Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Ja si dovolím na úvod takú paralelu, že naozaj aj ja tu mám 55 minút dokopy s faktickými poznámkami. K zákonu, ktorý má tri odseky. Text je napísaný. Naozaj, ak by niekto pozeral. Toto je celý text zákona. Máme k tomu 55 minút v skrátenej rozprave. Predtým sme rokovali o zákone, ktorý mal 2000 paragrafov a mali sme rovnaký čas aj ja ako bývalá ministerka spravodlivosti. Preto sa stalo to, že aj počas rozpravy som chcela viackrát vystúpiť a už som nemohla, lebo som sa nemohla vyjadriť k prerokovanému Občianskemu zákonníku k 2000 paragrafom. Teraz máme zákon, ktorý by sa možno javil, že je to veľmi jednoduchá záležitosť, ja k tomu poviem viac. Dúfam, že mi tých 55 minút bude stačiť a to samozrejme musím myslieť aj na svojich kolegov, aj na to, že, ak sa čas vyčerpá, tak nie je možnosť žiadnych faktických poznámok. To znamená, nie je možné zasiahnuť nejakým spôsobom žiadnym príspevkom do debaty ani faktickou poznámkou. Je to naozaj absurdné, čoho sme tu boli účastníkom v predchádzajúcej rozprave a myslím si, že je dôležité na to poukazovať. A vraciam sa, ale teraz už samozrejme k predmetnému prerokovanému návrhu zákona v prvom čítaní. To znamená k tomu, aká je jeho filozofia. A aký to má zmysel? A rovnako navrhujem hneď v úvodnej časti vrátiť to späť na prepracovanie. A to preto, lebo nevidím zmysel, účel takejto právnej úpravy. A určite sa dá veľa vecí zlepšiť. Pre sudcov aj pre Najvyšší správny súd, ale tento zákon nás vracia späť a nič dobré neprináša. A ja si dovolím v tej súvislosti, lebo pán minister to aj uviedol. A musím povedať, že bohužiaľ podobne to uviedol aj na konferencii správneho súdnictva, kde bol samozrejme pozvaný, mal úvodné slovo, mne sa toho nedoprialo. Asi som toho veľa pre správne súdnictvo neurobila. Len som presadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a zriadenie správnych súdov, ale pán minister mal tu priestor, ale som rada, že samozrejme tu mali priestor aj ďalší. Predseda Najvyššieho správneho súdu, predseda Ústavného súdu, predseda, ktorý zakladal Najvyšší správny súd v Českej republike, súčasný predseda Najvyššieho správneho súdu v Českej republike. Takže naozaj tá konferencia bola vynikajúca, bola na úrovni a ja som naozaj vďačná, že som mohla byť toho súčasťou. A myslím si, že je veľmi dôležité o tom hovoriť aj to, čo povedal predseda Ústavného súdu. Justičná reforma, ktorá sa presadila v 20., v 21., bola najväčšia reforma, ktorou prešla justícia od vzniku Slovenskej republiky a nech sú akíkoľvek kritici, správne súdnictvo je naozaj dôležitá reforma, ktorá sa udiala. A prospešná pre justíciu. Bohužiaľ, od pána ministra sme si nič také nevypočuli. Vypočula som si iba samú kritiku aj smerom k sudcom Najvyššieho správneho súdu, ktorí tam priamo boli, ako keby oni niečo vykonali alebo vyparátili. Prišlo mi to skutočne nenáležité. A v tom mi chýba aj trošku slušnosť, nejakej kultúry medzi nami. Pretože žiadna konferencia k správnemu súdnictvu by nebola, a to si dovolím v tomto sa k tomu prihlásiť, ak by som ako ministerka spravodlivosti nepresadila zriadenie Najvyššieho správneho súdu a potom aj zriadenie správnych súdov v Bratislave, v Banskej Bystrici a Košiciach. Jednoznačne súhlasím s pánom predsedom Ústavného súdu, že je to významná reforma, ktorou prešla justícia, absolútne kľúčová preto, aby sme tu mali právny štát. Aby predstavitelia štátu vedeli, že v primeranom čase sa môže stať, že, ak vydávajú zlé rozhodnutia v rozpore so zákonom, v rozpore s ústavou, tak tu máme súdne inštitúcie, ktoré tomu urobia v dohľadnom čase nápravu a je to kľúčové, je to dôležité. Je to dôležité pre demokraciu, pre právny štát v Slovenskej republike. A tak je to vnímané, bohužiaľ, veľmi málo som si k tomu vypočula od pána ministra a možno preto aj prichádza tento zákon, že si myslím, že je tu zásadné nepochopenie o dôležitosti správneho súdnictva a o dôležitosti reformy, ktorá sa udiala súčasne samozrejme aj s ústavnou reformou. A ktorej súčasťou, absolútne kľúčovou súčasťou, bolo zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Myslím si, že trošku nekorektne pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, čo sa vlastne naozaj udialo, ako bol zriadený Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd bol vytvorený ako najvyššia súdna inštitúcia pre tzv. správne súdnictvo. To znamená, keď to tak zjednoduším, pre spory občana so štátom. To, čo sa ukazovalo od najnižších úrovní súdnictva, je, že neboli tu sudcovia, ktorí by sa špecializovali na túto oblasť práva, ktorá nie je naozaj jednoduchá, pretože to je od rozhodnutí daňových úradov, rozhodnutí stavebných úradov, rozhodnutí v oblasti životného prostredia, naozaj vlastne v celej sfére toho verejného života, kde vstupujú inštitúcie štátu do našich životov, vydávajú rozhodnutia, regulujú veci v štáte, no tak tam je potom rola toho správneho súdnictva, že, keď je človek presvedčený, že ten štát konal v rozpore so zákonom, tak sa obráti na súd a žiada nejakú nápravu, zrušiť rozhodnutie, prípadne chcieť nejaké predbežné rozhodnutie, ktorým by sa zastavili účinky toho rozhodnutia, a tam je veľmi dôležité, aby ten súd včas zohral svoju rolu. A, ak nemáme sudcov, ktorí sa venujú len tejto oblasti práva, tak je veľmi zložité, aby sme včas také rozhodnutie mali. Takže v tom spočívala jedna časť reformy, okrem toho, že prebehla reforma v oblasti rodinného práva a vôbec naprieč vlastne všetkými oblasťami, v ktorých sudcovia rozhodujú, aby boli špecialistami. Keď si chceme operovať oči, chceme ísť k očnému chirurgovi, keď si chceme operovať srdce, chceme ísť ku kardiochirurgovi, asi to nechceme naopak. To zabezpečovala veľká reforma v 20. rokoch, ktorú som si dovolila vtedy viesť ako ministerka spravodlivosti a vďaka naozaj všetkým koaličným partnerom, nech akokoľvek to bolo zložité, miestami to bolo veľmi zložité, že sa nám podarilo presadiť veľkú ústavnú reformu a potom aj veľkú reformu na zákonnej úrovni. A naozaj sa nám podarilo, že sudca, keď rozhoduje v rodinných veciach, v trestných veciach, v občianskych veciach, v obchodných veciach, mal by to byť sudca, ktorý naozaj iba v týchto veciach koná a rozhoduje a rovnako by tomu malo byť osobitne vo veciach, kedy sa borí so štátom. A tam k tomu boli zriadené správne súdy a Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd dostal do vienka ešte jednu významnú, obrovskú vec, a to je vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči predstaviteľom právnických profesií. Či sú to notári, či sú to exekútori, či sú to advokáti, či sú to sudcovia. Osobitne sa pristavím pri sudcoch, kde sa ukazovalo, že ten model, ktorý tu bol predtým na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, bol model, ktorý sa ukázal ako nástroj šikany. Kedy osobitne minister spravodlivosti mal vlastne pomerne silné postavenie v tomto, pretože je to zložka výkonnej moci. A naozaj, ak ten systém nie je nastavený dobre, už len podaním samotného disciplinárneho návrhu sa začne šikana, pretože, ak neskončí v primeranom čase disciplinárne konanie, no tak už samozrejme už len to, že je obvinený, že niečo neurobil, čo mal urobiť, už to je samozrejme nejaká miera utrpenia a nejaká miera tlaku, aby možno rozhodoval inak, správal sa inak, ako si predstavuje výkonná zložka. Je správne, že minister spravodlivosti má možnosť podávať disciplinárne návrhy, ale o to viac je dôležité, aby potom ten disciplinárny súd rozhodol v primeranom čase, aby sme mohli mať dôveru, že sú tam ľudia, do ktorých rozhodovania naozaj nikto nijakým spôsobom nezasahuje. To, čo priniesol Najvyšší správny súd, priniesol absolútnu revolúciu v disciplinárnom súdnictve. Zrazu veci, ktoré trvali roky. Naozaj roky, pomaly 10 rokov trvali niektoré disciplinárne konania, sa začali rozhodovať do pol roka. A to je absolútne kľúčové pre každého, kto je stíhaný. Aj v trestnom konaní si človek zaslúži, ak je voči nemu začaté trestné stíhanie, aby v primeranom čase skončilo. Preto treba aj tam urobiť množstvo zmien. Ale v disciplinárnom konaní, samozrejme, to platí rovnako. Ak stíhame sudcu, no tak je dôležité, aby v primeranom čase vlastne to rozhodnutie padlo. A toto bola absolútne kľúčová zmena, ktorú priniesla justičná reforma zriadením Najvyššieho správneho súdu, vytvorením profesionálnych sudcov, ktorí budú rozhodovať takéto veci. A stanovili sa samozrejme aj odporúčacie lehoty, aby také rozhodnutia padli do pol roka a naozaj vlastne tieto disciplinárne konania, aj to bolo súčasťou tejto konferencie, bolo to prednesené, zásadne, zásadne, revolučne vlastne začali končiť v primeranom čase. Dá sa povedať, že do pol roka vlastne všetky veci pomaly, ktoré boli aj staré, vo veľkej miere, veľkú väčšinu z nich Najvyšší správny súd dokázal veľmi rýchlo v nich konať a rozhodovať. A vlastne tento čas polročný platil aj pre všetky ďalšie veci, ktoré na Najvyšší správny súd prichádzali. Pretože to robili profesionáli, robili to sudcovia Najvyššieho správneho súdu, mali to ako vymedzenú časť z výkonu svojej sudcovskej pravomoci a naozaj, či to boli sudcovia alebo advokáti, exekútori, notári, keď tá vec prišla na Najvyšší správny súd, naozaj v dohľadnom čase tie veci sa skončili. V odbornej verejnosti k týmto rozhodnutiam, ak k nim boli nejaké výhrady, tak skôr boli výhrady, či nemal byť ešte prísnejší ten Najvyšší správny súd. Ale nezachytila som ani jednu výhradu, že by to rozhodnutie bolo príliš prísne. Bolo to samozrejme, súviselo to aj s tým, že rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v týchto disciplinárnych veciach, a budem sa venovať osobitne voči sudcom, platilo, že voči nim je možné odvolanie iba v tých ťažších veciach s tými ťažšími následkami, v zásade, keď malo ísť o stratu danej funkcie. Pán minister nastúpil a rozhodol sa, že urobí zásadné zmeny v rámci správneho súdnictva, s tým súvisí tento zákon, čo nám prináša. Ja budem hovoriť aj o sudcoch a v akej miere to má pomôcť. Alebo naopak, ja si myslím, že poškodiť. Ale už zasiahol do tohto disciplinárneho konania. Zasiahol do celého spôsobu tvorby samotných sudcov. Už to nemajú byť len tí profesionáli, ktorí sú v zásade tí, ktorí tvoria tú zásadnú zložku disciplinárnych senátov, pretože samozrejme vždy sú tam aj predstavitelia, ak sa jedná o advokátov, z advokátskej obce, z notárov, z notárskej obce, z exekútorov alebo akademici, ale pre sudcov kľúčovo platilo, že tú väčšinu tvorí tento profesionálny tím Najvyššieho správneho súdu. Ja som zvedavá veľmi, ako zmeny, ktoré priniesol pán minister už v inom zákone a zasiahol vlastne do celej tvorby disciplinárnych súdov, čo nám to prinesie v budúcnosti. Viem, že bol podaný návrh aj na Ústavný súd, či vôbec sedí vlastne tá zmena. Ale o tom sme tu mali iný zákon. Čím len chcem povedať, že bez toho, aby pán minister robil akékoľvek analýzy ohľadom správneho súdnictva, vyvodzovania disciplinárnej právomoci, pričom ukázalo sa v dátach, že naopak celá reforma priniesla pozitívne výsledky ohľadom vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti, že skutočne v primeranom čase sú tu rozhodnutia. Nedalo sa povedať o žiadnom rozhodnutí, dokonca ani ohľadom návrhu, ktorý ja som podávala na Najvyšší správny súd, že by Najvyšší správny súd rozhodoval v môj prospech ako bývalej ministerky spravodlivosti, skôr naopak. To znamená, neboli tu absolútne žiadne objektívne výhrady k tomu, že by Najvyšší správny súd nebol nestranný, nezávislý, že by nekonal absolútne profesionálne, zdatne, či už sa jedná o oblasť správneho súdnictva alebo o oblasť vyvodzovania disciplinárnej právomoci. Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastné Boli tu výmysly, na základe ktorých už došlo k jednému zásahu do tvorby disciplinárnych súdov. Z justície počujeme, že je tu obava zo zasahovania do spôsobu rozhodovania tým, ako je dnes zložená Súdna rada. Tá dostala osobitný priestor na to, aby si vytvárala vlastne a nanovo tieto disciplinárne senáty. Uvidíme, čo nám to prinesie. Ja som veľmi zvedavá. Som veľmi zvedavá. V akých lehotách budú tieto nové senáty rozhodovať? Pretože s tým, čím prišiel pán minister, je, že priniesol nám aj nové pravidlá, že vlastne ani všetci sudcovia Najvyššieho správneho súdu už nemôžu byť súčasťou takýchto disciplinárnych senátov. Ale o tomto všetkom sme už diskutovali. S tým už pán minister prišiel. Ale neprišiel na základe dát. Nie. Prišiel na základe nejakých svojich dojmov urobiť zmeny v niečom, čo fungovalo a ukázalo sa, že je to dobre nastavené. Teraz prichádza s ďalšou zmenou, ktorá má vlastne zmeniť zloženie Najvyššieho správneho súdu a tvrdí, že tu bolo nejaké netransparentné výberové konanie, na základe ktorého sa ľudia stali sudcami Najvyššieho správneho súdu pomaly. Ja som si vypočula, pán minister, že ste povedali, že, ktorí sa nestretli pomaly s právom. To ste povedali. Možno ste sa asi pomýlili, ale aj takéto ste mali. To ste zabudli dopovedať: v praxi. Ale ako keby sa s tým právom ani nestretli. No tak, keď sme si zobrali ako vzor Najvyšší správny súd v Čechách, tak by sme videli, že je veľmi dôležité a ukázalo sa, ako je to dobré, že sú tam ľudia z akademického prostredia, aj z iných prostredí, aj z praxe, ktorí predtým neboli sudcami, vytvorili vlastne ten Najvyšší správny súd v Českej republike a brali sme to ako náš vzor. Veď nakoniec aj zakladateľ tohto Najvyššieho správneho súdu, ako prvý predseda, pán Baxa, bol pozvaný na túto konferenciu. Keby ste sa s ním rozprávali, pán minister, tak by ste zistili, ako to bolo dôležité, že osobitne ten začiatočný tím bol takýto pestrý. Pre rozbeh celého Najvyššieho správneho súdu a pre tvorbu rozhodovacej činnosti. Takže je dobré, že je pestrý a povedal by vám to každý sudca Najvyššieho správneho súdu. Keby ste sa s nimi rozprávali, len vy ste mali príhovor na začiatok a potom ste odtiaľ odišli. Takže vy ste si, bohužiaľ, ani nevypočuli všetky príspevky, ktoré tu zazneli. A jeden z tých príspevkov osobitne bol k tomu, o čom vy tu rozprávate v dôvodovej správe. Vy tu tvrdíte, že Najvyšší správny súd je vlastne teraz ochudobnený a trpí asi nejakou chabou rozhodovacou činnosťou a judikatúrou, lebo tam neprešli všetci sudcovia oniekdajšieho správneho senátu Najvyššieho súdu, ktorých bolo v tom čase okolo 20, tak tu píšete, a prešli len deviati. A že teda tí ostatní, ktorí prišli, či už z prokuratúry, či už z advokácie, či už z akademického prostredia, tak tí sa nekvalifikujú na to, aby vedeli vlastne prinášať pre ten Najvyšší správny súd nejakú podobnú kvalitu. Tak dovolím si vám povedať, že keby ste počkali na tej konferencii, tak by ste zistili presný opak. Pretože pán podpredseda Najvyššieho správneho súdu, pán podpredseda, ktorý vlastne prišiel z Najvyššieho súdu, z toho správneho kolégia, o ktorom hovoríte, že to je to, ktoré sa malo celé vlastne ako keby preliať na Najvyšší správny súd, mal osobitný príspevok, v ktorom hovoril o rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu a o tom, ktoré rozhodnutia a v akých počtoch sa zverejňujú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, kde sa, samozrejme, nezverejňujú všetky, ale iba tie, ktoré prispievajú vlastne k tej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, ktorú je hodné si prečítať, pretože nás posúva niekde ďalej. A presne urobil vlastne k tomu aj pekný taký rebríček, aj dáta a ukázal, ktoré senáty najčastejšie sú tými senátmi, ktoré prispievajú do tejto