Videokanál poslanca

Ďakujem. Škoda, že tu nie je pán Szalay, pretože mohol si vypočuť napríklad jeden z mnohých, z mnohých príkladov, prečo sa musí prísne regulovať trh v zdravotníctve. Toto bol naozaj pekný príklad, ako si to spomenul. Takže v tomto plne s tebou súhlasím, a takisto ako si pomenoval ďalšie veci v tejto, v tejto novele, takže ďakujem za tento príspevok.

Ďakujem. Ďakujem za tento plamenný prejav, že si nám tu vysvetlil mentálne pochody, že ako nad tým uvažuješ. Ja ti poviem, Tomáš, len jednu dôležitú vec, že kým my urobíme v štáte poriadok, tak už štát nebude mať nič, hej? Čiže už nebude ani čo sa rozhodovať, my sme sa vydali cestou, že privatizujeme všetko, čo sa dá. Ale ja ešte raz vysvetlím, zdravotníctvo musí byť a musí ostať regulovaným trhom, prísne regulovaným trhom. Ale keďže nám sa rozpadajú inštitúcie, nemáme tu silné inštitúcie, nemáme tu inštitúcie, ktoré by vedeli tvrdo si vymáhať nejaký poriadok, tak jednoducho tuná majú títo súkromníci hody. A v tom je ten problém. A, bohužiaľ, títo súkromníci, ktorí často študovali MGIMO v Rusku alebo v Číne, presne vedia, čo majú robiť, aby ten poriadok tu nikdy nebol, aby ten štát sa nikdy nevedel postarať ani o štátne nemocnice, ani o záchranky, o nič, lebo presne vedia, na koho sa majú napichnúť a koho majú kedy vyhodiť. Preto je tu tento problém.
Takže ja asi, ja nerozumiem tejto logike, keď v Českej republike to majú vyššie územné celky, jednoducho sú krajiny, ktoré vedia lepšie spravovať štát, to je náš problém. Ale kým my, kým, keď niečo predáš, predáš to navždy, dobre, tuto je na šesť rokov, ale inak to predáš navždy a tuná je stále ešte nádej, že po voľbách alebo sa začneme meniť na slušnú krajinu, že z tej rozvíjajúcej sa demokracie sa snáď niekedy podarí hľadať čestných ľudí na manažérske pozície, že nastavíme dozorné rady, že nastavíme pravidlá, aby tým ľuďom išlo o verejný záujem. Nám o to nejde, my nemáme radi tento štát, my nevieme tento štát spravovať, ale to neznamená, že máme všetko predať. To je absurdné nepochopenie, zdravotníctvo musí ostať regulovaným trhom. vymazať

Ďakujem. Ďakujem za tento plamenný prejav, že si nám tu vysvetlil mentálne pochody, že ako nad tým uvažuješ. Ja ti poviem, Tomáš, len jednu dôležitú vec, že kým my urobíme v štáte poriadok, tak už štát nebude mať nič, hej? Čiže už nebude ani čo sa rozhodovať, my sme sa vydali cestou, že privatizujeme všetko, čo sa dá. Ale ja ešte raz vysvetlím, zdravotníctvo musí byť a musí ostať regulovaným trhom, prísne regulovaným trhom. Ale keďže nám sa rozpadajú inštitúcie, nemáme tu silné inštitúcie, nemáme tu inštitúcie, ktoré by vedeli tvrdo si vymáhať nejaký poriadok, tak jednoducho tuná majú títo súkromníci hody. A v tom je ten problém. A, bohužiaľ, títo súkromníci, ktorí často študovali MGIMO v Rusku alebo v Číne, presne vedia, čo majú robiť, aby ten poriadok tu nikdy nebol, aby ten štát sa nikdy nevedel postarať ani o štátne nemocnice, ani o záchranky, o nič, lebo presne vedia, na koho sa majú napichnúť a koho majú kedy vyhodiť. Preto je tu tento problém.
Takže ja asi, ja nerozumiem tejto logike, keď v Českej republike to majú vyššie územné celky, jednoducho sú krajiny, ktoré vedia lepšie spravovať štát, to je náš problém. Ale kým my, kým, keď niečo predáš, predáš to navždy, dobre, tuto je na šesť rokov, ale inak to predáš navždy a tuná je stále ešte nádej, že po voľbách alebo sa začneme meniť na slušnú krajinu, že z tej rozvíjajúcej sa demokracie sa snáď niekedy podarí hľadať čestných ľudí na manažérske pozície, že nastavíme dozorné rady, že nastavíme pravidlá, aby tým ľuďom išlo o verejný záujem. Nám o to nejde, my nemáme radi tento štát, my nevieme tento štát spravovať, ale to neznamená, že máme všetko predať. To je absurdné nepochopenie, zdravotníctvo musí ostať regulovaným trhom. vymazať

Ďakujem, pán minister, najprv chcem oceniť, že teda vystúpite aj za konštruktívne veci, ktoré sa vám nepáčia. Myslím si, že tak by to malo byť, že teda komunikujeme, takže v tomto fajn. Ale nerozumiem tej trochu vašej mentálnej slučke, že keď som začal pánom predsedom Národnej rady Rašim a že som nečítal zákon, že akým spôsobom ste sa dopracovali k takému záveru, nerozumiem celkom tomu. A ja sa vás normálne pýtam, že teda ak si myslíte, že tých 25 %, ktoré tam je v tom § 12 je postačujúcich, či máte naozaj takú garanciu, že tých 50 % bude mať štát. Vy ste tu práve povedali, že chcete veriť, chcete veriť, dávali ste si pozor na jazyk, som to videl, aby ste nepovedali, že nejako to musíte dosiahnuť, tú komisiu nejakým spôsobom ovplyvniť, aby tých 50 % bolo. No tá garancia tu nie je, pán minister. Tu nie je žiadna garancia, že to bude 50 %, to je naše zbožné prianie a aj podľa vášho pozmeňováku to tak ostane. Takže tu nehovorte o tom, že silný štát, a že tu ja niečo nečítam.
