Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za ich reakcie. Ja sa budem venovať tomu hlavne, čo povedal pán Michelko.
Ako ste postrehli, tak ja som nevnášal do svojho príspevku ani nebol ten môj príspevok nejako motivovaný jak osobnými spormi alebo obvineniami zo strany pána Danka. To nie, snažil som sa byť skutočne vecný.
My tú situáciu sledujeme dlhodobo a dávam... dávali sme ministerke kultúry šancu, ako, ako bude postupovať, čo sa bude diať v oblasti kultúry, ale vidíme to nielen v kultúre, ale v ďalších rezortoch, ktoré podliehajú pod Slovenskú národnú stranu, že ide v prvom rade o posty. Jednoducho táto politika sa sploštila na obsadzovanie dôležitých miest a často ľudí, ktorí vlastne potom, musia potom abdikovať, pretože majú niečo za sebou, čo tam nepatrí, alebo, alebo pokrivkáva ich odbornosť.
A čo sa týka Rozhlasu a televízie Slovenska, poznám názory pána Danka, povedal mi ich, je, je za to, aby sa táto inštitúcia rozdelila. A to, ako Slovenská národná strana pristupuje aj v iných oblastiach k veciam, tak opäť sa mi to len potvrdzuje, že tam ide o obsadenie postov. Skutočne, rozpočet RTVS bol schválený, bol som na tej rade prítomný v pondelok, keď sa schválil ten rozpočet. Očakával som, ako to dopadne.
Ale jednoducho, keď rozdelíte túto inštitúciu na dvoje a spravíte z nej, prípadne ešte zmeníte štatút na... status na, na štátnu inštitúciu, potom vôbec nie je žiaden problém obsadiť vrchné miesta vlastnými nominantmi. Ja sa toho obávam. Bodaj by to tak nebolo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, máme pred sebou návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia. Musím povedať, že teraz toto moje vystúpenie bude tvrdšie, ako boli moje všetky doterajšie vystúpenia, a vysvetlím potom aj svoje dôvody.
My dosť dôsledne sledujeme situáciu okolo ministerstva kultúry a okolo celej kultúrnej politiky, ktorú ministerstvo kultúry a aj poslanci, ktorí reprezentujú vládnu koalíciu, čo sa týka kultúry, zastávajú. A, žiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo kultúry, ktoré chce cez vládnych poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť zákony, ktorými by získalo vplyv nad verejnoprávnymi fondami umenia, audiovizuálnym a národnostných menšín, rovnako plánuje zmenou zákona vymeniť doterajších štatutárov múzeí a galérií a nahradiť ich svojimi ľuďmi. Predseda Slovenskej národnej strany hovorí o zoštátnení verejnoprávnej televízie a rozhlasu a na plné ústa dodáva, ako si tam idú dosadiť svojho človeka, na ktorého bude mať vplyv.
Vysvetlím. Verejnoprávna inštitúcia a štátna inštitúcia sú dve úplne odlišné veci. Mať rozhlas a televíziu ako štátnu inštitúciu znamená, že ja určujem zo svojej kapitoly ako minister, aký bude mať rozpočet, a zároveň môžem meniť vedenie, ako sa, ako mi príde. Čo toto je? Je to politika tzv. „našich ľudí“, ktorá už desaťročia bráni efektívnemu fungovaniu verejnej a štátnej správy na Slovensku a s politikou „našich ľudí“, máme, žiaľ, dočinenia aj dodnes. Ja by som to mohol dokonca nazvať aj uzurpovanie moci v jednom rezorte. Ide doslova o ovládnutie inštitúcií.
Áno, vnímame potrebu vytvorenia spravodlivého mechanizmu prerozdeľovania verejných zdrojov cez verejnoprávne fondy, aby nedochádzalo ideoligá... ideoligaz... no... k vnášaniu ideológie do umenia... (reakcia z pléna), pomohol som si ... a protežovaniu istých tvorcov a aktivít v zmysle klanového myslenia. To myslím úplne vážne. Rovnako som pripravený diskutovať o postavení a zmysle médií verejnej služby v 21. storočí a chápem, že štát má mať cez ministerstvá právomoci kontrolovať efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť vynaložených verejných zdrojov a mať i dosah na manažovanie verejných inštitúcií na základe svojej kultúrnej politiky. Ja tomu rozumiem, no nerobí sa to takým spôsobom, ako to predvádza ministerstvo kultúry a jeho spojenci v parlamente, ktorým ide asi len o plošnú výmenu manažérov a štatutárov kontrolných inštitúcií... kultúrnych inštitúcií.
