vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky...
vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky spravodlivosti, že potom napríklad, ja trošku načnem do inej oblasti, aby sme videli, že to skutočne má zmysel sa o tomto rozprávať a zásadne to zmeniť, zásadne to zmeniť, že sme sa stretávali na ministerstve spravodlivosti s tým, že sa jednalo o rodičov, ktorí boli obidvaja odsúdení zato, že sa vlastne dopúšťali trestných činov, ktoré súviseli s tým, že sa riadne nestarali o svoje deti a boli v tom istom čase odsúdení na trest odňatia slobody a vlastne v momente, kedy mali nastúpiť, tak sa riešilo, kto sa bude starať o deti a zrazu vlastne došlo k uvedomeniu si v rámci spoločnosti, že je namieste zvážiť, že jeden z tých rodičov predsa len bude poskytovať lepšie prostredie pre deti, ako tie deti rozdeliť a dať ich do iných alternatívnych riešení a že mali by sme s tou rodinou viac pracovať. A možno je to lepšia cesta, ako rovno tých obidvoch rodičov dať do výkonu trestu odňatia slobody. Čím len chcem povedať, že je to naozaj celospoločenský problém, že ľudia nám prepadávajú do systému trestnej politiky, do trestov odňatia slobody a nedávame im riadne šancu. Osobitne tým, ktorí sú v horších východzích pozíciách s ohľadom na svoje sociálne zázemie a štát im neposkytuje naozaj dostatočne pomocnú ruku. Neposkytuje im. A o tom preto o tom hovorím tak trochu širšie, lebo tie drobné krádeže sú presne toho príkladom, že tam sa nachádza množstvo páchateľov, ktorí môžu byť aj v tých organizovaných gangoch, ale je tam množstvo vlastne páchateľov, ktorí sú práve v týchto, sú z týchto komunít s horším sociálnym zázemím a je dosť možné, že keby im štát poskytol dostatočnú pomocnú ruku na začiatku, ukázal im aj iné cesty a pracoval by s nimi, nemuseli by hneď skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. A teraz si dovolím povedať, s čím prišiel minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti vlastne prišiel s tým, že áno, poďme s tým niečo robiť, tí ľudia nám nemôžu prepadnúť teda do priestupku len, kde sa s nimi teda že vôbec nič nedeje a rozhodnutie o priestupku ich teda naozaj od ničoho neodrádza, teda mali by sme ich vrátiť do trestného systému, mali by mať tú hrozbu, že skončia vo výkone trestu odňatia slobody, ale vlastne jediné, čo spravil je, že ak ten človek teda opakuje tú priestupkovú kriminalitu, tú priestupkovú činnosť, tak bude mu najprv hroziť podmienka, to bude asi prvý trest, nepôjde hneď do výkonu trestu odňatia slobody, ale prvý rozsudok bude o tom, že sa mu podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody a potom, keď to ešte znovu spraví, tak môžeme predpokladať, že už nám spadne do výkonu trestu odňatia slobody. A teraz v tom celom nám vlastne chýba tá práca s tým človekom, lebo to, že niekto je na podmienku odsúdený neznamená, že s ním pracuje a na to upozorňujem, že nič, vlastne žiadna zmena z tej právnej úpravy, ktorú priniesol minister spravodlivosti tu nie je. To znamená, že človek bude páchať priestupky, potom spadne do režimu trestného práva a potom sa zrazu ocitne naozaj vo výkone trestu odňatia slobody a nikto, nikto mu nepomôže a nepodá mu tú pomocnú ruku. A potom keď už naozaj bude v tom výkone trestu odňatia slobody, áno, tam sa stretne určite s pracovníkmi, ktorí sa mu budú už aj v tomto smere venovať, ale to už je trochu neskoro, tam predsa nechceme, aby ten človek prišiel, takže o tom je ten návrh, ktorý ja považujem za komplexnejší, že nemal by hneď dostať takýto páchateľ trest odňatia slobody, či už odložený alebo či už natvrdo, ale to, čo by naozaj pomohlo a ja som to nazvala ako trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon testu odňatia slobody. A nie je to žiadny krátkodobý trest, to znamená, že človek nebude odsúdený na krátkodobý trest odňatia slobody, nie, bude odsúdený na takýto trest, ktorý bude znamenať najmenej 100 hodín, najviac 250 hodín. Znamená to, že najmenej mesiac bude musieť chodiť do toho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, niekoľko hodín tam absolvovať takýto výchovný proces, bude vidieť, čo ho presne čaká, ak nebude dodržiavať právny poriadok a počas toho výchovného procesu mu môže štát poskytnúť pomocnú