, čo absolútne pripúšťam, že takéto prípady môžu nastať. Len ja si, ja to tu už opakujem donemlátom, že my nemôžeme robiť zásadné zásahy a zvlášť teda, ak majú takýto dopad na ľudské práva, na základe urban legend. Hej, že to musí byť naozaj zmapovaná analýza, ktorá nám dá presný prehľad o tom, čo sa v tej praxi naozaj deje, ako často a frekventovano, hej, sa takýto typ anomálie vyskytuje, lebo ja si pamätám, že keď som bola, keď som bola podpredsedníčka VRAX-u tuto pána ministra, tak práve na tom, na tej pôde sa chystali všetky tie veci, ktoré na konci dňa vyústili k tomu, že sme dali trestné činy extrémizmu pod špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd. To nebolo preto, lebo sme mali nejaký prípad, nejakú príhodu, nejakého dôchodcu. Ja som robila rok analýzu, hej, ktorá je dodnes prístupná na ministerstve vnútra, a prešla som to so všetkými zainteresovanými stakeholdermi od spravodajských služieb, tých dotknutých orgánov, ktorým sme to brali, až po dotknuté orgány, ktorým to malo prísť. A takto zhruba sa, hej, majú robiť nejaké takéto väčšie zásahy, že uznávam, môže to byť takýto prípad, ale musíme mať oveľa väčšie, silnejšie legitimizačné dôvody na to, aby sme, aby sme, hej, pristúpili na tak zásadný zásah, ktorým to ustanovenie malo, malo byť.
A chcem teda skôr upriamiť pozornosť na tie dôvody aj v súvislosti s tým, že ak tomu správne rozumiem, je tu tá vôľa zaoberať sa týmto typom vecí v lex atentát dva. Však? Či nie? (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Chystáte lex atentát dva, tak som to správne pochopila. (Reakcia navrhovateľa.) Okej, aj tri dokonca, super, ja sa z toho veľmi teším, že tu je táto iniciatíva, ale... a nie som si teraz, neviem úplne odčítať a na základe tých argumentov, ktoré zdôvodňujú vypustenie toho mnou namietaného toxického ustanovenia, že akou cestou to pôjde, preto chcem tie posledné tri minúty možno narýchlo ešte doplniť ďalšie tie argumenty, ktoré by mali byť dané na potaz. To je to, že takýmto ustanovením, už keď sme teda prešli si tú absolútnu neproporčnosť, nie je možné viazať zahraničné servery. Hej, môžme viazať len národné servery. A to je teda akože fakt výhra, teda náklady absolútne neadekvátne úspechu. Pretože to, kde sa to deje, sú väčšinou tie platformy, ktoré nevieme regulovať, respektíve vieme, chvalabohu, že teda keď do toho vstúpila EK, tak už vieme na základe medzinárodnej pomoci, čo je inštitút ale len v rámci trestného konania, znovu by to nemohlo postihovať priestupky.
A ďalší ten argument je, snažím sa skrátiť, že áno, že my sme síce vytvárali nejaké nástroje, ktoré dávali OČTK spôsobilosť domôcť sa nejakých, nejakých informácií, ktoré by inak nemali, ale my sme nemali a nemáme dodnes úplne jasné, že čo je ten materiálny dôvod, to je ten priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spolunažívaniu spáchaného hrubým, hrubou neslušnosťou? Alebo že, viete, že to je prelomenie kľúčovej trestnoprávnej zásady, že nullum crimen sine lege certa. Ona musí byť určitá. My musíme vedieť, že ak má nejaké porušenie normy viesť k následku, tak tá norma musí byť absolútne jasná. My musíme vedieť, že čo sa po nás žiada, čo je to nežiaduce konanie. A z toho, ako dnes teda to máme, nevieme, čo zákonodarca myslí a čo je mierou hrubej neslušnosti. Okej, pri priestupkoch, máme to tam dlho, ak je to za 33-eurovú pokutu, čert ber. Ale nemôže takáto neistota byť, hej, v tom kontexte, že stačí mať podozrenie zo spáchania priestupku hrubej neslušnosti, dať práva OČTK, ktoré zasiahnu do tých všetkých ľudských práv, ktoré som spomenula.
A možno ešte posledná vec a toto je skôr taká politická možno výhrada, že musíte sa v jednej chvíli proste naozaj rozhodnúť, čo idete robiť. Hej, že nemôžete v jednej chvíli hovoriť, že idete bojovať proti radikalizajúcim sa online diskusiám a na, ktoré naozaj, toto je to, čo viedlo, čo má, čo môžme pokojne označiť a ja s tým súhlasím, ako, hej, tá výslednica, ktorá sa podpísala alebo teda rezultovala k atentátu. Ale potom nemôžeme prísť k Bombicovi a hovoriť, že najväčší majster sveta v lynčovaní je proste niekto, kde by sme mali hľadať ako ešte širšiu, extenzívnejšiu slobodu slova. No tak buď ideme obmedzovať nenávistné prejavy, alebo teda ako že sa vysporiadajme s tým, že ak ich obmedzujeme, tak už potom nemôžme zase začať s argumentom o slobode slova, lebo ona má svoje limity. Moja sloboda mávať päsťou končí na špičke vášho nosa. A tu si treba ujasniť, že kedy teda chceme a čo obmedzovať a kedy na koho pôde a v koho relácii sa potom hráme na ochrancu slobody slova.
No, tak poviem toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja chcem na také veci zareagovať, ktoré sa mi zdajú, že už sa naozaj že chronicky stávajú opakovanými notorietami, takými polopravdami až dezinformáciami. Spomeniem na tomto mieste len dve.
