Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo.
Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose.
Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč.
Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur. To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod jedným percentom, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre.
Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 miliónov eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 miliárd eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň? Koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 miliárd eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko jednu miliardu eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh vzrástol o takmer 9 miliárd eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP, o číslach.
Čo sa týka hospodárenia vlády a celej, celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 miliardy eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 miliónov eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako, ako sa majú, akým tempom majú rásť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 miliónov eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 miliónov eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 miliónov. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 miliónov eur? No, ja to, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem. Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka.
Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 miliónov eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky v roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť. Mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reáli oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 miliónov eur viac.
Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória. Čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo. Ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 miliónov eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 miliardy eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko.
Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja +27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národný bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli tie výdavky? No to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď. Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril.
A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová, odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je, nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie.
Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úveroch. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké.
Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke.
Chudoba. V chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012.
A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku.
A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Hneď na úvod poviem, že v septembri 2024, keď vláda prišla s návrhom dane z finančných transakcií, tak sme boli proti a predložili sme aj vlastné návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré však neboli vypočuté. Tento zákon bol od začiatku zlý, o čom svedčia dve novelizácie, ktoré prišli veľmi rýchlo po jeho schválení. Je to aj z takého dôvodu, že vlastne od schválenia alebo predloženia návrhu tohto zákona pri jeho predstavení, by som povedal, ministrom financií a schválení v parlamente uplynulo iba šestnásť dní, takže ani nemohol byť dobre vypracovaný a aj prijatý. Od začiatku sme pokladali tento zákon za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a neskôr sme ho aj nazvali zdieračským zákonom z dielne ministra financií.
Za zrušenie tohto zákona sme boli hneď potom pri predstavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom minulého roka. Obrovskou slabinou tohto zákona, okrem toho, že veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a nepríjemným spôsobom zneprehľadňuje ho, robí ho neistým, tak problémom je aj to, že predkladateľ nedokázal presne vyčísliť, že koľko získa z tejto dane. Lietali tam všelijaké čísla, pamätám si na to z minulého roka, v intervaloch 100 mil. eur. Napokon sa to ustálilo, že ministerstvo financií chce vybrať na tejto dani tento rok niečo vyše 500 mil. eur a budúci rok 700. Vôbec si nemyslím, že tieto čísla treba brať vážne. Skôr vidím, že ministerstvo financií stále tápa, čo vlastne z toho bude.
Okrem toho, že táto daň neprinesie efekt vo vyšších príjmoch štátneho rozpočtu, je tu ešte jeden ďalší problém, že vnáša do celého systému obrovský chaos. Ja poviem len dva príklady. Prvý príklad je, že dodnes, máme to od ľudí, ktorí sa zaoberajú výkladom tohto zákona a žiadajú si informácie priamo z ministerstva financií, dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí.
Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy.
Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákon, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov.
Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií.
K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh, keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka sa to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých, bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie.
Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie.
Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body.
Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani, keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová.
Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme, a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec.
Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú.
Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur.
Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebudú otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si z nej spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takéto niečo nemôžeme spraviť.
Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a, ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu, o ktorom teraz rokujeme.
My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj, aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak, ako hovorí pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento, odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80 % priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60 % hradí Sociálna poisťovňa a 20 % hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone, a to je, nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť.
Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska. A ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu, a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu.
Prvá vec, ide o pojem, o pojem, vlastne vnášame tu ďalšiu kategóriu, po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy, a to je, ako som povedal, nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách, hej, tak hovorí, mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie, o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová „nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti" sa nahradili slovami „okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny," alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem štvorslovný, by sa tým nahradil, alebo by tam bola definícia, čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ, ako tvorca tohto návrhu, ako si to predstavuje.
Ministerstvo práce uvádza, zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a tak ďalej. To znamená, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto, čo navrhuje ministerstvo práce, a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným, ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod. To znamená, definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť.
Druhá vec, druhá vec, z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát. To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce, ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3,743 mil. eur. Tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky. Ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60 % tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne, to ja viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov. Ale pozor, v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 mil. eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne, a to má byť až 167 mil. eur. Tak keby sme zobrali toto číslo 167 mil. eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60 % podpory, tak nám vyjde nejakých 11-tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to, samozrejme, dá sa to, samozrejme, ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť, a veľmi vážne hovoril, že je ohrozených 20-tisíc pracovných miest. Takže aby bolo jasné, o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému.
Druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. Opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3,743 mil. eur na tento rok. Odpoveď bola, áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálnej poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu, a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: „Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov." A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na kurzarbeit v sume tých 3,7 mil. eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok ´25. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu.
Aby to bolo jasné, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko, ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú do Sociálnej poisťovne, a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak tie peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska.
Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona nevidím. Skutočne, financie sú problémom.
Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém, len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20-tisíc pracovných miest, to znamená, vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom, samozrejme, ako to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla. Takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať.
Nezdieľam až taký optimizmus, ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25-percentné clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Ony sa zdesaťnásobili, tie clá, odvtedy, ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si, svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž, zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25-percentné clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov.
Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem, chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník.
Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100-tisíc neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100-tisíc pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, zámerne sa, teda opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s naším automobilovým priemyslom. Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať, jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nieže vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva? Kto sa nad tým zamýšľa?
Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál, kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024 a volá sa ten materiál, no materiál o Udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2045 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za dvadsať rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak a boli tu signály, že bude s tým problém.
Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad a to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. Dvadsať miliárd eur na podporu gigafabrík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko preto robia, len aby tú fabriku dostali. Popritom, čo Česi, keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad a vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu, ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o, dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude, vlastne kam bude Slovensko smerovať?
Posledná vec, ktorú spomeniem, je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tú elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných, transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky.
Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4,1 mld. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok, zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správy ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating, buď zachovala, zhoršila výhľad alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete, aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? Sedem percent. Sedem percent. Tak ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahranično-politickou orientáciou Slovenska.
Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme, tak ako sa siahlo Maďarsku, si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy, zhoršíme rating. Je to tam napísané, kto chce, nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov, Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená, ak oni niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí, nemeckých, my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje, ale musíme s nimi rokovať.
Druhá vec, čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to, čo kresťanskí demokrati v Nemecku nikdy neurobili, teraz to spravili, idú zobrať pôžičky jeden bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr, tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických ciel, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktoré je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže, tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne, čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť?
Takže na záver, kráti sa mi čas, poviem toľko, že kurzarbeit, rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril, aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere, tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde, tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia, ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy, majú jasnú zahraničnú politiku, majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách, chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne, ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime? Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka, jedna pomoc, hej? Aj tak, ako som povedal, ktovie, ako to budeme financovať.
Treba nám viac a treba nám to, čo povedal včera aj prezident republiky, treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH, ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná, ani by som nepovedal že záväzná, ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia.
A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme, neviem kedy, ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes, ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti, ale viete, že aj v politickej a viete, aj v obrannej, v obrannej politike.
A na záver, úplne na záver poviem toľko, len nedá mi, ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli, tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na únijnej úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi, ale spojencami Nemecka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za pripomienku, pani kolegyňa. Ak ste ma dobre počúvali, tak ja som hovoril o tom, že tie mesiace od januára sme mohli rokovať o tom, čo komplexne robiť vôbec s naším hospodárstvom v časoch obchodných vojen. Už dnes nikto nepochybuje a nepochyboval o tom ani pred dvoma mesiacmi, že sa tu zmenila, totálne zmenila situácia na svetových trhoch a že sme svedkami ozaj obchodných vojen, ktoré na nás doľahnú, už som to povedal, na Slovensko, čo sa týka automobilového priemyslu, to doľahne v celej Európskej únii najviac.
Pochopiteľne my sme zástancami toho, aby v tomto prípade vystupovala Európska únia ako celok, to znamená, aby ako celok, ako celý blok rokovala so Spojenými štátmi, a vidíme, že sa to aj deje, uvidíme, aký bude výsledok, ale Slovensko, ktoré bude najviac postihnuté práve týmito clami, a už som vám to povedal, že tie clá tu už sú 25-percentné na automobily, takže Slovensko musí samo, sama vláda musí nad tým pouvažovať, že čo s týmto problémom robiť. Mal by to byť impulz na to, aby Slovensko začalo uvažovať o tom, presne o tom, o čom hovoril včera prezident republiky, aby začalo uvažovať o tom, akú má víziu, ako chce postupovať ďalej. Toto ja očakávam od vlády, že s týmto príde. A ja som to už povedal aj viackrát, my sme ochotní sa zúčastňovať takejto diskusie, aby sme prijali nejakú víziu, ktorá pôjde naprieč politickým cyklom. To znamená, akákoľvek vláda tu bude, aby sa Slovensko toho držalo, pretože toto je, toto je jediné východisko z tejto situácie, už keď raz sme dotlačení do takejto, do takejto nepríjemnej pozície. Ja len poviem príklad, ako nemusíme chodiť ďaleko po tie príklady. Pozrite sa, ako funguje Poľsko. Má jasnú víziu, ide podľa nej a napriek krízam stále prosperuje.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý sme dostali včera krátko po tom, ako o tomto návrhu zákona rokovala vláda Slovenskej republiky. Dovolím si predniesť taký dlhší citát z tej dôvodovej správy, ktorá sprevádza návrh tohto zákona. Takže dovolím si to prečítať, nechcem vás s tým unavovať, ale je to dosť dôležité.