Chcem preto najskôr vidieť a vyjadrovať sa k návrhom štrukturálnych a systémových zmien fungovania kultúrnych inštitúcií a poznať spôsoby, akými chce rezort kultúry spravovať verejné zdroje a spravodlivo ich prerozdeľovať. Preto odmietam účelovú zmenu kultúrnych zákonov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v parlamente a ktorá nie je ničím iným ako presadzovaním politiky "našich ľudí" podľa ľubovôle a príkazu politikov, tak ako si to v priamom prenose nárokuje predseda Slovenskej národnej strany.
Žiaľ, musím menovať jednu politickú stranu, jednu vládnu stranu, a to Slovenskú národnú stranu, lebo to, čo som povedal doteraz, sa mi v polemike potvrdilo priamo, v polemike priamo s predsedom Slovenskej národnej strany Andrejom Dankom. Štátna kultúra nemôže byť postavená na obraz jednej strany, na jej obraz jednej politickej strany, nech by bola akákoľvek silná a jej predseda akokoľvek osvietený.
To, že nemáme dnes koncepciu, ktorú som očakával, keď prichádzam so zmenami, vážnymi zmenami do zákonov, tak najskôr poviem, čo nimi chcem dosiahnuť, a vsadím ich do nejakého rámca. To znamená, že tie, že si vytvorím koncepciu a potom tú koncepciu napĺňam legislatívnymi krokmi a personálnymi zmenami. Tu vidíme, že postupujeme presne naopak, najskôr robíme personálne zmeny a potom azda príde koncepcia. Ale na Slovensku, žiaľ, nie sme zvyknutí na nejaké veľké koncepcie, alebo ako sme včera rozprávali, keď tie koncepcie alebo analýzy máme, tak ich hodíme do zásuvky.
Ja to len prirovnám k inému. Slovensko nemá desaťročia koncepciu hospodárskej politiky, tak nejako plávame, ako nám to príde, a vidíme aj to, pred chvíľou ako sme rokovali o nejakých zvýhodneniach pre poľnohospodárov, ale nie je to zasadené do nejakého širšieho rámca. Má byť Slovensko štát, ktorý bude stavať na poľnohospodárskej produkcii? Napríklad.
Preto nie je div, že nemá ani koncepciu kultúrnej politiky a ja ju možno idealisticky, ale od každej vlády očakávam. A očakávam ju aj od tejto vlády, ale, žiaľ, potvrdzuje sa, že úplne na prvom mieste sú personálne záujmy a potom ide o nejaké, potom ide o nejakú koncepciu v celej kultúre, pritom kultúra je taká dôležitá pre spoločnosť. Veď len pozrime na to, ako tá kultúra kríva tu priamo v parlamente. Aj toto je kultúra, ako sa my tu správame, ako tu rokujeme, ako sa osočujeme často jeden druhého. Kultúra znamená aj to, že predkladáme návrhy zákonov tak, ako nám to stanovujú pravidlá.
A, žiaľ, musím sa vrátiť na začiatok k tomuto návrhu zákona, áno, nie je nelegitímny, je, dá sa aj takto postupovať, lenže keby to malo ísť tak, ako to sa patrí, kultúrne, tak ministerka kultúry predloží svoj vlastný zákon, dá ho na medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k nemu vyjadria všetci, ktorí môžu, vyhodnotí pripomienky, prípadne odstráni rozpory, ak nie, tak aj s rozpormi to predloží do vlády a potom takýto zákon príde do parlamentu a normálnym spôsobom sa prerokúva. To, žiaľ, v tomto prípade neplatí.
Z toho nám vyplýva, že tá nekultúrnosť, ktorá sa používa pri zákonoch, a nechcem tu osočovať pána Michelka, ako robí si svoju robotu, ja teraz hovorím o ministerke kultúry, takto mala postupovať. Neviem, aký čas ju tlačí, že sa snaží robiť to iným spôsobom. Ale ak by sme boli kultúrni v tejto oblasti, tak postupujeme takto. A ešte predtým, ako som tu už povedal, by som rád videl koncepciu v tej kultúre, ako chce ministerka postupovať. Má plné právo na to ako osoba, ktorá bola poverená riadením tohto rezortu, aby predniesla svoje vlastné myšlienky a načrtla, akým spôsobom bude postupovať.
Žiaľ, sme sa toho nedočkali a výsledkom je dnes to, že máme rozoštvanú kultúrnu obec, ktorá stojí proti ministerke, a obávam sa, že pôjde to ešte ďalej, že tej ideológie sa dostáva do tej kultúry ešte viac, tá tam nemá čo hľadať. Ja len zopakujem, čo vyhlasujeme od začiatku, a sám som na to vyzýval ministerku. Prosím vás, nehodnoťte projekty z oblasti kultúry podľa toho, komu patria, akej osobe, akého je zamerania, čokoľvek, ale hodnoťte ich podľa kvality. Dá sa to tak robiť.
