Videokanál poslanca

Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte raz teda vrátiť sa k tejto navrhovanej úprave zákona. Je to také zvláštne, keď človek príde zo zahraničia, a teda kde preskripčné obmedzenia sú výrazne limitované, príde na Slovensko, tak je prekvapený, že aké rôzne formy obmedzení na Slovensku máme. Ja by som na začiatok vysvetlil trošku o čo vlastne ide pretože je to možno aj pre tých, ktorí nás počúvajú trošku nepochopiteľné, že čo vlastne týmto chceme docieliť. Chcel by som povedať, že každý liek, ktorý prichádza na slovenský trh, príde najprv na Štátny ústav na kontrolu liečiv a ten ho registruje. A pri tejto registrácii sa samozrejme, že určuje aj charakteristická vlastnosť daného lieku. Či náhodou, či už forma daného lieku, čiže je to napríklad intravenózne podanie do žily alebo je to veľmi zlý nejaký bezpečnostný profil danej molekuly, nevyžaduje nejaké špecifikum, ktoré potrebujeme zadefinovať. Hej, a tu práve sú niektoré lieky na základe tej charakteristiky daného lieku sú nevyhnutné aj preskripčné obmedzenia. To znamená, nie len indikačné obmedzenie, teda na akú indikáciu, na akú diagnózu je daný liek predpísateľný, ale aj kto je oprávnený daný liek pri danej diagnóze aplikovať. Takže sú lieky, ktoré už od výrobcu, z dôvodu charakteristiky lieku, vyžadujú určité preskripčné obmedzenia. A tie samozrejme my chceme aj pri tomto návrhu rešpektovať. Ale, ak sa pozrieme na to, ako ten liek ďalej prebieha, tá registrácia lieku, tak drvivá väčšina liekov tieto preskripčné obmedzenia z dôvodu charakteristických vlastností nemá. To znamená, výrobca ani náš regulátor, kontrolór, Štátny ústav na kontrolu liečiv nevidí dôvod na to, aby bolo potrebné preskripčné obmedzenie. No a potom vlastne táto molekula, ktorá je zaregistrovaná v ŠÚKL-i, príde na ministerstvo zdravotníctva, do kategorizačnej komisie. No a tá kategorizačná komisia, samozrejme, sú tam zástupcovia aj poisťovní, zástupcovia ministerstva, proste kompetentní ľudia, ktorí by mali rozhodnúť jednak o cene lieku, doplatku za daný liek alebo či to pôjde na plnú úhradu z verejného zdravotného poistenia. No a samozrejme, nastavujú aj určité parametre a kritériá, čiže aj indikačné obmedzenie. To znamená, že nejaký liek, ktorý je liekom na onkologické ochorenia, aby nebol podaný na nádchu, vymyslím si, tak ako naschvál to trochu pritiahnem za vlasy. A na druhej strane potom aj, aby bol predpisovaný len onkológom, aby ho nepredpisoval urológ. A toto vlastne robia tie indikačné a preskripčné obmedzenia. Obmedzujú jednak, že ten predpis lieku, ak ho má hradiť verejné zdravotné poistenie, tak musí mať jasnú diagnózu a musí to byť špecialista, ktorý sa vyzná, aby ho nepredpisoval hocikto. Ono to dáva určitú logiku, samozrejme. No, z druhej strany, treba si povedať, že zhruba 6-tisíc liekov, vyše 6-tisíc liekov máme tých, ktoré sú zakategorizované, to znamená sú určitým spôsobom plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia a zhruba z tých 6-tisíc liekov je okolo 2-tisíc liekov na Slovensku, ktoré majú preskripčné obmedzenie. To znamená, tretina liekov má preskripčné obmedzenie, kde je napísané, a teraz poviem konkrétny príklad. Pregabalin, to je účinná látka, ktorá sa používa, je to antiepileptikum, ale používa sa aj na liečbu neuropatickej bolesti, a teda chronickej bolesti a je tam zadefinované, že tento liek môže predpisovať neurológ. Paradoxne, či už zámerne alebo nie, chýba v tom preskripčom obmedzení napríklad algeziológ. To znamená, lekár, ktorý sa zaoberá bolesťou, chronickou bolesťou a tak ďalej. Čiže, keďže tam v tom preskripčom obmedzení kategorizačná komisia nevymedzila, že túto molekulu môže predpisovať aj algeziológ, napríklad, no tak poisťovňa, ak by to predpísal algeziológ, tak to nezaplatí. Čiže, ak pacient príde s liekom od algeziológa lebo ten je, to je najkompetentnejšia osoba, aby vedela rozlíšiť, či táto chronická bolesť je Nociceptin alebo neuropatická, čiže tá nervového pôvodu. A keď je nervového pôvodu, tak ten Pregabalin je jednou z metód liečby. No a tento náš špecialista, paradoxne, pre našu poisťovňu nemôže predpísať tento liek na plnú úhradu a musí povedať pacientovi, viete čo, no ak chcete, aby ste to mali platené z verejného zdravotného poistenia, tuná máte výmenný lístok, resp. choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi lebo len neurológ, len neurológ môže predpísať Pregabalin, tak aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime, akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú... .. zdravotného poistenia. Tu na máte výmenný lístok. Respektíve choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi, lebo len neurológ, len neurológ môže podpísať pregabalín tak, aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú ako bežným, bežnou, bežnou súčasťou nejakej terapie. Napríklad chronické bolesti. Sú naviazané na určitú špecializáciu. Paradoxne špecializáciu, ktorá je nedostatková. Dostať sa k neurológovi je náročné. No a my tu máme už ja neviem druhého špecialistu. Všeobecný lekár. Sú aj takí, ktorí sú uvedomelí a veľmi pekne vedia rozlíšiť či ide o bolesť, ktorá je, ktorá je akútna alebo chronická. Ak je chronická či je nervového pôvodu alebo nejakého iného. A možno aj vedia a ja som presvedčený o tom, že mnohí vedia, že na tú neuropatickú, na tú nervovú bolesť potrebujú napríklad predpísať pregabalín ale, keď že to urobiť nemôžu alebo nevedia alebo nechcú alebo všelijako. Tak vám pošlú najlepšie už na dva výmenné lístky vám dajú. Choďte k neurológovi a ešte choďte aj ku algeziologovi. No a algeziolog zase povie no áno. Máte tu neuropatickú bolesť. Má pravdu ten všeobecný lekár. Možno, že keď niekto tam hej to napíše do toho odporúčania ale povie no, ale ja vám to nemôžem predpísať lebo je tam preskripčné obmedzenie. Takže my si tu kumulujeme pacientov, točíme si ich v kruhu pekne. Robíme aj okrem absolútneho nedostatku aj relatívny nedostatok lekárov na Slovensku, hej? A tento spôsob týchto preskripčných obmedzení naozaj spôsobuje taký ten prechod pacientov od jedného špecialistu k druhému. Posielame ich od Šala k Pavlovi. Paradoxne opäť. Príklad z vlastnej praxe. Boli sme v Námestove tak dnes tú Oravu spomínam často. A takú pani sme stretli pred poliklinikou, ktorú tam majú veľmi peknú a pomerne veľa ambulancií a veľmi, veľmi sa sťažovala na to, že tu na na Orave my nemáme žiadneho neurológa. To bolo už pred niekoľkými mesiacmi. Potom Igor Janckulík niečo vybavil ale predtým tam nebol žiaden neurológ a pýtala sa, že teda páni poslanci no urobte s tým prosím vás niečo. My tu potrebujeme neurológa na tej Orave. My tu strašne potrebujeme neurológa. No a keď som sa len tak jej pýtal, že zlatá pani a dôvod, že prečo čo s čím idete k tomuto neurológovi? No viete ja mám tie bolesti a potrebujem predpísať liek a to nemôže nikto iný len tento neurológ. Len ten neurológ to môže predpísať. No, ale toto by sa dalo vyriešiť aj inak. Toto by sa dalo vyriešiť naozaj aj inak. A práve tento návrh, ktorý tu na máme ja nehovorím, že je ideálny, pretože tých možností je samozrejme veľa. Môžeme byť úplne liberálny, môžeme povedať, že zrušíme všetky preskripčné obmedzenia. To je tiež legitímne. Lebo zase z druhej strany viete to je aj tak, že žiaden lekár, keď je nejaký špecialista si nelajstne liek, ktorý nepozná a kde sa obáva nejakých nejakých nežiaducich účinkov. Ja by som si nedovolil ako anesteziológ ho, anesteziológ predpísať ja neviem nejakú onkologickú liečbu, lebo sa nevyznám. Nie som špecialista v tejto oblasti. Úplne prirodzene. Ale bežné lieky či už je to ten pregabalín ako som spomínal alebo sú to lieky ja neviem na proti na, na také tie vertigózne stavy, že niekomu sa krúti hlava alebo proste dokonca aj bežný liek na nejakú pravdepodobnú benignú hyperplaziu prostaty, prečo by som si to nedovolil? Ten rizikový profil danej molekuly je veľmi nízky. Ak to dokážeme robiť to je ďalší paradox. Dokážeme to robiť v nemocniciach, lebo viete, keď slúžite na intenzívke alebo robíte na nejakom oddelení no tam paradoxne žiadne preskripčné obmedzenia nie sú. Tam môžete predpísať akýkoľvek liek. Samozrejme beriete za to zodpovednosť. Niekedy sa poradíte s nejakým kolegom. Ale väčšinou predpíšete daný liek. No ale ako náhle sa tento pacient dostane do ambulantného sektoru, tak tam zrazu sa hráme na tie preskrypčné obmedzenia. No tak toto môže predpísať len diabetológ, toto môže predpísať len neurológ, toto môže predpísať hen ten onen. Nie je to dobré. Naozaj nie je to dobré a prispieva to k tomu čo tu stále hovoríme a čo sme vlastne aj tými dvoja návrhmi predtým hovorili. Máme 12 návštev na hlavu. Sme svetový unikát. Sme prví premianti, nešťastní premianti vlastne v tejto kategórii. Ja ešte raz tu spomeniem toto by mal byť KPI. Tomáš Szalay rád spomína to KPI všade. Toto by mal byť hlavným, hlavné KPI-čko pre ministra zdravotníctva ako zredukovať z 12 na povedzme, aby sme neboli veľmi prísny aspoň na 10 alebo na 8. Na úroveň Českej republiky 22 miliónov návštev by malo byť menej na Slovensku, aby sme boli na úrovni Českej republiky. To je obrovské číslo. Ale toto sú jedny z tých alternatív ako sa dostať k tomu, aby sme zredukovali duplicitné, nadbytočné vyšetrenia. Čiže ako som spomínal jedna varianta by bola zrušiť ich komplet a potom ich kontrolovať cez poisťovne, lebo poisťovne majú dokonalý prehľad o tom, že ktorý lekár aký v ambulancii aký liek predpisuje. A samozrejme ak by niekto vymedzoval z radu, že zrazu začne predpisovať nejaké zázračné lieky, veľmi drahé lieky no tak samozrejme zasiahnuť. Ale možno, že je tu na začiatok príliš. Preto sme sa zamýšľali ako to urobiť alternatívne no a tých alternatív je tak isto viac. Mali sme alternatívu, že urobíme, vymedzíme v každej terapeutickej skupine 5 najčastejších alebo teda takých liekov, ktoré majú veľmi dobrý rizikový profil. To znamená, že nedôjde k nejakému poškodeniu zdravia pacienta aj keby to predpisoval teda nie špecialista, ktorý sa úplne v tomto spektre vyzná. Na to, aby sme nemuseli tých pacientov ďalej posielať k iným špecialistom. Je to relatívne náročný proces. Lebo samozrejme zase by museli zasadnúť nejaké skupiny, odborné skupiny. Začali by sa hádať, že ktorá molekula áno, ktorá molekula nie. A prečo tá hej a prečo tá nie. A nemuselo by to byť celkom jednoduché zabezpečiť. Takže sme hľadali alternatívne riešenia a toto sa nám zdalo ako jedno z možných. Nehovorím, že ideálnych. Stanoviť tam nejakú hranicu, hej? Tá hranica, keď som hovoril, že 2 tisíc liekov má preskripčné obmedzenie tak my sme si dali od poisťovni, vyžiadali sme si, aby nám dali detailne, že koľko liekov je do 10-tich eur balenie lieku, ktoré má preskripčné obmedzenie, do 20-tich eur, do 50-tich, do 100 a nad 100. A do 10 eur bolo zhruba 500 molekúl z tých 2 tisíc. Do 20 eur ich bolo okolo 800, 850. Do 50 bolo ich okolo 1000 z 1200 tuším a potom nad 100 eur už ostávali naozaj len tie veľmi drahé lieky a to bolo, to bolo zopár. Čiže aj keby sme zobrali tú hranicu, že 20 eur za balenie, že toto je naša nejaká hranica, ktorú sme stanovili samozrejme len tak z brucha, aby sme pokryli aspoň potrebu tých bežných, lebo to sú väčšinou tie lieky, ktoré už majú nejaké generiká, ktoré už majú, tu už je zaužívaná liečba. Relatívne lacná, relatívne bezpečná. Tak nám vyšlo, že je to vyše 800 molekúl, kde by sme zrušili preskripčné obmedzenia. Hej, čiže do 20 eur by sa zrušilo u 800 liekov preskripčné obmedzenie. Tým pádom by sme nemuseli mnohých pacientov posielať k rôznym špecialistom. Ono aj teraz je to tak, že tí špecialisti veľa krát sa zľutujú nad pacientom a povedia no viete, pozrite sa potrebujete tento pregabalín. Ja vám ho predpísať môžem ale poisťovňa vám to nezaplatí. To znamená musíte si to plne hradiť vy z vlastného vrecka. A tak sa to aj deje. Niektorí pacienti to akceptujú, lebo nebudú čakať rok na termín u neurológa. Tak to zaplatia. Ale ak by to mohol urobiť, ak by to mohol urobiť akýkoľvek špecialista no tak jednoducho, jednoducho nebudú musieť byť posielaní zbytočne ku neurológom. Teraz môže byť argument dobre, ak by sme to urobili vzrastú náklady na lieky. Pretože zrazu začneme predpisovať ja neviem urológ bude predpisovať nejaké lieky na bolesť a čo ja viem nejaký všeobecný lekár bude predpisovať lieky povedzme, ktoré sú skôr zo spektra otorilolaringológ a tak ďalej. Ťažko povedať akým spôsobom, že aký by to malo ekonomický dopad. Na druhej strane som presvedčený o tom, že, že by to zredukovalo duplicitné vyšetrenia a to treba zahrnúť do nejakej analýzy. Do nejakej analýzy. Pán Raši vás by to mohlo aj zaujímať, lebo však vy ste lekár alebo boli ste ešte. Ja neviem.