Takže citujem: „Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva a podporovať jeho stabilitu aktívnou pomocou zamestnávateľom poskytnutím podpory v čase skrátenej práce. Súčasná právna úprava zákona č. 215 o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje považovať aktuálne ekonomické podmienky v dôsledku obchodnej vojny, to znamená zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt a tak ďalej, za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania. S cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje rozšírenie definície vonkajšieho faktora aj na situácie, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností."
A posledná časť, čo budem citovať z dôvodovej správy: „Z uvedených dôvodov sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaného opatrenia sa vo väzbe na narastajúcu ekonomickú neistotu významne zvyšuje riziko vzniku alebo prehĺbenia hospodárskych škôd, keď môže dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov, negatívnym vplyvom na udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov, významne negatívny vplyv na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku." Koniec citácie z dôvodovej správy.
Takže toto je dôvod, prečo dnes tu ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní o rozšírení kurzarbeitu, ako sa bežne to nazýva, aj na tieto situácie, ktoré nám tu teraz hrozia.
Hneď v úvode musím povedať svojho, teda svojho vystúpenia, čo sa týka postoja k tomuto návrhu zákona, že Slovensku skutočne hrozia vážne hospodárske škody. Ja si dokonca myslím, že tie hospodárske škody už tu sú, len ich nemáme vyčíslené. Poviem aj prečo. Slovenský, Slovensko, slovenské hospodárstvo je dominantne závislé na produkcii automobilov a súčiastok do automobilov, sú to známe čísla, zamestnáva tento sektor vyše 200-tisíc ľudí. Keďže sme historicky naviazaní na tento, túto oblasť priemyslu, vlastne sme si budovali aj riziko, že v časoch, keď ten automobilový priemysel bude vystavený takýmto nebezpečenstvám, tak Slovensko na to ozaj veľmi doplatí. Tiež je známe to, že Slovensko bude americkými clami poškodené najviac, čo sa týka automobilového priemyslu, najviac z celej Európskej únie.
Naproti tomu vieme, že vlastne produkcia automobilov v Európskej únii klesá dlhodobo, spred nejakých pätnástich rokov klesla na polovicu, takže je to známy jav, že tá produkcia automobilov klesá, na Slovensku je to opak. Súvisí to, samozrejme, s tým, že automobilky tu našli vhodné podmienky. Ja hovorím, vďaka pánu Bohu, že tie automobilky tu máme, že sem prišli, ja proti tomu nič nemám, len problém je v tom, že my sme sa upli len na toto odvetvie priemyslu a teraz sa nám to kruto vypomsťuje. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť v samom návrhu zákona. Teraz sa budem venovať tomu skrátenému konaniu.
Pozrime sa na to, či nebol čas skôr zaujať postoj k tomu, čo sa, o čom dnes rokujeme. Ja som bol pred mesiacom s predstaviteľmi zväzu automobilového priemyslu a hovorili sme o tom, že čo vlastne hrozí Slovensku a pýtal som sa ich aj na to, že či vláda rokuje s automobilkami. Dostal som odpoveď, že asi nie, že zatiaľ nie, nerokuje. Takúto odpoveď som dostal v časoch, keď sme vedeli, že vlastne ten automobilový priemysel, prichádza naň ozaj veľké riziko ohrozenia, tak nezaregistrovali predstavitelia zväzu automobilového priemyslu priame rokovania automobiliek s vládou. Ale situácia už bola vážna. Však si len spomeňme, že na konci januára, to znamená, keď už bolo jasné, že po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa s clami niečo bude diať, a niečo významné, tak na konci januára minister financií Ladislav Kamenický sám otvorene povedal na verejnom fóre, že máme problém. A ja opäť ho budem citovať, tentoraz ministra Kamenického: „Slovenskému vývozu do Spojených štátov dominujú autá. Exportovali sme produkciu asi za 4,5 mld. eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify." To je výrok ministra Kamenického, ktorý povedal, povedal na konci januára. To znamená minimálne od toho konca januára vieme, že tu je vážna hrozba a bol to dostatočný, dostatočný impulz na to, aby sa týmto problémom začala vláda vážne zaoberať. Vážne zaoberať. A čo to znamená, vážne zaoberať?