Jedna sa týka vypnutia webov, išlo o štyri weby na tri mesiace, ktoré porušovali záväzok teda v tom čase, ktoré, ktoré platili v pandemickom režime, teda že nabádali k porušovaniu ochrany verejného zdravia. Ak porovnám štyri weby na tri mesiace s celkovým počtom webov, ktoré sú v slovenskom užívateľskom prostredí, slovami klasika, bolo to miliónkrát menej ako prd do Stromovky, hej, a my tu z toho robíme akože ilustratívny príklad ako neustálej šikanujem. Hej, že štyri weby, tri mesiace. Fakt, bola som pri tom, viem o tom, kde vám dávam za pravdu, že to mal urobiť súd. Tam súdne rozhodnutie chýbalo, to je validný point.
A tá druhá vec, ktorá sa tu tiež ako trošku, hej, že posúva do iných rovín, je to obmedzovanie zhromaždenia bývalou vládou. Irónia je, že vy ste sa veľkú časť svojho teda, hej, výkonu poslancov venovali boju s prezidentkou a ja, tá predsedníčka mimoparlamentnej strany, ako brechajúca čivava spoza plotu som sa naťahovala viacej s Matovičom než vy, čiže ja som bola veľmi akože reflektujúca všetky tie prešľapy, ktoré robil. Dávala som trestné oznámenia, podnety, ústavné sťažnosti, čokoľvek sme robili v tom čase, ale nie je pravda to, čo hovoríte, že oni mali teda nastavený nejaký reštriktívny systém vo vzťahu k právu združovania. Nie, to bolo porušovanie pandemických opatrení, ktoré hovorili, že sa nesmú stretnúť piati ľudia na jednom mieste, a preto prišlo teda k nejakým sankčným mechanizmom, a to je zasa trochu posun. Ak niekto ohrozuje verejné zdravie, je to ústavne dovolený dôvod, prečo môžme obmedzovať politické práva. A vy prídete teraz s guľometom na komáre, keď idete, hej, ste schopní obmedzovať ústavné práva kvôli, kvôli priestupku, podozreniu z priestupku, tak ako to bolo v tom pôvodnom návrhu. A viete, verejné zdravie ako legitímny dôvod je pripustený ústavou na obmedzenie základných práv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja som vyfasla tú najmenej šťastnú pozíciu, kedy už všetci povedali všetko a obávam sa, že či teda prispejem do tejto debaty ešte niečím, čo neodznelo. A ja som si dala za cieľ v podstate v celkom, v celkom takom detailnom zoome priblížiť vám jedno ustanovenie, ja si myslím, že o ňom už dneska bola viackrát reč, ale ukázať vám ho aj z ďalších perspektív a poukázať na množstvo iných hrozieb, ktoré možno ten, ktorý prišiel s takýmto, s takýmto návrhom, ani ňou nemal úmysel ich privodiť a ani si možno tieto následky neprivodil. Tá moja kľúčová ambícia je, že aby sme za žiadnu cenu nedopustili, aby tam toto ustanovenie ostalo a hovorím to nie ako členka Progresívneho Slovenska, hovorím to ako právnička, hovorím to teda ako niekto, kto vie, že toto môže byť zneužité proti akémukoľvek politikovi a vedzte, že politici budú prví. Ale dobre, nech idem po rade, dostanem sa k tomu.
Hovorím konkrétne teda o tom ustanovení, ktorým sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. On je teda naviazaný na tiež novelizované ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré, hej, zhruba keď to veľmi, veľmi zľahka zinterpretujem, pripúšťa, aby priestupok, ktorý z povahy veci je možné spáchať online, bol naozaj aj teda takto postihovaným, čo je teda úplne v poriadku, žiaduce, nie je s tým žiaden problém. Tu možno len tak si dovolím upozorniť, že už chcem vidieť teda tie, tú aplikačnú prax, hej, tuto v Bánovciach, jak budú stíhať protiprávne konanie v kybernetickom prostredí. Lebo ja som v 2016 nahlasovala webstránku a keď mi to dvihli na polícii, tak sa ma pýtali, že www, koľkokrát www, jaké www, ja vám nerozumiem, jaké www? No tak snáď sa teda odvtedy čas, čas posunul a zvládnu, lebo viete, že máme tu priestupky proti extrémizmu, ktoré patria do pôsobnosti železničnej polície, a teda ak sa bavíme o tom, že by mali pokrývať aj tie prejavy, ktoré sa nachádzajú v online prostredí, tak ako želajme im šťastie.
Samotné to ustanovenie v priestupkovom zákone nie je problematické. To, čo je problematické a o čom teda budem hovoriť, ako som naznačila, je práve tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. Ani to nejdem veľmi čítať, aby som vás tu akože nenaviedla na mylný dojem, že ideme sa baviť o nejakých strašných IT-čkárskych technológiách, lebo o tom to fakt nie je.
Pointa toho ustanovenia, ktoré sa teda, hej, stalo súčasťou lex atentát a ktoré ja teda rozporujem, je zhruba o tom, že zverujeme policajtovi na základe predošlého súhlasu prokurátora možnosť, aby získal od providera informácie o osobe, ktoré slúžia k odhaleniu zdroja. A toto je úplne že kľúčová veta. Presne v tom, ako je jalová, je proste najviac, hej, nebezpečná. Kiežby to bolo teda iba jediná, jediná vada toho celého znenia. Totižto to ustanovenie nám nedáva odpoveď na to, že v akom rozsahu my žiadame o osobe informácie. Ktoré sú to informácie? Týkajú sa to zdravotného stavu? Týkajú sa to bankového? Áno, v zásade má ísť o informácie, ktoré sú v digitalizovanej podobe. A zákonodarca teda v tom znení, ako to teda prišlo do Národnej rady, to necháva v absolútne voľnej, nijak nešpecifikovanej formulácii, kedy policajt po súhlase prokurátora, inak znovu teda tu by som si neodpustila poznámku, sa bavíme o miestne príslušných policajtoch a prokurátoroch, môžu získať údaje od poskytovateľa internetu, ale zákon ich nijak nelimituje v tom, že aké údaje, za akých podmienok, na ako dlhý čas, aký bude spôsob oprávneného narábania. Že my sme dali normálne že nukleárny kufrík policajtovi a teraz prichádza tá pointa, že viete za čo? Nie za to, že sa venoval, hej, distribúcii detskej pornografie, ani preto, že zakladal teroristické skupiny, ale preto, lebo sa dopustil priestupku proti, zrejme teda tým sa budeme v tom priestupkovom práve najčastejšie stretávať v online prostredí, hrubej neslušnosti.
