Videokanál poslanca

posudok má váhu, to je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko, máme tu úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň, sme ho zrušili, táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií, by som dokonca povedal aj ich úmyselného nahlodávania a rozkladu a štát musí stáť na inštitúciách. Keď inštitúcie nefungujú, nefunguje celý štát a to sa netýka len, to sa netýka len spoločnosti, týka sa to aj biznisu, napríklad teraz pred chvíľou sme tu hovorili ja neviem o obchodnom registri. Skutočne o súdoch. Ak tieto inštitúcie nefungujú, tak sa nedarí pochopiteľne ani biznisu. A keď a nedarí biznisu, tak sa už nedarí potom nikomu, pretože štát, vláda môže mať plné ústa sociálnej spravodlivosti a plné ústa dotácií pre ľudí atď., keď tie dotácie tú spravodlivosť niet z čoho napĺňať, tak jednoducho sú to len prázdne slová. Takže ja želám Ústavu pamäti národa a pánovi predsedovi, aby a ústavu ďalej darilo. Skutočne, čo sa mňa týka osobne a myslím si aj celého klubu KDH má našu podporu tento ústav. My mu prajeme, aby fungoval ďalej a myslíme si, že tento ústav by mal fungovať ďalej, pretože sú aj štáty, ja neviem napríklad Nemecko, kde už išli cestou, že tento úrad zrušili, ale myslím si, že na Slovensku potrebujeme úrad aj po 36 rokoch, ako sme ten minulý režim nechali padnúť a zakončím výrokom človeka, mysliteľa, ktorého si veľmi vážim, volá sa Dahrendorf a ten povedal, že ak chcete zmenu systému, aby sa skutočne tá zmena systému udiala a zasiala do spoločnosti naplno, potrebujete tri generácie. Tri generácie, to znamená 60 rokov, keď dobre počítam. Zatiaľ máme za sebou 39, to znamená dve tretiny, 36, ani nie dve tretiny. Takže my potrebujeme ďalšie roky, ďalšie desaťročia a myslím si, že v tomto budovaní vôbec celej historickej pamäte na Slovensku má ÚPN nezastupiteľné miesto. Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako by som sa rád vyjadril k výročnej správe ústave, výročnej správe Ústavu pamäti národa. Musím povedať vlastne tak ako moji predrečníci, že si vysoko vážim prácu tejto inštitúcie, pretože popri tom, čo robí, popri skúmaní, archivovaní, publikovaní, organizovaní podujatí, osvete, prednáškach, výstavách a tak ďalej, tak robí ďalšie aktivity, ktoré sú veľmi významné pre našu spoločnosť. Ja len spomeniem aspoň dve také dôležité veci. Jedna vec je, že Ústav pamäti národa udeľuje ceny, udeľuje ceny konkrétnym postavám, konkrétnym ľuďom. Ja si myslím, že to je v našej spoločnosti, kde je vyslovene problém, aby sme si dokázali vážiť autority, teda, aby sme si dokázali vážiť ľudí za ich nezištnú činnosť a obetavú, tak to je mimoriadne dôležité, aby sme vyzdvihovali práve takýchto ľudí, ktorí boli ochotní nasadiť samého seba do zápasu s totalitnými režimami. Je to mimoriadne dôležité a myslím si, že je to aj dôležité z hľadiska, z hľadiska výchovy, čo tu bolo tiež spomínané. Druhá vec, ktorú spomeniem je, že Ústav pamäti národa je ten, ktorý vlastne stále stráži tie míľniky, míľniky, ktoré nás sprevádzali v 20. storočí. Vyslovene sú to hlavne roky 1948, 1968 a 1989. To sú míľniky našej spoločnosti a treba si tieto míľniky pripomínať. Skutočne napríklad aj v dnešnom období, áno, bola tu polemika, či žijeme vlastne v netotalitnom režime? Nežijeme., samozrejme, že nie, ale keď si spomenieme napríklad na rok 1948, tak vlastne parlamentnou ústavnou cestou sa dostala k moci jedna jediná strana, ktorá potom vlastne dokonala to dielo, až dá sa povedať o dva, o dva mesiace, o tri mesiace, ak si dobre pamätám, voľbami, ktoré už boli úplne zmanipulované a kde táto strana získala, získala monopol a potom však vieme, čo nasledovalo ďalších 40 rokov. Ďalšia vec, ktorú spomeniem, je, že je to práve Ústav pamäti národa, ktorý organizuje festivaly Slobody od nežnej revolúcie v roku 1989. Je tam už 15 ročníkov, ak si dobre pamätám. Opäť je to mimoriadne dôležité, aby sme si aj tento rok vlastne ten program zahŕňa dva týždne podujatí. Je veľmi dôležité, aby sme si pripomínali, pripomínali rok 1989, tým skôr, že tento rok