Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Takže pokračujem. Už teraz teda tú všeobecnú časť mám za sebou, takže vás tým už nebudem nejako trápiť a poďme teda konkrétne ku konkrétnym záležitostiam tohto zákona. Ešte predsa len to posledné podanie verejného ochrancu práv, tu by samozrejme si teda žiadalo povedať, že verejný ochranca práv podal podanie na Ústavný súd a, samozrejme, ani nám sa nepozdáva tá situácia, aká bola, že teda ten výnimkový režim liekov fungoval tak, že teda poisťovne rozhodovali podľa budgetu, ktorý mali o týchto výnimkách a pre niektorých pacientov v nejakom časovom slede už teda nezvýšilo, čo, samozrejme, bola veľmi-veľmi zlá situácia. Čiže to trebalo určite riešiť a sme radi, že nejaká úprava tuná nastala. Čiže nie je to už na svojvôli a nebude to teda na svojvôli zdravotných poisťovní. To je pozitívne.
A rovnako argumentoval pán verejný ochranca práv aj akýmsi výdavkovým stropom, ktorý sa teraz podľa tejto novely ruší, aj keď sú tam ďalšie potom limity, ku ktorým sa dostaneme. Čiže toto bolo podanie verejného ochrancu práv a vlastne asi spustilo aj celý dôvod, prečo sa pripravila takáto obsiahla legislatíva, čo sa týka farmako-politiky.
Dovoľte mi ešte povedať zopár pozitív, pretože ja som si ten návrh prečítal
=====

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nebol som tu celú rozpravu. Škoda, mrzí ma to, ale pokúsim sa, možno niečo budem už opakovať od kolegov, ale prejdem náš, náš postoj k tomuto návrhu zákona.
Na úvod mi dovoľte naozaj poďakovať všetkým, aj ministerstvu zdravotníctva, aj pani Čavojovej, aj pani Matejičkovej, lebo ten zápal, tá energia, boj za práva pacientov tam bol evidentný a jasný a nevidí sa to často. Takže v tomto naozaj ďakujem aj koaličným poslancom, ktorí sa takto vehementne o to zasadzovali a rovnako chcem oceniť ešte aj prácu pána Baláža, pretože asi takto si ja predstavujem, aj keď sme na iných póloch politického spektra, ale tak ako vedie výbor pre zdravotníctvo, tak si myslím, že je príkladom. A táto reforma k tomu, sa dá veľmi pekne na to poukázať, pretože volal si tam skutočne viacerých aktérov celej tejto reformy a aj my ako opozícia sme mali možnosť vystúpiť, vypočuť si ich. Takže toto naozaj chcem oceniť. Nebýva to takto často, takže ja si to cením.
Čo sa týka teraz celkovo ku obsahu daného zákona, tak na začiatok, samozrejme, treba povedať, že toto je veľmi-veľmi komplikovaná záležitosť, ktorá sa vôbec nerobí ľahko, pretože asi všetci, ktorí sa pohybujeme v tom, v tej zdravotnej politike, vieme, že tuná pracujeme s nádejou pacientov, s túžbou pacientov a ten základný naratív, ktorý v zdravotníctve, bohužiaľ, je, že naše túžby sú prakticky nekonečné, každý chce najlepšiu, najmodernejšiu, najkvalitnejšiu liečbu, chce byť najradšej niekde v Amerike, v najlepšej klinike by bol najradšej operovaný a chcel by mať úplne že super-top najlepšiu liečbu. No a na druhej strane je tu realita, realita obmedzených zdrojov. Tie zdroje sú jednoducho obmedzené a potrebujeme ich čo najspravodlivejšie rozdeliť.
No a lieková politika je toho krásnym príkladom. Nemáme a pri všetkej úcte aj po schválení tohto návrhu zákona sa nám nepodarí uspokojiť všetky potreby a túžby pacientov. To proste nie je možné, nie je to možné v bohatších krajinách, tak ako sú to krajiny, či už je to Nemecko, Holandsko, inde, a určite sa to nepodarí ani na Slovensku. Ten úmysel a zámer je, samozrejme, veľmi hodnotný a dobrý. Snaží sa dať pacientom čo najviac toho, čo máme k dispozícii, aby sme tie zdroje rozdelili spravodlivo a aby dostali čo najviac starostlivosti, aká je možná aj v tej liekovej politike, ale opäť je tu veľmi dôležité to ale. Vždy treba veľmi-veľmi citlivo uvažovať, ako a čo pustím, čo uvoľním a kde zatiahnem určitú hranicu, pretože naozaj, ako som spomínal, zdroje sú obmedzené a musíme ich spravodlivo rozdeliť.
