... na tento mechanizmus a na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti a my sme na úrovni niekde vyše polovice. A vidíme, že aká panika nastáva, pretože vláda sama si komplikuje čerpanie týchto prostriedkov. Krásnym príkladom je zákon, o ktorom sme tu hovorili nedávno, a to je rušenie úradu oznamovateľov,...
... na tento mechanizmus a na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti a my sme na úrovni niekde vyše polovice. A vidíme, že aká panika nastáva, pretože vláda sama si komplikuje čerpanie týchto prostriedkov. Krásnym príkladom je zákon, o ktorom sme tu hovorili nedávno, a to je rušenie úradu oznamovateľov, Európska komisia pohrozila, že v prípade, že slovenská vláda bude trvať na svojom pôvodnom návrhu, ako pristupovať vôbec k oznamovateľom, tak potom že sa zastaví ďalšia tranža vo výške takmer 600 miliónov eur, takže takémuto tlaku sa vystavuje vláda sama. Doslova sama sa vystavuje a hazarduje s celými verejnými financiami.
Ja som to už povedal v úvode pri predstavení tohto, návrhu tohto uznesenia, každá jedna ratingová agentúra vám napíše, že ak sa má Slovensko popasovať s problémom verejných financií, tak jednoducho musí čerpať európske zdroje v maximálnej úrovni, ako sa to dá. A kde sme my? Vidíte, čerpanie štrukturálnych fondov na úrovni 12-13 %, čerpanie plánu obnovy a odolnosti niečo cez polovicu, ale s veľkými hrozbami, ako tá posledná, ktorú som spomenul, a pod mimoriadnym časovým tlakom. Navyše musím povedať, že veľmi nepriaznivo, veľmi nepriaznivo sa vyvíja vôbec hospodárenie štátu za tento rok. Ako všetci vieme, tak podľa návrhu, návrhu štátneho rozpočtu a vlastne aj tretieho konsolidačného balíka by Slovensko malo mať nejaké príjmy, nejaké výdavky, nejaký deficit, len keď sa pozriete, ako sa to vyvíja, ja mám, ja tu mám posledné čísla za, ku 16. marcu a tie čísla sú mimoriadne varovné, by som povedal, keby som použil silnejšie slovo, až katastrofické. Ja tie čísla prečítam. Príjmy štátneho rozpočtu tvorili 4,1 miliardy eur, oproti minulému roku, rovnakému obdobiu, sú nižšie o takmer 4 %. O 4 %. Špeciálne, keď by sme sa pozreli na daňové príjmy, tie sú nižšie o 4 %, ale čo najviac, najviac indikuje neschopnosť vlády pracovať s príjmami, je výber dane z pridanej hodnoty. Viete, akú máme štruktúru dane z pridanej hodnoty, rozhádzané sadzby. Jednoducho zdá sa, že aj menšiu ochotu platiť tieto dane a zároveň nám výrazne klesá spotreba, pretože ľudia jednoducho majú hlboko do vrecka, tá spotreba, spotreba klesá medziročne tempom okolo 5 %, a to sa prejavuje už na výbere dane z pridanej hodnoty. Takže keď sa pozrieme na DPH, tak necelé 2 miliardy sa vybrali za toto obdobie do 16. marca a oproti minulému roku je to o takmer 12 % menej. DPH, to je mimoriadne dôležitá sadzba, to je proste najväčší balík, ktorý štát dokáže vybrať na daniach, a nám medziročne klesá výber o 12 %. Samozrejme, že tam bol návrh rastu, nieže klesania, však máme aj my infláciu, takže bol tam návrh rastu tej dépeháčky a vidíme, že to ide presne opačným smerom. Ako ja byť na mieste ministra financií, tak som v obrovskej panike a dokonca, už som to aj povedal, by som zvažoval, či mám pôsobiť ako minister financií. To sú mimoriadne vážne čísla.
Tak to sú príjmy. Vidíme, že príjmy pomaly, pomaly ako kolabujú, by som povedal, a výdavky, výdavky tvorili k tomu 16. marcu 6,9 miliardy eur plus 6 % medziročne. Vidíme to krásne, tie nožnice, hej? Príjmy nám idú dole a výdavky idú hore. Takže samozrejme, čo to znamená? No deficit. A viete, aký je vysoký deficit na hotovostnej báze k 16. marcu? Dva celá sedem miliardy eur. Je to číslo, je to číslo, o ktoré sa zaviazala vláda, že to bude ten tretí konsolidačný balík, a my už máme deficit takmer 3 miliardy eur. Medziročne nám poskočil o jednu štvrtinu. Proste to je neudržateľné. Ja neviem, čo táto vláda mieni robiť a popritom, ako hovorím o tomto uznesení, tak nedokáže čerpať prostriedky z Európskej únie, štrukturálne fondy pomaly, pomaly zastali, akoby zastali. To sú oficiálne správy ministerstva financií, každý rok, mesiac ministerstvo financií zverejňuje, ako sa čerpajú euro, štrukturálne fondy a tá správa z konca januára hovorí 12,8 %.
