Videokanál poslanca

Zdenko, ja niekedy neviem, na čo všetko ty sa dáš nahovoriť, ale zase s tým, čo si prišiel dnes tuná do parlamentu, je naozaj taká amaterina, taká amatérskosť, a to nesvedčí o tvojej práci, ale svedčí o práci ministerstva zdravotníctva. To svedčí o práci pána Kamila Šaška, že si toto vôbec dovolí tuná predložiť cez nevinného poslanca, ktorý to tu musí čítať a bude možno musieť čítať ešte raz. To je absolút... absolútny amaterizmus. My sme za to, aby sestry dostávali nejaké navýšenie. Samozrejme. Ale čo týmto chceme riešiť? My musíme urgentne, máme možno pár rokov posledných na to, aby sme tu riešili mladé sestry do 40 rokov, aby tu prišli, začali pracovať a ostali pracovať.
Toto, čo ste tu predložili, vôbec nerieši, nič nestabilizuje, vy si kupujete na osem mesiacov možno sestry, ktoré sú tu v systéme. To, čo sme vám tu hovorili, ak začne pracovať sestra podľa tohto a bude, bude pracovať, bude dostávať tých povedzme 300 eur v čistom mesačne a odíde o dva mesiace do inej nemocnice vedľa a keď na toto miesto príde ďalšia, tak táto už tento stabilizačný príspevok nedostane. Tak je to napísané teraz v tomto pozmeňováku. Veď to je blud, to je absurdum, čo sa tuná vlastne píše. Je tam toľko chýb, preto tie pozmeňováky sú katastrofou celého nášho legislatívneho procesu, pretože ničíte veci a ani na to sa nepríde. Kopec vecí ste tam nechali, ktoré sú naozaj zlé a vôbec nebudú fungovať. Vy naopak, vy ešte budete zvyšovať fluktuáciu sestier v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Celé to je úplne že zlé. Naozaj zlé riešenie. A ja sa, ja by som sa hanbil, že by som po roku mudrovania na ministerstve, čo tam ako hľadali, ako to urobiť, prišiel s takýmto katastrofálnym pozmeňovákom tuná a nechal to čítať tebe.

Pani poslankyňa Laššáková, no ja som sa musel viackrát štipnúť, že či sa mi nesníva, čo tu rozprávate ale bohužiaľ je to pravda. Ja väčšinou v tomto čase už spím a snívam, ale dnes som si bohužiaľ musel vypočuť tento váš príhovor, ktorý mi naozaj pripomenul a to som relatívne starší človek, časy dávno minulé. Mne to pripadalo, ako nejaký príspevok z televíznych novín v čase hlbokej normalizácie, kedy moderátorka presviedča verejnosť, že žijú svetlejšie zajtrajšky lebo presne tak to vyzeralo, tento váš príspevok. Niekto vám niečo napísal, ale počuli ste tu ako sme sa z toho smiali, čo ste hovorili na jedného vášho pána ministra. No a bohužiaľ teda ja sa smiať nebudem, ale nie som tomu ďaleko. Keď hovoríte, že naozaj, že pán Šaško stabilizoval rezort, a že urobil kopec dobrej práce. Tak to ja neviem, to paralelný svet musíme žiť, lebo to je všetko jednoducho lož a každý človek, ktorý tu chodí a vidí v akom stave je zdravotníctvo, asi nám dá za pravdu. Keď chcete hovoriť o tom ako pán minister tu teda rozostaval nemocnice, tak áno. On rád strihá pásky. Ja by som len rád pripomenul, že všetky peniaze na tieto peniaze mu pripravila predchádzajúca vláda. Miliarda eur mala ísť na nemocnice. Toto dostal. Tie všetky vaše psychosociálne centrá. Toto sme všetko nastavovali my. Hospice, nemocnice, tie peniaze boli pripravené predchádzajúcou vládou a tie peniaze on ich rozostaval, ako ja tu spomínam stále akoby sme boli Bahrajn, jednotky izby a tak ďalej. A viete dokedy máte peniaze? Do volieb, a možno ešte ani dovtedy nie a potom to bude na ďalšej vláde, aby sme ich dostavali, aby tu neboli ďalšie Rázsochy a ďalšie skelety. Takže toto, čo ste tu predviedli to bolo naozaj divadlo, ako z veľkej knihy komunizmu.