Na začiatok ešte chcem povedať, že tá perspektíva je rôzna. Keď si pozriete celú liekovú politiku, tak podľa toho, na akého aktéra sa pozeráte, tak podľa toho môžete k tomuto zákonu pristúpiť.
Pacient? Tak ako som spomínal, pacient chce všetko, v ideálnom prípade to najlepšie, najkvalitnejšie, najmodernejšie, zadarmo a hneď. To je prirodzená vlastnosť. Každý má svoju osobnú tragédiu, ak je niekto ťažko chorý, tak samozrejmé, že chce pre seba alebo pre svojho blízkeho to najlepšie, čo je dostupné. Je to prirodzené. Lekár?
Lekár chce liečiť podľa najlepších poznatkov vedy a možno bol práve na najnovšom kongrese, zistil, že tam je nejaká super moderná terapia, ktorá zabrala u nejakej skupiny pacientov a jednoducho chce ju priniesť aj na Slovensko a chce byť známy. Možno si chce tam urobiť ešte nejakú docentúru na tom a tak ďalej. Čiže má, samozrejme, záujem prioritne pre pacienta, ale sú tam aj ďalšie záujmy, ktoré môže mať lekár.
Poisťovňa? Poisťovňa má zdroje, tie zdroje sú obmedzené, ona chce ušetriť prirodzene, nechce ísť do krachu. To znamená, snaží sa nejakým spôsobom vybalansovať tie túžby lekárov, tie túžby pacientov na zdroje, ktoré má k dispozícii.
A farma-firma? Samozrejme, každá farma-firma chce zarobiť. To je úplne prirodzené. Chce expandovať na trhu a zarobiť, hej? Čiže zase sme tu v nejakom veľkom konflikte záujmov. No a nad tým všetkým by mal byť regulátor. To znamená, to je v dnešnej dobe minister a ministerstvo zdravotníctva, ktorý by mal tento nesúlad rôznych záujmov v celom tomto segmente nejakým spôsobom upratať.
Nebavíme sa o drobných, bavíme sa naozaj o dvoch miliardách, 2,1 miliardy, keď si zoberieme aj pomôcky, zoberieme si potraviny, tak hovoríme o 2,1 miliardách, ktoré sú rozdeľované na lieky, pomôcky a potraviny. No a ako vlastne ten regulátor by mal pristúpiť k tomu, aby čo najviac tých túžob pacientov vedel zabezpečiť?
Na strane pacienta rozhodne potrebujeme, aby to bol transparentný proces. Čiže aj ja som sa stretával s viacerými pacientami, ktorí ako boli nešťastní z toho, že napríklad nejaká liečba nie je hradená na Slovensku, ale oni akceptovali a rešpektovali, že ak Slovensko dáva 2-tisíc eur na hlavu a Nemecko dáva 6-tisíc eur na hlavu, tak je logické, že nemôžeme si dovoliť proste všetko tak, ako majú Nemci alebo nejaké iné krajiny. Je to úplne logické. Ale čo ich hnevá, že dokážeme na Slovensku napríklad urobiť nejaký paradox, že niekomu sa schváli liečba a potom úplne logicky očakávajú, že teda schválime aj všetkým ostatným, lebo ak jemu áno, tak prečo by môjmu príbuznému nie? Čiže toto, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli, že toto sú pravidlá, podľa pravidiel musíme postupovať a každý je podľa týchto pravidiel rovný. Toto je úloha, ktorú od nás očakávajú pacientske organizácie, aspoň dúfam, lebo ja neverím, že všetci sú tak naivní, že máme peniaze na všetko. Nemáme peniaze na všetko. V žiadnom prípade.
Komunikácia, to, čo som spomínal na začiatku, je veľmi dôležitá, aby vlastne prebiehal tento dialóg. A my sme im vysvetľovali aj ako zákonodarcovia, že snažíme sa optimalizovať zdroje, rozdeľovať ich spravodlivo, ale na všetkých a na všetko nebude.
Prizvanie k rozhodovaniu. Tu by som chcel rovnako povedať, nie byť súčasťou napríklad rozhodovacieho procesu, ale byť prizvaný ako pasívny hosť, aby videli, ako sa tieto rozhodovacie procesy dejú, ale ak by sme mali napríklad v rozhodovacej komisii na akúkoľvek molekulu, ktorá je super drahá, možno ani nie nákladovo efektívna, mali sme tam zástupcu pacientskej organizácie. On je v ťažkom konflikte záujmov. Ťažko asi bude hlasovať racionálne v prospech nejakých zdrojov pre spoločnosť. Čiže mal by mať len poradný, mal by mať poradný hlas.