zbierky svojimi rozhodnutiami, a bolo z nich zrejmé, že tie, ktoré najviac takýchto rozhodnutí vydali a prispeli k tejto zverejnenej rozhodovacej činnosti, sú práve tí, ktorí neprišli z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia, ale sú to buď kolegovia, ktorí prišli z nižších súdov, ktorí sa zúčastnili výberového konania v tom 21. roku, alebo prišli napríklad z advokácie. To znamená, že to, čo vy tu tvrdíte, dáta Najvyššieho správneho súdu ukazujú inak. To znamená, ako ste presne tu uviedli. Prešli sem. Deviati sudcovia z Najvyššieho súdu zo správneho kolégia prišli na Najvyšší správny súd. Dnes je okolo 25 sudcov na Najvyššom správnom súde. To znamená, áno, tí ostatní neprišli z Najvyššieho súdu, prišli z iných súdov. Alebo prišli z advokácie, alebo prišli z prokuratúry, alebo prišli z akademického prostredia. Ale zjavne títo iní ľudia, teda z iných prostredí, prispievajú najväčším počtom do tejto zbierky. To znamená, ak vy tu hovoríte o tom, o kvalitnej rozhodovacej činnosti, no tak to nie je pravda. Tak to nie je pravda. Neviem, na základe čoho ste k tomu prišli, že vy tu ešte haníte tých sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí si dovolili predtým nebyť súčasťou správneho kolégia, že tí nie sú spôsobilí a schopní prispievať k rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu v takej miere, že by ich rozhodnutia boli zverejňované, aby to prispievalo vlastne k právnej istote, k predvídateľnosti práva. Vedeli to vopred advokáti a všetci, ktorí vlastne chcú vedieť, ktorým smerom sa uberá správne súdnictvo. Toto a táto dôvodová správa, prosím pekne, pán minister, je v tejto súvislosti paškvil. Ja by som chcela vidieť dáta, ako ste prišli k tomu, že sudcovia, ktorí ostali na správnom kolégiu Najvyššieho súdu a nezúčastnili sa výberového konania, nám chýbajú na Najvyššom správnom súde. A ja sa pýtam naozaj a neviem, že možno tí kolegovia nechceli už robiť správne právo. Lebo keby ich chceli, tak predsa mohli sa zúčastniť výberového konania na Súdnej rade, takisto ako ostatných deväť kolegov, a boli by súčasťou Najvyššieho správneho súdu už päť rokov. Mohli prispieť k rozhodovacej činnosti. Čo im bránilo v tom, aby sa zúčastnili výberového konania na Súdnej rade? Veď jednalo sa len o verejné vypočutie a treba pripomenúť, a plus áno, previerka sudcovskej spôsobilosti, a to je možno ten pes zakopaný, lebo to ste nespomenuli vo vašom príspevku. Ja si myslím, že veľmi dôležitú okolnosť, pán minister. A musím povedať, že vidím tu nejaké preklepy aj v texte zákona a v dôvodovej správe, lebo možno to nie je preklep, ale tak to má byť, ale v dôvodovej správe som si to nevedela prečítať potom. Takže to budem rada, keď ma opravíte a ja upriamujem na to pozornosť, lebo pán minister na to neupriamil pozornosť. A to si myslím, že to je to najdôležitejšie a tam je pes zakopaný. Pretože tie tri vlastne ustanovenia, z tých troch ustanovení iba jedno je dôležité, ja sa domnievam, a to je ods. 1 v tom § 151i zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré hovorí, že sudca Najvyššieho súdu, ktorý teda k 31. júlu 2021 bol členom správneho kolégia, tak, ak požiadal do 30. 11. 2026 o preloženie, Súdna rada môže rozhodnúť o jeho preložení, a prosím teraz počúvajte, bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcu Šipoš. Aha. Aha, asi o toto ide. Asi o toto tu ide, takže nie o to, že by tu bol problém s výberovým konaním, ale asi bol problém v tej sudcovskej spôsobilosti. A teraz, o čom je sudcovská spôsobilosť? No sudcovská spôsobilosť je o tom, že, ak sú tu nejaké podozrenia, ktoré môžu byť a nemusia byť už vo fáze trestného stíhania, ale môžu tu byť nejaké podozrenia, ktoré má Slovenská informačná služba alebo iné orgány. A môžu byť závažné ohľadom osôb, ktoré sú v justícii, lebo aj to sa nám udeje, bohužiaľ, v každej profesii sa to deje. Aj to viete aj vy, pán minister, aj vám podľa mňa chodia rôzne správy aj zo Slovenskej informačnej služby ohľadom niektorých sudcov a niektorých súdov, že sú podozrenia z nekalej korupčnej činnosti, aj ja som ich dostávala ako ministerka spravodlivosti. No a potom vlastne pri takejto sudcovskej spôsobilosti, pri previerke, dostanú ich členovia Súdnej rady a s ohľadom na všetky informácie, ktoré si zozbierajú o danej osobe, tak vyhodnotia, či súhlasia napríklad s tým, aby tá osoba kariérne rástla, aby bola preložená. To znamená, nemusí to byť dosť dôvodov na to, aby došlo k začatiu trestného stíhania, ale môže to byť dosť dôvodov na to, aby Súdna rada nedala takúto previerku sudcovskej spôsobilosti a nesúhlasila s tým, aby vlastne tá osoba kariérne rástla. Asi toto je problém. A ja sa pýtam, a v čom je problém? Však Súdnu radu máte, dôveru v jej zloženie. Aký je problém, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd, prešiel previerkou sudcovskej spôsobilosti? Osobitne sú na to citliví zvyčajne predstavitelia hnutia Slovensko, tak ich na to upozorňujem. Kľúčová vec tejto novely je, aby ten, kto chce ísť na Najvyšší správny súd z bývalých členov správneho kolégia, nemusel prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A ja sa pýtam prečo? Pretože aj dnes, ak sudca chce kariérne rásť, musí prejsť takouto previerkou. Ak je preložený z jedného súdu všeobecného na správny súd, musí prejsť takouto previerkou. Takže asi tu nejde o to, že sa cítili dotknutí výberovým konaním a verejným vypočutím, ale asi je problém v tom, že nechceli prejsť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A to podľa mňa je problém, ktorý by sme mali nechať na tých sudcov a neriešiť to, pán minister, tým, že to necháme na zvážení Súdnej rady. A ešte musím povedať, že mi to príde naozaj veľmi pokrytecké, ako je to urobené. Ako je urobené toto ústavné, lebo v tom ústave nie je povedané, že Súdna rada vlastne preloží týchto sudcov na Najvyšší správny súd bez vykonania dohľadu nad spĺňaním sudcovskej spôsobilosti, ale povie: „Súdna rada môže rozhodnúť.“ Tak mňa by zaujímalo naozaj, na základe akých podmienok? O jednom rozhodne, že prejde tou previerkou, o inom rozhodne, že neprejde. Takže jedni sú, ja neviem, viac zaujímaví pre Súdnu radu a iní menej, alebo akým vlastne prehodnotením dôjde, že Súdna rada má vlastne, čo je tá voľná úvaha toho „môže rozhodnúť“. To teda ja si myslím, že je absolútne neprimerané, aby sme v Súdnej rade dávali priestor, že ona sa bude rozhodovať, že o jednom sudcovi, ktorý by sa teda chcel preložiť na Najvyšší správny súd, rozhodne o previerke a o druhom nerozhodne, lebo tu nemáme vôbec žiadne kritériá, na základe ktorých vlastne tá Súdna rada by mala takéto posúdenie spraviť. A to teda ja považujem za veľmi vážne. Aby jedného sme dali cez test sudcovskej spôsobilosti, druhého nedali. Podľa čoho to bude, pán minister, podľa čoho to bude? Áno, čítate si to aj vy. Vidím, že vás to prekvapilo asi. No tak vidíte, takéto prekvapenia si tu prinášame. No a teraz vidím, že ste prekvapení, lebo aj ja som sa, musím priznať, potom, že som si myslela, že v dôvodovej správe sa dozviem niečo viac. A tak som si začala čítať vlastne dôvodovú správu a zistila som, že tam chýba sloveso. Že chcela som na to vlastne prísť a ja to musím nájsť teraz, že vlastne som zistila, že v tej dôvodovej správe, ktorá s týmto súvisí, mi chýbalo to sloveso, lebo som chcela vlastne prísť na to, čo budú tie kritériá. No, keď mi ostane nejaký čas, ja si to v kľude potom pozriem, vás na to upozorním ešte vo faktickej poznámke. Aha, áno. Áno, prepáčte. Osobitnú časť, prosím, pán minister, keby ste si mohli pozrieť. Takže chcela som sa dozvedieť viac v osobitnej časti dôvodovej správy, ako to teda bude s tým prekladaním a teda o kom sa rozhodne, že áno, o kom sa rozhodne, že nie. Ale musím sa priznať, že mala som z toho dojem, že prišlo vám hlúpe povedať, že tí sudcovia nemusia prejsť previerkou. No tak dať tam „môže“ znamená, že no ale on ňou môže prejsť. No ale myslím si, že aj teraz to asi vnímate a cítite, že to asi nie je v poriadku dať Súdnej rade priestor: jeden áno, druhý nie a vôbec nevadí, že nikto nevie prečo. Jedného teda, toho si tu teda podáme. Ja by som naozaj rada videla ten zoznam, že koho si podáme a koho si nepodáme. A budem, samozrejme, nad tým rozmýšľať, ako ste na to prišli. Alebo možno je to len preto, že v texte zákona vyzerá lepšie, že každý ňou môže prejsť, ale vlastne nikoho si nepodáme a nikto nemusí ňou prejsť, čo tiež nie je v poriadku. Na tom sa asi zhodneme, že takto by tie texty nemali vyzerať. No ale v ods. 1 už som to našla v dobrej časti, no iba to sloveso, pretože tam, kde sa to chceme dozvedieť, tak tam sa to môžete pozrieť. Je to vlastne v druhom odseku osobitnej časti, čítam si: V ods. 1 sa ustanovuje, že, ak takýto sudca podá žiadosť o preloženie od 30. novembra 2026, čiarka, Súdna rada Slovenskej republiky – a nevieme, čo – o jeho preložení bez vykonania dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. No a ja mám dojem, ako keby niekto čakal, čo mu bude povedané, že bude tam „rozhodne“ alebo „môže rozhodnúť“. Lebo to tak vyzerá, že vlastne sa to doplnilo do textu zákona a v tej dôvodovej správe to voľné okienko ostalo, však možno si aj nikto nečíta dôvodovú správu a ja som si ju prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda… A ja som si prečítala. Tak ja sa teraz snažím si čítať veľa vecí, aby som dobre rozumela vašim krokom. Nenašla som si tu žiadne dáta, na základe čoho ste prišli k tomu, čo ste povedali na úvod, že na Najvyššom súde nám ostali sudcovia, ktorí by nám mali prispieť k rozhodovacej činnosti, lebo teda nedá sa povedať dnes na Najvyššom správnom súde, že by to bolo tak, ako tvrdíte, že ľudia, ktorí prišli z ulice, tak to, bohužiaľ, hovorí Súdna rada a je to teda veľmi dehonestujúce. Je to ako tak dehonestujúce, pán minister, že to musíte cítiť aj vy. Ako, čo si to dovoľuje? To znamená, že právnici, ktorí sú v akademickom prostredí, advokáti, sú z ulice? Tam prokurátor tvrdí, že sú uličky? To je strašné. To je strašné. To je strašné, áno. Toto odznieva na Súdnej rade. A ja som od vás nikdy nepočul, že by ste to odsúdili. Lebo to je, veď sudcom sa stane človek, ktorý prišiel z ulice z tohto pohľadu. Veď, keď sú otvorené výberové konania na krajskom súde, tak sú otvorené pre všetkých. Veď to je správne a dobré, že aby ten systém nebol uzatvorený, aby prišli ľudia aj z akademického prostredia, aj prokurátori osobitne, ak sa chcú stať sudcom, robili v trestnom práve, nech idú. Advokáti rovnako, veď to prispieva, jednoducho prispieva to k dobrej diskusii o vyváženosti. To by sa mohlo páčiť podľa mňa aj... Už tu nie. Aha, som myslela, pán predseda Gašpar. A tak aj vy máte určitú skúsenosť s trestným stíhaním, pán podpredseda, tak tiež môžete byť citliví na tieto veci, ale že je dobré, jednoducho, keď v tom systéme sa nám tí ľudia trošku prelievajú. Nemyslím si, že, ako povedal pán Lintner, že je dobré si zažiť byť trestne stíhaným, aby som pochopil ako sudca, čo to všetko obnáša, to ja si nemyslím až úplne takto, že by som sa na to takto pozerala. Ale že prejsť tými profesiami, advokát, sudca, prokurátor a mať tam určitý priestor priesaku, je podľa mňa absolútne v poriadku. A preto musím odmietnuť naozaj, že radikálne odmietnuť akékoľvek prívlastky k právnikom, ktorí sa rozhodli ísť na Najvyšší správny súd a neboli predtým sudcami, považujem to za zdravé, za dobré a zjavne sa ukazuje, že napomáhajúce tomu, aby ten Najvyšší správny súd dobre fungoval. A keď sa rozprávate určite, ja si myslím, že s odbornou verejnosťou, ktorej záleží na správnom súdnictve, tak musíte dostávať od nich veľmi silné dobré spätné väzby, že ten Najvyšší správny súd sa vybral dobrou cestou, že to jasne ukazuje v rozhodovacej činnosti, koľko vecí je schopný rozhodnúť, v akej kvalite je schopný ich rozhodnúť. Takže to, čo vy tu píšete v tej dôvodovej správe, jednoducho je nepravé. Sú to klamstvá. A neopierate ich o nič. Lebo keby ste ostali na tej konferencii k tomu správnemu súdu, tak by ste videli, kto vlastne k tej kvalitnej rozhodovacej činnosti na Najvyššom správnom súde dnes prispieva. Sú to aj sudcovia, ktorí prišli zo správneho kolégia, to by som krivdila, sú to aj sudcovia, ale nie je pravda, že by to lídovali. To nie je pravda. Takže v tejto súvislosti neobstojí ani to, čo tu tvrdíte, že za to, že niekto bol sudcom v inej oblasti práva... Lebo sa mohol venovať tomu správnemu súdnictvu a nemal príležitosť, aby bol sudcom. Veď vy to viete veľmi dobre. Keď sa chce niekto stať sudcom, tak si nemôže vybrať, keď ide na prvostupňový súd: ja chcem robiť rodinnú agendu, ja chcem robiť trestnú agendu, ja chcem robiť občiansku agendu. Nie je to pravda. Musí byť dobrý vo všetkom, aby sa stal sudcom na okresnom súde. A potom sa stane sudcom v tej oblasti, kde vlastne ho v tom súdnictve potrebujeme. Takže možno on chcel byť celý život sudcom na správnom súde, ale nemal napríklad vek, nedosiahol, aby mohol ísť. Napríklad, hej? Nemal príležitosť sa toľko venovať tomu správnemu právu. Možno mal príležitosť iba na akademickej pôde, tak sa venoval na akademickej pôde. A môže byť jednoducho oveľa, ale že oveľa lepší odborník, ako ten, ktorý zhodou okolností na krajskom súde pôsobil aj v správnom senáte. Ale že vôbec sa tomu správnemu právu poriadne nevenoval, lebo len dopĺňal počty. A až teraz môžeme hovoriť po tej veľkej reforme, ktorej neviete prísť na meno, že jednoducho naozaj máme v správnom súdnictve ľudí, ktorí sa venujú len správnemu súdnictvu. A je to dobré a na tom by sme sa podľa mňa mohli spoločne zhodnúť. Takže by som skutočne nijako nehanila akademikov, ktorí sa venovali správnemu právu, že prišli na Najvyšší správny súd. A pomohli tomu celému rozbehu Najvyššieho správneho súdu a prispievajú ku kvalitnej rozhodovacej činnosti. Rovnako ani prokurátorov, veď prokurátorov máme tak, ako máme dnes na strane prokuratúry. Jedni sú v trestnej oblasti a iní sú v netrestnej, že sa vlastne venujú tej oblasti správneho práva. Tak keď prešli z Generálnej prokuratúry na Najvyšší správny súd, akí z ulice? Ako to, že im neviete dať kredit ako sudcom zo správneho kolégia? V čom je rozdiel? V čom je rozdiel? Máte pravdu, že je rozdiel v tom, že nevydávali rozhodnutia. Áno. No, ale rovnako si čítali tie rozhodnutia, rovnako sledovali tú judikatúru, len nevydávali rozhodnutia, ale to je zručnosť, ktorá sa dá naučiť určite behom roka a určite po piatich rokoch. Po piatich rokoch, čo sú tam takíto ľudia, takíto kvalifikovaní právnici, si myslím, že nemôžete o nich hovoriť, že by dnes nedosahovali skutočne úroveň, že by vedeli prispievať ku kvalitnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu za päť rokov. To mi chcete povedať, pán minister, že ak niekto sa venoval správnemu právu na akademickej pôde, ba aj v súdnictve, ale nemal taký priestor, lebo nebola taká špecializácia, že by sa za päť rokov nevedel naučiť súdiť? Keby sa to naozaj za päť rokov nenaučil? Že by pán Becík z Generálnej prokuratúry sa za päť rokov nenaučil, ako vydávať rozhodnutia na Najvyššom správnom súde? To mi chcete povedať? Ono to jednoducho nesedí. Takže máme tu sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sa rozhodli v roku 2021 neísť do otvoreného transparentného výberového konania, ktoré spočíva len v tom, že sú vypočutí a len v tom, že prejdú previerkou sudcovskej spôsobilosti. Takže teraz nemajú prejsť ničím, ani tou previerkou sudcovskej spôsobilosti. Veľmi pravdepodobne, lebo