Tak my sme naozaj týmto ustanovením, ktoré nijak nelimituje, nijak nešpecifikuje, nijak proste nedáva limity tomu, čo všetko môže policajt vytiahnuť od toho providera, doslova vyrobili guľomet na komáre, hej. Pritom hrubá neslušnosť, nech už si tu všetci pod ňou budeme predstavovať čokoľvek, ako fakt nerúca demokraciu. Hej, že toto nie je náš problém. A z toho teda, aby som uzavrela možno jeden taký ten balíček problematický, o ktorom teraz hovorím, je, že sa dostávame k absolútnej neproporcionalite. Toto ustanovenie by neprešlo súdnym, hej, testom proporcionality, pretože ten predpokladá, že ak spôsobíte nejakú ujmu alebo zásah do práv a slobôd občana, musí to byť kompenzované tým, že áno, je tu nejaké vážne ohrozenie, ktoré sa snažíte týmto spôsobom odvrátiť. Ale my tu vytvárame že nevídané, toto v žiadnom právnom vesmíre som ešte ani nepočula a dostanem sa k tomu, ako sa s tým vysporiadáva Európska komisia a čo by nám na to asi tak povedala, že pre priestupok, ktorý je právne definovaný ako protiprávne konanie nepatrnej závažnosti pre hrubú neslušnosť, sme dopustili, alebo ten návrh tak teda v súčasnej verzii znie, aby mal niekto kompletnú, kompletnú vlastne moc nad všetkými našimi digitalizovanými údajmi a vôbec celou časťou nášho života, ktorú prežívame v online. Čo je naozaj že neuveriteľné.
Keď som spomenula tú Európsku úniu, viete, ono sa, áno, dlho sa vždy diskutovalo a dodnes diskutuje, že kedy má právo OČTK, policajt teda, získať takéto údaje, lebo sú prípady, kedy ich naozaj potrebuje. A tá debata, keď som pozerala, však mám to aj tu, nebudem to čítať, judikáty Európskeho súdneho dvora, tak ona sa vždy ťahá alebo jej spor je o tom, že ako veľmi musí byť závažná trestná činnosť, aby si vôbec mohli OČTK dovoliť požadovať tento typ údajov. Totižto ten zásah, ktorý vykonávajú OČTK, tuná teda v tomto našom prípade kvôli priestupku a skúsim vysvetliť, čo spôsobuje. To je jedna z mála zásahov, ktoré trafili, myslím, že štyri, štyri ľudské práva rovno. Hej, že on obmedzuje slobodu slova, pretože v zásade sloboda slova sa nespája a nevyžaduje, aby bola, ten teda, kto sa prejavuje, jeho identita odhalená, aby sa pri tom predstavil, aby pri tom zverejnil svoje osobné údaje. Ale tým, že my dáme policajtovi na to prístup, tak akýkoľvek prejav zverejnený v online prostredí len pre to, že on má podozrenie zo spáchania priestupku, už napojí na konkrétne identifikačné údaje a teda jednoducho obmedzil možnosť a právo osoby na to, aby smela komunikovať a vyjadrovať sa bez toho, aby musela byť známa jej identita. To je prvý zásah.
Druhý zásah je, že pripúšťame súbežne, aby sa zasiahlo do jej súkromia. To je to, čo som hovorila, že my nevieme, aké informácie, v podstate všetky. Keď nešpecifikuje zákon, aký typ informácií, znamená, že všetky. Každú a všetky. Čiže... robím niečo? (Reakcia z pléna.) Aha, pardon. Čiže, čiže my sme vystavili toho, toho podozrivého zo spáchania priestupku tomu, že štát prostredníctvom OČTK si o ňom môže zobrať akýkoľvek typ dát vrátane, a to je teda ďalší zásah, telekomunikačného tajomstva. Ja som ešte v živote fakt sa nestretla s tým, a však teda robila som s trestným právom veľmi dlho, že aby sa našiel tak silný dôvod, kedy prelomíme ochranu telekomunikačného tajomstva. Lebo to si pamätáte, však ešte aj z doby pred, pred internetmi, že poštové tajomstvo, listové tajomstvo, že to sú proste veci, ktoré musí byť naozaj pádny, veľmi vážny dôvod, prečo by vám niekto mal tento typ, hej, tajomstva odokryť a poskytnúť orgánom verejnej moci. My to tuná pripúšťame teda pre podozrenie z priestupku.
A v neposlednom rade, spomenula som teda prelomenie ochrany telekomunikačného, ochranu súkromia, obmedzenie prejavu a ešte štvrtý je tam zásah, a spomeniem si, teraz nech nezdržujem prejdem ďalej, ale sú, to je tiež veľmi výnimočné, keď jedným zásahom dokážete oklieštiť rovno štyri základné práva a slobody na účel toho, aby ste, hej, mohli skúmať, či osoba nepoužila nevhodné výrazivo. Týmto sa dostávam teda od toho, čo som nazvala, že nie je dodržaná proporcionalita, k druhému problému, lebo ten sa hneď natíska, že teda čo by ten človek musel urobiť, akého vážneho deliktu by sa musel dopustiť, aby mal, aby mal teda buď prokurátor alebo policajt takéto oprávnenie. Ono sa to aj v tej legislatíve akože nachádza. Toto je pre mňa tiež taká nelogická vec, že ak ide o stíhanie osôb podozrivých z trestnej činnosti, prípadne obvinených, no tak tam máme tie veľmi striktne vymedzené podmienky, informácie a tak ďalej a tak ďalej a pri podozrivom nič, hej. A čo teda by sa, čo teda by sa muselo stať, tak poďme hádať v tom priestupkovom zákone, že teda na čo tým guľometom ideme páliť, ktorý sme vymysleli. A jediné, čo som z toho ja našla, z tých skutkových podstát, ktoré sú v priestupkovom zákone ako tak použiteľné v tom virtuálnom prostredí, pripadá do úvahy priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne tá hrubá neslušnosť.