Na strane lekára, opäť štandardy. Máme kopu lekárov, ktorí si myslia, že ako som spomínal, boli na nejakom kongrese, poznali, zistili, že tu je nejaká moderná nová super liečba, tak poďme do nej. Ale takýmto spôsobom toto je nezodpovedné, pretože ak prídu k pacientovi, povedia mu, že táto molekula ti zachráni život. Vieš čo, počul som to teraz na kongrese v Paríži a proste toto si musíš žiadať od poisťovne, tak je to nezodpovedné. Je to nezodpovedné, lebo ja si musím najprv stanoviť, že či toto je liek, ktorý na Slovensku máme a vôbec naňho máme. Čiže tu sa takisto musíme pozerať aj na to, aké máme štandardy. Robí odborná spoločnosť nejaké štandardy? Dáva štandardy na slovenský spôsob? Lebo samozrejme, ako som spomínal, v Nemecku sú iné zdroje ako na Slovensku. Čiže bez toho, aby sme riešili aj tento problém v rámci lekárov, tak sa nám nepodarí tento systém, aj keby bol neviem ako kvalitný zákon, vyriešiť.
Zverejňovanie konfliktu záujmov. Či už je to lekár, odborník, ktorý sa nachádza v nejakej pracovnej skupine na ministerstve zdravotníctva, musí byť jasné, v ktorej farma-firme pracoval. Musí byť jasné, aké záujmy môže bočné on mať. Toto sa tiež, bohužiaľ, na Slovensku nie vždy deje.
Cesta pacienta. Viete, môžete mať najmodernejšiu molekulu, akú chcete, ktorá bude stáť obrovské zdroje, ale pokiaľ ten pacient napríklad príde neskoro na diagnostiku alebo pokiaľ síce dostane nejakú farmakoterapiu, ale nebude sa hýbať ďalej v liečbe, lebo možno potrebuje operáciu, možno potrebuje chemoterapiu, možno potrebuje rádioterapiu, možno potrebuje nejakú starostlivosť, možno aj paliatívnu, no tak ani tá najmodernejšia, najkvalitnejšia farmakoterapia mu nepomôže. Čiže toto je, to je komplex.
Čo sa týka teda na strane poisťovní, rozpočtové pravidlá, musí tu byť nejaký budget. Možno najväčším problémom, ja to spomeniem viackrát v rámci tohto zákona, je to, že prakticky tento zákon 363 je akoby oddelený od rozpočtovej vyhlášky alebo programovej vyhlášky. Viete, my nemáme online systém, že síce vy máte tam napísané, že na kategorizované lieky máme tam, ja neviem, 90 miliónov a na lieky na výnimky 40 miliónov, ale to nie je online proces, že keď zasadne kategorizačná komisia, zakategorizuje nejaký liek, ktorý bude mať dopad 10 miliónov, to je len odhad, v prvom roku, v ďalšom bude 30 miliónov, že im to automaticky z tej rozpočtovej vyhlášky tých 10 miliónov z tých 90 uberie. Nie. Väčšinou to tak nie je. Väčšinou si to pozeráme až ex post a potom zrazu zisťujeme, jeejda, veď tak my sme prekročili rozpočet o 100, 200, 300 miliónov ďalej. Čiže toto nefunguje. Nejakým spôsobom musíme prepojiť tú tri-šesť-trojku, čo je hodnotná vec, s tým, ako vlastne, akú máme rozpočtovú zodpovednosť, čo sme si naplánovali, na čo máme.
Na strane farma-firiem takisto. Farma-firmy sú biznis, to sú podnikatelia. Samozrejme, chcú zarobiť, chcú expandovať a na to potrebujeme mať silné mechanizmy, ako sa brániť ich predstave o nejakom hospodárskom výsledku a tak ďalej. Tu je napríklad veľmi dôležité NIHO, ako jeden z prínosov, ktorý nám napríklad vie vypočítať nákladovú efektívnosť alebo či daný liek má nejakú pridanú hodnotu a tak ďalej. Čiže ako vidíte, pri všetkej úcte, a ja naozaj si vážim tú prácu, ktorú ste urobili. Pokiaľ nebude to komplexné, teda na strane lekárov, že budeme proste tlačiť na to, aby boli štandardy, tlačiť na to, aby boli správne posúvané ďalej dáta, tlačiť na to, aby odborné spoločnosti sa správali racionálne. Bez toho, ak by sme nemali silné parametre, čo sa týka NIHO, čo sa týka nejakej transparentnosti, konfliktu záujmov, tak to vôbec nemusí dopadnúť tak, ako všetci dúfame, že to pomôže veľkej skupine pacientov.