Takže toto ako neberiem ako nejaký férový argument. 75-2
No a s tými, s tými BFF, to máte úplnú pravdu, to sa tu ťahá strašne dlho, ale to je obrovský prúser toto, čo tu máme, a ja teraz sa nechcem vyviňovať, to bola obrovská téma, aj keď sme my boli na ministerstve tú krátku dobu, viem, čo to je za biľag a podľa mňa z toho sa nedá robiť politikárčenie, to tu naozaj treba niečom s tým robiť. Ak toto nejakým spôsobom pomôže, okej, držím palce, ale je to veľmi silný hráč a treba ho vytesnať z toho systému a v prvom rade treba bojovať za to, aby tie štátne nemocnice netvorili dlh, to je základ, potom sa už o tých veciach nemusíme baviť. Čiže ja oceňujem vaše konštruktívne nejaké prístupy, aj to, že sa chcete, ako jeden z mála ministrov k nejakým veciam vôbec vyjadriť, takže ak v tom budete pokračovať, tak za toto ja vás viem vecne pochváliť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, najprv chcem oceniť, že teda vystúpite aj za konštruktívne veci, ktoré sa vám nepáčia. Myslím si, že tak by to malo byť, že teda komunikujeme, takže v tomto fajn. Ale nerozumiem tej trochu vašej mentálnej slučke, že keď som začal pánom predsedom Národnej rady Rašim a že som nečítal zákon, že akým spôsobom ste sa dopracovali k takému záveru, nerozumiem celkom tomu. A ja sa vás normálne pýtam, že teda ak si myslíte, že tých 25 %, ktoré tam je v tom § 12 je postačujúcich, či máte naozaj takú garanciu, že tých 50 % bude mať štát. Vy ste tu práve povedali, že chcete veriť, chcete veriť, dávali ste si pozor na jazyk, som to videl, aby ste nepovedali, že nejako to musíte dosiahnuť, tú komisiu nejakým spôsobom ovplyvniť, aby tých 50 % bolo. No tá garancia tu nie je, pán minister. Tu nie je žiadna garancia, že to bude 50 %, to je naše zbožné prianie a aj podľa vášho pozmeňováku to tak ostane. Takže tu nehovorte o tom, že silný štát, a že tu ja niečo nečítam.
Takže toto ako neberiem ako nejaký férový argument. 75-2
No a s tými, s tými BFF, to máte úplnú pravdu, to sa tu ťahá strašne dlho, ale to je obrovský prúser toto, čo tu máme, a ja teraz sa nechcem vyviňovať, to bola obrovská téma, aj keď sme my boli na ministerstve tú krátku dobu, viem, čo to je za biľag a podľa mňa z toho sa nedá robiť politikárčenie, to tu naozaj treba niečom s tým robiť. Ak toto nejakým spôsobom pomôže, okej, držím palce, ale je to veľmi silný hráč a treba ho vytesnať z toho systému a v prvom rade treba bojovať za to, aby tie štátne nemocnice netvorili dlh, to je základ, potom sa už o tých veciach nemusíme baviť. Čiže ja oceňujem vaše konštruktívne nejaké prístupy, aj to, že sa chcete, ako jeden z mála ministrov k nejakým veciam vôbec vyjadriť, takže ak v tom budete pokračovať, tak za toto ja vás viem vecne pochváliť.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja som si tak prial, aby tu bol teraz pán predseda Národnej rady Raši, pretože teraz sa to tak veľmi dobre hodí. Práve pred chvíľou nám tu niečo rozprával o silnom štáte, pamätáte si, pred malou chvíľou tu hovoril o silnom štáte. Bývalý alebo ešte stále lekár, človek, ktorý je so zdravotníctvom úzko spätý, ktorý bol úzko spätý aj s veľkými menami, ktoré pôsobili v zdravotníctve a pôsobia v zdravotníctve a tento pán predseda Národnej rady nám hovoril o silnom štáte. Mne to príde ako neskutočné šťastie, alegória, že teraz hovoríme práve o záchrankách, ktoré idú presne proti tomuto silnému štátu, ktorý on a jeho strana, z ktorej pochádza, presadzuje. Povedzme si, prečo. Ja už som to viackrát spomínal a budem to hovoriť stále dookola, že to rozhodnutie, že sa majú časť záchraniek delegovať do súkromných rúk, aby sa mohli dostať do nejakých súkromných rôznych zoskupení, nie je dobré riešenie a ja poviem aj prečo.
