Vážení páni poslanci, vážený pán minister. Naozaj, ja chcem oceniť na úvod môjho vystúpenia procesne, že aj som to spomenula včera, pán minister, že si vážim, že sú určité pravidlá v rámci rokovania. Vy ste jeden z ministrov, ktorý ich naozaj rešpektuje a sú veci, ktoré si vážime, že tak to je aj, že nielen to, že máme aj nejaký očný kontakt, že ste na mieste navrhovateľa, ale že aj vystúpite vecne k tomu, čo sa prediskutováva. Nemusíme na...
Vážení páni poslanci, vážený pán minister. Naozaj, ja chcem oceniť na úvod môjho vystúpenia procesne, že aj som to spomenula včera, pán minister, že si vážim, že sú určité pravidlá v rámci rokovania. Vy ste jeden z ministrov, ktorý ich naozaj rešpektuje a sú veci, ktoré si vážime, že tak to je aj, že nielen to, že máme aj nejaký očný kontakt, že ste na mieste navrhovateľa, ale že aj vystúpite vecne k tomu, čo sa prediskutováva. Nemusíme na všetko mať rovnaký názor, ale v tom je nejaká kultúra a vyjadrujem k tomu rešpekt a chcem vám dať kredit a poďakovať za to. Lebo sa to miestami javí, ako keby to bolo vzácne. Takže my si to, my si to naozaj vážime. Teraz k samotnému návrhu. Samotný návrh, ktorý vlastne predkladáte, je návrhom, ktorý má priniesť transpozíciu európskej smernice a máte pravdu. V tej súvislosti, že to, čo vyžaduje samotná európska smernica, a to je zamedziť šikane tým sporom, ktoré prichádzajú zo zahraničia a súvisia s ochranou osôb, ktoré sa zapájajú do verejnej účasti. To znamená, môžu to byť rôzne mimovládne organizácie. Áno, potenciálne to môže byť aj novinár zo zahraničia, ktorý poukazuje na nejaký vážny spoločenský problém a ten, koho sa týka takéto poukazovanie problému, tak v tom, by som povedal, v tom napätí vzájomnom môže byť v slabšom postavení. A môže dôjsť k zneužitiu toho postavenia spôsobom, že sú podávané šikanózne žaloby, tie sú podávané na rôzne nemajetkové ujmy naozaj vo veľmi veľkých výškach a to môže naozaj mať za cieľ tú šikanu, aby dané osoby, ktoré sa zapájajú do toho verejného života, poukazujú na veci, ktoré by mohli pomôcť nejakej náprave a vyriešeniu nejakých spoločenských problémov, ale nemajú také silné finančné zázemie, že môžu byť od toho odrádzané. A že v konečnom dôsledku nemusia prehrať daný spor, danú nemajetkovú ujmu, ale už to, že ten spor začne a vytiahne na tej druhej strane, sú silní právni zástupcovia, že im hrozí vlastne úhrada nejakých vysokých takýchto nemajetkových újem, môže ich to samozrejme primerane vystrašiť. A aby sa veci diali vo verejnom záujme, tak je tu vlastne tlak aj v rámci toho európskeho priestoru, aby k takémuto zneužívaniu toho vlastne nerovného postavenia nedošlo, aby sa veci vo verejnom záujme vlastne riešili a nevytvárali sme na takúto šikanu priestor. Súčasne aj v rámci toho európskeho priestoru vy sám viete, že vlastne samotná Európska komisia odporúča, aby dané krajiny to neriešili iba pri takýchto žalobách zo zahraničia, ale že v rámci toho verejného dobra je dobré, aby si to vyriešili Riešili a nevytvárali sme na takúto šikanu priestor. Súčasne aj v rámci toho európskeho priestoru, vy sám viete, že vlastne samotná Európska komisia odporúča, aby