Čo sa týka tej liekovej politiky štátu. Kolegovia tu určite už spomínali, že je veľmi dôležité vedieť, za čo chceme platiť v tejto republike, čo sú pre nás tie priority, kde máme tie nenaplnené potreby. Pretože, viete, to sa môže ľahko stať, že, a poznáme to, tie srdcervúce príbehy, ktoré zapĺňajú bulvárne časopisy, ale a nielen bulvárne, ako v médiách sa prezentuje, kto nemá aký liek a teraz je tu srdcervúci plač, že proste nemáme na to, poisťovňa je zlá, nevie mi to zaplatiť. Ale keď sa pozriete, ja si pozerám veľakrát molekuly, kolegovia mi prídu, povedia: „Počúvaj, toto nechce preplatiť poisťovňa.“ Ja sa pozriem, čo hovoria Nemci, IQWiG, to je paralela z nášho NIHO, a zrazu zistím, že Nemci takúto molekulu neplatia. Jednoducho nemá pridanú hodnotu alebo nie je nákladovo efektívny a v Nemecku, v bohatom štáte, jednoducho za túto molekulu neplatia. Ale u nás nejaký lekár vzbudil falošnú nádej u pacienta, že tento liek ti zachráni život. A potom skúste s tým pacientom nejako inak pracovať. A toto ľudia si neuvedomujú. To ľudia nevidia. Oni majú vlastne informačný deficit v rámci, čo sa týka, čo sa týka lekárov, expertov. Takže toto, toto musíme my vybalansovať ako regulátor.
Tie nenaplnené potreby, ako som spomínal, my sme sa aj s pánom Balážom rozprávali, prvolíniová terapia, druholíniová terapia. Máme u všetkých ochorení molekulu, ktorá je potrebná, ktorá je nevyhnutná na prvom mieste? To je otázka, lebo nedostal som jednoznačnú odpoveď, či to tak je. Vraj takýto nejaký návrh je. Ale my musíme zabezpečiť najmä prioritne tieto veci, aby každý pacient, ktorý má nádej na vyliečenie, ktorý má nádej na zlepšenie zdravotného stavu, tak tú molekulu dostal a potom sa môžeme rozprávať o pacientoch, ktorí sú napríklad, pri všetkej úcte, premetastázovaní a my sa bavíme len o mesiacoch predĺženia ich života a kvalite ich života. Tak toto je, samozrejme, čo sa týka priority, trochu asi nižšie, pretože tie zdroje, ako som spomínal, sú obmedzené. Čiže toto, toto my nazývame tou liekovou politikou štátu, čo sú priority štátu.
Ako chceme zabezpečiť finančnú stabilitu. Tuná nikto nechce od pána ministra, že nám povie, že v roku 2029 ako zabezpečíme, alebo ako zabezpečí tých 182 miliónov, čo máte akože veľmi, veľmi podľa mňa optimistický odhad v rámci svojej doložky vplyvov. My tu len chceme jednu vec, k tomu sa dostanem. Ak prídu nové molekuly do toho systému podmienečnej kategorizácie, tak je veľmi ťažké ich dostať odtiaľ preč, pretože vy vzbudíte falošnú nádej u pacienta. Tí ľudia dostávajú určité molekuly a potom chcem vidieť toho politika, chcem vidieť toho, kto im povie: Vieš čo, ale teraz už to poisťovňa neplatí. Áno, máte tam, že dva roky tá firma musí tých pacientov doliečiť, ale je veľmi ťažké odkategorizovávať lieky, ktoré sa už raz do určitého zoznamu dostanú. Ale k tomu sa ešte dostaneme. (Vstup predsedajúceho: "Pán poslanec...")
Teda kde sú najväčšie riziká? Tie najväčšie riziká sú práve v tej finančnej udržateľnosti a to nie je, že by sme vám to zazlievali, ale to je to, že naozaj, ak otvoríte dvere dokorán, tak ich je veľmi ťažko už dostať späť. A toto už je naša spoločná zodpovednosť, lebo áno, môžem to vnímať aj tak, že dobre, budúci rok ten nábeh, všetci vieme, že v rámci liekovej politiky nábeh je tri roky. Čiže prvý rok to ani tak veľmi necítite, ale ten posledný rok, to už je kladivo. Tam proste budú obrovské náklady a pokiaľ nebudú kryté v rozpočte, tak neviem, odkiaľ na to tie peniaze zoberieme. Čiže tá rozpočtová zodpovednosť je dôležitá a my musíme na to apelovať ako zodpovední politici. Spomínal som to, poviem to ešte raz. Opakované prekračovanie rozpočtu. Darmo, že vy máte v programovej vyhláške toľko a toľko miliónov máme na kategorizované lieky. Jednoducho sa to nedodržiava, pretože to nie je online prepojené. Kategorizačná komisia kategorizuje nové lieky alebo poisťovňa schvaľuje na výnimky, ale nemá nikto tú globálnu rozpočtovú zodpovednosť, aby sme povedali: „Tu je stop, tu je limit.“ A potom sa prekračujú, a nie o pár korún, 200 – 300 miliónov a viac a toto sa vlastne týmto ani nezmení.
