Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení rezortu, napr. pri programe Obnovme si svoj dom, kde dodnes nie je známe, ako sa budú prerozdeľovať prostriedky z tohto fondu.
Vyčítame jej zasahovanie do zahraničnej politiky Slovenskej republiky tým, že zrušila zákaz spolupráce Slovenska v oblasti kultúry s Ruskom a Bieloruskom.
Klub KDH bude za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že hrozí politické ovládnutie Fondu na podporu umenia. A v podstate ak by sa takáto právna úprava schválila, tak sa dostaneme do pozície nejakej, podobnej ako nejakej grantovej schémy, kde rozhoduje priamo vo vedení ministerstva, ba priamo až ministerka o tom, že komu sa poskytujú peniaze na podporu jeho projektu.
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona, že zákony sa robia do zlého počasia. A napriek tomu som povedal, že predsa sa snažím hľadať aspoň kúsok nejakého úprimného, úprimného zámeru v postoji poslancov, ktorí tento návrh predložili, a že sledujú týmto cieľ, aby sa skvalitnila, skvalitnilo posudzovanie projektov, ktoré žiadajú o peniaze. Kolega sa mi vtedy tak trošku zasmial, že som naivný, ale stále chcem tomu veriť, že tam je nejaký úmysel, pretože jedna vec je istá, že sú to prostriedky, ktoré koniec koncov sú pod ministerstvom kultúry a ministerstvo má aj nejakú povinnosť dohliadať na to, že ako sa tieto prostriedky minú. Ale skôr sa teda prikláňam ozaj k tomu názoru, že tento úmysel, aj keby tam bol úprimný, tak je, je len zásterkou na to, aby tento fond bol ovládnutý politicky. Však keď sa pozrieme na to, ako má byť nominovaná, ako majú byť nominovaní členovia rady, tak vidíme, že budú nominovaní vyslovene politicky. A ja len pripomeniem, že už niečo takéto sme tu v minulosti mali, mali sme tu socialistický realizmus, všetci museli konať tak, ako povedala strana. Obávam sa, že sa to môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Oceňujem spôsob vystupovania pána Farkašovského, skutočne je to taký balzam. Keď som počul pani Kramplovú, tak skutočne ako to je úplne iný spôsob vystupovania. Ja si to vážim a pridávam sa k tomu, čo povedal pán Dubéci, že poďme, nepoďme sa osočovať, ale poďme diskutovať. Skutočne tak isto aj KDH diskutuje tým spôsobom, že predkladá fakty, opiera sa o ne a keď aj, keď aj sa nedohodneme a ten výsledok bude, asi sa nedohodneme, tak predsa neostaneme dokrvavení od súboja. Ja ešte k jednej poznámke, jednej veci, čo povedal pán Farkašovský, on hovoril o národnej kultúre. Áno, ja súhlasím s tým, že tak ako existuje francúzska kultúra, ako existuje poľská kultúra, existuje slovenská kultúra. Ako k tomu by sme mali prihlásiť, je to tak, ale dôležitý je spôsob, ako to uplatňovať. Aj keď si spomenieme na minulý režim, tak sa vytvorila jedna doktrína socialistického realizmu a postupovalo sa podľa nej. Obávam sa, že každý štát, dokonca napríklad spisovateľov nahnali do Budmeríc do zámočku, aby tam všetci v pokoji písali tie diela o socialistickom realizme.
Takže ja sa obávam skôr toho, aby sme s týmto, s týmto, s touto snahou podporovať slovenskú kultúru nevytvorili, nechceli vytvoriť nejakú schému, podľa ktorej by sa malo tvoriť. Slovenská kultúra sa vytvára tak, že to robia ľudia, ktorí žijú na Slovensku a prispievajú v tomto priestore k tomu, ako tá kultúra vyzerá. Takže poďme toto podporovať. Ak na to majú slúžiť fondy verejnoprávnej inštitúcie, tak som za.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci, konečne ideme k veci rozprávať, a máme tu na programe jeden vážny bod, je to odvolávanie člena vlády, tak poďme sa mu ozaj skutočne povenovať.