Takmer o druhej v noci som ešte nikdy nediskutoval, takže si to chcem poriadne užiť. Milan, ďakujem ti veľmi pekne za tento tvoj príspevok, keď som ho počúval, tak som si tak iluzórne v pamäti povedal, že asi maľuješ taký obraz, ktorý tuná vytvorila vládna koalícia za dva roky svojho pôsobenia a ono to vyzerá skutočne aj podľa toho, čo si hovoril, ako taký zle namaľovaný obraz, ako také insitné umenie, ktoré možno namaľovala pani ministerka kultúry. Ono sa to možno javí alebo tvári ako umenie, ale je to jednoducho holý gýč. Je to čistý gýč, na ktorý sa zle pozerá a v ktorom sa veľmi zle vôbec žije, pretože nám berie víziu, pretože nám berie perspektívu, pretože mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny, lebo nevidia tuná zmysel ďalej fungovať. Ty si pomenoval viaceré problémy, ktoré táto vládna koalícia spôsobila, pretože že si začala maľovať tento obraz na svoj obraz, podľa toho, akí ľudia v tejto koalícii sú a spomenul si veľmi veľa problémov, ktorými, s ktorými Slovensko bojuje, či už je to korupcia, nehospodárne míňanie prostriedkov, raj pre daňových podvodníkov. Hovoril si, ako nevieme zvládať a vládna koalícia vôbec nevie zvládať problémy s Rómami. Hovoril si o zdražovaní, o pobabranej konsolidácii. Hovoril si o pánovi Kotlárovi a o šírení dezinformácií. Hovoril si tu skutočne veľmi veľa problémov, veľmi trefne si pomenoval, ako ako gýčovo vyzerá Slovensko po dvoch rokoch vlády SMER-u, HLAS-u a SNS. Ďakujem ti za to.

Ďakujem veľmi pekne za zodpovedanie otázky. Viem, že pani podpredsedníčka, vy asi nebudete vedieť na túto otázku zodpovedať, napriek tomu ju chcem položiť. Tá téma je vysoko aktívna. Aj dnes sme na výbore riešili otázku hexahydrokanabinolu a možnosti dostať sa k tejto látke cez automaty napriek tomu, že je už upravená legislatíva, napriek tomu pravdepodobne zlyháva nejaká kontrola a pred niekoľkými dňami bol medializovaný práve ďalší príklad, kde dieťa na strednej škole pod vplyvom tohto hexahydrokanabinolu, ktorý pravdepodobne sa k nemu dostalo cez nejaké automaty, tak napadlo ďalšieho svojho spolužiaka, takže je to veľmi dôležitá téma a bohužiaľ musím skonštatovať, že my sme sa už ňou zaoberali viackrát na výbore, dokonca sme zaviazali ministerstvo zdravotníctva, aby prišlo s nejakou iniciatívou a bohužiaľ doteraz sa to nejakým spôsobom odsúva, tak ako ste teraz citovali odpoveď z ministerstva, že jednoducho neplnia si svoj legislatívny plán úloh. Úloha, ktorá bola pripravená na december, tak je posunutá opäť o rok a to ma veľmi mrzí, pretože má to následky na deti, ktoré sa dostávajú k týmto nežiadúcim látkam. Takže asi nebudem klásť teda otázku, lebo by ste mi na ňu veľmi nevedeli zodpovedať. Aspoň to povedzte pánovi ministrovi, aby sa touto problematikou zaoberal. Ďakujem.