ruku v tých oblastiach, v ktorých mu môže štát pomôcť. A toto sa ukazuje ako spôsob, ktorý naozaj má výsledky. A či je to Nemecko alebo či je to Švédsko, nie je to žiadna teraz od stola vymyslená vec, že naozaj takáto dôsledná práca s tými páchateľmi prináša úžitok a môže naozaj vo veľkej miere zmenšiť ten počet páchateľov, ktorí nakoniec skončia vo výkone trestu odňatia slobody. A naozaj toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že najprv bez toho, aby riadne vyhodnotil, čo ide urobiť, riadne to prediskutoval, urobí zásadné zmeny, tie znamenajú rozmach krádeží v obchodoch a potom sa len vráti k tomu čo bolo a neprinesie niečo, čo by to naozaj pomohlo riešiť. To mi príde ako mrhanie časom, kapacitou, to tu vieme my od stola urobiť ako poslanci. Ja tu prichádzam s takýmto komplexnejším riešením, ale on má teda iné, iné zdroje kapacít na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel s niečím, kde by sme sa posunuli ďalej v trestnej politike. A samozrejme aby presadil aj to, aby mal ľudí, ktorí takúto restoratívnu justíciu budú robiť, lebo ja sa dozvedám z tlačových besied ministra, že áno, možno dostane päť, potom desať ľudí, možno ich bude mať o dvadsať viac, ale my ich potrebujeme mať aspoň 300 na Slovensku takýchto ľudí. Aspoň 300 potrebujeme takýchto ľudí na Slovensku, s ohľadom na počet takýchto prípadov a máme ich zúfalo niečo nad hranicou 150. Takže ja na to upozorňujem, že popri všetkých slayádach a inom vyhadzovaní finančných prostriedkov, toto je absolútna nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu a aj efektívne vynakladanie prostriedkov v rámci trestnej politiky, lebo áno, je pravda, človek, ktorý skončí vo výkone trestu odňatia slobody, ten je drahý. To je už naozaj drahé, takže toto je lacnejšie riešenie, čo ponúkam a minister spravodlivosti to vie urobiť, pretože keby sa opýtal Zboru väzenskej a justičnej stráže, sú už na to vytvorené moduly, lebo ja som to ako ministerka spravodlivosti k tomu som viedla, pripravovala som, takže to nie je teraz, že sa to nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Ja môžem aj spomenúť, tie moduly sú v rámci projektu tzv. Šanca na návrat, Šanca 2. Sú to projekty spolufinancované Európskou úniou. Sú tam špecializované programy k finančnej gramotnosti, k rodine a vzťahom, k zamestnanosti, k životu v komunite, to všetko je dôležité, aby proste tým ľuďom sme dali šancu, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti a dali sme im, ukázali sme im cestu. Toto keď neurobíme a nebudeme to robiť včas s páchateľmi trestnej činnosti, ktorí ešte neskončili vo výkone trestu odňatia slobody, tak sa budem stále sťažovať len na to, koľko ľudí nakoniec skončí vo výkone trestu odňatia slobody, že máme preplnené väznice, ale dá sa to naozaj robiť inak. A to sa nedá urobiť tak, že teraz povieme, že ľudí neodsúdime na výkon trestu odňatia slobody. To sa tak nedá. To sa dá robiť skutočne tak, že s tými ľuďmi začneme pracovať. A preto si dovoľujem tu toľko o tom hovoriť, lebo mi to príde absolútne premrhaná kapacita ministra spravodlivosti. Zjavne má iné ciele, ako priniesť zásadnú zmenu do trestnej politiky na prospech nás všetkých. A osobitne aj v čase konsolidácie verejných financií, lebo toto je riešenie, ktoré nakoniec môže aj ušetriť tie financie, ktorú súvisia s trestnou politikou a sú určite lepšie preto, aby sme znižovali počet ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť. Takže ja v tejto súvislosti si len dovolím povedať, že vlastne tento komplexnejší návrh, by nebol teda len pre drobné krádeže, dá sa uplatniť, zopakujem, aj pre trestné činy, ktoré súvisia s napríklad s alkoholom za volantom, alebo s nejakou inou násilnou trestnou činnosťou, kde hneď nie je namieste, aby sme udeľovali výkon trestu odňatia slobody. Ešte raz zopakujem, nie je to žiadny krátkodobý trest odňatia slobody, to som si vypočula od viacerých, keď som to prvýkrát prezentovala. Nič také to nie je, to nie je pravda. Krátkodobé tresty nemajú zmysel, ale toto znamená naozaj koncepčná práca s páchateľom. A ukazuje aj zo zahraničia, že má reálne výsledky. Ja som navrhovala účinnosť vlastne takejto právnej úpravy so zhovievavosťou k ministrovi spravodlivosti k 1. júlu 