Čo sa týka tých inovatívnych liekov, ešte raz by som chcel povedať, že určite asi tí, ktorí sa tomu venujú, treba si povedať pravdu, že mnoho týchto inovatívnych liekov neprináša významný benefit pre pacienta. Nové inovatívne lieky, ktoré prišli na Slovensko v posledných rokoch, predĺžia život v plnom zdraví v priemere o menej ako jeden rok. O menej ako jeden rok. To znamená, my tu máme lieky, ktoré veľakrát len veľmi mierne predlžujú, predlžujú život ťažko chorým, umierajúcim pacientom a za tieto lieky platíme obrovské zdroje. Čiže tu si naozaj treba uvedomiť a veľmi zodpovedne a citlivo vyberať, aké lieky pustíme do systému kategorizácie alebo výnimiek.
Spomeniem aj tú známu štúdiu z roku 2024 v British Medical Journal, ktorá hovorí, že porovnávala lieky, ktoré prišli na trh Európskej únie v rokoch ´95 až 2020. A predstavte si, že 41 % zo všetkých liekov, ktoré prišli na trh Európskej únie, v hodnotení bolo označených ako bez preukázaného alebo nekvantifikovateľného pridaného prínosu. Predstavte si, že takmer polovica týchto liekov, ktorá prišla na trh Európskej únie, nemala pre pacientov efekt. Nemala pre pacientov efekt. Čiže veľmi opatrne treba brať to, že aký liek my budeme hradiť a ktorý už hradiť nebudeme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Ja nechcem zdržiavať, aj preto vidíte, že sa nehlásim do rozpravy, lebo ja to tiež takto vnímam. Síce to prichádza neskoro, ale predložili ste komplexný návrh, ktorý skončilo v MPK, čiže my si chceme na to počkať. Chvalabohu, ďakujeme za to. A dúfam, že tento problém už teda bude poriešený, takže asi toľko a ja sa teším na rozpravu k liekovej, k liekovému zákonu.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko k tomuto zákonu. Najprv mi dovoľte povedať pár pozitívnych vecí, ktoré si myslím, že sú zmysluplné. Jednak, že sa definuje pojem pandémia, aj keď tu chcem poznamenať, že kolega Kotlár už mi signalizoval, že možno prídu s nejakým novým návrhom, ako má pandémia vyzerať, takže na to si počkáme. Ja si myslím, že to, čo je teraz v zákone 355, je úplne definícia, ktorá je medzinárodná, medzinárodne uznaná a myslím si, že tak je správna. Tak očakávam a dúfam, že teda nedôjde ku žiadnej zmene, pán minister.
Čo sa týka toho bodu, ktorý nás zaujíma, zotavovacie podujatia, mení sa tu na minimálne teda schvaľovanie zotavovacieho podujatia. Už nebude musieť sa nahlasovať, ale bude, teda tá oznamovacia povinnosť sa vynecháva. To je v poriadku. To, čo sme sa my rozprávali a za čo som aj vďačný, že prebehli nejaké interné stretnutia, tak dúfam, dúfam, že sa to pohne ďalej vpred, že ten vykonávací predpis, tá vyhláška potom bude obsahovať aj tie námietky, námietky mládežníkov, ktorí namietali, to si pamätáte asi tých skautov a všetko, čo sme my hovorili, nebudem sa opakovať. Takže očakávame a budeme to intenzívne sledovať, či teda tá vyhláška skutočne uzrie svetlo sveta a či tam budú naozaj akceptované tie podmienky, o ktorých sme sa rozprávali. Verím, že áno.
No a čo som chcel vlastne pochváliť v druhom čítaní, ale teraz predpokladám, že teda už to chváliť nemôžem (povedané so smiechom), je, že vlastne chcete vypustiť bod 94, to, čo hovoril tu kolega Lučanský práve teraz ohľadom starostlivosti o ľudské telo. Myslím si, že bolo načase nejakým spôsobom zaregulovať túto oblasť, pretože je to také pole neorané a naozaj nie sú tam jasne oddiferencované úkony, výkony, ktoré má kto vykonávať a ja ako lekár to vnímam z toho pohľadu ochrany zdravia a vnímam to ako veľmi dôležité, aby sme jednoznačne manipuláciu s jazvami, manipuláciu s materskými znamienkami alebo výkony na očnej spojovke, sklére, rohovke, zuboch nechali odborníkom, ľuďom, ktorí sa tomu naozaj venujú a uvedomujú si, čo môže spôsobiť napríklad aplikácia nejakej látky v blízkosti alebo, nedajbože, priamo do týchto, do týchto miest kože. Takisto že bolo zadefinované v tom bode c) vykonávať činnosť, pri ktorých je porušená integrita ľudskej kože. Asi o to ide. Toto spôsobilo aj ten pozmeňujúci návrh pána Lučanského, okrem piercingu, nastreľovania náušníc, tetovania, permanentného mejkapu a keď som teda dobre pána Lučanského počúval, tak jeho argument je hlavne, že teda bude zakázaná mezoterapia, čo je mikroaplikácia rôznych látok do kože, respektíve použitie laseru bez terapeutického účinku, ale tu chcem opäť apelovať na to, že aj takéto zásahy do integrity kože môžu spôsobiť vážne zdravotné poškodenie. Čiže nemyslím si, že je správne, aby sme takýmto spôsobom kompletne vypustili tento užitočný a zmysluplný bod 94.