zjavne tak chápem z mimiky pána ministra, že asi to malo byť jasne povedané, že žiadnou previerkou neprejdú, ale potom ten zásadný rozdiel je, že oni nechceli žiadnu previerku. A to nie… A to nesedí. A to by som chcela, aby pán minister veľmi dobre vysvetlil a nerozprával tu o tom, že ideme skvalitniť rozhodovaciu činnosť, lebo to nie je pravda. To jednoducho nijako nesedí, lebo títo sudcovia, keď chceli, mohli ísť už vtedy. Nech sa páči. A súčasne platí, že je tam päť voľných miest. Môžu ísť do výberového konania. Nech sa páči. Aj tak tam viacerí neprejdú. To znamená, mňa by teraz zaujímalo, že neviem, koľko ich je, koľko vôbec chce ísť z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd? Aký je problém, že sa prihlásia do výberového konania na Najvyšší správny súd? Aký je problém? No problém je v tom, že majú ísť cez previerku sudcovskej spôsobilosti. A áno, problém môže byť aj v tom, že tam môže byť niekto lepší z akademického prostredia, niekto lepší aj z advokácie, niekto lepší možno z nižšieho súdu, už z nových správnych súdov, že tam bude jednoducho niekto lepší. To je jediné riziko. Iný, naozaj dôvod nevidím, lebo oni mohli v tom 21. tam prejsť všetci. Len stačilo prejsť vypočutím na Súdnej rade a previerkou sudcovskej spôsobilosti, išli len deviati, tak ako ste povedali. Máte pravdu, mohlo sa stať. Mohlo sa stať s ohľadom na vypočutie, vzhľadom na sudcovskú spôsobilosť, že niekto by z nich neprešiel. To máte pravdu. To máte... To máte pravdu. To sedí, hej? No. Tak asi bol na to nejaký dôvod, pán minister. Asi bol na to nejaký dôvod. Tak ale prečo nemôže prejsť cez sudcovskú spôsobilosť? Ak áno? To znamená, že niekomu to dáme, niekomu to nedáme a za päť rokov sa mohlo udiať všeličo. To znamená, že my nechceme vedieť vlastne o tom človeku aktuálne nič. Lebo bola tu šanca, ak niekto, ak chcete umožniť niekomu, kto neprešiel, a boli to nejaké dôvody, z verejného vypočutia si môžeme vypočuť asi aké, že niekto neprešiel v tom 21. cez verejné vypočutie na Súdnej rade. A robili sa tam potom aj tie predpoklady sudcovskej spôsobilosti a hlasovalo sa. Tak prečo nedať možnosť Súdnej rade, aby tými predpokladmi sudcovskej spôsobilosti prešla, tomu naozaj nerozumiem. Lebo za päť rokov sa mohlo všeličo stať a je na mieste, aby takéto informácie Súdna rada určite mala. Takže áno, budem rada, keď mi dáte aj bližšie informácie. Keďže je voľných päť miest na Najvyššom správnom súde, vlastne ako si to predstavujete, ten celý mechanizmus? Koľko sudcov naozaj z Najvyššieho súdu o to má záujem? Lebo to asi viete, že ste nerobili zákon len tak, keď o to nikto záujem nemá. Tak, ak viete, že osobitne táto osoba, ktorá neprešla tým výberovým konaním, o tú presne ide, tak nám to rovno povedzte a rovno nám povedzte, prečo nemôže dnes prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti. To by bolo férové, aby ste nám to teda naozaj riadne vysvetlili. Prečo tou previerkou sudcovskej spôsobilosti táto osoba už nemá prejsť, pričom zloženie Súdnej rady je predsa to, v ktoré máte dôveru. Tak to by som naozaj rada rozumela a potom by som dobre rozumela, čo poviete iným kandidátom, ktorí musia prejsť previerkou sudcovskej spôsobilosti, ak chcú ísť na správne súdy, ak chcú ísť na Najvyšší správny súd, prečo potom tieto osoby takouto previerkou prejsť nemajú. To by som rada bola, keby ste nám to povedali. Takže povedať nám, koľkí sudcovia z toho Najvyššieho súdu o to naozaj záujem majú. Ak majú väčší záujem ako tých päť voľných miest, ako si predstavujete, že sa to vyrieši, lebo potom asi nejakým riadnym výberovým konaním si to neviem predstaviť. Asi by mali tí najlepší potom prejsť. Či ako si to vyberie Súdna rada, aby sa nestalo, že nikto nerozumie, ako sa niekto stal sudcom najvyššej súdnej inštitúcie v správnom súdnictve? A ešte môže rozhodovať o iných sudcoch v disciplinárnych previneniach. Tak to ja si myslím, že asi toto nechceme. Tak osobitne, keď vlastne majú tieto osoby fakticky potom rozhodovať o disciplinárnej právomoci, lebo tak to je. Takže vy hovoríte vlastne, že som porozumela vlastne z tejto neverbálnej komunikácie, že asi nám ide o to, že osobitne o sudkyňu alebo sudcu, ktorý neprešiel výberovým konaním, aby nám prešiel bez previerok sudcovskej spôsobilosti, prípadne sú tu nejakí ďalší adepti. Tých miest je momentálne päť na Najvyššom správnom súde, ale väčší počet prichádza do úvahy, ktorí by prešli z Najvyššieho súdu, takže bude sa robiť nejaký výber. Teda koľkí majú záujem, ak ten záujem je väčší, ako sa ten výber bude robiť. A ako to je s tou previerkou sudcovskej spôsobilosti? Bude sa robiť? Keď sa nebude robiť, tak prečo? A ako si vysvetľujete tú voľnú úvahu Súdnej rady? Tak tých otázok je dosť. Myslím si, že k tomu, aby ste presvedčili nás o tom, že majú prispieť k skvalitneniu rozhodovacej činnosti, k tomu už som povedala dosť. To si neviem predstaviť, že aké argumenty vyberiete, lebo žiadne ste z tých zatiaľ nepredstavili. A v dôvodovej správe som si ich nenašla. Naopak, tie, čo sú verejne prístupné, tak ukazujú presný opak toho, čo tvrdíte v dôvodovej správe. Tak ja vás budem veľmi dôsledne počúvať. Ostalo nám ešte 14 minút. Aj kolega môže prípadne vystúpiť alebo mať faktické poznámky, čo som rada. Takže ja si dovolím týmto skončiť moje vystúpenie. Otázok je dosť, pán minister. Času máte, myslím si, že primerane dosť a teším sa na rozpravu, ktorá je dôležitá k tomuto zákonu, lebo je vlastne o tom, či chceme mať v justícii sudcov, o ktorých vieme, keď chcú kariérne rásť, lebo toto je nejaký kariérny rast, teraz prísť na ten Najvyšší správny súd. A či ich chceme prekladať z jedného súdu na druhý, že vieme, že tam nie je žiadny problém, pre ktorý by sme mali zamedziť akýmkoľvek takýmto zmenám, kým sa nevyriešia, a o tom je sudcovská spôsobilosť. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kolíková, to, že vy mne tu hovoríte, že sa či niekto môže s nejakým posmeškom prejsť alebo nemôže, že o tom bude rozhodovať Súdna rada. No to ste urobili vy v tom 21., že ste si tam dosadili ľudí na základe nejakých subjektívnych pohovorov na Súdnej rade, vašej Súdnej rade. Úplne iných, neštandardných od štandardných výberových konaní a podmienok výberového konania na jednotlivé všeobecné súdy. Najvyšší správny súd je súčasťou všeobecnej sústavy súdov. Z akého dôvodu ste vy iným spôsobom vyberali sudcov na Najvyšší správny súd, ako sa vyberajú sudcovia na ktorýkoľvek iný súd? A ešte o to viac, že to je najvyššia inštancia súdna alebo teda na jednej úrovni s Najvyšším súdom. Prečo sudcovia na Najvyšší súd musia prejsť štandardným výberovým konaním? Vy dobre viete, že každý sudca okrem justičnej skúšky musel prejsť buď hromadným výberovým konaním alebo individuálnym výberovým konaním, kde sú jasne stanovené podmienky, aké testy musí napísať, čo musí splniť, aké podmienky musí splniť a tu zrazu na najvyššiu súdnu inštanciu sa robili výberové nejaké pohovory na Súdnej rade a dovolím si povedať, že politické pohovory, kto sa dostane na Najvyšší správny súd a kto sa nedostane na Najvyšší správny súd. A to, že sa niekde hovorí, že sa niekto dostal z ulice, to nie je urážka. To je o tom, že sa tam dostali ľudia na najvyššiu súdnu inštanciu, niektorí tesne po škole, ktorí nemali žiadnu skúsenosť v praxi.

Rýchlou cestou aj doručiť písomne, ale ja mám procedurálne náročné, tu nevieme urobiť všeobecný súhlas, aby pán minister dokončil záverečné slovo, že, myslím si, že to je naozaj nedôstojné aj k samotnému Občianskemu zákonníku, aby minister nemohol dokončiť záverečné slovo. Že ja si myslím, že naozaj sa sústredí na myšlienky a myslím si, že naozaj by to bolo dôstojné. Však všeobecným súhlasom mu to vieme dať. Je všeobecný súhlas. Pán minister mi sľúbil, že to nebude dlhé, takže dávame mu priestor, nech sa páči.

Pán minister, aký asi veľký ten zberný predpis bude, aby sme vedeli, že bude sa jednať vlastne o oboznámenie sa verejnosti širokej odbornej s 2000 paragrafmi, ktoré teda budú znamenať ten základ toho súkromného práva aj pre obchodné právo, aj pre ľudí od mladých po starých. A potom vlastne, čo bude ten ďalší, čo budú tie ďalšie predpisy a aký bude asi ich rozsah. To by bolo zaujímavé vedieť. Že vlastne s tým súvisí aj to, že keď vlastne účinnosť je teda od toho júla 2027, aby sme vedeli, že ten ten beh bude znamenať vlastne oboznamovanie sa s akým rozsahom a kedy ten zberný predpis predpokladá, že bude účinný. Respektíve, môžeme byť láskaví. On bude samozrejme účinný asi ku dňu toho Občianskeho zákonníka, kedy bude platný, aby o ňom teda aj tá verejnosť vedela a mohla sa s ním riadne oboznámiť. Takže ten rozsah toho zberného predpisu a kedy my môžeme vidieť jeho text. Priateľka, Kim Plaváková. Ďakujem veľmi pekne aj teraz.

A vlastne to súvisí aj s tvojím príspevkom, že je tu veľa pekných vecí v Občianskom zákonníku. Ty si spomenula jednu z nich. Ja som si všimla osobitne k inej právnej úprave, ktorá súvisí aj s tzv. opatrovníckou reformou, ktorá by sa vo veľkej miere vlastne mala týkať dospelých osôb, ktoré s ohľadom na zložité okolnosti môžu stratiť jednoducho v plnosti spôsobilosť na právne úkony, ale nemusí to automaticky znamenať, že jednoducho bude obmedzená v tej spôsobilosti súdom. To znamená, že to podporné rozhodovanie ja vnímam, ako je upravené, je to obrovský krok a to je veľké plus a už sme to dávno mali mať. Mňa teší, že tam nastala aj zmena oproti tej právnej úprave, ktorá bola v septembri a je tam ešte širší priestor aj na prehlásenia smerom do budúcna u osôb, ktorým sa zhoršuje takýto stav. Otázka pre mňa ale je tým, že je to vlastne takýto rýchly beh. Že ja rozumiem, že my sa môžeme ešte cez leto s tým lepšie oboznámiť, urobiť stretnutia, rozhovory a tak ďalej. Ale s ohľadom na ten rýchly beh, vlastne tu sa bude tvoriť nejaký zberný predpis, ktorý bude túto právnu úpravu pripravovať do života. V tom istom čase musí to tak byť, kým vlastne táto právna úprava už je tu a už sa tu o nej rozprávame. To znamená, že je veľmi málo pravdepodobné, že keď my na čokoľvek prídeme a prídeme sem s akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom v septembri, že by bol prijatý zo strany opozície, lebo na to nebude priestor a čas. Minister bude robiť všetko preto, aby mal pripravený zberný predpis a ten pustil a ten bude reflektovať to, čo je teraz v tej právnej úprave. Takže osobitne aj teraz k tejto právnej úprave seniorov a ja vidím, že tam nie je všetko. A neviem, či tam všetko bude a ani sa to vlastne nedozviem riadne a včas a je mi to jasné.

Popri všetkých výtkach ja sa musím priznať, že moja najväčšia výtka je na ten časový zhon. A to, ako veľmi dobre vie pán minister, že v rámci toho časového zhonu vlastne nikto, koho sa dotkne tá právna úprava, nemá reálne čas si to pozrieť. Neviem, či autori vôbec si prečítali celé paragrafové znenie aj s dôvodovou správou. To by som sa naozaj opýtala členov komisie, či mali priestor a čas pozrieť si celé paragrafové znenie aj s dôvodovou správou. Či mali na to vôbec kapacitu, že to celé si prečítali. Pán minister na to určite asi kapacitu nemá. Po ňom ani nemám tú požiadavku, ale môže sa k tomu vyjadriť. Nechcem ho teraz z toho skúšať, samozrejme. Keď má dobrý tím, môže sa na veľa vecí spoľahnúť, ale je pre mňa otázkou, či vôbec ten tím, ktorý má, bol toto schopný urobiť. Nie to ešte, samozrejme, tí, ktorých sa to týka, či je to obchodný sektor, či sú to sudcovia, exekútori, advokáti. A ja si pomáham trošku tým českým občianskym zákonníkom, ale dovolím si tiež ešte dať jednu paralelu, čo mi prišlo naozaj veľmi slušné. Keď sa prijímal český Občiansky zákonník, tak jednak prijal sa v roku 2011 na vláde, až v roku 2014 bol účinný. Predkladateľ – vláda – ho tak predložila, bolo pre ňu dôležitejšie, aby sa s ním oboznámili ľudia, ktorých sa to týka, občania Českej republiky vo všetkých sektoroch, bolo to pre nich oveľa dôležitejšie, ako to, že musí byť zákon účinný za ich vlády, pretože v roku 2011 bol schválený, 2014 účinný a voľby boli v roku 2013. Jednoducho ľudia boli dôležitejší, ako to, že niekto si urobí pomník. Bolo to pre nich oveľa dôležitejšie a to mňa tu najviac trápi.

A asi je to na filozofickú debatu, možno trošku, že ako sa pozeráme na to rodinné právo, ale myslím, že pracovné právo je naozaj niečo iné ako rodinné právo. Jednoducho do Občianskeho zákonníka rodinné právo patrí a takto vedeli vlastne samotní autori rekodifikačných prác od začiatku, kedy bol legislatívny zámer schválený tak približne 20 rokov dozadu a tak to vedel aj minister spravodlivosti, preto ho tam mal, ale môžeme sa o tom baviť. Ale osobitne musím povedať, že ma vyrušuje, pán poslanec Horecký, že hovoríte, že táto právna úprava je výborná pre ekonomický rast, lebo dualizmus a jeho odstránenie tým, že sme poriešili zmluvné vzťahy do jedného zákona, už nebude v dvoch. Nie je všetko, čo potrebuje obchodné právo. A to je moja výčitka a preto som odkázala aj na doložku vplyvov, že ja si myslím, že každý, kto si ju prečíta, vidí, že je tam vážny problém a to je ten, že to, čo ste rozprávali o právnej istote, tam nie je. A preto s tým aj príslušná vlastne komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá posudzuje pre ten dopad na podnikateľov sektor, má problém k tomu zaujať pozitívny postoj. Nezaoberala ho ani pri vlastne prvej informácii o predbežnom prerokovaní toho návrhu, že tá lehota je veľmi krátka, že jednoducho ten rýchly beh ide na úkor práve tej predvídateľnosti práva a že vlastne teraz nie je zrejmé, aká bude právna úprava pre obchodné subjekty. To nie je len o zmluvných vzťahoch. To nie je len o tom, že s niekým uzatváram zmluvu. To je o tom, na základe čoho fungujem ako obchodná spoločnosť. A ja som to už povedala, že do Občianskeho zákonníka sa dostala iba základná košieľka, ktorú sme ešte robili aj my. Teda tým, keď som bola ja ako ministerka a ten zákon o obchodných spoločnostiach sa nedokončil. To znamená, že to celé sa bude meniť. Nie sú tam doriešené viaceré právne vzťahy s tým súvisiace. A po saš, Krípek. Pán kolega.

Ďakujem vám pekne za sú faktické poznámky. Asi na ňu by som reagovala, na pani Plevíkovú. Na tých prácach rekondičných naozaj robil, by som povedala, každý z posledných ministrov. Ako som už povedala, treba asi rok naozaj dôslednej práce. Možno keby sa pán minister aj nevenoval iným veciam, ale osobitne tomuto. A potom by vytvoril v trestnom práve úrad pre probáciu, mediáciu. Tiež by sme boli okruh niekde ďalej, ale to je otázka priorít. Ja sa domnievam, že keby som bola v celom funkčnom období, tak by som dala do MPK aj zákony o obchodných spoločnostiach a Občiansky zákonník, tak boli rozbehnuté tie práce. Čiže nie je pravdou, čo hovoríte, pani poslankyňa, že to by sme čakali neviem koľko rokov. Ja som to povedala. Naozaj približne rok asi treba dôslednej práce dokončiť veci, ako boli začaté. Pán minister to veľmi dobre vie. Rozhodol sa, že chce mať Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku chýbajú veci, ktoré by tam jednoducho mali byť. A on to veľmi dobre vie. Takže dôležitejšie je mať zákon, ktorý sa volá Občiansky zákonník, ako mať Občiansky zákonník, v ktorom je všetko to, čo potrebujeme, vrátane rodinného práva. Pritomne dotiahnutých vecí pre podnikateľský sektor, pretože tá rýchlosť naozaj pôjde proti nám všetkým. Nevyjasnené vzťahy, nevyjasnené otázky a osobitne pre ten podnikateľský sektor to môže znamenať v nejakej miere dosť veľký chaos.

