Videokanál poslanca

Vážený pán neprítomný premiér, vážená vláda, dnešná schôdza sa mala konať pred siedmimi mesiacmi. A dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu o ozdravných opatreniach vládou. Ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie. Pretože vyslovenie dôvery vláde podľa požiadavky zákona o rozpočtovej zodpovednosti nie je formálny úkon. Vláda sa má o dôveru uchádzať s opatreniami, ktoré zabránia ďalšiemu zvyšovaniu dlhu. Vláda nič nepredložila. Žiadne opatrenia neobhájila, a preto mám za to, že je len jedna správna forma hlasovania. Byť proti vysloveniu dôvery vláde, SaS budeme hlasovať proti. Práve koniec tejto vlády bude prvé zásadné ozdravné a prorastové opatrenie, ktoré by naštartovalo obnovu Slovenska a našej ekonomiky.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. Nevidím vás tu, ale teda áno, v roku 23 bola legislatívna smršť, ktorá zásadne zvýšila výdavky štátu. To je fakt. Ale SaS-ka, my sme nehlasovali za tieto rozpočtovo nezodpovedné zákony. Smer a Hlas áno. Takže. Tak a potom vyhral, potom ste vyhrali voľby a ja sa teda pýtam, prečo ste nezrušili tie drahé zákony z tej, z tých časov legislatívnej smršte? No asi áno, pretože ste za ne zahlasovali. No ale nemôžete potom vyčítať SaS-ke ani mne osobne, že sme boli rozpočtovo nezodpovední, keď rozpočtovo nezodpovední ste boli vy už vtedy. No ale odvtedy ste tu, za štyri roky vyrobíte 30 miliárd nového dlhu, čo je brutálne rozpočtovo nezodpovedné a je to tretina všetkého dlhu za celú históriu Slovenska. Toto je fakt a toto vyčítame my vám. A mrzí ma, že ste si toto aspoň nevypočuli. Ďakujem.

Ďakujem pekne a budem sa snažiť byť časovo efektívny, takže tá odpoveď je, akákoľvek vláda príde, bude to mať veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Ďakujem, Karol, za tvoju faktickú.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán minister Kamenický, dnes je schôdza o vyslovovaní dôvery aktuálnej vláde. Čakal by som, že aspoň teraz poviete niečo, čo ste urobili, zlepšili, opravili, niečo pozitívne, nejaký pozitívny výsledok vašej práce. Alebo aspoň by som čakal vysvetlenie, teda, že prečo ste mali iný názor na znenie a sankcie v zákone o rozpočtovej zodpovednosti a teda rozvili slová pána premiéra, ktorý také spomínal. Ale nie. Povedali ste len to svoje klasické, že za všetky vaše problémy môže bývalá vláda, dnešná opozícia, nejakí neprajníci, vonkajšie prostredie, iné krajiny, mimozemšťania z Mliečnej dráhy a v podstate aj zo všetkých ostatných galaxií. Nič iné sme nepočuli. Ďakujem.

Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.

Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.