To, čo hovoril pán Lučanský, okrej, s tým sa dá povedzme aj diskutovať. Hovoril o tom, že teda poďme sa baviť o certifikácii, možno niektorých certifikovaných špecialistiek. Len to, čo hovorí on, je teraz niečo úplne iné. On to chce komplet celé vypustiť. On tuná nehovorí o žiadnej certifikácii, komplet vypustiť celý bod 94, čiže vrátime sa späť do toho stavu, kde sme teraz. To znamená, nie je zadefinované nič. No a s tým, samozrejme, my súhlasiť nemôžeme. Takže tu by som takisto apeloval na pána ministra, že ak teda schválite tento pozmeňovák, tak treba naozaj pracovať na tom, aby sa to potom zapracovalo.
No a potom by som chcel ešte pochváliť, pochváliť by som chcel aj niektoré body, ktoré sú v tomto, v tomto zákone, napríklad povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení vykonávať dohľad nad nozokomiálnymi nákazami. Toto je veľmi pozitívny, pozitívny bod. Dúfam, že teda to nebude len Potemkin, a že tie nahlasovania aj kontrola bude lepšia, ako je doteraz. A rovnako aj z dôvodu toho, že teraz v mnohých zdravotníckych zariadeniach dochádza ku rekonštrukčným prácam, tak si myslím, že je zmysluplné aj toto nahlasovanie, nahlasovanie odboru alebo orgánu verejného zdravotníctva, že sa tuná takáto rekonštrukčná práca vykonáva.
Mám v živej pamäti napríklad situáciu v Národnom onkologickom ústave, kde naozaj tie rekonštrukčné práce išli veľmi na úkor aj kvality zdravotnej starostlivosti v rámci, v rámci bežného chodu celej nemocnice, ale však v poriadku, len treba sa na to pripraviť a možno treba hľadať alternatívy, aby nebol narušený zdravotný proces. Nedá sa búrať, zbíjať, zvárať, neviem čo všetko a pod vami na ďalšom poschodí má prebiehať zdravotná starostlivosť, zvlášť napríklad na oddelení paliatívnej medicíny alebo niekde inde, kde naozaj je potrebný kľud. Takže toto vítam.
Takisto rovnako pozitívne hodnotím aj napríklad, že postupujete v zmysle nejakých našich medzinárodných záväzkov, definujete kontaktné miesto pre komunikáciu v rámci európskeho systému včasného varovania, že ním má byť ÚVZ. Toto sú pozitívne veci.
Čiže z môjho pohľadu je tam viacero technických zmysluplných vecí. Nerieši to celkový problém Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je takou veľkou hygienou, ktorý možno by sa mohol viac zamerať na prevenciu a budúcnosť ako a, alebo smerovanie celkovo tej preventívnej starostlivosti, ale v poriadku, aspoň tieto technické veci môžu niekde pomôcť. Takže za mňa asi takéto zhodnotenie.
Kvôli týmto drobným nedostatkom sa KDH pri tomto návrhu zdrží hlasovania.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v tlači 998 bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujme sa a hlasujme.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v tlači 997, bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujme sa, hlasujme.