KDH už pri vytvorení súčasnej vlády upozorňovala na to, že v osobe ministerky kultúry máme dočinenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie takzvanej dezinformačnej scény. V prípade rezortu kultúry, ktorý má v gescii celé mediálne prostredie, tak môžem pokojne na túto situáciu aplikovať príslovie Cap sa stal záhradníkom. Aj napriek tomu, že svoju funkciu vykonáva niekoľko mesiacov, svojimi príspevkami neprestáva napĺňať priestor dezinformačnej súkromnej televízie TV Slovan, čím len potvrdzuje obavy z toho, že z rezortu, ktorý má verejný priestor chrániť pred dezinformáciami, sa postupne môže stať naopak priestor, ktorý umožní dezinformáciám dostať sa do prostredia verejnej akceptácie, a tomuto trendu prispôsobiť aj verejné, či verejnoprávne inštitúcie. Dôkazom tohto trendu sú aj posledné výstupy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu o plochosti Zeme.
Však všetci o tom vieme. Či pátranie mediálneho partnera ministerky v spomínanej súkromnej televízii, tiež poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, po príčinách Chemtrails, teda v skutočnosti kondenzačných stopách na oblohe po lietadlách.
Sám som vyzýval pána Machalu, nepísaného predstaviteľa č. 2 na ministerstve kultúry, aby odstúpil zo svojej pozície, lebo nerobí hanbu len sebe, ministerke kultúry, Slovenskej národnej strane, ale aj celej spoločnosti. Tvrdenia pána Machalu ministerka nijako neuviedla na pravú mieru. Môžeme teda dedukovať, že s nimi nemá problém. O jeho odvolaní nebolo ani reči. Nie, toto mlčanie nemienime akceptovať, nemienime ho akceptovať. Keď žiak v základnej škole odpovie na hodine fyziky, že Zem je plochá a dostane päťku. Vo vysokej politike podľa receptu súčasnej vlády, má si takýto človek zaslúžiť ministerskú stoličku, či druhý najvyšší post na ministerstve? Pani ministerka, za toto si rovnako zaslúžite päťku, teda známku nedostatočná, za ktorú sa na školách prepadáva.
Aj preto sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu.
Ďalším dôvodom je spôsob politiky takzvaných našich ľudí, ktorí sa snažíte vniesť do praxe nie ukázaním odborne vhodnejších kandidátov na obsadenie riaditeľských pozícií, ako sú tí súčasní, ale účelovou zmenou zákonov, či relevatizovaním výberových konaní ako podmienku výberu najvhodnejšieho kandidáta. Tam, kde sa to dalo, ste to urobili takmer hneď. Mám na mysli Kunsthalle či Bibianu. V jednom prípade bez náhrady, v druhom prípade ste do riadenia rešpektovanej medzinárodnej inštitúcie dali svoju kamarátku bez akýchkoľvek skúseností. Tým ste nám ukázali, ako to bude fungovať aj v iných organizáciách, múzeách a galériách, vo Fonde na podporu umenia, či Slovenskej televízie a rozhlase, ako sa má po novom volať verejnoprávne médium.
Za svojím cieľom idete doslova cez mŕtvoly, za ktoré môžeme považovať štandardný legislatívny proces, ktorý ste zlikvidovali účelovými skrátenými konaniami, či nastrčenými zákonmi cez poslancov bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Dokonca sa neštítite zarezať a zlikvidovať fungujúcu verejnoprávnu inštitúciu Rozhlas a televíziu Slovenska, zákonom, ktorý je na 95 % totožný so súčasným len z toho dôvodu, že si chcete do vedenia dosadiť svojich ľudí. Podobné je to vo Fonde na podporu umenia, ktorý chcete drzo zoštátniť a podradiť znovu politike našich ľudí. Chcete zvýšiť objem poskytovaných prostriedkov o 10 miliónov eur a to na činnosť, čo by bolo chvályhodné, avšak za predpokladu, že by boli nastavené transparentné podmienky ich prerozdeľovania.
Ak sa však tieto peniaze majú dostať do rúk nositeľov vašich zámerov, môžeme ich pokojne pokladať za prostriedky na uplácanie samospráv a odmeňovanie poslušných starostov vládnej moci, ktorým prispejete na renováciu zariadení.
