Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyňa Šrobová veľmi dobre upozornila na to, že premiér Fico nerobí nič pre ľudí, ktorí upadajú stále hlbšie do chudoby. Pritom je roky politikom a premiérom strany, ktorá sa hrdí označením Sociálna demokracia. Teda strany alebo teda strany, ktorá je postavená na hodnotách. Aspoň tak je to vo väčšine európskych krajín. Na hodnotách sociálnych súdržností a vzájomnej solidarity ľudí v spoločnosti. Na miesto toho premiér Fico sa ponáhľa a podporuje rýchle zrušenie úradu, ktorý tu je vlastne na to, aby chránil verejné zdroje, aby pomáhal ľuďom, ktorí vystúpili v záujme ochrany verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré sú určené aj na boj proti chudobe. A to je jedna obrovská, obrovská absurdnosť, ktorú tu máme pred očami. Je to niečo čo je nehorázne. Čo právom proti čomu sa právom postavili mnohé organizácie, mnohé autority. Či už u nás na Slovensku alebo v zahraničí.

Ďakujem pekne, kolegyňa Jurík poukázala na ďalší etický aspekt celej tejto obludnej veci, že sa nám v spoločnosti dejú iné dôležité veci, ktoré by sme mali aj etickej zodpovednosti riešiť a konať a nerobíme to, robíme, tu sme, zamestnávame sa nejakou nezmyselnou zmenou, ktorá ktorá vyhovuje iba niekomu. Kolega Dostál, áno, ja som tam dal tú podmienku ak a vychádzal som z toho, že práve predsedníčka úradu vo svojich verejných vystúpeniach takto formulovala to, čo by sa mohlo udiať, tak možno ona vie o nejakých veciach, ktoré ktoré by sa v zákone, o ktorých by sa dalo debatovať, že by bolo možné ich nejakým spôsobom riešiť, ale áno, súhlasím, ten súčasný zákon a konanie úradu je nastavené dobre a ukazuje, že slúži správne svojmu účelu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či so koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ , na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme, či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa po to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať, alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu, motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu. Lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A ???????whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. ???????Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. predchádzajú škodám finančným, morálnym aj sociálnym a prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že ???????whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda ???????whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči ???????whistleblowerom je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že sú dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov. Ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany, či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov ...
===== ......ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame, preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytváranie jasných etických usmernení. Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy. Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná. Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu a demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či so koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ , na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme, či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa po to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať, alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu, motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu. Lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A ???????whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. ???????Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. predchádzajú škodám finančným, morálnym aj sociálnym a prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že ???????whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda ???????whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči ???????whistleblowerom je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že sú dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov. Ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany, či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov ...
===== ......ako služba pre spoločnosť. Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame, preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytváranie jasných etických usmernení. Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy. Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná. Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu a demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Bea Jurík veľmi podrobne nasvietila, do akého konfliktu tento zákon dostáva Slovenskú republiku s právom Európskej únie. A to je myslím, že veľmi dôležitý moment, ktorý musíme stále zdôrazňovať. Sme súčasťou Európskej únie. Európska únia má svoj súbor hodnôt. Tieto hodnoty, medzi tieto hodnoty patrí aj boj proti korupcii, protispoločenskej činnosti, pretože každému, kto chráni demokraciu je jasné, že korupcia rozkladá demokraciu, rozkladá dôveru v inštitúcie. Mňa preto naozaj bude veľmi zaujímať, ako budú predkladatelia tohto zákona vysvetľovať to, že sa týmto nedostávame do konfliktu s európskym právom a s hodnotami Európskej únie. Už si možno kladiem aj otázku, či nevytiahne niekto koncept národnej identity a či nezačne argumentovať tým, no veď však to je naša národná identita. My s tou korupciou až taký problém nechceme mať a preto sa nám do toho nemontujte, nestarajte sa, my sme si do ústavy napísali, že sme v týchto veciach zvrchovaní a preto nám nesiahajte na to, ako my chceme riešiť korupciu v Slovenskej republike.
Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyňa Plaváková položila niekoľko veľmi naliehavých vážnych otázok. A tie odpovede nedostávame, nie sú v materiáloch, ktoré predkladateľ priniesol do parlamentu. A dostávame sa vlastne k tomu čoho svedkami sme tu boli už niekoľkokrát. Teda veľmi zásadné zásahy do inštitúcií tohto štátu sa robia v skrátenom legislatívnom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania. Teda nie je priestor odpovedať na tieto otázky. Tie odpovede nedostávame ani tu od vás od predkladateľa, od koaličných poslancov, ktorí podporujú tento návrh. Je to strašné, je to tak ako povedala kolegyňa Plaváková. Je tu útok na demokraciu. Tento návrh ničí dôveru v našej spoločnosti v inštitúcie. Slovensko má vážny problém s korupciou. Trochu sa to začalo zlepšovať pred pár rokmi. Teraz s nástupom tejto vlády index vnímania korupcie sa znova zhoršuje a prepadáme sa vo svetových rebríčkoch. To je niečo strašné čo robí táto vláda. Vracia nás späť do feudalizmu. Minister Matúš Šutaj Eštok sa práva k nezávislému úradu ako len lénny panovník. Berie tento úrad ako svoje léne ktoré teraz niekomu odoberá a chce ho dať niekomu kto bude poslúchať. To je niečo absurdné proti tomu sa musíme postaviť všetkými možnými prostriedkami.

Ďakujem kolegovia za vaše reakcie. Pán poslanec Krúpa, áno, poukázali ste na to, že to čoho sme svedkami má hlboké korene niekde v našej spoločnosti a že sa tých negatívnych vzorcov akosi stále nevieme zbaviť. A to je čosi, čo som presvedčení, mnohých ľudí trápi v našej spoločnosti a verím, že máme potenciál to prekonať. Že sa vieme poučiť aj z tých, z tej dávnejšej minulosti, aj tých nedávnych totalít, ktoré sme prežili. Ja to tiež tak vnímam, že tá nejaká taká falošná súdržnosť, ku ktorej sme boli donútený tými totalitnými režimami má tiež podiel na tých korupčných klanoch. Že to sme my, to my sa tu držíme pohromade a často aj medzi ľuďmi, ktorí sa asi hlásia k tej lepšej časti našej spoločnosti by som povedal, aj medzi nimi vidno istú takúto negatívnu súdržnosť. Čiže je to množstvo, množstvo práce, ktorej musíme vykonať, ale ja by som bol rád optimistom. A optimistom som aj v reakcii na to, čo povedal kolega Jakab. Ja v každom človeku chcem vidieť aspoň ten zvyšok ľudskej cti a preto som to nakoniec sformuloval tak, ako som sformuloval a apelujem naozaj u každého na to dobré čo je v ňom a verím, že sa môžeme dočkať pozitívnej zmeny u každého. Preto som tú nádej vyjadril. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, slovo korupcia sa do slovenčiny dostalo z latinčiny. Ktorí ovládate latinčinu, tak viete, že to slovo corrumpere znamená spolu ničiť, spolu niečo lámať. Tento výraz teda vyjadruje nielen to, že niečo sa ničí, rozkladá, ale vyjadruje aj to, že sa to deje v spolupáchateľstve. Corrumpere, spolu niečo ničiť. A to je presne to, čo teraz robí minister vnútra v spolupáchateľstve s predsedom vlády, korumpuje. Spolu s ostatnými ministrami ničí fungujúci nástroj boja proti korupcii, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nie je to paradox? Vláda korumpuje, ničí inštitúciu, ktorej poslaním je boj proti korupcii. Alebo je to vlastne logické, ako pred malou chvíľou povedala kolegyňa Mesterová? V páchaní korupcie je čosi klanové. Jej páchatelia sa vzájomne kryjú a zastrašujú svoje okolie. Vytvárajú paralelný systém, ktorý obchádza pravidlá, korupčníkom poskytuje neoprávnené výhody, a preto si ho korupčníci