dané krajiny to neriešili iba pri takýchto žalobách zo zahraničia, ale že v rámci toho verejného dobra je dobré, aby si to vyriešili tie krajiny aj vnútroštátne. Bohužiaľ, na tej európskej úrovni nedošlo ku konsenzu, aby tá európska smernica znamenala vlastne dohodu, že tie všetky štáty nebudú to riešiť iba s ohľadom na podnety zo zahraničia, ktoré prichádzajú, ale že to majú riešiť aj na takéto podnety, ktoré by smerovali zvnútra. No. A to vlastne, samozrejme, na to tu poukazovala aj pani kolegyňa, že kľúčovo najviac takýchto šikanóznych žalôb bude, samozrejme, v domácom prostredí a súvisiacich veľmi pravdepodobne aj s domácou politikou, že sa to týka predstaviteľov nevládnych organizácií, ale aj novinárov. Nemusí sa vždy jednať o vydavateľa. To vám rozumiem, že vydavateľ silného, ak sa jedná o silné vydavateľstvo, môže mať silné právne zázemie a to tam priamo nemusí rovno dôjsť k tomu nerovnakému postaveniu, ale ak sa jedná o vydavateľstvo s menším finančným zázemím, o novinára, ktorý nemá silné zázemie a môže ísť o novinára na voľnej nohe, ktorý na veci poukazuje a môže poukazovať na problémy, ktoré sa týkajú či už developerov, alebo nakoniec aj politiky, kde proste nebude mať také finančné zázemie, aby takýmto žalobám bez nejakej naozaj vážnej obavy mohol čeliť. Takže to odporúčanie, aby sme si to vyriešili aj doma, je absolútne na mieste a zjavne tá právna úprava, ktorá bola prijímaná na Ministerstve spravodlivosti, tak bola s týmto cieľom, aby sme v tom verejnom dobre naozaj chránili to verejné dobro a nikoho sme neodrádzali doma na Slovensku, aby poukazoval na spoločenské problémy, aby sa nezneužívalo to právo voči nim. Zjavne v legislatívnom procese ste boli dovedení k tomu, aby ste to pozmenili a zúžili ste to iba na tú časť, ktorú vyžaduje európska smernica a už sme to nerozšírili na tie najčastejšie problémy, ktoré s tou šikanou tu máme. A ja si v tejto súvislosti dovolím upozorniť, že nesedí to, čo hovoríte, že to rieši čl. 5 Civilného sporového poriadku, lebo ten ste spomínali. Máte pravdu, že ten súvisí s takým základným pravidlom o zneužití vlastne tých prostriedkov v civilnom procese, lenže samotné toto ustanovenie hovorí, že vlastne treba hľadať v tom zákone tie nástroje a ten rozsah, ktorý na tú ochranu ten zákon dáva. No a na tieto prípady ten zákon veľmi tú ochranu nedáva. Tak ako to hovoríte sám v dôvodovej správe, máme už v rámci domáceho prostredia takúto ochranu pre pracovnoprávne spory, pre diskriminačné rôzne žaloby, ale pre oblasť ostatnej účasti, pre ľudí, ktorí vstupujú do verejného priestoru a poukazujú na takéto spoločenské problémy, osobitne na ľudí z nevládnych organizácií, vlastne nemáme takúto právnu úpravu. To tak jednoducho nie je. To znamená, áno, tu ste rezignovali na túto ochranu v domácom prostredí a rozhodli ste sa to riešiť iba pre tie cezhraničné spory, ktorých teda môže byť zúfalo málo, ak nie žiadne. Takže istým spôsobom ako celá tá právna úprava je zameraná na niečo, čo síce máme urobiť v tom európskom priestore, ale je otázne, či vôbec niekedy sa naozaj uplatní, a v tej oblasti, kde to fakt treba a pomohlo by nám to doma, tak