Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán štátny tajomník na balkóne, veľmi rád sa vyjadrím k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o energodotáciách. Prvá vec, čo poviem k energopomoci, som sa preriekol, ale vysvetlím, prečo som sa preriekol. Toto nie sú, toto nie je energopomoc, ale energodotácie. Však budem sa tomu venovať ďalej. To znamená, to sú peniaze, ktoré zoberie štát a podľa svojho kľúča ich rozdelí. Vysvetlím to potom ďalej. Poďme sa pozrieť do dôvodovej správy, že čo píše predkladateľ v dôvodovej správe, že prečo by sme mali rokovať o tomto zákone v skrátenom konaní.
Vraj vzniklo ohrozenie základných ľudských práv, vraj hrozia vážne hospodárske škody. Ako neviem, aké ohrozenie ľudských práv ako môže súvisieť s cenami alebo s účtami za energie. Ja tomu celkom dobre nerozumiem. Vážne hospodárske škody? No budem o tom hovoriť trošku neskôr, ale ak majú vzniknúť vážne hospodárske škody, tak to bude práve tým, že plošne budeme rozhadzovať nejaké peniaze, ktoré vlastne ani nemáme, aj o tom budem hovoriť. K tomuto zákonu sa neuskutočnilo žiadne pripomienkové konanie. Nuž, to je podľa mňa dosť vážna vec. Keď si zoberiete ten zoznam tých všetkých inštitúcií, ktoré sú v tom zákone, no tak tie inštitúcie sa mali plnohodnotne vyjadriť v pripomienkovom konaní tak, aby vznikol nejaký predpis, ktorý by bol akceptovaný a v ktorom by sa aj vyriešili rozpory, ktoré vznikajú v pripomienkovom konaní k takýmto vážnym zákonom úplne bežne.
Nuž a teraz k samému tomu zákonu, ako sem prišiel. Ja sa musím vrátiť o pár mesiacov naspäť. My sme si tu už v skrátenom konaní podobný zákon schválili. Mnohí z nás sa k tomu vyjadrovali a v podstate tu nešlo o zákon o nejakej energopomoci, hoci to má honosne v tom názve, ale išlo v podstate o zákon, ktorý stanovoval nejaký prenos informácií medzi inštitúciami a štruktúroval tie informácie, zhruba tie informácie, ako sa majú dostať a kam, tieto informácie malo získavať ministerstvo hospodárstva. Komické, až komické na tom zákone bolo, že tento zákon nariaďoval štátnym inštitúciám, aby si vymieňali informácie medzi sebou. Dobre počujeme, po desiatkach rokov digitalizácie nariaďoval, že ministerstvo hospodárstva musí mať zákon na to, aby tie inštitúcie štátne ďalšie mu tieto informácie poskytovali.
Tento zákon práve tým, že si ho vládni poslanci schválili po novom, v tomto konaní vlastne padá, hej. To znamená, my sme v skrátenom konaní pred pol rokom schválili nejaký zákon a teraz po pol roku zisťujeme, že musíme ho v podstate opraviť, pretože ja to ináč ani nevnímam až na jednu významnú vec, a to sa týka, aká bude pozícia vlády podľa tohto zákona.
Čo sľubovala pani ministerka Saková? Ja v hospodárskom výbore ju sledujem už dlho, samozrejme, a o energiách hovoríme často. A pani ministerka, pamätám sa, ako povedala, povedala minulý rok, že v podstate na tej adresnej energopomoci oni pracujú, pracujú, ak si dobre pamätám, od jarných mesiacov roka 2024. 2024, to znamená rok a pol. A my nedostaneme odpoveď na to, že ako by tie adresné dotácie mali vyzerať. Nedostaneme tie odpovede, pretože v tomto zákone ich nenájdeme, nie sú tam, ale to nie je všetko. Na jeseň minulého roka, teda tesne predtým, ako sa, ako prišiel do parlamentu štátny rozpočet, tak pani ministerka povedala, že dokonca má varianty, dva varianty tej adresnej energopomoci, ako to nazývala. Tak sme netrpezlivo čakali, že aké budú tie varianty. Nuž ale prišiel verdikt vlády a verdikt pána Roberta Fica, ktorý povedal, nič, ideme plošne dotovať ďalej, to znamená, všetko do koša. A to nie je všetko, to nie je všetko. Keď ste prešli po Slovensku, tak ste našli bilbordy dvoch druhov, jedny boli, ako štátny plynárenský priemysel, Slovenský plynárenský priemysel hovorí o tom, ako on šetrí energie ľuďom. To znamená, dostal, štátny podnik dostal príkaz od vlády, aby vlastne spravil reklamu vláde týmto spôsobom. A druhé, čo ešte je viac nebezpečné, boli to bilbordy strany HLAS, teda materskej strany pani ministerky, kde sa hrdila strana HLAS, sľúbili sme vám pred voľbami nízke ceny energií, tak ich máte. Na koho úkor? Na úkor náš všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tie plošné dotácie, však uvidíme, koľko to nakoniec bude, ale sú v stovkách, v stovkách miliónov eur, v stovkách. My sme včera schvaľovali, teda my sme neschvaľovali, ale sme chceli o tom diskutovať, o treťom konsolidačnom balíku, ktorý je tiež v stovkách miliónov eur. A takého stovky miliónov eur minieme tento rok na plošné dotácie, len aby sa to niekomu zapáčilo.
Pani ministerka, posledná vec, čo poviem na jej adresu, pani ministerka, keď tu takto stála v jarných mesiacoch a prišla s tým zákonom, ktorý mal byť nejakým predpolím pre ten zákon konečný, ktorý príde na jeseň o adresných energodotáciách, tak sľubovala, že však vydržte, aj v hospodárskom, vydržte, vydržte na jeseň to budete už konečne vidieť, ako to bude vyzerať. Nevidíme, nevidíme. To, čo predložila vláda, je 20-stranový moloch, ktorý, opakujem, ktorý robí len to, že definuje nejaké, prichádza s nejakými definíciami a stanovuje nejaké pravidlá prenosu informácií a tak ďalej. Ale koniec koncov robí na záver jednu mimoriadne dôležitú vec, dáva právomoci vláde. Ja to nemôžem nazvať ináč ako zmocňovací zákon. Ak sa pozriete do histórie zmocňovacích zákonov, tými sa začali také zlé totalitné epochy v 20. storočí. A hovorím to v súvislosti aj o tom, o čom sme rokovali včera. V pozmeňovacom návrhu, čo sa týka hazardu, dostala vláda tiež zmocnenie. Vláda bude rozhodovať, koľko sa bude platiť za hracie automaty, vláda bude o tom rozhodovať. Je to obrovský nástroj. Pretože keď máte takýto nástroj, tak v podstate sa nemusíte obávať zákona, nemusíte sa obávať parlamentu, jednoducho vláda si rozhodne. A vidíme, ako u nás vláda rozhoduje, ako sa jej to páči. A dokonca nerozhoduje ani na základe nejakej ekonomickej efektívnosť, tobôž.
Ja som čakal, že konečne sa dozvieme, že čo to je na Slovensku energetická chudoba. Lebo ak chceme skutočne adresne poskytovať, poskytovať nejakú pomoc ľuďom, tak musíme vedieť, čo to je energetická chudoba. Nielen že som chcel vedieť, my v KDH dlhodobo hovoríme, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, my to už hovoríme tri roky, zatiaľ nič nie je, a nielen preto, že to potrebujeme, hovorím to zámerne ako druhé v poradí, ale je to dôležité, lebo nám to stanovuje smernica Európskej únie, Európskej komisie. Jasne nám stanovuje, že musíme definovať energetickú chudobu. Samozrejme, môžeme sa pozrieť do zákona o regulácii sieťových odvetví a tam nejakú definíciu nájdeme. Ja vám ju prečítam, aby vám bolo, či vám bude jasné, či vieme, čo to je energetická chudoba. Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností. Prosím vás pekne, čo to je významný podiel? Ja neviem a nehovorím to len ja, pretože tu stál na tomto mieste predsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorý hovoril, teda prednášal tú správu výročnú, a on sám povedal, že nemáme definovanú energetickú chudobu. To znamená, úrad, ktorý rozhoduje o regulácie cien, nemá definíciu, z ktorej by v podstate vychádzal. A nedočkali sme sa tejto definície, nedočkali sme sa jej ani vlastne v tomto zákone. Stále nevieme, čo to je energetická chudoba. Takže hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní a ja si kladiem otázku, či tu nie je aj iný dôvod, prečo o tom rokujem práve takto. A, žiaľ, nachádzam tu odpoveď, alebo poviem, že nachádzam podozrenie. Jednoducho ide o to, že o tejto energopomoci na budúci rok vieme iba dve veci.
Prvá, a to, čo vyhlásil predseda vlády, tak ako zahatal predseda vlády minulý rok ministerku hospodárstva, tak teraz on určuje rámec, že ako sa bude s tým nakladať. A povedal dve veci. Jedna vec, 90 % domácností, čo nie je adresná pomoc, to je plošná pomoc. A druhá vec, 435 mil. eur, ktoré on vyrokoval, keď trucoval v Bruseli a nechcel podpísať sankčný balík, tak vytrucoval, že vraj z eurofondov sa bude môcť uhradiť, budú môcť uhradiť dotácie, ktoré budú sa poskytovať na Slovensku domácnostiam. Predstavte si, že ste občan dajme tomu Rakúska alebo Nemecka, ktorý cez platby do Bruselu prispieva vlastne do spoločného európskeho rozpočtu, a teraz z tohto rozpočtu si Slovensko zoberie peniaze a bude nimi platiť ceny energií na Slovensku pre domácnosti. No ja byť občanom Rakúska alebo Nemecka, tak sa mi ježia vlasy, že čo, toto nie je v poriadku. Sám štátny tajomník ministerstva investícií pán Šalitroš priznal, že ak by sme chceli ísť týmto modelom, tak tým pádom musia všetky členské štáty s tým súhlasiť. A podľa mňa to je úplne v poriadku, lebo eurofondy sa nemajú čo prejedať, eurofondy slúžia v prvom rade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak by sa mali aj používať u nás.