Pani ministerka, nebudem tu opakovať, čo sa dialo okolo zmeny zákona o Fonde na podporu umenia. Koľko sme už o tom rokovali, či už v kultúrnom výbore, alebo priamo tu v pléne. A koľko tam bolo zmien pôvodných návrhov a čo zmena, to k horšiemu. Takúto prelomovú zmenu zákona ste ponechali na poslancov, hlavne na šéfa kultúrneho výboru. Nezbavíte sa však ani kúska zodpovednosti za nový hulvátsky zákon. Včera ste osobne prelomili legislatívny proces a len aby ste umožnili dokonať dielo ovládnutia fondu Slovenskou národnou stranou.
Budúci týždeň máme rokovať o zákone, ktorý zruší RTVS a nahradí ju úplne novou inštitúciou. Toto je už návrh zákona rovno z vašej dielne, ministerskej dielne. Keďže sa vám, či vašej materskej politickej strane nepodarilo osedlať verejnoprávnu inštitúciu napriek tomu, že ste sa ju najskôr pokúšali rozdeliť, potom ste jej siahli na rozpočet, idete na to najtvrdším štýlom, že ju zlikvidujete, a potom znovu vzkriesite na váš obraz. Verejnoprávnosť RTVS vás nezaujíma, ani nemôže, lebo si z nej chcete vytvoriť vlastnú agentúru, ktorá bude vysielať to, čo sa vám hodí. Tým sa vraciame do 90-tych rokov, ba ešte do hlbšej minulosti, keď inštitúcia platená z prostriedkov nás všetkých, slúžila straníckej politike.
Tu na pôde Národnej rady spomeniem ešte jeden fond spadajúci pod ministerstvo kultúry Obnovme si svoj dom. Tento program je zameraný na podporu projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Sme v polovici mája, polovici mája, po iné roky bývala v tomto čase podpísaná aj tisícka projektov na podporu ochrany pamiatok na Slovensku. Aká je situácia dnes? Z 10 miliónov eur zatiaľ nie je rozdelené nič, na ministerstve spia.
Ak by komisie zasadli hneď teraz, vyhodnotenie projektov môžeme očakávať niekedy koncom júla. Dajú sa takéto prostriedky potom vyčerpať? Veď si len predstavte nejaký projekt z perly nášho kultúrneho dedičstva v Banskej Štiavnici. Tam sa mráz objaví niekedy už v septembri, čo pre murárske práce v exteriéroch znamená stop. Za pár týždňov toho veľa nevykonáte a je možné, že peniaze nenávratne vrátite štátu. To môže byť realita Banskej Štiavnice.
Máte plné ústa národnej kultúry, nepotrebovali sme počuť slová, chceli sme vidieť činy. Aké sú v prípade programu Obnovme si svoj dom? Toto už je funkčné zlyhanie ministerstva pod vašim vedením. Alebo že by išlo o zámer naťahovať čas, a potom rozdeliť balík pre vyvolených?
Neviem, ani jedna z týchto možností nie je dobrá. Za tieto veci si tiež, pani ministerka, zaslúžite nedostatočnú.
A je tu ďalší dôvod, prečo sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu. Ani jedným slovom som zatiaľ nespomenul ideové, či ideologické otázky, ktoré vám ako predstaviteľke Slovenskej národnej strany často vkladajú do zámerov aj veriaci občania. Chcem poprosiť všetkých, poprosiť všetkých, ktorí sa konaním, za konaním ministerky chceli hľadať nejaký kresťanský naratív, aby tak prestali. Ak sme mali v minulosti dočinenia s progresívno-liberálnym chápaním riadenia rezortu kultúry, toto, s čím máme dočinenia teraz, je prístup populisticko-nacionálny. Teda to isté, len v obrátenom garde. Spoločné tým dvom krajnostiam je podriadenie kultúry mocensko-politickým zámerom jednej strany.
Zneužíva sa zmena právneho prostredia štátu, kde sa z nezávislej entity, ktorá prechádza naprieč všetkými oblasťami verejného života, ktorá ma hľadať a kultivovať trvalé hodnotové modely spoločnosti, čím kultúra má byť, stáva slúžka štátnej moci. A to so všetkými neblahými dôsledkami, ktoré môžeme sledovať v iných prípadoch v našej histórii. A toto je ďalší z dôvodov, prečo sa pripájame k vášmu odvolávaniu a dávame vám päťku.