No a teraz si tu akože, hej, začnime nalievať to červené víno. Každý, ako sme tu, budeme mať dvadsať výkladov hrubej neslušnosti. Neexistuje, aby sme pripustili takto zásadný zásah do toľkých ľudských práv a zákonodarca nevedel dať jasnú odpoveď, čo je to nežiaduce správanie. Čo vlastne zakazuje? Ako sa to prejavuje? Kde sú jeho limity? Že to je vlastne v rozpore s touto starou zásadou, právnici, právnici vedia, nullum crimen sine lege certa. Iba presne špecifikované pravidlo za presne, za porušenie presne špecifikovaného pravidla a môže byť založená právna zodpovednosť. A tuná my vlastne nevieme. To je nejaká hrubá neslušnosť, ktorá, áno, má byť tým legitimizačným dôvodom pre takto zásadné vtrhnutie do vyslovene osobnej a súkromnej zóny jednotlivca.
Čo tam je ešte zaujímavé, že viete, že keď aj by sme si dokázali nejakým spôsobom ujasniť a nájsť nejakú zhodu, čo je tá hrubá neslušnosť, áno, musí to byť niečo, čoho závažnosť je nepatrná. Akonáhle to má podobu vyhrážky, podnecovania, schvaľovania trestnej činnosti, už je to trestný čin, hej, čiže to môžu byť nejaké výroky na úrovni, že ty sprostá progresívka. A teraz mi povedzte toho policajta, ktorý tuto akože, hej, pôjde riešiť. Lebo ak už to bude veľmi gradované, a to je ten problém, ktorý máme riešiť, nie tuto takéto, hej, hrubé, hrubé neslušnosti, ktoré fakt že, myslím, že nemajú potenciál zrúcať demokraciu ani ohroziť právny štát a rozhodne tento typ takých tých výrokov, hej, ostreľovačiek jemných nie je, nie je súčasťou výslednice, ktorá sa podpísala na atentáte Roberta Fica. My máme seriózne vážny problém s tým, ako máme, hej, vygradovanú a vyšponovanú tú debatu na sociálnych sieťach, ale tam potom nestačí priestupkový zákon. To si potom poďme povedať, či sme ready baviť sa o Trestnom. Aj dnes je Trestný zákon použiteľný, hej, len teda áno, keď niekto chce, viete, to je ten problém potom politický, že niekto chce byť za pekného, keď je tuto u Bombica a bude hovoriť, že teda sloboda slova a všetky výroky sa tolerujú, a keď je zase pred iným publikom, tak bude hovoriť, že nie, nie, my musíme tie nenávistné prejavy odstrániť a zabrániť ich šíreniu, lebo však teda áno, my si uvedomujeme, aký to má devastačný vplyv a ako to má svoj podiel aj na tom samotnom atentáte. No tak buď, alebo, hej, to už potom vy musíte nejako rozhodnúť, ale obidve veci dokopy nejdú a toto je to veľmi nešťastné, hej. Že prišli ste s návrhom, ktorý, ktorý akože má guľometom páliť po hrubej neslušnosti, čo vôbec nerieši ten problém, ktorý, áno, ktorý máme, ktorý si viem predstaviť, že vo výslednici sa podpísal aj na samotnom atentáte.
Čo sú ešte dve dôležité poznámky, ktoré musím zmieniť, je, že tá takto navrhnutá úprava je možné, možná použiť len vo vzťahu k národným serverom. To sú tie, ktoré sú že „.sk". A teraz akože mi povedzte tých, tých policajtov, ktorí nemajú, Policajný zbor nemá kapacity viesť trestné stíhania. A my po ňom chceme, aby tieto prkotiny, hej, aby hrubú neslušnosť stíhal v počte nápadu vyše tisíc denne, to som si dávala overovať cez, cez firmy, ktoré, ktoré monitorujú tento typ obsahu. A na rôznych fórach, rôznych teda slovenských portáloch sa takéto príspevky vystihnú v neuveriteľnej kvantite, neexistuje Policajný zbor v tomto vesmíre, hej, ktorý by toto dokázal kvôli tomuto a 33-eurovej pokute viesť, viesť trestné stíhanie. To je tým pádom, bohužiaľ, budem úprimná, veľmi nešťastne taká, taká indícia, že tak budú vám stačiť možno štyria policajti, ktorí si nájdu už tie komentáre, ktoré im budú za to stáť, bude to veľmi selektívne vyberaný typ kritiky, ktorý, áno, áno, môžme špekulovať a je to legitímne, legitímna úvaha, ktorý bude smerovať proti predstaviteľom, povedzme, vládnej moci. Len viete, vždycky myslite, že nie ste tu naveky a raz niekto po vás príde a potom toho budeme obete všetci.
Lebo viete, čo sa stane, neni tu pán Pročko, tak mrzí ma to, že hovorím o ňom, kým tu nie je, viem si predstaviť to, v akom ste tu vzájomnom napätí, že by bol prvý, kto by zavolal policajtov, povedal by, že túto, neviem, pán Ivan, hej, mám podozrenie, že sa dopustil nejakej hrubej neslušnosti na internete a vy prídete o komplet celé dáta, vaša identita, ktorú ste, hej, lebo áno, žijeme v digitálnom svete a všetky tie stopy, ktoré vytvárajú v digitálnom svete vašu identitu, sa dostanú do niekoho rúk, koho by ste teda fakt akože nechceli, aby sa dostali. O tom je to ustanovenie.