A druhá vec, čo sa týka eurofondov. Keď poviem, že chceme prečerpať eurofondy, lebo sa nám to, pretože nedokážeme stíhať to tempo, chceme ich prečerpať na takéto výdavky, tým si vlastne priznám, že to nedokážem robiť. Viete, aké je čerpanie eurofondov ku koncu augusta? Desať percent. Desať percent. Vláda má podľa svojho trojročného rozpočtovania budúci rok, budúceho roka dosiahnuť 39 %. Obrovský problém bude mať, aby to dosiahli. Tak si môžeme vypomôcť tým, že tieto peniaze takto vyhodíme na energodotácie len tak plošne. Obávam sa toho. Tie peniaze majú slúžiť na niečo úplne iné, to tu viacerí z vás hovorili, na investície, my sme odkázaní, my sme pupočnou šnúrou priviazaní k bruselskému rozpočtu, pretože my nevieme verejné investície už posledné roky ináč zabezpečiť ako z peňazí z Európskej únie.
Takže to podozrenie, čo poviem, čo som naznačoval. Ja si myslím, že preto tu máme skrátené legislatívne konanie, aby tí, čo čakajú na ministerstve financií a píšu do Excelu ten rozpočet na rok 2026, mali jasno, že táto snemovňa schváli 435 mil. eur na energopomoc, ako to nazývajú, na budúci rok. Veľmi rád by som videl, kto rátal to číslo, a vidíte, aké je presné, možno že na konci bolo dokonca 434,8 a potom to zaokrúhlili 435. A viete, prečo si to ja myslím? Pretože si povedali, že tieto peniaze v rozpočte budú jednoducho a vláda si ich podľa svojho vlastného zváženia, kedy jej to príde vhod, tieto peniaze v podstate rozdelí kľúčom, aký si zvolí ona sama. Preto sa prikláňam aj k názoru kolegov, ktorí hovorili, tuším pán Viskupič hovoril, že to je vlastne nástroj na to, aby nejakým spôsobom si tých obyvateľov kúpila možno v predvolebnej kampani.
Takže na základe tohto, však uvidíme, pracujú už úpenlivo na ministerstve financií, predpokladám, na úpravách štátneho rozpočtu, lebo ten je už dávno napísaný, ale že pracujú na tom, že po včerajšku, ako si vládni poslanci schválili tento konsolidačný balík, tak ten tam zakomponujú. A ja neviem, kedy sa to tu schváli, možno zajtra, možno, ja neviem, budúci týždeň, tak pôjde správa na ministerstvo financií, máme to tam, dajte to pekne do rozpočtu. A ešte aby nebolo málo, tak minister financií povie, že však to je vlastne konsolidácia. To je neuveriteľné, skutočne neuveriteľné.
Na záver poviem iba toľko, že my v KDH sme za to, aby sa podporovali domácnosti, ktoré majú skutočne hlboko do vrecka, zvlášť v časoch, keď tie konsolidačné balíky padajú každý rok tvrdšie a tvrdšie na tých obyvateľov. Najskôr to boli banky, veľké firmy minulý rok, tento rok to už boli aj menšie firmy a už išla dépeháčka na obyčajných obyvateľov a na budúci rok to padne naplno, naplno na živnostníkov, na obyvateľov. Takže áno, budú mať hlbšie do vrecka budúci rok ľudia a je opodstatnené, aby sa tu nejakým spôsobom zvažovalo. Ale poviem na záver len toľko, že ak by sme skutočne chceli ľudom pomôcť, už to máme odskúšané z plánu obnovy a odolnosti, a keď už skutočne tie peniaze zoženiete niekde, tak ich zoberte a dajte ich na rekonštrukcie domov. Nech tí ľudia nedostanú ceny nízke, ale nech dostanú dom, ktorý je zateplený, ktorý má okná, má nový kotol a ja znížim spotrebu tej energie tým ľuďom, znížim ju, hej, a nielen to, nielen to, ale ja dám prácu. Stavebníctvo nám kolabuje, dám prácu tým ľuďom v stavebníctve, rozbehnem, rozbehnem to stavebníctvo. A tých, ktorí v tom stavebníci budú, v tom stavebníctve sú, ktorí nemusia utekať do zahraničia pracovať, tak oni prinesú štátu dane a prinesú odvody a tak ďalej. Však to je úplne jasný nástroj, ktorý sa použil kadekde mnohokrát.
Z tohto pohľadu nesúhlasím s tým, aby sa takýto dôležitý zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Kolega Čaučík, výstižný postreh k tomuto pozmeňovaciemu návrhu a skutočne ako si aj spomínal, tak vláda dostane do rúk nejaký nový nástroj. Ja to nemôžem nazývať inak iba nejaký ako zmocňovací predpis vláde, viete, z histórie poznáme ako sa to začínalo často v tých hnusných režimoch, že prichádzali najskôr zmocňovacie úkony v prospech vlády, a tým sa vlastne vyraďoval zo systému parlament ako volená inštitúcia a vlastne cez zmocňovacie potom nariadenia, dokonca až zákony, ktoré schvaľovali vlády, tak sa diali často a veľmi strašné veci. Mňa na tom znepokojuje o to viac, že týmto zmocňovacím nariadením pre vládu sa jej udeľuje veľká právomoc, možno sa tým iba odkladá problém, že sa vládne koalície nevedeli dohodnúť, že vlastne ako sa to bude zdaňovať. Mňa na tom mrazí, že to nie je jediný, jediný prejav takéhoto konania. My budeme rokovať aj o zákone o energopomoci, a tam opäť máme zmocňovanie. Vláda sa zmocňuje, že ona bude rozhodovať aké peniaze komu, koľko. Tak ako v tomto prípade sa bude rozhodovať to isté. No obávam sa, že ak sa dočkáme aj tretieho takéhoto prípadu, že sa opäť vláda bude zmocňovať niečím, že sa zákon bude hádzať do koša a nechá sa to na vládu, takže to bude vyslovene trend, a to by bolo v našej spoločnosti skutočne veľmi, veľmi nepríjemným zjavom.

Kolega Mikloško, oceňujem tvoje vystúpenie a hoci si oželel ministra financií na začiatku, že nebudeš hovoriť k ekonomike, ty si vlastne k nej hovoril a ja to skúsim aj vysvetliť. Sviatky sú ozaj dôležité, napríklad aj v starom Ríme nie kalendár, ale sviatky určovali beh, chod počas roka. Ale skôr sa vrátim k tomu, že akým spôsobom vlastne táto politická téma súvisí aj s ekonomikou. Zhruba pred desaťročím dvaja autori, volali sa jeden Acemoglu, druhý Robinson, napísali knihu Prečo štáty zlyhávajú. Je to veľmi zaujímavá kniha a títo dvaja autori vysvetľujú po dlhom bádaní, že ako súvisí ekonomická prosperita s demokraciou a ako krásny príklad uvádzajú americký kontinent. Kým severná časť amerického kontinentu bola kolonizovaná väčšinou Angličanmi, Francúzmi, Holanďanmi, tak na juhu vidíme najmä Španielov, ale zásadný rozdiel bol v tom, že tí, čo prichádzali do Severnej Ameriky, tak pôda im patrila a na tej pôde si vytvárali pravidlá a podľa toho vlastne sa vyvíjali celé komunity, a potom aj štáty, a potom aj vlastne únia štátov. V Južnej Amerike pôda patrila kráľovi, to znamená, kto na ňu sadol na tú pôdu, tak tým pádom stále patrila pôda kráľovi a tieto štáty, tieto komunity si nemohli vytvárať vlastné pravidlá, ale boli podriadení kráľovi. Takže tam, kde tá demokracia začala skvitať, to znamená v severnej časti kontinentu, tak tam sa ekonomicky darilo a tam, kde nie, tak sa darilo oveľa menej. Myslím si, že sme v tom bode aj my, že potrebujeme, aby demokracia skvitala. Vidíme, že dostáva riadne na frak. Lebo ak bude skvitať demokracia, tak potom budeme prosperovať aj ekonomicky.

Rád by som hlasoval, ale nemám ako, neviem sa prihlásiť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, za Klub Kresťanskodemokratického hnutia sa vyjadrím v druhom čítaní k predloženému návrhu zákona.
Pán minister, ak som sa pri prvom čítaní venoval najmä vám a vašej ťažkej pozícii, aj som vás poľutoval, tak dnes sa budem venovať vecne problematike, ale musím dodať jednu poznámku, že Robert Fico vás v tom nechal. Jednoducho vás v tom nechal, pretože predseda vlády a predseda vašej strany sa vôbec nevyjadruje ku konsolidácii a hľadá stále nejaké bočné témy, ktorými by unikol z tejto problematiky. To len svedčí o tom, že vlastne, čo máme pred sebou a v akom zlom stave sme.
Je, nebudem to opakovať, tie prvé dva konsolidačné balíky, ktoré sme tu mali, svedčia o tom, že vláda nedokáže ozdravovať verejné financie, deficit nám neklesá a dlh, zadlženie štátu rastie. Upozorním na to, že tento rok sa vyvíja mimoriadne zle. Podľa tých posledných čísiel čo mám, tak deficit verejných financií sa blíži niekde k päť a pol miliarde eur, čo je 83 % vlastne celoročného deficitu, ktorý ste si nakreslili. Znamená to, že dôjde na slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Slovensko skutočne tento rok bude hospodáriť deficitne, pravdepodobne veľmi podobne ako minulý rok.