Richard, Raši, predseda NR SR
Som a ma to zaujíma.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Aha. Dobre. Tak, takže, takže myslím si, že takýmto spôsobom by sme vedeli, takýmto spôsobom by sme vedeli tieto preskripčné obmedzenia zredukovať a pomohli by sme našim pacientom. Možno by sa zredukovalo to magické číslo tých 22 miliónov možno o niekoľko 100 tisíc vyšetrení. Možno aj milión vyšetrení menej práve preto, že sa nebudú točiť tí pacienti len kvôli tomu, aby mali hradenú liečbu a budú posielaní teda k tým špecialistom. Takže toto je za tým, za tým návrhom. Ešte raz duplikujem, že u tých liekov kde je z dôvodu charakteristiky lieku potrebné, aby tam ostalo to preskripčné obmedzenie tak tam samozrejme aj v zákone to jasne definujeme, že to tam musí ostať. To tam musí ostať. Ale pokiaľ je to naozaj len ľubovôľa našej kategorizačnej komisie, tak my by sme teda navrhovali, aby tie preskripčné obmedzenia zrušili. Proces ako si to predstavujeme. Úplne jednoducho. Kategorizácia liekov je proces. Prebieha pravidelne. A pri nasledujúcej revízii by sa jednoducho preskripčné obmedzenia u všetkých liekov, ktoré majú balenie lieku do 20 eur jednoducho zrušili. Opakujem týka sa to zhruba 800, 800 rôznych liekov, ktoré by potom hradila zdravotná poisťovňa a nemuseli by predpisovať špecialisti. Takže asi toľko. Ešte raz zopakujem to čo som, to čo som spomenul. To nie je len o tom, že my chceme zoptimalizovať ten systém, že by sme mali menej zbytočných návštev. Ide tu aj o, ide tu aj o oddialenie liečby. Lebo viete niekedy pacient ako som spomínal. Lekár mu odporučí túto liečbu, povie mu ale musíte si ju plne uhradiť alebo musíte ísť k neurológovi. On povie ale ja k tomu neurológovi pôjdem až o rok, lebo neviem sa k nemu skôr dostať. Tak tá liečba, ktorú on potrebuje jednoducho ju nedostane. Oddiali danú liečbu. Čiže ono to má dopad, priamy dopad aj na tých pacientov a na ich liečbu, na ich terapiu, ktorú by trebalo, aby bola začatá čo najskôr. Čiže som presvedčený o tom, že je to dobré opatrenie, ktoré možno nájde podporu aj v radách odborníkov. Možno niektorým sa to nebude páčiť. Lebo opäť ďalší ešte aspekt. Teraz mi napadajú viaceré. Niektoré preskipčné obmedzenia sú možno dané aj zámerne. Aby napríklad k niekomu sme chodili ako k diabetológovi. Prečo by to nemohol predpísať nejaký bežný antidiabetický liek všeobecný lekár. No tak, keď je to v preskripčnom obmedzení tak opäť sa naháňajú pacienti, aby mali, aby mali, aby mali prácu. Nechápte ma zle teda kolegovia, ktorí to počúvate. Ale jednoducho je to tak. Ako niektoré veci naozaj môžu robiť aj všeobecní lekári. Nemusia, nemusia to robiť určití špecialisti. A špecialisti by tu mali byť naozaj na to ak ten všeobecný lekár si už ďalej nevie dať rady. Urobil tie základné kroky povedzme v tej cukrovke. Nejde to ďalej tak dá určitú klinicky relevantnú otázku. Počúvaj s týmto mi pomôž alebo čo si o tom myslíš a potom, potom sa vráti a rieši tú starostlivosť ďalej všeobecný lekár. U nás to bohužiaľ takto nefunguje. Pinpongujeme si pacientov hore dole, hore dole a toto je súčasť tejto zle nastavenej hry. A chceme týmto návrhom túto hru začať postupne opravovať. Ďakujem pekne.

Richard, Raši, predseda NR SR
Na vaše vystúpenie pán poslanec sú dve faktické. Pán poslanec Szalay.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
S radosťou počúvam Peter teraz tieto vaše návrhy na zmeny v zdravotníctve, ktoré patria do tých jednoduchých pár riadkových zmien s veľkým impaktom, veľkým dosahom na zdravotníctvo. Ako, keď hovoríme o tých 12-tich návštevách za rok to naozaj nie je tým, že by sme boli chorí alebo chorejší ako ľudia v iných krajinách ale, pretože si to robíme sami. Vyrábame byrokratické návštevy a významná časť toho čo poskytuje zdravotnícky pracovník dnes v ambulantnom sektore je administratíva, administratíva nie len interná ale aj externá. Vydávanie potvrdení, odporúčaní, výmenných lístkov a podobne, lebo tak sme si to skomplikovali, tak sme to preregulovali, že vlastne neliečime ale vypĺňame papiere a posielame pacientov a robíme z nich poštárov. Posielame ich teda hore dole po systéme. Čiže skôr než začneme možno aj nastavovať potrebu minimálnej siete, by sme sa mali pozrieť, že akú minimálnu sieť naozaj potrebujeme. Ten príklad z tej Oravy sa mi veľmi páčil. Ja ho tiež veľmi takéto často používam, lebo, lebo významná časť tej starostlivosti, ktorú ten pacient potrebuje a kvôli ktorej čaká alebo platí pomerne vysoké poplatky, aby sa niekam dostal je daná len tým, že potrebuje nejaký naozaj prepáčte to ale, že smiešny liek za 5, za 7 alebo za 12 euro. Ako vzorový príklad kde mi to odpálilo dekel bola mamička slobodná matka z dvoch detí, ktoré mali sennú nádchu. Každý z nich potreboval nejaký Zodac. Zodac je naozaj lacný liek. Ale na to, že ho musel predpísať alergológ za to musela zaplatiť 2 krát 60 euro za to, že vôbec dostala termín u toho alergológa. Toto považujem za absolútne nehorázne a áno toto by bolo pekné riešenie, som rád, že teda toto navrhujete a to určite podporujem. Ja si myslím, že tie preskripčné obmedzenia ako také by som zrušil a dal by som ich na úroveň regulácie zdravotnej poisťovne. Napríklad by si aj v tom mohli konkurovať. Ale, keď neprší aspoň kvapká. Aj toto sa mi páči. Ďakujem.