A navyše okrem toho, že je vykonateľné len vo vzťahu k národným serverom, aj to teda hovorím, že otázka kapacít, ktorý blázon by toto, hej, riešil, je nevykonateľná k iným než slovenským serverom, pretože sa nedá napríklad na americký Facebook a Telegram a všetky tieto instagramy, sa nevzťahuje slovenské právo. Takže vás viete kam pošlú. Čo sme jedine vybavili, je to, aby sa podriadili spolupráci a boli súčinní, ak ide o medzinárodnú spoluprácu, ale to už je inštitút v rámci trestného práva, tam musia byť tie trestné delikty, aby vôbec sa vlastníci alebo provideri týchto, týchto platforiem zapojili a pomohli orgánom činným v trestnom konaní v tej-ktorej krajine dostihnúť páchateľa, väčšinou je to naozaj veľmi závažný typ kriminality.
A možno, možno tým, pozerám, že už toho moc nestihnem, že to, čo by som možno ja ako alternatívu navrhla, je, že, prosím vás, nechajme priestupkový zákon priestupkovým zákonom, toto nedokáže nikto ani to postihovať, to je obrovský nápad a venujme sa naozaj tým najhorším prejavom a tie stíhajme. Lebo to sa, tak sa to aj volá, strategická litigácia, odstíhate troch a potom sa bude, hej, akože veľmi každý obávať a zvažovať, že či tentokrát nezabúcha voľakedy NAKA, dneska neviem, čo to bude, na jeho dvere. Ale vynaložiť tak obrovské úsilie na niečo, čo musí ten podozrivý, hej, kvôli tomu zniesť zásah, ktorý ho dostáva do pozície, že sa doslova digitálne odhalil celému štátu, a len preto, že on niekde niekomu povedal, že si blbá progresívka, je že proste neuveriteľné, hej. Že ak sú tu tie hlavy, ktoré hovoria, že nie je cenzúra, tak, prosím, toto nie, toto je tá blbosť, hej, že je určitý typ výrokov, na ktorý, akože myslím, že politici zvlášť, sme, sme celkovo dostatočne imúnni.
Opakujem, to, čo by sme mali urobiť, je špecifikovať skutkové podstaty iných trestných činov, ja tu mám aj pripravený koncept, keby tu niekto o to stál, ako by sme to mohli teda porobiť, aby sa tá kriminalita, ktorá rezoltuje dokonca aj k útokom na ústavných činiteľov, dokázala postihovať. Prosím vás, nerobme, nerobme Potemkinove dediny, že niečo robíme, pritom to vôbec nerieši problém, robí to náklady a ohrozuje to osobnú bezpečnosť dotknutých jedincov len preto, že niekde povedali blbá progresívka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, no ja som tiež chcela začať tým, čo teraz kolegyňa Bea Jurík už ma predbehla, lebo som sa presne zamyslela nad tým, že parafrázuje predsedu vlády, že tento prejav nemohol byť písaný na Slovensku. Rozmýšľala som celú dobu, či bol na ruskej ambasáde, či bol na UVKSS alebo NSDAP, alebo kdekoľvek tomu teda podobnej základni. A teda možno môžem ešte iný výrok predsedu parafrázovať, predsedu vlády, a síce, že teda keď hovoril, my sme tu pri žatve, tak ja by som pripomenula, že my sme tu pri odvolávaní ministerky kultúry, nie pri odvolávaní liberálnej vlády, hej? To už sme tu jakživa nemali.
Pre mňa je absolútne neuveriteľné, kde sme sa a kedy sme sa dostali k tomu, že tu takou kadenciou pálite 30 minút alebo 20 minút po liberáloch, o tom ako vládli, čo urobili, čo, čo zničili a uniká vám celú dobu, že my sme tú liberálnu vládu, teda minimálne ak hovoríme o liberálnej vláde v zložení s Progresívnym Slovenskom, nikdy nemali, tak ja neviem, či sme tu už naozaj, že sa nás snažíte urobiť dezorientovaných, alebo tento príspevok máme vnímať ako dezorientovaný. V každom prípade to naozaj nedávalo ani hlavu, ani pätu, ja teda byť ministerkou kultúry, tak sa hanbím, aby ma niekto bránil takýmto, takýmto prejavom.
A po tretie chcem vás poprosiť, vyprosím, aby ste sem vnášali meno môjho muža, nemá nič ani s liberálmi, ani s Progresívnym Slovenskom, a dovoľte mi pripomenúť, že robil sedem rokov na ministerstve vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka, ktorý si ho tam sám prizval. Daniel Milo, neviem, kde ste prišli k tomu, nie je žiaden liberálny extrémista, naozaj si to vyprosujem. A teda posledná vec, kým teda vaša strana robila rôzne rôzne typy kampaní, kde si dávala na bilbordy Rómov a neviem koho, tak teda Daniel Milo bol ten, ktorý celý život zasvätil boju proti rasizmu a boju proti extrémizmu.
Tak ak teda nemáme tento prejav vnímať ako dezorientovaný, tak, prosím, ako snažte sa do toho vnášať trochu racia a tak aby sme sa tu naozaj necítili ako na pôde či už teda tej ruskej ambasády, alebo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Mňa zaujalo Danka, ako si povedala v tom svojom príspevku takú peknú vetu, že nechali ste sa zblbnúť.
A ja sa v tomto kontexte obávam, že sa nechal zblbnúť ten, ktorý by tu mal mať to hlavné slovo, a to je predseda vlády. Už totiž od doby z posledných troch-štyroch rokov vnímame, ako sa snaží vybudovať, a je to typ lídra, ktorý sa nebojí nikoho, ktorý sa nebojí mimovládok, on povie hocičo, že sa nebude páčiť médiám, on sa postaví Bruselu, hej, ale teda reálne vidíme, že nebojí sa akurát tak dlažobných kociek, Sorosa a príde sem dneska tuto poslať, hej, čítať list, v ktorom ukazuje, ako sa veľmi nebojí predsedu PS-ka a jeho vzťahu s otcom, a takéto, hej, závažné, závažné hrozby, nad ktorými ukazuje ramená.