A tá posledná päťka to sú zahraničné aktivity. Prišlo to z vášho ministerstva, že ste zrušili zákaz spolupráce v kultúre s Ruskom a Bieloruskom. Toto už je zasahovanie do zahraničnej politiky a veľmi vážne, pretože je jasné, na ktorej strane stojí Slovensko, je proti ruskej agresii a týmto spôsobom to spochybňujete. Ako byť na mieste prezidenta, ministra zahraničných vecí, ale aj predsedu vlády veľmi ťažko by sa mi možno vysvetľovalo, že vlastne aký je postoj Slovenska.
Kto je agresor a kto sa bráni. Pani ministerka, pred troma mesiacmi sme sa tu hojne zaoberali násilnou novelou Trestných zákonov. KDH sme si vtedy povedali, dajme pani Šimkovičovej ešte šancu. Už je to preč. Uviedol som niekoľko dôležitých bodov, postojov, ktoré vás diskvalifikujú. KDH bude hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.

Reakcia k vystúpeniu pána Blahu, ja som tu už dve hodiny, čakám na úvodné vystúpenie za KDH, aby sme sa venovali téme, tak dúfam, že sa dočkám.
No pán Blaha sa rozhodol moralizovať a moralizovať veľmi hrubým spôsobom. Takže ja mu chcem, aký, aký požičaj, taký vráť. Ja ho chcem vyzvať, keď moralizuje, aby sa najskôr pozrel na seba.
Pozrite sa, mám tu pred sebou kampaň pána Blahu pred eurovoľbami, mrzí ma, že odišiel, a viete, ako sa volá kampaň? CHE GUEVARA TOUR, CHE GUEVARA TOUR. A bude v Rimavskej Sobote, Zvolene, Bratislave, Handlovej, Michalovciach, Prešove, Sobranciach, Bardejove, Dargove, Nová Ves nad Žitavou a v Šuranoch.
Máme tu dve desaťročia zákon o protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu. Pána Blahu stíha NAKA. Pokiaľ viem, zatiaľ som nedostal informáciu do uší, že by sa niečo, že by sa niečo zastavilo. Pretože máme to aj v Trestnom zákone. Šíriť, šíriť komunistický a vôbec totalitný režim, šíriť, šíriť ako tieto, tieto myšlienky, je u nás trestné. Takže aké právo má pán Blaha tu moralizovať a posudzovať iných ľudí? Samozrejme, že môžeme, môžeme ísť na, na tento spôsob diskusie, ale v prvom rade sa pozrime na seba.
Mňa úžasne mrzí, že podpredseda parlamentu, podpredseda parlamentu nerešpektuje naše vlastné zákony, ktoré tu máme tri desaťročia, a napáda ľudí, naľavo, napravo napáda ľudí, akoby on bol ten najmúdrejší. Pritom nevie sa pozrieť, nevie sa pozrieť do našich zákonov a nevie z toho vyvodiť dôsledky.
Pán Blaha už dávno nemal byť podpredsedom parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, hovorili ste tu o tom, ako ten fond funguje a vlastne čo, čo sa stane po prijatí tejto novely.
Ja sa snažím stále vojsť do hlavy predkladateľa a pochopiť, či tam nastal nejaký ozaj nejaký vážny prístup, lebo sú veci na fungovaní Fondu na podporu umenia, ktoré aj ja vnímam kriticky, napr. nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. Zdá sa skôr, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré nahrávajú rozličným, rozličným postojom, a poviem to aj rovno, možno tej progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, čo zas prinášajú kresťanskú tematiku.
Rovnako vnímam ako problém regionálnu nadpropor... neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených peňazí, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch.
Ale napriek tomu, že toto hovorím, tak deje sa, deje sa niečo úplne iné. Tento fond v podstate sa má, má prispôsobiť na základe, má sa prispôsobiť vnímaniu ministerstva kultúry a dovolím si povedať, že priamo Slovenskej národnej strane, to je skutočne neprípustné, nech by tam bol akýkoľvek vznešený úmysel, pretože my sme tu už mali v minulosti stranícke riadenie kultúry a videli sme, ako to vyzeralo. Máme skúsenosti s dvoma režimami takými, ktoré takto riadili kultúru.
