Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať na tú časť, kde ste, pán Bročko, hovorili o efektivite využívania finančných zdrojov a konkrétne sa chcem zamerať na to, že u nás dlhodobo sociálna podpora, nazvem to, v marginalizovaných rómskych komunitách je financovaná výlučne z eurofondov, z tých eurofondov, ktoré teraz nám hrozí, že nám ich Európska komisia zmrazí práve kvôli tomu, ako sa správa táto vláda, táto koalícia v oblastiach spravodlivosti a ešte aj pri tých eurofondoch, ktoré teda aspoň na tento dobrý účel sa využívajú, tak sa veľmi často nevyužívajú efektívne. Práve preto, lebo sa to tak berie. A to sú nejaké peniaze, ktoré prišli tuto niekde z Bruselu, tak teda nejako sa použijú, ale z môjho pohľadu veľmi málo sa prihliada na to, aby naozaj pomohli k tomu, k čomu pomáhať majú. A konkrétne taká vec, a vy ste to tiež spomínali, hygiena. Takže povedzme si na rovinu, 21. storočie, sme krajina v Európskej únii a my tu máme možno až 10 000 ľudí, ktorí žijú bez toho, aby mali doma pitnú vodu a vôbec zdroj vody. To sú ľudia, ktorí chodia s bandaskami, aby sa mohli napiť a to sú ľudia, ktorí nemajú doma kúpeľne, lebo sa nemajú kde osprchovať. A teraz príklad z jedného konkrétneho mesta, nebudem menovať. Komunitné centrum, majú tam kúpeľne, aby tam deti mohli chodiť, alebo teda formálne, aby tam ľudia z tej rómskej osady mohli chodiť. No lenže tie sú otvorené iba doobeda, keď sú deti povinne v škole. A musel riaditeľ školy, práve preto, lebo sa pokúšal o to, aby mu chodili aj rómske aj nerómske deti spolu, prísť do toho komunitného centra im povedať, že preboha, veď to otvorte poobede, aby tie deti sa mohli po škole osprchovať.

Ďakujem za slovo a teda vyjadrím sa ešte alebo nadviažem na kolegyňu práve v tej problematike nadmerného zaraďovania detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, lebo to je ten úplne najzávažnejší spôsob segregácie alebo porušenia práva na vzdelanie dieťaťa, pretože naozaj, keď raz dieťa je zaradené do špeciálnej školy pre deti s mentálnym postihnutím, učí sa podľa úplne iných osnov a končí s iným vysvedčením. A my tu reálne sme mali a máme prípady, kedy a jednoducho predstavme si to dieťa, ktoré doma hovorí iným jazykom materinským, lebo hovorí rómsky, pochádza z generačnej chudoby a teraz príde mu test, kde teraz vymyslím si, že má spoznať krokodíla. No jednoducho jasné, že také dieťa nespozná krokodíla. To je čisto náš nejaký kultúrny výmysel, že deťom ukazujeme knižky so zvieratami, ktoré v skutočnosti žijú na úplne iných kontinentoch. A keď takéto dieťa v nejakom teste, a donedávna ešte sme ani nemali povinnú škôlku, čiže naozaj šesť- alebo sedemročné až prišlo do školy, prišlo na takýto test a nejaký psychológ povedal, že to dieťa má mentálne postihnutie, lebo tie testy nezvládalo. Tak mu úplne zmení vzdelávaciu dráhu na celý zvyšok života. A keď aj vychodí deväť rokov špeciálnej školy, tak skončí s vysvedčením, s ktorým ho ale na žiadnu inú než špeciálnu strednú nevezmú, pretože to vlastne nie je vysvedčenie, ktoré by bolo ekvivalentom vysvedčenia zo základnej školy. Čiže toto sú extrémne závažné veci a mali sme prípady detí, ktoré u nás chceli poslať do špeciálnej školy a keď sa odsťahovali do Británie, tak tam zrazu sa im darilo a zvládali bežné učivo a naučili sa po anglicky a išli na univerzitu. Že tam vidíme, že toto treba riešiť systémovo. Naozaj.