Jeden dôvod som spomínal. Hovorili sme o kritickej infraštruktúre štátu. Hovorili sme o tom a teraz mám presné dáta. 637 bolo ventilovaných pacientov, ktorí boli počas covidu preložení z jednej nemocnice do druhej, lebo nemocnice nestíhali. Tá malá chrípôčka naozaj spôsobila obrovské devastačné problémy a mnohí na ňu zomreli. 637 prekladov museli robiť naši záchranári, aby sme ako tak vedeli zastabilizovať situáciu a dokopy bolo naozaj takmer 3 000 pacientov prevozených z jednej nemocnice do druhej. Je bytostne dôležité, aby štát nestrácal kontrolu nad svojou záchrannou zdravotnou starostlivosťou. Toto má byť silný štát. Toto mal byť silný štát, nie tu pekne rečniť a tváriť sa, aký som ja skvelý odborník. Toto mal byť štát. Neprišli ste s tým, nechali ste to tak, ako to urobil Zajac, nechali ste to tak. A zase sme tu ako bolo v roku 2019, zase tuná máme ďalšie výberové konanie, a zase prebehne podľa tých istých hlúpych kritérií, ktoré sú netransparentné, a ktoré napádala Európska komisia, Úrad pre verejné obstarávanie, všetci toto výberové konanie napádali. A zase ideme podľa toho istého s rovnakými chybami. To je neodškriepiteľná chyba a ja si myslím, že keď už tuná reční pán predseda Národnej rady o tom, že máme silný štát, tak mal zasiahnuť. Keď mu tak ide o to zdravotníctvo, aby to neboli prázdne reči, tak mal dávno zasiahnuť.
Žiadna súťaž, vážení, prečo? Prečo? No jednoducho preto, že my tu naozaj záchranky, tak ani nebláznite, že sa tu prebieha nejaká súťaž. Tu nie je žiadna súťaž, tu jednoducho sa zadefinujú presné body, v bode A, v bode B, v bode C budú také a také záchranné služby a jasne sa cenovým opatrením zadefinuje, že jedna táto záchranka, pán predseda Národnej rady to detailne vie, podľa mňa on má presný rozpis, koľko ktorý bod zarába, tak v tomto, na tomto mieste budú dostávať mesačnú gážu, ktorá je nastavená veľmi lukratívne. Zopakujem ešte raz, len Life Star Emergency, len jedna firma, ktorá podniká v tomto biznise, má tržby ročné 70 miliónov a zisk 5 miliónov. To je len priznaný zisk, to je len priznaný zisk. Silný štát. Počujete, čo tu vlastne hovoríte, pán predseda Národnej rady, o čom tu vlastne tárate?
Hovoríme tu a máme tuná, samozrejme, aj v rámci opozície rozdielne názory. Tak pokiaľ mi nebudeme mať radi ten štát a pokiaľ nebudeme robiť všetko pre to, aby sa tu nekradlo, tak sa tu naozaj nepohneme nikde. To sa týka záchraniek, štátnych nemocníc, štátnych podnikov, všade, kde má ruky štát, nesmú to byť záhumienky pre politickú silu, ktorá práve vládne. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. Ja vám poviem veci, ktoré potrebujeme na to, aby sme naše štátne podniky riadili transparentne a spravodlivo. Potrebujeme zákon o riadení štátnych inštitúcií. Je absurdné, že napríklad štátne nemocnice majú troch členov v dozornej rade, ktorí ani nevedia, ani nevedia o tej nemocnici niekedy nič. No tak ako chceme kontrolovať štátny podnik, štátnu nemocnicu, ako im chceme dávať podnety, keď dozorná rada absolútne nefunguje. Keď nie sú tuná priama hmotná zodpovednosť. Keď sa tuná s ministrom menia riaditelia nemocníc len tak na bežiacom páse. Ako pristupujeme k tomu štátu? Koľkokrát tuná Tomáš Szalay hovorí, že ten štát je neschopný a vždy bude neschopný, lebo sú tu zásahy zvonku, ktoré sa snažia, aby ten štát ostal neschopným. Ja vám som spomínal už raz, päť lekárov bolo na ministerstve zdravotníctva, kde je ten odborný trast, kde sú ľudia, ktorí majú nastavovať tie pravidlá? Kde sú? Nikto pre ministerstvo zdravotníctva veľmi robiť nechce. To sú obrovské problémy, či máme my vôbec radi ten štát, v ktorom tu žijeme. Keď sa toto nezačne meniť, tak to my sa nemusíme baviť len o záchrankách, o všetkom ostatnom. Potrebujeme mediálny tlak, potrebujeme investigatívu. Nepotrebujeme tuná hovoriť o tom, že Matovič povedal toto, Fico povedal ono. Ale normálne tvrdú investigatívu, pýtať sa, žiadať odpovede a, samozrejme, aj politikov, ktorí nielen rečnia o silnom štáte, ale ktorí aj odpovedajú novinárom na otázky, aj na nepríjemné otázky, že ich nevyhodia z tlačovej besedy alebo povedia, že vám neodpovieme. Toto potrebujeme, silný mediálny tlak.
Potrebujeme politickú zodpovednosť. Politická zodpovednosť, to je zase názorný príklad. Minister presúva teraz zodpovednosť, politickú zodpovednosť za výber, ktorý bude o niekoľko mesiacov v záchrankách, na operačné stredisko. Tak sa pýtam, prečo nie na Úrad verejného zdravotníctva alebo prečo nie na NCZI. Prečo na operačné stredisko, čo absolútne okrem toho, že, samozrejme, tam prijíma akútne hovory s nejakou štruktúrou, s nejakou kompetenciou riadiť sieť a resp. vyberať ľudí, nemá nič spoločné. A my presúvame týmto pozmeňujúcim návrhom celú politickú zodpovednosť na operačné stredisko. Ja som vám povedal, čo by som urobil. Keď máte v svojom štatúte, že ste sociálna demokracia, že tu vládne strana SMER, strana HLAS, máte tuná predsedu Národnej rady, ktorý hovorí o silnom štáte, tak ste si mali buchnúť do stola a povedať, štátom riadená, budú tu tieto body a hotovo. Vytlačiť LSE a všetkých ostatných z trhu. (Reakcia navrhovateľa.) Nečítal som zákon, tak to je váš názor, pán minister. Ja som vám neskákal do reči, prosím, budete mať potom priestor. Snáď sa vyjadríte k tomuto.