tak úzkostlivo strážia a ak im ho chce niekto vziať, tak ostatných zastrašujú. Tým je korupcia útokom na samotné základy demokratickej spoločnosti. Kto sa raz zamotá do korupčných klanov, len ťažko sa z nich dostane. Preto sa korupcia tak ťažko odhaľuje a preto je tak nesmierne dôležité, aby ten, kto je svedkom protispoločenskej činnosti a odhodlá sa prehovoriť v prospech spravodlivosti, dostal ochranu, aby ho nebolo možné len tak vyhodiť z práce. A to je to, čo úrad, ktorý chce teraz minister Šutaj Eštok zrušiť, robil a robí to veľmi efektívne. Pretože korupčné klany neodpúšťajú, nikdy, zastrašujú, vyhrážajú sa, mstia sa. A keď treba, zahltia aj parlament protizákonným skráteným legislatívnym konaním, aby presadili svoj zákon pomsty. Korupcia je tichým zabijakom slobodnej a súdržnej spoločnosti, a to preto, lebo ničí dôveru ľudí v inštitúcie štátu, dôveru v spravodlivosť, dôveru v demokraciu ako takú. To, čo minister Matúš Šutaj Eštok svojím návrhom na skrátené legislatívne konanie teraz robí, je útokom na základy demokratickej spoločnosti. Chce spolu s ostatnými členmi vlády a hlasmi vás, koaličných poslancov a poslankýň, paralyzovať úrad, ktorý chráni tých, čo sa rozhodli prehovoriť a odhaľovať praktiky korupčných klanov. Zároveň tým posmeľuje tých, ktorí profitujú zo zastrašovania a mlčania tých, čo sa prizerajú bujnejúcej korupcii.
Korupcia sa zväčša chápe ako správanie, ktoré sa odchyľuje od formálnych pravidiel vo verejnej funkcii s cieľom získať ako súkromná osoba finančné výhody alebo zvýšenie svojho spoločenského statusu. Dôležitým aspektom korupcie je tiež škoda spôsobená korupčnými činmi. Z etického hľadiska je pri korupcii dôležité práve ohrozenie verejného, verejného záujmu spôsobeného takouto škodou. V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že korupčné klany vo verejnej sfére vlastne vracajú našu spoločnosť späť do neskorej antiky a feudalizmu. Verejní funkcionári v tej dobe chápali svoju funkciu nie ako službu verejnosti, ale ako svoje vlastníctvo. To sa potom neskôr pretavilo do usporiadania spoločnosti, ktoré poznáme ako feudalizmus. Teda zverovanie úradov a funkcií, známe ako feudum, léno. A to je presne to, čo sa teraz deje v tomto nehoráznom skrátenom legislatívnom konaní. Minister si myslí, že je feudálny pán, ktorý môže len tak odňať léno spojené s úradom, ktorý neslúži jeho záujmom a chystá sa ho zveriť, dať niekomu inému. Naozaj je absurdné, že sa táto vláda tak ponáhľa vrátiť nás do feudálnej minulosti namiesto toho, aby upevňovala dôveru spoločnosti v spravodlivosť a rovnaký prístup štátnych inštitúcií k občanom a občiankam tohto štátu. Povinnosť každého úradníka, aj ministra vlády, je slúžiť verejnému záujmu a verejnému blahu bez ohľadu na jeho súkromné záujmy. To je jeden zo základných pilierov efektívneho a výkonného systému verejných služieb bez korupcie. Vzorový kódex správania úradníkov, ktorý vypracovala Rada Európy, sa vyslovene odvoláva na tento princíp a zdôrazňuje, že úradníci a verejní funkcionári majú byť čestní, nestranní a efektívni pri posudzovaní jednotlivých prípadov a majú sa riadiť výlučne verejným záujmom. Úradníci a verejní funkcionári nesmú dopustiť, aby došlo ku konfliktu medzi ich súkromnými záujmami a ich verejnou funkciou. Musia sa vyvarovať akéhokoľvek skutočného, potenciálneho alebo zjavného konfliktu záujmov a nesmú využívať svoju funkciu na dosiahnutie neoprávnených výhod vo svojom súkromnom záujme.
