Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či si koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ, na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa o to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného, hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu, lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. Predchádzajú škodám, finančným, morálnym aj sociálnym. A prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči whistleblowerom, je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že súdy dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov, ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť.
Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame. Preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytvorenie jasných etických usmernení.
Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy.
Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná.
Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu. A demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá.
Ďakujem za pozornosť.