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Inge Kosovej, že sa tak vytrvalo venuješ tejto téme a celkovo vzdelávaniu detí z marginalizovaných rómskych komunít, lebo naozaj si musíme priznať, že máme tu takmer 40 rokov, odkedy sme demokracia, a pre časť spoločnosti sa nám tie sociálne nožnice naozaj iba ďalej roztvárajú a vzdelávanie by mala byť tá cesta von pre tieto deti. Malo by to byť to, čo im pomôže prerušiť ten kruh chudoby, tej generačnej chudoby, do ktorej sa narodili, a malo by ich vytiahnuť. A to, čo sa nám ale práve naopak deje, je, že nám pribúdajú školy, ktoré navštevujú už iba deti z marginalizovaných rómskych komunít. Pravidelne navštevujem školy, kde učiteľka mi povedzme hovorí: „Ja som do tejto školy chodila pred 20 rokmi a vtedy to bola zmiešaná škola. A dneska už je to škola, ktorú navštevujú iba rómske deti z chudoby.“ Vieme teda, aj kolegyňa Kosová to spomenula, že na jeseň boli prijaté niektoré zmeny v školskom zákone. Ja si dovolím povedať, že málokto v tejto krajine a dokonca aj málokto v tomto pléne vie, čo vlastne bolo odhlasované a aké zmeny v školských obvodoch nastanú, až na to, že je to celé nastavené tak, že to nastane až v budúcom volebnom období. Je tam množstvo implementačných nejasností a naozaj treba povedať, že minister Drucker sa nikdy nepostavil a tieto veci nevysvetlil. Jednoducho niekde to tam v tom zákone bolo spomenuté. Možno to niečo posunie k lepšiemu, uvidíme, ale je to s odloženou účinnosťou a nikde nebolo jasne vysvetlené, aký to bude mať dopad na obce, aký to bude mať dopad na školy, aké budú tie procesy, ako budú fungovať tie tzv. dedičné obvody, keďže niektoré obvody sa nemusia hneď meniť. A posledná poznámka, stále to riešime z eurofondov v čase, keď nám hrozí, že nám tie eurofondy oni zmrazia.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V súlade s rokovacím poriadkom som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh poslankyne Národnej rady Ingrid Kosovej a Beaty Jurík na prijatie uznesenia tlač 1158. A na môj návrh výbor hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe. Z celkového počtu 14 poslancov výboru bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci, šiesti poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch teda neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnú na potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. Ďakujem, pani poslankyňa. Uzavriete

S rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Sprezentujme sa, hlasujme. Niekedy tam

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyniam Natálie Žang Kosovej, že predkladajú tento návrh a aj otvárajú tým pádom veľmi dôležitú tému. Ja túto tému vnímam predovšetkým ako matka dvoch synov, ktorí športujú, ktorí vystriedali viaceré športové kluby, kde teraz začíname staršieho syna púšťať na sústredenia a naozaj potrebujeme mať absolútnu dôveru k jeho trénerom a trénerkám, že tam bude v bezpečí. Obzvlášť ešte ten šport je v niečom, ide ešte ďalej ako tá škola, práve v tom, že zahŕňa často sústredenia, že zahŕňa veľmi vypäté situácie, že po športe deti idú do sprchy a tak ďalej. To musí byť absolútne bezpečné prostredie. Jednoducho áno, chceme, aby deti a mladí ľudia športovali. Je to dobré pre duševné zdravie, fyzické zdravie. Chceme mať športovcov na vrcholovej úrovni, ale ten základ toho je, aby sa tam cítili bezpečne a aby sa naozaj mohli rozvíjať v tom športe a nebolo to miesto, kde sú vystavovaní či už šikane, či už obťažovaniu alebo teda, ešte horšie, nejakým nejakým násilným prejavom. A žiaľ, máme na Slovensku, a to nielen na Slovensku, ale v minulosti, myslím si, že celkovo bolo oveľa viac takého pokrytectva v tom, že o týchto veciach sa nehovorí. A podľa mňa práve aj o tom by malo už byť 21. storočie, že nezatvárajme si predtým oči. Pomenujme tie problémy. Radšej investujme do prevencie. Dávajme si pozor na to, aby sme takýmto veciam predchádzali a aby sa nikto nebál ozvať, keď sa niečo zlé stane. Lebo to najhoršie je, keď ani nemajú zakývať isté deti. Čiže veľmi podporujem, majme bezpečné prostredie v športe. Ďakujem.

Slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1090. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z mojich oprávnení, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pričom za gestorský výbor navrhujem školský výbor, čiže výbor pre vzdelávanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem aj za doplnenie od kolegu Prostredníka. K tej licenčnej zmluve, no, viete, keby sme to všetko nechali na zmluvu, tak by sme nepotrebovali zákon. Jednoducho, áno, keď sa dve strany v dobrej vôli na niečom dohodnú, tak si to ošetria zmluvou, ale ten zákon stanovuje nejaký základný rámec. A hovoríte, že teda nebol zámer nejakým spôsobom do tohto zasahovať, podľa mojich informácií ale ten zákon do toho zasahuje. A keď nedôjde k dohode v rámci licenčnej zmluvy, tak sa vlastne dostáva tá škola do rozporu s tým, že sa mení autorské právo aj vo vzťahu k aj učebným materiálom, aj ďalším, ako som spomínal, či sú to nejaké vnútorné dokumenty, či sú to propagačné materiály a tak ďalej. Myslím si, že aj vzhľadom na krátkosť toho legislatívneho procesu pri príprave toho zákona, aspoň tá verejná časť bola veľmi krátka, je nevyhnutné toto ešte rozanalyzovať, ale naozaj podľa informácií, ktoré priamo prichádzajú z tých vysokých škôl, tak im to spôsobí problémy. A tak ako sa teraz opravuje tá časť ohľadom počítačových programov, tak som presvedčená, že je nevyhnutné prehodnotiť ešte aj niektoré tie ďalšie časti. A teda rada budem aj účastná nejakých diskusií alebo teda som zvedavá, že v akom znení to potom príde na ten ďalší školský výbor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som teda veľmi dúfala, že sa do ústnej prihlási aj pán alebo pani navrhovatelia, ešte stále budete mať možnosť v záverečnom slove, len v záverečnom slove my už na vás nemôžeme reagovať, čiže trochu ma mrzí, že tým to končí. Ešte máte možnosť na mňa dať faktickú, aby tam bola aspoň nejaká reakcia, alebo teda sa dočkáme tých odpovedí až v tom záverečnom slove. Ja ešte raz (reakcia z pléna) no ale už aj tak končí rozprava, tak to už je jedno, či budú mimo poradia alebo nie, ale už to bude bez reakcie.