Ja si myslím, že v kultúre by mali dostávať zelenú projekty, ktoré sa budú hodnotiť na základe kvality, predovšetkým na základe kvality.

Pán poslanec, po tom, ako ste predložili pozmeňovací návrh, tak len upevnilo to naše rozhodnutie, aby sme hlasovali proti tomuto zákonu a aby sme hlasovali aj za odvolanie ministerky kultúry.
Druhá vec, čo viem, obávam sa, že Fond na podporu umenia nie je posledný a prídu na rad aj ďalšie fondy, v ktorých si ministerstvo kultúry a Slovenská národná strana bude doslova bačovať. Takže budeme to sledovať, pochopiteľne, budeme to kritizovať, ale tak ako povedal kolega predo mnou, zodpovednosť za to nesú všetci. Aj všetci tí, ktorí zdvihnú ruku za takýto návrh.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za pripomienku poslanca Kišša.
Áno, má úplnú pravdu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu je stále, ja som chcel poukázať na to, že sa ozaj inštitucionálne preklápame. Radu nemôžeme zrušiť, pretože je zriadená ústavným zákonom, ako to by sa musela ústavným zákonom zrušiť, ale opakujem znovu, že inštitucionálne sa meníme, váha tejto inštitúcie, s ktorou súhlasili, opakujem, ja som to povedal, súhlasili s ňou všetky politické strany, ktoré boli v parlamente, keď sa zostavovala, bolo to v čase, spomeňme si, keď Grécko bolo už v kríze, keď sme sa pomaly zbierali peniazmi, aby sme zachraňovali Grécko, a vtedy, vtedy nastala ozaj situácia, keď zhodne všetky politické strany si povedali, musíme zabrániť tomu, aby sme sa dostali do niečoho podobného. A preto bolo, preto sa vypracoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde boli stanovené presné pravidlá, ako má hospodáriť štát a čo má štát spraviť, čo má vláda spraviť v prípade, ak sa prekročia niektoré únosné medze, a to sú tie, to sú tie dlhové brzdy.
Tie boli prekročené, opakujem, tie boli prekročené za predchádzajúcej vlády, všetky tieto, tieto, tieto úrovne. Ale keby bola vtedy ochota, vtedy bola ochota v parlamente, v parlamente pred, ja neviem, dvoma-troma rokmi prijať ústavnú zmenu, tak by sa do toho, do toho zákona dostalo, že keď prichádzajú mimoriadne situácie, ako je pandémia alebo, alebo ekonomická kríza, tak vláda dostane nástroj do rúk, aby mohla sa v tomto prípade správať tak, že môže ísť nad určité limity. Ale hovorím, to sú, to sú výnimočné situácie, žiaľ, tento zákon sa nenovelizoval, on platí natvrdo, a preto sa my môžeme dočkať aj toho, že možno aj táto vláda raz bude musieť prísť pred parlament a požiadať o dôveru alebo bude musieť zostavovať vyrovnaný rozpočet, ako to urobila naposledy vláda Ľudovíta Ódora, aj keď išiel potom ten rozpočet do koša.
Ďakujem.

38.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na úvod poviem hneď, že nastáva veľmi vážna zmena v inštitucionálnom spravovaní verejných financií a dozore nad nimi. Trošku začriem do histórie, v roku 2011 hlasovalo v Národnej rade za zákon o rozpočtovej zodpovednosti 146 poslancov, to znamená, že boli tam poslanci... aj dnešní poslanci, teda poslanci za stranu SMER-u, teda aj poslanci za stranu HLAS, keď to tak dnes poviem dnešnými slovami. Na základe toho vznikla, na základe toho zákona vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Najskôr ju politici rešpektovali.