Ďakujem, kolegovia, za reakcie aj za podporu. Áno, viete, to je asi najproblematickejšie, že dezinformácie sa najľahšie šíria, keď sú emočne podfarbené. Teda ľudia, keď majú strach, keď majú obavu, keď sú emočne vo veľmi vypätej situácii, tak majú najväčšiu náchylnosť uveriť rôznym dezinformáciám, pretože sa boja, majú strach a chytajú sa slamky. Ale o to väčšiu zodpovednosť majú všetci, ktorí rozumejú vede, ktorí študovali, ktorí majú zodpovednosť za to, aby ich neuvádzali do omylu, aby im vysvetľovali veci, aj veci, ktoré možno sú nepríjemné, ale hovorili im pravdu. No a pokiaľ sa to nedeje z rôznych dôvodov, pri rôznych úmysloch, tak to môže spôsobiť naozaj veľké problémy. A preto si myslím, že nie je to fér, čo vlastne sa udialo, ako sa použila táto karta povedzme covidová aj pred voľbami, ako sa argumentuje, používajú sa skutočne nevedecké argumenty na to, aby sa odstavil politický protivník. Teraz nemyslím Petra Kotlára, lebo on to naozaj asi myslí v tomto zmysle úprimne, že tak si myslí, že to je správne, čo mi, teda mne to rozum neberie, ale rozumiem, že to je proste jeho postoj, ale mnohí, mnohí, mnohí využívajú túto tému naozaj len politicky, aby im to prinieslo politické body a mohli si tu robiť iné veci a nie je to správne. Nie je to fér voči ľuďom, ktorí naozaj, ako ste spomínali všetci, viacerí, pracovali pravidelne deň a noc na tom, aby zachraňovali ľudské životy, a mňa to mrzí, lebo naozaj som videl ľudí zomierať na covid, ktorí neboli zaočkovaní, a neviem, neviem, prečo si nechávame takto motať hlavy. Je to naša spoločná zodpovednosť, preto ťa, Peter Kotlár, vyzývam, nerob to, škodíš ľuďom a škodíš spoločnosti. Možno si to neuvedomuješ, ale je to tak.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslel som, že už teda nevystúpim, ale, Peter Kotlár, si ma primäl k tomu, aby som, aby som vystúpil. Tak poďme, poďme trošku akože diskutovať. Teší ma, že teda sa nevyhýbaš takejto diskusii. Neviem, či to odcitujem správne, ale podľa, budem ti tykať, to je jedno, veď si tykáme, tak nebudem sa tuná tváriť, že si netýkame. Podľa teba si povedal, že v roku 2022 tých na JIS-kách, ktorí mali covid, áno, covid, ktorí zomreli na covid, 30 % bolo zaočkovaných proti covidu. A potom ďalej ´23 50 % ´24 60 %. No dobre. A teraz si to rozmeňme akože realita, hej? Kedy bola pandémia COVID-19? Ja som v nej fyzicky bol, takže ja ti poviem veľmi presne, že druhá vlna, prvá sa nebavme, tam bolo zopár ľudí, hej? Druhá vlna začala okolo septembra, októbra 2020 a končila niekedy okolo apríla 2021. Čiže počet infikovaných v tejto dobe bol obrovský. Bol obrovský, samozrejme aj veľké množstvo pacientov bolo na intenzívke. Mnoho na intenzívke zomrelo s covidom. Niektorí na začiatku neboli zaočkovaní, lebo očkovanie nebolo. Potom bolo očkovanie a oveľa menej bolo ľudí na intenzívke. To je jednoducho fakt. To je jednoducho fakt. Čím viac by sa dalo zaočkovať, tým by tá situácia bola lepšia. No a potom, potom bola tretia vlna. Tretia vlna, ale, prosím pekne, kedy začínala? Začínala alebo kulminovala v novembri, decembri ´21. A január, február už končila ´22. To znamená, keď ty hovoríš, ty hovoríš, že 30 % ľudí bolo zaočkovaných na covid a zomrelo na JIS-kách s covidom, ale ty nám nehovoríš o kauzálnej súvislosti, že akú toto má kauzálnu súvislosť. Po prvé, v roku 2022 už bolo oveľa, oveľa menej ľudí infikovaných covidom, oveľa menej. 2023 už boli len torzá, 2024 to už boli naozaj ojedinelé prípady. To nebola tá covidová, covidová pandémia, ktorú sme tu mali v roku 2020 a v roku 2021. Čiže potom aj tie, tie percentá vôbec nesedia. To vôbec, vôbec to nemá kauzálnu súvislosť. Nevieš ju dokázať, že jednoducho na tých JIS-kách zomierali ľudia s covidom, lebo boli očkovaní. Takto to vychádza ako pre verejnosť, keď si to povedal, že teda veď pozri, veď zomierali ľudia, ktorí boli zaočkovaní. Ale ja sa pýtam, aký variant mali daní pacienti, ktorí na covid zomreli v týchto rokoch ´22, ´23, ´24? Ako boli očkovaní? Boli plne očkovaní alebo mali len jednu dávku? Aký dlhý čas prešiel odvtedy, kedy boli očkovaní a kedy vlastne zomreli? A to najdôležitejšie, aká bola incidencia v tom čase? Aká bola incidencia v tom čase? Čiže nie sú to férové, nie sú to korektné vyjadrenia, ktoré hovoríš, ktoré spomínaš, že toľko a toto, toto má byť teraz akože bombastické vyjadrenie, že kvôli tomu tu máme situáciu, aká je. Nie je to, nie je to tak. A ja ešte raz opakujem a nedá sa povedať, a všetci, ktorí nás asi počúvajú teraz, a mali určité komplikácie z očkovania, ja som posledný, kto by povedal, že očkovanie nemá aj komplikácie. Áno, má. Áno, má, tak ako aj iné očkovania, tak ako aj každý liek, ktorý, ktorý berieš, môže mať aj komplikácie, môže mať riziká a môže v niektorých prípadoch viesť aj, bohužiaľ, k úmrtiu. Ale ešte raz opakujem, vždy je to pomer rizika a pridanej hodnoty alebo to, čo to dáva pre spoločnosť. A tie riziká výrazne, extrémne, výrazne boli nižšie ako prínos pre spoločnosť, ktorú malo očkovanie. A o tom sa musíme baviť. A ja som rád, že si tu ostal, som rád, že chceš diskutovať, ale používaj férové fakty.