Kým v prvom konsolidačnom balíku boli zasiahnuté najmä banky, firmy, samozrejme, aj občania, v druhom balíku vidíme, že prišli na pretras vyslovene občania cez zvýšené dane, poplatky a tak ďalej, tak teraz by som povedal, že tento tretí konsolidačný balík ide priamo na výplatnú pásku, to znamená, ide siahať na čisté príjmy či sú to živnostníci, alebo občania. Svedčí o tom aj balík, ktorý ste predložili, ako ste ho prezentovali. Ja to stále opakujem, ten balík je v hodnote 2 700 000 000 eur a, tak ako to už povedali viacerí, tých 435 miliónov eur, ktoré majú ísť na eurofondy, je obyčajná kamufláž, nič iné, len kamufláž.
Najskôr sme si od vás vypočuli, že tieto peniaze na energodotácie sa uhradia z eurofondov, aby ste to mohli započítať do konsolidácie. Včera štátny tajomník, váš štátny tajomník pán Majerský na hospodárskom výbore povedal, možno to bude inak, možno to bude tak, že jednoducho zaplatia sa zo štátneho rozpočtu tieto energodotácie a to, čo nám vlastne v tom štátnom rozpočte bude potom chýbať, tak to sa potom nahradí eurofondmi. No tieto konštrukcie, ja keď to počúvam, tak to je niečo neuveriteľné, že takýmito konštrukciami chceme balamutiť koho, nás chcete balamutiť, ratingové agentúry, koho tým chcete balamutiť?
Takže keď prídem k tomu balíku 2 700 000 000, odpočítam z neho, samozrejme, tie energodotácie, ktoré dávam bokom, nemá zmysel o tom ani uvažovať, tak sa pozrime, v akej percentuálnej štruktúre majú zaplatiť tento konsolidačný balík jednotlivé skupiny. Na zamestnávateľov to vychádza, my sme si to tak prerátali zhruba, 12 %, na samosprávy 5 %, na občanov a živnostníkov 54 % a na vládu 29 %. Tak to je to, vlastne to reálne, no reálne, to, čo ste predložili, čo by sme mali brať reálne, ale ani to nemôžem brať reálne a vysvetlím aj prečo. Pretože to šetrenie na vláde, ktoré má predstaviť z tohto 2,7 miliardového balíka, z ktorého odkrojíme tie energodotácie, tak ani to šetrenie na vláde vôbec nie je jasné a ako som sa dozvedel, tak nebude jasné ani najbližšie dni a týždne, možno sa dozvieme niečo až pri predložení štátneho rozpočtu.
Takže poďme podľa tých jednotlivých skupín. Zamestnávatelia. To, že boli postihnutí mimoriadne prvými dvoma konsolidačnými balíkmi, teraz sa im pridávajú ďalšie opatrenia, hoci teraz to vyzerá opticky, že až taká záťaž na zamestnávateľov to nebude, ale keď si to spojíme s tým, čo doteraz všetko prišlo, tak toto sú ďalšie klince do rakvy, by som povedal, našej ekonomickej aktivite. Zoberme si napríklad to predlžovanie platenia péenky zamestnávateľom z desiatich na štrnásť dní. Samozrejme, že ich to nepoloží na kolená a samozrejme, že sú štáty, kde to majú takto, ale pochopiteľne, že to je ďalšie opatrenia, ktoré im sťaží podnikanie. Podobne môžeme vnímať zvýšenie dane zo straty. Nedá sa to ináč nazvať, iba ako daň zo straty, pretože odhliadnuc od toho, či dosahujete zisk, alebo nie, daň platíte a tu ideme hore.
Zamestnanci. Nejdem to opäť vymenúvať. Zamestnanci obratí o čistý príjem zo zvýšenia zdravotného odvodu. Je to zvýšenie zdravotného odvodu na strane zamestnanca, to znamená, o to mu pôjde dole čistá mzda. Oberáte ich o čistý príjem, najmä tie vyššie skupiny, vysokým progresívnym zdaňovaním dane z príjmu. Ja len poviem pritom pár čísiel, vypočítala to Republiková únia zamestnávateľov, tú takzvanú milionársku daň, to znamená, 25 % dane z príjmu bude platiť 50-tisíc zamestnancov na Slovensku, 50-tisíc. A čo je, samozrejme, že počúvam argumenty, že tak keď majú väčší príjem, tak nech platia. Tak sa pozrime, čo hovoria štatistiky. Vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku má ročný čistý príjem v priemere 12-tisíc eur. To sú čísla Eurostatu, to znamená, sú to dôveryhodné čísla. Sme úplne na chvoste, úplne na chvoste. Pred nami Maďarsko 13-tisíc, Poľsko 17-tisíc, Česko 22-tisíc ročný príjem. Tak títo vysokoškolsky vzdelaní ľudia u nás na Slovensku poberajú a budú poberať ešte nižšie čisté príjmy. To je, by som povedal, katastrofa, pretože títo ľudia veľmi ľahko mnohí môžu utiecť do toho zahraničia a tým pádom nebudete mať nielenže zamestnanca, ale ani príjmy z neho, čo sa týka dane a odvodov.
Živnostníci. Nové daňovo-odvodové zaťaženie ich oberie zhruba o tisíc eur ročne. Sú tam zdravotné odvody, ktoré narastú o jedno percento, sociálne odvody 20 %. Dnes zhruba 180-tisíc živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, to znamená, ak tie minimálne sociálne odvody zdvihnete, tak ich zdvihnete pre obrovskú kategóriu ľudí a je to tak vyrátané jednoducho, aby to tí ľudia zaplatili, ak, samozrejme, sa tej živnosti nevzdajú. A je to celkom možné, že to hrozí. Takže tých čísiel tu bolo veľa. Ja len spomeniem niektoré posledné, napríklad aj to, že živnostníci, ktorých príjem nepresiahol 8 580 eur doteraz, tak neplatili sociálne odvody, teraz ich platiť budú. Ja, veľmi ťažko sa mi počúva, že štát týmto myslí na dôchodky týchto živnostníkov. Je to argument, ktorý kríva, kríva na obidve nohy. To, že si živnostníci platia minimálne sociálne odvody, nesvedčí o tom, že by tie odvody nechceli, že by dobrovoľne sa vzdávali svojho dôchodku, ale jednoducho tlačí ich do toho vysoké odvodové zaťaženie. Keď sa pozriete do Česka, akým spôsobom pristupujú k živnostníkom, jednoducho je to oveľa vľúdnejšie prostredie a tým pádom aj títo živnostníci majú vyššiu ochotu platiť dane a odvody. A navyše v Česku napríklad majú paušálnu daň, to znamená to, čo my presadzujeme roky, prídem, na stôl položím peniaze a za určitých podmienok a nevediem si účtovníctvo, neplatím už nič viac, jednoducho mám s tým pokoj a štát má istý príjem. My ideme presne opačným smerom, to znamená, takisto ako pri tých firmách, ktorým zvyšujete daň zo straty, tak takisto pri tých živnostníkoch tlačíte ich do toho, aby platili peniaze bez ohľadu na to, či ten príjem budú mať, bude platiť tie sociálne odvody, opakujem, bez ohľadu na to, či nejaký príjem budú mať. Ďalej tie čísla nebudem spomínať, lebo už sú všeobecne známe a napokon vypočítali ich aj priamo v živnostenskom zväze.
Dosah, samozrejme, tento tretí konsolidačný balík bude mať na rodiny s deťmi, to je veľmi vážna vec. Stále pokračujeme v tej reťazi, ako zaťažujeme tie rodiny s deťmi. Či už zoberieme, že ste ich obrali o daňový bonus, to znamená, znížili ste rodičom čisté príjmy, vyšli ste hore s novou daňou z pridanej hodnoty a vlastne všetky opatrenia, ktoré padajú buď na podnikateľov, samosprávy a tak ďalej, tak sa koniec koncov vždy premietnu do tých rodín s deťmi a to je tá najpostihnutejšia skupina.
Zastavím sa pár vetami aj pri dôchodcoch. Viete, mňa toto trápi mimoriadne, pretože ja doprajem každému dôchodcovi, aby mal slušný príjem. Pochopiteľne, že ak tým dôchodcom doprajeme, my už ten solidárny systém máme nastavený, tak ako sa dnes vypočítavajú dôchodky, je tam tá miera solidarity veľmi vysoká a vy vlastne robíte to, že im plošne, vlastne tým dôchodcom dávate peniaze, to znamená, napádate ten solidárny systém týmto spôsobom, ale opakujem, ja dôchodcom doprajem. Ale čo sa nám na Slovensku deje? Opäť si pomôžem číslami, pretože je to veľmi výrečné. Slovensko je dnes štátom, kde čistý mesačný príjem ľudí nad 65 rokov prevyšuje príjem ľudí pod 65 rokov. Rozumiete tomu? To znamená, keď si zoberiete, to sú štatistiky, keď si zoberiete, koľko zarobí pracujúci v priemere, ten človek čo pracuje, čo mu ostane vo vrecku, aby z toho vyžil, tak ten príjem je nižší ako dôchodcov. Opakujem znovu, ja im doprajem tým dôchodcom, ale je to v poriadku? Ja teraz nechcem vrážať klin medzi dôchodcov a ostatné kategórie ľudí, to vy ho vrážate. Vy vlastne napádate medzigeneračnú solidaritu, to je dôležité. Vy vlastne vyvolávate závisť u tých, ktorí sú v produktívnom veku a pracujú voči dôchodcom, pretože dôchodcovia sú týmto spôsobom privilegovaní. Je to v poriadku? My si myslíme, že vôbec nie. Zobrali ste tým dôchodcom rodičovský dôchodok, čo bol jasný prejav medzigeneračnej solidarity. A teraz nielen to, že ste im to zobrali, ale teraz vlastne tým vyvolávate napätie medzi týmito dvoma skupinami ľudí. To je pre spoločnosť, ktorá je rozdelená a v ktorej je veľa nenávisti mimoriadne nebezpečný jav. A myslím si, že sa nám to môže, nechcem nič privolávať, že sa nám to môže vypomstiť.
