Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím v rámci rozpravy o záverečnom účte ku kapitole školstvo, keďže sa samozrejme školstvu venujem dlhodobo. A chcela by som na úvod zarámovať alebo zdôrazniť to, že v školstve naozaj záleží na každom eure a že tie výdavky do školstva sú, keď sú dobre efektívne využité, naozaj aj investíciou do budúcnosti našej krajiny. Lebo tam sa rozhoduje o tom, akých vzdelaných budeme mať ľudí o 15 rokov, o 20 rokov, akí poslanci a poslankyne budú aj tuto v pléne sedieť v ďalšej generácii. A o tom, či na jednej strane vieme aj deti, ktoré možno zo začiatku sa trápia v škole, či im vieme pomôcť a naozaj im dať také vzdelanie, aby jedného dňa vedeli prispievať do štátneho rozpočtu. Alebo napríklad naopak, či nám tí najšikovnejší odídu a budú celý zvyšok života platiť dane niekde v zahraničí namiesto toho, aby žili tu na Slovensku. Rozpočet školstva v tom roku 25 mal niečo cez 5 miliardy € 5,4 miliardy €, z toho takmer 3 miliardy vlastne štát rovno presúva cez zriaďovateľov, teda cez samosprávy do regionálneho školstva a teda gro tých výdavkov na školstvo vieme, že tvoria platy učiteľov a preto sa aj ako prvej téme budem venovať práve práve platom učiteľov. Voľajme to táto vláda, môžeme ju nazvať aj vláda pekných sľubov, lebo teda sľúbili sme si lacné potraviny a sľúbili sme si lacný benzín a rovnako ste učiteľom sľúbili priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa každoročne budú zvyšovať ich mzdy. To nebol nejaký tlak z opozície. Toto ste tu všetci poslanci a poslankyne koalície schválili v rámci programového vyhlásenia vlády a predtým to schválil každý minister a ministerka na vláde. To bolo na jeseň 23. Tesne predtým sa prvýkrát, teda tesne predtým sa naposledy zvyšovali platy k 1. septembru 2023, čo ešte teda zaviedla tá predošlá vláda. Potom ste im sľúbili ku koncu roku 23, že každý rok sa im budú zvyšovať mzdy vzhľadom na to, že stúpa inflácia, vzhľadom na to, že máme dlhodobý investičný dlh do školstva a do ľudí, ktorí v tom školstve pracujú. Všetci pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, lenže zarábajú menej, výrazne menej ako iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia v krajine a práve preto je potrebné aj zatraktívniť tú prácu v školstve, pritiahnuť tam tých najlepších a s tým samozrejme súvisia platy učiteľov. Čiže toto sa udialo na konci roku 23. Sľúbili sme si a prišiel rok 24, kedy žiaden nárast tých tarifných platov nenastal. Prišli vtedy jednorazové príspevky a my sme to aj tu, aj ja si presne pamätám, ako som to tu vtedy kritizovala, že tie jednorazové príspevky za prvé nedávajú žiadnu istotu, za druhé sa neodzrkadľujú v tých tabuľkách, čiže keď potom príde ďalšie zvýšenie, ktoré sa počíta na percentá, tak vlastne tieto jednorazové príspevky v tejto bode, hlavne regionálne príspevky, tým učiteľom nijako nepomôžu. Lebo už sa v tom ďalšom zvýšení neodzrkadlia. Prišiel rok 24. Ku koncu roku 24 už bola situácia taká vážna, že hrozil učiteľský štrajk a hrozilo, že potom ako sme tu mali mesiace zavreté školy kvôli covidu, že sa školy znovu zavrú, lebo učitelia pôjdu štrajkovať. Vtedy, až vtedy začali intenzívne rokovania medzi ministrom Druckerom a odborármi. Pozdravujem vtedajšieho predsedu školských odborov pána Ondeka, ktorý nedávno odišiel zo svojej funkcie a podarilo sa teda vyrokovať, že aspoň v tom 25. vláda konečne dodrží svoj sľub, aj to až od septembra 25. Vtedy vlastne nastalo 7 % zvýšenie po dvoch rokoch a potom ďalšie zvyšovanie, dokopy 7 %, bolo v januári 26. No, odvtedy je zase ticho. A zase čakáme na rozpočet 27 a nevieme, aj včera som mala tú otázku na pána ministra v hodine otázok, ale nedostala som sa na rad, ani tu nebol pán minister, že aká bude tá situácia s platmi v 27. Ale čo sa dozvedáme je, čo vláda plánuje na rok 28. A teda minister Drucker na konci svojho mandátu, na konci volebného obdobia, prišiel s tým, že teda sľúbi učiteľom tzv. automat alebo teda nejaké predvídateľné pravidelné zvyšovanie platov a rovno to hádže na ďalšiu vládu. Tak v prvom rade, toto je obrovský populizmus. Toto je nezodpovedný vstup k rozpočtu, lebo práve takéto zásadné