sme 17. november neoslavovali ako sviatok, teda deň pracovného pokoja. Sviatok to síce bol, ale iba na papieri, pretože bol, to bol to pracovný deň. Takže je veľmi dôležité, aby tu bola inštitúcia, ktorá, ktorá stráži, bedlivo stráži, aby sme si to ďalej, ďalej pripomínali. Nevidím v tomto štáte, nevidím v tejto republike žiadnu inú inštitúciu, ktorá by venovala práve tomuto takú veľkú pozornosť, ako je Ústav pamäti národa a má to vlastne aj v názve, že je to ústav pamäti, pretože budovať historickú pamäť je mimoriadne náročná vec, najmä keď nám ju deformujú rozličné postoje a týka sa to aj nás politikov, ktorí sme tu. Deformujeme svojimi vyjadreniami, deformujeme svojimi postojmi k iným autoritárskym, dokonca totalitným režimom, ktoré sú na svete. Takže deformujeme to a práve preto som rád, že je zo zákona zriadená inštitúcia, ktorá si osvojila túto myšlienku a venuje sa, každoročne sa venuje, úpenlivo sa venuje tomu, aby sme si ten, tú spomienku na rok 1989 nenechali vyblednúť. Ja ešte spomeniem, že si veľmi vážim tú činnosť, ktorý, ktorú robí Ústav pamäti národa, čo sa týka prevádzkovania, prevádzkovania bádateľne, lebo áno, musíme, musíme mať otvorené dvere pre tých, ktorí chcú získať viac informácií, tiež oceňujem sprístupňovanie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu za roky 1939 až 1989. Áno, musíme si pamätať. Boli to konkrétni ľudia, konkrétni ľudia, ktorí tomu režimu slúžili. Nebolo to nejaké, nejaké fluidum. Nebola, neboli to, neboli to nejaké inštitúcie, by som povedal, ale boli to konkrétni ľudia, ktorí boli v tých inštitúcií a ktoré, ktorí nám, ktorí vlastne tie, ten režim držali pri moci. Zabudol som ešte na jednu vec, Ústav pamäti národa udeľuje ceny, ale aj sa vyjadruje k cenám. Toto považujem za veľmi dôležité, pretože cenu, cenu, vládnu cenu tento rok dostal človek, ktorý bol vo zväzkoch, hej? Dostal cenu od vlády, od vlády dostal cenu človek, však ja poviem meno, je to Jozef Banáš. Dostal cenu, ktorú napriek tomu, že sa podieľal na, na, na fungovaní toho režimu pred rokom 1989. To, aby niekto v tomto štáte povedal, že pozor, pozor, táto cena tam nemala byť udelená je vecou veľkej odvahy. To vôbec nie je jednoduché a nielen odvahy, ale je to aj vecou, vecou autority. Jednoducho táto inštitúcia má autoritu a to je zásluhou toho, že ako koľké roky pracuje, má autoritu a tým pádom jej slovo, ktoré vyriekne, jej posudok, jej posudok má váhu. To je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko a máme tu Úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň? Sme ho zrušili. Táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií...

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa vyjadril ku kolegyni poslankyni, čo čítala teda môj výrok, neviem, z koľkého januára to bolo. Ja poviem len toľko, že dnešné úpravy Trestného zákona sú len dôsledkom zle nastavenej trestnej politiky vlády, ktorej hlavným cieľom nebolo riešiť kriminalitu, ale zahojiť svojich ľudí, je to tak. Novelu Trestného zákona, ktorú pán minister predložil, označujem skôr za neskorú prvú pomoc, ktorej potrebu vyvolala spackaná predchádzajúca úprava, verejné dostupné dáta podľa, podľa mňa jednoznačne ukazujú na rast kriminality, no vláda varovania z obcí, miest, obchodov aj samých občanov dlho ignorovala. Takže opakovanie recidívy pri drobných krádežiach Trestného zákona síce nie sú systematickým riešením, upozorňujem nie sú, samozrejme, no v situácii, v súčasnej situácii ide o jediné okamžité realizovateľné opatrenie. To je ten rozdiel od januára, to je ten rozdiel od januára od minulého roka, keď sa, ako vieme, úplne preorávali celé tieto kódexy a musím jedným dychom dodať aj to, že my sme už aj vtedy hovorili, že ak sa aj v tejto oblasti mení Trestný zákon, sme sa tým netajili, že tam treba zmeniť trestný zákon, tak treba riešiť, samozrejme, aj predpisy, ktoré súvisia s priestupkami, to je, to je veľmi dôležité. Takže to je na margo toho, čo ste si dovolili spomenúť moje meno a môj výrok, vlastne ste replikovali, replikovali výrok pána ministra.