Takže, keď sa vrátim ešte k tým rodinám a dôchodcom. Ak im chcete nejakým spôsobom pri tej konsolidácií pomôcť, ale v takej situácii, že bude mať z toho niečo aj štát a aj tí dôchodcovia, tak prosím vás, tak im umožnite pracovať popri poberaní príspevkov, popri poberaní dôchodku, študentom popri štúdiu, matkám, otcom, čo sú na rodičovskom príspevku alebo tým, čo sú na PN-ke, OČR-ke, aby si mohli privyrobiť. Vy namiesto toho odvodňujete ich príjmy, to znamená, hľadáte, takto mikroskopom hľadáte, kde všade sa dajú zobrať peniaze. Aj tieto kategórie ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, tak na nich uvaľujete odvody. Keby ste ich podporovali práveže tieto skupiny, tak oni vám prinesú do štátneho rozpočtu viac ako tých pár percent, ktoré na nich uvalíte týmito odvodmi.
My to tu už hovoríme, už sme tu dvakrát predložili návrh do tejto snemovne, nepodporili ste to. Prosím vás, zohľadnite to, že desať rokov sa nevalorizoval odpočet odvodov. Odpočet odvodov to znamená časť tých dohodárov, tých študentov, matiek, dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, že do určitej čiastky sa im odvody odpustili. Nič sa s tým nerobilo. Motivujte tých ľudí, aby išli, aby pracovali. Však viete, aké sú štatistiky nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku. Jednoducho potrebujú aj firmy tých ľudí. Všetci by tým získali, tí ľudia konkrétni, zamestnávatelia aj štát koniec koncov, lebo len zvýšená ekonomická aktivita nás vytiahne z týchto problémov, ktoré tu máme.
Tak teraz ako šetríte na sebe. Nuž, musím povedať, že štát nešetrí na sebe takmer vôbec. Ja si pamätám, keď sme hodnotili štátny záverečný účet a pýtal som sa štátneho tajomníka ministerstva financií pána Majerského, že viete nám vyčísliť, že tých 70 miliónov eur, čo ešte na konci roku 2023 predložil minister financií, že bude štát šetriť na prevádzke štátu, či ste ich ušetrili? Nevedel mi dodnes odpovedať, sľúbil mi, že mi pošle písomne odpoveď, neposlal mi ju, lebo štát neušetril nič. Štát si nafukuje dokonca výdavky na svojich zamestnancov a myslím teraz vládne inštitúcie, nafukujú. My tomu hovoríme mŕtve duše. Ony si to tak narozpočtujú, aby potom tie peniaze rozdelili na odmeny, to je vyslovene plytvanie. Takže takto šetrí štát? Nie, preto neberiem vôbec vážne, vôbec neberiem vážne vaše vyhlásenia, že štát ide šetriť na sebe, preto pokladám tých 700, 800 miliónov eur, keď odrátam tie energodotácie a to, čo idete zobrať samosprávam, pokladám za fantómovú konsolidáciu, fantómovú. My nevieme, čo vlastne, akým spôsobom idete šetriť.
Včera som sa dozvedel na hospodárskom výbore ďalšiu nepríjemnú vec. Nedozvieme sa pravdepodobne skôr, akým spôsobom ten štát šetrí na sebe, len tak, že bude predložený štátny rozpočet. Takže sa to tu zase odsúva do budúcna a prijatím tohto zákona sledujete jednu jedinú vec, aby bolo jasné, že vyzbierate nejakú miliardu, miliardu tristo, miliardu štyristo miliónov eur ročne od týchto skupín, o ktorých som tu hovoril, to znamená, obyčajní občania, živnostníci, zamestnávatelia, samosprávy, od týchto skupín vyberiete peniaze, toto je jediná istota, čo tu dnes máme.
A ak hovorím o šetrení na strane výdavkov štátu, jediné konkrétne, čo ste povedali, bolo, že zmrazíte mzdy zamestnancov verejnej správy až na vybrané skupiny. To je jediné, ale neberem ani to vážne, to vám hovorím, neberem to vážne, pretože, ako sa nám potvrdzujú skúsenosti z minulosti, čo dnes platilo, zajtra neplatí. Pritom kade chodíte, predstavitelia vašej vlády dookola opakujú mantru, že my sme ako za KDH, nemáme názor na to, ako šetriť na štáte. Prosím vás pekne, však sme to vlani predložili na jednej A4, ako ste to žiadali, pán minister, keby ste ma počúvali, na jednej A4 nešťastníci to žiadali. Však povedzte ako, čo, dajte, tak sme vám ju dali, takto, päť bodov. Hodili ste to do koša. Predseda vlády si do toho robil zápisky pri osobnom rokovaní, hodil do koša, nič nám nepredložili. Teraz prichádza na každej z našich piatich bodov, lenže zasa len ústne. Jediné čo konkrétne tu vidím, tak vidím, že idete zvýšiť daň z hazardu. Ale ako, prosím vás? Takmer všetky štáty, únijné štáty zdaňujú kamenné herne rovnakou sadzbou alebo vyššou ako online hazard. U nás? Len pre lobing ministra, ktorý si sadol na hazard ako tá kvočka na vajcia, tak tieto nejdete, tie sadzby, vyrovnávať, naopak, nechávate ich na nízkej sadzbe, čo sa týka hracích automatov.
Prosím vás pekne, že nedá, ja ďalej keď počúvam, že nedá sa brať z obligatórnych výdavkov. Prečo predseda vlády, ešte neviem pred rokom alebo kedy, hovoril, že 30 % štátnych zamestnancov takto sa dá prepustiť. Zrazu sa nedá? Prečo teraz nevystúpi a nehovorí, že koho prepúšťať? Prečo je schovaný? Zaliezol niekde do ulity a čuší, lebo sa bojí, čo to spôsobí, lebo tie dôsledky konsolidácie, tak ako ste vy navrhli, pri tej hanbe ako vy neviete šetriť na sebe, tak dopadnú priamo politicky na vás.
Ak už nepočúvate také inštitúcie, prosím vás pekne, ako sú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ústavný strážca verejných financií, keď nepočúvate politické strany vrátane KDH, keď nepočúvate vlastný inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, prosím vás pekne, tak počúvajte aspoň to, čo hovoria dve skupiny, ktoré stoja proti sebe a sú teraz v jednom šíku, a to sú odbory a zamestnávatelia. Ja vám prečítam len pár údajov. Oni už sú tak ďaleko, takí sú nervózni, že oni sa zhodli na konkrétnych číslach, že kde by sa mohlo šetriť. Ja vám prečítam len pár čísel. Šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe 250 miliónov eur, zreálnenie rozpočtových výdavkov na energie v rozpočte verejnej správe 160 miliónov eur ročne, adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti 150 až 400 miliónov eur, realizácia vládou už schválených opatrení revízií výdavkov vo verejnej správe, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, 250 miliónov eur, potenciálne až jedna miliarda, zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ 150 miliónov eur v prvom roku. To sú všetko veci, ktoré tu hovoríme, čo ste mali vlani na papieri v septembri, ktoré sme vám predložili pri rokovaní s predsedom vlády, toto tam bolo. Už dospeli k tomu aj odbory, zamestnávatelia a kričia vám tu, robte konečne niečo.
Takže nevidím tu nejaký úprimný záujem alebo ochotu, alebo odvahu, neviem, ako to nazvať, aby si členovia tejto vlády a politické strany sadli, vládne strany, a povedali, tak konečne ideme šetriť, tu ideme šetriť, tu. A ja vám nebudem opakovať to, čo sme predložili pred rokom, je to stále aktuálne. A ako som tu povedal pred chvíľou, potvrdzujú nám to viaceré inštitúcie či už vaše na ministerstve, alebo dokonca odbory aj zamestnávatelia. Ale predsa, keď chcete na jednej A4, tak my to dnes podrobnejšie rozoberieme aj na tlačovej konferencii, tak vám dávame aspoň niekoľko typov, kde by ste aspoň o niečo, a nie malé čiastky, keď to by ste to zobrali dôsledne, znížili výdavky štátu a s čím by sa dalo pracovať veľmi rýchlo. Takže dnes podáme do podateľne Národnej rady, aj predstavíme na tlačovej konferencii päť návrhov opatrení, aby ste vo vláde, aby táto snemovňa prijala uznesenia, ktoré vás zaviažu, aby ste vy vo vláde prijali vlastné uznesenia. Ja ich teraz stručne uvediem.
Prvé uznesenie, uznesenie k prehodnoteniu a úprave súčasných dohôd o úrovni služieb v info-komunikačných technológiách, v sektore, kde sa poskytujú služby sedem dní v týždni a 24 hodín denne, s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 2026 až 2027. Informačné technológie, potrebujeme ich, ale jednoducho vieme, máme informácie z ministerstiev, dá sa na tom mimoriadne ušetriť, len keby sme chceli byť hospodárni. Takže mali by sa prehodnotiť končiace sa dohody o úrovni služieb a uzavrieť nové servisné zmluvy, takzvané SLA zmluvy, aby tak došlo k zníženiu čerpania finančných prostriedkov na tieto zmluvy.