A potrebujeme, samozrejme, kontrolu. Bez toho, aby bola nejaká kontrola, tak sa nikam nepohneme. A tu, čo hovoril pán Majerský, to je katastrofa. To si predstavte, že na záchrankách nebola žiadna kontrola. Tak potom, o čom tu hovoríme? Ako chceme budovať silný štát? Veď silný štát znamená, to, čo hovorí doktor Szalay, zadefinovať indikátory kvality a potom ich musí niekto aj kontrolovať, aby sa dodržiavali. Pokiaľ toto nebude, tak tu sa zbytočne o niečom bavíme, to môžme tuná písať, koľko chceme, tých zákonov.
Takže v tom si myslím, že to, čo prinášate, je to, samozrejme, taká záchranná brzda, že 25 % musí byť maximálny trh, teda maximálne množstvo záchraniek na jeden bod alebo na jedno IČO. To je len taký že topiaci sa slamky chytá, aby teda naozaj neskončilo to všetko tak, že štát stratí ešte aj tých svojich 47, neviem koľko, percent. Aj podľa tohto pozmeňováku to hrozí. Môže sa stať, že štát nebude mať nič.
Čo vnímam pozitívne, je to, čo ste tam dali, že aspoň tie nemocnice, aspoň nad nimi ste sa zľutovali a dali ste tam, že aspoň tie sa môžu do tohto výberka zapojiť, toto vnímam naozaj pozitívne. Ale celkovo, tak ako ste nastavili túto súťaž, naozaj zavárame si na veľký problém a my ho budeme veľmi pozorne sledovať.
Máme pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali ako zlé alebo najlepšie z tých riešení, ktoré sú všetky podľa mňa nie optimálne, a to, aby aspoň bola tá súťaž, ktorú, bohužiaľ, musíme mať, v Česku ju nemajú. Zopakujem znovu, v Česku majú vyššie územné celky všetky záchranky pod sebou, my sme si povedali, že polovicu ideme rozdať firmám LSE a ZaMED a ostatným. Okej, dobre, tak ste si to povedali, HLAS, SMER, ostatní, dobre. Ale tak poďme to aspoň urobiť transparentne. Poďme to aspoň urobiť tak, aby ste sa za to nemuseli v budúcnosti hanbiť. Nemáme to, nie je to napísané v zákone, máme tu nejaký verejný prísľub, že tu bude nejaká norma, že vy zadefinujete, ako má to, ten chudák operačné stredisko potom s týmto nakladať, s týmto biľagom, pretože úrad pre dohľad, vieme, ako to dopadlo na úrade pre dohľad v roku 2019. Očakávam veľmi podobnú situáciu aj na operačnom stredisku. Takže vy im dáte nejaké noty, že ako by sa mali teda zachovať. Takže v tomto si naozaj počkáme, ako to celé dopadne. 55-2
Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste doniesli, tak čo sa týka tej, tých, toho ručenia a firiem, ktoré profitujú na platobnej neschopnosti našich štátnych nemocníc, bohužiaľ, ono je to celý zacyklený kruh. Nemám na to dostatok času, aby som to celé vysvetlil. Každopádne je to obrovská hanba tak isto nášho systému, že nechávame naše štátne nemocnice vytvárať dlh a potom niekto na tom vytvorenom dlhu zásadným spôsobom profituje. To, čo prinášate, možno, možno nejakým spôsobom čiastočne zmierni tento bludný kruh, ale podstata je tá, aby štátne nemocnice tie dlhy netvorili. A toto, samozrejme, ten pozmeňujúci zákon nejakým spôsobom nemení.
A je to, samozrejme, aj prílepok, ktorý so záchrannou zdravotnou službou aleže už vôbec nič nemá dočinenia.
Takže ja som sa v prvej časti venoval ak, aby som to zhrnul ešte raz, v prvej časti som sa venoval tomu, že prečo potrebujeme tú reformu záchrannej zdravotnej služby. Povedal som, že sú tu veci, ktoré vyslovene vítam. Hovoril som o tom, že tieto veci sú pre nás povzbudením. Povedali sme si aj veci, ktoré, ktoré sú rizikové, ktoré budú závisieť od toho detailu, ktorý sa bude ešte na ministerstve ďalej dotvárať. A povedal som vám aj môj návrh alebo názor, že zásadne odmietam, akým spôsobom idete vyberať tieto nemocnice. Žiaľ, z časového hľadiska, pretože sa to nedalo pripraviť z večera na ráno, ja som mal pôvodne v pláne urobiť naozaj nejaký pozmeňovák dvojkolový, kde by ste aspoň v prvom kole umožnili všetkým verejnoprospešným organizáciám sa zúčastniť a potom ak by nejaké body práve neboli, neboli lukratívne alebo neboli by, neboli by obsadené, tak potom by ste ich dali možno aj tým súkromníkom, nech si ich zoberú. Takýmto spôsobom napríklad by sa to dalo tiež riešiť, ak by tu bola politická vôľa, záujem niečo s týmto výberovým konaním riešiť.