Skutočne to bolo v poslednej chvíli alebo možno aj sekundu po poslednej chvíli. No v podstate, čo k tomu, čo k tomu dodať k pánovi Bláchcovi. No tak asi vlastne teda jeho hodnotenie je, že netreba vlastne robiť nič, lebo všetko funguje. Len to asi zle napísali aj tuto jeho kolegovia z vlády do tejto správy a vlastne sa to aj vo všetkých štatistikách a vo všetkých rebríčkoch nejak tak neukazuje to, čo on hovorí, že je vlastne všetko v poriadku, tak toľko asi k tomu. No a v podstate, čo sa týka ešte k tým peniazom, by som povedal, že ten celý zmysel proste nie je rozdávať peniaze, ani tie z predchádzajúcej vlády a už vôbec nie teraz, keď sa to transformuje na peniaze konkrétnych rodinných príslušníkov. Nie, nie, nie. Ono to má fungovať a k tomu by malo všetko smerovať, že peniaze sa nemajú získavať, peniaze sa majú zarábať. A jediná úloha štátu je pripraviť podmienky, aby jednoducho toto celé efektívne fungovalo a aby si nie, že Slováci hovorili, že musíme ísť svoj sen podnikateľský rozvíjať do zahraničia, ale aby si portugalskí ľudia povedali, že oni vidia, že na tom Slovensku sú tak dobré podmienky, že oni ten svoj podnikateľský sen prídu rozvíjať na Slovensko. Tomuto by sme mali smerovať. Ďakujem pekne. Ďalší vystupujúci v rozprave je pán

Slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, už sme tu. Od tej 11:00 povedali toho relatívne veľa. Ja a zopakujem aj to, čo som ja povedal. Mňa mrzí skutočne, že aktuálny rokovací poriadok neumožňuje ministrovi ani len reagovať faktickými, keďže si už minul tú svoju polhodinu a ani sa zapojiť do rozpravy. Ale dobre, keď sa sem-tam nejaký koaličný kolega zapojí, tak väčšinou povie, že tu rozprávame hlúposti alebo že nerozprávame pravdu, alebo že tam za všetko môže predchádzajúca vláda alebo, alebo, alebo. Budem reagovať aj na pána pána Munka, ktorý tiež povedal, že sa ma nedá počúvať, že rozprávam samé hlúposti. Škoda, že nepokračoval nejakou konkrétnosťou, že by teda povedal, že aj ja, čo som nesprávne alebo zle povedal, veď prihlásiť sa mohol, času máte nekonečne v podstate pri týchto hodinách. No ale nič, dobre. Ale OK, tak skúsim ako prijať takúto tú hodenú rukavicu, že aby sme tu len nerozprávali my. Ja budem rozprávať rečou vlády. Budem rozprávať správou o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska na rok 2025, ktorú zobrala na vedomie vláda minulý týždeň. Je to presne o tejto téme. Je to o tom, ako vyzerá Slovensko, aké sú výzvy, čo sa nám darí, čo sa nám nedarí. A sú to všetko slová aktuálnej vládnej koalície. Túto správu spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. No a teda identifikoval a rozpracoval 10 kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku. Čiže ešte raz, toto vlastne sú slová vládnej inštitúcie. Toto je proste, za toto dvihla vláda ruku a toto je akože veľmi dobrý popis tej reality, ktorú na Slovensku žijeme, a budete sa čudovať, ako veľmi málo sa líši vlastne od toho, čo tu ako opozícia vyčítame vláde. Podľa rebríčka Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo na 23. priečke z 27 štátov EÚ. Stále sa bavíme o roku 24. To bol na svete len prvý konsolidačný balíček, ktorý devastuje Slovensko, takže kde bude raz, keď zhodnotia 25. rok alebo aj tento rok. Takže jednoducho už v 24. sme boli na 23. priečke a bohužiaľ ono sa to ešte zhoršuje. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu, inovácií či podnikavosti. Sám teda Inštitút pre stratégie a analýzy hovorí, že teda spracoval ten materiál, ale týchto 10 základných bodov nie je úplný a takisto hĺbka analýzy nie je vždy postačujúca. Každopádne teda tých problémov je ešte viacej, ale 10 je takých kľúčových. No prvým je zabezpečenie rýchlejšieho rastu produktivity práce v porovnaní s rastom nákladov práce. Náklady práce rastú dlhodobo rýchlejšie ako produktivita práce, čo nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť. V porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko síce stále atraktívne z pohľadu nízkych nákladov práce, ale v regionálnom porovnaní s V4 to neplatí. Náklady prudko rastú v období rokov 2008 až 24 medziročným tempom 6,26 %, čo bolo najrýchlejšie z krajín V4. Je to síce v súlade s cieľom čo najviac sa priblížiť platovej úrovni vyspelých štátov, ale rast nákladov oslabuje konkurencieschopnosť, ak nie je sprevádzaný adekvátnym rastom produktivity práce. Skutočne toto je jeden zo základných problémov. Či ja alebo aj kolegovia z opozície, toto pripomíname dlhodobo. Fajn, Inštitút pre stratégie a analýzy nehovorí, len nepopisuje, čo je problém, ale navrhuje alebo teda dáva tu aj odporúčania na riešenie. Prioritou by malo byť zvyšovanie produktivity práce, odporúčajú zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Kľúčové je podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem, predovšetkým v odvetviach s vyššou produktivitou práce. Ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu, musíme konkurencieschopnosť budovať na inováciách, nie na nízkych nákladoch práce. Toto viem normálne ako saskár úplne podpísať a toto, to, čo je tu odporučené, keby ste koalícia robili, tak vám budem ešte aj tlieskať. No len aká je tá realita? Tak akože odvetvia s vyššou produktivitou práce podporujeme tak, že napálite tým najlepšie zarábajúcim, ergo tým najskúsenejším, kľúčovým, najvzdelanejším zamestnancom 35 % sadzbu, 35 % sadzbu z príjmu. No to nemôže nič iné znamenať, než že ten takto schopný, šikovný, dobre zaplatený človek odíde. Ak odíde do zahraničia, no tak nám zostanú len tí menej šikovní a zostáva nám montovňa namiesto mozgovne. Tak takto toto je ten prvý bod. Bohužiaľ, čiže vláda vie, čo má robiť, jej vlastná inštitúcia to urobila. Je tu aj návrh, ale tá realita je úplne, tie reálne kroky, ktoré sa udiali a ktoré sa dejú, sú úplne opačné. Druhý bod: optimalizácia daňovo-odvodového zaťaženia práce s dôrazom na nízkopríjmových pracujúcich. Daňovo-odvodová záťaž pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahla v roku 2024, to zasa opakujem, že už máme 26 s ďalšími dvoma zvýšeniami daní, ale v roku 24 dosiahla takmer 43 %, 43 %. To je najviac spomedzi okolitých štátov, kde je navyše trend klesajúci, kým na Slovensku daňové zaťaženie za posledných 10 rokov stúplo. Pri rovnakých mzdových nákladoch dosiahnu bezdetní pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu zo všetkých krajín V4. Pracujúci s deťmi dostanú, dobre, toto… No, každopádne, čiže zasa nepredpokladám, že teda ten návrh, ktorý je tu, je zvyšovať to daňovo-odvodové zaťaženie. Proste ten návrh je samozrejme iný. Takže zasa odporúčanie Inštitútu pre stratégie a analýzy: medzinárodné inštitúcie, OECD, Európska komisia odporúčajú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Áno, aj pre pracujúcich s nízkym príjmom. Vysoké zaťaženie totiž odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím brzdí ekonomický rast. Kolegovia, čierne na bielom, nie od Viskupiča, nie od kohokoľvek iného z koalície. Proste z inštitúcie vlády. Proste presne takto to je. Odporúčajú znižovať. Zvýšená daň z príjmu fyzických osôb, zvýšená daň z príjmu právnických osôb, zvýšená DPH, nová transakčná daň, nová daň zo sladeného, čokoľvek, proste ako úplne presný opak toho, čo sa teda odporúča, aby sa robilo. Ďalší, teda tretí bod, ktorý by mohol pomôcť Slovensku, aby lepšie fungovalo, je využitie výhod a minimalizácia rizík automatizácie a nástupu umelej inteligencie. Automatizácia môže významne ovplyvniť necelú polovicu pracovných činností na Slovensku. Skutočne nahradených bude podstatne menej miest, keďže v odhadoch nie sú zohľadnené náklady na implementáciu, etické regulačné bariéry ani zotrvačnosť v podnikových procesoch. Každopádne výsledok dlhodobého vplyvu automatizácie je však neistý a bude záležať aj od správneho nastavenia verejných politík. Odporúčania: zvýšeniu