Problémy sa objavili, keď prišla v roku 2020 pandemická, potom ukrajinská a potom energetická kríza, na ktorú reagovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera veľkými záchrannými balíkmi. Zároveň spustili rozpočtovo náročné, necitlivé reformy. Verejné financie sa dostali do úzkych, hospodárenie prekročilo všetky, všetky stupne dlhovej brzdy. Keďže mnohé jednorazové vyvolané výdavky na vyvolané nároky vlády aj nad hranicou dlhovej, dlhovej brzdy boli opodstatnené počas týchto kríz, ukázala sa potreba novelizovať zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoducho preto, že v týchto prípadoch, v časoch takýchto kríz, s ktorými sa pri zostavovaní zákona v roku 2011 nepočítalo, bolo treba použiť zhovievavejší meter. Bolo zrejmé, že tvrdé pravidlá, podľa ktorých sa dostala vláda pod tlak potenciálneho vyslovenia nedôvery v parlamente či povinného zostavenia vyrovnaného štátneho rozpočtu bez deficitov, treba v odôvodnených prípadoch opraviť. Uvedomovali, uvedomovali si to všetky vládne strany i sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci išlo o ústavnú novelu, vládna koalícia mala dosť hlasov na to, aby, aby ju prijala, pretože vládna koalícia vtedy mala hlasy viac... v parlamente viac ako 90 hlasov. Nestalo sa. Ten hlavný argument, ktorý sa používal, bol zo strany Slobody a Solidarity, ktorá podmieňovala zmenu prijatím daňovej brzdy.
Matovičova vláda zostavila plán obnovy, kde sa zaviazala k výdavkovým limitom. Ale uplietla na seba bič, sama to, sama to tieto limity nedodržiavala. Ministerstvo financií blokovalo vydanie konkrétnych vykonávacích predpisov na výdavkové limity. A keď už prišli a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich nastavila, nikto ich nebral vážne. A takto to je vlastne dodnes. Vláda Roberta Fica si výdavkové limity neosvojila, pretože vraj boli neaktuálne. Keď prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s novým návrhom do parlamentu, vládna koalícia ho zmietla zo stola.
Autorita Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú pred 13 rokmi podporili všetky vtedajšie politické strany, značne utrpela. Vôbec jej nepomohlo konanie, ani konanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, keďže ústavná novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti vinou vládnej koalície Igora Matoviča neprešla. Ódorova vláda musela zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet. Aj to sama... aj to spravila, ale sama vyhlásila, že išlo len o formálne naplnenie litery zákona, pritom na realistický rozpočet sa ani nezmohla a bremeno nechala na povolebnú vládu. Tá v časovom tlaku presadila štátny rozpočet, už sa tu o tom hovorilo, šachovanie s číslami okolo energopomoci, hovorili, hovorilo sa o... teda nehovorilo sa, a ja pripomeniem konsolidačný balíček, ktorý sa iba takto honosne volal.
Dnes máme pred sebou v skrátenom legislatívnom konaní novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nebudem čítať pre ,krátkosť času všetko, čo tam je, ale spomeniem aspoň to, že návrhom sa zabezpečuje, že vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií bude môcť v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov štát... kapitol štátneho rozpočtu pri rešpektovaní limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu ako celku. Inými slovami, hoci je na Slovensku spečatená ústavným zákonom dlhová brzda, dnes ju vláda neberie vážne. A rovnako neberie vážne ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Kde to môže... kde sa to môže skončiť? No možno až na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Už dnes tam posudzujú štátny rozpočet na tento rok, lebo sa porušili prijaté predpisy a jeho zostavovatelia nerešpektovali výdavkové limity.
Tento predložený návrh zákona môže byť protiústavný a retroaktívny, preto... a môže byť teda aj ďalšou tehličkou, ktorá prispeje k nebezpečnému rozvratu verejných financií. A minister Kamenický tu už pred koncom minulého roka obvinil predchádzajúce vlády, že nás nastavili na grécku cestu bankrotu. Teraz sa ja pýtam, nepokračujeme v tejto ceste?
Skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. Zrejme slúži aj na to, aby sa eliminovalo riziko prepadnutia peňazí z plánu obnovy a alternatívne sa naplnila podmienka o výdavkových limitoch. Ja len pripomeniem, že ak aj peniaze prepadnú z fondu obnovy, ktorým budeme, ktorým čerpáme a nevyužijeme ich, tak tieto peniaze raz budeme musieť zaplatiť, dnes nikto v Európskej únii nevie, ako sa budú tieto peniaze vracať, pretože požičiavala si ich Európska komisia a my všetci ich budeme musieť vrátiť tie peniaze bez ohľadu na to, či tie peniaze vyčerpáme.