Fero, ďakujem za tvoj príspevok. Odokryl si to, čo si spomínal, lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie, že to boli len prázdne slová bez významu niekde napísané a vládna koalícia, bohužiaľ, dnešným dňom skutočne prekročila tie hranice, ktoré sme ani nedúfali, že prekročí. Bohužiaľ, stalo sa to.
Aj keď si venoval tvoj príspevok skôr pozmeňovákom v Trestnom zákone, ale všetko so všetkým súvisí, určite aj to, o čom teraz tu rokujeme, že chceme, alebo teda my nechceme, ale vládna koalícia chce prelomiť veto prezidenta, tak s tým súvisí, pretože právna istota oznamovateľov je takisto veľmi dôležitá, aby sme bojovali s korupciou. A to, čo sa tu dnes deje, ja som skutočne tiež zhrozený z toho, ako sa správa tento parlament pred Vianocami a čoho sme tuná svedkami dnes. Takže asi tak.
Ďakujem.

No chcel by som. Ďakujem za slovo. Ďakujem Jano za tvoj vyčerpávajúci prejav a v dobrom to teraz myslím, lebo si pomenoval všetky veci, ktoré pán prezident napísal do odôvodnenia prečo by chcel, aby tento zákon nebol prijatý. Hovoril si o tom, že nebol naplnený predpoklad skráteného legislatívneho konania. Hovoril si o tom, že sa stráca právna istota oznamovateľov, hovoril si aj o tom, že sa chystá odstrániť nezávislosť úradu. Čiže pomenoval si naozaj tie všetky najdôležitejšie body prečo tu dnes sme aj v tejto neskorej hodine a bojujeme za to, aby veto prezidenta nebolo prelomené. A aj pri tvojom prejave som sa niečo naučil, že čo je legislavancia a nevinné kvietko to sa mi tiež veľmi páčilo. Takže sú to také prejavy, ktoré patria k tebe a ďakujem ti za tento, tento prejav. Ďakujem.

Pani kolegyňa Števulová, ďakujem pekne za vašu pripomienku, že musíme byť my tí, ktorí strážime demokraciu a strážime hodnoty tejto krajiny, ktorá ich postupne stráca jeden po druhom. Veď sa stačí pozrieť na rebríčky životnej úrovne ekonomickej prosperity, prepadáme sa už ku krajinám Bulharsko, Rumunsko, to sú krajiny, ktoré boli vždy ďaleko ďaleko od nás a jedným z dôvodov, prečo sa takto prepadáme je korupcia, je závažná trestná činnosť, je mafia v bielych golieroch, je presne to, proti čomu ste od začiatku, odkedy ste nastúpili do vlády vy intenzívne bojovali. Zmenou Trestného zákona, toho, že ste zrušili NAKA, toho, že ste zrušili špeciálnu prokuratúru, že teraz prednedávnom ste chceli zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. No a dnes samozrejme ako inak, cez nejaký prílepok, pozmeňovák, ste prišli s parádnym oxymoronom, naozaj niektoré veci sa vám vydaria, že kajúcnici musia byť bezúhonní. To ako keby ste povedali, že suchý dážď, alebo ako keby ste povedali, že teplý ľad, tak s takýmto parádnym oxymoronom tu prídete a idete deštruovať demokratické princípy na Slovensku. Nerozumiem tomu, ako musíte neznášať túto krajinu, že jej robíte takéto svinstvá a takéto zlo. Ste majstrami prílepkov, skrátených legislatívnych konaní a majstrami oxymoronov. Kajúcnici musia byť bezúhonní, to je čo za hlúposť. Deštruujete túto krajinu a bohužiaľ všetko sa vám to raz vráti.

Ďakujem, kolegovia, za komentáre.