produktivity slovenských firiem by pomohlo zmiernenie alebo odstránenie systémových rizík brániacich širšiemu využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie. Na druhej strane vysoké tempo rastu automatizácie môže znamenať vznik tlaku na trh práce v podobe hroziacej nezamestnanosti alebo nízkych miezd. Je preto potrebné dobudovať pružný systém predvídania potrieb na trhu práce a posilniť jeho prepojenie s dostupným a kvalitným systémom celoživotného vzdelávania aj so školskými vzdelávacími programami. No tu musím aspoň povedať, že nevnímam, že by akoby v tejto oblasti proste vláda nejak kládla prekážky. Takže nie je vidieť nejaký posun akoby správnym smerom, ale OK, tuná vlastne aspoň teda vláda akoby nepoškodila. Poďme ďalej. Štvrtý bod, a ten je takisto, alebo teda znovu veľmi zásadný: zvýšenie pridanej hodnoty v exporte. To je to, čo stále hovoríme, že potrebujeme fungovať, potrebujeme aj vyvážať, potrebujeme, aby to Slovensko jednoducho bolo zapojené tam, kam patrí, hej? Toto nie je o tých štyroch svetových stranách, ale o tej tej hlavnej, kde vlastne funguje 90 % slovenského exportu. No, ale teda zasa to hodnotenie: Slovensko zaostáva v počte sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. Nedostatočnú diverzifikáciu výroby potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v roku 2023 exportovalo len šesť sofistikovaných tovarových skupín s indexom odhalených komparatívnych výhod, ktorý identifikuje úspešné exportné tovarové skupiny. Dôležité je však porovnanie, to číslo samotné nič nehovorí. Takže porovnanie: Česká republika a Maďarsko, jasne porovnateľné krajiny s nami, exportovali 16 sofistikovaných tovarových skupín a Poľsko 15. Čiže všetci naši susedia sú rádovo trikrát tak úspešnejší v takej tej šírke exportu. Zasa odporúčanie: diverzifikácia štruktúry slovenského exportu otvára priestor na zvýšenie exportovanej pridanej hodnoty a rozšírenie sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. To je možné dosiahnuť cielenou podporou inovácií, prípadne prílevom zahraničných investícií v odvetviach s exportným potenciálom. Aktuálne má tento potenciál na zvýšenie pridanej hodnoty v exporte napríklad zbrojový priemysel. No podpora investícií, podpora by možno bola, ale realita je tá, že investície nie sú žiadne, pretože tie podmienky sú zlé. Nič nové sem neprichádza a bohužiaľ práve opačne, Slovensko ešte prišlo teraz o Samsung. To bola sofistikovaná, aj keď len výroba, ale proste bola a proste Samsung teraz asi dva týždne dozadu úplne zatvoril dvere za Slovenskom. Smutné je to, že tá výroba neodišla len do nejakej čisto lacnejšej krajiny mimo EÚ, odišla aj do Maďarska. Ale zasa to ešte najsmutnejšie je, že ten istý Samsung, ktorý proste nad Slovenskom zlomil palicu, má v Poľsku výskumné a vývojové centrum. A my sme teda bohužiaľ prišli aj o túto oblasť, ktorá zatiaľ bola jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Bohužiaľ, skončilo to a bohužiaľ to bude vidieť vo výsledkoch hrubého domáceho produktu. Ďalším faktorom je zníženie strategickej závislosti pri dovoze kľúčových materiálov alebo tovarov. Tá realita je, že kľúčové exportné odvetvia sú veľmi závislé od dovozu tovarov, surovín a komponentov. Dôvodom je vysoká miera zapojenia slovenskej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, a to predovšetkým v podobe globálnych dodávateľských alebo hodnotových reťazcov. Následkom je relatívne vysoká komoditná a teritoriálna koncentrácia slovenského exportu. Z pohľadu rizika strategickej závislosti importných tovarových skupín sú na Slovensku na prvých miestach tovary určené predovšetkým pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj niektoré suroviny: zemný plyn, komponenty ako integrované obvody, polovodiče a sú súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že bohužiaľ ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No, odporúčania z krátkodobého