Videokanál poslanca

Pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ako vidím, času mám dosť. Môžem povedať všetko, čo treba. K téme navrhnutého zákona a budem sa snažiť byť veľmi vecná, lebo samotný zákon je o probačných mediačných úradníkoch. Ja o tom budem rozprávať. A o vlajkovej lodi celej hanebnej novely trestných kódexov – restoratívna justícia, lebo keď si pozrieme dôvodovú správu k tomuto zákonu. Restoratívna justícia je, dá sa povedať, ako rúško a naozaj veľmi chvályhodný cieľ, na ktorom ja by som povedala, že sa zhodli všetci ministri spravodlivosti, že je dôležité budovať restoratívnu justíciu. A ja skúsim vysvetliť, čo to je. A prečo súčasne si myslím, že je pokrytectvo tejto vlády hovoriť, že ju robí, lebo keby ju robila, tak by sme niektoré veci aj vo verejnom priestore videli inak. Kľudne si pozrite dôvodovú správu, pozrite si tú všeobecnú časť hneď na začiatku. Je to, myslím, hneď na prvej strane, je tam veľmi pekná formulka, čo je restoratívna justícia. Restoratívna justícia je o tom, že v rámci trestného práva pri určovaní viny pri páchateľovi by sme sa mali osobitne sústrediť na vzťah páchateľa k poškodenému. K náhrade škody, k náhrade ujmy, že to by malo byť, ako by som povedala, kľúčové motto trestania páchateľov, aby sme naprávali ten vzťah k tomu porušeniu, ku ktorému došlo v spoločnosti. Keď sa bavíme o ublížení na zdraví a čo o ujme na živote, to sú naozaj veľmi ťažké veci. Do toho by som teraz nešla. Ja by som ostala skôr v tej majetkovej rovine, nakoniec aj samotná hanebná novela trestných kódexov – ale poviem aj k tomu, lebo aj o tom sa dá hovoriť a to samozrejme tiež súvisí s restoratívnou justíciou. Ale to, čo si myslím, že môže byť zrozumiteľné pre nás všetkých. A pracujeme s tým vo verejnom priestore a súvisí s tým aj pochopenie, nepochopenie vlastne trestnej politiky, ktorým smerom sa uberá táto vláda a potom aj niektorých rozhodnutí o vine a treste a sú k tomu naozaj rôzne, rôzne komentáre. A podľa mňa je dôležité si v tom trošku robiť poriadok a ja budem len rada, keď vystúpi aj minister spravodlivosti. A rada by som využila vlastne debatu o tomto zákone naozaj o tom, o čom je restoratívna justícia. A či skutočne je tu úprimný záujem na tom, aby sme ju robili? A ja si dovolím povedať, že keby sme ju robili, ako by to asi vyzeralo aj v zákone, aj v materiálnom pokrytí a prečo ja si osobne myslím, že ju nerobíme. Sa táto vláda len tvári, že ju robí, ale ju v skutočnosti nerobí. A skúsme aj pomenovať, kde by sme videli a ako by sme to videli, keby to naozaj robila. Ja som sa snažila priebežne na to upozorňovať, ale teraz si myslím, že je naozaj ten priestor, kedy môžem, a priamo to súvisí s návrhom zákona, skúsiť vysvetliť, v čom je moja kľúčová námietka, keď sa tu rozpráva o restoratívnej justícii a ja ju tu nevidím. A že to považujem za pokrytectvo, že tu vôbec táto vláda rozpráva o restoratívnej justícii. A som rada, že sú tu aj predstavitelia KDH. Lebo v jednej veci, v ktorej som mala naozaj absolútnu zhodu s ministrom spravodlivosti Karasom, bolo to, že pre zavedenie restoratívnej justície okrem iného sú veľmi dôležití ľudia. Že to musia byť ľudia v systéme, ktorí sa o tú restoratívnu justíciu starajú. Ktorí naozaj sa snažia napraviť ten vzťah medzi poškodeným, medzi páchateľom. A dohliadajú na to, či k náhrade