A ja sa pýtam, že kde je v tejto debate on, pretože mne príde absolútne neuveriteľné, že strana s päťpercentným výtlakom tu tlačí a rozmetá celú koalíciu a ministerka z tej strany a predkladateľ doslova že nechávajú s nimi vytierať podlahu. A kde, kde je teda ten silný minister, ktorý sa tak ničoho nebo... silný premiér, ktorý sa tak ničoho nebojí?
Ďakujem.

Čauko.
Ja by som podstate iba také dva-tri možno zaujímavé momenty na tom celom vypichla, ktoré, jedným z nich je teda aj, aj postoj k tomuto, k tomuto predkladanému materiálu. Jednak je samo osebe že absurdné a na hanbu, aby sme sa v máji bavili o výročí, ktoré prebehlo, prebehlo teda v februári. Už aj to je taký symptóm nejakej zvláštnej, hej, úcty a nejaké... a vyjadruje to nejaký postoj.
Po druhé, čo sa snažím už niekoľko mesiacov pochopiť, je, že ako je možné bojovať za mier a z tohto titulu odmietať, aby teda naša krajina pomáhala vojensky. Ale ak sa zabíja zbraňami, ktoré idú teda, hej, z finan... ktoré sú financované komerčne, tak to vlastne neruší mier. Ja nerozumiem tejto Hlave 22, ani ako to ide dokopy.
A potom ešte, keď čítam niektoré tie časti, a nie... ja neviem. či ste mali čas si to pozrieť, kde sa vyslovene ešte naozaj že na lekárenských váh a veľmi citlivom jazyku táto téma kom... citlivým jazykom táto téma komunikuje, dokonca sa ešte dištancuje ruský režim od ruského obyvateľstva, aby sme teda nestigmatizovali Rusov ako takých pre vládu, ktorú majú, tak ešte aj to je niečo, čo teda sa prieči tomu konceptu mieru, o ktorý počúvam z týchto radov.
Ja si naozaj nepamätám a to teda ja som zažila ešte teda tú dobu, kedy sa oslavoval mier, a nič to nemení na tom, že si som si k nemu vypestovala trvalý vzťah, ale ja si nepamätám takú verziu mieru, v ktorej by toto celé išlo dokopy, že posielať zbraňu na... zbrane na obranu, ak je to teda manažované zo strany štátu, kde proti um... proti mieru dodáva tam zbrane, ktoré spôsobia ten istý následok, akurát že niekto na tom súkromne zarobí, je vlastne v poriadku, to toto nejde do rozporu s mierom. A potom nemáme, nemáme schopnosť odsú... nemáme schopnosť stotožniť sa s materiálom, ktorý odsudzuje vojnu a ktorý teda vyzýva na to, aby sa krajina, ktorá tú vojnu rozpútala, stiahla. a teda začala teda iniciovať nejaký typ procesu vedúci k mieru.
Ja naozaj sa veľmi, veľmi snažím pochopiť, čo je ten mier, o ktorom sa tu bavíme, lebo ja mám pocit, že ani tí, ktorí o ňom hovoria nemajú dunstu, čo ten mier naozaj je. A to je strašná, strašná škoda.
Ďakujem. (Potlesk.)

A, už ide. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesla informáciu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, tlač 200.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o výsledku prerokovania tohto vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 208 z 23. februára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 14. schôdzi výboru, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rade slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Ďakujem, som skončila, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za reakcie s faktickými.
Ja by som možno vám v tejto chvíli osobná, keď som teda ukončila svoju rozpravu tou svojou spomienkou na pôsobenie vo VRAX-e a spoluprácu s bývalým ministrom vnútra a súčasným ministrom obrany. Ono totižto áno, presne, ako, ako moja kolegyňa Zuzka Števulová povedala, že už v tej dobe to bol naozaj hon na mimovládne organizácie ako... akurát že jeho frontmeni boli, boli fašisti a neonacistické bojůvky. To, čo mňa absolútne že, že až na ľudskej úrovni mrzí a zraňuje, že tí, ktorí boli v tom čase, keď som teda ja pôsobila na tom zmienenom mieste, spolu so mnou súčasť odboja, sa dnes degradovali ešte na horšiu úroveň, ako tí, voči ktorým sme bojovali, a toto SMER-u že neodpustím!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Tak ja teda idem napraviť tú technickú chybu, ak smiem.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
A teda ak máte túto vec vybavenú a je to v poriadku (rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), ďakujem (povedané so smiechom), tak využijem svojich, svojich 9,5 minúty na to, čo som mala pripravené.
Ja som na, myslím, že to bola úplne moja prvá, prvá rozprava počas programového vyhlásenia vlády, resp. v tej dobe, kedy sa o ňom na tomto mieste diskutovalo, upozornila na to, že je nakreslené v mnohých častiach na pôdoryse leviatanovského štátu. A toto je jeden z tých príkladov, kedy tento zákon alebo návrh zákona zavádza niečo nevídané, lebo bežne sme doteraz vždy boli zvyknutý na to, že vláda, resp. občianska spoločnosť kontroluje vládu. My sa dostávame do opačného gardu, kedy chce vláda kontrolovať občiansku spoločnosť. Je to teda trochu iná, iná paradigma, ako sme boli možno za ostatné, ostatné roky zvyknutí, ale, ale čo ma možno viacej, viacej mrzí je to, že schovávame sa tu celý čas za nejakú požiadavku transparentnosti. Ale v tomto bode uvediem, že mimovládne organizácie sa ešte z predošlou vládou, a tým nemyslím bezprostredne predošlou, ale s tou, kde teda bolo SMER súčasťou vládnej koalície, podieľali na tom, aby bol vytvorený register, a sami participatívne pomáhali na tom, aby bola zvýšená transparentnosť. Tento problém tu nikdy nebol.