V každom prípade teda už som raz vystupovala k tomuto zákonu, ale bolo to o trištvrte na osem večer v dosť časovom tlaku, čiže ešte raz by som aj v nadväznosti na kolegu rada zdôraznila dve veci, ktoré považujeme za kľúčové v tejto novele. Netýkajú sa priamo vysokoškolského zákona, ale v tejto novele. Prvá je teda aj pomerne medializovaná časť, ktorá sa týka hodnotenia projektov v APVV. Áno, je pravda, že nerušíte úplne zahraničných hodnotiteľov, ale zavádzate možnosť, aby malé granty boli hodnotené iba domácimi hodnotiteľmi. Teraz je zvykom, že aj menšie granty sú hodnotené aj zahraničnými hodnotiteľmi. Otázka je, prečo? Aký problém podľa vás to teraz rieši? Zatiaľ jediné, čo som neoficiálne začula, je, že ten problém je nedostatok zahraničných hodnotiteľov alebo nejaká administratívna náročnosť zohnať tých zahraničných hodnotiteľov, no ale to sú dve hodnoty. Jedna vec je administratívna náročnosť pre APVV a druhá otázka je transparentnosť a odbornosť pri prideľovaní verejných financií. Čiže máme tu dve hodnoty, ktoré treba vyvažovať. Zatiaľ sme nepočuli, žiaľ sme nepočuli, ani v dôvodovej správe sme sa nedočítali žiadneho argumentu, ktorý by jasne poukazoval na to, prečo by sa mali obmedzovať v nejakej miere zahraniční hodnotitelia. Zároveň tu teda odznelo, že pravdepodobne sa táto časť bude aj pod tlakom verejnosti meniť. Ja sa na to teším. Tiež by som bola rada, ak už máte nejakú predstavu, ako sa bude meniť, aby to odznelo možno už aj tu, aby sa o tom dalo diskutovať aj medzi schôdzami, pretože v opačnom prípade uvidíme tú zmenu potom zase až keď príde na školský výbor. Čiže to je taká prvá moja výzva a otázka, prečo sa toto mení a akým spôsobom to má zlepšiť súčasnú situáciu.
A druhá otázka a výzva na predkladateľov sa týka autorského zákona. Už som tu spomenula to stručne aj minule, áno, autorské práva boli naposledy menené narýchlo a prílepkom k novému vysokoškolskému zákonu na jeseň. Teraz sa čaká na tú účinnosť. V tejto novele opravujete prvú vec, ktorá teda pravdepodobne sa ukázala byť v rozpore s právom Európskej únie, čiže upravujete tú časť, ktorá sa týka počítačových programov. Na základe spätnej väzby, ktorú dostávame aj od vysokých škôl, je tam toho oveľa viac, čo by bolo treba opraviť. A vysoké školy už teraz sa ozývajú, že s tým budú mať veľké problémy, ak by to bez ďalšej zmeny nadobudlo účinnosť. Konkrétne sa to týka všetkého, čo robia zamestnanci, všetci zamestnanci vysokých škôl. Ja si pamätám, keď ten autorský zákon tu vtedy ako prílepok narýchlo prišiel, kolegyňa Jaurová už vtedy upozorňovala, že a to niekto na mediálnom oddelení vysokej školy, kto píše facebookové statusy na sociálne siete, zrazu bude mať autorské práva vo vzťahu k tomu svojmu facebookovému statusu? No teraz, vtedy sme ani nemali čas to dôkladne analyzovať, lebo tak rýchlo išiel ten legislatívny proces, teraz sa presne s týmto vysoké školy ozývajú, že zrazu zamestnanec bude mať autorské právo napríklad na interné dokumenty školy, že niekto bude, ja neviem, tvoriť smernicu školy alebo nejaký interný dokument a zrazu zamestnanec právneho oddelenia vysokej školy povie, že ale ja mám na toto autorské právo. A ja keď odídem pracovať niekde inde, tak ja si to autorské právo odnesiem so sebou. Ako prepáčte, to je dosť absurdné. Plus teda vzniká veľká, zložitá otázka, čo sa týka učebných materiálov. Máme vysokoškolských pedagógov, neviem, pedagóg dostane, že bude učiť povinný predmet, neviem, úvod do dejín, niekde na histórii, pripraví si skriptá, jednoducho je to povinný predmet, ktorý bude aj štátnicová otázka a tak ďalej, na ktorý nadväzujú ďalší vyučujúci. A teraz keď ten zamestnanec