Richard, Raši, predseda NR SR
Ďalší prihlásený je pán poslanec Majerský František. Nech sa páči.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že je tu aj pán predseda Puci a že počuje tie dobré návrhy, ktoré sme dnes do zdravotníctva preniesli a že si naozaj, keď už dnes za to zahlasovať nemôžu, lebo nemôžu za to zahlasovať, lebo je to opozičný návrh, aby si ho predniesli o pol roka. je to návrh, ktorý nikomu neubližuje, pomáha, zlepšuje zdravotnú starostlivosť. Všetky tri návrhy, ktoré sme dnes predniesli sú veľmi

Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte raz teda vrátiť sa k tejto navrhovanej úprave zákona. Je to také zvláštne, keď človek príde zo zahraničia, a teda kde preskripčné obmedzenia sú výrazne limitované, príde na Slovensko, tak je prekvapený, že aké rôzne formy obmedzení na Slovensku máme. Ja by som na začiatok vysvetlil trošku o čo vlastne ide pretože je to možno aj pre tých, ktorí nás počúvajú trošku nepochopiteľné, že čo vlastne týmto chceme docieliť. Chcel by som povedať, že každý liek, ktorý prichádza na slovenský trh, príde najprv na Štátny ústav na kontrolu liečiv a ten ho registruje. A pri tejto registrácii sa samozrejme, že určuje aj charakteristická vlastnosť daného lieku. Či náhodou, či už forma daného lieku, čiže je to napríklad intravenózne podanie do žily alebo je to veľmi zlý nejaký bezpečnostný profil danej molekuly, nevyžaduje nejaké špecifikum, ktoré potrebujeme zadefinovať. Hej, a tu práve sú niektoré lieky na základe tej charakteristiky daného lieku sú nevyhnutné aj preskripčné obmedzenia. To znamená, nie len indikačné obmedzenie, teda na akú indikáciu, na akú diagnózu je daný liek predpísateľný, ale aj kto je oprávnený daný liek pri danej diagnóze aplikovať. Takže sú lieky, ktoré už od výrobcu, z dôvodu charakteristiky lieku, vyžadujú určité preskripčné obmedzenia. A tie samozrejme my chceme aj pri tomto návrhu rešpektovať. Ale, ak sa pozrieme na to, ako ten liek ďalej prebieha, tá registrácia lieku, tak drvivá väčšina liekov tieto preskripčné obmedzenia z dôvodu charakteristických vlastností nemá. To znamená, výrobca ani náš regulátor, kontrolór, Štátny ústav na kontrolu liečiv nevidí dôvod na to, aby bolo potrebné preskripčné obmedzenie. No a potom vlastne táto molekula, ktorá je zaregistrovaná v ŠÚKL-i, príde na ministerstvo zdravotníctva, do kategorizačnej komisie. No a tá kategorizačná komisia, samozrejme, sú tam zástupcovia aj poisťovní, zástupcovia ministerstva, proste kompetentní ľudia, ktorí by mali rozhodnúť jednak o cene lieku, doplatku za daný liek alebo či to pôjde na plnú úhradu z verejného zdravotného poistenia. No a samozrejme, nastavujú aj určité parametre a kritériá, čiže aj indikačné obmedzenie. To znamená, že nejaký liek, ktorý je liekom na onkologické ochorenia, aby nebol podaný na nádchu, vymyslím si, tak ako naschvál to trochu pritiahnem za vlasy. A na druhej strane potom aj, aby bol predpisovaný len onkológom, aby ho nepredpisoval urológ. A toto vlastne robia tie indikačné a preskripčné obmedzenia. Obmedzujú jednak, že ten predpis lieku, ak ho má hradiť verejné zdravotné poistenie, tak musí mať jasnú diagnózu a musí to byť špecialista, ktorý sa vyzná, aby ho nepredpisoval hocikto. Ono to dáva určitú logiku, samozrejme. No, z druhej strany, treba si povedať, že zhruba 6-tisíc liekov, vyše 6-tisíc liekov máme tých, ktoré sú zakategorizované, to znamená sú určitým spôsobom plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia a zhruba z tých 6-tisíc liekov je okolo 2-tisíc liekov na Slovensku, ktoré majú preskripčné obmedzenie. To znamená, tretina liekov má preskripčné obmedzenie, kde je napísané, a teraz poviem konkrétny príklad. Pregabalin, to je účinná látka, ktorá sa používa, je to antiepileptikum, ale používa sa aj na liečbu neuropatickej bolesti, a teda chronickej bolesti a je tam zadefinované, že tento liek môže predpisovať neurológ. Paradoxne, či už zámerne alebo nie, chýba v tom preskripčom obmedzení napríklad algeziológ. To znamená, lekár, ktorý sa zaoberá bolesťou, chronickou bolesťou a tak ďalej. Čiže, keďže tam v tom preskripčom obmedzení kategorizačná komisia nevymedzila, že túto molekulu môže predpisovať aj algeziológ, napríklad, no tak poisťovňa, ak by to predpísal algeziológ, tak to nezaplatí. Čiže, ak pacient príde s liekom od algeziológa lebo ten je, to je najkompetentnejšia osoba, aby vedela rozlíšiť, či táto chronická bolesť je Nociceptin alebo neuropatická, čiže tá nervového pôvodu. A keď je nervového pôvodu, tak ten Pregabalin je jednou z metód liečby. No a tento náš špecialista, paradoxne, pre našu poisťovňu nemôže predpísať tento liek na plnú úhradu a musí povedať pacientovi, viete čo, no ak chcete, aby ste to mali platené z verejného zdravotného poistenia, tuná máte výmenný lístok, resp. choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi lebo len neurológ, len neurológ môže predpísať Pregabalin, tak aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime, akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú... .. zdravotného poistenia. Tu na máte výmenný lístok. Respektíve choďte k svojmu všeobecnému lekárovi a on vás musí odporučiť ku neurológovi, lebo len neurológ, len neurológ môže podpísať pregabalín tak, aby vám bol plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Čiže zase si tu pozrime akým spôsobom sme si zacyklili systém. Povedali sme si, aj banálne lieky, ktoré sú ako bežným, bežnou, bežnou súčasťou nejakej terapie. Napríklad chronické bolesti. Sú naviazané na určitú špecializáciu. Paradoxne špecializáciu, ktorá je nedostatková. Dostať sa k neurológovi je náročné. No a my tu máme už ja neviem druhého špecialistu. Všeobecný lekár. Sú aj takí, ktorí sú uvedomelí a veľmi pekne vedia rozlíšiť či ide o bolesť, ktorá je, ktorá je akútna alebo chronická. Ak je chronická či je nervového pôvodu alebo nejakého iného. A možno aj vedia a ja som presvedčený o tom, že mnohí vedia, že na tú neuropatickú, na tú nervovú bolesť potrebujú napríklad predpísať pregabalín ale, keď že to urobiť nemôžu alebo nevedia alebo nechcú alebo všelijako. Tak vám pošlú najlepšie už na dva výmenné lístky vám dajú. Choďte k neurológovi a ešte choďte aj ku algeziologovi. No a algeziolog zase povie no áno. Máte tu neuropatickú bolesť. Má pravdu ten všeobecný lekár. Možno, že keď niekto tam hej to napíše do toho odporúčania ale povie no, ale ja vám to nemôžem predpísať lebo je tam preskripčné obmedzenie. Takže my si tu kumulujeme pacientov, točíme si ich v kruhu pekne. Robíme aj okrem absolútneho nedostatku aj relatívny nedostatok lekárov na Slovensku, hej? A tento spôsob týchto preskripčných obmedzení naozaj spôsobuje taký ten prechod pacientov od jedného špecialistu k druhému. Posielame ich od Šala k Pavlovi. Paradoxne opäť. Príklad z vlastnej praxe. Boli sme v Námestove tak dnes tú Oravu spomínam často. A takú pani sme stretli pred poliklinikou, ktorú tam majú veľmi peknú a pomerne veľa ambulancií a veľmi, veľmi sa sťažovala na to, že tu na na Orave my nemáme žiadneho neurológa. To bolo už pred niekoľkými mesiacmi. Potom Igor Janckulík niečo vybavil ale predtým tam nebol žiaden neurológ a pýtala sa, že teda páni poslanci no urobte s tým prosím vás niečo. My tu potrebujeme neurológa na tej Orave. My tu strašne potrebujeme neurológa. No a keď som sa len tak jej pýtal, že zlatá pani a dôvod, že prečo čo s čím idete k tomuto neurológovi? No viete ja mám tie bolesti a potrebujem predpísať liek a to nemôže nikto iný len tento neurológ. Len ten neurológ to môže predpísať. No, ale toto by sa dalo vyriešiť aj inak. Toto by sa dalo vyriešiť naozaj aj inak. A práve tento návrh, ktorý tu na máme ja nehovorím, že je ideálny, pretože tých možností je samozrejme veľa. Môžeme byť úplne liberálny, môžeme povedať, že zrušíme všetky preskripčné obmedzenia. To je tiež legitímne. Lebo zase z druhej strany viete to je aj tak, že žiaden lekár, keď je nejaký špecialista si nelajstne liek, ktorý nepozná a kde sa obáva nejakých nejakých nežiaducich účinkov. Ja by som si nedovolil ako anesteziológ ho, anesteziológ predpísať ja neviem nejakú onkologickú liečbu, lebo sa nevyznám. Nie som špecialista v tejto oblasti. Úplne prirodzene. Ale bežné lieky či už je to ten pregabalín ako som spomínal alebo sú to lieky ja neviem na proti na, na také tie vertigózne stavy, že niekomu sa krúti hlava alebo proste dokonca aj bežný liek na nejakú pravdepodobnú benignú hyperplaziu prostaty, prečo by som si to nedovolil? Ten rizikový profil danej molekuly je veľmi nízky. Ak to dokážeme robiť to je ďalší paradox. Dokážeme to robiť v nemocniciach, lebo viete, keď slúžite na intenzívke alebo robíte na nejakom oddelení no tam paradoxne žiadne preskripčné obmedzenia nie sú. Tam môžete predpísať akýkoľvek liek. Samozrejme beriete za to zodpovednosť. Niekedy sa poradíte s nejakým kolegom. Ale väčšinou predpíšete daný liek. No ale ako náhle sa tento pacient dostane do ambulantného sektoru, tak tam zrazu sa hráme na tie preskrypčné obmedzenia. No tak toto môže predpísať len diabetológ, toto môže predpísať len neurológ, toto môže predpísať hen ten onen. Nie je to dobré. Naozaj nie je to dobré a prispieva to k tomu čo tu stále hovoríme a čo sme vlastne aj tými dvoja návrhmi predtým hovorili. Máme 12 návštev na hlavu. Sme svetový unikát. Sme prví premianti, nešťastní premianti vlastne v tejto kategórii. Ja ešte raz tu spomeniem toto by mal byť KPI. Tomáš Szalay rád spomína to KPI všade. Toto by mal byť hlavným, hlavné KPI-čko pre ministra zdravotníctva ako zredukovať z 12 na povedzme, aby sme neboli veľmi prísny aspoň na 10 alebo na 8. Na úroveň Českej republiky 22 miliónov návštev by malo byť menej na Slovensku, aby sme boli na úrovni Českej republiky. To je obrovské číslo. Ale toto sú jedny z tých alternatív ako sa dostať k tomu, aby sme zredukovali duplicitné, nadbytočné vyšetrenia. Čiže ako som spomínal jedna varianta by bola zrušiť ich komplet a potom ich kontrolovať cez poisťovne, lebo poisťovne majú dokonalý prehľad o tom, že ktorý lekár aký v ambulancii aký liek predpisuje. A samozrejme ak by niekto vymedzoval z radu, že zrazu začne predpisovať nejaké zázračné lieky, veľmi drahé lieky no tak samozrejme zasiahnuť. Ale možno, že je tu na začiatok príliš. Preto sme sa zamýšľali ako to urobiť alternatívne no a tých alternatív je tak isto viac. Mali sme alternatívu, že urobíme, vymedzíme v každej terapeutickej skupine 5 najčastejších alebo teda takých liekov, ktoré majú veľmi dobrý rizikový profil. To znamená, že nedôjde k nejakému poškodeniu zdravia pacienta aj keby to predpisoval teda nie špecialista, ktorý sa úplne v tomto spektre vyzná. Na to, aby sme nemuseli tých pacientov ďalej posielať k iným špecialistom. Je to relatívne náročný proces. Lebo samozrejme zase by museli zasadnúť nejaké skupiny, odborné skupiny. Začali by sa hádať, že ktorá molekula áno, ktorá molekula nie. A prečo tá hej a prečo tá nie. A nemuselo by to byť celkom jednoduché zabezpečiť. Takže sme hľadali alternatívne riešenia a toto sa nám zdalo ako jedno z možných. Nehovorím, že ideálnych. Stanoviť tam nejakú hranicu, hej? Tá hranica, keď som hovoril, že 2 tisíc liekov má preskripčné obmedzenie tak my sme si dali od poisťovni, vyžiadali sme si, aby nám dali detailne, že koľko liekov je do 10-tich eur balenie lieku, ktoré má preskripčné obmedzenie, do 20-tich eur, do 50-tich, do 100 a nad 100. A do 10 eur bolo zhruba 500 molekúl z tých 2 tisíc. Do 20 eur ich bolo okolo 800, 850. Do 50 bolo ich okolo 1000 z 1200 tuším a potom nad 100 eur už ostávali naozaj len tie veľmi drahé lieky a to bolo, to bolo zopár. Čiže aj keby sme zobrali tú hranicu, že 20 eur za balenie, že toto je naša nejaká hranica, ktorú sme stanovili samozrejme len tak z brucha, aby sme pokryli aspoň potrebu tých bežných, lebo to sú väčšinou tie lieky, ktoré už majú nejaké generiká, ktoré už majú, tu už je zaužívaná liečba. Relatívne lacná, relatívne bezpečná. Tak nám vyšlo, že je to vyše 800 molekúl, kde by sme zrušili preskripčné obmedzenia. Hej, čiže do 20 eur by sa zrušilo u 800 liekov preskripčné obmedzenie. Tým pádom by sme nemuseli mnohých pacientov posielať k rôznym špecialistom. Ono aj teraz je to tak, že tí špecialisti veľa krát sa zľutujú nad pacientom a povedia no viete, pozrite sa potrebujete tento pregabalín. Ja vám ho predpísať môžem ale poisťovňa vám to nezaplatí. To znamená musíte si to plne hradiť vy z vlastného vrecka. A tak sa to aj deje. Niektorí pacienti to akceptujú, lebo nebudú čakať rok na termín u neurológa. Tak to zaplatia. Ale ak by to mohol urobiť, ak by to mohol urobiť akýkoľvek špecialista no tak jednoducho, jednoducho nebudú musieť byť posielaní zbytočne ku neurológom. Teraz môže byť argument dobre, ak by sme to urobili vzrastú náklady na lieky. Pretože zrazu začneme predpisovať ja neviem urológ bude predpisovať nejaké lieky na bolesť a čo ja viem nejaký všeobecný lekár bude predpisovať lieky povedzme, ktoré sú skôr zo spektra otorilolaringológ a tak ďalej. Ťažko povedať akým spôsobom, že aký by to malo ekonomický dopad. Na druhej strane som presvedčený o tom, že, že by to zredukovalo duplicitné vyšetrenia a to treba zahrnúť do nejakej analýzy. Do nejakej analýzy. Pán Raši vás by to mohlo aj zaujímať, lebo však vy ste lekár alebo boli ste ešte. Ja neviem.