Mám 36 minút, ale takto len, matematiku treba naozaj pre každé povolanie, osobitne pri skrátenej rozprave. Takže dobre, ja by som pokračovala tam, kde som skončila. Pán minister, aj vy si dávajte pozor na čas, lebo by som bola nerada, keby ste si všetko minuli a aby ste sa naozaj zapojili, vaši kolegovia vám nedali čas. Nepochopiteľné. Naozaj tento Občiansky zákonník sprevádzajú nepochopiteľné udalosti a okolnosti. Tak možno to samo by vám mohlo pomôcť, že či je to dobrý nápad teraz takto presadzovať. Ja som skončila pri tom, že som vlastne poukazovala na skutočnosti, pre ktoré si myslím, že je na mieste vrátiť Občiansky zákonník na zapracovanie prekladateľovi. Domnievam sa úprimne, že treba asi rok. A nás aj, čo je rok? V porovnaní k tomu, že už toľko na ten Občiansky zákonník čakáme, čo je rok. To znamená, vládna koalícia je pri moci, ešte môžeme rátať viac ako rok. To znamená, určite by bola spôsobila ho dokončiť. Dať ho do MPK a možno ešte aj pri nejakej úvahe možno ho aj schváliť, ale určite nechať, aby dobehla normálne účinnosť za nového funkčného obdobia. A ja si v tej súvislosti dovolím pomôcť aj príkladom z Českej republiky, lebo naozaj nie je rozumné pozerať sa na Občiansky zákonník ako na niečo, aby určite nikoho nenapadlo to akokoľvek meniť, pretože to chcem byť ja, kto je tam podpísaný. Naozaj to nie je dobrý nápad. Ale aj keby sa vládna koalícia rozhodla, že chce ho mať schválený, tak nie je dobrý nápad tlačiť účinnosť ešte počas tohto funkčného obdobia. Naozaj nie. Je to nielenže neúcta k tomu kľúčovému zákonu, ale aj k tomu, že jednoducho na to sa nedá pripraviť. Pri HSP v novele trestných kódexov sme si povedali všeličo. Ja sa k tomu nechcem vracať. Ale pri Občianskom zákonníku ja si dovolím iba pomôcť naozaj tým príkladom z Českej republiky. Občiansky zákonník Českej republiky bol prijatý v Českej republike a môžete si to tu aj overiť. Ja tu mám vlastne aj sprievodný list pána ministra k tomu, ale aj keď si pozriete tie dáta, bol schválený 18. mája 2011 na vláde. Hej, podobne aj tu bol na vláde v máji. To sú podobnosti trošku, sú. Že 18. mája 2011 na vláde v Českej republike schválený. Mal vstúpiť do účinnosti 1. januára 2014. Nakoniec bol podpísaný prezidentom v Českej republike 20. februára 2012. To znamená, od podpisu prezidenta ešte vlastne takmer dva roky dali priestor na to, aby sa vlastne s tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. Toto je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to S tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. To je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to rodinné právo nie je ani v súlade s legislatívnym zámerom. Ešte 20 rokov dozadu, takmer 20 rokov dozadu, že jednoducho to rodinné právo tam patrí a nakoniec pán minister ho tam aj chcel mať. Takže, keď si pozriete aj materiál, ktorý išiel do pripomienkového konania, samozrejme, tam tieto ustanovenia mal. Takže tento zákonník občiansky z Českej republiky má 3000 paragrafov. Áno, má ich 3000, na rozdiel od nášho, ktorý má okolo 2000. Tu nejde teraz o preteky, kto má viac paragrafov, ale ich tam viac, preto, lebo je tam časť k rodinnému právu. Sú tam tie vzťahy, ktoré tam jednoducho patria. Samozrejme, že sú tam upravené aj základné ustanovenia k občianskym združeniam, k spolkom, k nadáciám, k tým zvereneckým fondom, o ktorých som hovorila. Zverenecké fondy so súkromným účelom, s verejnoprospešným účelom. To všetko v tom Občianskom zákonníku z Českej republiky nájdete. To malo byť aj v tom našom. Osobitne, ak chceme, takisto tak, ako sa hlási nakoniec ten Občiansky zákonník vo svojej dôvodovej správe, má to byť moderný Občiansky zákonník. To znamená, mal by čeliť predsa tomu, čo od neho teraz očakávame. Nemohli by sme rezignovať na to, že ten Občiansky zákonník má niečo obsahovať a my to tam nedáme, lebo sme to nestihli urobiť. Ja sa osobitne vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, čo považujem naozaj za vážny problém, že ak sa rozhodne ísť ministerstvo v tejto rýchlosti, tak tu vidím najväčšie problémy. Ja potom poviem aj bližšie ešte o obsahové aj k spoločnému vlastníctvu manželov aj k iným, ale naozaj ten vážny problém, ktorý vidím najvyšší teraz, na ktorý by som tu upriamila pozornosť, je to obchodné právo. A ja to skúsim aj nejak zhrnúť a to by som asi považovala za najväčší. To rodinné právo tam nie je, to už som spomenula a nebudem sa k tomu viac vracať. Možno povedia niektorí rečníci za mnou. To je naozaj ako niečo, že prijímate, že potom to netreba nazývať Občiansky zákonník, lebo rodinné právo do Občianskeho zákonníka naozaj patrí. A preto vie veľmi dobre pán minister, prečo tam malo byť. To znamená, že skutočne sa stane to, že samozrejme, že budú tu ministri ďalší, ktorí budú mať tú ambíciu doplniť Občiansky zákonník o všetko, čo tam patrí a ten Občiansky zákonník tak aj bude vyzerať. A rovnako tam dajú aj ustanovenia, ktoré patria k spolkom, k združeniam, k nadáciám, k zvereneckým fondom, k rodinnému podniku, ale potom to tak aj bude vyzerať. Samozrejme, že tam budú musieť dať ustanovenia, ktoré súvisia s tým, že bude tu zákon o obchodných spoločnostiach. A tá právna úprava bude musieť byť súčasťou, ktorá s tým súvisí v Občianskom zákonníku. Tak ten Občiansky zákonník bude vyzerať. Takže on nakoniec bude mať asi tých 3000 paragrafov, ale nebude to pokračovanie 2001, 2002, ale bude to 103a, 103b, 103c, 103d a tak ten Občiansky zákonník bude aj vyzerať. Jednoducho toto dielo nie je kompletné. Nie je kompletné. Nekompletné a je to naozaj obrovská škoda. Obrovská škoda. Ja si dovolím k tomu, k tej rezignácii vlastne mať pripravený aj zákon o obchodných spoločnostiach a k rezignácii dať priestor osobitne tým subjektom v oblasti obchodného práva, aby sa riadne oboznámili s právnou úpravou, ktorá ich čaká, tak upozorním, čo vidím ako vážny problém. Ako som už povedala, v Občianskom zákonníku je časť k právnickým osobám, ktorá bola urobená ako košieľka ešte za môjho pôsobenia s tým, že je to draft. A keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, doplnia sa tam tie ustanovenia, ktoré s tými obchodnými spoločnosťami súvisia. Takže toto, čo je tam, naozaj vnímam ako draft. Naozaj vnímam ako draft, nekompletné dielo a je jasné, že zákon o obchodných spoločnostiach nie je hotový. Nevieme, kedy bude. Nevieme, či tu budú nejaké záchvatné rýchle práce, ktoré začnú potom, čo bude schválený Občiansky zákonník, aby sa to stihlo, kým bude účinný ten nový Občiansky zákonník, ako sa ráta v júli budúceho roka, ale bude to znamenať v tom celom, aj keby sa to stihlo, že jednoducho pre ten podnikateľský sektor to znamená, že oni nebudú vedieť vlastne ku dňu účinnosti, aké právne vzťahy tu budú. Takže budú poznať 2000 paragrafov, ktoré budú vedieť, týkajú sa nás, nevieme presne, ale čo to bude pre nás znamenať, pretože bude sa očakávať, že nejaké zmeny tu musia ešte nastať, lebo takto to predsa pre nás nemôže platiť. Tieto pravidlá pre nás takto nie sú šité, je jasné, že je to nejaký všeobecný m. Budú čakať, že sa niečo stane, ale nebudú vedieť, čo. Takže naozaj vznikne obrovské kvantum otázok, ak to pôjde v tejto rýchlosti. Na jeseň budú na jeseň, vlastne kedy sa ráta s tým, že v druhom, treťom čítaní bude tento Občiansky zákonník schválený, čo vlastne z tejto novej všeobecnej úpravy právnických osôb sa bude alebo nebude týkať korporácií, teda obchodných spoločností, ale nebudú to vedieť. Budú len vedieť, že je tu táto všeobecná právna úprava. Nebudú vedieť, či budú nejaké zmeny, ktoré sa stihnú do júla 2027 a čo to presne bude znamenať. Napríklad, v Občianskom zákonníku sa zavádza nový inštitút zrušiteľnosti právnych úkonov. Hneď vznikne otázka, ako sa tento inštitút uplatní v korporačnom práve. To znamená, bude to znamenať, že aj uznesenia valných zhromaždení po prijatí nového Občianskeho zákonníka, že sa ich to takto priamo týka? Že budú rovnako takto zrušiteľné alebo nie? No očakáva sa, že tam bude asi nejaká zmena právnej úpravy, ktorá upraví, že týchto úkonov sa to v tejto miere takto netýka. A samozrejme veľká debata môže byť aj o obchodnom podiele, ktorý po novom bude patriť do takzvaného spoločného imania manželov, teraz takzvaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To, že bude platiť obchodný podiel, vlastne toto spoločné vlastníctvo manželov, je naozaj nová vec pre korporačné právo. A tieto veci neboli doteraz poriadne prediskutované a premyslené. To, že si to nemyslím len ja a ľudia samozrejme, s ktorými sa rozprávam, i keď musím povedať, že toho času je naozaj málo. Toho času je naozaj málo. A ja preto iba v stručnosti poviem tie časové milníky, o ktorých sa tu bavíme a naozaj v nejakej miere to aj korešponduje s tým, čo sa teraz deje v Národnej rade. Vlastne všeobecná odborná verejnosť sa dozvedela alebo oboznámila sa s celým týmto textom nového Občianskeho zákonníka 30. septembra 2025, dostala do 1. decembra 2025 čas, aby k tomu dala pripomienky. To sú vlastne dva celé mesiace. Tam bolo aj rodinné právo. Veľmi málo 2 mesiace. Veľmi málo. Naozaj na 2000 paragrafov veľmi málo. Ja som sa rozprávala, či sú to notári, exekútori, advokáti, naprieč odborovo, akademici. Nemali šancu si to celé pozrieť. To znamená, rozdelili si to jednotlivé segmenty, aby k tomu nejaké pripomienky dali. Nikto nemal šancu a priestor si to celé pozrieť. Nemal šancu. Vedeli, že v tom čase sa to nedá. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovalo pripomienky od 2. decembra 2025. Najprv do marca si dali čas, potom si to predĺžili od marca, vlastne pardon, až do áno, od 2. decembra 2025 až do 30. marca 2026. Tak, áno, to je celý čas, kedy boli vyhodnocované pripomienky. To znamená, Ministerstvo spravodlivosti malo na to, ak dobre rátam, nejaké 4 mesiace. Nejaké 4 mesiace vyhodnocovali tieto pripomienky. Na vláde sme mali schválený materiál 6. mája 2026. To znamená, to bol moment, kedy sme si mohli začať pozerať, čo nám asi príde do Národnej rady a v Národnej rade vlastne termín prvý na prvé čítanie už bol 29. máj. Ako povedal pán minister na tých stretnutiach, kde sme boli, ten materiál, ktorý bol 30. septembra, sa zásadne zmenil voči 6. máju. Okrem iného rodinné právo z toho úplne vypadlo. Ja som sa doteraz vlastne ani nedozvedela, prečo to rodinné právo z toho vypadlo. Budem veľmi rada, keď pán minister vystúpi. Aký očakáva osud rodinného práva? Že sa raz zapracuje do Občianskeho zákonníka, ostane mimo alebo aký bude jeho osud? Naozaj. Aký bude osud celej právnej úpravy, ktorá sa týka spolkov, združení, nadácií, obchodných spoločností? Aký bude osud? Zapracujú sa raz do Občianskeho zákonníka? Kedy sa zapracujú do Občianskeho zákonníka? Zaujímalo by ma, samozrejme, aký bude osud rodinného podniku, zvereneckých fondov. Osobitne tých na hospodársky účel. Či sa ráta s tým, že budú zapracované a prečo neboli teraz zapracované do Občianskeho zákonníka. Dalo by sa tu rozprávať aj o tom, koľko bolo zásadných pripomienok a koľko z toho bolo prijatých. Ja rozumiem, že každý Občiansky zákonník, nech by bol akokoľvek k tomu daný čas, asi by tam bolo množstvo pripomienok. Záviselo by od predkladateľa, ktoré z nich akceptuje, ktoré nie. Pravdou je, že máme tu 800 zásadných pripomienok, ktoré neboli akceptované. Ja v tejto súvislosti osobitne s tým dôrazom na podnikateľské prostredie si vás dovolím upriamiť na doložku vybraných vplyvov. Pozrieť si, čo k tomu hovorí príslušná komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá osobitne hovorí, že je potrebné vyhodnotiť oboznámenie sa s reguláciou. Čas potrebný na študovanie legislatívnej zmeny, pochopenie jej vplyvu na činnosť podnikateľa, dotkne sa celého podnikateľského prostredia. Rekodifikovaný Občiansky zákonník je komplexnou strešnou právnou úpravou všetkých právnických osôb súkromného práva. A to, čo vlastne hovorí samotná komisia, je, že predkladateľ predsa musí mať nejakú predstavu o tom, ako ich to zasiahne a mal by to nejak vyhodnotiť. A na toto tiež predkladateľ rezignoval. Môžete si to pozrieť sami. Ale ako hovorím, to, čo vidím ako vážny problém, je, že vlastne tu v podnikateľskom sektore nebudú vedieť. K júlu 2027, ako to vlastne bude? A teraz by som ostala v oblasti podnikateľského sektora a dovolím si sústrediť sa osobitne na ochranu malých a stredných podnikateľov, lebo si myslím, že to je dôležité. A súčasne vnímam, že môžeme mať na to rôzny názor. Aká môže byť právna úprava? Len okrem toho, že sa im dáva malý čas, nie je tam všetko zapracované ani to, na čo by sme mali v modernej dobe reflektovať. Na množstvo vecí sme rezignovali. Ale tak, ako ju to máme nastavené, ako to máme upravené a vyzerá to tak, že asi veľká ambícia ministra spravodlivosti a tejto vládnej koalície je to v tejto podobe prijať, tak ja si dovolím vám načrtnúť zopár otázok obsahových k ochrane malých a stredných podnikateľov. Dovolila som si predostrieť takú analýzu, čo spôsobí nová právna úprava, tak ako je v Občianskom zákonníku, voči malým a stredným podnikateľom a dovolila som si to porovnať s nemeckým modelom, ktorý sa pre niektorých považuje za určitý európsky štandard, benchmark, keď to tak mám povedať, Občianskych zákonníkov. Nemusíme so všetkým súhlasiť, samozrejme. To je absolútne v poriadku. Môžeme mať niektoré veci inak, ale ja si dovolím len na zamyslenie pre vás, že to nie je pán podpredseda Danko, lebo on osobitne hovorí, že záleží mu na tom, aké sú podmienky pre podnikateľov. Často hovorí o malých a stredných podnikateľoch, tak mohlo by ho zaujímať, čo nám vlastne Občiansky zákonník pre nich prináša. To, čo sa môže javiť ako problém a môžeme mať na to samozrejme už rôzny názor legitímne aj filozoficky, je, v akej miere vlastne pristupujeme k malým a stredným podnikateľom, že v tej celej palete tých nových zmluvných vzťahov sú alebo nie sú chránení a to je filozofická otázka, či majú byť chránení. Asi je taká spoločná, by som povedala, zhoda v spoločnosti na tom, že spotrebitelia by mali mať nejakú osobitnú ochranu. V rámci tejto debaty a vieme prečo a preto hovorím iba k tomu základu, idem, že vlastne v tých vzájomných zmluvných vzťahoch ten spotrebiteľ môže byť naozaj v nerovnej pozícii. A preto je osobitne chránený, aby vlastne jeho postavenie nebolo zneužité. A v tejto súvislosti si dovolím, aby ste si predstavili malého, stredného podnikateľa, ktorý ide do zmluvných vzťahov naozaj s veľkými firmami, ktorému ponúkajú podmienky ber alebo nechaj. Či je v poriadku, že je to na absolútnej autonómii ich dvoch, ako sa dohodnú. A že aj keď vidíme, že zodpovednostné vzťahy sú úplne nevyvážené, že zodpovednosť je absolútne prenášaná na malého a stredného podnikateľa, že naozaj tie podmienky sú nerovné, neprimerané. Že či je v poriadku, aby sme to takto nechali. Nemecký Občiansky zákonník k tomu ide inak. U nás vlastne môžeme vychádzať z nejakých princípov, dobrých mravov. Našli by sme takéto všeobecné princípy. Otázka je, či by sme nemali ísť ďalej a nemohli sme priamo povedať, že ak sú takéto neprimerané ustanovenia, sú neúčinné. A aby vedeli vlastne aj tí, čo majú takéto silné postavenie na trhu, že ak si také neprimerané ustanovenia dajú do všeobecných obchodných podmienok, že ak sa druhá strana obráti na súd, tak veľmi pravdepodobne bude v tom úspešná. Že či by sme proste také zjavné neprimerané podmienky nemali jasne povedať, že tie nie sú