škody došlo. Či sa urobili všetky obmedzenia a všetky opatrenia, či sa im učinilo zadosť, ktoré povedal súd, že treba spraviť a že niekto na to dohliada. Lebo musíte vedieť sami, nemusíme chodiť ďaleko. Môžeme začať pri tom, tí, čo sme rodičia, ale keď nie sme rodičia, tak sme boli deťmi. Keď nám niekto niečo povie, aby sme niečo urobili a nikto sa nestará, či to bolo urobené, tak každý máme nejaké iné štandardy, podľa ktorých si vyhodnotíme, ako sme boli vychovaní, či to splníme alebo nesplníme. Takže, ak to myslíme vážne, musí to byť nejaký systém dohľadu. Niekto, kto povie: splnilo sa, nesplnilo sa. A keď sa nesplnilo, možno by mali byť aj nejaké sankcie. A keď na niečom naozaj štátu záleží a myslí to vážne, tak musí mať na to ľudí a musia byť na to pravidlá. Ja hovorím, nie sú ľudia a nie sú pravidlá. A teraz poviem, o tých ľuďoch som už hovorila veľa a ja sa k tomu vrátim ešte. Ale, aby sme rozumeli trošku aj ja, a teda to moje porozumenie – nemyslím si, že vy by ste nerozumeli, ale aby v tomto nebolo nedorozumenie. Ale že z môjho pohľadu toho porozumenia, aj keď si pozriete, o čom je restoratívna justícia, to, čo si myslím, že je veľmi zrozumiteľné, ja si to dovolím pri daňových trestných činoch. Pája cez pája. Daňový trestný čin, je odsúdený, označený za vinného. Ostane pri podmienke, dostane sankciu pokuty. 150 000 škoda. Deklarovaná, jasne sankcia 10 000. Ako je to možné? To sa fakt oplatí? No toto je problém. Problém je ten, že my v rámci trestného práva nemáme vytvorený mechanizmus, aby páchateľ, keď je uznaný za vinného, rovno súd povedal, že má zaplatiť škodu. Akú? Nemáme na to ustanovenia v trestnom procese. A to je naozaj kľúčový problém. Na ktorý upozorňovala aj európska prokurátorka, že my vlastne v rámci toho procesu o určovaní viny a určovaní trestu nemáme do toho vôbec zapojený mechanizmus určovania škody. Sudcom sa do toho samozrejme veľmi nechce. Lebo počas toho rozhodovania, či sa stal alebo nestal trestný čin a kto je vinný, museli by aj ustáliť tú škodu presne, čo niekedy je trošku zložitejšie, a naozaj jej povedať, že ju má celú zaplatiť. To by sme museli naozaj od tých sudcov chcieť, ale to je veľmi dôležité. A k tomuto chýbajú ustanovenia v trestnom procese. A toto je kardinálny problém. Lebo potom darmo hovorí, ja som počula viackrát aj pána podpredsedu Gašpara, že veď nie je pravdou, keď je niekto odsúdený za daňový trestný čin a dostane sankciu len 10 000, že tých 150 000 nemusí zaplatiť. No, ale to je otázka, či zaplatí. Lebo je odkázaný na občianskoprávne konanie, kde štát sa musí domáhať takejto náhrady škody. Čo nevieme, ako dopadne. A či bude z čoho? Či došlo k zaisteniu majetku, ako to bolo, nahradil, nenahradil? To, o čom hovorí restoratívna justícia, je, že štát by sa mal v prvom rade usilovať už v tom trestnom konaní, aby sa ustálila škoda. Že ju má zaplatiť. A už tam ustáliť: ak nezaplatíš, tak sa ti to odrazí na tvojom treste. Nezaplatíš? Kľudne môže byť nie podmienka, ale nastúpenie do výkonu trestu. Proste musí tu byť mechanizmus predsa, aby tu ľudia, ktorí páchajú trestné činy, za to zaplatili, aby to bolo odstrašujúce. Naozaj, ako je odstrašujúce, že niekto okradne štát a sankcia je menšia ako to, čo ho okradol. To ja si myslím, že všetci vieme, že takto to predsa nemôže byť a nesedí to. Tak ak naozaj