tam ste na to rezignovali. Tak to je. Máte pravdu, že je to v súlade s európskou smernicou, ale rezignovali ste na to riešiť ochranu takýchto aktivistov, ľudí, ktorí sa zapájajú do toho verejného života, nemajú takúto silnú ochranu a takéto zázemie finančné. Na to ste rezignovali, na ich vlastne ochranu v ich slabšom postavení. Ale k tomu už povedala veľa aj kolegyňa predtým a tak, ako spomenula, predpokladám, že v tom je aj pozmeňujúci návrh kolegov z opozície, doplniť tam takúto právnu úpravu aj pre takéto vnútroštátne žaloby. Ja si dovolím, povedala som k tomu, o čom je ten kľúčovo samotný zákon, o ktorom vlastne teraz máme diskutovať, ale ako ste sa nám uviedli vo vašom úvodnom slove, tak týka sa ešte ďalšej veci, ktorá vyplynula z legislatívneho procesu, a to je na podnet Ministerstva vnútra upravuje zmena pravidiel v konaní pred súdom aj tzv. kontumačný rozsudok, rozsudok pre zmeškanie, a ja si dovolím k tomu povedať zopár slov. Čo je rozsudok pre zmeškanie, o ktorom hovoríme, že javí sa, že bol robený na podnet ministra vnútra, keďže sám má problém s rozsudkom pre zmeškanie. Prehral spor, má zaplatiť vysokú nemajetkovú ujmu vo výške viac ako 100 000. Treba si možno pripomenúť aj, s čím súvisel tento spor, súvisel s jeho výrokom smerom k vyšetrovateľom, ktorých, ja už si teraz nemám tu presne pred sebou ten výrok, ale súvisel s tým, že ich vlastne prirovnal k mafiánom, černákovcom, a pričom sa nejedná o osoby, ktoré by boli akokoľvek odsúdené a mohli by sme o nich hovoriť ako o zločincoch. To znamená, že ten výrok zjavne, aj bez toho, aby sme, ja si myslím, že mohli mať k tomu nejaké ďalšie zložité právne posúdenie, je zjavné, že hovoriť o niekom ako černákovcovi, zločincovi a nemať k tomu rozsudok o odsúdení, že to asi nesedí. Takže aj keby sme mali k tomu nejakú zložitejšiu, väčšiu dôkaznú situáciu v súdnom konaní, asi môžeme všetci predpokladať, ako by to asi dopadlo, keďže k dnešnému dňu žiadny rozsudok o vine zo zločinu vyšetrovateľov čurilovcov nemáme. Nemáme. Všetci o tom vieme, že nemáme. Všetci to sledujeme. A preto je zrejmé, že v danom čase, kedy taký výrok mal minister vnútra ako právnik ešte, treba povedať, že teda veľmi dobre vie asi aj posúdiť, čo hovorí právo a že asi nemôžem hovoriť o niekom, že je vinný a zločinec, keď nie je odsúdený, že asi tomuto veľmi dobre rozumie, skončil právnickú fakultu. Tak veľmi dobre vie, čo je to vina, čo je to nevina. Čo je to preukázaná vina, čo je to odsúdený, čo je to zločinec, mal takýto výrok. No a s ohľadom na tento výrok výsledkom je, že má za to zaplatiť nemajetkovú ujmu. Treba si povedať, že nie až takú vysokú, lebo sa jedná o skupinu vyšetrovateľov a na každého to vychádza, ja už si teraz presne nepamätám, ale 15 000 na jedného, to znamená, že tá suma sa vyšplhala, pretože tá skupina vyšetrovateľov je väčšia. Šiesti. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi. V tých detailoch, ale je to možno dôležité v tých detailoch, že ona, tá suma, sa javí teraz, že je veľmi veľká, ale vlastne, keď ideme bližšie a zistíme, o čom bol výrok a aký bol výsledok, že sa jednalo o šiestich vyšetrovateľov, každého 15 000, kto si trošku pozrieme rozhodovanie súdov v týchto veciach, kde je aj rozsiahle dokazovanie, tak môžeme dospieť naozaj veľmi ľahko k záveru, že vlastne tá výška vôbec nie je veľká. Vôbec nie veľká. A že mohol predpokladať pán minister, že takto to dopadne. A súčasne si možno povedať, že vlastne ako právnik asi veľmi dobre vie, ako také konanie prebieha a že toto by asi ten výsledok bol a jeho stratégia mohla byť: urobím všetko preto, aby som ten výsledok toho súdneho konania nikdy nemal. Lebo je právnik, je si vedomý toho výroku, vie, že odsúdení nie sú, vie, aká je judikatúra súdov, veľmi dobre vedel, toto by pravdepodobne takto dopadlo, keď budem komunikovať so súdom riadne a včas, veľmi rýchlo takýto rozsudok mať budem. Zaujalo ma to všetko. Osobitne ako minister, ktorý je zodpovedný za celú elektronizáciu, fakticky je pod ním takáto elektronizácia, ktorá súvisí s verejnou správou. Veľmi dobre vie, ako to funguje. Predpokladám, že keď sa rozhodol mať elektronickú schránku, urobil tak preto, že je pre neho lepšie, aby mu úrady doručovali do elektronickej schránky. Má to lepšie pod dohľadom, s tým súvisí celá elektronizácia. Ako keby mu to bolo doručované fyzicky poštou na miesto, kde sa nemusí vždy zdržiavať a naozaj tie lístočky sa môžu prípadne aj stratiť. Takže chcel mať nad tým dohľad. Vytvoril si elektronickú schránku. Tomu slúži ku cti. A možno predpokladať s ohľadom na tieto všetky skutočnosti, ktoré proste také sú. Minister vnútra, právnik, daný výrok, veľmi jasný, všetky súvislosti, že si možno myslel, že keď to nebudem otvárať, vidím, že mi niečo chodí, keď to aj videl, neurobil žiadny klik, aby to otvoril, že je to zo súdu, že to bude asi toto. Takže naozaj zvonku sa javí, že veľmi dobre vedel, čo mu chodí. Vyhýbal sa komunikácii so súdom. A myslel si, že to je tá najlepšia obhajoba a jeho riešenie strategické, že veď prieťahy na súdoch sú, bohvie kedy, ako, uvidíme. Zabudne sa, stratí sa. Ale tú prehru naozaj mohol čakať. Je to veľmi jednoduchý vlastne v tomto spor. A navyše ukazuje sa, že pri ňom ako pri osobe naozaj si nedáva pozor na tie výroky a naozaj povie hocičo hocikedy a je to zaujímavé a až naozaj nepochopiteľné, že ako právnik, ktorý si mohol uvedomiť všetky toho dôsledky. A teraz k tomu rozsudku pre zmeškanie a čo vlastne priniesol pán minister a zapracoval s ohľadom na podnet Ministerstva vnútra. Takže máme tu rozsudok pre zmeškanie, na základe ktorého už má platiť minister vnútra. Ministerstvo vnútra podá v rámci legislatívneho procesu návrh ministrovi spravodlivosti, ktorý rieši teda úplne niečo iné, ale je pravda, že v zákone o konaní pred súdom, kde sa nachádza aj právna úprava rozsudku pre zmeškanie. Je to pravda? Áno. Príležitosné okno. Prečo ho nevyužiť a neotvoriť aj ustanovenia k rozsudku pre zmeškanie. V tomto prípade úplne sedí, čo hovorí minister spravodlivosti, právna úprava, ktorú navrhuje a týka sa rozsudku pre zmeškanie, priamo neumožňuje nejaký nový opravný prostriedok pre ministra vnútra. To je pravda. To je pravda. Pravdou ale súčasne je, že vytvára ako keby nejaké argumentárium. Právna úprava nebola dobrá. Treba