Richard, Raši, predseda NR SR
Som a ma to zaujíma.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Aha. Dobre. Tak, takže, takže myslím si, že takýmto spôsobom by sme vedeli, takýmto spôsobom by sme vedeli tieto preskripčné obmedzenia zredukovať a pomohli by sme našim pacientom. Možno by sa zredukovalo to magické číslo tých 22 miliónov možno o niekoľko 100 tisíc vyšetrení. Možno aj milión vyšetrení menej práve preto, že sa nebudú točiť tí pacienti len kvôli tomu, aby mali hradenú liečbu a budú posielaní teda k tým špecialistom. Takže toto je za tým, za tým návrhom. Ešte raz duplikujem, že u tých liekov kde je z dôvodu charakteristiky lieku potrebné, aby tam ostalo to preskripčné obmedzenie tak tam samozrejme aj v zákone to jasne definujeme, že to tam musí ostať. To tam musí ostať. Ale pokiaľ je to naozaj len ľubovôľa našej kategorizačnej komisie, tak my by sme teda navrhovali, aby tie preskripčné obmedzenia zrušili. Proces ako si to predstavujeme. Úplne jednoducho. Kategorizácia liekov je proces. Prebieha pravidelne. A pri nasledujúcej revízii by sa jednoducho preskripčné obmedzenia u všetkých liekov, ktoré majú balenie lieku do 20 eur jednoducho zrušili. Opakujem týka sa to zhruba 800, 800 rôznych liekov, ktoré by potom hradila zdravotná poisťovňa a nemuseli by predpisovať špecialisti. Takže asi toľko. Ešte raz zopakujem to čo som, to čo som spomenul. To nie je len o tom, že my chceme zoptimalizovať ten systém, že by sme mali menej zbytočných návštev. Ide tu aj o, ide tu aj o oddialenie liečby. Lebo viete niekedy pacient ako som spomínal. Lekár mu odporučí túto liečbu, povie mu ale musíte si ju plne uhradiť alebo musíte ísť k neurológovi. On povie ale ja k tomu neurológovi pôjdem až o rok, lebo neviem sa k nemu skôr dostať. Tak tá liečba, ktorú on potrebuje jednoducho ju nedostane. Oddiali danú liečbu. Čiže ono to má dopad, priamy dopad aj na tých pacientov a na ich liečbu, na ich terapiu, ktorú by trebalo, aby bola začatá čo najskôr. Čiže som presvedčený o tom, že je to dobré opatrenie, ktoré možno nájde podporu aj v radách odborníkov. Možno niektorým sa to nebude páčiť. Lebo opäť ďalší ešte aspekt. Teraz mi napadajú viaceré. Niektoré preskipčné obmedzenia sú možno dané aj zámerne. Aby napríklad k niekomu sme chodili ako k diabetológovi. Prečo by to nemohol predpísať nejaký bežný antidiabetický liek všeobecný lekár. No tak, keď je to v preskripčnom obmedzení tak opäť sa naháňajú pacienti, aby mali, aby mali, aby mali prácu. Nechápte ma zle teda kolegovia, ktorí to počúvate. Ale jednoducho je to tak. Ako niektoré veci naozaj môžu robiť aj všeobecní lekári. Nemusia, nemusia to robiť určití špecialisti. A špecialisti by tu mali byť naozaj na to ak ten všeobecný lekár si už ďalej nevie dať rady. Urobil tie základné kroky povedzme v tej cukrovke. Nejde to ďalej tak dá určitú klinicky relevantnú otázku. Počúvaj s týmto mi pomôž alebo čo si o tom myslíš a potom, potom sa vráti a rieši tú starostlivosť ďalej všeobecný lekár. U nás to bohužiaľ takto nefunguje. Pinpongujeme si pacientov hore dole, hore dole a toto je súčasť tejto zle nastavenej hry. A chceme týmto návrhom túto hru začať postupne opravovať. Ďakujem pekne.

Richard, Raši, predseda NR SR
Na vaše vystúpenie pán poslanec sú dve faktické. Pán poslanec Szalay.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
S radosťou počúvam Peter teraz tieto vaše návrhy na zmeny v zdravotníctve, ktoré patria do tých jednoduchých pár riadkových zmien s veľkým impaktom, veľkým dosahom na zdravotníctvo. Ako, keď hovoríme o tých 12-tich návštevách za rok to naozaj nie je tým, že by sme boli chorí alebo chorejší ako ľudia v iných krajinách ale, pretože si to robíme sami. Vyrábame byrokratické návštevy a významná časť toho čo poskytuje zdravotnícky pracovník dnes v ambulantnom sektore je administratíva, administratíva nie len interná ale aj externá. Vydávanie potvrdení, odporúčaní, výmenných lístkov a podobne, lebo tak sme si to skomplikovali, tak sme to preregulovali, že vlastne neliečime ale vypĺňame papiere a posielame pacientov a robíme z nich poštárov. Posielame ich teda hore dole po systéme. Čiže skôr než začneme možno aj nastavovať potrebu minimálnej siete, by sme sa mali pozrieť, že akú minimálnu sieť naozaj potrebujeme. Ten príklad z tej Oravy sa mi veľmi páčil. Ja ho tiež veľmi takéto často používam, lebo, lebo významná časť tej starostlivosti, ktorú ten pacient potrebuje a kvôli ktorej čaká alebo platí pomerne vysoké poplatky, aby sa niekam dostal je daná len tým, že potrebuje nejaký naozaj prepáčte to ale, že smiešny liek za 5, za 7 alebo za 12 euro. Ako vzorový príklad kde mi to odpálilo dekel bola mamička slobodná matka z dvoch detí, ktoré mali sennú nádchu. Každý z nich potreboval nejaký Zodac. Zodac je naozaj lacný liek. Ale na to, že ho musel predpísať alergológ za to musela zaplatiť 2 krát 60 euro za to, že vôbec dostala termín u toho alergológa. Toto považujem za absolútne nehorázne a áno toto by bolo pekné riešenie, som rád, že teda toto navrhujete a to určite podporujem. Ja si myslím, že tie preskripčné obmedzenia ako také by som zrušil a dal by som ich na úroveň regulácie zdravotnej poisťovne. Napríklad by si aj v tom mohli konkurovať. Ale, keď neprší aspoň kvapká. Aj toto sa mi páči. Ďakujem.