A zároveň hazardujeme s plánom obnovy a odolnosti, ktorý je časovo obmedzený a ktorý treba vyčerpať tento rok. A nový nebude. Na rozdiel od štrukturálnych fondov, ktoré keď nám prepadnú, keď ich nebudeme, teda keď ich nebudeme čerpať, tak nám prepadnú a jednoducho tie peniaze nebudeme mať, plán obnovy a odolnosti je úplne iná kategória. To už nie je ako pri štrukturálnych fondoch, to sú nie vyzbierané peniaze od členských štátov, ktoré sa prerozdeľujú podľa nejakého kľúča medzi všetkých s tým princíp... s princípom, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi členskými štátmi. Plán obnovy a odolnosti je pôžička Európskej únie, Európskej komisie. Európska komisia si požičala na finančných trhoch prvý raz v histórii sama v mene všetkých členských štátov peniaze a tieto peniaze rozdelila na plán obnovy a odolnosti a kto si tie peniaze vyčerpá, tak si ich vyčerpá, kto si ich nevyčerpá, tak si ich nevyčerpá, ale splácať budeme všetci. To znamená, tá Komisia, preto vidíme tie tlaky na nové dane, európske dane a tak ďalej, pretože Európska komisia musí zohnať niekde prostriedky. Dodnes nie je jasné ani v Komisii, ani medzi členskými štátmi, akým spôsobom sa tejto, tieto, táto pôžička bude splácať. A ona už bude splatná niekedy okolo roku 2030, ak si dobre spomínam.
Jeden návrh hovorí o tom, že vyjdú nové európske dane, o mnohých ste počuli, špeciálne zdanenie firiem nad 100 miliónov eur, je tam, je tam tých opatrení viac, hovorí sa o ekologických daniach, ktoré nás ťahajú ekonomicky k vode, pod vodu. A druhá možnosť je, že sa zvýšia členské príspevky a z toho sa to bude platiť. Tak si predstavte, že Slovensko, ktoré, ak sa nemýlim, platí niečo menej ako miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie, že zrazu bude platiť 2 miliardy. A predstavte si, že keď nesplatí na dlhovú službu, len na úroky 2 miliardy, tak tak, ako hospodárime, tak bude platiť 3 miliardy eur budúci rok. To je tlak z jednej, z druhej, z tretej strany. Ja nechcem šíriť nejaké katastrofické reči, ale, ale sama Európska komisia podľa poslednej správy hodnotí dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií vo vysokom riziku. Sme na prvom mieste v celej Únii. Prvom mieste, má najrizikovejšie verejné financie má v súčasnosti Slovensko.
Takže to je varovanie z Komisie. Už keď teda minister financií nepočúva Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a dehonestuje jej predsedu a vôbec celú, celú túto inš... ústavnú inštitúciu, zdôrazňujem, ústavnú inštitúciu, tak nech počúva aspoň to, čo hovorí Európska komisia. A teraz, čo hovorí rozpočtová rada? Naša rozpočtová rada. Schodok tento rok je mierna, musím povedať, že je mimoriadne mierna na ministerstvo financií, ja by som na mieste ministra financií im skôr bozkával ruky, hovorí o tom, že ten deficit bude o 0,3 % vyšší na konci roka, ako si vláda nakreslila v štátnom rozpočte. Tri desatiny percenta HDP nemusí, nemusí veľmi veľa hovoriť, ale v reálnom vyjadrení je to vyše 400 miliónov eur. Podľa toho, ako sa vyvíja štátny rozpočet, tak to vyzerá skôr, že bude oveľa väčší ten deficit. Oveľa väčší. A teraz si predstavme, že sme po uši v treťom konsolidačnom balíku, tie prvé dva začínajú proste zvetrávať, tie balíky, a my sme hovorili napríklad, že ak by vláda prijala riadne dva konsolidačné balíky, tie prvé, tak ani ten to nemusel byť. A viete, čo nám hrozí? Štvrtý aj piaty konsolidačný balík. A to už nebude balík pre túto vládu, to bude balík, ktorý bude nasta... musieť nastaviť nová vláda. V takomto stave odovzdá vláda Roberta Fica štát, v takomto stave, v takomto stave ho dá do rúk novej vláde.