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, myslím si, že si udrel klinec po hlavičke. Skutočne najdôležitejšie bude implementovať túto reformu, ja som tiež vo svojom vystúpení na to upozorňoval. Jedna vec je niečo schváliť, a druhá vec je, uviesť to do života a potom to uchrániť. To bude veľmi dôležité, lebo tie tlaky hlavne z hľadiska nedostatku zdrojov budú enormné, najmä ak nás čaká ďalší ťažký rok a tretí konsolidačný balík a potom štvrtý, možno piaty, uvidíme. Takže bude veľmi ťažko ochrániť túto reformu.
Spomínal si ale ďalšiu vec, o ktorej my často rozprávame, a to je spájanie rezortov, ktoré veľmi úzko súvisia. Ja by som si dokonca vedel aj predstaviť, že by vzniklo nejaké ministerstvo, ktoré by malo pod palcom aj sociálne veci a zdravotníctvo, pretože je to, sú to veľmi príbuzné oblasti, ktoré sa často stretávajú, prekrývajú v reálnom živote. Žiaľ, musím konštatovať, že u nás platí niečo úplne iné. Však vidíme, ako sa vytvorilo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré si ešte zakonzervovalo peniaze vo vlastných fondoch, aby im na ne už vôbec nikto nesiahol a je to len prejav rezortizmu. Takisto tu vidím ministra a povereného podpredsedu vlády pre Plán obnovy. To len poviem, že čo sa týka európskych zdrojov takisto, ako tam máme takú viackoľajnosť a tá viackoľajnosť je, pochopiteľne, drahá, že nám spravujú tieto zdroje, ktoré sú z Európskej únie, Úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme, samozrejme, jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že ako sa to vyvíja v Pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém.

Ďakujem za reakcie aj pekné oslovenie. Ja k tomu dodám na záver toľko, že čo som nestihol jednu vec povedať, a spomínal to kolega Stachura aj ďalší, a to je demografia, lebo tomu sa hovorí, že môžeme pracovať so statickými alebo dynamickými prepočtami. My musíme brať do úvahy, že tá demografia je ťaživá a nezmeníme na nej okamžite nič v podstate, aj keby sme sa akokoľvek snažili. Je to strašný valec, ktorý sa otáča v podstate vo veľmi dlhých obdobiach, desaťročiach by som povedal.
Ja som nepovedal na začiatku to, čo som povedal pri skrátenom konaní, pri mojom vystupovaní v skrátenom konaní a to je, že nám hodnotovo táto reforma sedí v KDH, sedí nám, pretože je správna. Ale mrzí ma, že aby sa k takejto reforme pristúpilo, tak sme vlastne potrebovali covid. Poviem prečo. Pretože po covide prišiel plán Európskej komisie na Plán obnovy, ktorý, na ktorý si prvý raz v histórii Európska komisia požičala peniaze vôbec ako sama, aj ho bude musieť zaplatiť ten účet, preto som aj hovoril, že Plán obnovy zaplatíme všetci a že vlastne toto musel byť ten impulz zvonka, aby sme sa dali na takúto reformu.
Ale zase na druhej strane som rád, že vláda sa k tomuto pilieru, tomuto pilieru nevyhla a išla do toho. Preto o to ma viac mrzí, že ak takáto reforma, ktorá bude veľmi háklivá na aplikovanie, tak bude podliehať v budúcom období častým novelizáciám, to vám garantujem. A bol by som veľmi nerád, ak by skĺzla až do toho, že ju niekto potom vyslovene nabúra len preto, že na ňu nebudú peniaze.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, stretávame sa v rýchlom slede pri tomto návrhu zákona, ktorý ako vieme, jeden z hlavných dôvodov, prečo ho prerokúvame tak narýchlo a v skrátenom konaní a tak tesne pred vianočnými sviatkami, je, že aby sme nenabúrali míľnik Plánu obnovy a aby Slovensko neprišlo o peniaze. To som videl ako jeden z hlavných dôvodov. Napokon píše sa to aj v dôvodovej správe. Ja to len zopakujem, tak ako sa to tam píše, tak ak by sa tento míľnik nenaplnil do konca roka, tak Slovensko príde v tomto prípade o nevyplatené peniaze z Plánu obnovy a odolnosti za 577 miliónov eur a sankcia by predstavovala 480 miliónov eur. Pri našom stave verejných financií je to skutočne, sú to vážne sumy tým skôr, že nevyčerpané peniaze z Plánu obnovy neznamenajú len nevyčerpanie, ale znamená ich zaplatenie tak či tak, pretože raz tie peniaze, ktoré nám boli vyčlenené, budeme musieť zaplatiť bez ohľadu na to, koľko sa ich použije.