Richard, Raši, predseda NR SR
Ďalší prihlásený je pán poslanec Majerský František. Nech sa páči.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že je tu aj pán predseda Puci a že počuje tie dobré návrhy, ktoré sme dnes do zdravotníctva preniesli a že si naozaj, keď už dnes za to zahlasovať nemôžu, lebo nemôžu za to zahlasovať, lebo je to opozičný návrh, aby si ho predniesli o pol roka. je to návrh, ktorý nikomu neubližuje, pomáha, zlepšuje zdravotnú starostlivosť. Všetky tri návrhy, ktoré sme dnes predniesli sú veľmi

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť tretí návrh zákona, ktorým chceme zmeniť zákon č. 363 a spolu s kolegom Majerským chceme upraviť preskripčné obmedzenia, ktoré sú definované v zákone. Chceme ich upraviť tak, aby do sumy 20 eur za balenie lieku, tieto preskripčné obmedzenia boli zrušené, komplet. A bližšie vysvetlím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom. Tak dúfam, že musíme nájsť nejaký iný názov k tomu, aby to nebolo že Saskárske Kilečko, KDH musí byť tiež invenčné a niečo nájsť, aby sme si mohli tieto naše návrhy tam pekne vkladať a možnože teda po voľbách bude iná spolupráca a že budeme presadzovať tieto veci spoločne. V čo pevne dúfam. A ďakujem pekne. Povedali ste tu presne tie veci, ktoré som ja spomenul aj v rozprave. Fero ešte raz, že je to bežné aj v Českej republike napríklad, že nemusíme ďaleko pozerať tuná za hranicu a tam je to normálne, že od 15 rokov môžu sa venovať aj dospievajúcim. Rodinný lekár, áno, to je taký koncept, asi to naši pediatri nebudú radi počuť. Mimochodom chcem kolegom povedať, že asi viete, že najlukratívnejšie momentálne je byť pediatrom na Slovensku ambulantným. Oni majú naozaj veľmi dobré, teda aby som neurazil niektorých, kde majú možno málo poistencov alebo málo ľudí, ale tí, ktorí sú aspoň tuná okolo Bratislavy, tak je to veľmi lukratívne mať teraz ambulanciu pediatrickú. Treba sa naozaj zamyslieť, že či to striktné delenie je udržateľné dlhodobo. Mám pocit, že asi nie a tuná vidíme, že potrebujeme riešenia veľmi rýchlo. Toto je jedno z nich. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za komentáre.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Tak ešte raz, je to návrh, ktorý sme predkladali už pred určitým časom. Pomaly si ho nepamätám, ale ja sa pokúsim naozaj vám ho ešte raz sprostredkovať. Čaro týchto opozičných návrhov je to, že dokážete predložiť možno aj dobrú vec bez toho, aby ste to detailne komunikovali s celou tou odbornou obcou a so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré majú čo do zdravotníctva hovoriť. Hovorím toto trochu s nadsázkou, pretože veľa aj dobrých vecí zhorí v tom, že začnú argumenty, prečo je to zlé, prečo sa to nedá, prečo je to hlúposť, prečo my robíme správne a vy predkladáte hlúposti. Práve tie opozičné návrhy si myslím, že by mali byť takou motiváciou. Jednak otvárajú tému a jednak, možno nútia aj tých aktérov sa zamyslieť, či predsa len, predsa len tá opozícia nehovorí pravdu. No a ja si myslím, že tu v tejto, v tejto, v tejto veci sme opäť na tej správnej strane, pretože asi mi dáte za pravdu, že tých detských špecialistov v rámci Slovenska je ako šafránu veľmi málo. Sú to obrovské problémy. Hovorili sme tu o regionálnych rozdieloch. To tie ešte znásobujú tento problém, že v niektorých oblastiach Slovenska nájsť psychiatra, nájsť detského psychiatra, nájsť detského neurológa, nájsť detského kožného lekára, to sú obrovské, obrovské problémy. Ľudia nevedia kam sa majú obrátiť a sú bezradní a sú ochotní potom míňať aj obrovské finančné zdroje, pretože tam, kde je nedostatok, tak samozrejme rastie aj potreba nejakých platených služieb. No a tento stav my nemôžeme nechať len tak alebo si nechať zatvárať oči pred týmto, pred touto problematikou. No a samozrejme, môžeme, môžeme hovoriť o tom, čo hovoria aj mnohí kolegovia alebo stavovské organizácie, no je nás málo, je nás málo. Máme tu málo 40 detských neurológov, no čo s tým, tak musí byť ich viac, ale viete, ak, opäť, mali by byť v rámci politiky určité dlhodobé plány a potom nejaké krátkodobé krízové riešenia. No a z tých dlhodobých plánov ja súhlasím s tým, že mali by sme sa zamyslieť celkovo nad tým, ako je nastavené, napríklad výchova, výchova našich špecialistov, či naozaj nie je potrebné trochu rozšíriť výchovu, napríklad dospeláckeho otorinolaryngológa, teda ušno-nosno-krčného lekára aj o oblasť teda tej detskej, eh, detského očno-nosno-krčného tej, tejto situácie, aby vedel okrem dospelých pacientov liečiť alebo aspoň tých bežných detských pacientov. Ja si to vzťahujem aj na seba, som anesteziológ a viete, mňa sa nikto nepýta, že teda príde novorodenec, malé dieťa na operačný stôl a teda, že ja poviem, prepáčte, ja viem robiť narkózu len dospelých, u detí nie. Bohužiaľ, choďte niekde inde. To sa proste nedá. Rovnako záchranári. Záchranári musia prísť so sanitkou, keď ide o život, o akútny život ohrozujúci stav, bez ohľadu na vek. To znamená, či tam leží novorodenec alebo je to pôrod a musia sa postarať vlastne o práve porodené dieťa alebo o matku alebo je to zomierajúci človek, proste tá tá hranica, veková hranica sa zotiera. Proste musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ja rešpektujem, že sú špecifiká kde potrebujeme vysokošpecializovaných detských pediatrov a opäť sa, si pomôžem príkladom zo zahraničia, väčšinou sú centrovaní takíto špecialisti, detskí špecialisti do určitých centier, kde tie veľmi špecifické ochorenia, ktoré sú zriedkavé, ktoré bežný, povedzme, neurológ nemá možnosť odsledovať, tak posiela, samozrejme, k tým svojim detským neurológom, ktorí tieto veľmi ojedinelé zriedkavé ochorenia videli a sú na to špecialisti a tak by to malo byť. To, čo sme dovolili na Slovensku, žiaľ, je veľmi striktné oddelenie, že do 18 rokov, do 18 rokov sa musí starať o neurologického pacienta detský neurológ, pretože až potom môže ísť ku všeobecnému alebo teda tomu dospelému neurológovi. No, ale už taký 15 ročný dospievajúci mladý muž alebo mladá žena, ten rozdiel oproti dospelému človeku je minimálny. Vie sám zhodnotiť určité riziká, vie od 16 prakticky je zodpovedný za svoje činy, za svoje konanie. Vie popisovať tie rozdiely sú skutočne minimálne a sme presvedčení o tom, že dospelý neurológ sa vie postarať o bežné diagnózy aj mladších, mladších dospievajúcich ľudí. Povedzme od 15 rokov. Samozrejme, v budúcnosti možno si viem predstaviť aj zrušiť úplne túto hranicu. Možno to nebudú radi počúvať moji špecialisti kolegovia, ale viete, tie bežné, bežné, bežné ochorenia by mal vedieť zvládať každý. Keď som neurológ, tak musím vedieť tak vyliečiť bežné ochorenia neurologického dospelého ako u dieťaťa a samozrejme, potom budú veľmi malé deti, veľmi špecifické ochorenia, no a tie budem posielať do centra, lebo na to si ja netrúfam. Tak by to malo byť, to čo robíme teraz, že jednoducho máš 17, šup, detský neurológ. No a keď ich je 40, tak nájdite termín, hej, u detského neurológa. To sú rodinné tragédie, ktoré sa dejú vďaka tomuto nastaveniu a preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme upravili tento stav a nehovorím, že je to ideálne riešenie. Ideálnym riešením by bolo, samozrejme, nafúknuť ten, ten počet detských neurológov, ale realita je úplne iná. Máme málo lekárov a máme relatívny nedostatok lekárov, pretože zacykleným systémom, že si ich posielame posielame na prehliadky pravidelne, tak sa prakticky stáva aj, nielen absolútny, hlavne v niektorých regiónoch, ale aj relatívny nedostatok niektorých špecialistov. No a tým pádom prakticky akútni pacienti, ktorí potrebujú akútnu liečbu, tak sa na vyšetrenie nedostanú. No a tento návrh je, práve smeruje k tomu, aby sme urobili takú akútnu, akútnu pomoc a dovolili dospelým špecialistom vyšetrovať alebo liečiť aj dospievajúcich od 15 rokov. Nie je to povinnosť. To znamená, my sme vtedy, keď to bola ešte aktuálna téma a trošku bola aj v médiách, tak dostávali viaceré také negatívne informácie, že, no ale veď ja už ako dospelý neurológ teraz nestíham a mám strašne veľa pacientov a teraz vy mi chcete tu dať ešte aj týchto dospievajúcich, veď to je absurdné. To nám nepomôže, to bude ešte horšie. My v žiadnom prípade nehovoríme, že toto má byť povinnosť. Toto nie je povinnosť. Toto je, to je len možnosť. My práve preto sme urobili tento návrh, kde sme len povedali, že ak dospelý neurológ bude vyšetrovať alebo liečiť osobu od 15 rokov, tak bude mať tento výkon preplatený, pretože doteraz je to tiež možné, ak si to zoberie na svoje triko, väčšinou sú opatrní, pretože sa obávajú aj nejakých forenzných konzekvencií, ale problém je, že toto vyšetrenie alebo toto, tento výkon nie je hradený zdravotnou poisťovňou. My tu dávame možnosť, aby zdravotná poisťovňa, teda nie možnosť, povinnosť, aby zdravotná poisťovňa, v prípade že určitý dospelácky špecialista vyšetrí alebo bude liečiť detského alebo dospievajúceho pacienta, tak dostane za túto službu zaplatené, čiže nie je to povinnosť každého dospelého neurológa vyšetriť dospievajúce deti, ale možnosť, aby to mohol urobiť a aby mal svoju službu zaplatenú. Takže toto vnímame ako pozitívny krok k tomu, aby sme odbremenili detských špecialistov, ktorých je veľmi málo a aby sme pomohli hlavne rodičom, ale aj tým dospievajúcim mladým ľuďom, aby sa rýchlejšie dostali na termín, bližšie dostali na termín, aby nemuseli chodiť pomaly zo Sobraniec do Bratislavy, do nejakého súkromného centra, aby sa vôbec dostali ku neurológovi, ktorý prakticky možno ich len formálne nastaví na nejakú antiepileptickú liečbu, čo by kľudne, veľmi kľudne mohol urobiť aj dospelý neurológ v Sobranciach, ale keďže máme to nastavené tak ako tak, ako to máme, tak sa to neudeje, čiže toto je dôvod, prečo predkladáme tento návrh a ešte jeden dôležitý aspekt, viete, pred určitým časom tu bol problém s APS-kami, ambulanciami pohotovostnej služby. Pamätáme si veľmi dobre, aké problémy boli s detskými pediatrami. A vtedy sme takisto navrhovali aj ešte pani ministerke Dolinkovej, že prečo, prečo by sa nemohlo aspoň v niektorých bodoch, v niektorých oblastiach zlúčiť ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých a pre deti? Aký dôvod máme na to, že by sme striktne trvali na rozdiele, rozdelení detských a dospelí. Lebo opäť si pomôžem tou záchrankou, tou sanitkou. Tam sa nikto nepýta, že či prídu k päťročnému dievčatku, alebo ku 15-ročnému a dáte mi asi za pravdu, že kým v záchrannej zdravotnej službe ide skutočne o život, to sú už veľakrát aj život zachraňujúce stavy alebo teda výkony, ktoré musia urobiť lekári a záchranári, tak u tých v APS-kách sú to skôr je to starostlivosť, ktorá je často odkladná, ktorá je ambulantnou starostlivosťou, kde nejde o život a tu máme my obrovský problém a chceme a striktne trváme na tom, že to musí byť striktne oddelené deti a dospelí. A potom sú tu paradoxné situácie, že naozaj videl som aj v Námestove, napríklad, vedľa seba pekne APS-ka dospelí, APS-ka deti v nejakej takej peknej symbióze, ale ak ak je akútny stav, že sa tá APS-ka pre deti zatvorí, tak tí kolegovia dospeláci, ak môžu a väčšinou môžu a chcú, tak pomôžu aj s detským pacientom, čiže zase je to možno aj o búraní nejakých stereotypov, ktoré sme mali alebo máme v našom systéme a možno aj táto téma otvorí diskusiu možno o rodinnom lekárstve, my sme tento konštrukt nejako relatívne zavrhli. Ja si tiež myslím, že aj u toho všeobecného lekára naozaj je celkom legitímne uvažovať aj o o nejakom takomto modeli. Nakoniec sú, sú dobré príklady zo zahraničia, kde ten rodinný lekár pracuje a pracuje kvalitne, pracuje dobre a ten deficit pediatrov, ktorý pociťujeme my tuná na Slovensku, sa dá riešiť možno aj takýmto spôsobom. Samozrejme, vždy s možnosťou, že tých komplikovaných, špecifických, veľmi malých pacientov odkláňať do určitých centier, čiže zamyslíme sa nad tým, že či to striktné delenie dospeláckej a detskej medicíny je správne. Čiže na záver ešte raz zhrniem, my chceme, aby sa tie obrovské dlhé čakacie lehoty, ktoré sú pre detských špecialistov zredukovali, skrátili a aby mali dospelí špecialisti možnosť vyšetriť alebo liečiť aj dospievajúcich pacientov a aby mali za tieto služby zaplatené. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnu...
===== Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon číslo 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi od veku 15 rokov aj lekárovi špecialistovi pre dospelých vo všetkých špecializáciách v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bližšie odôvodnenie by som rád zdôvodnil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnu...
===== Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je tu ďalší náš zákon, ktorý predkladáme, ktorým chceme zmeniť zákon číslo 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v tomto návrhu zákona hovoríme o tom, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi od veku 15 rokov aj lekárovi špecialistovi pre dospelých vo všetkých špecializáciách v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bližšie odôvodnenie by som rád zdôvodnil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ja som chcel poďakovať všetkým kolegom za príspevky a to, čo som ešte teda na začiatku zabudol, chcel som poďakovať Ferovi aj Igorovi za spoluprácu, pretože sme na tom pracovali spoločne, takže ešte raz ďakujem.
Čo sa týka tých argumentov, ktoré tu odznievali, tak veľmi sa páčilo aj to, čo hovorila pani kolegyňa Turčanová, že stáli štátni zamestnanci, hej, že v niektorých profesiách zvyšujeme odchod alebo, alebo teda nastavenie, kedy môžu pracovať, ale niektoré zákony, ktoré sú nastavené na nejaké rigidné hranice, ostávajú, a mali by sme aj tieto hranice upravovať.
No a ďalej, veľmi dobre povedal kolega Janckulík, že sú tu veľké regionálne rozdiely. Niekde je možno tá dostupnosť očných alebo ORL lekárov lepšia, ale niekde je katastrofálna. A aj v týchto oblastiach potom naozaj to spôsobuje to, čo spomínal, že pomaly rok dopredu musíš už hľadať si očného, aby si vôbec sa dostal k tomu (povedané so smiechom), aby si mohol viesť motorové vozidlo, ktoré bytostne potrebuješ pre svoj život. Takže toto skutočne by bolo veľmi fajn.
No a, Tomáš, ďakujem veľmi pekne, to kilečko, určite je to cesta. My by sme tu asi potrebovali nejakého takého dobrého Muska, ktorý by proste prišiel a začal rezať všetko, ktoré sú tu, tie balasty, ktoré sme si tuná nastavili. Toto je jeden z nich a súhlasím s tebou, budem rád, ak sa inšpiruješ. Bude, bude mi to cťou práve, takže. Ak bude príležitosť, verím, že práve takýmito drobnými krokmi by sme vedeli redukovať zbytočné vyšetrenia. A tu sa, myslím, zhodneme aj so všetkými kolegami, ktorí rozumejú problematike, že darmo budeme plakať, že máme málo lekárov, prvý krok musí byť zredukovať zbytočnosti. Prvý krok musí byť zredukovať zbytočnosti a potom sa môžeme baviť, samozrejme, v akom dlhodobom horizonte, ako nastaviť to, aby sme tuná mali správnu výmenu tých starších kolegov za mladších a tak ďalej.
Takže ďakujem pekne všetkým.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi okomentovať tento náš návrh a povedať pár slov prečo sme si ho dovolili pred Národnú radu.
V prvom rade by som chcel povedať, že ten dôvod, ktorý nás viedol k tomuto návrhu je ten, že predlžuje sa vek dožitia, čo je samozrejme potešiteľné. Aj občania Slovenskej republiky žijú dlhšie plnohodnotný život ako to bolo pred niekoľkými rokmi, alebo pred niekoľkými desiatimi rokmi. A toto je jeden z dôvodov prečo sme si dovolili predložiť návrh a chceme posunúť potrebu lekárskeho vyšetrenia, ktoré je momentálne na hranici 65 rokov na 70 rokov.
Čo to bude znamenať. Neviem či všetci vedia aké sú požiadavky na vedenie motorového vozidla, ale predpokladám, že tí starší z nás určite už boli s touto situáciou konfrontovaní. Teda ak dovŕšite 65 rok života, tak musíte ísť na lekársku prehliadku a na lekárskej prehliadke musíte dostať lekárske potvrdenie, že ste spôsobilí viesť motorové vozidlo. Samozrejme sú krajiny, ktoré takúto povinnosť nemajú. Konkrétne Nemecko, Rakúsko, kde sa to dokonca berie ako trošku nerovnováha aj v právach medzi staršou populáciou a mladšou. Potom sú krajiny, ktoré majú zaregulovanú takúto preventívnu alebo lekársku prehliadku a ktorú podmieňujú práve tým, že starnúcim vekom, alebo s vekom sa samozrejme aj zvyšuje riziko rôznych ochorení, či už zraku, sluchu a tak ďalej a aby bola zabezpečená bezpečnosť cestnej premávky tak je vyžadované takéto lekárske potvrdenie.
Slovensko teda má jedno z tých najprísnejších kritérií. To znamená, my sme si stanovili že už od 65 roku života je potrebná lekárska prehliadka. Opäť rôzne krajiny to potom ešte definujú čo sa týka periodicity, ďalších lekárskych prehliadok rôzne. Niektoré krajiny to majú každé dva, tri roky, niektoré päť rokov, ale väčšinou sa to dotýka práve týchto nejakých intervalov. Na Slovensku máme samozrejme ešte trochu také špecifikum, že okrem toho, že pacient alebo občan musí prísť na túto lekársku prehliadku tak nestačí zvyčajne len vyšetrenie u všeobecného lekára, pretože všeobecný lekár, ktorý mal by mať, minimálne mal by mať všetky parametre a možnosti na vyšetrenie, bežné vyšetrenie zraku, sluchu a skontrolovanie všeobecne zdravotného stavu pacienta, tak sa musí riadiť, žiaľ, aj vyhláškou č. 5, prílohou č. 5 k vyhláške č. 9 z roku 2009, ktorá tu veľmi jasne pomenúva že čo všetko je potrebné na to, aby bola osoba spôsobilá viesť motorové vozidlo. A teraz podotýkam, aj v tomto návrhu zákona my hovoríme stále len o vodičskom oprávnený typu B, to znamená na bežné motorové vozidlo a práve táto vyhláška, alebo príloha k tejto vyhláške podrobne hovorí aj o tom, že musí byť vyšetrené aj horizontálne a binokulárne zorné pole a toto je jeden z argumentov, ktorý nám hovorili všeobecní lekári, prečo posielajú napríklad pacientov, predtým ako im dajú finálne potvrdenie, že môžu viesť motorové vozidlo ešte aj ku špecialistovi, ku očnému lekárovi, pretože sa odvolávajú na túto vyhlášku. Viete, som sám lekár, myslím si, že na to, aby sme vedeli zhodnotiť zhruba zrak, zrak pacienta si myslím, že musí postačovať všeobecný lekár, na čo ich potom máme. Na čo ich potom máme ak nevedie zhodnotiť že či je také bežné postihnutie zraku alebo nie. Je ešte stále dobrým zvykol, že v každej praxi všeobecného lekára musí byť aj takzvaný optoskop. To znamená, možno si pamätáte tie tabuľky kde máte veľké a malé čísla, alebo veľké a malé písmená, ktoré samozrejme po zakrytí ľavého alebo pravého oka by ste si mali vedieť odčítať od určitej vzdialenosti. A túto vec si myslím, že by mali robiť všeobecní lekári naďalej. Samozrejme, ten perimeter je naozaj veľmi otázne či je tak potrebný aby sa robil u špecialistu. Z môjho pohľadu tá potreba tu je iba vtedy ak má všeobecný lekár dôvodné podozrenie, že ide o vážne ohrozenie poškodenie zrazu. Ale žiaľ, tak sa to veľakrát nedeje. Niektorí všeobecní lekári samozrejme si to zoberú na triko a napriek bez vyšetrenia u špecialistu dajú toto potvrdenie, ale mnohí, žiaľ, posielajú, hoci nemajú nejaké vážne podozrenie že pacient nevidí, tak ho pošlú ešte ku špecialistovi k očnému lekárovi. No a samozrejme opäť sme tu pri tom čo stále opakujeme dookola, že máme 12 návštev na hlavu na rok. Čiže máme obrovské množstvo zbytočných duplicitných nadmerných vyšetrení a potom ak človek má skutočný problém so zrakom tak sa k lekárovi nedostane, no lebo tých očných lekárov tiež nie je nazvyš.
Veľmi podobné je to aj so sluchom. Sluch tak isto si myslím, že pri bežnom rozhovore všeobecný lekár zistí či ide o nejaké závažné postihnutie sluchu alebo nie. Ale vyhláška tu jasne hovorí, že musíme postupovať podľa Fowlera, to znamená podľa nejakého algoritmu, aby sme vedeli aká, koľko percent, na koľko percent daná osoba má zníženú sluchovú schopnosť. A zase argumentujú touto vyhláškou, že vďaka tejto vyhláške musia poslať k špecialistovi ku ORL lekárovi, lebo oni si to nezoberú na triko. Opäť myslím si, že je už načase, aby táto vyhláška zmodifikovala, upravila a nastavili na súčasnú dobu, pretože my sme majstri v zacyklení sa, majstri v nejakých podmienkach a príkazoch. No a má to potom aj takýto presah do reálnej praxe, že pacienti sú posielaní ešte na ďalšie duplicitné vyšetrenia ku špecialistom. Čiže nestačí teda len ísť k očnému lekárovi, ale musíte ísť aj k ušnému lekárovi a potom sa musíte ešte opäť vrátiť ku všeobecnému lekárovi. Čiže keď si pozrieme len taký jednoduchý banálny úkon, že človek, ktorý má 65 rokov a chce ďalej viesť motorové vozidlo, možno pracuje, možno je plne ešte v nasadení, tak musí ísť k lekárovi a ten ho ešte pošle ku ďalším dvom lekárom a potom sa musí ešte vrátiť späť. Čiže príde ku lekárovi štyrikrát, štyrikrát. Je to z môjho pohľadu neuveriteľné mrhanie časom, energiou, zdrojmi a takáto vec by mala byť nastavená z môjho pohľadu inak.
Samozrejme, rozumiem aj kolegom všeobecným lekárom, ktorí tvrdia, že bráni im v tom táto vyhláška, tak poďme tú vyhlášku, prosím pekne, zmeniť. Čo meníme my v tomto návrhu, to čo môžeme, ja by som veľmi rád zmeniť túto vyhlášku, ale to môže urobiť len ministerstvo zdravotníctva. Takže meníme aspoň to, aby sa dá hranica posunula z 65 rokov na 70, aby sa to, aby sa tie vyšetrenia nemuseli robiť už od 65-teho roku.
A som rád, počul som, pravdepodobne tento náš návrh neprejde, tak ako mnohé opozičné návrhy, ale počul som, že niektorí koaliční poslanci si pravdepodobne osvoja tento návrh a prídu možno o pol roku s podobným riešením, čo budem samozrejme aspoň za to vďačný a rád.
Čo sa týka ešte možno ďalších dôležitých vecí, pretože dostávali sme viaceré, viaceré podnety, v rámci tohto, tohto návrhu. A viete, ešte je tam jeden dôležitý aspekt, samozrejme že tie štyri návštevy u lekára nie sú zadarmo. Vidíme, že poplatky v zdravotníctve sa teraz rozbehli, sú v plnom prúde a teraz čerstvo aktuálne máme analýzu, alebo pseudoanalýzu, ktorá sa tvári ako analýza poplatkov v zdravotníctve po ktorej sme volali, ktorú prinieslo ministerstvo zdravotníctva. A tá hovorí, že v priemere, v priemere 11 eur sú poplatky u všeobecného lekára pri jednej návšteve a u špecialistu sú to okolo 20 eur. Je to veľmi zlá, nekvalitná analýza, ale aspoň túto informáciu sme sa z nej dozvedeli.