hľadiska… E a sú tiež súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že, bohužiaľ, ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No a odporúčania z krátkodobého hľadiska môžu k zníženiu rizík vyplývajúcich zo strategických závislostí prispieť rozšírenie dovozných alternatív pri kľúčových tovaroch, monitorovanie tokov strategických tovarov v rámci možností a s ním súvisiace vytvorenie systému varovania pred možnými komplikáciami. No, ďalšia vec. Zasa optimalizácia cien energií pre firemný sektor. To zároveň dokonca rozprávajú aj politici. Len teda momentálne už vládnete takmer 3 roky. A takto, ja to najprv prečítam. Takže optimálne dôležitá teda by bola optimalizácia cien energií pre firemný sektor, ceny energií. Samozrejme, zásadne ovplyvňujú náklady podnikov, ich investičné rozhodnutia aj možnosti zvyšovania produktivity. Vysoké ceny sú problémom celej EÚ a zhoršujú konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä voči tretím štátom s lacnejšími energetickými vstupmi. Tu sa zastavím. Tuto je aj ten súzvuk toho, že toto povie aj pán minister. Kde je pán minister? Toto povie aj pán minister a povie to aj ministerka hospodárstva a toto poviete vlastne aj vládna koalícia. Čiže tu by sme si akoby mohli dať háčik, že ten problém v oblasti teda cien energií je správne identifikovaný. Dobre, ale samozrejme je dôležité vlastne jeho prenesenie do reality. Ja rozumiem, že týždeň pred voľbami a prvého polroka pred voľbami sa dalo aj rozprávať, či predchádzajúca vláda urobila dosť práce. Rozumiem. Dá sa o tom baviť, aj keď aj tam viem povedať, že jediné, čo dodnes funguje ohľadne cien elektriny, sú tie zastropované ceny energie pre občanov, ktoré teda zabezpečila predchádzajúca vláda, konkrétne SaS-ka. Ale teda máme tri roky po, problém správne identifikovaný a výsledok ale žiadny. Proste žiadny, ale nie, že nulový, ešte mínusový, pretože keď si zoberieme pána Holienčíka, hej, ktorý má na starosti vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak keď sa pozriete na tú jeho prácu, tak akýkoľvek poplatok, ktorý mohol byť, akýkoľvek, tak je vyšší. Potom sú tam samozrejme ešte ďalšie nové poplatky, ktoré vyrobil za ten čas, čo samozrejme len zvyšuje ceny energií. Ale keď vidíte pána Holienčíka v nejakej relácii, tak on sa vyjadruje k trhovým cenám energie, k tej silovej energii, na čo, samozrejme, on dosah nemá a rozpráva, že nedá sa nič robiť, lebo ceny na trhu sú, aké sú. Ale tvoria polovicu ceny, polovicu tej koncovej ceny energií. A pán Benčík sa v celej relácii, minule som tak pozeral, ani dvomi slovami nevyjadril, že vlastne nie trh, alebo dobre, trh je zodpovedný za polovicu ceny. On je zodpovedný za tú polovicu druhú, v podstate pod kontrolou vlády, a tam to proste nijak nekleslo, práve naopak, to stúplo. Čiže to, čo máte pod kontrolou, tak to sa ešte vyvíja tak, že aj tam tie ceny rastú, nie, že by klesali. A teraz teda v tých slávnych prorastových opatreniach, ktoré už nevoláte prorastové, voláte ich stabilizačné a už vôbec ich nevoláte pre rok 2026, lebo ich pripravujete až pre rok 2027, sa jeden z tých 10 bodov, ktoré ste dostali, dokázal dostať do legislatívneho textu a teoreticky mohol byť prijatý už aj na tejto schôdzi, keby, pravda, to nebolo presunuté na septembrovú. Bolo to zníženie spotrebnej dane z elektriny. Ale to zníženie spotrebnej dane je, asi si to nepamätám presne, myslím, že 82 centov. Čo je teda už, to je, že nič, hej? Pri koncovej cene elektrickej energie, ktorá je cca tých 150 € plus-mínus, hej? Ale to sa ešte netýka všetkých, ale len niektorých podnikov v niektorých vybratých odvetviach podľa klasifikácie ekonomickej, ale ešte zároveň, aby teda tam nepatrili všetky, tak musia mať väčšiu polovicu svojej činnosti v tej danej, tej vybratej klasifikácii. Čiže reálne po troch rokoch vlády idete pomôcť, aj to teda od budúceho roku, cenami energií v sume asi 82 centov pri cene 150. To je koľko rádovo? Nech je to 0,5 %. Aj to nie každému, aj to zďaleka nie každému, hej? Tak. Takto by to asi tiež nemalo byť. Dobre. Ďalšia vec. Riešenie negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva. Pri starnutí populácie klesá počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa oslabuje rastový potenciál ekonomiky. Snaha o vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť je neoddeliteľná od demografickej situácie. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov Európskej únie populácia starne aj v dôsledku predlžovania veku dožitia, aj nízkej pôrodnosti. Zmenšuje sa tak dostupná pracovná sila. Univerzálna pravda, to sa asi všetci zhodneme. Odporúčania: zmierniť vplyv alebo odliv talentov do zahraničia, rešpektíve vytvárať podmienky na ich návrat či príchod, zabezpečiť riadenú migráciu a integráciu pracovnej sily v želaných oblastiach, zvýšiť zapájanie žien, starších a marginalizovaných skupín ľudí do trhu práce, podporovať osvetu o lepšej životospráve a zlepšovať prevenciu, podporovať rodiny s deťmi s cieľom zvýšiť implementáciu účinných verejných politík, ktoré by zahŕňali dostupnejšie bývanie, podporu skrátených pracovných úväzkov, pružného pracovného času a rozšírenie možnosti práce na diaľku. Čiže zasa podľa mňa relatívne veľmi správne aj odporúčania. Pozrime sa na tú realitu. Darí sa nám zmierniť odliv talentov do zahraničia? Nedarí. Zo Slovenska odchádza 24 % študentov študovať do zahraničia, kolegovia. 24 %. Čo by ešte nebol taký problém, keby sa chceli vracať, ale nevracajú sa. Ja neviem, väčšia polovica mladých ľudí vôbec uvažuje o živote v zahraničí. Proste celé to ide úplne opačne, ako by to malo byť. Nejakú flexibilitu trhu práce? No nie, práve opačne. Celé sa to tam ešte betónujete. A aj tam, kde skutočne by ste sa ozaj mohli vyhovoriť na tú predchádzajúcu vládu, že urobila chyby, to sú napríklad predčasné dôchodky, hej? Tak ani tam proste neurobíte to riešenie. Napríklad teraz majú tí predčasní dôchodcovia, ktorí skutočne po tisíckach odišli zlými rozhodnutiami predchádzajúceho ministra sociálnych vecí a rodiny. To tu hovorím, hovorím to, kritizujem vlastných vašou rečou, hej? Skoro vlastných, lebo to bola Sme rodina, hej? Ale nie SaS-ka. Ale aj tam, kde by ste teda mohli pomôcť, tak to nespravíte. Ja sa pýtam, prečo nezrušíte aspoň zákaz pracovať pre tých predčasných dôchodcov. Ja rozumiem, že je asi až nemožné už urobiť niečo s tým, že teda zrušiť ten predčasný dôchodok. Chápem, bol priznaný, bodka. Ale prečo tí ľudia majú sedieť doma a teda iba stáť peniaze na tých dôchodkoch? Prečo by nemohli pracovať? Verte tomu, že aj tak veľa z nich pracuje. Pracuje na čierno. Pracuje v tom, čo, zasa použijem slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že 17 miliárd je v čiernej ekonomike. Prečo aspoň toto neurobíte? Veď tým normálne nikomu neublížite. Prečo nezmeníte zákon tak, aby predčasný dôchodca mohol pracovať? Dôchodok mu zostane, raz už bol priznaný, bohužiaľ, chyby minulosti, ale mohol by pracovať, platil by nejaké sociálne odvody, nejaké dane, pomohol by ekonomike. Fakt to boli ľudia v odvetviach, kde chýbajú, kde zase sami priznávate, že teda je nedostatok pracovných síl. Prečo aspoň toto nespraviť? Problém, na ktorom sa dokonca všetci zhodneme. Riešenie, na ktorom sa všetci zhodneme, ale prečo ho v treťom roku vlády, aspoň niečo z toho, neurobíte? Ďalší bod. Zabezpečenie pracovnej sily v nedostatkových profesiách a znižovanie regionálnych a kvalifikačných disparít na trhu práce. Toto asi možno aj preskočím. Zasa to súvisí s tým, čo som teraz hovoril. Jednoducho napríklad tí predčasní dôchodcovia, to by bolo jedno z riešení. Zvýšenie atraktívnosti a lepšie prepojenie vysokého školstva so súkromným sektorom. Slovensku chýba kvalitnejšie, so súkromným sektorom prepojené vysoké školstvo, ktoré má potenciál byť motorom rozvoja. V medzinárodných