Pokiaľ mne prenikli informácie, to, čím sa dnes vláda zaoberá, však pán minister nám možno povie viac, tak to je, jedna vec je kurzarbeit, a dokonca som zachytil, že sa uvažuje o novej vlne šrotovného. Pamätáte si mnohí na šrotovné spred niekoľkých rokov, neviem presne, kedy to bolo, ale jednoducho vtedy, keď bol zase ohrozený automobilový priemysel, tak sa vytvorili špeciálne vládne programy, ktoré nahrádzali staré autá novými autami, aby sa zvýšil dopyt po vyrobených automobiloch. Takže opakujem, od januára sme to už mali na stole, dá sa povedať, a ja som nezaznamenal, že by sa vláda tým nejako zaoberala. Až teraz ku koncu mája prichádza takýto návrh.
Clá na tovary. Nebudem sa teraz venovať hliníku a oceli, ale clá na tovary z Európskej únie boli ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom na začiatku apríla. To je druhý termín, keď sme mali ozaj zvážnieť a prichystať sa na to, čo sa bude diať na Slovensku. Ja som rokoval s tými zástupcami automobilového priemyslu a boli veľmi znepokojení. Pochopiteľne, že sa ich to veľmi dotýka, najmä ak export do Spojených štátov, čo sa týka automobilov, my sme, tuším, niekde na ôsmom mieste vôbec exportu, importu automobilov do Spojených štátov z celého sveta. Malé Slovensko, hej? To je veľmi významná vec. Niektoré automobilky sú viac závislé na exporte do Spojených štátov, niektoré menej a to rozdelenie zhruba ide tým, že tie luxusnejšie automobily, ktoré sa u nás vyrábajú, tie tvoria ten, tú hlavnú časť vývozu automobilov do Spojených štátov.
Takže zopakujem. Na začiatku apríla prezident Trump vyhlásil clá, potom, ako vieme, prišlo 90-dňové obdobie, na základe ktorého sa mal vytvoriť čas na rokovanie. To 90-dňové obdobie sa skončí niekedy na začiatku júla. To znamená o pár týždňov. Predpokladajme, že o pár týždňov sa v Spojených štátoch konkrétne vyjadria, ako to bude s clami. Ale už som to povedal, na automobily sa už dnes uplatňuje 25-percentné clo. Už dnes, zo strany Spojených štátov. Takže tá situácia, vidíte, ako nám to v podstate eskaluje od januára a my sa dnes, na konci mája, zaoberáme, čo s tým robiť. Zdá sa mi to neskoro, ale napriek tomu, že to je neskoro, predsa to prichádza.
Ja sa budem ku kvalite toho zákona vyjadrovať pri rokovaní o samom zákone, ako ten zákon vyzerá, ale my sme jednoducho donútení, aby sme v skrátenom konaní ozaj pristúpili, pristúpili k nejakým, k nejakým opatreniam, ktoré sa, ktoré sa budú týkať najmä, najmä automobilovej produkcii na Slovensku. Vôbec ma to neteší, že to musíme riešiť takýmto spôsobom. Ak by sme, hovorím, ak by sme začali s tým pracovať od januára, my by sme mohli krásne ako cez klasický, štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, sme sa mohli o tom rozprávať, mohli sme o tom diskutovať v parlamente a uvažovať nielen to, že zrazu zmeníme jeden, jeden, pár slov v zákone, čo sa týka kurzarbeitu, ale mohli uvažovať o väčších opatreniach, o škále opatrení, čo robiť, ak nás tie clá takýmto spôsobom zasiahnu a zdá sa, že sa tomu nevyhneme.
Keď sa pozriete na včerajšie rokovanie vlády, tak je tam aj vyhodnotenie, predsa len vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Je také minimálne, je také kratučké a vyjadrili sa k tomu v podstate len rezortné ministerstvá a zamestnávateľské organizácie. Hovorím, ja o tom budem rozprávať ďalej potom pri samom zákone, ale to medzirezortné pripomienkové konanie alebo to kratučké konanie v žiadnom prípade nemôže nahradiť to, čo by sme očakávali od riadneho medzirezortného pripomienkového konania.