Čiže chcem poznamenať, že aj pri tomto vybavovaní lekárskeho oprávnenia žiaľ musia naši seniori platiť peniaze a to nie málo. 20 eur je návšteva alebo teda to potvrdenie u všeobecného lekára a špecialisti, no tak to asi poznáte, kto ako. Nemáme to zadefinované. Rok a pol vlády socializmu, socialistických vlád HLAS-u a SMER-u nedokázali nastaviť, zoptimalizovať poplatky. Čiže môže to byť ľubovoľne od 40 do 60 eur, niekde aj viac. V závislosti ako rýchlo sa chcete dostať na toto vyšetrenie, ale bez toho vyšetrenia vás ďalej nepustia. Čiže keď chcete ďalej šoférovať, tak to, žiaľ, musíte zaplatiť a urobiť.
Opäť poplatkové eldorádo tí kolegovia to robia radi, pretože sú to easy money, veľmi rýchlo sa vlastne dostanú peniazom priamo na keš. A myslím si, že je to len zaťažovanie našich seniorov.
Poďme si teraz ešte v krátkosti povedať, že prečo si myslíme, že táto požiadavka, ktorú máme my v zákone, aby boli od 65 rokov zdravotné poplatky, teda lekárske vyšetrenia nevyhnutné, prečo si myslíme, že ak by došlo k predĺženiu tejto lehoty na 70 rokov, že to neovplyvní negatívne bezpečnosť na našich cestách. Máme na to viacero dôvodov. Napríklad, že seniori nechodia na dlhé cesty. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sami rešpektujú svoj zhoršujúci sa zdravotný stav alebo vyšší vek a sú veľmi opatrní. Väčšinou sú opatrní a chodia napríklad na nákup, alebo chodia ku lekárovi, lebo sa inak nemôžu dostať. Čiže ak sa obávame toho, že pri predĺžení tohto intervalu na 70 rokov dôjde tu k závažnému zhoršeniu bezpečnosti cestnej premávky, tak si to nemyslím. Samozrejme bolo by dobré potom sledovať aj štatistiky a analýzy.
Ide aj o sebestačnosť. Ako som spomínal, chodia na nákupy, chodia ku lekárovi a pokiaľ im zoberiete tento prostriedok, vidíme teraz tú migráciu, aj tieto satelity ktorú vznikajú okolo väčším miest a ľudia sú odkázaní na bežný dopravný prostriedok, na auto. Pokiaľ ho nemajú, tak sú odkázaní na pomoc iných. Čiže hovoríme tu aj o sebestačnosti. Ak im budeme klásť väčšie a väčšie prekážky tak blokujeme vlastne ich sebestačnosť, čo je v našom záujme aby boli čo najdlhšie sebestační.
To predĺženie veku dožitia som spomínal. Chvalabohu aj na Slovensku rastie doba dožitia, to je až neuveriteľné, pred 100 rokmi bola možno 40 rokov, 45 rokov. Teraz je takmer 80. Čiže urobil sa obrovský skok dopredu a samozrejme mali by sme na toto takisto reagovať. Seniori nespôsobujú najviac dopravných nehôd. Toto je myslím že argument, ktorý vieme podložiť aj dátami. Ja som si pozeral teraz poslednú štatistiku za rok 2024, tak zo všetkých dopravných nehôd vinníci, ktorí sú dokázaní, teda vinníci nad 61 rokov tak konkrétne v roku 2024 ich bolo 1160 mužov, 259 žien a teda dokopy 1419 nehôd spôsobili osoby nad 61 rokov. A celkový počet dopravných nehôd v roku 2024 bol 11 451. To znamená, ak by sme si pozreli, tak osoby nad 61 rokov spôsobujú zhruba 12 % všetkých dopravných nehôd.
Tu by som chcel ešte poznamenať, že opäť veľakrát zbierame milión dát, máme strašne veľa rôznych analýz, dát, ale nie všetky sú presné a jasne zacielené. Napríklad aj táto analýza hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci ...
===== ... hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená, aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno, hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci. Predpokladám, že v tej vekovej kategórii 61+ ich bude ešte viac. Čiže, ak by sme odrátali týchto chodcov, 25 % zhruba, tak prídeme na číslo plus-mínus 9 % všetkých dopravných nehôd, ktoré boli spôsobené motorovým vozidlom, boli spôsobené osobami nad 61 rokov. Keď si pozrieme tie štatistiky, ktoré asi aj poznáme veľmi dobre, tak tí najrizikovejšou skupinou sú mladí vodiči, ešte neskúsení vodiči od 18 do 24 rokov. Konkrétne mám tu čísla za rok 2023, tak spôsobili 1375 dopravných nehôd. Čiže zhruba toľko, koľko spôsobia všetky osoby nad 61 rokov. Hej? Takže týchto kritických 6 rokov od 18 do 24, mladosť pochabosť. Zjavne tu to vidieť, že tá štatistika to aj ukazuje, to sú najrizikovejší vodiči z pohľadu dopravných nehôd.
Takže chceli by sme ešte raz, práve preto sme presvedčení o tom, že nejakým spôsobom nebudeme, ak by prešiel tento, táto novela, nezasiahli by sme do bezpečnosti cestnej premávky, práve naopak. Cestná premávka a teda bezpečnosť by bola naďalej zabezpečená, zaručená. Ale myslím si, čo by sme pomohli, pomohli by sme určite seniorom, ktorí by mali 5 rokov čas, nemuseli by 5 rokov sa zaoberať teda lekárskym vyšetrením. Mimochodom, veď chodia pravidelne na preventívne prehliadky. Chodia k lekárovi tak či tak s nejakými problémami, takže zase bez lekárskej prehliadky nebudú. A mimochodom, lekár je povinný, ak zistí, že pacient má nejaké závažné ochorenie, ktoré ho limituje, čo sa týka vedenia motorového vozidla, tak je povinný mu túto, vedenie motorového vozidla, zakázať. Napríklad pri epilepsii ale ak dôjde k nejakému závažnému postihnutiu. Pokiaľ nie je nastavený na liečbu, tak je povinný mu v tomto zabrániť, alebo minimálne ho aspoň poučiť, že nesmie viesť motorové vozidlo.
Takže toto chceme týmto návrhom docieliť. No a samozrejme, zredukovať zbytočné poplatky, zredukovať duplicitné vyšetrenia, ktoré sa tu nachádzajú. Ako som spomínal očné, ušné, duplicitné spätné vrátenie sa ku všeobecnému lekárovi. No a verím, že aj tie návrhy, s ktorými prichádzame do parlamentu, o chvíľku budeme prednášať ďalšie, sú mierené práve na to, aby sme zlepšili dostupnosť zdravotnej starostlivosti, aby sme odkliali systém, ktorý tuná máme, že teda akoby paradoxne sme budovali systém pre zdravých ľudí a pre chorých pacientov, ktorí majú akútne problémy, tak žiaľ, často nie je termín, aby sa mohli dostať k lekárovi. A toto sú možno drobné, ale veľmi dôležité kroky k tomu, aby sme odbúravali zbytočné duplicitné vyšetrenia tak, aby sme mali priestor pre akútnych pacientov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Dovoľte mi okomentovať tento náš návrh a povedať pár slov prečo sme si ho dovolili pred Národnú radu.
V prvom rade by som chcel povedať, že ten dôvod, ktorý nás viedol k tomuto návrhu je ten, že predlžuje sa vek dožitia, čo je samozrejme potešiteľné. Aj občania Slovenskej republiky žijú dlhšie plnohodnotný život ako to bolo pred niekoľkými rokmi, alebo pred niekoľkými desiatimi rokmi. A toto je jeden z dôvodov prečo sme si dovolili predložiť návrh a chceme posunúť potrebu lekárskeho vyšetrenia, ktoré je momentálne na hranici 65 rokov na 70 rokov.
Čo to bude znamenať. Neviem či všetci vedia aké sú požiadavky na vedenie motorového vozidla, ale predpokladám, že tí starší z nás určite už boli s touto situáciou konfrontovaní. Teda ak dovŕšite 65 rok života, tak musíte ísť na lekársku prehliadku a na lekárskej prehliadke musíte dostať lekárske potvrdenie, že ste spôsobilí viesť motorové vozidlo. Samozrejme sú krajiny, ktoré takúto povinnosť nemajú. Konkrétne Nemecko, Rakúsko, kde sa to dokonca berie ako trošku nerovnováha aj v právach medzi staršou populáciou a mladšou. Potom sú krajiny, ktoré majú zaregulovanú takúto preventívnu alebo lekársku prehliadku a ktorú podmieňujú práve tým, že starnúcim vekom, alebo s vekom sa samozrejme aj zvyšuje riziko rôznych ochorení, či už zraku, sluchu a tak ďalej a aby bola zabezpečená bezpečnosť cestnej premávky tak je vyžadované takéto lekárske potvrdenie.
Slovensko teda má jedno z tých najprísnejších kritérií. To znamená, my sme si stanovili že už od 65 roku života je potrebná lekárska prehliadka. Opäť rôzne krajiny to potom ešte definujú čo sa týka periodicity, ďalších lekárskych prehliadok rôzne. Niektoré krajiny to majú každé dva, tri roky, niektoré päť rokov, ale väčšinou sa to dotýka práve týchto nejakých intervalov. Na Slovensku máme samozrejme ešte trochu také špecifikum, že okrem toho, že pacient alebo občan musí prísť na túto lekársku prehliadku tak nestačí zvyčajne len vyšetrenie u všeobecného lekára, pretože všeobecný lekár, ktorý mal by mať, minimálne mal by mať všetky parametre a možnosti na vyšetrenie, bežné vyšetrenie zraku, sluchu a skontrolovanie všeobecne zdravotného stavu pacienta, tak sa musí riadiť, žiaľ, aj vyhláškou č. 5, prílohou č. 5 k vyhláške č. 9 z roku 2009, ktorá tu veľmi jasne pomenúva že čo všetko je potrebné na to, aby bola osoba spôsobilá viesť motorové vozidlo. A teraz podotýkam, aj v tomto návrhu zákona my hovoríme stále len o vodičskom oprávnený typu B, to znamená na bežné motorové vozidlo a práve táto vyhláška, alebo príloha k tejto vyhláške podrobne hovorí aj o tom, že musí byť vyšetrené aj horizontálne a binokulárne zorné pole a toto je jeden z argumentov, ktorý nám hovorili všeobecní lekári, prečo posielajú napríklad pacientov, predtým ako im dajú finálne potvrdenie, že môžu viesť motorové vozidlo ešte aj ku špecialistovi, ku očnému lekárovi, pretože sa odvolávajú na túto vyhlášku. Viete, som sám lekár, myslím si, že na to, aby sme vedeli zhodnotiť zhruba zrak, zrak pacienta si myslím, že musí postačovať všeobecný lekár, na čo ich potom máme. Na čo ich potom máme ak nevedie zhodnotiť že či je také bežné postihnutie zraku alebo nie. Je ešte stále dobrým zvykol, že v každej praxi všeobecného lekára musí byť aj takzvaný optoskop. To znamená, možno si pamätáte tie tabuľky kde máte veľké a malé čísla, alebo veľké a malé písmená, ktoré samozrejme po zakrytí ľavého alebo pravého oka by ste si mali vedieť odčítať od určitej vzdialenosti. A túto vec si myslím, že by mali robiť všeobecní lekári naďalej. Samozrejme, ten perimeter je naozaj veľmi otázne či je tak potrebný aby sa robil u špecialistu. Z môjho pohľadu tá potreba tu je iba vtedy ak má všeobecný lekár dôvodné podozrenie, že ide o vážne ohrozenie poškodenie zrazu. Ale žiaľ, tak sa to veľakrát nedeje. Niektorí všeobecní lekári samozrejme si to zoberú na triko a napriek bez vyšetrenia u špecialistu dajú toto potvrdenie, ale mnohí, žiaľ, posielajú, hoci nemajú nejaké vážne podozrenie že pacient nevidí, tak ho pošlú ešte ku špecialistovi k očnému lekárovi. No a samozrejme opäť sme tu pri tom čo stále opakujeme dookola, že máme 12 návštev na hlavu na rok. Čiže máme obrovské množstvo zbytočných duplicitných nadmerných vyšetrení a potom ak človek má skutočný problém so zrakom tak sa k lekárovi nedostane, no lebo tých očných lekárov tiež nie je nazvyš.