Čiže dovoľte mi, aby sme sa začali baviť bez týchto všetkých mimikry a povedali sme si možno o tom, čo tento zákon naozaj cieli a čo má byť jeho, jeho konečným výsledkom. Koniec koncov myslím, že to tu aj párkrát už v tejto rozprave zaznelo. Povedal to pán premiér hneď po teda voľbách, čo je jeho cieľom, a to je, odstaviť politické mimovládky. Politické mimovládky, teda dodnes som sa nedopátrala toho, kto konkrétne by to mal byť, ani aké by toho mali byť parametre, lebo toto celé delenie politických a nepolitických mimovládok tak trochu zaváňa 30. rokmi, kedy si tu politici, političky bezostyšne mysleli , že sú viac ako zákonné procesy a že bez toho, aby sme tu mali na to naozaj nejaký korektný, metodologicky korektný postup, môže niekoho označovať spôsobom ako vred na teda spoločnosti, vred na tele národa, alebo sú to príživníci, že sú to povaľači, a toto snáď sa, dúfam, že zhodneme, nechce ísť touto cestou teda predkladajúca zostava.
Lebo potom si teda povedzme, že čo je to kritérium, kam to má cieliť a čo po tých mimovládkach, ktoré majú byť zacielené týmto zákonom, vlastne chceme, pretože ak, ja to teda chápem tak, že ak je ten cieľ politické mimovládky, tak tomu rozumiem tak, že by tam mali byť tie, ktoré ingenerujú to politickej súťaže, neférovo ju ovplyvňujú, vystupujú na prospech niektorých strán či kandidátov. A v tých, v podstate ktoré tu boli párkrát menované, ja som sa teda konkrétne pána ministra vnútra pýtala, že nech mi povie aspoň tri konkrétne mimovládky, ktoré by spadali do tej definície, alebo toho ako on uvažuje o politických mimovládok pýtala na konkrétne tri. Povedal mi, myslím, že VIA IURIS, povedal mi Transparency International, povedal mi Zastavme korupciu. Ale ja si nepamätám, že by niektorá z nich kedykoľvek za celú dobu svojej existencie vstúpila do politického procesu štýlom, že by sa postavila na stranu niektorej strany alebo niektorého kandidáta, za to dám ruku do ohňa. A to teda akože, že, hej, nie som, nie som ja tá, ktorá by sem-tam a dosť nešetrila kritikou aj teda do vlastných radov, keďže som sama bola 10-12 rokov súčasťou mimovládneho sektora.
Naproti tomu sme tu mali posledné teda volebnej súťaži, prezidentskej súťaži subjekty, ktoré sa priamo zapojili do volebného zápasu. Hovorím konkrétne teda o Jednote dôchodcov, o Klube 500, o mimovládke pána Draxlera, bývalého ministra, ktoré úplne bezostyšne teda deklarovali svoju politickú preferenciu v prospech pána Pellegriniho. Boli vystavené v straníckych novinách, distribuované po celom Slovensku a tie teda nie sú spomínané ako tie (povedané so smiechom), ktoré majú byť predmetom tejto úpravy a tie, ktoré teda sú nejakým spôsobom škodlivé, nebezpečné a ingenerejú do politickej súťaže napriek tomu, že to, že to preukázateľne robia, aby sme sa chápali správne. Ja si nemyslím, že tak majú byť označované. Ja si myslím, že tak nemá byť nikto označovaný, akýmikoľvek stigmatizujúcimi nálepkami.
Ale tak teda si to rozmyslíme, hej, že ak je kritérium politické miešanie sa do súťaže a snaha ovplyvňovať nejaké teda procesy v kampani, tak potom to nemôžu byť menované mimovládky, ktorým to nevieme ani, ani z bla, hej, ich do tohoto, do tohoto zatiahnuť a tváriť sa, že subjekty, ktoré pomáhajú predkladajúcej zostave teda by neboli tie politické mimovládky. Tak akože nejde to dokopy, to si treba vybrať tú argumentáciu.
Po druhé, že teda by mohlo by, a tiež sa to spomína, tým deliacim kritériom, že či poberajú nejaký vklad zo zahraničia. No, tu si znovu povedzme, že, že nie som úplne istá, že v tejto problematika teda vládna zostava celkom dobre rozumie, pretože ono sa bežne môže stať, že tie, ktoré sa vydávajú za tie šľachetné, a tie, ktoré teda nepadajú do toho košiara toxických mimovládnych organizácii, sa poľahky, hej, teda stanú označené tým, tým stigmatizujúcim názvom.
Poviem konkrétny príklad z praxe, sú dnes mladí ľudia, mladé rodiny pracujúce v zahraničí, a ak chcú, aby nejaká mimovládka, ktorá poskytuje sociálne služby, opatrovateľov a tak ďalej, pomáhala im rodičom tuto v Sabinove, no tak jej pošlú peniaze. V tom momente je takáto mimovládka zahraničný agent, alebo teda už akokoľvek si to zaslovníme. Čiže teprva sa to dotkne tých, o ktorých teda tu častokrát zaznieva, že ony sú tie dobré, na nich to nie je mierené. Nedá sa to takto, ani cez toto kritérium oddeliť.
A ešte dôležité teda, čo chcem zmieniť v súvislosti s tými, s tými príjmami zo zahraničia. Častokrát sa hovorí, že veď čo sa tuto hnevajú, veď, veď tu je zákon v Amerike dávno platný, tzv. FARA, hej, ktorý má, hej, veľmi podobnú legislatívu a tuto, veď kolíska demokracie a nesťažujete sa.