Predkladaný návrh skráteného legislatívneho konania je flagrantným porušením tohto moderného európskeho kódexu úradníkov vo verejnej službe. Je do očí bijúcim príkladom konfliktu záujmu, keď minister ruší inštitúciu, ktorá poukazuje na jeho prešľapy. Som presvedčený, že slovenská verejnosť si toto absurdné skrátené legislatívne konanie zapamätá a zohľadní v najbližších voľbách. To, čo robíte, pán minister, je hanba, stiahnite ten návrh a môžete si tak zachrániť ešte aspoň zvyšky vašej cti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Slovensko má historický, obrovský problém s korupciou a keď sa ako tak začalo, začala situácia zlepšovať, tak sme zase za tejto vlády za posledný rok zaznamenali obrovský prepad. Organizácia Transparency International uvádza, že v hodnotení za rok 2024 Slovensko pokleslo historicky o najväčší počet stupňov v rebríčku vnímania korupcie vo svete. Bolo to o dvanásť pozícií a klesli sme na 59. miesto zo 180 sledovaných štátov. To je čosi alarmujúce a v takejto situácii ide minister vnútra do parlamentu s návrhom na zrýchlené konanie, aby mohol zrušiť inštitúciu, ktorá pomáha bojovať proti korupcii na Slovensku. Pre tých, čo vedia po latinsky, tak možno netreba zdôrazňovať, ale napriek tomu pre ostatných to pripomeniem. Slovo korupcia znamená z latinského corrumpere spolu ničiť, spolu ničiť. My máme to slovo korupcia zúžené na vnímania úplatkárstva a je to čosi, čo, teda korupčník je ten, kto dáva úplatok, aby získal nejakú výhodu. Ale ten pôvodný význam corrumpere znamená spolu ničiť. Je tam teda ten aspekt spolupáchateľstva. A práve preto potrebuje spoločnosť, aby sa očistila, aby bojovala proti korupcii, mechanizmy na to, aby v tom spolupáchateľstve pomohla a ochránila tých, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z tohoto reťazca spolupáchateľstva a urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pri tom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činilia iba 16 eur na osobu ročne.
Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí za to, aby sa tohoto pocitu hanby zbavili? Sme svedkami zvláštneho paradoxu. Spoločnosť je pripravená na zmenu tohto nespravodlivého systému, ale politici a predstavitelia cirkvi robia všetko pre to, aby ho nielenže udržali, ale ešte aj posilnili štedrejším rastom v budúcnosti. Prečo je tento spôsob financovania cirkvi popretím sekulárneho charakteru štátu? Sekulárny štát je postavený na oddelení štátu a cirkvi. V sekulárnom štáte dôsledne rozlišujeme, čo je verejný záujem, ktorého napĺňanie financujeme z verejných zdrojov, a čo verejným záujmom nie je. Verejným záujmom je napríklad bezpečnosť a obrana, sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelanie, kultúra, fungovanie samospráv a áno, aj fungovanie demokratického politického systému. Príslušnosť k cirkvi je však osobným rozhodnutím každého človeka. Šírenie a udržiavanie náboženskej viery určitej konkrétnej náboženskej skupiny je jednoznačne záujmom tých, ktorí sa k danej skupine hlásia, a nie je verejným záujmom. Okrem toho cirkvi a náboženské spoločnosti sú vo svojej podstate exkluzivistické. Teda navzájom sú v určitom napätí. A ak niekto z nejakej cirkvi prestúpi do inej, tak sa to vo vnútri tej cirkvi chápe ako zrada.
Každý má, samozrejme, právo vyznávať náboženskú vieru sám alebo spolu s ostatnými, alebo byť bez náboženskej viery, alebo zmeniť náboženskú vieru. Práve exkluzivistický charakter náboženskej viery však nemôže byť potvrdením toho, že si zasluhuje podporu z verejných zdrojov. Zachovávanie takéhoto systému nemôže byť verejným záujmom, práve naopak, podpora takéhoto systému je popretím sekulárneho charakteru štátu. A toto popretie sekulárneho charakteru štátu predkladaný návrh štátneho rozpočtu ešte potvrdzuje a udržiava štedrejším príspevkom pre cirkvi.
Aj preto tento rozpočet nepodporím.
Ďakujem.