Veľmi podobné je to aj so sluchom. Sluch tak isto si myslím, že pri bežnom rozhovore všeobecný lekár zistí či ide o nejaké závažné postihnutie sluchu alebo nie. Ale vyhláška tu jasne hovorí, že musíme postupovať podľa Fowlera, to znamená podľa nejakého algoritmu, aby sme vedeli aká, koľko percent, na koľko percent daná osoba má zníženú sluchovú schopnosť. A zase argumentujú touto vyhláškou, že vďaka tejto vyhláške musia poslať k špecialistovi ku ORL lekárovi, lebo oni si to nezoberú na triko. Opäť myslím si, že je už načase, aby táto vyhláška zmodifikovala, upravila a nastavili na súčasnú dobu, pretože my sme majstri v zacyklení sa, majstri v nejakých podmienkach a príkazoch. No a má to potom aj takýto presah do reálnej praxe, že pacienti sú posielaní ešte na ďalšie duplicitné vyšetrenia ku špecialistom. Čiže nestačí teda len ísť k očnému lekárovi, ale musíte ísť aj k ušnému lekárovi a potom sa musíte ešte opäť vrátiť ku všeobecnému lekárovi. Čiže keď si pozrieme len taký jednoduchý banálny úkon, že človek, ktorý má 65 rokov a chce ďalej viesť motorové vozidlo, možno pracuje, možno je plne ešte v nasadení, tak musí ísť k lekárovi a ten ho ešte pošle ku ďalším dvom lekárom a potom sa musí ešte vrátiť späť. Čiže príde ku lekárovi štyrikrát, štyrikrát. Je to z môjho pohľadu neuveriteľné mrhanie časom, energiou, zdrojmi a takáto vec by mala byť nastavená z môjho pohľadu inak.
Samozrejme, rozumiem aj kolegom všeobecným lekárom, ktorí tvrdia, že bráni im v tom táto vyhláška, tak poďme tú vyhlášku, prosím pekne, zmeniť. Čo meníme my v tomto návrhu, to čo môžeme, ja by som veľmi rád zmeniť túto vyhlášku, ale to môže urobiť len ministerstvo zdravotníctva. Takže meníme aspoň to, aby sa dá hranica posunula z 65 rokov na 70, aby sa to, aby sa tie vyšetrenia nemuseli robiť už od 65-teho roku.
A som rád, počul som, pravdepodobne tento náš návrh neprejde, tak ako mnohé opozičné návrhy, ale počul som, že niektorí koaliční poslanci si pravdepodobne osvoja tento návrh a prídu možno o pol roku s podobným riešením, čo budem samozrejme aspoň za to vďačný a rád.
Čo sa týka ešte možno ďalších dôležitých vecí, pretože dostávali sme viaceré, viaceré podnety, v rámci tohto, tohto návrhu. A viete, ešte je tam jeden dôležitý aspekt, samozrejme že tie štyri návštevy u lekára nie sú zadarmo. Vidíme, že poplatky v zdravotníctve sa teraz rozbehli, sú v plnom prúde a teraz čerstvo aktuálne máme analýzu, alebo pseudoanalýzu, ktorá sa tvári ako analýza poplatkov v zdravotníctve po ktorej sme volali, ktorú prinieslo ministerstvo zdravotníctva. A tá hovorí, že v priemere, v priemere 11 eur sú poplatky u všeobecného lekára pri jednej návšteve a u špecialistu sú to okolo 20 eur. Je to veľmi zlá, nekvalitná analýza, ale aspoň túto informáciu sme sa z nej dozvedeli.
Čiže chcem poznamenať, že aj pri tomto vybavovaní lekárskeho oprávnenia žiaľ musia naši seniori platiť peniaze a to nie málo. 20 eur je návšteva alebo teda to potvrdenie u všeobecného lekára a špecialisti, no tak to asi poznáte, kto ako. Nemáme to zadefinované. Rok a pol vlády socializmu, socialistických vlád HLAS-u a SMER-u nedokázali nastaviť, zoptimalizovať poplatky. Čiže môže to byť ľubovoľne od 40 do 60 eur, niekde aj viac. V závislosti ako rýchlo sa chcete dostať na toto vyšetrenie, ale bez toho vyšetrenia vás ďalej nepustia. Čiže keď chcete ďalej šoférovať, tak to, žiaľ, musíte zaplatiť a urobiť.
Opäť poplatkové eldorádo tí kolegovia to robia radi, pretože sú to easy money, veľmi rýchlo sa vlastne dostanú peniazom priamo na keš. A myslím si, že je to len zaťažovanie našich seniorov.
Poďme si teraz ešte v krátkosti povedať, že prečo si myslíme, že táto požiadavka, ktorú máme my v zákone, aby boli od 65 rokov zdravotné poplatky, teda lekárske vyšetrenia nevyhnutné, prečo si myslíme, že ak by došlo k predĺženiu tejto lehoty na 70 rokov, že to neovplyvní negatívne bezpečnosť na našich cestách. Máme na to viacero dôvodov. Napríklad, že seniori nechodia na dlhé cesty. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sami rešpektujú svoj zhoršujúci sa zdravotný stav alebo vyšší vek a sú veľmi opatrní. Väčšinou sú opatrní a chodia napríklad na nákup, alebo chodia ku lekárovi, lebo sa inak nemôžu dostať. Čiže ak sa obávame toho, že pri predĺžení tohto intervalu na 70 rokov dôjde tu k závažnému zhoršeniu bezpečnosti cestnej premávky, tak si to nemyslím. Samozrejme bolo by dobré potom sledovať aj štatistiky a analýzy.
Ide aj o sebestačnosť. Ako som spomínal, chodia na nákupy, chodia ku lekárovi a pokiaľ im zoberiete tento prostriedok, vidíme teraz tú migráciu, aj tieto satelity ktorú vznikajú okolo väčším miest a ľudia sú odkázaní na bežný dopravný prostriedok, na auto. Pokiaľ ho nemajú, tak sú odkázaní na pomoc iných. Čiže hovoríme tu aj o sebestačnosti. Ak im budeme klásť väčšie a väčšie prekážky tak blokujeme vlastne ich sebestačnosť, čo je v našom záujme aby boli čo najdlhšie sebestační.
To predĺženie veku dožitia som spomínal. Chvalabohu aj na Slovensku rastie doba dožitia, to je až neuveriteľné, pred 100 rokmi bola možno 40 rokov, 45 rokov. Teraz je takmer 80. Čiže urobil sa obrovský skok dopredu a samozrejme mali by sme na toto takisto reagovať. Seniori nespôsobujú najviac dopravných nehôd. Toto je myslím že argument, ktorý vieme podložiť aj dátami. Ja som si pozeral teraz poslednú štatistiku za rok 2024, tak zo všetkých dopravných nehôd vinníci, ktorí sú dokázaní, teda vinníci nad 61 rokov tak konkrétne v roku 2024 ich bolo 1160 mužov, 259 žien a teda dokopy 1419 nehôd spôsobili osoby nad 61 rokov. A celkový počet dopravných nehôd v roku 2024 bol 11 451. To znamená, ak by sme si pozreli, tak osoby nad 61 rokov spôsobujú zhruba 12 % všetkých dopravných nehôd.
Tu by som chcel ešte poznamenať, že opäť veľakrát zbierame milión dát, máme strašne veľa rôznych analýz, dát, ale nie všetky sú presné a jasne zacielené. Napríklad aj táto analýza hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci ...
===== ... hovorí o všetkých dopravných nehodách, to znamená, aj chodci. Čiže nie je to presné číslo. Predpokladám, že nad 61 rokov dopravné nehody, ktoré spôsobili chodci, tak to číslo možno, hovoria tie štatistiky, že zhruba 25 % týchto dopravných nehôd spôsobujú chodci. Predpokladám, že v tej vekovej kategórii 61+ ich bude ešte viac. Čiže, ak by sme odrátali týchto chodcov, 25 % zhruba, tak prídeme na číslo plus-mínus 9 % všetkých dopravných nehôd, ktoré boli spôsobené motorovým vozidlom, boli spôsobené osobami nad 61 rokov. Keď si pozrieme tie štatistiky, ktoré asi aj poznáme veľmi dobre, tak tí najrizikovejšou skupinou sú mladí vodiči, ešte neskúsení vodiči od 18 do 24 rokov. Konkrétne mám tu čísla za rok 2023, tak spôsobili 1375 dopravných nehôd. Čiže zhruba toľko, koľko spôsobia všetky osoby nad 61 rokov. Hej? Takže týchto kritických 6 rokov od 18 do 24, mladosť pochabosť. Zjavne tu to vidieť, že tá štatistika to aj ukazuje, to sú najrizikovejší vodiči z pohľadu dopravných nehôd.
Takže chceli by sme ešte raz, práve preto sme presvedčení o tom, že nejakým spôsobom nebudeme, ak by prešiel tento, táto novela, nezasiahli by sme do bezpečnosti cestnej premávky, práve naopak. Cestná premávka a teda bezpečnosť by bola naďalej zabezpečená, zaručená. Ale myslím si, čo by sme pomohli, pomohli by sme určite seniorom, ktorí by mali 5 rokov čas, nemuseli by 5 rokov sa zaoberať teda lekárskym vyšetrením. Mimochodom, veď chodia pravidelne na preventívne prehliadky. Chodia k lekárovi tak či tak s nejakými problémami, takže zase bez lekárskej prehliadky nebudú. A mimochodom, lekár je povinný, ak zistí, že pacient má nejaké závažné ochorenie, ktoré ho limituje, čo sa týka vedenia motorového vozidla, tak je povinný mu túto, vedenie motorového vozidla, zakázať. Napríklad pri epilepsii ale ak dôjde k nejakému závažnému postihnutiu. Pokiaľ nie je nastavený na liečbu, tak je povinný mu v tomto zabrániť, alebo minimálne ho aspoň poučiť, že nesmie viesť motorové vozidlo.
Takže toto chceme týmto návrhom docieliť. No a samozrejme, zredukovať zbytočné poplatky, zredukovať duplicitné vyšetrenia, ktoré sa tu nachádzajú. Ako som spomínal očné, ušné, duplicitné spätné vrátenie sa ku všeobecnému lekárovi. No a verím, že aj tie návrhy, s ktorými prichádzame do parlamentu, o chvíľku budeme prednášať ďalšie, sú mierené práve na to, aby sme zlepšili dostupnosť zdravotnej starostlivosti, aby sme odkliali systém, ktorý tuná máme, že teda akoby paradoxne sme budovali systém pre zdravých ľudí a pre chorých pacientov, ktorí majú akútne problémy, tak žiaľ, často nie je termín, aby sa mohli dostať k lekárovi. A toto sú možno drobné, ale veľmi dôležité kroky k tomu, aby sme odbúravali zbytočné duplicitné vyšetrenia tak, aby sme mali priestor pre akútnych pacientov.
Ďakujem veľmi pekne.