Tento návrh zákona má odvtedy, ako sme tu hovorili o ňom v skrátenom konaní, kde som aj teda k návrhu skráteného konania, kde som tiež vystupoval, tak dospel k mnohým pozmeňovacím návrhom, čo len svedčí o tom, že to je stále živý zákon, živý návrh zákona a vyzerá, že živým ešte aj dlho bude, aj keď ho táto snemovňa schváli.
Ale ja sa budem viac-menej venovať financiám, pretože tie ma v tomto prípade zaujímajú najviac a zaujímajú ma preto, lebo už ako to tu viacerí hovorili vrátane kolegu Petra Stachuru, dôležitým, dôležitým prvkom celej tejto reformy bude jej udržateľnosť, lebo to nie je reforma ani na rok, ani na dva roky, ale dovolím si povedať, že to je reforma na dlhé roky až desaťročia. A dovolím si túto reformu tiež nazvať asi najvýznamnejšou reformou sociálneho systému vôbec od vzniku súčasnej Slovenskej republiky, pretože úplne mení prístup vôbec k financovaniu, financovaniu služieb pre odkázané osoby.
Takže keď sa pozriem na tie financie, tak z tej dôvodovej správy vyplýva, že tie dôsledky tejto, tejto reformy na rozpočty subjektov verejnej správy budú veľmi výrazné. Najviac, ako som sa dočítal, na rok 2026 je to až 6 miliárd eur, potom rok ´27 je to 964 miliónov eur a ´28 je to niečo viac ako jedna miliarda eur. To sú veľmi významné čísla, aj keď my sme si už zvykli s tými miliardami narábať hore-dole, ale sú to skutočne mimoriadne významné čísla, ktoré zasiahnu do celého okruhu verejných financií na Slovensku. Nezanedbateľný vplyv bude na samosprávy, v tomto prípade na vyššie územné celky za rok 2026 tak ako to je teda v tom pôvodnom návrhu zákona, je to takmer 22 miliónov eur, ´27 päťdesiat a ´28 tiež niečo vyše 50 miliónov eur. No a posledná kategória sú zdravotné poisťovne, to znamená celý náš zdravotný systém, kde sa ten vplyv predpokladá na rok ´26 necelých 13 miliónov, ale potom to stúpa na 18 miliónov v roku 2027 a 22 na roku 2028. Zaokrúhľoval som čísla.
To znamená, že financovanie tejto reformy je v podstate trojzložkové. To znamená, vidíme tu štátny rozpočet, vidíme tu samosprávy a vidíme tu zdravotné poisťovne. Tri okruhy, ktoré sú veľmi vážne z pohľadu celých verejných financií. Čo je ešte, ešte dôležitejšie, je, že tie rozpočtové nekryté zdroje, ktoré by mali v budúcom roku tvoriť nulu, tak tie ďalšie roky máme rozpočtovo nekrytých takmer 300 miliónov eur každý rok. To je, to je dosť vážna suma a hlavne ak sa pozrieme na to, že Slovensko je stále v procese bolestivej a dosiaľ veľmi neúspešnej konsolidácie verejných financií.
Ja som sa snažil pozrieť do Plánu obnovy a odolnosti ako, ako vyzerá v súčasnosti. Nedovolím si nepovedať poznámku. Mali sme dnes na rokovaní hospodárskeho výboru zastupujúceho podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti, nedopátrate sa k dôležitým informáciám, akým spôsobom sa čerpá Plán obnovy, jednoducho nejakú ucelenú informáciu, že by sme sa, že by si človek vedel priebežne pozrieť, ako to vyzerá. Nedopátral som sa, takže poviem aspoň jedno číslo. Na modernú a dostupnú starostlivosť o duševné zdravie, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, no počkajte, asi som si to zle napísal, lebo asi toto spadá do kategórie, kde je vyčlenených z Plánu obnovy 1,3 miliardy eur.
Takže hovorím, máme tu trojzložkové financovanie celej tejto reformy, ja sa zastavím pri každej zložke zvlášť. Vláda. Deficit v rokoch ´27, ´28, ktorý by mala zaplatiť vláda, by mal byť okolo 300 miliónov eur. Sú to dôležité peniaze a nezanedbateľné, pretože máme, sme v čase, keď nám, keď na nás už doľahli plnou parou dve, dve kolá konsolidácie, od začiatku budúceho roku sa pridá tretia, tretia konsolidačná vlna, ona sa pripočíta k tým prvým dvom a ako, ako vidíme aj materiál, keď sme schvaľovali štátny rozpočet alebo, alebo vôbec konsolidačný balík, prídu ďalšie vlny, nezbavíme sa ich. To znamená, akýkoľvek výdavok navyše, ktorý prichádza v rokoch ´27, ´28, bude veľmi bolestivý. Druhá vec je, že tieto peniaze v podstate bude musieť zabezpečiť budúca vláda, nie táto. Rok ´27 je rok volebný, to znamená, budúca vláda dostane, dostane toto do vienka a bude sa s tým musieť nejako, nejako vyrovnať. Prečo to spomínam? Lebo vidím, že aj pán minister možno kýva hlavou, preto spomínam, že o tejto reforme sa malo rokovať v celom politickom spektre, to znamená aj s tými stranami, ktoré raz možno budú v novej vláde, možno bude vláda taká istá, nevieme, ale je dosť vysoko pravdepodobné, že to bude vláda iná a tým pádom politické strany, v tomto prípade opozičné, aj Kresťanskodemokratické hnutie malo byť vtiahnuté do diskusií vôbec o takejto veľkej reforme, ktorá je na desaťročia dopredu.