Žiaľ, budeme asi musieť čakať na ďalšiu reformu záchraniek, respektíve teda toho výberka, výberového konania ďalších 6 rokov, vyzerá to tak. Takže aj pre mňa je to taká výzva, aby sme nastavili niektoré veci možno inak, aby sme tu na neboli za pokrytcov, že tu na niečo hovoríme a o 6 rokov to neurobíme. Ja rozumiem aj tej politickej, politickej rovine, že, samozrejme, hľadať nejaký kompromis je náročné. Ja to verím a rozumiem tým obrovským tlakom, 1,3 miliardy na 6 rokov istých peňazí, to je veľmi silný koláč. Napriek tomu ak by sa chcelo, ak by sme chceli naozaj hovoriť o silnom štáte, tak bolo tu dosť času na to, aby sme to výberové konanie urobili lepším. Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja som si tak prial, aby tu bol teraz pán predseda Národnej rady Raši, pretože teraz sa to tak veľmi dobre hodí. Práve pred chvíľou nám tu niečo rozprával o silnom štáte, pamätáte si, pred malou chvíľou tu hovoril o silnom štáte. Bývalý alebo ešte stále lekár, človek, ktorý je so zdravotníctvom úzko spätý, ktorý bol úzko spätý aj s veľkými menami, ktoré pôsobili v zdravotníctve a pôsobia v zdravotníctve a tento pán predseda Národnej rady nám hovoril o silnom štáte. Mne to príde ako neskutočné šťastie, alegória, že teraz hovoríme práve o záchrankách, ktoré idú presne proti tomuto silnému štátu, ktorý on a jeho strana, z ktorej pochádza, presadzuje. Povedzme si, prečo. Ja už som to viackrát spomínal a budem to hovoriť stále dookola, že to rozhodnutie, že sa majú časť záchraniek delegovať do súkromných rúk, aby sa mohli dostať do nejakých súkromných rôznych zoskupení, nie je dobré riešenie a ja poviem aj prečo.
Jeden dôvod som spomínal. Hovorili sme o kritickej infraštruktúre štátu. Hovorili sme o tom a teraz mám presné dáta. 637 bolo ventilovaných pacientov, ktorí boli počas covidu preložení z jednej nemocnice do druhej, lebo nemocnice nestíhali. Tá malá chrípôčka naozaj spôsobila obrovské devastačné problémy a mnohí na ňu zomreli. 637 prekladov museli robiť naši záchranári, aby sme ako tak vedeli zastabilizovať situáciu a dokopy bolo naozaj takmer 3 000 pacientov prevozených z jednej nemocnice do druhej. Je bytostne dôležité, aby štát nestrácal kontrolu nad svojou záchrannou zdravotnou starostlivosťou. Toto má byť silný štát. Toto mal byť silný štát, nie tu pekne rečniť a tváriť sa, aký som ja skvelý odborník. Toto mal byť štát. Neprišli ste s tým, nechali ste to tak, ako to urobil Zajac, nechali ste to tak. A zase sme tu ako bolo v roku 2019, zase tuná máme ďalšie výberové konanie, a zase prebehne podľa tých istých hlúpych kritérií, ktoré sú netransparentné, a ktoré napádala Európska komisia, Úrad pre verejné obstarávanie, všetci toto výberové konanie napádali. A zase ideme podľa toho istého s rovnakými chybami. To je neodškriepiteľná chyba a ja si myslím, že keď už tuná reční pán predseda Národnej rady o tom, že máme silný štát, tak mal zasiahnuť. Keď mu tak ide o to zdravotníctvo, aby to neboli prázdne reči, tak mal dávno zasiahnuť.
Žiadna súťaž, vážení, prečo? Prečo? No jednoducho preto, že my tu naozaj záchranky, tak ani nebláznite, že sa tu prebieha nejaká súťaž. Tu nie je žiadna súťaž, tu jednoducho sa zadefinujú presné body, v bode A, v bode B, v bode C budú také a také záchranné služby a jasne sa cenovým opatrením zadefinuje, že jedna táto záchranka, pán predseda Národnej rady to detailne vie, podľa mňa on má presný rozpis, koľko ktorý bod zarába, tak v tomto, na tomto mieste budú dostávať mesačnú gážu, ktorá je nastavená veľmi lukratívne. Zopakujem ešte raz, len Life Star Emergency, len jedna firma, ktorá podniká v tomto biznise, má tržby ročné 70 miliónov a zisk 5 miliónov. To je len priznaný zisk, to je len priznaný zisk. Silný štát. Počujete, čo tu vlastne hovoríte, pán predseda Národnej rady, o čom tu vlastne tárate?