rebríčkoch kvality sa v top 1000 umiestňuje výrazne menej slovenských vysokých škôl v porovnaní s okolitými štátmi. Vo V4 sme na predposlednej priečke v počte vedecko-výskumných publikácií, ktoré vzišli zo spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom. Slovensko zaostáva v počte absolventov v odboroch zameraných na prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku. V roku 2023, asi nie sú novšie dáta, bolo 13 absolventov týchto študijných programov na 1000 osôb vo veku 20 až 29 rokov, priemer EÚ je 22 absolventov. Slovensko tiež patrí medzi štáty s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, pričom len menšia časť z nich sa vracia. OK, tu budem férový. Toto nie je výtka len na aktuálnu vládu. Tu je ten problém samozrejme hlbší a teda ide to cez viaceré vlády. Ale zasa. Nevidím jediný, jediný krok, ktorý by proste išiel tým správnym smerom. Že teda to, čo sa nedarilo ani vládam pred vami, proste, že by sa to nejak akoby vylepšovalo za tejto. Hovorím práve opačne, odchádza nám ešte viacej a možno najviac študentov v histórii, ktorí teda odchádzali. No. A ten 10. bod, ktorý spomína inštitút, je posilnenie inovácií a vyššie investície do výskumu a vývoja. Nedostatočná podpora výskumu a vývoja je spolu s nízkou mierou inovácií základnou bariérou zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Slovensko sa v globálnom inovačnom indexe v roku 2024 umiestnilo na predposlednom mieste v Európskej únii. Veľkovýznamné zlepšenie spolupráce medzi výskumno-vývojovým a súkromným sektorom. Príkladom dobrej praxe je Južná Kórea, ktorá systematicky podporuje univerzity a výskumné centrá v spolupráci so súkromným sektorom, napríklad pri zakladaní a rozvoji ich startupov. A odporúčania teda: zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v súlade s národnou stratégiou výskumu a vývoja a inovácií do roku 2030, podpora zakladania a rozvoja startupov na vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách so zapojením pedagógov a študentov, vrátane vytvorenia podmienok na ich podnikanie, finančná, dátová, správna podpora, následná podpora inovačných hubov. No, ja sa pýtam, kolegovia, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky, už za chvíľku končím. Kde je nejaký zákon za tie tri roky, ktorý by motivoval mladých slovenských šikovných ľudí, aby jednoducho zakladali startup zrovna na Slovensku? Práve naopak, tá situácia bola ťažká aj v minulosti, zas, aby som bol kritický, ale je ešte horšia aj teraz. Nikto si neurobí startup na Slovensku. Tá realita je úplne opačná. Dokázali, v úvodzovkách, dokázali ste zabezpečiť exodus aj toho, čo tu máme. Nie, že by vznikali nové, to je už jedno, či to budeme volať živnosť alebo nejaká sofistikovanejšia forma startupu. Práve naopak, skončilo 60 000 živností proste na Slovensku, ale aj celkový počet firiem klesol. Na rozdiel napríklad od Česka, kde stúpol, čiže tá realita je úplne, úplne opačná. No, toľko to som chcel povedať. Proste nechcel som pokračovať v tom podľa vás len rozprávaní našej verzie reality, ktorá sa vám zdá, že sú to hlúposti a nepravda. Preto som si dovolil takto vystúpiť. Ešte raz to poviem. Proste je to Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Je to Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska za rok 2025, ktorú vláda vzala na vedomie. Kolegovia, nepočúvate nás. Nemusíte počúvať nás. Ešte stále ste tu vyše roka. Ešte stále je priestor, aby ste opravili aspoň niečo z toho, čo sa vám nepodarilo, aby ste počúvali aspoň to a realizovali aspoň to, za čo vaši vlastní ministri zdvihli ruku a aby ste takto dokázali proste to Slovensko aspoň trošku odvrátiť z tej cesty, ktorá je fakt do pekla a aby sme tu nemuseli hovoriť o správe o stagnácii, ale aby sme aspoň v tej budúcoročnej správe o pokroku našli aj niečo, čo by sme mohli skutočne nazvať pokrokom. Ďakujem pekne za pozornosť. To je faktická, pán poslanec Blcháč.