Takže tá situácia je mimoriadne vážna. Ja len, ja len poviem, že my sme, my sme v roku 2024, keď bol na stole druhý konsolidačný balík a predseda vlády vyzval všetky opozičné strany, poďte si sadnúť za okrúhly stôl a predložte svoje vlastné opatrenia, tak my sme tú výzvu prijali, s Milanom Majerským sme boli priamo na rokovaní s predsedom vlády, ministrom financií a ďalšími ľuďmi, bolo tam, z opozičných strán tam sa ešte zúčastnilo Progresívne Slovensko. A my sme doniesli predsedovi vlády priamo do rúk vytlačený dokument, podpísaný predsedom našej strany, kde bolo päť návrhov, päť opatrení, akým spôsobom by mala vláda konsolidovať verejné financie. Nejdem ich teraz menovať, lebo sú všeobecne známe, samozrejme, že tam bolo aj lepšie čerpanie európskych zdrojov, ale bolo tam, bolo tam najmä to, o čom budem hovoriť pri tých ďalších uzneseniach, a to šetrenie na strane štátu. Môžem, môžem povedať, že trošku ma môže uspokojiť to, že dnes prichádza na naše slová, aj minulý rok a tento rok už prichádza na naše slová, že zrazu sa ide po opatreniach, ktoré sme my navrhovali. Tie typické opatrenia sú šetrenie na štáte, týka sa to aj miest, predaj prebytočného majetku, lepší výber dane z pridanej hodnoty, však už teraz vláda hovorí, akú má daňovú medzeru. Už si to priznáva, že to je veľký problém, už teraz chytá zajaca za chvost, skúša to robiť, hej? Ale keby sa tie opatrenia, keby na tie opatrenia pristúpila v roku 2024, tak sme niekde úplne inde. Darmo sa teraz vyhovárajú, že sa zmenili medzinárodné podmienky, že tu je nejaký protivietor v ekonomike. Ten protivietor majú aj v Česku, aj v Poľsku, prosím vás pekne, pozrite sa, kde sú, ako míľovými krokmi nám utekajú.
Namiesto toho, aby si predseda vlády zobral to naše odporúčanie k srdcu alebo aspoň o ňom, alebo aspoň o ňom diskutoval, tak ho hodil do koša. A mňa mimoriadne mrzí, lebo však sedel som, sedel som meter od neho, ako si do toho, do toho podkladu, ktorý sme mu dali, sám robil poznámky, do toho podkladu, a keď sme skončili rokovanie, tak vystúpil pred verejnosť, novinárov a povedal nič nedali. A teraz, teraz vidíte, že na to prichádza, žiaľ, musím povedať, že neskoro. Slovensko skutočne je vo veľmi vážnej situácii, ja nechcem strašiť, ale bol to minister financií, ktorý na konci roka 2023, keď to prvý raz predstavoval štátny rozpočet tejto novej vlády, on použil výraz, že musíme ísť takou cestou, aby sme sa vyhli gréckej ceste bankrotu, a tým sa snažil dehonestovať práce predchádzajúcich vlád. Však to je tá známa debata, že aké bolo zadlženie Slovenska. Jeden hovorí o čistom, druhý hovorí o hrubom zadlžení, hrušky s jablkami sa popletú a potom to, potom zrazu z toho vyzerá to, že oni idú zachraňovať, oni idú zachraňovať stav krajiny, v ktorom bola po odchode, odchode predchádzajúcich vlád.
Ja nechcem teraz tu ako hovoriť, že tie vlády robili všetko, že to bolo všetko v poriadku, vôbec nie. Chcem povedať to, že táto vláda, a ústami ministra financií to povedali jednoznačne, ak sa chceme vyhnúť gréckej ceste bankrotu, to boli jeho slová v roku 2023, ak sa chceme, tak musíme prijať konsolidačné opatrenia. Prosím vás pekne, kde sme dnes? Deficit stále každý rok na úrovni 5 %, dlh nám rastie, kles... rastú nám úroky, za ktoré si Slovensko požičiava. Ja som napríklad úzkostlivo čakal včera na správu Európskej centrálnej banky, či zvýši úrokové sadzby, pretože ide hore inflácia vinou rastu cien pohonných hmôt a vojnou v Perzskom zálive, a jednoducho Európska centrálna banka má svoje ciele, tie sú známe, držať infláciu na úrovni okolo 2 %. A čakal som, čakal som, či nezdvihne úrokové sadzby. Pán Boh stojí pri nás, že nezvýšila v tomto stave úrokové sadzby, lebo nám už teraz rastú výrazne úrokové prirážky oproti Nemecku, referenčnému štátu, nám výrazne rastú a keby nás ešte raz narástli pre, pre zvýšenie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, lebo sme v jednom koši všetci, čo platíme eurom, tak je to ešte horšie. A to nie je len dosah na štátny rozpočet a na požičiavanie si peňazí, zdá sa, že táto vláda už pôjde dokonca len na požičaných peniazoch, to znamená v tom keši, ktorý má na tých peniazoch, ktoré si napožičiavala bez ohľadu na to, že ako bude vyzerať hospodárenie v štátnom rozpočte. Ale znamenalo by to aj napríklad vyššie hypotekárne sadzby. Momentálne ako Európska centrálna banka zdvíha úroky, tak jednoducho idú úroky hore, aj čo sa týka spotrebiteľských úverov, úverov, úverov, úrokov pre, úrokov z úverov pre podnikateľov a takisto aj hypotekárnych úverov.
Takže vrátim sa naspäť vlastne k tomuto návrhu tohto uznesenia. Skutočne chýba nám, chýba nám záväzok vlády, záväzok...
=====
Skryt prepis