Hovoríme tu a máme tuná, samozrejme, aj v rámci opozície rozdielne názory. Tak pokiaľ mi nebudeme mať radi ten štát a pokiaľ nebudeme robiť všetko pre to, aby sa tu nekradlo, tak sa tu naozaj nepohneme nikde. To sa týka záchraniek, štátnych nemocníc, štátnych podnikov, všade, kde má ruky štát, nesmú to byť záhumienky pre politickú silu, ktorá práve vládne. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. V tomto sme naozaj rozvojová krajina. Ja vám poviem veci, ktoré potrebujeme na to, aby sme naše štátne podniky riadili transparentne a spravodlivo. Potrebujeme zákon o riadení štátnych inštitúcií. Je absurdné, že napríklad štátne nemocnice majú troch členov v dozornej rade, ktorí ani nevedia, ani nevedia o tej nemocnici niekedy nič. No tak ako chceme kontrolovať štátny podnik, štátnu nemocnicu, ako im chceme dávať podnety, keď dozorná rada absolútne nefunguje. Keď nie sú tuná priama hmotná zodpovednosť. Keď sa tuná s ministrom menia riaditelia nemocníc len tak na bežiacom páse. Ako pristupujeme k tomu štátu? Koľkokrát tuná Tomáš Szalay hovorí, že ten štát je neschopný a vždy bude neschopný, lebo sú tu zásahy zvonku, ktoré sa snažia, aby ten štát ostal neschopným. Ja vám som spomínal už raz, päť lekárov bolo na ministerstve zdravotníctva, kde je ten odborný trast, kde sú ľudia, ktorí majú nastavovať tie pravidlá? Kde sú? Nikto pre ministerstvo zdravotníctva veľmi robiť nechce. To sú obrovské problémy, či máme my vôbec radi ten štát, v ktorom tu žijeme. Keď sa toto nezačne meniť, tak to my sa nemusíme baviť len o záchrankách, o všetkom ostatnom. Potrebujeme mediálny tlak, potrebujeme investigatívu. Nepotrebujeme tuná hovoriť o tom, že Matovič povedal toto, Fico povedal ono. Ale normálne tvrdú investigatívu, pýtať sa, žiadať odpovede a, samozrejme, aj politikov, ktorí nielen rečnia o silnom štáte, ale ktorí aj odpovedajú novinárom na otázky, aj na nepríjemné otázky, že ich nevyhodia z tlačovej besedy alebo povedia, že vám neodpovieme. Toto potrebujeme, silný mediálny tlak.
Potrebujeme politickú zodpovednosť. Politická zodpovednosť, to je zase názorný príklad. Minister presúva teraz zodpovednosť, politickú zodpovednosť za výber, ktorý bude o niekoľko mesiacov v záchrankách, na operačné stredisko. Tak sa pýtam, prečo nie na Úrad verejného zdravotníctva alebo prečo nie na NCZI. Prečo na operačné stredisko, čo absolútne okrem toho, že, samozrejme, tam prijíma akútne hovory s nejakou štruktúrou, s nejakou kompetenciou riadiť sieť a resp. vyberať ľudí, nemá nič spoločné. A my presúvame týmto pozmeňujúcim návrhom celú politickú zodpovednosť na operačné stredisko. Ja som vám povedal, čo by som urobil. Keď máte v svojom štatúte, že ste sociálna demokracia, že tu vládne strana SMER, strana HLAS, máte tuná predsedu Národnej rady, ktorý hovorí o silnom štáte, tak ste si mali buchnúť do stola a povedať, štátom riadená, budú tu tieto body a hotovo. Vytlačiť LSE a všetkých ostatných z trhu. (Reakcia navrhovateľa.) Nečítal som zákon, tak to je váš názor, pán minister. Ja som vám neskákal do reči, prosím, budete mať potom priestor. Snáď sa vyjadríte k tomuto.
A potrebujeme, samozrejme, kontrolu. Bez toho, aby bola nejaká kontrola, tak sa nikam nepohneme. A tu, čo hovoril pán Majerský, to je katastrofa. To si predstavte, že na záchrankách nebola žiadna kontrola. Tak potom, o čom tu hovoríme? Ako chceme budovať silný štát? Veď silný štát znamená, to, čo hovorí doktor Szalay, zadefinovať indikátory kvality a potom ich musí niekto aj kontrolovať, aby sa dodržiavali. Pokiaľ toto nebude, tak tu sa zbytočne o niečom bavíme, to môžme tuná písať, koľko chceme, tých zákonov.
Takže v tom si myslím, že to, čo prinášate, je to, samozrejme, taká záchranná brzda, že 25 % musí byť maximálny trh, teda maximálne množstvo záchraniek na jeden bod alebo na jedno IČO. To je len taký že topiaci sa slamky chytá, aby teda naozaj neskončilo to všetko tak, že štát stratí ešte aj tých svojich 47, neviem koľko, percent. Aj podľa tohto pozmeňováku to hrozí. Môže sa stať, že štát nebude mať nič.
Čo vnímam pozitívne, je to, čo ste tam dali, že aspoň tie nemocnice, aspoň nad nimi ste sa zľutovali a dali ste tam, že aspoň tie sa môžu do tohto výberka zapojiť, toto vnímam naozaj pozitívne. Ale celkovo, tak ako ste nastavili túto súťaž, naozaj zavárame si na veľký problém a my ho budeme veľmi pozorne sledovať.