Návrh extrémne rýchlo transponuje novelu európskej rozpočtovej smernice a odkazuje sa aj na nariadenie EÚ o viacročných rozpočtových rámcoch. Vážnu legislatívu v oblasti rozpočtovej zodpovednosti nemáme schvaľovať v skrátenom konaní. To asi, asi mnohí pochopia, že tam by to malo byť. Upozorňujem, že z tohto dôvodu už Ústavný súd svojho času pozastavil tzv. krúžkovné, spomínate si na to, čo bolo súčasťou Matovičovho prorodinného balíčka. Vláda to vtedy musela rešpektovať. Jednoducho musela rešpektovať to, čo povedal Ústavný súd.
Zdôrazňujem, že rozpočtová zodpovednosť je ústavná požiadavka a k tej sa nemôžeme stavať takto svojvoľne a neuvážene. Ústavný súd jasne povedal, že na legislatívu s dosahom na rozpočtovú zodpovednosť musí mať aj Národná rada Slovenskej republiky čas na normálne prerokovanie.
Aký by bol správny postup? Správnym postupom by bolo schváliť limity verejných výdavkov v zrýchlenom konaní a zmenu pravidiel účinných od 1. 1. 2025 na základe odbornej verejnej diskusie, poriadneho medzirezortného pripomienkového konania a najlepšie po dohode naprieč celým politickým spektrom.
Ale mám vážne podozrenie, či... ako chce táto vláda konsolidovať verejné financie, veď neprijala výdavkové limity vypočítané ústavnou inštitúciou v zmysle ústavy a na základe doteraz platného zákona. Myslím tým výdavkové limity, ktoré stanovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sme tu mali pôvodné, a tento rok sme tu ich mali predložené aj nanovo.

Vážnym problémom je retroaktívnosť. Jednoducho rozpočtový rok 2024 je už tu, sme pomaly v jeho strede, ak počas neho ministerstvo financií na základe tohto zákona rozpíše výdavkové limity, kto ponesie zodpovednosť, ak nastanú rozpory? Ako majú rozpočtovať ministerstvá, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktokoľvek z okruhu verejnej správy, keď dostane pravidlá počas roka? Vláda sa k verejným financiám správa ako k svojmu politickému nástroju, ale ekonomické aj politické náklady budeme znášať všetci, aj keď tu už vláda Roberta Fica nebude.
Takže to je z hľadiska kritiky, ja teda očakávam v súvislosti s týmto zákonom aj to, ako sa bude vláda stavať ku konsolidovaniu verejných financií, zatiaľ tu máme len, len jednu vec, a to sú, to sú avizované dane, nové dane z tabaku a osladených nápojov s pomerne malým dosahom na verejný rozpočet, na štátny rozpočet. A teda ako som počul na hospodárskom výbore ministerku hospodárstva, tak pravdepodobne sa úplne odstráni plošné dotovanie cien energií domácnostiam a bude adresné, tak to aspoň povedala. Takže čakáme, ako to bude celé vyzerať s konsolidáciou verejných financií, my stále dúfame, že vláda to zoberie vážne túto úlohu, pretože ako, zopakujem, už tu padli slová, že sme na gréckej ceste, aby sme sa z tej gréckej cesty vrátili, vrátili pomaly späť.
Poslednú vec, ktorú spomeniem, že sme teraz v období, v období mája, hej, hoci sa to môže zdať mnohým skoro, ale pre rozpočtovanie verejných výdavkov je to už mesiac, keď treba začať konať, to znamená, že vláda sa už musí teraz zamýšľať nad tým, ako, ako zostaví rozpočet na budúci, štátny rozpočet na budúci rok.
Takže z tohto hľadiska ja poviem, že takéto pravidlá sú vždy lepšie ako žiadne pravidlá. Je dobré, že nejaké pravidlá predsa budeme mať, a preto budeme so záujmom sledovať, akým spôsobom bude vláda pristupovať k zostavovaniu verejného rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)