ju zmeniť. Sú tu v neistote osoby, ktoré môžu byť v súdnom spore a majú elektronickú schránku. A to si dovolím povedať, že tento základ nesedí a poviem aj z akých dôvodov a s ohľadom aj na to, čo povedal pán minister, som ho počúvala, že k čomu má vlastne dospieť tá zmena právnej úpravy, ktorá je vlastne pomerne jednoduchá, lebo vlastne tam, kde sa má vydať rozsudok pre zmeškanie a sú stanovené podmienky pre súd, že keď sú tie podmienky splnené, v zásade to znamená, že riadne a včas, či žalobca, či žalovaný, je upovedomený o tom, že je pojednávanie, nepríde, je poučený, keď nepríde, vlastne nebude takýmto spôsobom spolupracovať so súdom, môže dostať rozsudok pre zmeškanie, takéto poučenie dostane, on sa nedostaví, neospravedlní sa, zjednodušujem to, ale vytvára tým vlastne predpoklad, že môže byť vydaný rozsudok pre zmeškanie. Pán minister nevstupuje do tých podmienok, kedy sa môže vydať rozsudok pre zmeškanie. Pán minister svojím vstupom nevstupuje ani neupravuje to, pre aké prípady a žaloby možno vydať rozsudok pre zmeškanie. To sa nijako nemení. Hovorí vlastne len to, že tam, kde súd mal vydať rozsudok pre zmeškanie, mení sa na môže. Takže dáva súdu voľnú úvahu. Nemusíš. Ale môžeš. Tie isté podmienky, len zrazu tu máme voľnú úvahu pre súd. Môžeš. My súdu nehovoríme, keď dostaneš žalobu na ochranu osobnosti, nemal by si vydať rozsudok pre zmeškanie, lebo to tam nie je. To sa vôbec nemení. Bolo by absolútne legitímne, keby minister spravodlivosti prišiel a povedal by: „Myslím si, že v žalobách na ochranu osobnosti by nemal byť rozsudok pre zmeškanie.“ Nakoniec to tu často je povedané. Sú prípady, kde by to tak nemalo byť. Viem si predstaviť debatu, od určitej sumy to nie je na mieste, ale to sa tam nemení. To sa nemení. V tom nie je žiadna zmena. A ja som vyzvala viackrát aj pána ministra, že by som rada videla nejakú analýzu ohľadom počtu rozsudkov, ktoré boli vydané, v akých veciach, v akých veciach sa ľudia odvolali, žiadali zrušiť rozsudok, čoho sa týkali, v čom spočívali námietky. Nič také neexistuje. Dozvediem sa na výbore, že teda nejaká analýza je, ale asi to vyzerá len v slovnej podobe. Lebo sme ju nikdy nevideli. Len sa o nej hovorí, nič tam nebolo ukázané. Ja sa domnievam, že ak vstúpiť vlastne do tohto priestoru, naozaj nejaké vyhodnotenie dát by bolo na mieste. Asi to, že pán minister vnútra si neotvoril elektronickú schránku, by nemalo byť dôvodom pre takúto zmenu pravidiel. A môže byť všelijaká skutočnosť dôvodom na nejakú zmenu. Ale by mala byť naozaj zrozumiteľná. Takže ak teraz vo verejnom priestore je tu debata, že keď je tu nejaká žaloba na nemajetkovú ujmu, nie je na mieste, aby súd vydal v tom prípade rozsudok pre zmeškanie. Tak tu nie je taká zmena, ktorá by to neumožnila. Nie je. Rovnaká aj teraz, keď niekto dá žalobu na ochranu osobnosti, na nemajetkovú ujmu, nech sa páči, aj milión. Môže byť kľudne vydaný rozsudok pre zmeškanie. V tom nie je absolútne žiadna zmena. Takže darmo tu zaznievajú argumenty. V takýchto prípadoch by to tak asi nemalo byť. Súd to kľudne môže vydať. Súdu vôbec nie je povedané, že toto sú tie prípady, kedy by to nebolo