Máme pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali ako zlé alebo najlepšie z tých riešení, ktoré sú všetky podľa mňa nie optimálne, a to, aby aspoň bola tá súťaž, ktorú, bohužiaľ, musíme mať, v Česku ju nemajú. Zopakujem znovu, v Česku majú vyššie územné celky všetky záchranky pod sebou, my sme si povedali, že polovicu ideme rozdať firmám LSE a ZaMED a ostatným. Okej, dobre, tak ste si to povedali, HLAS, SMER, ostatní, dobre. Ale tak poďme to aspoň urobiť transparentne. Poďme to aspoň urobiť tak, aby ste sa za to nemuseli v budúcnosti hanbiť. Nemáme to, nie je to napísané v zákone, máme tu nejaký verejný prísľub, že tu bude nejaká norma, že vy zadefinujete, ako má to, ten chudák operačné stredisko potom s týmto nakladať, s týmto biľagom, pretože úrad pre dohľad, vieme, ako to dopadlo na úrade pre dohľad v roku 2019. Očakávam veľmi podobnú situáciu aj na operačnom stredisku. Takže vy im dáte nejaké noty, že ako by sa mali teda zachovať. Takže v tomto si naozaj počkáme, ako to celé dopadne. 55-2
Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste doniesli, tak čo sa týka tej, tých, toho ručenia a firiem, ktoré profitujú na platobnej neschopnosti našich štátnych nemocníc, bohužiaľ, ono je to celý zacyklený kruh. Nemám na to dostatok času, aby som to celé vysvetlil. Každopádne je to obrovská hanba tak isto nášho systému, že nechávame naše štátne nemocnice vytvárať dlh a potom niekto na tom vytvorenom dlhu zásadným spôsobom profituje. To, čo prinášate, možno, možno nejakým spôsobom čiastočne zmierni tento bludný kruh, ale podstata je tá, aby štátne nemocnice tie dlhy netvorili. A toto, samozrejme, ten pozmeňujúci zákon nejakým spôsobom nemení.
A je to, samozrejme, aj prílepok, ktorý so záchrannou zdravotnou službou aleže už vôbec nič nemá dočinenia.
Takže ja som sa v prvej časti venoval ak, aby som to zhrnul ešte raz, v prvej časti som sa venoval tomu, že prečo potrebujeme tú reformu záchrannej zdravotnej služby. Povedal som, že sú tu veci, ktoré vyslovene vítam. Hovoril som o tom, že tieto veci sú pre nás povzbudením. Povedali sme si aj veci, ktoré, ktoré sú rizikové, ktoré budú závisieť od toho detailu, ktorý sa bude ešte na ministerstve ďalej dotvárať. A povedal som vám aj môj návrh alebo názor, že zásadne odmietam, akým spôsobom idete vyberať tieto nemocnice. Žiaľ, z časového hľadiska, pretože sa to nedalo pripraviť z večera na ráno, ja som mal pôvodne v pláne urobiť naozaj nejaký pozmeňovák dvojkolový, kde by ste aspoň v prvom kole umožnili všetkým verejnoprospešným organizáciám sa zúčastniť a potom ak by nejaké body práve neboli, neboli lukratívne alebo neboli by, neboli by obsadené, tak potom by ste ich dali možno aj tým súkromníkom, nech si ich zoberú. Takýmto spôsobom napríklad by sa to dalo tiež riešiť, ak by tu bola politická vôľa, záujem niečo s týmto výberovým konaním riešiť.
Žiaľ, budeme asi musieť čakať na ďalšiu reformu záchraniek, respektíve teda toho výberka, výberového konania ďalších 6 rokov, vyzerá to tak. Takže aj pre mňa je to taká výzva, aby sme nastavili niektoré veci možno inak, aby sme tu na neboli za pokrytcov, že tu na niečo hovoríme a o 6 rokov to neurobíme. Ja rozumiem aj tej politickej, politickej rovine, že, samozrejme, hľadať nejaký kompromis je náročné. Ja to verím a rozumiem tým obrovským tlakom, 1,3 miliardy na 6 rokov istých peňazí, to je veľmi silný koláč. Napriek tomu ak by sa chcelo, ak by sme chceli naozaj hovoriť o silnom štáte, tak bolo tu dosť času na to, aby sme to výberové konanie urobili lepším. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, stretávame sa tu opäť, je to druhé čítanie, tento rýchly turboproces pokračuje. Potrebujeme to schváliť, potrebujeme vyberať záchranky, tak ako sme tu počuli.
Ja sa pokúsim opäť byť na úvod vecný, ale, samozrejme, to politické hľadisko tuná nemôžem opomenúť. Ja ešte raz zopakujem k tej vecnej rovine, kde sú tie hlavné výhrady. Tá prvá výhrada je a zopakujem to aj pre všetkých, možno mám trochu šťastie, že sa tuná začínajú zhromažďovať aj všetci poslanci, pretože bude možno hlasovanie, ak teda ešte bude o čom hlasovať, tak chcem ešte raz spomenúť, že dopravná zdravotná služba je tuná nadivoko a tento zákon, táto novela, ktorá hovorí, že to je obsiahla novela, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, dopravnú zdravotnú službu vôbec nerieši a prichádza len s akýmsi konštruktom takzvaných ambulancií špeciálnej prepravy, čo nikto celkom nevie, že či ju vôbec treba a ako bude naozaj v skutočnosti vyzerať. Čiže za mňa toto je veľmi negatívny bod celej tejto reformy. Hovorili sme aj o tom, s čím ja mám možno aj trošku dissens aj s mojím kolegom Majerským, že ako lekár mi nedá pripomenúť, že ak sa teda chceme priblížiť alebo ísť smerom paramedic systému, to znamená, aby sme kompletne vytesnili lekárov alebo teda vo veľmi veľkej miere vytesnili lekárov z tejto urgentnej zdravotnej starostlivosti, prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, tak to môže na niektorých miestach spôsobovať problémy. Spomeniem konkrétne, teraz nehovorím o nejakých veľkých mestách, kde je dojazd do najbližšej nemocnice rýchly, že zoberiete pacienta, ktorý je vo veľmi kritickom stave a prinesiete ho na urgentný príjem, ktorý dúfam funguje. Mimochodom, aj celá tá reforma, ktorá tuná vznikla, čo sa týka záchraniek, ktorú spustil, samozrejme, pán Zajac, spôsobila z môjho pohľadu, tak ako boli nastavené platby, veľmi, veľmi tak nabubnalo podľa mňa tie záchranné zdravotné služby, že sme sa niekedy dostali do situácie, že Mercedes, ako tá záchranka, prinesie kritického pacienta do šopy, pretože tie urgentné príjmy nefungujú. Tie nemocnice nám padajú na hlavu, tie nemocnice vyzerajú hrozne. Čiže aj tu vidíme ten nepomer, akým spôsobom sa rozdeľujú peniaze v zdravotníctve. Je to veľmi nehomogénne, niečo preferujeme, niečo dokážeme lepšie zaplatiť a na niečo už potom tie peniaze nie sú.