Druhé uznesenie, uznesenie k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energie. Kým v tom prvom uznesení by sme vyzvali, aby si to zobral pod palec minister investícií a regionálneho rozvoja, tak v tomto by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a na najbližšom rokovaní vlády by mala predložiť uznesenie zaväzujúce jednotlivé ministerstvá pristúpiť ku koordinovanému centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizácií s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií v roku ´26 až ´27. My podľa tých čísel, čo máme, predpokladáme, že by mohlo prísť k úspore až 30 %. Vy rozdávate energodotácie a neviete šetriť na sebe, 30 %.
Tretie uznesenie, k úspore tepla a plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok 2023 na vykurovacie sezóny ´25/´26 a ´26/´27. Takže tam to bolo centrálne obstarávanie, tu úspory samých tých inštitúcií sú možné. Zase by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a vláda by mala prijať uznesenie, aby ju zaviazala, aby týmto smerom postupovala.
Štvrté uznesenie, k zákazu nákupu osobných vozidiel nad 40-tisíc eur v rokoch ´26 až ´27. Na dva prosím vás, aspoň na dva roky obmedzte nákup tých limuzín, obmedzte to nejakým spôsobom. Videli sme teraz, že štátne inštitúcie postupujú úplne opačným spôsobom. Videli sme to v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, kde sa nakupujú limuzíny, aby to ešte stihli, kým možno nejaké tieto obmedzenia prídu aj z vašej strany. Ja k tomuto dodám len jednu vec, lebo to opäť súvisí s energiami a vyjadrím sa k tejto konkrétnej firme.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava každý rok dosahuje vysoké zisky. Viete, prečo ich dosahuje? Pretože si to žiada štát, vláda. A prečo si to žiada vláda? Aby z nej vybrala dividendy. Len tento rok sa zo SEPS-u majú dostať dividendy pre vládu v hodnote 37 miliónov eur. Táto inštitúcia, ktorá nakupuje limuzíny a ktovie ako hospodári, tak táto inštitúcia vlastne svojím ziskom prispieva k tomu, aby sme mali vysoké ceny energií na Slovensku. Keď si zoberiete štruktúru napríklad v tomto prípade elektrickej energie, kde silová energia tvorí zhruba polovicu, 60 % podľa ceny, tak zvyšné tvoria kadejaké regulované poplatky a medzitým regulovaným poplatkom je aj ten prenos elektrickej energie. A takisto ako SEPS, takisto ako rozvodné závody, takisto ako v prípade plynu Slovenský plynárenský priemysel, dosahujú tieto inštitúcie zisky, z ktorých si, samozrejme, štát potom vyťahuje dividendy. Ja nie som proti tomu, aby tieto inštitúcie boli ziskové, naopak, tie inštitúcie potrebujú zisky, aby ich potom využívali na nevyhnutné investície, to je základná matematika. Ale prosím vás pekne, aby sme my hospodárili na Slovensku tak, že vláda hľadí na tieto inštitúcie tak a každý rok sa ich opýta, tak koľko nám dáte z dividendy alebo dokonca superdividendy, lebo to sa platí ešte dopredu z tých ziskov budúcich, koľko? Je to normálne? Na jednej strane vyťahujeme z týchto firiem dividendy a vlastne tie dividendy nám zaplatia všetci či je to priemysel, alebo sú to občania, v cenách energií platia to.
Piate uznesenie, uznesenie k záväzku zvyšovania a čerpania eurofondov Európskej únie na mesačnej báze v priemere o 2 % do konca roku 2026. Nič iné nežiadame, len čo ste si nakreslili v rozpočte. Keď si zoberiete rozpočet verejnej správy, o ktorom sme rokovali pred rokom, tak tam máte naprojektované, že aké by mali byť príjmy z eurofondov na tri roky. Ja si ctím trojročné rozpočtovanie, tak by to malo byť, preto to beriem vážne. A tam, keď sa pozriete, že v akom stave by sme mali čerpanie ku koncu roka 2026, tak je to 4,9 miliardy eur, to je 39 % z celkového rámca na roky ´21 až ´27. Takže len vlastný záväzok keby ste naplnili a tie eurofondy začali čerpať. Sú nevyhnutné, nie na to, aby sa dali na energodotácie, ale sú nevyhnutné na investície a nakoniec sú aj nevyhnutné na zachránenie vášho krku, pretože všetky ratingové agentúry hovoria o tom, že ak nebudete čerpať európske zdroje, tak bude s ratingom zle a hovoria, že potom rating pôjde dole, to píšu, to je tam napísané. Aký je stav čerpania dnes? 10 % ku koncu augusta, ku koncu budúceho roka 39 %. To sú jednoduché počty, tak urobte v priemere 2 % každý mesiac, zaviažte sa k tomu.
Takže to je týchto päť uznesení, keď chcete, tak vám ich môžem potom dať aj na jednej A4, ako sme vám dali vlani, ale asi to zasa hodíte do koša. Posledná vec, ostáva mi málo času, hospodársky rast. Analytici, nezávislí analytici dnes hovoria, že budeme radi, keď sa dostaneme v hospodárskom raste tento rok niekde na pozitívne číslo, bude to hlboko pod jedno percento, hospodársky rast klesá. Ak sa oháňate tým, že jednoducho sú to dôsledky colnej politiky Spojených štátov alebo nejakého nepriaznivého prostredia, choďte sa pozrieť, ako hospodária okolité štáty. Hospodária úplne inak, to znamená, že sú to dôsledky vašej hospodárskej politiky, na ktoré som upozorňoval v roku 2023, v roku 2024 a upozorňujem v roku 2025. Slová sa napĺňajú, vôbec ma to neteší, je to veľmi smutné. A tento rok to nebude lepšie, pretože, už som to povedal na začiatku, deficit sa vyšplhal na päť miliárd eur, a to máme september, tak to som zvedavý, kde skončíme tento rok. To znamená, vy budete musieť upratovať v tomto rozpočtovom roku ešte tie peniaze. Ja som zvedavý skutočne, jak to dopadne. Upozorňovali sme vás na to.
V rámci konsolidácie to, čo sme vlastne hovorili aj minulý rok, my sme to potom prezentovali ďalej, absolútne nám chýbajú opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom podporili ekonomický rast. A to nemusia byť, ako pod tým si nemusíme predstavovať nejaké špeciálne programy, úplne stačí, keď tu bude vypočítateľné prostredie, keď nebudete meniť zákony zo dňa na deň, keď nebudete zneisťovať firmy, keď nebudete zdierať živnostníkov, keď nebudete vymýšľať transakčné dane, ktoré ani si neviete vybrať, keď budete riadne hospodáriť, pretože keď zle hospodárite, to ide do úrokov a firmy predsa pracujú s úrokmi, je to veľmi nebezpečné. Takže žiadne prorastové opatrenia a čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vyháňame ľudí odtiaľto, šikovných ľudí, nielen pre atmosféru v spoločnosti, ktorú ste spôsobili vy, nielen pre tú atmosféru, ale aj preto, že tých ľudí jednoducho používate ako dojné kravy. Chcete od nich len peniaze a tí ľudia chcú žiť. Chcú žiť, chcú tu tvoriť, chcú tu študovať a namiesto toho je jedna prekážka za druhou. Z tohto pohľadu hodnotím aj tento tretí konsolidačný balík ako jeden veľmi nebezpečný nástroj, ktorý nás uvrhne nielen do toho, že Slovensko asi padne do recesie, ale aj do toho, že prídeme o ďalších schopných ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Oceňujem skutočne mimoriadne fundované vystúpenie pána ministra bývalého školstva a pána riaditeľa školy, a tak ďalej, však vymenoval všetko, kde pracoval. Oceňujem na tom to, že pracuje s argumentmi, faktami, jednoducho prináša fundovaný pohľad. Oceňujem aj to, že Ján Horecký sa zaujíma o školstvo a komunikuje s ministerstvom školstva aj v stave a v situácii, keď sme v opozícii, keď je KDH v opozícii a keď s nami stvárajú vládni poslanci to, čo sme napríklad videli včera.
Preto ma mrzí, že ten cieľ, ktorý majú spoločný, či to je pán Drucker, alebo pán Horecký, aby sa školstvo na Slovensku skvalitnilo, tak teraz zrazu sa tie názory na tú reformu týchto dvoch ľudí rozchádzajú.
A mrzí ma aj to, že do tohto procesu, tak ako povedal pán Horecký, nie sú vtiahnutí tí, ktorých sa to týka. Pre presadenie akejkoľvek reformy je podstatné, aby tí, na ktorých tá reforma padne, aby sa stotožnili s cieľmi tej reformy a aby spolupracovali na nej. Ak tá reforma bude nadiktovaná zo strany ministerstva školstva a vlády, tak nemá šancu na úspech a, žiaľ, sa zaradí iba medzi ďalšie pokusy, ktorých sme tu už mali v minulosti veľa.
Mrzí ma aj to, poviem na záver, že rokujeme v zlúčenej rozprave, skutočne. Ján Horecký mal prichystané ďalšie a ďalšie vystúpenia a dúfam, že aspoň tento obmedzený režim mu umožní, aby vystúpil ešte viac.