Takže na záver poviem toľko, že nič iné ani neostáva ako súhlasiť so skráteným konaním, ale budeme čakať, čo vláda bude, aké kroky bude prijímať na to, aby sa začala komplexne zaoberať problematikou vôbec slovenských exportov a najmä exportov automobilov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja vás nebudem už zdržiavať dlhšie, čo som potreboval, tak som povedal. Len na záver poviem jednu vec na ktorú som možno trošku pozabudol. Nejde o žiadne... žiadne nesystémové opatrenie. Skutočne za 10 rokov sa tá odvodová odpočítateľná položka nezvyšovala a v podstate to, čo my navrhujeme, len zodpovedá vývoju miezd a dôchodkov na Slovensku.
To znamená nejde o nič, v podstate o nič nové, ale ide o valorizovanie tejto odpočítateľnej položky, takže ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh.
Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu.
Čo sa udialo za toho pol roka, ako, ako sme to mali, ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100-tisíc. 100-tisíc pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to, že sa nachádzame v takejto situácii, spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí, tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane.
Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý je, by som povedal, dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a pre dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur.
Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu, to znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú, zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená 20-násobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz, keď to dajme tomu má, má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7 %. To znamená z tých 300 je 7%, množstvo... Je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je, to je študent.
A čo sa týka dôchodcu, čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05 % vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 %. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je, tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tá, tá komplikovanosť, že, si predstavte, že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tomu tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše 1 %. To znamená, ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave.
Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75 %. Nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur, takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur.
Teraz otázka znie, samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na Sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak, pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam, takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj, čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173-tisíc osôb, z toho 115-tisíc študentov a 58-tisíc dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to urobiť, mohlo by to tak urobiť 48-tisíc osôb, z toho 39-tisíc študentov a 9-tisíc dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená, na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac, vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet.
A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená, zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená, to jedno percento až do výšky 350 eur, a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo, inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100-tisíc voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú, a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky, samozrejme, by sa toho chopili a ten deficit tých 100-tisíc pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát, dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už dnes hovoril dnes pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť. Nehovoriac o študentoch, ktorí, samozrejme, tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroje príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali, tým rodičom, daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú, na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov, a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023, stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom, a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur, nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac-menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 mil. eur, by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí a to je hlavne, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou, vláda, v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje, svoje vystúpenie, bola by to situácia, na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to, týka sa ho isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov, a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa.
Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, a preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia predkladáme vám spolu s kolegom Františkom Majerským návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prekladáme tento návrh opäť po vypršaní viac ako pol roka. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sa zvýšili odvodové odpočítateľné položky pre študentov a dôchodcov, ktorí majú dohody so zamestnávateľmi, pretože tieto, táto odvodová odpočítateľná položka sa nevalorizovala 10 rokov a za ten čas išli hore mzdy, išli hore dôchodky, takže pokladáme to za nevyhnutné, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila.
Ja budem bližšie k tomu nášmu návrhu hovoriť v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Vieš, kolega Viskupič, plus ďalší, pozrite sa, ja, ja teda cestujem po Slovensku, a koľko pribudlo v poslednom čase veľkoplošných plagátov, ktoré nabádajú na hazard. Ten náš zákon smeruje k tomuto, tento návrh zákona, aby sa obmedzila tá reklama, hej? Jednoducho je to, je to výnosný biznis a ja len poviem, z toho, čo si, kolega Viskupič, čítal, je to z vyjadrení šéfa Úradu pre reguláciu hazardných hier, ale on tam hovorí ešte aj jednu vec.
Najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o 29,9 % na 476 mil. eur. A ďalej hovorí generálny riaditeľ úradu, že výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách, zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu, tam už pri tom, pri tej tretej kategórii hovorí o prínose pre štát. To znamená, zmena správania spotrebiteľov. to je podľa mňa dosť významná vec. A druhá vec, že ak my hovoríme o vyšších odvodoch z hazardu, nerobíme to svojvoľne. My nie sme zástancami zvyšovania daní ani, ani odvodov, ale hovoríme o časoch konsolidácie, takže keď hľadáme nejaké zdroje, aby sme pomohli verejným financiám, hľadáme ich napríklad tu pri týchto negatívnych externalitách. A či je to dnes, tá regulácia, primeraná, alebo nie, no ono to je ťažko povedať, veď zoberme si, akým, akým tempom rastú spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Myslím si, že je logické, že mali by rásť aj pri hazarde.