Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
18.6.2026 o 13:02 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslancaVážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.6.2026 18:37 - 18:39 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2026 15:42 - 15:43 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2026 13:18 - 13:19 hod.
Marián ViskupičVystúpenie v rozprave 18.6.2026 13:02 - 13:17 hod.
Marián ViskupičVystúpenie v rozprave 18.6.2026 13:02 - 13:17 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2026 11:21 - 11:22 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2026 11:29 - 11:31 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2026 11:29 - 11:31 hod.
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2026 18:47 - 18:49 hod.
Marián ViskupičVystúpenie v rozprave 16.6.2026 18:15 - 18:43 hod.
Marián Viskupič