Ja ešte raz poprosím aj kolegov, aj myslím s Tomášom Szalayom tuto máme rozpor. Jednoducho my nemôžeme vnímať selektívne nákladové strediská v rámci zdravotnej starostlivosti. My nemôžeme teraz povedať, že no a to by bola hrôza, že zo záchranky, ak sa vygeneruje nejaký zisk a použije sa na niečo iné, že to nebude na záchranku, tak je to strašné. No práveže preto my máme problém, že tuná niekto, a zase poviem, že to bol pán Zajac, ktorý to začal, ale potom aj sociálne vlády, ktoré s tým nič neurobili napriek tomu, že majú vo svojom názve sociálna demokracia, tak jednoducho tu práve toto vyberanie hrozienok nechali a umožnili to, že napríklad na záchranku dávame viac zdrojov, dokonca nechávame vyberať tieto peniaze cez dividendy súkromným firmám no a potom nemáme na to, aby urgentný príjem vyzeral slušne, aby tam boli dostatočné zdroje.
Čiže hrať sa na to, viete, v tom zdravotníctve budú vždy oblasti, ktoré budú viac profitujúce a oblasti, ktoré sú menej profitujúce. A je podľa mňa nefér, že my vlastne tuto nespravodlivo rozdistribuovávame zdroje, ktoré tuná máme. Čiže nehrajme sa na to, že teda kardiológia musí byť super zaplatená na úkor ostatných, alebo záchranky majú byť lepšie zaplatené na úkor ostatných. No práve preto tu máme tento hromadný problém. Takže toto je jeden aspekt toho problému. Tak ako sú tu nastavované kroky, ja v tom čítam, že ideme cestou paramedic systému, čiže postupného vytesňovania tých lekárov. A spomínam ešte raz miesta, nie tie veľké mestá, ale niekde na periférii, kde je dostupnosť do najbližšej nemocnice možno desiatky minút, tak tu si myslím, že je dôležité mať aj kolegu lekára, ktorý preberie zodpovednosť, ak napríklad pacienta nechá doma, alebo ak pacienta porieši vlastne v tomto odľahlom priestore, pretože kým príde do nemocnice, tak sa môže úplne zdekompenzovať alebo zomrieť. Čiže za mňa tu by som očakával opatrnosť a dúfam teda, že tá reforma neprinesie to, že teda tu už lekári nebudú na záchrankách vôbec.
Čo sa týka tej siete, to sme už spomínali kolegom, že zatiaľ tá sieť nie je verejne dostupná. Dozvieme sa ju v krátkom čase, ale už bude schválený zákon, takže my už k tomu ani veľmi čo povedať nebudeme môcť.
Takže to sú možno také ešte raz aspekty tie odbornejšie, kde mám ja osobne s týmto nejakú výtku. Ale, samozrejme, to, čo tu odznievalo, je tu veľa dobrých vecí. Ešte raz spomeniem stošestnástku, stosedemnástku, ešte raz spomeniem rendez-vous systém a ďalšie veci.
Teraz by som prešiel ešte ku tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to je teraz podstatné. Mali sme zdravotnícky výbor, ja ho, naopak, hodnotím pozitívne. Ja si nemyslím, že diskusia hoci aj ohnivá a plamenistá, je na škodu veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Oskar, ty si otvoril dobrú tému, tá kritická infraštruktúra. Ja chcem len pripomenúť, keďže som bol za túto časť zodpovedný, že sme počas druhej vlny pandémie prevážali pacientov medzi nemocnicami a tých prevozov bolo vyše 3-tisíc, neviem, koľko z nich bolo presne ventilovaných, ale to sú obrovské čísla. Už sme na všetky veci zabudli, ale gro týchto prevozov, samozrejme, že bola to spolupráca aj s vojskom, s ministerstvom obrany, ale gro týchto prevozov robili práve záchranári, práve košická a bratislavská záchranná služba, ktorá patrila pod subjekty hospodárskej mobilizácie. A tam sa práve ukázalo, prečo je záchranná zdravotná služba súčasťou, alebo má byť súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. A my tu teraz ideme urobiť niečo, kde nemáme ani zadefinované aspoň niektoré body, že kde táto kritická infraštruktúra štátu musí byť.
Takže je to z môjho pohľadu smutné, že pri takejto obsiahlej reforme, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, tak tieto argumenty vôbec ani nezaznievali a všetko sa to nieslo v úplne inej rovine. Časť bola, samozrejme, odborná, ale druhá časť bola už len potom čisto o tom, aby sa nejakým spôsobom zásadne nezmenil spôsob výberu záchranných bodov. Toľko k tomu.