Takže na záver poviem iba toľko, že očakával som, že takéto dôležité zákony budú podopreté koncepciou a nepôjdeme najskôr po obsadzovaní postov „našimi ľuďmi“, tzv. „našimi ľuďmi“.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Pán minister, som rád, že ste vypočuli hlas zástupcov ľudu a prišli ste medzi nás. Som ozaj rád, že môžeme diskutovať.
Ja som mal dnes to šťastie dvakrát vystúpiť, v prvom, v druhom čítaní, a tak ako v prvom, tak aj v druhom som sa pýtal, čo je cieľom tejto, tej... tohto návrhu. Ide nám o ceny, ide nám o pomoc poľnohospodárom alebo nám ide o sebestačnosť. Vy ste začali pri cenách, prešli ste cez pomoc poľnohospodárom a skončili ste pri sebestačnosti, takže odpoveď som nedostal.
Ale pozastavím sa predsa aspoň pri jednej vec veci. Hovorili ste o domácich potravinách a skúsenostiach z Maďarska a tak ďalej a povedali ste, že na rožku nie je napísané, či je koaličný, alebo, alebo opozičný, že musíme ťahať za jeden povraz, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli skutočne ťahať za jeden povraz, len ja keď sa pozriem do toho rožka dnu, tak ja neviem, to zrnko múky, z ktorého bolo, bol ten rožok upečený, odkiaľ pochádza. A neviem, tá elektrina, ktorá sa používa na upečenie toho rožka, či je z Mochoviec, alebo prišla spoza hranice. Tým chcem iba toľko povedať, že definovať domáce potraviny je mimoriadne ťažká vec. Je to je to veľmi ťažké, zhruba 70 %, možno až tri štvrtiny potravín, ktoré sú na Slovensku, ktoré sa predávajú, nie veľmi, nemožno, možno označiť za zahraničné alebo veľmi ťažko za domáce, pretože domáca potravina je to, čo sa vyrobí z proto... z podkladu, ktorý príde zo zahraničia? Ako tu je to veľmi ťažké definovať, preto ak máme nejakým spôsobom pomáhať, tak si najskôr definujme, že komu chceme prečo pomáhať, a ak už teda pomáhať ideme, tak poďme pomáhať skutočne adresne, aby sa to neminulo účinkom, a využime skúsenosti z minulosti.
Mali ste možnosť. Pol roka to fungovalo. Mali ste možnosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, je to ozaj príležitosť mať tú možnosť vystúpiť jeden deň v dvoch čítaniach k jednému zákonu. Skutočne je to príležitosť, aká sa tak možno skoro nenaskytne, alebo že by predsa len bolo to pravidlo do budúcna?
No nechcem byť uštipačný, v každom prípade chcem hovoriť k tomu, o čom tu dnes rokujeme. Ja som už dnes doobeda spomenul, že chýba mi, chýba mi ten cieľ, ten cieľ, ktorý sleduje vláda pri predložení tohto návrhu zákona. Majú to byť ceny potravín, primerané ceny potravín, má to byť pomoc poľnohospodárom alebo to má byť dosiahnutie nejakého vyššieho percenta slovenských potravín v našich predajniach, či dokonca dosiahnutie sebestačnosti?
No keď prejdem k tomu prvému cieľu, čo sú ceny, a ktorý sa vlastne ohýbal vlani pri tom, keď sa predkladala, predkladal návrh na odvodové prázdniny prvý raz, takže vlastne boli to ceny. Hovorilo sa o cenách. Už som to dnes spomínal, spomínali to moji predrečníci, žiadna analýza, že či tých šesť mesiacov odvodových prázdnin malo doteraz vplyv na ceny potravín, nevieme.
Má to byť pomoc poľnohospodárom? Opäť, poľnohospodári potrebujú dnes niečo úplne iné ako nejaké časovo limitované odvodové úľavy. Poľnohospodári potrebujú jasnú poľnohospodársku politiku. Potrebujú poznať odpoveď na otázku, napríklad ako to bude s pomocou zo strany národnej vlády, ktorú dostávajú popri eurofondoch. Potrebujú vedieť, ako sa Slovensko postaví k protestom, ktoré sa tiahnu dnes naprieč celou Európskou úniou a súvisia s politikou celej Európskej únie.