chceme. A ja nehovorím iba voči štátu, ale aj človek, keď je okradnutý. Tak keď nechceme, aby sa tu páchali trestné činy, aby to bolo odradzujúce, nejde o to, aby ľudia boli v base. Ja mám na tom absolútnu zhodu. Tu nejde o to, aby ľudia boli v base. Tu ide o to, aby sme naprávali tie škody, ktoré nám páchajú páchatelia trestnej činnosti. Keď páchateľ bude vedieť, že sa mu teda naozaj vôbec neoplatí páchať trestné činy, že on to určite zaplatí. A naozaj ten sudca mu to spočíta. A nie bohvie kedy a či ešte on bude mať nejaký majetok, lebo ho celý rozpustil kadetade. A tomu nemôžeme dať predsa príležitosť. To znamená, my musíme v tom trestnom konaní byť efektívni. V tom štáte musíme jeden návrh. Takže ja hovorím, že je pokrytecké tu rozprávať o restoratívnej justícii a nemať v trestnom práve procesy, pri ktorých hovoríme, že restoratívna justícia je na to, aby páchateľ nahradil škodu, keď my to po ňom v tom trestnom konaní vôbec nechceme. Naozaj vôbec nechceme. To znova len ustálime vinu. Dáme nejakú sankciu, ktorá sa nevyrovná tej škode a odkazujeme ho, náš štát, na toho poškodeného, tam si to vymáhaj. No ako sa cítia tí poškodení? Čo myslíte? Ako sa cíti poškodený? A ako sa cíti štát? Tak ministerke financií mu chýbajú peniaze. Tak osobitne by sme sa mali predsa starať o toto, aby tu daňové podvody, daňové trestné činy sa nikomu neoplatili. Ak niekto chce to domáce väzenie, čo teda naozaj tie trestné zákony sú teraz veľmi, veľmi k tomu láskavé, tak nech aspoň máme plnú kasu. Nech aspoň máme plnú kasu. Tak to nastavené nie je. Takže naozaj, kto tu rozprával o restoratívnej justícii a nenapraví trestný proces, že s vinou bude jasne stanovené, aká je škoda a treba ju zaplatiť v rámci trestného konania. A keď to nezaplatí, tak štát dohliada v rámci trestného konania na to, že sa mu to naozaj neoplatí, že sa mu premení trest napríklad na trest odňatia slobody. Takže sa mu naozaj neoplatí nezaplatiť takúto škodu. Tak musí byť nastavený systém a potom kľudne, nech sa páči. Nech sú prípadne aj ľudia aj na slobode aj za závažnejšie trestné činy majetkové, ale musí byť jasné, že tá škoda sa musí zaplatiť. Sa musí zaplatiť. A takto ten systém nastavený nie je. A preto samozrejme nie je vôbec zrozumiteľné pre ľudí, ako je to možné, že máte odsúdených za tie závažné trestné činnosti s majetkovými škodami a sankcia sa nijako nerovná tej ujme na škode, ktorá bola spôsobená. Takže to si dovolím k tej časti, ktorá nám naozaj chýba v trestnom procese. A preto restoratívna justícia v tej hanebnej novele trestných kódexov žiadna nebola. Žiadna nebola. Ja, keď som pripravovala trestný proces, túto veľkú novelu, tak samozrejme, že sme rátali s tým, že takáto právna úprava tam musí byť. Ktorá nám chýba v trestnom procese. A preto restoratívna justícia v tej hanebnej novele trestných kódexov žiadna nebola. Žiadna nebola. Ja, keď som pripravovala trestný proces, túto veľkú novelu, tak samozrejme, že sme rátali s tým, že takáto právna úprava tam musí byť. Tam musí byť. Ja som sa tešila pri ministrovi Karasovi, že ten určite rátal s tým, že tam musia byť ľudia. No bez ľudí sa to nedá. To znamená, na jednej strane musia byť pravidlá, že škoda sa musí zaplatiť. A potom štát môže byť láskavý pri tej ostatnej sankcii. Ak je jasné, že škoda je uhradená. A na druhej strane musia byť