Ja, sa mi veľmi páči, čo povedal Jano Horecký, že krajina večných začiatkov. No to, to sme my, to sme presne my, vízia chýba veľakrát alebo sa tak horlivo nadchneme, ale potom, potom už veľmi nič, rezortizmus, koalično-opozičná ondulácia, niekto niečo začne, druhý to skončí, potom začne niečo nové a tak ďalej, chýbajúca kontrola a jednoducho nevieme doťahovať veci do konca. A to je naprieč všetkými rezortami, kde sa pozrieš. Takže presne si to vystihol, krajina večných začiatkov a neviem, čo s tým máme robiť. Každopádne treba na tom tvrdo zapracovať, lebo s týmto je problém všade.
No a, pán Pročko, takisto ďakujem za tú pripomienku. Tak celý tento, celá táto snaha, urobiť takúto zásadnú veľkú reformu, mala byť pôvodne z pobytových zariadení urobiť prirodzené prostredie, teda nasmerovať klientov, aby čo najmenej klientov bolo v pobytových zariadeniach, čo najviac bolo v prirodzenom prostredí doma a urobiť takú, také podhubie, takú záchytnú sieť, aby sme pomáhali tým ľuďom ostať čo najdlhšie v prirodzenom prostredí. Žiaľ, niekedy mám pocit, že tá reforma sa zmenila na zmenu z vysokokapacitných na nízkokapacitné zariadenia sociálnych služieb, že tá primárna, tá primárna esencia, ktorú sme chceli dosiahnuť, aby boli čo najdlhšie udržateľní v prirodzenom prostredí, sa vytratila alebo je tam len parciálna niekde zastúpená. A toto ma mrzí, toto ma úprimne mrzí, pretože že bola to príležitosť možno aj inovatívne urobiť nejaký virtuálny domov dôchodcov, urobiť niečo, čo naozaj dokáže tých ľudí udržať doma a urobiť všetko preto, aby tam ostali, lebo tam je pre nich najlepší priestor.

Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia.
Pán minister, no tak ste to dobojovali, posledný príspevok, môžte byť rád, že už asi vám nikto nič ďalej múdre nepovie. Pre mňa je to také symbolické, pretože chcem povedať, že verte alebo nie, ale na začiatku, úplne na začiatku som bol trošičku, trošičku pri tejto reforme aj ja, kedy sme si začali na ministerstve zdravotníctva pozývať ľudí z ministerstva práce, sociálnych vecí. Dovtedy vec nevídaná. To je akože na slovenské pomery neuveriteľné, že dva sektory, ktoré sú tak úzko previazané, spolu nekomunikujú. A začali sme si kresliť na taký dashboard postupne, že ako by mohlo to vyzerať a čo by sme chceli ako urobiť s tou zdravotnou starostlivosťou, sociálnou starostlivosťou, ako to prepojiť, ako to nastaviť. A tie pôvodné myšlienky boli vždy viazané na jednu vec, nieže liať peniaze do betónu, nieže robiť nízkokapacitné zariadenia sociálnych služieb, udržať čo najdlhšie osoby v prirodzenom prostredí, doma. Udržať osoby v prirodzenom prostredí, doma - toto mal byť absolútny prioritný cieľ.
A dáte mi možno za pravdu, že od tohto primárneho cieľa sme sa trošku vzdialili, pretože zrazu začali blikať také svetielka, že, vau, však tú, sú, reformu, Plán obnovy, peniaze, poďme stavať. Stavitelia zrazu. V zdravotníctve? To sme stavitelia, tam je obrovský investičný deficit. V zariadeniach sociálnych služieb máme veľkokapacitné zariadenia, a niekto povedal, toto nie je dobré, poďme do nízkokapacitných. A to je čo? To je potenciál výstavby, potenciál nejakého zárobku a išli sme do toho. Super, staviame. O desať rokov z toho budú byty, ako som spomínal, ja čakám ešte na vašu odpoveď, čo s tým chceme urobiť, aby to tak nebolo, ale tá pôvodná myšlienka bola úplne iná, aby boli ľudia doma, aby mohli dôstojne dožiť doma. A na to sme potrebovali aj inovácie, na to sme potrebovali úplne zmenu celej paradigmy, celú zmenu vnímania, rozmýšľania, lebo viete na čo my trpíme? Že vlastne my vymýšľame milión vecí v zdravotníctve, taká služba, hentaká služba, ďalšia služba. Niekto, vždy niekto múdry s niečím príde, vymyslí si nejaký svoj finančný model, ako sa dokáže na tej reforme nabaliť, ale nič vzájomne spolu nekomunikuje alebo máločo.