Ďakujem za slovo. Mám posledných jedenásť sekúnd, už len osem sekúnd, pán Muňko, bral by som vašu výzvu vážne, keby vám poslanci vládnej koalície nezapchali ústa pri takom dôležitom zákone, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, kolegovia, za vaše vystúpenia podporné. Ja len, ja len k tomu, k tomu pridám, že netrpezlivo čakáme na návrh štátneho rozpočtu, aby som sa ešte v tomto prvom čítaní k tomu vyjadril, pretože práve ten štátny rozpočet bude určujúci a ako som hovoril, ako som hovoril, asi s veľkou pravdepodobnosťou už ten štátny rozpočet je prichystaný, tak tiež si dovolím ešte predsa len apelovať, aby pri ak sú teda možno nejaké korekcie, aby skutočne vláda na to pristúpila s plnou, s plnou vážnosťou a ak ozaj chce ušetriť tých 730 miliónov eur v budúcom roku na prevádzke štátu, tak aby prišla úplne s konkrétnymi opatreniami. Mnoho môže robiť už dnes. Ja len poviem, že tie uznesenia z minulého týždňa napríklad, ktoré predchádzali alebo ktoré boli súčasťou rokovania vlády pri konsolidácii, tak tých uznesení ani v jednom, ani v jednom sa nehovorilo o tom, že ako chce štát na sebe šetriť a skutočne toto je v silách tej vlády, aby pri každom uznesení, ktoré bude od dnes prijímať, aby skutočne tam bola nejaká časť, ktorá sa bude venovať nielen suchým prepočtom, ja neviem, návrhov zákonov na dosah na verejné financie, ale aby tam boli reálne položky, ktoré budú hovoriť o tom, áno, pri prijímaní tohto zákona sa počíta s tým, že vládne inštitúcie ušetria na sebe toľko a toľko. Alebo vláda môže prijímať uznesenia sama z vlastnej vôle, aby zaviazala ministerstvá na to, aby šetrili na sebe. Na to netreba žiaden zákon. Takže očakávam alebo čakal by som, že to bude aj súčasťou návrhu štátneho rozpočtu.

pre živnostník na zdravotné poisťovne. To nie je málo. To sa zdá jedno percentíčko. Ale skutočne pri príjme živnostníka s tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku.
Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná. Tam živnostníkov nosia na rukách, len aby tí živnostníci boli. My ideme presne opačným smerom. A ak zvýšite zdravotný odvod na zamestnanca o jedno percento, viete, jemu sa tiež málo hovorí, lebo vlani sa zvýšilo na zamestnávateľa, odvod do zdravotnej poisťovne. Tak to je veľmi jednoduché, zamestnanec má hrubú mzdu, tú, na ktorej sa dohodne s tým zamestnávateľom, a vy mu tú mzdu o to percento, čistú mzdu znižujete, lebo to je odvod zamestnanca. To znamená, on vám to odpočíta ten, do čistej mzdy, vám to odpočíta ten zamestnávateľ. Zase útok na výplatnú pásku ľudí. Hrubým spôsobom.
Posledná vec, čo poviem k živnostníkom, je skrátenie odvodových prázdnin. Máme situácie dnes, že prvý rok nemusia živnostníci platiť sociálne odvody. Ideme z prvého roku, z jedného roku na šesť mesiacov. Čo tým robíme? Odrádzame ľudí, aby si zakladali živnosti. My ich odrádzame. Tí živnostníci často si prvýkrát ohmatali to podnikanie tým, teda tí ľudia, že si založia živnosť. Ona nemusí byť úspešná, ale vyskúšajú si to. My ich odradíme. My ich tlačíme do pasivity, tých ľudí. To už nie je len útok na výplatnú pásku, toto je útok na ekonomiku štátu, na aktivitu ľudí. Keď si zoberieme, v akom stave sú investície, keď si zoberieme, že štát sa rozhodol prejesť peniaze na investície tým, že ich rozdá na energodotácie, keď si zoberieme, že firmy váhajú s investíciami, keď nám utekajú, z bratislavskej automobilky nám utiekla výroba nového modelu, pretože sme nevypočítateľní, drahí, utieklo do Španielska. To bude pokračovať. To sú fakt vážne veci.
V tomto čase my robíme, robíme opatrenia, ktoré odrádzajú ľudí byť ekonomicky aktívnym. Dôsledkom nie je len to, že sa nebude dariť ekonomike, však to má priamy presah na verejné financie. Presah v tom, že ak Slovensko zastaví svoj rast a skutočne za druhý polrok tohto roka bol ekonomický rast na Slovensku šesť desatín percenta HDP, 0,6 %, v Česku vyše dvoch percent, nepoznám presné číslo, v Poľsku vyše troch percent. To nie je, pán minister, to nie sú, to nie sú vplyvy amerických ciel, to je politika tejto vlády. Ako, že sa s americkými clami dokážu vyrovnať v Česku alebo v Poľsku, a my sa nedokážeme? Ak sa zastaví motor ekonomiky na Slovensku, bude to mať ťažký dosah na verejné financie. Nielen to, že ak počítame, ak sme si zvykli počítať dlh napríklad k hrubému domácemu produktu, nielen to, že vlastne ten dlh narastie aj bez toho, aby sa požičali nové peniaze, pretože k tomu klesajúcemu HDP to bude viac. A toto, toto vnímajú tí, tí investori, ktorí kupujú cenné papiera Slovenskej republiky. Toto, toto vnímajú. To znamená, dokáže ten štát v budúcnosti zaplatiť, vrátiť to, čo si požičal? Hovorím o raste úrokových miezd.
Samozrejmé, že to vedie aj k tomu, že zastavenie ekonomiky spôsobuje, že štát oveľa ťažšie vyberá dane a odvody. Keď sa pozriete aj ako, ako sa vyvíja, vyvíjajú daňové príjmy, vôbec to nie je ružové a teraz si predstavte, čo sa stane, keď ten štát nedokáže naplniť tú pokladnicu tak, ako, ako to bude očakávať. Aké opatrenia budeme prijímať o rok takto, ak to bude táto vláda? Čo nás čaká? Preto my hovoríme, že nie, nie zvyšovať dane a odvody, ale treba ísť opačným smerom, samozrejme na to treba odvahu a treba mať riadne, riadne nachystané veci, treba mať riadne analýzy. Ja som sa tu s nejakými analýzami doteraz nestretol, to, čo predkladá vláda. Nič. Nevidel som nič. To je tak, ako sme čakali na túto konsolidáciu. Bude niekedy v júni, potom bude v júli, v auguste, nakoniec v septembri, však vlani to vlastne bolo to isté.
Mám, mám obavy, že tento rok, tento rok vláda zlomí rekord, lebo vlani odvtedy, ako minister financií vtedy aj s predsedom vlády, vtedy mal predseda vlády ísť, odvahu ísť pred mikrofóny, tak od toho momentu, ako to predstavili, tak do schválenia v parlamente ubehlo 16 dní. No ak dobre rátam, tak minulý týždeň predstavil minister financií opatrenia, teraz nám zapchali ústa pri skrátenom konaní, pri prvom čítaní, uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, možno ten rekord zlomia. A možno, možno sa dočkáme desať dní alebo koľko. Rozumiete? O takýchto dôležitých veciach spojených s takými kamuflážami, ako som hovoril, rokovať v skrátenom konaní v obmedzenom, obmedzenom časovom priestore. (Rečník si nahlas vzdychol.) Ťažko sa mi k tomu vyjadruje a napokon musím prejsť na záver k samej osobe ministra financií. Aj som tým začal, aj tým skončím. Vykreslil som vám, ako sa odborne postavil k veciam v roku 2019-2020, keď si sám ako sám, ich vlastná strana si nastavila napríklad tie trináste dôchodky s tým, že minister financií s tým ani nepočíta v rozpočte a ešte sám aj priznal, niekde tie peniaze nájdite a zvýšte deficit. A povedal v tom októbri 2020.
Ja jednej veci, jednej veci rozumiem, jednej, jednej, poviem to tak. Je reprezentantom strany, ktorá si hovorí, že je slovenská sociálna demokracia. Tá sociálna demokracia, ktorú dnes vylučujú pomaličky z európskej rodiny sociálno-demokratických strán. Takže musí, musí, samozrejme, vystupovať emotívne, ja to veľmi nemám rád, keď sa zbytočne emotívne vystupuje k odborným veciam, aj ja sa snažím tlmiť, ale kto používa emócie, tak nemá argumenty. A to je jedno, či ho niekto vyprovokuje, alebo nevyprovokuje. Nemá argumenty. On musí byť verný svojej strane a musí pretláčať také opatrenia, ktoré sa páčia jeho strane. To znamená, on musí, keď už toľko si berie tie trináste dôchodky do úst, on musí hovoriť o tom, že tie sociálne, tie sociálne štandardy, hej, musíme zachovať a na druhej strane, tomuto rozumiem ešte, ale nerozumiem tomu, prečo je na tej stoličke. Pretože on je zodpovedný za naše verejné financie. On by tu mal prichádzať s opatreniami, ktoré budú, budú asi, ktoré by asi prezentoval asi takto: Viete čo, sú to tvrdé opatrenia, tuto musíme, ale jednoducho nepustí to, nepustí to, nepustí tá situácia, v ktorej sme, musíme siahať na takéto tvrdé opatrenia. A nie, on namiesto tohto bude vysvetľovať, že aké sociálne štandardy zachová.
A dokedy, prosím vás, pán minister? Viete, ako vyzerá sociálny štandard dôchodcu v Grécku? O tretinu išli dôchodky dole po bankrote. Viete, ako vyzerali zamestnanci, štátni? Dvadsať percent preč, zníženie platov. Takto vyzeralo Grécko. Hasili to koľko? Pätnásť rokov. Prvýkrát, prvýkrát po pätnástich rokoch grécka vláda teraz pristúpila k tomu, že zmäkčuje, zmäkčuje podmienky, pretože museli platiť. Dostali sa s dlhom na 200 % HDP. Teraz majú 150. Pätnásť rokov trpeli. Ja chodievam do Grécka často, vidím to. Vidím to, ako sa Gréci majú. Tam sa chceme dostať? Vy by ste ako ekonóm, financmajster, mali trvať na tom. Vy by ste mali bojovať proti tým rezortom a možno aj proti vlastnej strane. Jednoducho treba prijať tvrdé opatrenia. A my sme vám, my sme vám tie, inak, inak, inak to, čo, to, čo je pred vami, je ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Lebo na jednej strane chcete sociálny štandard, na druhej strane zdravé verejné financie. Nuž jednoducho to nejde. Neviete si to priznať. A navyše ešte je tam plno klamstva, pretože ten sociálny štandard klesá. Takmer milión ľudí je dnes ohrozených rizikom chudoby. Keď, nemám tu ten graf, ale keď si pozriete, ako klesá riziko chudoby v Európskej únii, takto to ide dole a u nás to ide hore. Už niekoľko rokov. Takže ešte si aj klameme zároveň. Kvadrát na druhú (pozn. prepis: nezrozumiteľne vyslovené), ináč to neviem nazvať. Z pozície ministra financií. Alebo obetný baránok? Alebo sa pre vás niečo chystá, keď to tu ešte zvládnete?