ľudia, ktorí pracujú pre štát, ktorí nad týmto dohliadajú, že naozaj k náhrade tej škody dôjde a keď sú tu nejaké iné obmedzenia pre tohto páchateľa, tak naozaj sa na to dohliada, že tie sú rešpektované, a keď nie sú, no tak za to môže byť samozrejme aj nejaká iná premena, napríklad podmienky na výkon trestu väzenia slobody, hej? Lebo inak to nefunguje, inak to nie je efektívne. Inak sa ľuďom oplatí nerešpektovať právo a páchať trestné činy, osobitne majetkové. Tak to máme nastavené. Takže to, čo teraz tu máme, máme tu krásne formulky o restoratívnej justícii, ale ona neexistuje, neexistuje. Darmo budeme precizovať činnosti, ktoré robia probační a mediační úradníci, keď nie je jasne povedané, že páchateľ má zaplatiť škodu a ani ho k tomu nevedieme, a keď nemáme dosť ľudí, aby tí ľudia na to dohliadali. Ja som viackrát vyzývala pána ministra spravodlivosti osobne pri hanebnej novele trestných kódexov. Keď hovorí o restoratívnej justícii, kde sú tí ľudia? Kde sú tí ľudia? Ja budem rada, keď pán minister vystúpi a povie, koľko ich máme teraz. Ja neviem, možno máme 150, 160 probačných a mediačných úradníkov. No, budem rada, ale vieme, že mala by tu byť nejaká meta 300. Nevidela som v materiáli vôbec, že by to malo takýto dopad, že by sme vedeli, že je tu takáto vízia, že by sme vedeli, kedy sa naplní, ale nemôžeme predsa my otvoriť bránu väzníc a byť láskaví k páchateľom, nechcieť po nich, aby zaplatili škody a nemať ľudí na to, aby dohliadali vlastne nad tým, že sa bude rešpektovať to, čo povie súd v trestnom konaní. Lebo my tu nemáme ľudí a nemáme tu pravidlá, aby sa platila škoda. Potom to nie je restoratívna justícia. Naozaj. Potom sú to naozaj prázdne sľuby a prázdne reči o tom, že tu niekto robí restoratívnu justíciu. Že v tomto materiáli mi chýba, ak sa bavíme o restoratívnej justícii, zmena trestného procesu, kde bude jasné, že škoda sa musí zaplatiť. A škoda sa musí vyriešiť v trestnom konaní a je tam jasný mechanizmus, že ten páchateľ zaplatí tú škodu a ak nie, tak sú k tomu nejaké ďalšie následky, ktoré sú pre neho samozrejme negatívne. Musia tam byť ľudia, ktorí tu tiež chýbajú, aby sme ich mali dostatok, aby sa mohlo toto vykonávať v mene štátu a mal by tu byť aj nejaký orgán, ktorý sa o to stará. To, čo máme súčasťou tohto materiálu, je, že sa tu ruší rada, ktorá je nejaká zastrešujúca, koordinujúca, vlastne takýchto probačných a mediačných úradníkov, a ja tam nevidím. Nevidím tam nejakú víziu. Čo vlastne, ako vlastne, kto bude zastrešovať probačných a mediačných úradníkov v rámci Slovenska, koľko vlastne ich má byť, aby naozaj tá restoratívna justícia tu skutočne fungovala. To tu jednoducho nie je. Žiadna vízia tu nie je k tej restoratívnej justícii. Sú tu len prázdne slová. Takže máme tu nejaké spresnenie toho, čo probační a mediační úradníci majú robiť, ale máme ich málo. A nie je tu povedané vôbec, že ten páchateľ má tú škodu zaplatiť a ako. Tak potom sa o restoratívnej justícii naozaj, naozaj nedá rozprávať. A potom sa nemôžete diviť, že ľudia sú nespokojní a nerozumejú žiadnemu rozsudku o vine a treste, keď nie je zrejmé, že ten páchateľ tú škodu aj zaplatí. A nerozumiem, ako je možné, že sú tu státisícové škody voči štátu. Nerozumejú tomu. A človek ostane na slobode. Nevie sa, kedy zaplatí škodu. A má naozaj smiešnu finančnú pokutu. Tomu