v poriadku a chceme chrániť tých drobných a stredných podnikateľov a chceme jednoducho, aby tá súťaž bola férová. Ja v tejto súvislosti naozaj vlastne iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedala Ja. V tejto súvislosti naozaj, vlastne, iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedal, prístupy alebo pojmy, ktoré s tým súvisia. To sú klauzuly, ktoré sú tzv. prekvapivé. Potom aké výkladové pravidlo sa použije, keď nie je zrejmé, ako sa tá zmluva má vykladať. Pri spotrebiteľoch je to tak, že vždy vlastne ten výklad, ktorý je nejasný, má byť v prospech spotrebiteľa. Tu je otázka, že keď je vlastne takáto zmluva „ber alebo nechaj“, by nemala byť, že ten výklad má byť v neprospech predkladateľa, že ak je to ustanovenie nejasné, či by vlastne sme nemali takto otočiť to výkladové pravidlo. Tieto veci tu chýbajú. Ja len poukazujem, že vlastne či by sme sa nemali zamerať na tú novú právnu úpravu, ktorej teraz čelíme, tak, že tí malí a strední podnikatelia by mali mať nejakú výraznejšiu ochranu a prinajmenšom na to hľadieť tak, aby sme proste zabezpečili tie férové súťažné podmienky. A v tej súvislosti aj poukazujem, znovu sa vraciam k doložke vplyvov, kde na jednej strane samotná komisia pri Ministerstve hospodárstva hovorí, že nebolo vyhodnotené vlastne ten dopad na podnikateľské prostredie. Aj s ohľadom práve na ten čas, na pravidlá, ktorými sa majú po novom, po novom riadiť. Aj v tejto súvislosti aj na nejasnosť toho nového právneho prostredia a osobitne poukazujú na to, že konkurencieschopnosť tu nebola vyhodnotená. Tak, keď sa k tomu vrátim späť, k tým malým a stredným podnikateľom, ak vlastne chceme, aby tu bola dobrá konkurencieschopnosť, naozaj férová súťaž, mali by sme na to v nejakej miere v tých nových zmluvných podmienkach aj myslieť, aby sme tú férovú súťaž zabezpečili a nemali by sme to iba nechať „ber alebo nechaj“. Ja v tejto súvislosti, možno pán minister povie, ale neviem, či to stihne v rámci toho času, že viem, že máme tu vlastne v právnej úprave taký mechanizmus, že ak si vlastne všimne do roka aj tento malý stredný podnikateľ, že tu sú v tej zmluve podmienky, ktoré vlastne by mohol namietať, tak musí to v tej lehote jedného roka stihnúť, ale je otázka, či takýto priestor na to stačí, pretože môžeme očakávať, že jednoducho ten malý stredný podnikateľ bude v tom postavení tu v nerovnováhe a toto nemusí vedieť a nemusí v plnosti mať na to kapacitu a schopnosti, aby to využil. Takže ja sa domnievam, že by sme sa nad tým mali zamyslieť a zvážiť, či by sme ho nemali priamo jasne, tých malých stredných podnikateľov, v tejto novej právnej úprave chrániť. Takže dovolím si len tak zhrnúť, že ja sa domnievam, že ten nový Občiansky zákonník osobitne voči tým malým stredným podnikateľom nevytvára priestor na ochranu pred zneužívaním tzv. štandardizovaných podmienok, ktoré vytvárajú zjavne neprimeranú výhodu pre toho, kto je na tom trhu silnejší. A myslím si, že nad tým by sme sa mali zamyslieť a ak to má ísť ešte osobitne v tomto rýchliku, osobitne na to by sme mali prihliadať a mať v tej novej právnej úprave pre nich primeranú ochranu. Ale to ani neviem, či na to bude priestor a čas sa o tomto v tom celom balíku naozaj poriadne rozprávať. A teraz, keď pozerám na môj časový limit do konca, uvedomujem si, že by som mala vlastne ukončiť moje vystúpenie. Bohužiaľ viac času nemám, chcela som vám povedať aj viac, tak si vás dovolím upriamiť asi už iba na jednu vec, lebo viac nestihnem a to je, a to je tiež naozaj, nie je to takto dobré. Myslím si, že pre nikoho, že máme takto skrátenú rozpravu pri Občianskom zákonníku. Ale dovolím si upriamiť na spoločné imanie manželov. A som veľmi rada, že tu máme predstaviteľov KDH. Spoločné imanie manželov po novom vychádza vlastne z narušenia celého princípu „v dobrom a zlom“. Naráža ho. Je pekné hovoriť samozrejme o tom, že keď je ten jeden manžel, rovno hovoríme, že zlý. Zlyhal. Zadĺžil, rovno ako keby sme ho hodili cez palubu. Tak nech si pekne za to pekne platí celé sám. A to už nehovorím, že vlastne nemáme doriešené, ako vlastne a kde sa bude určovať, z čoho sa ten dlh má zaplatiť, o ktorom vopred hovoríme, že je nemorálny, to bude z nejakej závislosti, z nejakého alkoholizmu, z nejakého hrania na automatoch. Tak sa predpokladá, v zásade pochopiteľne. Ale ja si myslím, že si treba aj povedať, kde začína a končí „v dobrom a zlom“. A mať k tomu domyslený tento filozofický koncept. A na druhej strane, ak teda do toho ideme, tak si potom povedať, ako to bude fungovať. A ja na to nemám naozaj zodpovedané všetky otázky. Pretože myšlienka základná je pekná. Aby sme chránili toho druhého. Základná je pekná. Len asi by to nemalo byť úplne v tom, že len „v dobrom“. A kto stanoví tú hranicu? To nie je v Občianskom zákonníku povedané. Vlastne je to vo veľkej miere prenechané na exekútorov, aby riešili, z akého majetku, aby tam pomaly robili to delenie majetku. A čím hovorím, že súvisí to aj s filozofickým konceptom, na ktorom vlastne staviame to manželstvo. A nechávame to vlastne v konečnom dôsledku na exekútoroch, kde teda naozaj nemáme povedané, ako to fungovať bude. A viac nemôžem povedať, lebo by som zobrala ostatným kolegom úplný čas. Ďakujem. A neviem ani, či sa teším na diskusiu, lebo asi v nejakom momente sa už ani nebudem môcť zapojiť. Takže tak. Ďakujem. Na vaše vystúpenie vystúpi ako prvá pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. Pani poslankyňa, v prvom rade chcem poďakovať za vecnosť opozície, v ktorom sa nesie dnešné rokovanie o Občianskom zákone. Myslím si, že takto presne by to malo vyzerať a dúfam, že v podobnom duchu to bude aj pokračovať. Navrhli ste vrátiť späť vládny návrh na dopracovanie. No počas tejto vlády sa dva roky intenzívne o tomto zákonníku diskutuje a zriadila sa aj rekodifikačná komisia, ktorá bola zložená z odborníkov zo svojho fachu, až po asociácie, rôzne organizácie a tak ďalej a tak ďalej, s ktorými sa komunikovalo a diskutovalo v pravidelnej báze. Nasledovalo medzirezortné pripomienkové konanie s trvaním od dvoch mesiacov. Potom ste hovorili, že vy ste v podstate si mohli len niečo vypočuť z Občianskom zákonníku. No ja si pamätám, že naozaj Ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia poslancov pozvala vlastne na stretnutie a boli ste tam aj vy. A pýtali ste sa rôzne otázky, že prečo tam nie je to, a samozrejme tá komisia aj následne odpovedala, takže v podstate s poslancami diskutovali aj na takejto báze, čoho ste boli súčasťou. A časová os vôbec kreovania Občianskeho zákonníka bola aj predtým, pretože tento ešte pretrvávajúci zákonník trvá od roku 1964 a už v roku 2002 vznikol prvý legislatívny zámer na zmenu Občianskeho zákonníka, potom v roku 2009 opätovne. Takže, ak sa nemýlim, vyše 20 rokov sa diskutuje o nejakej novelizácii daného zákonníka a ak by nebolo ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak ďalších 20 rokov by sme mohli o novom Občianskom zákonníku len snívať, aby sa diskutovalo aj naďalej. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mária, pýtala si sa, prečo vypadlo rodinné právo? No lebo si to želala Konferencia biskupov Slovenska, taká je realita. Už sme si zvykli teda, že pánovi ministrovi spravodlivosti tu diktujú zákony rôzni korupčníci či ministri pri riešení svojich problémov, ale teraz tu máme novú úroveň. Už si necháva zákony diktovať aj cirkvou v sekulárnom štáte. Nechal KBS ovplyvniť samotný koncept reformy občianskeho práva a vypadlo nejakých 150 paragrafov len vďaka tlaku KBS. A teraz túto nehoráznosť v dôsledku lobingu KBS a chybu budeme zase dlhé roky tlačiť pred sebou, lebo kedy sa dostaneme do tejto šance opäť znovu, že budeme mať možnosť takejto rekodifikácie. Opäť raz budeme zaostávať za inými krajinami, ako je napríklad Česká republika, ktorá pri rekodifikácii nášho kedysi spoločného Občianskeho zákonníka samozrejme zahrnula aj rodinné právo. A napríklad pomohli aj k lepšej ochrane detí. Ale my nie. My opäť raz vďaka tlaku KBS nevyužijeme túto príležitosť napríklad aj zosúladiť úpravu partnerských vzťahov a rodín v súlade s realitou, aká je dnes na Slovensku a ani nepomôžeme deťom k ich lepšej ochrane. To mi príde naozaj smutné, že len vďaka takémuto tlaku, hoci to tam bolo pôvodne, tak vypadlo nejakých 150 paragrafov. Veď to je úprava mnohých oblastí, ktorú sme mohli posunúť na lepšiu úroveň aj v záujme ochrany práv detí, ale nie. Čiže ja podporujem aj tvoj návrh, aby bol vrátený tento návrh na dopracovanie a aby sa tam napríklad vrátila celá časť rodinného práva. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám pekne za sú faktické poznámky. Asi na ňu by som reagovala na pani Plevíkovú. Na tých prácach rekodifikačných naozaj robil, by som povedala, každý z posledných ministrov. Ako som už povedala, treba asi rok naozaj dôslednej práce. Možno keby sa pán minister aj nevenoval iným veciam, ale osobitne tomuto a potom by vytvoril v trestnom práve úrad pre probáciu a mediáciu, tiež by sme boli okruh niekde ďalej, ale to je otázka priorít. Ja sa domnievam, že keby som bola v celom funkčnom období, tak by som dala do MPK aj zákon o obchodných spoločnostiach a Občiansky zákonník, tak boli rozbehnuté tie práce. Čiže nie je pravdou, čo hovoríte, pani poslankyňa, že to by sme čakali neviem koľko rokov. Ja som to povedala. Naozaj približne rok asi treba dôslednej práce dokončiť veci, ako boli začaté. Pán minister to veľmi dobre vie. Rozhodol sa, že chce mať Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku chýbajú veci, ktoré by tam jednoducho mali byť. A on to veľmi dobre vie. Takže dôležitejšie je mať zákon, ktorý sa volá Občiansky zákonník, ako mať Občiansky zákonník, v ktorom je všetko to, čo potrebujeme, vrátane rodinného práva. Primerane dotiahnutých vecí pre podnikateľský sektor, pretože tá rýchlosť naozaj pôjde proti nám všetkým. Nevyjasnené vzťahy, nevyjasnené otázky a osobitne pre ten podnikateľský sektor to môže znamenať v nejakej miere dosť veľký chaos. Tým sme ukončili faktické poznámky. Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký v rozprave. Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026, 37 rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o...

Mám 36 minút, ale takto len, matematiku treba naozaj pre každé povolanie, osobitne pri skrátenej rozprave. Takže dobre, ja by som pokračovala tam, kde som skončila. Pán minister, aj vy si dávajte pozor na čas, lebo by som bola nerada, keby ste si všetko minuli a aby ste sa naozaj zapojili, vaši kolegovia vám nedali čas. Nepochopiteľné. Naozaj tento Občiansky zákonník sprevádzajú nepochopiteľné udalosti a okolnosti. Tak možno to samo by vám mohlo pomôcť, že či je to dobrý nápad teraz takto presadzovať. Ja som skončila pri tom, že som vlastne poukazovala na skutočnosti, pre ktoré si myslím, že je na mieste vrátiť Občiansky zákonník na zapracovanie prekladateľovi. Domnievam sa úprimne, že treba asi rok. A nás aj, čo je rok? V porovnaní k tomu, že už toľko na ten Občiansky zákonník čakáme, čo je rok. To znamená, vládna koalícia je pri moci, ešte môžeme rátať viac ako rok. To znamená, určite by bola spôsobila ho dokončiť. Dať ho do MPK a možno ešte aj pri nejakej úvahe možno ho aj schváliť, ale určite nechať, aby dobehla normálne účinnosť za nového funkčného obdobia. A ja si v tej súvislosti dovolím pomôcť aj príkladom z Českej republiky, lebo naozaj nie je rozumné pozerať sa na Občiansky zákonník ako na niečo, aby určite nikoho nenapadlo to akokoľvek meniť, pretože to chcem byť ja, kto je tam podpísaný. Naozaj to nie je dobrý nápad. Ale aj keby sa vládna koalícia rozhodla, že chce ho mať schválený, tak nie je dobrý nápad tlačiť účinnosť ešte počas tohto funkčného obdobia. Naozaj nie. Je to nielenže neúcta k tomu kľúčovému zákonu, ale aj k tomu, že jednoducho na to sa nedá pripraviť. Pri HSP v novele trestných kódexov sme si povedali všeličo. Ja sa k tomu nechcem vracať. Ale pri Občianskom zákonníku ja si dovolím iba pomôcť naozaj tým príkladom z Českej republiky. Občiansky zákonník Českej republiky bol prijatý v Českej republike a môžete si to tu aj overiť. Ja tu mám vlastne aj sprievodný list pána ministra k tomu, ale aj keď si pozriete tie dáta, bol schválený 18. mája 2011 na vláde. Hej, podobne aj tu bol na vláde v máji. To sú podobnosti trošku, sú. Že 18. mája 2011 na vláde v Českej republike schválený. Mal vstúpiť do účinnosti 1. januára 2014. Nakoniec bol podpísaný prezidentom v Českej republike 20. februára 2012. To znamená, od podpisu prezidenta ešte vlastne takmer dva roky dali priestor na to, aby sa vlastne s tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. Toto je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to S tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. To je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to rodinné právo nie je ani v súlade s legislatívnym zámerom. Ešte 20 rokov dozadu, takmer 20 rokov dozadu, že jednoducho to rodinné právo tam patrí a nakoniec pán minister ho tam aj chcel mať. Takže, keď si pozriete aj materiál, ktorý išiel do pripomienkového konania, samozrejme, tam tieto ustanovenia mal. Takže tento zákonník občiansky z Českej republiky má 3000 paragrafov. Áno, má ich 3000, na rozdiel od nášho, ktorý má okolo 2000. Tu nejde teraz o preteky, kto má viac paragrafov, ale ich tam viac, preto, lebo je tam časť k rodinnému právu. Sú tam tie vzťahy, ktoré tam jednoducho patria. Samozrejme, že sú tam upravené aj základné ustanovenia k občianskym združeniam, k spolkom, k nadáciám, k tým zvereneckým fondom, o ktorých som hovorila. Zverenecké fondy so súkromným účelom, s verejnoprospešným účelom. To všetko v tom Občianskom zákonníku z Českej republiky nájdete. To malo byť aj v tom našom. Osobitne, ak chceme, takisto tak, ako sa hlási nakoniec ten Občiansky zákonník vo svojej dôvodovej správe, má to byť moderný Občiansky zákonník. To znamená, mal by čeliť predsa tomu, čo od neho teraz očakávame. Nemohli by sme rezignovať na to, že ten Občiansky zákonník má niečo obsahovať a my to tam nedáme, lebo sme to nestihli urobiť. Ja sa osobitne vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, čo považujem naozaj za vážny problém, že ak sa rozhodne ísť ministerstvo v tejto rýchlosti, tak tu vidím najväčšie problémy. Ja potom poviem aj bližšie ešte o obsahové aj k spoločnému vlastníctvu manželov aj k iným, ale naozaj ten vážny problém, ktorý vidím najvyšší teraz, na ktorý by som tu upriamila pozornosť, je to obchodné právo. A ja to skúsim aj nejak zhrnúť a to by som asi považovala za najväčší. To rodinné právo tam nie je, to už som spomenula a nebudem sa k tomu viac vracať. Možno povedia niektorí rečníci za mnou. To je naozaj ako niečo, že prijímate, že potom to netreba nazývať Občiansky zákonník, lebo rodinné právo do Občianskeho zákonníka naozaj patrí. A preto vie veľmi dobre pán minister, prečo tam malo byť. To znamená, že skutočne sa stane to, že samozrejme, že budú tu ministri ďalší, ktorí budú mať tú ambíciu doplniť Občiansky zákonník o všetko, čo tam patrí a ten Občiansky zákonník tak aj bude vyzerať. A rovnako tam dajú aj ustanovenia, ktoré patria k spolkom, k združeniam, k nadáciám, k zvereneckým fondom, k rodinnému podniku, ale potom to tak aj bude vyzerať. Samozrejme, že tam budú musieť dať ustanovenia, ktoré súvisia s tým, že bude tu zákon