My sme tie opatrenia kreslili na papier na vašu výzvu pred rokom, dajte mi to na jednu A4. Na vašu výzvu sme to na tú A4 dali. A tu ako, ako tu je aj náš predseda Milan Majerský, išli sme na rokovanie s predsedom vlády s vami, boli tam ďalší ministri, predložili sme to, predseda vlády si zobral ten papier, kreslil do neho, robil si poznámky a potom išiel von, hodil ho do koša a povedal, nič mi nedali. A smutné je, smutné je, že na mnohé naše slová prišlo. To nie je smutné, to je veselé, hoci na ne prišlo, ale nepostupujete podľa nich. Potom ste priznali, že štát musí na sebe šetriť. Teraz hovoríte o 730 miliónoch, ale neviete ako. Potom ste priznali, že musíte lepšie vyberať dane. Potom ste priznali, že možno, ak už dvíhať dane, tak možno takú negatívnu externalitu, ako je hazard. Ale my sme vám povedali ešte jednu vec. Aj sme ju, aj sme ju opakovali tento rok mnohokrát, musíte podporiť investície. Musíte podporiť rast. Nesmiete prejedať eurofondy na nejaké, na nejaké dotácie pre vašich voličov. Nesmiete to robiť. Vy musíte tie investície podporovať. To znamená, vy musíte komunikovať so zamestnávateľmi. To nemôže byť tak, že vy si niečo prijmete na vláde, tak ako vlani, a potom komunikujete so zamestnávateľmi? Prosím vás, pre vás sú nie partneri? Však oni vytvárajú hodnotu, odtiaľ idú tie dane a odvody.
Vy ste dostali našu spoločnosť do takého stavu, že máme, máme historický, historický zápis. Odbory a zamestnávatelia sa dohodli na spoločných opatreniach, ako by mal štát postupovať v konsolidácii. Rozumiete? Urobili to už vlani . Oni už vlani mali podobné vyjadrenia, mali podobné aj zamestnávatelia, aj odborári. Teraz to dokonca dali na papier. A dali vám čísla, čísla, na čom môžete šetriť, kde môžete šetriť, koľko môžete ušetriť a máte ušetriť. A vy nielenže ste na to nereagovali, vy ste si prijali svoje a potom sa s nimi stretnete. A váš výstup zo včerajška bol, som rád, že je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, aký to je dialóg? Aký to je dialóg?
Takže na záver poviem toľko, že je to nielenže nedôstojné, ale je to skutočne vysoko nebezpečné, že takýmto spôsobom sa prijímajú zákony, ktoré budú ovplyvňovať náš život v budúcom roku. A takisto musím povedať z hľadiska politického, je to neprípustné, aby väčšina, väčšina v tomto parlamente vyháňala tú menšinu do ulíc, aby sme my potom už nachádzali, keď nám tu nedokážete dať priestor, aby sme diskutovali, aby ste počúvali naše návrhy, museli ísť do ulíc a hovoriť pred davom. Je to skutočne veľmi smutné.
Preto na záver poviem iba toľko, že nielenže sme, samozrejme, proti takémuto zákonu, ale musím povedať, že to je aj, ak sa prijme tento zákon, tak je to krok, ktorý nás vedie do veľmi nebezpečného priestoru a hovorím to otvorene, do priestoru, ktorý bude nás viesť k priepasti, k bankrotu na grécky štýl.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

... miliónov eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné! Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je? To je číra kamufláž. A nielenže kamufláž. To si môžte pokojne z tých, z tých 2 mld. a 700 mil. odpočítať, je to, je to kamufláž. Ale nielen to. Svedčí to o dvoch veciach. Prvá vec, táto vláda je neschopná a nedokáže čerpať eurofondy. To, čo každá ratingová agentúra píše vo svojom hodnotení, využívajte eurofondy, lebo dopadnete zle. Nie, nedokáže. Ku koncu júla 9-percentné čerpanie. A sme hlboko v druhej polovici programového obdobia.
Druhá vec, však vieme, na čo sú eurofondy. V podmienkach Slovenska sú zvlášť dôležité, pretože vláda nedokáže už roky riadne investovať. Obnova hospodárstva stojí peniaze, samozrejme, a my sme sa spoľahli, už niekoľko rokov sa spoliehame na to, že eurofondy nás zachránia a ony, ony prinesú investície. Takže tie peniaze budú chýbať v tých investíciách, v takých prepotrebných investíciách. Prosím vás pekne, aká to je konsolidácia?
Druhý balík. Minister financií ohlásil, že vláda bude na sebe šetriť v objeme 730 mil. eur. Jediná, jediná vec konkrétna, ktorú k tomu povedal, je, že sa zmrazia mzdy, okrem učiteľov, zdravotníkov sa zmrazia mzdy. Nič iné, zatiaľ nič nepoznáme. Som presvedčený, už som pomaly presvedčený, že to bude vyzerať asi takto. Tí, čo vedia trošku, ako sa zostavuje štátny rozpočet, tak vedia, že on už je zostavený, ten bude nasledovať asi budúci mesiac. To znamená, rozpočet je už nakreslený a teraz vláda si sadne a povie, no tak nejako odrežeme z tých výdavkov toľko a toľko. Ono by to naoko bolo v poriadku, lenže viete, kde je problém? Že on je nafúknutý, ten rozpočet. To znamená, že sa nebude šetriť, v podstate sa, v podstate sa ani nebude šetriť, ja vám to poviem na príklade. Za rok 2024 si vláda nafúkla výdavky štátnych zamestnancov svojich vlastných o vyše 200 mil. eur a urobila to tak, že si nakreslila, že počet zamestnancov štátnych ministerstiev a organizácií bude taký a taký, samozrejme, že rastie to, hej. Ale až toľko ľudí sa nezamestnalo, bolo ich menej, takže logicky keď máte, ja neviem, rodinný rozpočet, tak si poviete, no tak keď máte menej výdavkov, ja neviem, že menej výdavkov na deti v škole, no tak vám ostane. Nie. Tých vyše 200 mil. eur sa rozdelilo na odmeny, kadejako, ostalo tam, ja tomu hovorím, že to je, to je, to sú peniaze na mŕtve duše. A uvidíme, že ako to bude v tom, v tých 730 mil. eur, čo sa vláda zaviazala, zaviazala, vlastne len vyslala, poslala ministra financií, ktorý povedal, bude sa šetriť. Nikto pri ňom nestál, nikto mu to neodklepol, jednoducho iba to je slovo do vetra zatiaľ, však budeme čakať.
Ak sa má šetriť takýmto iluzórnym spôsobom, tak to nie je šetrenie. Nie nadarmo sme pred rokom navrhovali, keď bola na stole konsolidácia v druhom balíku, sme navrhovali päť opatrení a tri opatrenia z toho, tri opatrenia z toho smerovali vôbec na šetrenie štátu. To znamená na zamestnancoch, na prevádzke, na majetku. Keď máte veľa zamestnancov, aspoň tie mŕtve duše orežte, hej, keď chcete šetriť na prevádzke, tak šetrite, žiaľ, už to tu budúci rok asi nebude, lebo zmluvy na dodávky energií a tak ďalej majú ministerstvá predpokladám dávno popodpisované.
A tretia vec, prebytočný majetok. Premiér povedal, nie, táto vláda nebude majetok štátu predávať. Čo s ním bude robiť? My sme si zmapovali niekoľko, niekoľko budov, ktoré má štát, ako úžasne by sa dalo na nich ušetriť. Nie, predseda vlády povedal, na majetok sa siahať nebude. Na majetok aký, prosím vás pekne? Na majetok, ktorý nedokáže využívať táto vláda? Boli tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, jedno z tých, jedno z nich bolo, bolo, aby vláda riadne vybrala daň z pridanej hodnoty. Sám šéf finančnej správy povedal, že je tam 1,5 mld. eur ročne, ktoré sa dá vybrať, teda keby sa podarilo vybrať, tak nebolo by to nič výnimočné, pretože by sme sa dostali iba niekde na úroveň tých štátov Európskej únie, ktoré dokážu riadne vyberať dane. A hovorili sme aj o hazarde, ale to je osobitná kategória, osobitná kapitola, tomu sa možno budú venovať ďalší.
Takže vrátim sa naspäť, 2,7 mld. eur, 435 energodotácie hodíme do koša, to nie je konsolidácia, 730 mil. eur vláda bude šetriť, veľmi otázne, veľmi otázne, zatiaľ vo hviezdach, nevieme, či z toho niečo bude. A čo zvyšok? Pozrime sa na zvyšok. My sme si dali tú robotu a sme to prepočítali, že tie konsolidačné opatrenia, o ktorých teraz rokujeme, my rokujeme iba o tomto, čo budem teraz hovoriť, to ostatné je preč, to znamená, rokujeme o 2,7 mínus 1,1, ja neviem, rokujeme o nejakých možno 1,5 mld. eur. V dôvodovej správe to vypočítali na 1,4, k tomuto zákonu, o tomto rokujeme. Na koho dopadnú tieto opatrenia? Dali sme si tú robotu a sme si to spočítali, samozrejme, že je tam určitá, určitá miera, určitá miera zaokrúhlenia, ale ináč sa to nedá. Takže z tých 2,7 mld. eur 7 % pôjde na zamestnávateľov, 35 % na občanov, 10 % na živnostníkov a 5 % na samosprávy. Keby som to zúžil a zobral iba tento zákon, tak tie čísla, samozrejme, budú vyššie a znamená to toľko, že v podstate na týchto kategóriách ľudí sa bude šetriť. Ten čas rýchlo uteká, ale predsa prebehnem aspoň niektoré konkrétne opatrenia, bol by som stručnejší a výstižnejší, keby som mal čas na prípravu, lenže, žiaľ, sme v takomto režime nenormálnom a ten čas nebol.