sa nedá rozumieť. A ja súčasne hovorím, ja nie, ja naozaj nemám žiadne krvavé oči, aby tu ľudia boli v basách alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Vôbec nie. Vôbec nie. Povedzme. Ale musí byť nastavený ten proces tak, že sa to neoplatí. Že áno, až na konci má byť tá vyhrážka trestom odňatia slobody. Ale keď my nič neurobíme k tomu, aby ten páchateľ bol motivovaný, odsúdený, zaplatiť tú škodu, že to odkážeme na nejaké občianskoprávne konanie na neviem kedy, tak toto nie sú žiadne odradzujúce postupy a samozrejme potom ani žiadna odradzujúca sankcia. A to je aj jasná výtka práve z Európskej prokuratúry. To nie je len o tom, či máme a kým ma metresty. To nie je len o tom. Osobitne tá výtka je, že nemáme tu vytvorený mechanizmus na to, aby tí páchatelia zaplatili tieto škody. Nemáme. Je to naozaj v rámci Európy, to sa nedá vôbec hovoriť o žiadnom štandarde. Lebo to je veľmi neštandardné, že v rámci trestného práva odíde páchateľ, ktorý spôsobí obrovské škody. A nie je, nie je zrejmé, že tú škodu má zaplatiť a kedy a v akom režime a že sa k tomu neodvíja sankcia. Lebo akonáhle odkážeme toho páchateľa na nejaké ďalšie konanie mimo trestného režimu, tak my nevieme, ako to konanie dopadne a nevieme, kedy zaplatí, ako zaplatí, keď sa tu neodvinie tento vzájomný vzťah. A to nemôže byť v náznakoch. To musí byť úplne jednoznačné. A keď to chceme mať jednoznačné, tak to jednoducho spadá do trestného procesu. A tam takáto právna úprava jednoducho nie je a chýba. Ja budem veľmi rada, keď k tomu pán minister povie, ja tam takúto žiadnu právnu úpravu nevidím a preto, preto, môžeme sa tu o tom dohadovať, že by možno súdy mohli, či idú do toho, nechce sa im, neviem ako. Možno by sme tam našli nejaký priestor, ale my vidíme, aké sú tie rozsudky v tom verejnom priestore. My to vidíme. Takže je zrejmé, že je tu problém. Pretože nie je v poriadku, aby niekto dostal za majetkovú škodu, ktorá je jasná v státisícoch, aby neodišiel zo súdu s tým, že tú škodu má v nejakom režime zaplatiť a že sa od toho tá celá sankcia odvíja. A že v rámci trestného práva už je to vyriešené. A samozrejme ideálne aj zaistený majetok. Na tom by predsa štát mal záujem mať. Nevidím tu ani jasné pravidlá. Nevidím tu ani ľudí a nevidím tú víziu. Nemôžeme skutočne s trestnou politikou narábať spôsobom, že budeme láskaví len a nebudeme vôbec efektívni. Ani vyšetriť. A ani mať odstrašujúci režim, osobitne k náhrade škody. Ja nehovorím o tom, že to musí mať drastické trestovanie slobody. To nehovorím. Ja hovorím, že tu musí existovať systém, že páchateľ trestnej činnosti majetkovej vie, že keď odíde s rozsudkom, odíde s jasnou náhradou škody. A podľa toho, v akom režime to zaplatí a kedy, odvíja sa jasne jeho sankcia, že sa mu neoplatí tú škodu nezaplatiť. A takto to tu nemáme. A potom naozaj ťažko o restoratívnej justícii hovoriť. Takže ja som zvedavá, samozrejme, s čím prípadne vystúpi pán minister. A ja verím, že nám povie tú víziu k procesu, k ľuďom, k celému organizačnému zabezpečeniu. Ja to v tomto materiáli nevidím a preto takto restoratívna justícia podľa môjho názoru naozaj nevyzerá a je to len pokrytecké, pokrytecké pokrytie s názvom, ktorý je pekný, je naozaj správny smer, ale toto je iba veľmi formálne zabezpečenie. Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi, pardon.