Samosprávy. Som spomínal župy. V rámci tretieho konsolidačného balíka sa z podielových daní, z daní z príjmov fyzických osôb uberá jedno percento. To je, to máme v konsolidačnom balíku, ktorý poslanci vládnej koalície schválili v septembri. Tak to bolo aj doteraz a teraz vidíme, že ten pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý tu prichádza, tak hovorí už nie o jednom percente dole, ale o iba troch desatín percenta dole, ak som to dobre zaznamenal, takže vidíme, že je to napäté, je to napäté a doľahne to na samosprávy, v tomto prípade župy, dopadne to vážnym spôsobom a vôbec na samosprávy to dopadne ťažko. A vieme, že samosprávy sú dnes v takom stave, že doslova rozpúšťajú všetky rezervy, ktoré majú. Všetky rezervy, investície idú nabok, hej? Už si rozličné samosprávy poschvaľovali rozpočty a vidíme, že to je veľký problém, ako budú hospodáriť v budúcom roku. Takže štát, vláda žiada od samospráv, aby konsolidovali týmto spôsobom verejné financie, a vláda sama nevie, nevie sama seba skonsolidovať, nedokáže na sebe šetriť a vlastne vidíme to aj v treťom konsolidačnom balíku, kde nejaké šetrenie bolo nastavené, ja ho nazývam fantómové, pretože nie je reálne. Však uvidíme, ako to bude budúci rok, ale nepredpokladám, že sa pôjde podľa toho, ako to bolo schválené, len ústne schválené, na papieri to nie je nikde.
Zdravotné poisťovne od budúceho roka, v treťom konsolidačnom balíku je o jedno percento zvýšený zdravotný odvod, tentoraz na strane zamestnancov, to znamená, že oni to pocítia na čistej mzde, že sa im zníži čistá mzda o to. Ale dôležité je, že tieto peniaze z toho jedného percenta zvýšenia nejdú do zdravotných poisťovní, idú priamo na konsolidáciu do štátneho rozpočtu, tým pádom poisťovne nedostávajú nič naviac z tohto jedného percenta a navyše sa im proste pridáva povinnosť, čo sa týka zvýšenia počtu tých lôžok, to znamená, to znamená, že ich výdavky budú rásť.
Ja som tieto tri okruhy uviedol preto, lebo je to viaczložková reforma, a preto všetky tieto zložky mali byť zakomponované vôbec do prípravy celého tohto, celej tejto reformy a mali sme brať do úvahy aj to, čo napríklad kolega Stachura veľa spomínal, viackrát spomínal, neuvažovali sme o demografii, neuvažovali sme o napríklad o využití reverzných hypoték, neuvažovali sme o pripoistení zdravotnou poisťovňou, nepočul som tu o ADOS-kách, ktoré, ADOS-ky robia do veľkej miery aj sociálnu prácu, nielen zdravotnú prácu, však to všetci vieme. Navyše sme tu počuli reči, že sa bude robiť reforma verejnej správy, že sa budú rušiť župy, že ich nebude osem, budú tri. To sú veľmi vážne veci. Ak mám to brať poctivo tie vyjadrenia, tak toto všetko nám bude vstupovať do tohto systému, ktorý naskočí budúci rok a o to to bude potom ťažšie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu a ja sa vyjadrím ku kolegovi Stuškovi, tak ako pán minister zvolal, ako zriadil skupinu, ktorá sa týka, ktorá sa zaoberá druhým pilierom a kde KDH aj nominovalo svojho človeka, podobným spôsobom to mohlo byť aj v tomto prípade. Ja poviem ešte, ešte jednu dôležitú vec, spomenul to kolega Čaučík, že dosah na verejné financie, to som zabudol spomenúť vo svojom vystúpení. Viete ako sa tie termíny posúvali, tak v podstate sme sa ponárali hlbšie a hlbšie do tých chorých verejných financií, nám vlastne nastúpi o pár týždňov tretí konsolidačný balík. Pripomínam, že tie dva predchádzajúce stále platia. To znamená, to je ďalšia, ďalšia záťaž a teraz ten tretí konsolidačný balík vyslovene ide, ide do peňaženiek zamestnancov, ide do peňaženiek živnostníkov. Je to tvrdý konsolidačný balík a my v tomto momente prichádzame s takouto dôležitou reformou, ktorá je deficitná, lebo vidíme, že tam nie je dostatok peňazí na tú reformu. Vidíme, že tam je vyrátané, ak si dobre pamätám, tak o tri roky by mal byť ten deficit skutočne niekde k 1 miliarde eur, ak ak som dobre čítal, neviem teraz, ale skutočne, že tie peniaze, tento systém je pochopiteľne náročný a bude deficitný a mne vlastne aj vo vzťahu k tým verejným financiám by sa tam žiadalo, že nerátať to len striktne rezortne, že rezort bude potrebovať na pokrytie tejto oblasti toľko a toľko peňazí, ale aký prínos to prinesie, napríklad pre zamestnanosť? Však to je plus, to by ste, to by, to by som rád videl tabuľku, že ale jednoducho zachováme vyššiu zamestnanosť alebo bude to, bude to prinášať nejaké iné benefity pre spoločnosť, čo sa týka demografie a tak ďalej? To by som privítal.