Prosím vás pekne, už prestaňme s tými blbosťami, hej. FARA vznikla v 38., bolo reakciou na kontrolu nacistických špionážnych skupín. Dodnes to má vlastne úplne iný, úplne iný zámer, pretože sú tam v Amerike, viete veľmi dobre, lobistické skupiny, ktoré konajú v prospech iného štátu, a zákon chcel aby boli demaskované. My tu dnes zásluhou tejto vlády máme v Rade vlády pre neziskový sektor mimovládku, ktorá by učebnicovo spadala do toho, čo pokrýva FARA, pretože sme si tam zobrali mimovládku, ktorá má priame financovanie z nemeckého štátneho rozpočtu, čo nemá nikto z tých toxických, ktoré tu boli doteraz menované.
Tak si, prosím vás pekne, rozmyslime, čo idete robiť, hej, lebo ja mám pocit, že ste absolútne nepochopili ani len to, ako sa definujú kritériá, a ani len to, ako zacieliť teda tie toxické škodlivé mimovládky, ktoré ste si dali ako terč teda svojej najbližšej, hej, svojho najlepšieho politického obdobia. Áno, sú to mimovládky, ktoré môžu byť nepríjemné ako blcha v kožuchu, pozerajú sa politikom na prsty, kľudne sa môžme baviť o tom, či je to kóšer, aby to najprv, hej, obletelo všetky internety a nebolo to najprv na polícii. Je tu kopec roboty, kde sa môžme korektne baviť o tom, že poďme niektoré praktiky urobiť tak, aby naozaj nevytvárali takú obrovskú penziu medzi politikmi, ale toto nie je obsahom tohto zákona.
A... a ešte možno posledná poznámka (povedané so smiechom), iba taký bonmot na záver. Ja som robila desať rokov v mimovládnom sektore, Ľudia proti rasizmu a bola som aj za občiansku obec zvolená do VRAX-u, čo bol teda taký výbor v gescii ministerstva vnútra, ktorý sa venoval extrémizmu. Jeho šéfom bol minister vnútra, ktorý na tieto zasadnutia nechodil. Vždycky som mu hovorila, že pán Kaliňák, pre boha živého, prečo tam nechodíte, veď ja nemôžem zaväzovať rezort a schvaľovať nejaké politiky v boji proti extrémizmu. Mi povedal, že kým ste tam vy, ja vám dôverujem. Hej? A som stále tá istá, bola som z tej mimo... politickej... z tej mimovládky, ktorá by dnes bola označená za agenta, ktorá by bola teda v tom košiari politickom, pretože extrémizmus a extrémistické politiky majú, samozrejme, že dosah na, na nejaký typ, hej, že politického riadenia, a napriek tomu, ja si teda, a uvádzam to ako príklad, viem predstaviť ten model, kedy sa dá aj s tými mimovládkami, ktoré považujete za blchu v kožuchu, dohodnúť nejaký systém pravidiel, ktorý ich nestigmatizuje, nehádže ich proste do vreca s nejakými agentmi, ale áno, vieme si nastoliť pravidlá, že budú možno viac udržiavať nejaké princípy verejnoprávnosti, alebo že ak nejaké majú odhalenia, ktoré môžu kriminalizovať daných politikov, tak to nebude najprv vykričané na internete, ale bude to podané na polícii.
Tých možností tu je ix. Ja si myslím, že ten mimovládny sektor sa im nebráni. Ale ak začneme odtiaľ, že ich najprv budeme nálepkovať, označovať a podhadzovať zase akože internetovým tribunálom, tak takto nebude ani ten vytúžený pokoj, ktorý nám tu sľubuje pán, teda, hej, prezident... a nebude tu ani kohézia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa teda chcela spýtať v zmysle toho, ako tu počúvam, že je definovaná teda tá škodlivá mimovládka, že má mať nejaký finančný plat zo zahraničia, ako je potom možné, že je aktuálne dosadená v rade pre neziskový mimovládny sektor zástupkyňa mimovládky, nadácie, ktorá je priamo financovaná nemeckým štátnym rozpočtom. Hej, Friedrich-Ebert-Stiftung. Že vyhodíme všetky osobnosti z tohto sektora a dosadíme si tam nadáciu, ktorá potom ale učebnicovo napĺňa to, čo, hej, je deklarovanou ambíciou tohoto zákona, že vysporiadať sa s tými subjektami, ktoré majú nejaký teda, hej, typ zapojenia finančného zo zahraničia, konkrétne tu, tuná to je priamo zo štátneho rozpočtu, a robia na území Slovenskej republiky nejaký typ politík. Tomuto ja vôbec nerozumiem.
Druhým možným kritériom pre politické mimovládky, teda tým, ktoré sú terčom tejto legislatívy, by asi malo byť to, že sa miešajú do politiky alebo nejakým spôsobom ovplyvňujú politickú súťaž. Keď som sa pýtala ministra vnútra, že ktoré by to mali byť, vymenoval mi, ja neviem, Transparency a Via Iuris, pričom ani jedna z nich nikdy nevstúpila do politickej súťaže na prospech konkrétnej strany či kandidáta, naproti tomu máme tu, príkladom spomeniem mimovládku bývalého ministra Draxlera alebo jednotu dôchodcov, ktorí naozaj vstúpili do politickej súťaže v prezidentských voľbách na podporu konkrétneho kandidáta, a teda tie nemajú mať status politickej mimovládky, čo teda ja absolútne súhlasím, aby nemali. Len potom si teda rozmyslime, že čo je tým kritériom, hej, lebo buď tomu nerozumieme a nevieme, proti komu ideme páliť, alebo to robíme proste pokrytecky, že tú financovanú zo zahraničia, ktorá nám vyhovuje, si dosadíme priamo do rady, vrátane tých subjektov, ktoré nám vyhovujú a sú priamo zapojené do politickej súťaže. A máme len nejakých pár mimovládok vytypovaných, päť, voči ktorým ten celý zákon má cieliť.
Ďakujem.