o obchodných spoločnostiach. A tá právna úprava bude musieť byť súčasťou, ktorá s tým súvisí v Občianskom zákonníku. Tak ten Občiansky zákonník bude vyzerať. Takže on nakoniec bude mať asi tých 3000 paragrafov, ale nebude to pokračovanie 2001, 2002, ale bude to 103a, 103b, 103c, 103d a tak ten Občiansky zákonník bude aj vyzerať. Jednoducho toto dielo nie je kompletné. Nie je kompletné. Nekompletné a je to naozaj obrovská škoda. Obrovská škoda. Ja si dovolím k tomu, k tej rezignácii vlastne mať pripravený aj zákon o obchodných spoločnostiach a k rezignácii dať priestor osobitne tým subjektom v oblasti obchodného práva, aby sa riadne oboznámili s právnou úpravou, ktorá ich čaká, tak upozorním, čo vidím ako vážny problém. Ako som už povedala, v Občianskom zákonníku je časť k právnickým osobám, ktorá bola urobená ako košieľka ešte za môjho pôsobenia s tým, že je to draft. A keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, doplnia sa tam tie ustanovenia, ktoré s tými obchodnými spoločnosťami súvisia. Takže toto, čo je tam, naozaj vnímam ako draft. Naozaj vnímam ako draft, nekompletné dielo a je jasné, že zákon o obchodných spoločnostiach nie je hotový. Nevieme, kedy bude. Nevieme, či tu budú nejaké záchvatné rýchle práce, ktoré začnú potom, čo bude schválený Občiansky zákonník, aby sa to stihlo, kým bude účinný ten nový Občiansky zákonník, ako sa ráta v júli budúceho roka, ale bude to znamenať v tom celom, aj keby sa to stihlo, že jednoducho pre ten podnikateľský sektor to znamená, že oni nebudú vedieť vlastne ku dňu účinnosti, aké právne vzťahy tu budú. Takže budú poznať 2000 paragrafov, ktoré budú vedieť, týkajú sa nás, nevieme presne, ale čo to bude pre nás znamenať, pretože bude sa očakávať, že nejaké zmeny tu musia ešte nastať, lebo takto to predsa pre nás nemôže platiť. Tieto pravidlá pre nás takto nie sú šité, je jasné, že je to nejaký všeobecný m. Budú čakať, že sa niečo stane, ale nebudú vedieť, čo. Takže naozaj vznikne obrovské kvantum otázok, ak to pôjde v tejto rýchlosti. Na jeseň budú na jeseň, vlastne kedy sa ráta s tým, že v druhom, treťom čítaní bude tento Občiansky zákonník schválený, čo vlastne z tejto novej všeobecnej úpravy právnických osôb sa bude alebo nebude týkať korporácií, teda obchodných spoločností, ale nebudú to vedieť. Budú len vedieť, že je tu táto všeobecná právna úprava. Nebudú vedieť, či budú nejaké zmeny, ktoré sa stihnú do júla 2027 a čo to presne bude znamenať. Napríklad, v Občianskom zákonníku sa zavádza nový inštitút zrušiteľnosti právnych úkonov. Hneď vznikne otázka, ako sa tento inštitút uplatní v korporačnom práve. To znamená, bude to znamenať, že aj uznesenia valných zhromaždení po prijatí nového Občianskeho zákonníka, že sa ich to takto priamo týka? Že budú rovnako takto zrušiteľné alebo nie? No očakáva sa, že tam bude asi nejaká zmena právnej úpravy, ktorá upraví, že týchto úkonov sa to v tejto miere takto netýka. A samozrejme veľká debata môže byť aj o obchodnom podiele, ktorý po novom bude patriť do takzvaného spoločného imania manželov, teraz takzvaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To, že bude platiť obchodný podiel, vlastne toto spoločné vlastníctvo manželov, je naozaj nová vec pre korporačné právo. A tieto veci neboli doteraz poriadne prediskutované a premyslené. To, že si to nemyslím len ja a ľudia samozrejme, s ktorými sa rozprávam, i keď musím povedať, že toho času je naozaj málo. Toho času je naozaj málo. A ja preto iba v stručnosti poviem tie časové milníky, o ktorých sa tu bavíme a naozaj v nejakej miere to aj korešponduje s tým, čo sa teraz deje v Národnej rade. Vlastne všeobecná odborná verejnosť sa dozvedela alebo oboznámila sa s celým týmto textom nového Občianskeho zákonníka 30. septembra 2025, dostala do 1. decembra 2025 čas, aby k tomu dala pripomienky. To sú vlastne dva celé mesiace. Tam bolo aj rodinné právo. Veľmi málo 2 mesiace. Veľmi málo. Naozaj na 2000 paragrafov veľmi málo. Ja som sa rozprávala, či sú to notári, exekútori, advokáti, naprieč odborovo, akademici. Nemali šancu si to celé pozrieť. To znamená, rozdelili si to jednotlivé segmenty, aby k tomu nejaké pripomienky dali. Nikto nemal šancu a priestor si to celé pozrieť. Nemal šancu. Vedeli, že v tom čase sa to nedá. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovalo pripomienky od 2. decembra 2025. Najprv do marca si dali čas, potom si to predĺžili od marca, vlastne pardon, až do áno, od 2. decembra 2025 až do 30. marca 2026. Tak, áno, to je celý čas, kedy boli vyhodnocované pripomienky. To znamená, Ministerstvo spravodlivosti malo na to, ak dobre rátam, nejaké 4 mesiace. Nejaké 4 mesiace vyhodnocovali tieto pripomienky. Na vláde sme mali schválený materiál 6. mája 2026. To znamená, to bol moment, kedy sme si mohli začať pozerať, čo nám asi príde do Národnej rady a v Národnej rade vlastne termín prvý na prvé čítanie už bol 29. máj. Ako povedal pán minister na tých stretnutiach, kde sme boli, ten materiál, ktorý bol 30. septembra, sa zásadne zmenil voči 6. máju. Okrem iného rodinné právo z toho úplne vypadlo. Ja som sa doteraz vlastne ani nedozvedela, prečo to rodinné právo z toho vypadlo. Budem veľmi rada, keď pán minister vystúpi. Aký očakáva osud rodinného práva? Že sa raz zapracuje do Občianskeho zákonníka, ostane mimo alebo aký bude jeho osud? Naozaj. Aký bude osud celej právnej úpravy, ktorá sa týka spolkov, združení, nadácií, obchodných spoločností? Aký bude osud? Zapracujú sa raz do Občianskeho zákonníka? Kedy sa zapracujú do Občianskeho zákonníka? Zaujímalo by ma, samozrejme, aký bude osud rodinného podniku, zvereneckých fondov. Osobitne tých na hospodársky účel. Či sa ráta s tým, že budú zapracované a prečo neboli teraz zapracované do Občianskeho zákonníka. Dalo by sa tu rozprávať aj o tom, koľko bolo zásadných pripomienok a koľko z toho bolo prijatých. Ja rozumiem, že každý Občiansky zákonník, nech by bol akokoľvek k tomu daný čas, asi by tam bolo množstvo pripomienok. Záviselo by od predkladateľa, ktoré z nich akceptuje, ktoré nie. Pravdou je, že máme tu 800 zásadných pripomienok, ktoré neboli akceptované. Ja v tejto súvislosti osobitne s tým dôrazom na podnikateľské prostredie si vás dovolím upriamiť na doložku vybraných vplyvov. Pozrieť si, čo k tomu hovorí príslušná komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá osobitne hovorí, že je potrebné vyhodnotiť oboznámenie sa s reguláciou. Čas potrebný na študovanie legislatívnej zmeny, pochopenie jej vplyvu na činnosť podnikateľa, dotkne sa celého podnikateľského prostredia. Rekodifikovaný Občiansky zákonník je komplexnou strešnou právnou úpravou všetkých právnických osôb súkromného práva. A to, čo vlastne hovorí samotná komisia, je, že predkladateľ predsa musí mať nejakú predstavu o tom, ako ich to zasiahne a mal by to nejak vyhodnotiť. A na toto tiež predkladateľ rezignoval. Môžete si to pozrieť sami. Ale ako hovorím, to, čo vidím ako vážny problém, je, že vlastne tu v podnikateľskom sektore nebudú vedieť. K júlu 2027, ako to vlastne bude? A teraz by som ostala v oblasti podnikateľského sektora a dovolím si sústrediť sa osobitne na ochranu malých a stredných podnikateľov, lebo si myslím, že to je dôležité. A súčasne vnímam, že môžeme mať na to rôzny názor. Aká môže byť právna úprava? Len okrem toho, že sa im dáva malý čas, nie je tam všetko zapracované ani to, na čo by sme mali v modernej dobe reflektovať. Na množstvo vecí sme rezignovali. Ale tak, ako ju to máme nastavené, ako to máme upravené a vyzerá to tak, že asi veľká ambícia ministra spravodlivosti a tejto vládnej koalície je to v tejto podobe prijať, tak ja si dovolím vám načrtnúť zopár otázok obsahových k ochrane malých a stredných podnikateľov. Dovolila som si predostrieť takú analýzu, čo spôsobí nová právna úprava, tak ako je v Občianskom zákonníku, voči malým a stredným podnikateľom a dovolila som si to porovnať s nemeckým modelom, ktorý sa pre niektorých považuje za určitý európsky štandard, benchmark, keď to tak mám povedať, Občianskych zákonníkov. Nemusíme so všetkým súhlasiť, samozrejme. To je absolútne v poriadku. Môžeme mať niektoré veci inak, ale ja si dovolím len na zamyslenie pre vás, že to nie je pán podpredseda Danko, lebo on osobitne hovorí, že záleží mu na tom, aké sú podmienky pre podnikateľov. Často hovorí o malých a stredných podnikateľoch, tak mohlo by ho zaujímať, čo nám vlastne Občiansky zákonník pre nich prináša. To, čo sa môže javiť ako problém a môžeme mať na to samozrejme už rôzny názor legitímne aj filozoficky, je, v akej miere vlastne pristupujeme k malým a stredným podnikateľom, že v tej celej palete tých nových zmluvných vzťahov sú alebo nie sú chránení a to je filozofická otázka, či majú byť chránení. Asi je taká spoločná, by som povedala, zhoda v spoločnosti na tom, že spotrebitelia by mali mať nejakú osobitnú ochranu. V rámci tejto debaty a vieme prečo a preto hovorím iba k tomu základu, idem, že vlastne v tých vzájomných zmluvných vzťahoch ten spotrebiteľ môže byť naozaj v nerovnej pozícii. A preto je osobitne chránený, aby vlastne jeho postavenie nebolo zneužité. A v tejto súvislosti si dovolím, aby ste si predstavili malého, stredného podnikateľa, ktorý ide do zmluvných vzťahov naozaj s veľkými firmami, ktorému ponúkajú podmienky ber alebo nechaj. Či je v poriadku, že je to na absolútnej autonómii ich dvoch, ako sa dohodnú. A že aj keď vidíme, že zodpovednostné vzťahy sú úplne nevyvážené, že zodpovednosť je absolútne prenášaná na malého a stredného podnikateľa, že naozaj tie podmienky sú nerovné, neprimerané. Že či je v poriadku, aby sme to takto nechali. Nemecký Občiansky zákonník k tomu ide inak. U nás vlastne môžeme vychádzať z nejakých princípov, dobrých mravov. Našli by sme takéto všeobecné princípy. Otázka je, či by sme nemali ísť ďalej a nemohli sme priamo povedať, že ak sú takéto neprimerané ustanovenia, sú neúčinné. A aby vedeli vlastne aj tí, čo majú takéto silné postavenie na trhu, že ak si také neprimerané ustanovenia dajú do všeobecných obchodných podmienok, že ak sa druhá strana obráti na súd, tak veľmi pravdepodobne bude v tom úspešná. Že či by sme proste také zjavné neprimerané podmienky nemali jasne povedať, že tie nie sú v poriadku a chceme chrániť tých drobných a stredných podnikateľov a chceme jednoducho, aby tá súťaž bola férová. Ja v tejto súvislosti naozaj vlastne iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedala Ja. V tejto súvislosti naozaj, vlastne, iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedal, prístupy alebo pojmy, ktoré s tým súvisia. To sú klauzuly, ktoré sú tzv. prekvapivé. Potom aké výkladové pravidlo sa použije, keď nie je zrejmé, ako sa tá zmluva má vykladať. Pri spotrebiteľoch je to tak, že vždy vlastne ten výklad, ktorý je nejasný, má byť v prospech spotrebiteľa. Tu je otázka, že keď je vlastne takáto zmluva „ber alebo nechaj“, by nemala byť, že ten výklad má byť v neprospech predkladateľa, že ak je to ustanovenie nejasné, či by vlastne sme nemali takto otočiť to výkladové pravidlo. Tieto veci tu chýbajú. Ja len poukazujem, že vlastne či by sme sa nemali zamerať na tú novú právnu úpravu, ktorej teraz čelíme, tak, že tí malí a strední podnikatelia by mali mať nejakú výraznejšiu ochranu a prinajmenšom na to hľadieť tak, aby sme proste zabezpečili tie férové súťažné podmienky. A v tej súvislosti aj poukazujem, znovu sa vraciam k doložke vplyvov, kde na jednej strane samotná komisia pri Ministerstve hospodárstva hovorí, že nebolo vyhodnotené vlastne ten dopad na podnikateľské prostredie. Aj s ohľadom práve na ten čas, na pravidlá, ktorými sa majú po novom, po novom riadiť. Aj v tejto súvislosti aj na nejasnosť toho nového právneho prostredia a osobitne poukazujú na to, že konkurencieschopnosť tu nebola vyhodnotená. Tak, keď sa k tomu vrátim späť, k tým malým a stredným podnikateľom, ak vlastne chceme, aby tu bola dobrá konkurencieschopnosť, naozaj férová súťaž, mali by sme na to v nejakej miere v tých nových zmluvných podmienkach aj myslieť, aby sme tú férovú súťaž zabezpečili a nemali by sme to iba nechať „ber alebo nechaj“. Ja v tejto súvislosti, možno pán minister povie, ale neviem, či to stihne v rámci toho času, že viem, že máme tu vlastne v právnej úprave taký mechanizmus, že ak si vlastne všimne do roka aj tento malý stredný podnikateľ, že tu sú v tej zmluve podmienky, ktoré vlastne by mohol namietať, tak musí to v tej lehote jedného roka stihnúť, ale je otázka, či takýto priestor na to stačí, pretože môžeme očakávať, že jednoducho ten malý stredný podnikateľ bude v tom postavení tu v nerovnováhe a toto nemusí vedieť a nemusí v plnosti mať na to kapacitu a schopnosti, aby to využil. Takže ja sa domnievam, že by sme sa nad tým mali zamyslieť a zvážiť, či by sme ho nemali priamo jasne, tých malých stredných podnikateľov, v tejto novej právnej úprave chrániť. Takže dovolím si len tak zhrnúť, že ja sa domnievam, že ten nový Občiansky zákonník osobitne voči tým malým stredným podnikateľom nevytvára priestor na ochranu pred zneužívaním tzv. štandardizovaných podmienok, ktoré vytvárajú zjavne neprimeranú výhodu pre toho, kto je na tom trhu silnejší. A myslím si, že nad tým by sme sa mali zamyslieť a ak to má ísť ešte osobitne v tomto rýchliku, osobitne na to by sme mali prihliadať a mať v tej novej právnej úprave pre nich primeranú ochranu. Ale to ani neviem, či na to bude priestor a čas sa o tomto v tom celom balíku naozaj poriadne rozprávať. A teraz, keď pozerám na môj časový limit do konca, uvedomujem si, že by som mala vlastne ukončiť moje vystúpenie. Bohužiaľ viac času nemám, chcela som vám povedať aj viac, tak si vás dovolím upriamiť asi už iba na jednu vec, lebo viac nestihnem a to je, a to je tiež naozaj, nie je to takto dobré. Myslím si, že pre nikoho, že máme takto skrátenú rozpravu pri Občianskom zákonníku. Ale dovolím si upriamiť na spoločné imanie manželov. A som veľmi rada, že tu máme predstaviteľov KDH. Spoločné imanie manželov po novom vychádza vlastne z narušenia celého princípu „v dobrom a zlom“. Naráža ho. Je pekné hovoriť samozrejme o tom, že keď je ten jeden manžel, rovno hovoríme, že zlý. Zlyhal. Zadĺžil, rovno ako keby sme ho hodili cez palubu. Tak nech si pekne za to pekne platí celé sám. A to už nehovorím, že vlastne nemáme doriešené, ako vlastne a kde sa bude určovať, z čoho sa ten dlh má zaplatiť, o ktorom vopred hovoríme, že je nemorálny, to bude z nejakej závislosti, z nejakého alkoholizmu, z nejakého hrania na automatoch. Tak sa predpokladá, v zásade pochopiteľne. Ale ja si myslím, že si treba aj povedať, kde začína a končí „v dobrom a zlom“. A mať k tomu domyslený tento filozofický koncept. A na druhej strane, ak teda do toho ideme, tak si potom povedať, ako to bude fungovať. A ja na to nemám naozaj zodpovedané všetky otázky. Pretože myšlienka základná je pekná. Aby sme chránili toho druhého. Základná je pekná. Len asi by to nemalo byť úplne v tom, že len „v dobrom“. A kto stanoví tú hranicu? To nie je v Občianskom zákonníku povedané. Vlastne je to vo veľkej miere prenechané na exekútorov, aby riešili, z akého majetku, aby tam pomaly robili to delenie majetku. A čím hovorím, že súvisí to aj s filozofickým konceptom, na ktorom vlastne staviame to manželstvo. A nechávame to vlastne v konečnom dôsledku na exekútoroch, kde teda naozaj nemáme povedané, ako to fungovať bude. A viac nemôžem povedať, lebo by som zobrala ostatným kolegom úplný čas. Ďakujem. A neviem ani, či sa teším na diskusiu, lebo asi v nejakom momente sa už ani nebudem môcť zapojiť. Takže tak. Ďakujem. Na vaše vystúpenie vystúpi ako prvá pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. Pani poslankyňa, v prvom rade chcem poďakovať za vecnosť opozície, v ktorom sa nesie dnešné rokovanie o Občianskom zákone. Myslím si, že takto presne by to malo vyzerať a dúfam, že v podobnom duchu to bude aj pokračovať. Navrhli ste vrátiť späť vládny návrh na dopracovanie. No počas tejto vlády sa dva roky intenzívne o tomto zákonníku diskutuje a zriadila sa aj rekodifikačná komisia, ktorá bola zložená z odborníkov zo svojho fachu, až po asociácie, rôzne organizácie a tak ďalej a tak ďalej, s ktorými sa komunikovalo a diskutovalo v pravidelnej báze. Nasledovalo medzirezortné pripomienkové konanie s trvaním od dvoch mesiacov. Potom ste hovorili, že vy ste v podstate si mohli len niečo vypočuť z Občianskom zákonníku. No ja si pamätám, že naozaj Ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia poslancov pozvala vlastne na stretnutie a boli ste tam aj vy. A pýtali ste sa rôzne otázky, že prečo tam nie je to, a samozrejme tá komisia aj následne odpovedala, takže v podstate s poslancami diskutovali aj na takejto báze, čoho ste boli súčasťou. A časová os vôbec kreovania Občianskeho zákonníka bola aj predtým, pretože tento ešte pretrvávajúci zákonník trvá od roku 1964 a už v roku 2002 vznikol prvý legislatívny zámer na zmenu Občianskeho zákonníka, potom v roku 2009 opätovne. Takže, ak sa nemýlim, vyše 20 rokov sa diskutuje o nejakej novelizácii daného zákonníka a ak by nebolo ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak ďalších 20 rokov by sme mohli o novom Občianskom zákonníku len snívať, aby sa diskutovalo aj naďalej. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mária, pýtala si sa, prečo vypadlo rodinné právo? No lebo si to želala Konferencia biskupov Slovenska, taká je realita. Už sme si zvykli teda, že pánovi ministrovi spravodlivosti tu diktujú zákony rôzni korupčníci či ministri pri riešení svojich problémov, ale teraz tu máme novú úroveň. Už si necháva zákony diktovať aj cirkvou v sekulárnom štáte. Nechal KBS ovplyvniť samotný koncept reformy občianskeho práva a vypadlo nejakých 150 paragrafov len vďaka tlaku KBS. A teraz túto nehoráznosť v dôsledku lobingu KBS a chybu budeme zase dlhé roky tlačiť pred sebou, lebo kedy sa dostaneme do tejto šance opäť znovu, že budeme mať možnosť takejto rekodifikácie. Opäť raz budeme zaostávať za inými krajinami, ako je napríklad Česká republika, ktorá pri rekodifikácii nášho kedysi spoločného Občianskeho zákonníka samozrejme zahrnula aj rodinné právo. A napríklad pomohli aj k lepšej ochrane detí. Ale my nie. My opäť raz vďaka tlaku KBS nevyužijeme túto príležitosť napríklad aj zosúladiť úpravu partnerských vzťahov a rodín v súlade s realitou, aká je dnes na Slovensku a ani nepomôžeme deťom k ich lepšej ochrane. To mi príde naozaj smutné, že len vďaka takémuto tlaku, hoci to tam bolo pôvodne, tak vypadlo nejakých 150 paragrafov. Veď to je úprava mnohých oblastí, ktorú sme mohli posunúť na lepšiu úroveň aj v záujme ochrany práv detí, ale nie. Čiže ja podporujem aj tvoj návrh, aby bol vrátený tento návrh na dopracovanie a aby sa tam napríklad vrátila celá časť rodinného práva. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám pekne za sú faktické poznámky. Asi na ňu by som reagovala na pani Plevíkovú. Na tých prácach rekodifikačných naozaj robil, by som povedala, každý z posledných ministrov. Ako som už povedala, treba asi rok naozaj dôslednej práce. Možno keby sa pán minister aj nevenoval iným veciam, ale osobitne tomuto a potom by vytvoril v trestnom práve úrad pre probáciu a mediáciu, tiež by sme boli okruh niekde ďalej, ale to je otázka priorít. Ja sa domnievam, že keby som bola v celom funkčnom období, tak by som dala do MPK aj zákon o obchodných spoločnostiach a Občiansky zákonník, tak boli rozbehnuté tie práce. Čiže nie je pravdou, čo hovoríte, pani poslankyňa, že to by sme čakali neviem koľko rokov. Ja som to povedala. Naozaj približne rok asi treba dôslednej práce dokončiť veci, ako boli začaté. Pán minister to veľmi dobre vie. Rozhodol sa, že chce mať Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku chýbajú veci, ktoré by tam jednoducho mali byť. A on to veľmi dobre vie. Takže dôležitejšie je mať zákon, ktorý sa volá Občiansky zákonník, ako mať Občiansky zákonník, v ktorom je všetko to, čo potrebujeme, vrátane rodinného práva. Primerane dotiahnutých vecí pre podnikateľský sektor, pretože tá rýchlosť naozaj pôjde proti nám všetkým. Nevyjasnené vzťahy, nevyjasnené otázky a osobitne pre ten podnikateľský sektor to môže znamenať v nejakej miere dosť veľký chaos. Tým sme ukončili faktické poznámky. Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký v rozprave. Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026, 37 rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o...

Mám 36 minút, ale takto len, matematiku treba naozaj pre každé povolanie, osobitne pri skrátenej rozprave. Takže dobre, ja by som pokračovala tam, kde som skončila. Pán minister, aj vy si dávajte pozor na čas, lebo by som bola nerada, keby ste si všetko minuli a aby ste sa naozaj zapojili, vaši kolegovia vám nedali čas. Nepochopiteľné. Naozaj tento Občiansky zákonník sprevádzajú nepochopiteľné udalosti a okolnosti. Tak možno to samo by vám mohlo pomôcť, že či je to dobrý nápad teraz takto presadzovať. Ja som skončila pri tom, že som vlastne poukazovala na skutočnosti, pre ktoré si myslím, že je na mieste vrátiť Občiansky zákonník na zapracovanie prekladateľovi. Domnievam sa úprimne, že treba asi rok. A nás aj, čo je rok? V porovnaní k tomu, že už toľko na ten Občiansky zákonník čakáme, čo je rok. To znamená, vládna koalícia je pri moci, ešte môžeme rátať viac ako rok. To znamená, určite by bola spôsobila ho dokončiť. Dať ho do MPK a možno ešte aj pri nejakej úvahe možno ho aj schváliť, ale určite nechať, aby dobehla normálne účinnosť za nového funkčného obdobia. A ja si v tej súvislosti dovolím pomôcť aj príkladom z Českej republiky, lebo naozaj nie je rozumné pozerať sa na Občiansky zákonník ako na niečo, aby určite nikoho nenapadlo to akokoľvek meniť, pretože to chcem byť ja, kto je tam podpísaný. Naozaj to nie je dobrý nápad. Ale aj keby sa vládna koalícia rozhodla, že chce ho mať schválený, tak nie je dobrý nápad tlačiť účinnosť ešte počas tohto funkčného obdobia. Naozaj nie. Je to nielenže neúcta k tomu kľúčovému zákonu, ale aj k tomu, že jednoducho na to sa nedá pripraviť. Pri HSP v novele trestných kódexov sme si povedali všeličo. Ja sa k tomu nechcem vracať. Ale pri Občianskom zákonníku ja si dovolím iba pomôcť naozaj tým príkladom z Českej republiky. Občiansky zákonník Českej republiky bol prijatý v Českej republike a môžete si to tu aj overiť. Ja tu mám vlastne aj sprievodný list pána ministra k tomu, ale aj keď si pozriete tie dáta, bol schválený 18. mája 2011 na vláde. Hej, podobne aj tu bol na vláde v máji. To sú podobnosti trošku, sú. Že 18. mája 2011 na vláde v Českej republike schválený. Mal vstúpiť do účinnosti 1. januára 2014. Nakoniec bol podpísaný prezidentom v Českej republike 20. februára 2012. To znamená, od podpisu prezidenta ešte vlastne takmer dva roky dali priestor na to, aby sa vlastne s tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. Toto je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to S tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. To je naozaj šprint, aby, čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to rodinné právo nie je ani v súlade s legislatívnym zámerom. Ešte 20 rokov dozadu, takmer 20 rokov dozadu, že jednoducho to rodinné právo tam patrí a nakoniec pán minister ho tam aj chcel mať. Takže, keď si pozriete aj materiál, ktorý išiel do pripomienkového konania, samozrejme, tam tieto ustanovenia mal. Takže tento zákonník občiansky z Českej republiky má 3000 paragrafov. Áno, má ich 3000, na rozdiel od nášho, ktorý má okolo 2000. Tu nejde teraz o preteky, kto má viac paragrafov, ale ich tam viac, preto, lebo je tam časť k rodinnému právu. Sú tam tie vzťahy, ktoré tam jednoducho patria. Samozrejme, že sú tam upravené aj základné ustanovenia k občianskym združeniam, k spolkom, k nadáciám, k tým zvereneckým fondom, o ktorých som hovorila. Zverenecké fondy so súkromným účelom, s verejnoprospešným účelom. To všetko v tom Občianskom zákonníku z Českej republiky nájdete. To malo byť aj v tom našom. Osobitne, ak chceme, takisto tak, ako sa hlási nakoniec ten Občiansky zákonník vo svojej dôvodovej správe, má to byť moderný Občiansky zákonník. To znamená, mal by čeliť predsa tomu, čo od neho teraz očakávame. Nemohli by sme rezignovať na to, že ten Občiansky zákonník má niečo obsahovať a my to tam nedáme, lebo sme to nestihli urobiť. Ja sa osobitne vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, čo považujem naozaj za vážny problém, že ak sa rozhodne ísť ministerstvo v tejto rýchlosti, tak tu vidím najväčšie problémy. Ja potom poviem aj bližšie ešte o obsahové aj k spoločnému vlastníctvu manželov aj k iným, ale naozaj ten vážny problém, ktorý vidím najvyšší teraz, na ktorý by som tu upriamila pozornosť, je to obchodné právo. A ja to skúsim aj nejak zhrnúť a to by som asi považovala za najväčší. To rodinné právo tam nie je, to už som spomenula a nebudem sa k tomu viac vracať. Možno povedia niektorí rečníci za mnou. To je naozaj ako niečo, že prijímate, že potom to netreba nazývať Občiansky zákonník, lebo rodinné právo do Občianskeho zákonníka naozaj patrí. A preto vie veľmi dobre pán minister, prečo tam malo byť. To znamená, že skutočne sa stane to, že samozrejme, že budú tu ministri ďalší, ktorí budú mať tú ambíciu doplniť Občiansky zákonník o všetko, čo tam patrí a ten Občiansky zákonník tak aj bude vyzerať. A rovnako tam dajú aj ustanovenia, ktoré patria k spolkom, k združeniam, k nadáciám, k zvereneckým fondom, k rodinnému podniku, ale potom to tak aj bude vyzerať. Samozrejme, že tam budú musieť dať ustanovenia, ktoré súvisia s tým, že bude tu zákon o obchodných spoločnostiach. A tá právna úprava bude musieť byť súčasťou, ktorá s tým súvisí v Občianskom zákonníku. Tak ten Občiansky zákonník bude vyzerať. Takže on nakoniec bude mať asi tých 3000 paragrafov, ale nebude to pokračovanie 2001, 2002, ale bude to 103a, 103b, 103c, 103d a tak ten Občiansky zákonník bude aj vyzerať. Jednoducho toto dielo nie je kompletné. Nie je kompletné. Nekompletné a je to naozaj obrovská škoda. Obrovská škoda. Ja si dovolím k tomu, k tej rezignácii vlastne mať pripravený aj zákon o obchodných spoločnostiach a k rezignácii dať priestor osobitne tým subjektom v oblasti obchodného práva, aby sa riadne oboznámili s právnou úpravou, ktorá ich čaká, tak upozorním, čo vidím ako vážny problém. Ako som už povedala, v Občianskom zákonníku je časť k právnickým osobám, ktorá bola urobená ako košieľka ešte za môjho pôsobenia s tým, že je to draft. A keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, doplnia sa tam tie ustanovenia, ktoré s tými obchodnými spoločnosťami súvisia. Takže toto, čo je tam, naozaj vnímam ako draft. Naozaj vnímam ako draft, nekompletné dielo a je jasné, že zákon o obchodných spoločnostiach nie je hotový. Nevieme, kedy bude. Nevieme, či tu budú nejaké záchvatné rýchle práce, ktoré začnú potom, čo bude schválený Občiansky zákonník, aby sa to stihlo, kým bude účinný ten nový Občiansky zákonník, ako sa ráta v júli budúceho roka, ale bude to znamenať v tom celom, aj keby sa to stihlo, že jednoducho pre ten podnikateľský sektor to znamená, že oni nebudú vedieť vlastne ku dňu účinnosti, aké právne vzťahy tu budú. Takže budú poznať 2000 paragrafov, ktoré budú vedieť, týkajú sa nás, nevieme presne, ale čo to bude pre nás znamenať, pretože bude sa očakávať, že nejaké zmeny tu musia ešte nastať, lebo takto to predsa pre nás nemôže platiť. Tieto pravidlá pre nás takto nie sú šité, je jasné, že je to nejaký všeobecný m. Budú čakať, že sa niečo stane, ale nebudú vedieť, čo. Takže naozaj vznikne obrovské kvantum otázok, ak to pôjde v tejto rýchlosti. Na jeseň budú na jeseň, vlastne kedy sa ráta s tým, že v druhom, treťom čítaní bude tento Občiansky zákonník schválený, čo vlastne z tejto novej všeobecnej úpravy právnických osôb sa bude alebo nebude týkať korporácií, teda obchodných spoločností, ale nebudú to vedieť. Budú len vedieť, že je tu táto všeobecná právna úprava. Nebudú vedieť, či budú nejaké zmeny, ktoré sa stihnú do júla 2027 a čo to presne bude znamenať. Napríklad, v Občianskom zákonníku sa zavádza nový inštitút zrušiteľnosti právnych úkonov. Hneď vznikne otázka, ako sa tento inštitút uplatní v korporačnom práve. To znamená, bude to znamenať, že aj uznesenia valných zhromaždení po prijatí nového Občianskeho zákonníka, že sa ich to takto priamo týka? Že budú rovnako takto zrušiteľné alebo nie? No očakáva sa, že tam bude asi nejaká zmena právnej úpravy, ktorá upraví, že týchto úkonov sa to v tejto miere takto netýka. A samozrejme veľká debata môže byť aj o obchodnom podiele, ktorý po novom bude patriť do takzvaného spoločného imania manželov, teraz takzvaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To, že bude platiť obchodný podiel, vlastne toto spoločné vlastníctvo manželov, je naozaj nová vec pre korporačné právo. A tieto veci neboli doteraz poriadne prediskutované a premyslené. To, že si to nemyslím len ja a ľudia samozrejme, s ktorými sa rozprávam, i keď musím povedať, že toho času je naozaj málo. Toho času je naozaj málo. A ja preto iba v stručnosti poviem tie časové milníky, o ktorých sa tu bavíme a naozaj v nejakej miere to aj korešponduje s tým, čo sa teraz deje v Národnej rade. Vlastne všeobecná odborná verejnosť sa dozvedela alebo oboznámila sa s celým týmto textom nového Občianskeho zákonníka 30. septembra 2025, dostala do 1. decembra 2025 čas, aby k tomu dala pripomienky. To sú vlastne dva celé mesiace. Tam bolo aj rodinné právo. Veľmi málo 2 mesiace. Veľmi málo. Naozaj na 2000 paragrafov veľmi málo. Ja som sa rozprávala, či sú to notári, exekútori, advokáti, naprieč odborovo, akademici. Nemali šancu si to celé pozrieť. To znamená, rozdelili si to jednotlivé segmenty, aby k tomu nejaké pripomienky dali. Nikto nemal šancu a priestor si to celé pozrieť. Nemal šancu. Vedeli, že v tom čase sa to nedá. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovalo pripomienky od 2. decembra 2025. Najprv do marca si dali čas, potom si to predĺžili od marca, vlastne pardon, až do áno, od 2. decembra 2025 až do 30. marca 2026. Tak, áno, to je celý čas, kedy boli vyhodnocované pripomienky. To znamená, Ministerstvo spravodlivosti malo na to, ak dobre rátam, nejaké 4 mesiace. Nejaké 4 mesiace vyhodnocovali tieto pripomienky. Na vláde sme mali schválený materiál 6. mája 2026. To znamená, to bol moment, kedy sme si mohli začať pozerať, čo nám asi príde do Národnej rady a v Národnej rade vlastne termín prvý na prvé čítanie už bol 29. máj. Ako povedal pán minister na tých stretnutiach, kde sme boli, ten materiál, ktorý bol 30. septembra, sa zásadne zmenil voči 6. máju. Okrem iného rodinné právo z toho úplne vypadlo. Ja som sa doteraz vlastne ani nedozvedela, prečo to rodinné právo z toho vypadlo. Budem veľmi rada, keď pán minister vystúpi. Aký očakáva osud rodinného práva? Že sa raz zapracuje do Občianskeho zákonníka, ostane mimo alebo aký bude jeho osud? Naozaj. Aký bude osud celej právnej úpravy, ktorá sa týka spolkov, združení, nadácií, obchodných spoločností? Aký bude osud? Zapracujú sa raz do Občianskeho zákonníka? Kedy sa zapracujú do Občianskeho zákonníka? Zaujímalo by ma, samozrejme, aký bude osud rodinného podniku, zvereneckých fondov. Osobitne tých na hospodársky účel. Či sa ráta s tým, že budú zapracované a prečo neboli teraz zapracované do Občianskeho zákonníka. Dalo by sa tu rozprávať aj o tom, koľko bolo zásadných pripomienok a koľko z toho bolo prijatých. Ja rozumiem, že každý Občiansky zákonník, nech by bol akokoľvek k tomu daný čas, asi by tam bolo množstvo pripomienok. Záviselo by od predkladateľa, ktoré z nich akceptuje, ktoré nie. Pravdou je, že máme tu 800 zásadných pripomienok, ktoré neboli akceptované. Ja v tejto súvislosti osobitne s tým dôrazom na podnikateľské prostredie si vás dovolím upriamiť na doložku vybraných vplyvov. Pozrieť si, čo k tomu hovorí príslušná komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá osobitne hovorí, že je potrebné vyhodnotiť oboznámenie sa s reguláciou. Čas potrebný na študovanie legislatívnej zmeny, pochopenie jej vplyvu na činnosť podnikateľa, dotkne sa celého podnikateľského prostredia. Rekodifikovaný Občiansky zákonník je komplexnou strešnou právnou úpravou všetkých právnických osôb súkromného práva. A to, čo vlastne hovorí samotná komisia, je, že predkladateľ predsa musí mať nejakú predstavu o tom, ako ich to zasiahne a mal by to nejak vyhodnotiť. A na toto tiež predkladateľ rezignoval. Môžete si to pozrieť sami. Ale ako hovorím, to, čo vidím ako vážny problém, je, že vlastne tu v podnikateľskom sektore nebudú vedieť. K júlu 2027, ako to vlastne bude? A teraz by som ostala v oblasti podnikateľského sektora a dovolím si sústrediť sa osobitne na ochranu malých a stredných podnikateľov, lebo si myslím, že to je dôležité. A súčasne vnímam, že môžeme mať na to rôzny názor. Aká môže byť právna úprava? Len okrem toho, že sa im dáva malý čas, nie je tam všetko zapracované ani to, na čo by sme mali v modernej dobe reflektovať. Na množstvo vecí sme rezignovali. Ale tak, ako ju to máme nastavené, ako to máme upravené a vyzerá to tak, že asi veľká ambícia ministra spravodlivosti a tejto vládnej koalície je to v tejto podobe prijať, tak ja si dovolím vám načrtnúť zopár otázok obsahových k ochrane malých a stredných podnikateľov. Dovolila som si predostrieť takú analýzu, čo spôsobí nová právna úprava, tak ako je v Občianskom zákonníku, voči malým a stredným podnikateľom a dovolila som si to porovnať s nemeckým modelom, ktorý sa pre niektorých považuje za určitý európsky štandard, benchmark, keď to tak mám povedať, Občianskych zákonníkov. Nemusíme so všetkým súhlasiť, samozrejme. To je absolútne v poriadku. Môžeme mať niektoré veci inak, ale ja si dovolím len na zamyslenie pre vás, že to nie je pán podpredseda Danko, lebo on osobitne hovorí, že záleží mu na tom, aké sú podmienky pre podnikateľov. Často hovorí o malých a stredných podnikateľoch, tak mohlo by ho zaujímať, čo nám vlastne Občiansky zákonník pre nich prináša. To, čo sa môže javiť ako problém a môžeme mať na to samozrejme už rôzny názor legitímne aj filozoficky, je, v akej miere vlastne pristupujeme k malým a stredným podnikateľom, že v tej celej palete tých nových zmluvných vzťahov sú alebo nie sú chránení a to je filozofická otázka, či majú byť chránení. Asi je taká spoločná, by som povedala, zhoda v spoločnosti na tom, že spotrebitelia by mali mať nejakú osobitnú ochranu. V rámci tejto debaty a vieme prečo a preto hovorím iba k tomu základu, idem, že vlastne v tých vzájomných zmluvných vzťahoch ten spotrebiteľ môže byť naozaj v nerovnej pozícii. A preto je osobitne chránený, aby vlastne jeho postavenie nebolo zneužité. A v tejto súvislosti si dovolím, aby ste si predstavili malého, stredného podnikateľa, ktorý ide do zmluvných vzťahov naozaj s veľkými firmami, ktorému ponúkajú podmienky ber alebo nechaj. Či je v poriadku, že je to na absolútnej autonómii ich dvoch, ako sa dohodnú. A že aj keď vidíme, že zodpovednostné vzťahy sú úplne nevyvážené, že zodpovednosť je absolútne prenášaná na malého a stredného podnikateľa, že naozaj tie podmienky sú nerovné, neprimerané. Že či je v poriadku, aby sme to takto nechali. Nemecký Občiansky zákonník k tomu ide inak. U nás vlastne môžeme vychádzať z nejakých princípov, dobrých mravov. Našli by sme takéto všeobecné princípy. Otázka je, či by sme nemali ísť ďalej a nemohli sme priamo povedať, že ak sú takéto neprimerané ustanovenia, sú neúčinné. A aby vedeli vlastne aj tí, čo majú takéto silné postavenie na trhu, že ak si také neprimerané ustanovenia dajú do všeobecných obchodných podmienok, že ak sa druhá strana obráti na súd, tak veľmi pravdepodobne bude v tom úspešná. Že či by sme proste také zjavné neprimerané podmienky nemali jasne povedať, že tie nie sú v poriadku a chceme chrániť tých drobných a stredných podnikateľov a chceme jednoducho, aby tá súťaž bola férová. Ja v tejto súvislosti naozaj vlastne iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedala Ja. V tejto súvislosti naozaj, vlastne, iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedal, prístupy alebo pojmy, ktoré s tým súvisia. To sú klauzuly, ktoré sú tzv. prekvapivé. Potom aké výkladové pravidlo sa použije, keď nie je zrejmé, ako sa tá zmluva má vykladať. Pri spotrebiteľoch je to tak, že vždy vlastne ten výklad, ktorý je nejasný, má byť v prospech spotrebiteľa. Tu je otázka, že keď je vlastne takáto zmluva „ber alebo nechaj“, by nemala byť, že ten výklad má byť v neprospech predkladateľa, že ak je to ustanovenie nejasné, či by vlastne sme nemali takto otočiť to výkladové pravidlo. Tieto veci tu chýbajú. Ja len poukazujem, že vlastne či by sme sa nemali zamerať na tú novú právnu úpravu, ktorej teraz čelíme, tak, že tí malí a strední podnikatelia by mali mať nejakú výraznejšiu ochranu a prinajmenšom na to hľadieť tak, aby sme proste zabezpečili tie férové súťažné podmienky. A v tej súvislosti aj poukazujem, znovu sa vraciam k doložke vplyvov, kde na jednej strane samotná komisia pri Ministerstve hospodárstva hovorí, že nebolo vyhodnotené vlastne ten dopad na podnikateľské prostredie. Aj s ohľadom práve na ten čas, na pravidlá, ktorými sa majú po novom, po novom riadiť. Aj v tejto súvislosti aj na nejasnosť toho nového právneho prostredia a osobitne poukazujú na to, že konkurencieschopnosť tu nebola vyhodnotená. Tak, keď sa k tomu vrátim späť, k tým malým a stredným podnikateľom, ak vlastne chceme, aby tu bola dobrá konkurencieschopnosť, naozaj férová súťaž, mali by sme na to v nejakej miere v tých nových zmluvných podmienkach aj myslieť, aby sme tú férovú súťaž zabezpečili a nemali by sme to iba nechať „ber alebo nechaj“. Ja v tejto súvislosti, možno pán minister povie, ale neviem, či to stihne v rámci toho času, že viem, že máme tu vlastne v právnej úprave taký mechanizmus, že ak si vlastne všimne do roka aj tento malý stredný podnikateľ, že tu sú v tej zmluve podmienky, ktoré vlastne by mohol namietať, tak musí to v tej lehote jedného roka stihnúť, ale je otázka, či takýto priestor na to stačí, pretože môžeme očakávať, že jednoducho ten malý stredný podnikateľ bude v tom postavení tu v nerovnováhe a toto nemusí vedieť a nemusí v plnosti mať na to kapacitu a schopnosti, aby to využil. Takže ja sa domnievam, že by sme sa nad tým mali zamyslieť a zvážiť, či by sme ho nemali priamo jasne, tých malých stredných podnikateľov, v tejto novej právnej úprave chrániť. Takže dovolím si len tak zhrnúť, že ja sa domnievam, že ten nový Občiansky zákonník osobitne voči tým malým stredným podnikateľom nevytvára priestor na ochranu pred zneužívaním tzv. štandardizovaných podmienok, ktoré vytvárajú zjavne neprimeranú výhodu pre toho, kto je na tom trhu silnejší. A myslím si, že nad tým by sme sa mali zamyslieť a ak to má ísť ešte osobitne v tomto rýchliku, osobitne na to by sme mali prihliadať a mať v tej novej právnej úprave pre nich primeranú ochranu. Ale to ani neviem, či na to bude priestor a čas sa o tomto v tom celom balíku naozaj poriadne rozprávať. A teraz, keď pozerám na môj časový limit do konca, uvedomujem si, že by som mala vlastne ukončiť moje vystúpenie. Bohužiaľ viac času nemám, chcela som vám povedať aj viac, tak si vás dovolím upriamiť asi už iba na jednu vec, lebo viac nestihnem a to je, a to je tiež naozaj, nie je to takto dobré. Myslím si, že pre nikoho, že máme takto skrátenú rozpravu pri Občianskom zákonníku. Ale dovolím si upriamiť na spoločné imanie manželov. A som veľmi rada, že tu máme predstaviteľov KDH. Spoločné imanie manželov po novom vychádza vlastne z narušenia celého princípu „v dobrom a zlom“. Naráža ho. Je pekné hovoriť samozrejme o tom, že keď je ten jeden manžel, rovno hovoríme, že zlý. Zlyhal. Zadĺžil, rovno ako keby sme ho hodili cez palubu. Tak nech si pekne za to pekne platí celé sám. A to už nehovorím, že vlastne nemáme doriešené, ako vlastne a kde sa bude určovať, z čoho sa ten dlh má zaplatiť, o ktorom vopred hovoríme, že je nemorálny, to bude z nejakej závislosti, z nejakého alkoholizmu, z nejakého hrania na automatoch. Tak sa predpokladá, v zásade pochopiteľne. Ale ja si myslím, že si treba aj povedať, kde začína a končí „v dobrom a zlom“. A mať k tomu domyslený tento filozofický koncept. A na druhej strane, ak teda do toho ideme, tak si potom povedať, ako to bude fungovať. A ja na to nemám naozaj zodpovedané všetky otázky. Pretože myšlienka základná je pekná. Aby sme chránili toho druhého. Základná je pekná. Len asi by to nemalo byť úplne v tom, že len „v dobrom“. A kto stanoví tú hranicu? To nie je v Občianskom zákonníku povedané. Vlastne je to vo veľkej miere prenechané na exekútorov, aby riešili, z akého majetku, aby tam pomaly robili to delenie majetku. A čím hovorím, že súvisí to aj s filozofickým konceptom, na ktorom vlastne staviame to manželstvo. A nechávame to vlastne v konečnom dôsledku na exekútoroch, kde teda naozaj nemáme povedané, ako to fungovať bude. A viac nemôžem povedať, lebo by som zobrala ostatným kolegom úplný čas. Ďakujem. A neviem ani, či sa teším na diskusiu, lebo asi v nejakom momente sa už ani nebudem môcť zapojiť. Takže tak. Ďakujem. Na vaše vystúpenie vystúpi ako prvá pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. Pani poslankyňa, v prvom rade chcem poďakovať za vecnosť opozície, v ktorom sa nesie dnešné rokovanie o Občianskom zákone. Myslím si, že takto presne by to malo vyzerať a dúfam, že v podobnom duchu to bude aj pokračovať. Navrhli ste vrátiť späť vládny návrh na dopracovanie. No počas tejto vlády sa dva roky intenzívne o tomto zákonníku diskutuje a zriadila sa aj rekodifikačná komisia, ktorá bola zložená z odborníkov zo svojho fachu, až po asociácie, rôzne organizácie a tak ďalej a tak ďalej, s ktorými sa komunikovalo a diskutovalo v pravidelnej báze. Nasledovalo medzirezortné pripomienkové konanie s trvaním od dvoch mesiacov. Potom ste hovorili, že vy ste v podstate si mohli len niečo vypočuť z Občianskom zákonníku. No ja si pamätám, že naozaj Ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia poslancov pozvala vlastne na stretnutie a boli ste tam aj vy. A pýtali ste sa rôzne otázky, že prečo tam nie je to, a samozrejme tá komisia aj následne odpovedala, takže v podstate s poslancami diskutovali aj na takejto báze, čoho ste boli súčasťou. A časová os vôbec kreovania Občianskeho zákonníka bola aj predtým, pretože tento ešte pretrvávajúci zákonník trvá od roku 1964 a už v roku 2002 vznikol prvý legislatívny zámer na zmenu Občianskeho zákonníka, potom v roku 2009 opätovne. Takže, ak sa nemýlim, vyše 20 rokov sa diskutuje o nejakej novelizácii daného zákonníka a ak by nebolo ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak ďalších 20 rokov by sme mohli o novom Občianskom zákonníku len snívať, aby sa diskutovalo aj naďalej. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mária, pýtala si sa, prečo vypadlo rodinné právo? No lebo si to želala Konferencia biskupov Slovenska, taká je realita. Už sme si zvykli teda, že pánovi ministrovi spravodlivosti tu diktujú zákony rôzni korupčníci či ministri pri riešení svojich problémov, ale teraz tu máme novú úroveň. Už si necháva zákony diktovať aj cirkvou v sekulárnom štáte. Nechal KBS ovplyvniť samotný koncept reformy občianskeho práva a vypadlo nejakých 150 paragrafov len vďaka tlaku KBS. A teraz túto nehoráznosť v dôsledku lobingu KBS a chybu budeme zase dlhé roky tlačiť pred sebou, lebo kedy sa dostaneme do tejto šance opäť znovu, že budeme mať možnosť takejto rekodifikácie. Opäť raz budeme zaostávať za inými krajinami, ako je napríklad Česká republika, ktorá pri rekodifikácii nášho kedysi spoločného Občianskeho zákonníka samozrejme zahrnula aj rodinné právo. A napríklad pomohli aj k lepšej ochrane detí. Ale my nie. My opäť raz vďaka tlaku KBS nevyužijeme túto príležitosť napríklad aj zosúladiť úpravu partnerských vzťahov a rodín v súlade s realitou, aká je dnes na Slovensku a ani nepomôžeme deťom k ich lepšej ochrane. To mi príde naozaj smutné, že len vďaka takémuto tlaku, hoci to tam bolo pôvodne, tak vypadlo nejakých 150 paragrafov. Veď to je úprava mnohých oblastí, ktorú sme mohli posunúť na lepšiu úroveň aj v záujme ochrany práv detí, ale nie. Čiže ja podporujem aj tvoj návrh, aby bol vrátený tento návrh na dopracovanie a aby sa tam napríklad vrátila celá časť rodinného práva. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám pekne za sú faktické poznámky. Asi na ňu by som reagovala na pani Plevíkovú. Na tých prácach rekodifikačných naozaj robil, by som povedala, každý z posledných ministrov. Ako som už povedala, treba asi rok naozaj dôslednej práce. Možno keby sa pán minister aj nevenoval iným veciam, ale osobitne tomuto a potom by vytvoril v trestnom práve úrad pre probáciu a mediáciu, tiež by sme boli okruh niekde ďalej, ale to je otázka priorít. Ja sa domnievam, že keby som bola v celom funkčnom období, tak by som dala do MPK aj zákon o obchodných spoločnostiach a Občiansky zákonník, tak boli rozbehnuté tie práce. Čiže nie je pravdou, čo hovoríte, pani poslankyňa, že to by sme čakali neviem koľko rokov. Ja som to povedala. Naozaj približne rok asi treba dôslednej práce dokončiť veci, ako boli začaté. Pán minister to veľmi dobre vie. Rozhodol sa, že chce mať Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku chýbajú veci, ktoré by tam jednoducho mali byť. A on to veľmi dobre vie. Takže dôležitejšie je mať zákon, ktorý sa volá Občiansky zákonník, ako mať Občiansky zákonník, v ktorom je všetko to, čo potrebujeme, vrátane rodinného práva. Primerane dotiahnutých vecí pre podnikateľský sektor, pretože tá rýchlosť naozaj pôjde proti nám všetkým. Nevyjasnené vzťahy, nevyjasnené otázky a osobitne pre ten podnikateľský sektor to môže znamenať v nejakej miere dosť veľký chaos. Tým sme ukončili faktické poznámky. Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký v rozprave. Nech sa páči. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026, 37 rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o...