Ja som úplne v šoku, ako napríklad nefungujú mobilné hospice. Perfektná myšlienka, všetci sme hovorili, áno, mobilné hospice treba. Boli sme na začiatku tiež pri mobilných hospicoch, ale z tých 33 či 40 mobilných hospicoch je možno desať takých, ktoré reálne fungujú. Všetko ostatné je Potemkin, ale máme po reforme. My sa tešíme mopaliatívna starostlivosť, hurá, tuná všetko funguje. Ale v realite nefunguje. V realite nefunguje a ja sa obávam, že toto sa môže stať aj vám, že po tejto veľkej reforme zrazu zistíme, že niektoré veci jednoducho do seba nezapadajú a nie sú tak naviazané, ako by mali. Ja neviem, čo máme inak urobiť, lebo aj učiť sa robiť dobré reformy, dotiahnuť ich do konca, vedieť ich zimplementovať, tak aby mali naozaj potom dopad na pacienta pozitívny, nielen dopad na to, že ja si urobím nejaký do desať rokov alebo po desiatich rokoch byty. Proste my to jednoducho nejakým spôsobom nevieme. Toho sa obávam aj pri tejto reforme. A hovorím, je to také symbolické, že stál som úplne na začiatku, úplne v tých plienkach, kedy sme fakt si len niečo premýšľali. Teraz stojíme pred tým, že sa to tu v tejto snemovni pravdepodobne odhlasuje, ale ja mám naozaj obavu, aby to nedopadlo ako tie mobilné hospice, aby to nedopadlo ako tie mobilné hospice.
No a ešte posledné slová ohľadom toho, čo Andrea Turčanová, moja kolegyňa, nestihla dopovedať. Tie veci, ktoré sme vám my predkladali a, žiaľ, ten pozmeňovák neprešiel na výbore, pravdepodobne neprejde ani tuná v Národnej rade, ale ja vás napriek tomu prosím, ak nechcete podporovať opozičné návrhy, prídite s tým možno neskôr, lebo sú to dôležité a zmysluplné veci. Spolu s pani Turčanovou sme tuná dávali do tohto návrhu, aby sa znížil ten počet dní z 30 na sedem, kedy sú tolerované neobsadené lôžka. Pani Turčanová teraz, žiaľ, už nemá možnosť vystúpiť, respektíve už len vo faktickej, ale práve chcela povedať, že tuná sa robia takisto zlé veci, že v zariadeniach sociálnych služieb ak zomrie opatrovaná osoba, tak sa na túto pozíciu dostane samoplatca, 29 dní a potom sa dostane na toto lôžko, ešte sa dostanú peniaze aj od VÚC-ky, pretože je tolerovaných 30 dní, 30 dní je tolerované a voľné lôžko môže byť až do dĺžky tridsiatich dní. A my sme to chceli skrátiť na sedem, lebo vtedy sa už toho samoplatcu až tak veľmi neoplatí zobrať na sedem dní. Takže toto si myslím, že je aj v záujme efektivity verejných financií. Myslím si, že toto by mohol byť celkom fajn pozmeňovák alebo zmena.