Nuž a sebestačnosť, ja som to už spomínal dnes, opäť to spomeniem, tri štvrtiny zhruba produktov, ktoré vidíme v našich obchodoch, v podstate ani nie sú slovenské, lebo buď sú priamo zo zahraničia, alebo aj tí domáci výrobcovia niekedy použili na to zahraničné suroviny, takže často je veľmi ťažko hovoriť o tom, že tie potraviny sú pôvodom zo Slovenska. Jedno je však pravda, Slovensko má skutočne vyššie ceny potravín ako okolité štáty. Tá posledná štatistika, ktorú som našiel, štatistika Eurostatu hovorí o tom, že Slovensko má niekoľko percent drahšie potraviny ako Česko, o 10 % nižšie ceny oproti Slovensku sú v Maďarsku a o 28 % sú ceny nižšie v Poľsku. To sú údaje za rok 2022, takže zjavné je, že je to problém.
Keby sme k tomu pripočítali, to len hovorím teraz o cenách, samozrejme, že za niečo si tie potraviny ľudia musia kúpiť, keby sme k tomu pripočítali, že tie mzdy sú vyššie, napríklad v Česku alebo v Poľsku, tak Slovensko z toho vychádza ešte horšie, takže problém to je.
A teraz čo s týmto problémom robiť? Máme tu predloženú novelu zákona, ktorá hovorí o tom, že teda po novom tých niečo vyše 30 mil. eur pomôže slovenským poľnohospodárom a azda to niečo spraví aj s cenami potravín. Tak ako to tu pán Sulík pred chvíľou hovoril a porovnával tie milióny s miliardami, tak je jasné, že ak by sme to aj chceli dosiahnuť, tak to je, to je skutočne mizivá, mizivý príspevok. Takže čo s tým robiť?
Nepôjdem po príklady ďaleko, pôjdem do Českej republiky. Takisto ako u nás pôsobí Protimonopolný úrad, tak v Českej republiky je to Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. A tento úrad si dal aspoň tú robotu, že zhruba pred rokom zanalyzoval celý trh v Českej republike od pestovania plodín až po konečný predaj v predajniach. Neprišiel s nejakým presnými číslami, ale prišiel aspoň s tým, že charakterizoval tie jednotlivé stupne od výroby, od pestovania potravín až po, až po ten predaj a zisťoval na tých jednotlivých horizontálnych úrovniach jednotlivých, zisťoval, že či, ako tam je koncentrovaný trh. A prišiel so zaujímavým výsledkom. Napríklad Česi majú veľmi podobný problém ako my a to je vo výkupe. Tiež tam je výkup dosť koncentrovaný. U nás sa nič také neudialo. Český protimonopolný úrad dostane podľa všetkého, tak ako sa tam vyvíja politika, dostane nové právomoci. To znamená, bude mať oveľa silnejšie právomoci pri skúmaní trhu, či nedochádza k dominantnému postaveniu jednotlivých firiem, alebo zneužívaniu, zneužívaniu postavenia. Keďže protimonopolný úrad český tiež má dosť slabé kompetencie, tak mu tie kompetencie idú zvýšiť.
Takže jednu cestu, ja som hovoril priamo s pracovníkmi protimonopolného úradu, ktorí mi hovoria, že nemôžu vchádzať do niektorých vecí, nemajú na to právomoci, takže ak chceme, aby ceny boli nižšie, posilnime protimonopolný úrad, ktorý tu slúži na to, aby strážil trh. Ak je postavenie na trhu zneužívané, konkurencia je nízka, tak potom sú ceny vysoké.
Druhé opatrenie, v priebehu II. polroka minulého roka na Slovensku klesali ceny najpomalšie v celej eurozóne. My máme dnes zhruba trojnásobnú infláciu, ako je priemer eurozóny. Čo je za tým? Samozrejme, že za tým je viac ukazovateľov, ale jeden dôležitý spomeniem, ceny energií. Ceny energií pre našich poľnohospodárov, pre našich obchodníkov, pre okolie sú vysoké. Sú vysoké v porovnaní s okolitými štátmi. Mne chýba vládna koncepcia, ako pristupovať v energetickej pomoci firmám, či im vôbec pomáhať, a ak pomáhať, akým spôsobom. Ak vojdeme do energií, tak vojdeme koniec koncov aj do cien potravín.
Tretia vec, ktorú spomeniem, a posledná je predaj, regionálny predaj potravín. Máme ho komplikovaný. Napríklad je veľmi silno zviazaný hygienickými predpismi. Hovorím o predaji z dvora. Samozrejme, že predaj z dvora nás nevytrhne, ale ten regionálny cyklus potravín môže priniesť, môže priniesť prijateľnejšie produkty pre tých, pre tých lokálnych spotrebiteľov. Navyše môžeme s tým predajom z dvora niečo robiť. Môžeme, môžeme znížiť daň z pridanej hodnoty pri tomto tovare. To by bol taký ďalší, taká ďalšia pomoc pri znižovaní cien potravín.