Zamestnávatelia. Predĺženie obdobia vyplácané zamestnávateľom PN z 10 na 14 dní. Áno, môžeme hovoriť o tom, že je to v iných štátov tak a je to možno aj viac, len si to dajme dohromady so všetkými tými opatreniami proti zamestnávateľom. To je ďalší, ďalší klinec, ďalší klinec. Možnože nie až takých veľkých 25 mil., ale predsa len pri tých ostatných opatreniach to boli. Daňové licencie, my to voláme daň zo straty. Ideme hore zase. To znamená, nemusíte dosahovať zisk, ale daň zaplatíte. Ďalšie bolestivé opatrenie, predstavte si začínajúce firmy, ktoré logicky sú v strate, pretože investujú, majú vysoké odpisy, logicky, hej, zaplatia, musia zaplatiť tie peniaze. Uplatnenie úhrady za vyťažený štrk, piesok a kameň. Skutočne to je až trošku komické, ja viem, že to je v iných štátoch, že nájdeme to niekde v iných štátoch, ale to je ako keby sme už chodili po kameňolomoch a hľadali tie peniaze, ako ich od tých, od tých zamestnávateľov vytiahnuť. To je kategória zamestnávatelia.
Občania. Zvýšenie progresivity zdanenia dane z príjmov fyzických osôb. Stokrát to už mnohí hovorili, ja to zopakujem. My potrebujeme, aby tie kategórie vysokozarábajúcich ľudí sa nám nevyprázdňovali na Slovensku, my skutočne potrebujeme šikovných manažérov, potrebujeme dobrých odborníkov na informačné technológie, potrebujeme ich udržať a nielenže udržať, my potrebujeme, aby sme ich dotiahli naspäť. Pozrite sa na Poľsko, tam už je niekoľko rokov opačný trend ako je, ako je napr. u nás. Tí ľudia zo zahraničia prichádzajú domov, lebo sa im oplatí už doma žiť a neodchádzajú. My sme, totálne týmto spôsobom demotivujeme vyššie kategórie ľudí, ktorí sú v zahraničí a ktorí by sa vrátili na Slovensko. Stačí jedna takáto správička a hotovo. Namiesto toho nám ľudia ešte navyše utekajú.
Zvýšenie DPH. Ja som, ja som na potraviny obsahujúce soľ a cukor, pred rokom som sa pýtal ministra financií, čo sledujú daňou z osladených nápojov, či sledujú zdravotný stav obyvateľov, to znamená, aby sa menej spotrebovalo takých, takých, takých nápojov a tým pádom aby to, aby to malo dosah na verejné zdravie, alebo, alebo či chce vybrať peniaze z tejto dane. Keď uvidíte dva dôvody, ani, ani, každý z nich kríva. To znamená, asi, asi nešlo o veľmi o zdravie. Ale povedal som vtedy, a možno som to nemal povedať, že keď chcete zdaňovať osladené nápoje, tak zdaňujte ten cukor v tých nápojoch. Keď vám skutočne ide o to zdravie, tak zdaňujte ten cukor. Prečo potom nezdaňujete cukríky a tak ďalej, to som hovoril pred rokom a je to tu. Nerád som to privolal a som to privolal. Má to, samozrejme, väčšiu logiku, lebo preto daň zo sladených nápojov, lebo sa to ľahko vyberá. Toto sa bude ťažšie vyberať, bude to, bude to, bude to ťažšie, ale jednoducho každé, každé euro pomôže a nie je to málo, nie je to málo, je to 91 mil. eur, ktoré má natiecť do štátneho rozpočtu len z tejto dane.
Zodvodnenie príjmu počas péenky, keď ste na rodičovskej. Keď ste dostali, dostali nejaký, nejaký, si privyrobili nejakým spôsobom na materskej, tak jednoducho neplatili ste z toho odvody. Teraz aj z toho sa budú platiť odvody. To znamená, je to v podstate daňové, nové daňové zaťaženie. Čo to spôsobí? Ja som počul, počul aj ministra financií ako hovoril, že však ako ľudia sa musia obracať, musia pracovať. Áno, samozrejme, my sme za, ale prečo, prosím pekne, zväzujete ruky tým, ktorí chcú pracovať aj keď poberajú dávky? My sme tu niekoľko, dvakrát sme tu navrhovali, aby ste dali dokonca odvodové, väčšie, väčšie odvodové prázdniny pre tých ľudí, pre študentov, pre dôchodcov, pre matky na materskej, aby im ostalo viac vo vrecku z tých, z tých, z tých dohôd, ktoré majú so zamestnávateľmi. Nie, neprešlo to, máme to desať či koľko rokov rovnaké tú dávku pevnú, jednoducho my vytvárame také podmienky, aby tí ľudia nepracovali, aby nechceli pracovať, odradzujeme, odrádzame ich od toho, aby pracovali.
Sviatky, osobitná kategória. Samozrejme, že sviatky, máme sviatkov veľa, vieme o tom. Vieme o tom, vedia o tom zamestnávatelia, podnikatelia, vieme o tom, treba to nejakým spôsobom riešiť. Len prečo si zoberiete hneď na mušku prvý zákon, ktorý sa týka, teda prvý sviatok, ktorý sa týka pádu toho minulého režimu. Však to je symbol, to je vyslovene symbol toho, že sme prišli do nejakého, že sme sa vrátili medzi, medzi civilizované štáty, ktoré, ktoré majú demokratický režim. A my tento symbol ideme utopiť. Nepočul som ani odpoveď na otázku, čo to bude vlastne znamenať pre tých, pre tých ľudí, ktorí cez tie sviatky pracujú. Viete, náš názor je taký, ja to skôr hovorím, že celospoločenská diskusia by mala povedať, že či máme mať napr. otvorené počas nedieľ obchody, ale predstavte si, že beriem ten argument mnohých, že si tam tí ľudia privyrábajú, tie pokladníčky si privyrobia, lebo dostanú príplatky za nedeľu. Teraz to platí aj o sviatkoch. Teraz keď im ten sviatok zoberiete, tak ten príplatok nebudú mať, lebo budú pracovať normálne. Ako zvažoval to niekto? Ľudia takto rozmýšľajú, ľudia vedia, že toto opatrenie, opatrenie sa ich dotkne a že jednoducho im siahne do peňaženiek.
Zvýšené sadzby z poistenia z 8 na 10 %. Budete dostávať výzvu na úhradu poistky základné, na automobil napr., každý, kto má auto, hej, pôjde to hore. To znamená, to nie je len tak, že poisťovne, poisťovne, z poisťovní vytiahneme nejaké peniaze. Nie, tak ako všetko ostatné, či sú to banky, poisťovne, obchody, ktokoľvek, tie náklady prenášajú na obyvateľov, na bežných ľudí. Jednoducho bude to dosah na bežných ľudí. A to sa týka aj životných poistiek a tak ďalej, tam to ide takisto. Osobitná kategória sú živnostníci, lebo skutočne toto ja keď som videl tie opatrenia oproti živnostníkom, hovorím, toto je útok na výplatnú pásku. Toto sa ináč nedá nazvať. To znamená, už keď nevedeli inak, tak už idú priamo do tých výplatných pások, tí ľudia, im to zobrať. Živnostníci je krásny príklad. Keď im zvýšite minimálny vymeriavací základ na odvody o 20 %, tak to vlastne spravíte, ja nemám presné čísla, ale zhruba možno trom štvrtinám živnostníkov, lebo tí platia tie minimálne odvody. Potom počujeme otázku, a prečo platia živnostníci iba minimálne odvody? No lebo sú vysoké. Však to je, to je začarovaný kruh. Keď máte vysoké odvody, tak, samozrejme, sa snažíte, snažíte nejako optimalizovať tie výdavky. To isté platí, lebo je to v tomto zákone takisto, že sa bude tvrdšie posudzovať závislá práca vo firmách. To znamená, že bude, budú, bude, budú silnejšie postihy za to, že keď niekto bude zamestnávať človeka na živnosť, firma bude zamestnávať človeka na živnosť, prečo to tie firmy robia? Viete čo, to nerobia len firmy, pretože majú nižšie náklady, pretože je tam o niečo vyšší náklad, ale nie vždy, niekedy je to aj vyšší náklad, teraz to už bude vyšší náklad, to vyrátal, to vyrátal, tuším, jeden inštitút, že ten, že ten náklad na živnostníka bude po týchto opatreniach, ak prídu do platnosti, vyšší ako náklad na zamestnanca. Ale v zásade spravíte to, že vlastne tým živnostníkom siahnete na ich čistý príjem, na ich výplatnú pásku.
To isté sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o 1 %. Vieme, aká je situácia v zdravotníctve, okej, tam skôr treba upratať ako zvyšovať. A keď vy zvýšite odvod o 1 % pre živnostníka na zdravotné poistenie, to nie je málo. To je, sa zdá jedno percentíčko, ale skutočne pri príjme živnostníka tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku. Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná, tam živnostníkov nosia na...
=====