po pár rokoch odíde, tak povie, že ja mám na toto autorské práva, ja si to všetko odnášam so sebou? Je to v poriadku, nie je to v poriadku? Myslím si, že toto si vyžaduje oveľa dôkladnejšiu diskusiu než to, že to bolo prijaté prílepkom. Myslím si, že je treba oveľa viac premyslieť, ktoré veci teda naozaj majú byť autorské právo zamestnancov. A teraz, prepáčte, facebookové statusy to naozaj byť nemajú, ani smernice. A čo teda má byť, akoby na čo má mať autorské právo tá univerzita. Lebo tiež si treba uvedomiť, že veď tí zamestnanci sú platení za svoj pracovný čas, to znamená, že oni keď vytvoria veci vo svojom pracovnom čase, tak tá univerzita už raz zaplatila za to, aby to dostali. Keď potom niekto bude chcieť tie skriptá, aby o tri roky neskôr sa pripravovali štátnicové otázky, tak asi si ten zamestnanec, alebo ten bývalý zamestnanec, ak tam už nepracuje, nebude môcť povedať, že ale ešte mi zaplaťte duplicitne, keď budete chcieť použiť moje, moje podklady na štátnicové otázky. Jedno tuto prichádza množstvo nových praktických problémov, ktoré neboli dostatočne ošetrené na začiatku legislatívneho procesu, lebo to išlo rýchlo prílepkom, teraz sa opravuje iba malá časť z nich, ale naozaj si myslím, že je nevyhnutné a máme už iba jednu schôdzu do teda septembra, do účinnosti 1. septembra a je možné ešte práve cez pozmeňovák do tohto zákona to zmeniť, ja teda tiež vzhľadom na to, že sa snažím nejako aj pripomínať tú dôležitosť legislatívneho procesu, nie som nadšená z toho, že sa tak zásadná vec má meniť iba pozmeňovákom, ale teraz už asi lepšia možnosť nie je.
Čiže naozaj by som chcela vyzvať aj vás ako predkladateľov, možno aj nás ako školský výbor, aj verejnosť, aj vysoké školy, aby sa teraz využil ten mesiac do ďalšej schôdze na čo najširšiu diskusiu o tom, ako to prípadne ešte opraviť, aby to tým vysokým školám v konečnom dôsledku pomohlo a nie ešte viac ublížilo. A teda budem veľmi rada, ak aspoň v tom záverečnom slove, aj keď už nebudeme môcť reagovať, ak sa dočkáme ešte niektorých odpovedí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak teším sa, že sme sa dočkali aj pokračovania tejto rozpravy, aj sa teda veľmi teším, že máme posilnenú školskú úderku, nazvem to, a čoskoro aj školský výbor novým kolegom z KDH.
Ja by som sa rada zamerala aspoň v tej faktickej teraz na ten prvý bod, ktorý spomínal pán kolega, lebo teda aj vo verejnom priestore nám rezonuje tá téma zmien v hodnotení projektov APVV. A ja by som teda bola veľmi rada, ja by som teda rada vyzvala predkladateľov, teraz o chvíľu bude ústna rozprava, či by ste sa mohli zapojiť a teda povedať nám váš pohľad, lebo treba uznať, že tá dôvodová správa je naozaj veľmi málo výpovedná v tejto veci. A mňa by teda skutočne zaujímalo, že čo bola tá motivácia, prečo meníte tie pravidlá. A ja chápem, že hovoríte, že áno, zahraniční hodnotitelia naďalej v nejakej miere budú, hlavne pri tých veľkých projektoch, ale teda pri tých menších podľa vás tých hodnotiteľov netreba. Prečo ich podľa vás netreba? Čo vôbec vás viedlo k tejto zmene? Je to naozaj iba nejaká praktická vec, kde si teda APVV nevie zohnať tých hodnotiteľov? Alebo že čo je tam ten skutočný problém? Lebo my hovoríme tie obavy, tie obavy sú zníženie transparentnosti, tie obavy sú to, že naozaj v tom domácom prostredí nie je toľko odborníkov, ktorí by to vedeli nezávisle, nezávislo od svojich vlastných osobných a pracovných vzťahov ohodnotiť, že to znižuje internacionalizáciu. Toto všetko sú naše obavy. Pokiaľ ste presvedčení, že napriek tomu to má význam, tak naozaj by som bola veľmi rada, keby ste ako predkladatelia túto zmenu riadne zdôvodnili.
Ďakujem.