Ono nemáme žiadne zázračné opatrenia, čo s tým robiť. Ja som tu spomenul tri. Možno by ste našli aj ďalšie opatrenia. Ja som včera si vypočul jedno od riaditeľa finančného výboru pána Blcháča, ktorý hovoril, že môžeme ešte znížiť DPH na potraviny. Nuž, poviem k tomu toľko, že vláda Roberta Fica si už vyčerpala možnosti v dobrých časoch, keď znižovala DPH na potraviny, na základné potraviny z 20 na 10 %. Teda ak by sme dnes ešte pristúpili k znižovaniu DPH, tak môžme skončiť niekde na 5 %. A ako viete veľmi dobre, ak sa zníži DPH o 5 %, tak v podstate to s tými cenami nepohne, pretože sa to niekde v tom reťazci rozpustí, tie, tá dépeháčka. A navyše je to výpadok pre štátny rozpočet, je to dosah na verejné financie, ktorý v tom žalostnom stave, ktorý dnes máme, tak by bol opäť len ďalším polienkom do... ďalším polienkom do ohňa.
Takže keď to na záver zhrniem, toto opatrenie, ktoré tu je predstavené, vnímam ako opatrenie, ktoré neprispeje v podstate k ničomu. Je selektívne, ide na určité firmy, všíma si iba zamestnancov, nemyslí na živnostníkov. Často živnostníci sú poľnohospodári, ktorí hospodária, a navyše s mizivým dosahom, s mizivým dosahom na ceny potravín. Ja by som čakal, že tak ako sme videli, možno ste mnohí videli tú tlačovku, ktorá bola v úrade predsedu vlády, kde boli na stole tie produkty, ktoré sa tu toľko spomínali, tak tam to vyzeralo, akože vláda ide, ide zobrať rad opatrení, ktorými, ktorými tie ceny skrotí. Ja zatiaľ nevidím žiadne konkrétne vážne opatrenia. Ak hovoríme o posilnení právomocí, alebo dosahu Slovenskej obchodnej inšpekcie, nečakajme od toho veľa. Slovenská obchodná inšpekcia má svoje miesto, má čo kontrolovať, ale nečakajme, že Slovenská obchodná inšpekcia nám spôsobí, jej konanie spôsobí, že budeme mať nižšie ceny potravín.
Ďakujem, to je všetko, skončil som.

Na úvod, ostal tu telefón. Asi tvoj.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vyjadrím sa ja tiež k tomuto predloženému návrhu zákona a na začiatku si položím niekoľko otázok. O čo nám ide pri tomto zákone? Ide nám o to, aby, aby nestúpali ďalej ceny potravín? Alebo aby klesali ceny potravín rýchlejším tempom? Tak to bolo pri pôvodnom návrhu, ktorý sa prijímal a ktorý išiel do platnosti, a teraz ako keby sa tento argument trošku vytrácal a hovorí sa o druhej otázke. Chceme podporiť poľnohospodárov?
Nuž, ak chceme podporiť poľnohospodárov, tak potom skúsme im zaplatiť to, na čo majú nárok, skúsme sledovať to, čo sa deje v celej Európskej únii a čo sa deje s poľnohospodármi v celej Európskej únii, a pozrime sa, aké sú tie hlavné problémy našich poľnohospodárov.
Alebo tu je tretia otázka. Chceme sebestačnosť, čo sa týka potravín, alebo chceme zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní? Ja nevidím tu nejakú jednoznačnú odpoveď a poviem, že vlastne toto, čo je predložené, nepomáha ani jednému, ani jednému okruhu, ktoré som spomenul.
Ako prvé poviem, že na Slovensku je, sa, sa distribuujú potraviny zhruba, ktoré zhruba štvrtina z týchto potravín je v podstate slovenská. Nemýľme si to s tým, že koľko, koľko je slovenských výrobkov na, výrobkov na pultoch v obchodoch, ale skutočne sa pozrieme na to, že, že odkiaľ tie potraviny od svojho pôvodu pochádzajú. Je tu veľmi veľa potravín, ktoré sa síce spracúvajú na Slovensko, ale produkty na ne sa dovážajú zvonku. Je veľký problém vôbec definovať, čo to je, čo to je slovenská potravina, takže ak by sme sledovali teda tu ten tretí okruh, ktorý, hovorím, podiel slovenských potravín na pultoch predajní je to veľmi, veľmi ťažká vec.