No a vrátim sa ešte k tej veci, ktorú som začal rozprávať aj ja. Idete vytvárať pracovníkov dlhodobej starostlivosti, neviete, kde ich chcete vzdelávať, pravdepodobne budete si robiť, ako som spomínal, nejaký paralelný svet. Budete mať nejaké opäť už vytvorené, vysnívané agentúry, ktoré budú týchto pracovníkov vzdelávať, budú im robiť nejaké kurzy, ale pritom tuná máme potenciál, máme štruktúru stredných zdravotných škôl, vysokých škôl, jednoducho túto štruktúru by sme mohli využiť. A dokonca vy to aj, vy tu píšete, že od týchto zdravotníkov chcete, aby robili teraz už nie že zdravotné výkony, už ste to nazvali že úkony, hej, že také, tak sa to tak láme, že by, aby to bol taký mačkopes, že síce chceme, aby robili dávkovanie alebo podávanie tých liekov, ale aby to už tak zase nebolo, aby to nemuseli byť tí zdravotnícki pracovníci, že také to je celé, také dolámané, ale však dobre. Keď už to tak chcete, keď nechcete naozaj len dovzdelať opatrovateľky, čo si myslím, že je jednoduchšie a lepšie riešenie, no tak skúste využiť aspoň potenciál toho, čo tuná máme. Máme stredné zdravotné školy, máme vysoké školy, na týchto miestach si myslím, že je zmysluplné robiť tieto kurzy, aby to neboli zase nejaké súkromné eseročky, ktoré vyrastú ako huby po daždi a budú týchto nových pracovníkov dlhodobej starostlivosti vzdelávať.
Takže toľko odo mňa, dve minúty do konca. Pán minister, gratulujem, zvládli ste rozpravu. Snáď ste niektoré naše pripomienky si zapísali a ja pevne verím, že ich pretavíte potom aj do zmien, lebo myslím si, že v tejto snemovni a pri tejto diskusii, naozaj tá diskusia bola vecná, nikto tuná nechcel robiť lacnú politiku, ale chceli sme, aby tá sociálna oblasť sa posunula dopredu.
Ďakujem všetkým za túto diskusiu.

Jozef, mne sa páčia tvoje pragmatické vystúpenia a že to tak pragmaticky dávaš späť na zem, že koľko zdrojov budeme potrebovať na vykrytie jednak reformy, ale aj celkovo demografických zmien na Slovensku. Určite súhlasím s tým trojzložkovým financovaním aj to, čo si spomínal, že je to určitým spôsobom aj bič na ďalšie vlády, ktoré budú musieť hľadať zdroje už teraz aj na teda dorovnávanie dôchodkov, ktoré tu schválila snemovňa a teraz, samozrejme, aj táto reforma bude mať určité dopady.
Ja by som chcel len možno trochu poopraviť, myslím, že aj v dôvodovej správe bolo, že koľko platia zdravotné poisťovne v súčasnosti za ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. Tak len keď to zhruba zrátame, že máme 7 400 zazmluvnených lôžok krát 365 dní krát 12 eur na deň, tak to vychádza už teraz len plus-mínus 32 miliónov, čiže do 40 miliónov platia aktuálne zdravotné poisťovne. V zariadeniach sociálnych služieb hovoria, že je to stále málo, mali by platiť viac. O to viac je dôležité, aby sme zbierali dáta, aby sme naozaj vedeli dokladovať, že ktoré lôžka potrebujeme ešte viac finančne ohodnotiť a ktoré lôžka by prakticky možno nejakú podporu mať nemuseli, pretože ide o bežnú ošetrovateľskú starostlivosť alebo nízku potrebu zdravotnej starostlivosti, tak ako som to spomínal.
Takže ďakujem ti za tento príspevok a myslím, že bol dobrý, aj tá pripomienka, že, áno, platia zamestnanci už 16 % odvodov do zdravotnej poisťovne. Tie očakávania sú veľké, ale naozaj jedno percento do zdravotnej starostlivosti vôbec nejde. Takže to si tiež treba, treba uvedomiť, ak sú nároky na zdravotnú poisťovňu. Ako donekonečna toto nie je mlynček var, že máme nekonečné zdroje. Sú obmedzené, treba ich spravodlivo rozdeliť.