vhodné. Dokonca ani v odvolacích dôvodoch, kedy by vlastne ten, kto by namietal, že podľa mňa v tomto prípade ste mi to nemali vydať, lebo je to vysoká suma a žaloba na ochranu osobnosti. Tu by mala byť nejaká dôkazná situácia. Tu by to malo byť predsa preukázané. Tu predsa vôbec nie je taká situácia, v ktorej bolo vhodné vydať rozsudok pre zmeškanie. Tie odvolacie dôvody sa nijako nemenia. Súd bude len riešiť, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku, teda bolo to riadne doručené, bol riadne poučený, ale vôbec nie to, či toto je prípad vhodný na rozsudok pre zmeškanie. Tam nič také nie je. A neprichádza do úvahy, aby zrazu súd povedal, že síce to nemám vôbec jasne napísané v dôvodoch odvolania, ale že zrazu povie: „No v tomto prípade by to tak nemohlo byť.“ Nemôžeme nechať taký voľný priestor na rozhodovanie odvolacieho súdu, že vlastne... Nič také nie je. A neprichádza do úvahy, aby zrazu súd povedal, že síce to nemám vôbec jasne napísané v dôvodoch odvolania, ale že zrazu povie: „No v tomto prípade by to tak nemohlo byť.“ Nemôžeme nechať taký voľný priestor na rozhodovanie odvolacieho súdu, že vlastne zákon mu nehovorí tomu súdu, že by to nemal vydať a zrazu odvolací súd povie, že podľa mňa tú voľnú úvahu si nemal, lebo zákon hovorí: môžeš. Bez brehu, môžeš. Absolútne žiaden limit, absolútne žiaden. Naozaj to tak je. Takže, ak si myslíte, že touto zmenou zákona ste naozaj zúžili ten priestor a nie je možné to vydať na žalobu na ochranu osobnosti, na nejakú žalobu na nemajetkovú ujmu a že nebudete musieť zaplatiť nejakú nemajetkovú ujmu, 100 000, 10 000, milión, nie je to pravda. Kľudne súd vám môže takýto rozsudok vydať. To len, aby sme v tomto vzájomne si tu boli jasní. A to aj je moja výčitka. Ja si viem predstaviť naozaj legitímnu debatu o rozsudku pre zmeškanie. Pani poslankyňa. Asi budete ešte pokračovať dlhšie, že budem pokračovať potom. Lebo je 19:00. Vetu, áno, samozrejme. Áno, dobre. No, s ohľadom na to, že môže sa čokoľvek udiať, tak ja by som v rámci poslednej vety len povedala, že podávam dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka konkrétne čl. 1, že sa vypúšťa bod 2, bod 3, bod 4. Tie súvisia s rozsudkom pre zmeškanie. To znamená, navrhujem všetky body vypustiť, lebo nás nikam neposúvajú. Vytvárajú voľnú váhu na niečo, čo ani nie je zrejmé, ako by mal súd použiť a v zásade nič nemenia. A ďalej navrhujem vypustiť v čl. 1 bod 1, k čomu ešte určite chcem povedať, a ten súvisí s návrhom 15-dňovej lehoty pre súdy vo všetkých veciach, to znamená aj vtedy, keď sa rozhodne napríklad akýkoľvek účastník deň pred podaním pojednávania ospravedlniť, nepovie súdu prečo a súd, keď si to chce dožiadať, že prečo a nechce, aby mu zmaril pojednávanie, tak vlastne nedávame tomu žiadnu možnosť. Takže mám tu dva pozmeňujúce návrhy, trvám na nich, boli riadne zverejnené. A ako som uviedla jednotlivé časti, ktorých sa týkajú, tak na nich trvám a v krátkosti som ich takto predniesla. Ďakujem pekne a následne doplním svoje vyjadrenie. Ďakujem. Ďakujem, čiže ukončili sme túto rozpravu pani poslankyne Kolíkovej. Keď budeme pokračovať, o tomto…
Skryt prepis