Teraz ceny, vrátim sa k tým cenám. Ja som to už hovoril viackrát a hovoril som to aj ministrovi pôdohospodárstva, som o to žiadal. Máme analýzu, či tie polročné daňové prázdniny nejak prispeli k zastaveniu rastu cien potravín? No odpoveď je zhruba takáto. Áno, s tými, s ktorými sme komunikovali, tak povedali, že áno. No ale ministerstvo pôdohospodárstva komunikovalo s tými, ktorí tie odpustené odvody dostali. No tak, pochopiteľne, že keď, keď mi niekto znižuje náklady, tak samozrejme, že to pochválim, takže žiadna analýza.
Ja by som očakával, že tých 40 mil. eur, ktoré máme minúť zo štátneho rozpočtu, tým, že prídeme o... teda z rozpočtu Sociálnej poisťovne, tým, že prídeme o odvody, tak si zaslúži dosť veľkú pozornosť, aby sme zistili, že či sledujeme, či týmto spôsobom sa naplní náš cieľ, ale keď neviem, aký je vlastne cieľ, tak potom mi je ťažko robiť vôbec nejakú analýzu.
K tomuto konkrétnemu opatreniu. Máme voči nemu výhrady, pretože ide o odvody, odpustené odvody zamestnancov. Aj to nie vo všetkých firmách. Vôbec dalo by sa o tom diskutovať, však o tom sa tu už veľa hovorilo, že akým spôsobom vyberáme firmy, ktoré tieto odvodové úľavy dostanú. Ale prečo nemyslíme napríklad na živnostníkov? Však máme poľnohospodárov, ktorí sú živnostníci. Aj oni platia odvody. Prečo nemyslíme na nich?
Ak sa vrátim ešte k tomu druhému okruhu, ktorý som, ktorý som spomenul, že chceme pomáhať asi poľnohospodárom, dobre, v poriadku, ale povedzme si, toto je práve tá pomoc? A ak takúto pomoc poľnohospodárom dávame, prečo tú pomoc nedostávajú iní? Je to selektívne opatrenie, ktoré dopadá iba na určitú skupinu. Ja vidím v tomto opatrení ďalšie riziko. Keď prijmete opatrenie, ktoré je časovo limitované, to znamená, že má svoj začiatok a koniec, tak na konci vždy prichádza otázka, či v ňom pokračovať.
Poviem príklad. Predchádzajúca vláda, alebo tá vláda pred ňou prijala cestovanie vo vlakoch zadarmo. Povedzte mi, kto dnes toto zruší. Ak by sa o tom vôbec uvažovalo. Keď vypustíte džina z fľaše, už ho tam nenatlačíte naspäť. Jednoducho tie vlaky sú zadarmo. A pozrime sa, čo to robí. Však vidíte, čo teraz hovoria odborári na železnici. Samozrejme, že železnice majú, obidve firmy železnice majú veľké problémy, ktoré sa týkajú investičnej poddimenzovanosti a spôsobu riadenia, nedostatku ľudí, ale oni hovoria, že jeden z problémov, ktorý dehonestuje prácu železničiarov, je, sú vlaky zadarmo. To hovoria odborári a tie železnice sú v takom stave, že možno čoskoro začneme rušiť niektoré spoje, pretože tam nebude mať kto pracovať, pretože nebudeme mať rušňovodičov, pretože výhybkári, ktorí obsluhujú výhybky ručne, a nie, nie na diaľku, automaticky ako napríklad v Česku, no tak jednoducho nebudú výhybkári.
Naschvál som použil tento príklad, pretože akékoľvek opatrenie, ktoré prijmete a ktoré je, samozrejme vítané, zo strany tých, ktorých sa týka, tak veľmi ťažko ho vraciate naspäť.