Kolegyňa Turčanová to hovorila, koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti v pláne obnovy, ktorý sa týka rezortu ministerstva práce. Tie programy tam v podstate boli tri. Jeden je táto reforma, druhá reforma posudkovej činnosti a tretí - reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Keď sa pozrieme do pôvodného plánu obnovy, tak tieto míľniky, tieto čiastkové plány mali byť splnené v prvom kvartáli roku 2024. Ako vieme, nadobudli účinnosť vlastne až tohto roku. Keď sa pozriete do toho pôvodného plánu obnovy, tak tam sa hovorí o tom, že dokedy sa má implementovať systém. Nie len to, že sa schváli zákon, ale implementovať. To znamená, dostať do života, aby bol funkčný. Jednoducho, tie termíny sa neplnia, posúvajú sa. A teraz ako argument na skrátené legislatívne konanie sa uvádza, že hrozia nám sankcie. Tak poďme k tomu.
V tej dôvodovej správe sa píše v prvom rade, že ak sa nenaplní tento míľnik, tak Slovensku sa nevyplatí 577 mil. eur. A potom sa hovorí ešte o nejakej ďalšej sankcii vo výške 480 mil. eur. Ja si to rád nechám vysvetliť presne pánom ministrom, že ako čo to vlastne znamená, lebo mi to nie je celkom jasné, priznám sa. Ale poviem jednu vec, ktorá mi jasná úplne je. Na rozdiel od eurofondov, ktoré keď Slovensko nedokáže vyčerpať, tak prepadnú a rozdelia sa medzi ostatných, ktorí sú úspešní, tak tieto peniaze, ak neminieme, tak ich budeme musieť tak či tak zaplatiť. To bola prvá pôžička Európskej komisie vo výške 750 mld. eur, ktorési požičala na trhoch a tieto peniaze bude musieť Európska komisia zaplatiť. Ak sme tu pri iných príležitostiach hovorili napr. o systéme ETS 2, je to veľmi podobné. Európska komisia vydala zelené dlhopisy a tie bude treba zaplatiť. A vidíte, v tom systéme ETS 2, ako to funguje, už sa zháňajú tie zdroje odkiaľ sa to zaplatí. A jeden z tých zdrojov je práve to, že sa majú zvýšiť, že sa vlastne má zaviesť uhlíková daň, plávajúca uhlíková daň, ako to ja volám, ktorú budú platiť všetci obyvatelia Európskej únie. Za bývanie, za vykurovanie, za jazdenie. A tu plán obnovy tiež bude treba zaplatiť. To znamená, Európska komisia, zatiaľ nevieme, ako sa to zaplatí. V podstate sú tam dve možnosti. Jedna možnosť je, že bude nejaká ďalšia umínna daň, to znamená, daň, ktorá pôjde do rozpočtu priamo do Bruselu, by som povedal, do nejakého pseudo-ministerstva financií Európskej únie, alebo druhá možnosť je, že sa zvýšia členské poplatky. My sme včera napr. počuli, že predseda vlády hovorí, aké veľké peniaze dostaneme z eurofondov v nasledujúcom programovom období. Ale nehovorí o tom, aké budú naše odvody do Európskej únie. A tie budú vyššie, ako sme mali teraz. Však vieme, že sú štáty, ktoré viac platia, ako dostávajú z Únie. My sme ešte v tom režime, že zatiaľ viac dostávame ako platíme. Ale treba na to hľadieť týmto spôsobom. To znamená, zopakujem, ak nevyčerpáme prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, aj tak ich zaplatíme. Dnes nikto nevie zatiaľ presne ako sa to zaplatí, ale Európska komisia bude musieť zaplatiť tie peniaze a nezoberie ich od inakiaľ ináč ako od členských štátov a od ich obyvateľov, od ich firiem, atď. Niečo bude musieť jednoducho vymyslieť.