Ďakujem.

Ja som úprimne rád, že pán splnomocnenec prišiel do pléna si vypočuť aj prejav pána Pročka. Nie je to asi nič príjemné počúvať na svoju adresu takéto slová, ale myslím si, že zaslúžene, pretože, kolega Kotlár, vy viete veľmi dobre, čo robíte. Toto nie je naivita, toto nie je sladká naivita, vy viete veľmi dobre, že každý jeden liek, každá jedna vakcína má určité riziká, tie riziká sa môžu prejaviť, netvárme sa, že nie. Každý jeden liek a vakcína môže spôsobiť aj vážne komplikácie, dokonca aj úmrtie, ale vždy, vždy pri každom lieku, pri každej vakcíne, vždy sa musí dávať do pomeru teda tie riziká s úžitkom. A ten úžitok pri vakcínach proti ochoreniu COVID-19 je násobne, niekoľkotisícnásobne vyšší ako riziká, ktoré boli spojené s očkovaním. A toto vy ako lekár viete. Vy viete veľmi dobre, o čom sa bavíme. A vy zneužívate vlastne tie riziká, ktoré tam sú, ale sú vždy pri každej, každej jednej látke na to, aby ste zneistili spoločnosť, aby sa nedali očkovať a počuli sme, čo to, čo to spôsobuje. Ak tá verejnosť sa nedá zaočkovať, tak znamená to potom vysoké úmrtia, videli sme to v tretej vlne. My máme dôkazy na to, že tretiu vlnu sme si prehrali práve tým, že veľká časť populácie uverila niektorým politikom, uverila dezinformátorom, nedala sa zaočkovať a jednoducho niektorí zomreli. Aj preto je dôležité toto uznesenie. Nie som naivný, asi neprejde, ale je dôležité hovoriť o vede a ďakovať vedcom, že tu sú. A jedine oceňujem, že ste prišli do tejto sály a vypočuli ste si všetko. Možno nájdete odvahu aj zareagovať.

Ďakujem, Marek, za tento materiál, ktorý si predložil na rokovanie parlamentu. No, celkovo dnešné poobedie tuná vďaka týmto návrhom sme, máme možnosť vlastne rekapitulovať, čo vlastne táto vládna koalícia v sektore zdravotníctva urobila. Rozprávali sme o zbabranom záchrankovom megatendri. No a ak si budú ľudia ďalej niečo pamätať z tohto obdobia, tak určite to bude aj Peter Kotlár, ktorého tu týmto vítam, že prišiel, asi počul, že rozprávame o ňom a o tých dezinformáciách, respektíve riziku toho, že tieto dezinformácie môžu naozaj mať závažné následky na spoločnosť, lebo to najdôležitejšie, čo pri pandémiách je, je dôvera spoločnosti vo vedcov, dôvera spoločnosti v nejaké dôkazy, silu dôkazov. Ak toto sa stratí, tak potom tá nedôvera vyústi do toho, ako správne si povedal, že sa nenechajú napríklad očkovať a potom to má priamy následok na to, že sme mali viac úmrtí v tretej vlne a naozaj je to fakt. Toto nie sú nejaké naše výmysly, toto je skutočne nespochybniteľný fakt. No a už asi nemáme ďalšie uznesenie, ale kľudne by sa ešte patrilo možno ku rozostavaným nemocniciam na Slovensku za peniaze predchádzajúcej vlády, ale tak to bude hádam iná téma. Takže, Marek, ďakujem ti za to, sme na strane vedy, sme na strane našich, sme na strane našich vedcov a snáď toto temné obdobie nejakým spôsobom prekonáme a vrátime sa späť ku medicíne založenej na dôkazoch.