Takže keď to zhrniem, nevieme, čo vlastne sledujeme týmto opatrením presne. Druhá vec, poskytujem ho selektívne. Poskytujeme ho na určitý čas a nevieme, čo bude potom. Nevychádzame z analýz. To znamená, že možno pracujeme veľmi neefektívne, a to, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, čo hovoril kolega Viskupič napríklad, že to je všetko na dlh, to je skutočne na dlh. Výpadok 40 mil. pre Sociálnu poisťovňu pri jej rozpočte možno nie je veľký výpadok, ale Sociálna poisťovňa dnes nemá na výplatku... výplatu jedenástich dôchodkov, dvanástich riadnych dôchodkov, a nie na trinásty dôchodok. To všetko je na dlh. A inštitúcia, ktorá bude musieť drankať od vlády, aby jej presunula peniaze, aby mohla vôbec vyplácať dôchodky, tak tejto inštitúcie ideme zobrať 40 mil. eur. Ak to má hlavu a pätu, ak si to vieme prepočítať, že sa nám to oplatí koniec-koncov, dobre, poďme o tom hovoriť, ale ja nevidím nič také, preto mám pocit, ako by nás návrhom tohto zákona a vôbec skráteným legislatívnym konaním vláda svojím spôsobom vydierala – však hlasujte za dobrú vec, pomôžme našim poľnohospodárom, hlavne v časoch, keď, keď sa, keď krížom cez celú Európsku úniu vidíme protesty, však pomôžme im. Ale ja sa pýtam, ako môžeme za to hlasovať, keď nemáme na stole to, čo som povedal. Nemáme ciele, nemáme analýzy, nemáme predpoveď, čo sa bude diať v lete. To tu si tu opäť sadneme a budeme znovu v skrátenom konaní niekedy v júni hlasovať o predĺžení odvodových prázdnin do konca roka? A potom čo?
Takže na záver poviem toľko, že tento zákon je nepripravený, a ak nám niekto vyčíta, že, že sme o ňom nemohli rokovať napríklad skôr, ešte jednu poznámku predsa, pretože pôvodný zámer bol, aby odvody boli odpustené za február, tak tu padol návrh z opozície, prerušme rokovanie o Trestnom zákone, a nech sa páči, venujme sa tomuto zákonu. Nebol prijatý. Takýto návrh nebol prijatý.
K tomu, aké riešenia vidí KDH, ak si povieme, že cieľom je znižovanie cien potravín alebo vyrovnanie cenovej úrovne potravín dajme tomu s Českom aspoň, opatrenia, ktoré navrhuje KDH, to si dovolím nechať nabudúce a by som ich predostrel v niekoľkých bodoch, ale hovorím, nechám si to nabudúce, dnes sa iba pýtam, akým, na základe čoho predložila vláda tento návrh zákona, s akým cieľom a ako si to celé prepočítala.
Ďakujem za pozornosť.

Vďaka za vystúpenie, kolega Viskupič. Ja nadviažem na to, čo ste vy hovorili a v podstate to len potvrdím. V tomto návrhu zákona ide síce hlavne o transpozíciu európskych únijných smerníc, ale rieši sa tu aj otázka výšky limitu ročného obratu, keď podnikateľ nadobúda povinnosť byť platiteľom DPH. Ako ste povedali, dnes je táto hranica 49 790 eur a nemenila sa už štrnásť rokov, štrnásť rokov. To znamená, za štrnásť rokov vieme, aká je vysoká inflácia, a táto hranica sa nemenila. Po novom navrhuje ministerstvo financií 50-tisíc eur. To je vyslovene kozmetická úprava, skôr by som povedal zaokrúhlenie. Odmieta ísť vyššie, napríklad podnikateľské združenia navrhujú 85-tisíc. To je z pripomienkového konania k tomuto zákonu. Na porovnanie, v Česku je dnes táto hranica v prepočte 80-tisíc eur. To vystavuje aj našich podnikateľov z hľadiska medzinárodného do konkurenčnej nevýhody a, ale oveľa dôležitejšie je, že im to svojim spôsobom zväzuje ruky tu doma.
K vyššiemu limitu, ja len poviem, sa prihovára aj ministerstvo hospodárstva, lebo to sleduje podnikateľské prostredie na Slovensku, ale ministerstvo financií to odmieta, lebo ročne by takto štát prišiel o 42 mil. eur. Nuž, máme veľa zákonov, kde sa tými miliónmi len tak pracuje hore-dole, a v tomto prípade nevychádzame podnikateľom v ústrety za 40 mil. eur. Boli by to ozaj užitočne minuté peniaze, užitočnejšie ako, ako v iných prípadoch. My máme v programe zvýšenie limitu na 60-tisíc eur, ale je tu aj pozmeňovací návrh, teda návrh zákona, ktorý hovorí o inej sume, budeme o ňom asi rokovať, takže potom sa k tomu ešte vyjadríme.

Kolega Viskupič, vďaka za vystúpenie, pretože ste poukázali na dôležité veci, ktoré sa týkajú regulácie cien a regulácie cien potravín. A prikláňam sa k tomu, čo hovoríte, že lepšími alebo vôbec účinnými opatreniami na zníženie cien potravín sú najmä konkurencia, a preto my sme za to, aby sa posilnili právomoci protimonopolného úradu tak, aby mohol skúmať hlbšie konanie na trhu, napríklad nechať sa inšpirovať Českou republikou, kde o takomto niečom teraz uvažujú, pretože tá konkurencia je najlepší nástroj, skutočne sedem veľkých reťazcov ovláda 70 % maloobchodného trhu. Takže to je dosť vypovedajúce.