Takže ak hovoríme o tom, že sa Slovensku nevyplatia peniaze na tento program, o ktorom dnes rokujeme, na tento míľnik a ešte nám hrozia sankcie, opakujem, rád si to nechám vysvetliť, ako to je s tou sankciou, tak bude to dvakrát škoda. Prvá škoda, že tie peniaze nebudeme mať a druhá škoda taká, že ich aj tak budeme musieť zaplatiť. Z tohto pohľadu by sa zdal argument, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní opodstatnený. Ale ja sa pýtam, prečo sme o tom, čo hovorila kolegyňa Turčanová, prečo sme o tom nerokovali skôr. Prečo s týmto zákonom prichádza vláda v decembri tesne pred Vianocami, aby sme ho rýchlo, rýchlo schválili. A nedajbože, ak sa aj schváli v tomto parlamente a nepodpíše ho prezident, tak ešte budeme musieť možno finišovať do záveru roka, aby sa formálne naplnil tento míľnik.
Takže mňa mrzí tak, ako sa predrečníci venovali skôr tej obsahovej oblasti tohto návrhu zákona, mňa mrzí vôbec ten spôsob, akým k tomu pristupujeme. Ja nepôjdem dopodrobna dovnútra, tomu sa venujú moji kolegovia, ale som o tom presvedčený, že ide o zákon, ktorý je mimoriadne dôležitý a vôbec, mení celú filozofiu prístupu k sociálnej oblasti. Neviem, ako dlho bude trvať rozprava vôbec k tomuto návrhu zákona, ale obávam sa, že tak, ako dnes rokujeme aj o mnohých ďalších zákonoch, tak nebude dostatočný priestor na to. Nebude dostatočný priestor na to a vlastne ani tá forma, ktorú používame dnes pri rokovaní o tomto zákone, nie je dostatočná, aby sme ten zákon prebrali. Tento zákon mal ísť štandardným legislatívnym procesom. Malo tam byť, mali byť také možnosti, aby sa o tom diskutovalo a hoci tu pán minister hovoril, že boli prizvaní aj niektorí ľudia z opozičných strán, takisto, ako ďalší zákon, o ktorom budeme o chvíľu rokovať a to je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dôchodkov matiek, tak takisto aj tento zákon si žiadal skutočne konsenzus, by som povedal, v celom politickom spektre. Pretože toto nie je zákon ani na rok, ani na dva, Toto je zákon na desiatky rokov dopredu. A začíname ho tým, že visí nad nami Damoklov meč plánu obnova a odolnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, tak isto voľte aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie k príslušnému zákonu k predloženému návrhu zákona. Ja len to zopakujem čo je presne v tej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Tento návrh zákona
napĺňa úlohu vyplývajúcu z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. V nej ide o reformu integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, pričom ide o míľnik schválenie novej legislatívy financovania sociálnych služieb, ktorou sa zavedie osobný rozpočet, do úloha má byť splnená do 4. kvartálu roku 2025.
Takže prvá vec, skrátené konanie sa predkladá preto, že to máme míľnik. Máme tu míľnik, ktorým je koniec roku 2025. Dnes je 3. decembra roku 2025. Takže nám ostáva, ak dobre počítam, 28 dní aby sa tento míľnik naplnil. Pritom ide podľa mňa o zákon, ktorý je najdôležitejší vôbec od nástupu nového systému po roku 1989. Zásadným spôsobom sa mení filozofia prístup vôbec k financovaniu tejto dôležitej oblasti. My v KDH s tým problém nemáme s tou zmenou filozofie, pretože je to správne. Jednoducho nech človek, ktorý je odkázaný nech si sám vyberie taký spôsob, aby sa oňho postarali buď jeho príbuzní, alebo sa postarali oňho pracovníci, ktorí prídu do jeho domu, alebo sa oňho postaralo nejaké zariadenie ktoré tu na Slovensku máme. Výhodou tohto systému je podľa nás by mal byť efektívnejší, vyslovene efektívnejší, ale nezanedbateľným prínosom takého prístupu je, že človek, ktorý je odkázaný ostáva vo svojej rodine. To je mimoriadne dôležité, pretože dnes nám, keď to poviem tvrdo, dnes nám ľudia v 95 % prípadov umierajú v nemocniciach. To znamená človek, ktorý dožíva svoj život má mať právo na to a má mať vytvorené také podmienky aby dožil svoj život v kruhu svojej rodiny.