2026. Takže naozaj, toto je splniteľný cieľ. Stále to má zmysel, má zmysel sa o tom rozprávať a vlastne stále by to mohlo vstúpiť do platnosti a účinnosti, s ohľadom aj na právnu úpravu, ktorú tu presadil minister spravodlivosti. Toto je naozajstné riešenie, ktoré nás posunie ďalej a nakoniec aj ušetrí finančné prostriedky. A teda na rozdiel od návrhu, ktorý predstavil aj pán poslanec Dostál, ktorý vlastne len znamená návrat k tomu pôvodnému, i keď lepší návrh, ako predložil pán minister, ten sme navrhovali, aby bol účinný ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale stále aj ten návrh má zmysel, pretože je lepšie postihujúci túto drobnú kriminalitu. A k tomu určite povie aj bližšie pán poslanec a vysvetlí, prečo to naše znenie tej právnej úpravy je lepšie. A ja si dovolím len k tomu pripomenúť, že vlastne pán poslanec pripomína, že ja som pripravovala obrovskú novelu Trestného zákona, ale aj trestného procesu a myslím si, že je dôležité to pripomenúť, že trestná politika potrebuje zásadnú zmenu, ale nielen v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. A preto ja som robila zmenu dôslednú ruku v ruke nielen to, ako trestať a za čo trestať, ale aj to, ako trestne stíhať, pretože nie je pravdou, nie je pravdou, že by sme sa priblížili k európskym štandardom, nie, nie, my sme sa vzdialili od európskych štandardov. A ja osobitne pripomeniem, čo sa týka Trestného zákona, misiu, ktorá sem prišla v rámci skupiny GRECO, to je vlastne medzinárodná misia, ktorej súčasťou my sme. V rámci tejto skupiny štátov GRECO, ktorá sa osobitne zameriava na to, ako štáty postihujú korupciu. No, keď sem prišla táto misia začiatkom leta minulého roku, tak na tom stretnutí som bola aj s vládnymi poslancami. Bol tam myslím z ústavnoprávneho výboru viem, že tam bol pán Lučanský, neviem, či tam bol aj pán Tibor Gašpar a boli tam viacerí aj vládni poslanci a jedna z otázok, ktorú sme dostali ako Slovensko bola, od jedného z členov teda v rámci tejto skupiny GRECO, ktorí zisťovali, v akom stave máme právnu úpravu k postihovaniu korupcie, tak sa vlastne pýtali, že či by mohli bližšie povedať, na základe akých dát vláda urobila tieto zmeny. Tak nedostali žiadnu odpoveď. Opýtali sa, či teda mali dáta, čo to spôsobí pre živé veci, ktoré sú momentálne, teda ktoré v tom čase boli stíhané. Rovnako na to nedostali žiadnu odpoveď, čo musím povedať, že pre nich bolo pomerne šokantné. Následne sa opýtali, že či teda sú si vedomí, že európske a vôbec medzinárodné štandardy, ktoré súvisia s postihovaním korupcie smerujú k tomu, že premlčacia doba, pre vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa mala predlžovať, pretože postih týchto trestných činov sa ukazuje, že je pomerne zložitý a preto treba nechať vyšetrovateľom dlhší čas nato, aby tieto trestné činy vyšetrovali a preto teda, že vôbec nerozumejú, na základe akých záverov dospel štát Slovenskej republiky k tomu, že treba tieto lehoty pre vyšetrovateľov skrátiť. Takže v skratke. Osobitne vlastne z tejto misie bolo jednoznačné, že ak sa bavíme o nejakých európskych štandardoch v súvislosti s postihom korupcie, Slovenská republika sa vybrala opačným smerom. Nie k tomu, aby sme sa priblížili európskym štandardom a medzinárodným štandardom, ale naopak, aby sme sa im vzdialili. To, že je to tak jednoznačné je zrejmé aj z postupu nakoniec Európskej komisie, ktorá nakoniec trestné činy, ktoré súvisia s postihom korupcie, kde sa jedná o európske peniaze, tak trvala na tom, že sa musíme vrátiť k pôvodným trestným sadzbám, teda k tým vyšším a rovnako aj k lehotám, ktoré sú pre vyšetrovateľov boli dané, teda k tým dlhším, ale osobitne z tejto misie vlastne bolo zrejmé, že ak sme chceli niečo urobiť pre postihovanie korupcie, mali sme predĺžiť lehoty pre vyšetrovateľov, pretože je to zložitá trestná činnosť a je dôležité, aby vyšetrovatelia mali priestor a čas riadne tieto korupčné trestné činy objasniť a vyšetriť. Takže to si dovolím teda k tým európskym štandardom a ešte si dovolím k nim teda doplniť a vrátim sa k tomu, prečo som to hovorila v súvislosti s mojimi návrhmi ako ministerky spravodlivosti, že ja som dávala dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu.
=====
Skryt prepis