A druhá vec, ako, ako vieme zo štatistík, tak na naše vysoké ceny potravín majú veľmi veľký vplyv ceny energií. Takže tam čakáme stále od vlády nejaký, nejaký postoj k tomu, či bude dotovať ceny energií, alebo ako to, ako to bude riešiť, alebo vôbec ako energetická politika voči biznis sektoru.
Tretia vec, čo poviem, je ten predaj, vy ste hovorili o potravinových púšťach, áno, tento, tento fenomén tu je na Slovensku, tiež sme za to, aby sa nejakým spôsobom vytvorili podmienky pre malé firmy, malé, malé predajne v regiónoch a tiež sme za zatraktívnenie predaja z dvora.
A posledná vec, ktorú spomeniem, budeme o tom rokovať, je opatrenie, s ktorým prichádza vláda ako s nosným, a to je odpustenie odvodov pre výrobcov potravín a pestovateľov produktov. Nevnímame to ako práve to opatrenie, ktoré by nejakým spôsobom mohlo pomôcť pri cenách potravín.

Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Kolega Čaučík vymenoval tie najvážnejšie výhrady, ktoré má KDH proti predloženej novele Trestného zákona. Máme tu aj pána ministra, aj pána poslanca Gašpara, ktorí sú tí nositelia vlastne celej tejto zmeny. Zatiaľ tak to vyzerá, že možno príde aj nejaká ďalšia. Ale ja len poviem k tomu, že po tej novele, ktorá, ktorú priniesol poslanec Gašpar, tak sme sa snažili hľadať tam nejaké pozitíva. No našli sme ich v tom, že sa ináč hľadí na takzvaných horalkových zlodejov, ktorých dnes máme vo väzbe okolo 900, a definuje sa drogový priestupok a bude možný probačný dohľad, čo vytvorí nový stav. Ale tu sa s pozitívami končí. Inak je tento návrh zákona škodlivý ako celok a v tomto znení, tak to povedal aj kolega Čaučík, ho nedokážeme podporiť.
Ak sme kritizovali veci, tak potom my vidíme tie najväčšie nedostatky, ja ich ešte trošku zhrniem. Premlčanie ostáva, znamená to v podstate amnestovanie niektorých osôb stíhaných v minulosti, hranice škody ostali vysoké, úpravy v navrhovanej novele sú kozmetické, sadzby sa zvýšili iba mierne, tam sa tiež nezmenilo v podstate nič, ide sa rušiť špeciálne prokuratúra. Ak sa má naozaj Trestný zákon v tomto parlamente schváliť, tak my sme predložili aspoň tie návrhy, ktoré hovoria o odstránení tých najvážnejších nedostatkov, ktoré budú mať, ktoré by mali najdevastačnejší dosah. Takže my tento zákon v takej forme, ako je, nemôžeme podporiť a ak predsa sa má prijať, tak potom budeme, budeme presadzovať svoje vlastné novely.

Pán poslanec Horecký, spomenuli ste, že ideálne by bolo, keby sa prijala takáto dôležitá zmena ústavnou väčšinou, dokonca ste spomínali, že v predchádzajúcom volebnom období návrh Karasovej novely dostal podporu v prvom čítaní 127 hlasov v tomto zhromaždení, je to, to skutočne bola vtedy veľká príležitosť, aby sa trestný kódex zmenil týmto spôsobom a dnes by sme boli niekde úplne inde. Žiaľ, sme v situácii v takej, že už koľko týždňov tu rokujeme, diskutujeme, ak sa to dá tak povedať, o predloženej novele v skrátenom legislatívnom konaní. Je to skutočne tak ako, ako ste povedali, nechceme hádzať polená pod nohy, snažíme sa v každej situácii, aj v tejto, v ktorej sme teraz, pristupovať k problémom konštruktívne. Preto hovoríme, my sme proti takejto novele Trestného zákona, ale ak sa už má schváliť, tak nech sa ako menšie zlo príjmu naše pozmeňovacie návrhy, aby sme prijali taký predpis, ktorým sa bude musieť, budeme môcť aspoň určitý čas riadiť a mohli sa dostať v budúcnosti opäť k tomu, aby sme sa vrátili k novele Trestného zákona a aby sme po dlhej diskusii, po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní vytvorili taký predpis a schválili tu taký predpis, ktorý bude dôstojný pre občanov tejto republiky, podľa ktorého sa budeme môcť správať nasledujúce desaťročia. Skončil som.