Ďalšou nezanedbateľnou výhodou tohto nového prístupu je, že ľudia, ktorí sa dnes rozhodnú o svojich príbuzných postarať sa doma, plnohodnotne postarať, často prichádzajú o zamestnanie. Jednoducho majú pred sebou Sofiinu voľbu. Postarajú sa o svojho umierajúceho otca, matku a prídem o zamestnanie, alebo ostanem v zamestnaní a niekam ho šupnem doslova, hej, tak sa to dnes robí. Preto sú tie poradovníky také plné a čaká sa na to kedy sa uvoľní aké miesto, pretože tí ľudia často nielen z dôvodov že by boli, že by sa nestarali s úprimnou starostlivosťou, že by sa nechceli starať o svojho príbuzného, ale jednoducho preto, že prídu o zamestnanie, že prídu o príjem. Takže vchádzame do ďalšej dôležitej oblasti a to je pracovný trh. Však viem aká je situácia na pracovnom trhu a každá ruka je dobrá v dnešnej situácii. Však pán minister mal viacero programov mnoho rozbehnutých ktoré hovoria o tom, akým spôsobom dostať do systému ľudí aby pracovali, ako dostať do systému ľudí, ktorí opustia školy aby nastúpili hneď do zamestnania, ako dostať do systému dlhodobo nezamestnaných. Takže z tohto pohľadu je to všetko v poriadku. Ale kde je problém. Rokujeme o tom 3. decembra 2025, 28 dní predtým ako má byť splnený míľnik. Mňa mrzí, že je tu tak málo ľudí, pretože toto je mimoriadne významná reforma. Netýka sa len celej sociálnej oblasti, ale poviem ďalej, týka sa aj celého systému verejných financií. To je tiež mimoriadne dôležité.
Mrzí má že túto reformu robíme preto, lebo je napísaná v pláne obnovy. Vysvetlím, však vieme, že plán obnovy písala predchádzajúca vláda a vieme, že si tam dala tá vláda veľmi náročné úlohy. A toto je jedna z najnáročnejších by som povedal. Takže ide o reformu ktorá v podstate má korene niekedy v roku 21, 20, 21, 22 keď sa vlastne chystal plán obnovy, keď sa vtedajšia vláda hrdila tým, že je jedna z prvých vôbec členských štátov ktorá prináša kompletný program ako by malo vyzerať využitie financií z plán obnovy a odolnosti. Takže máme za sebou nejaké štyri roky a teraz finišujem v decembri skráteným legislatívnym konaním o takomto mimoriadne dôležitom zákone.
Kolegyňa Turčanová to hovorila koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti
=====

Ďakujem za slovo. Pán kolega Spišiak, ja si vás vždy s veľkým záujmom vypočujem. Samozrejme, že máte aj svojský humor, ale mne ide prvom rade, v tomto prípade mi ide o to, že ste bývalý prezident Policajného zboru a máte svoje skúsenosti, viete ako to chodí a viete dokonca aj predpovedať ako ste povedali, že čo sa stane a skutočne sa to stalo, to čo ste predpovedali. Však ozaj je to hrozivé, keď sa dozvieme, že Slovensko je zapletené do 30 % prípadov podvodov s DPH a s clami v Európskej únii, to je príšerné. A ako sám ste povedali, tak ten organizovaný zločin má presne zmapované, ako vyzerajú zákony a ako vyzerá prístup silových zložiek vôbec k tomu, k postihovaniu kriminality a orgánov činných v trestnom konaní atď., ale mňa zaujala ešte na tom vašom vystúpení jedna vec, že hovorili ste o drobnej kriminalite a že s tou sa zviezla tá drobná kriminalita, benevolencia k nej sa zviezla s benevolenciou k tej väčšej kriminalite. Ja si myslím, že má to spoločného menovateľa. Ja vám poviem jeden príklad. Môj známy našiel v záhrade suseda, ktorý mu preskočil plot a kradol a pýta sa ho, že prosím vás pekne čo to robíte? Ale len tak trošku zemiakov do polievky, nič viac vám nezoberiem. Mne to niekedy pripadá, ako keby týmto spôsobom, že tá drobná kriminalita bola uvoľnená v podstate zmenou zákonov, ako keby sa robila taká nejaká pseudosociálna politika, ako to vidíme v iných oblastiach. Však ľudia, keď vám je zle, no tak choďte si ukradnúť. Toto mi napadne pri tom, keď rokujeme o Trestnom zákone a ako k nemu pristupujeme. Veľmi ma mrzí, že vaše skúsenosti, ktoré ste mali doteraz, neboli predkladateľom využité vtedy, keď sa tvorili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)