zmeny ako platový automat ste mali ideálne prijímať na začiatku volebného obdobia. Mali ste štyri roky na to, aby ste to vyrokovali, aby ste to nastavili a aby sa to zaviedlo. To, že to zavádzate v tom medzivládnom období, dá sa povedať na konci vášho vládneho obdobia, kedy už idete ten finančný záväzok hodiť na tú ďalšiu vládu, to je obrovský populizmus. A teraz, my v princípe podporujeme pravidelné a predvídateľné zvyšovanie platov učiteľov. Aj my sme to sami mali v našom volebnom programe. To, čo je problém, je, že na jednej strane idete tento záväzok hodiť už na ďalšiu vládu. Populisticky ste sa tomu vyhli počas vašej vlády a idete to hodiť na ďalšie volebné obdobie, ale zároveň tu zanecháte totálne rozvrátené verejné financie. Viete, keby ste zanechali nejak v zmysluplnom stave tú štátnu kasu a do toho by prišiel tento záväzok, tak samozrejme je to oveľa lepšia kombinácia a vieme povedať, že áno, platy učiteľov sú najdôležitejšie alebo teda školstvo je jedna z najdôležitejších investícií do budúcnosti krajiny a platy učiteľov sú investícia do kvality školstva. Do toho, aby sme tam pritiahli dobrých ľudí. Do toho, aby nám mladí učitelia po pár rokoch, keď si uvedomia, že si chcú založiť rodinu a nemajú si za čo zobrať hypotéku, aby si to mohli dovoliť. Čiže áno, treba slušne zaplatiť učiteľov, lenže vy idete tento záväzok hádzať na ďalšiu vládu, pričom nám zanecháte totálne rozvrátené verejné financie. A to je ten problém, o ktorom tu samozrejme detailnejšie hovoril kolega Štefan Kišš, ktorý ako ekonóm tomu ešte hlbšie rozumie, ale všetci to vidíme. Všetci to vidíme, ako táto vláda nedokázala šetriť na sebe, rozhadzuje ďalej, či už na svoje vlastné platy, či už na populistické sľuby. Ale ten dlh, ktorým zadlžujeme práve tie ďalšie generácie, ten sa stále zvyšuje. A ja môžem povedať, že áno, Ministerstvo školstva je na tom v tomto smere o niečo lepšie ako napríklad Ministerstvo kultúry, o ktorom hovorila kolegyňa Jarolínová. Ale rovnako platí aj tu, že predovšetkým mala vláda šetriť na sebe a minister Drucker rovnako ako všetci ostatní ministri si veľmi rád zvýšil svoj vlastný plat na dvojnásobok. Rovnako tu platí, už tu bolo spomenuté, že táto vláda má rekordný počet štátnych tajomníkov. Tak na školstve kedysi bývali traja štátni tajomníci. Na regionálne školstvo, na vysoké a na šport. Šport odišiel, postavili ste za neviem koľko 100 miliónov úplne samostatné nové ministerstvo, pretože bolo treba uspokojiť politické ambície Rudolfa Huliaka. Čiže vyhodili ste peniaze na nové ministerstvo. Šport ste oddelili, ale aj tak máme stále na školstve troch štátnych tajomníkov. A nielen to, ešte máme aj splnomocnenca pre regionálne školstvo, pretože jediný, kto tam tomu rozumel skutočne a makal na regionálnom školstve, niekdajší štátny tajomník Slavomír Partila, keď bolo potrebné dať politickú trafiku pánovi Krišandovi zo SNS a on sa musel stať štátnym tajomníkom, tak sme tu prijímali nový zákon, aby teda minister mohol mať svojho splnomocnenca, aby pán Partila ďalej robil svoju robotu už teda s nejakým iným titulom na menovke. V konečnom dôsledku je to plytvanie verejnými zdrojmi. Je to rozhadzovanie tých peňazí, kde by sme naozaj mali strážiť každé euro hlavne na tých peniazoch na štátnu správu, hlavne na výdavkoch na politikov, na politické trafiky. Nie. Tam sa rozhadzuje a potom nám tie peniaze chýbajú inde. Zoberieme si, aký bizarný dopad niekedy tie rozhodnutia, ktoré tu boli pod rúškom konsolidácie, mali aj na školstvo. A ja spomeniem toto zbabrané rušenie štátnych sviatkov. Veď to je úplne Kocúrkovo. To je naozaj úplne, že Pán Boh by to neurobil lepšie, že na jednej strane ste teda zrušili tieto, že 8. mája a 15. septembra už nie je deň pracovného pokoja, čiže to, čo aj deti boli zvyknuté, že majú prázdniny, aj rodičia, aj všetci, nie, zrazu sa malo chodiť do škôl, malo sa chodiť do práce, ale keď zamestnanci prišli do práce, tak musel zamestnávateľ im platiť nadčasy, ako keby zrazu bola škola otvorená v nedeľu. Veď to je úplne absurdné. A teraz zúfalí riaditelia pred 8. májom nevedeli, čo majú robiť, pretože mali na výber dve zo zlých možností. Aj minister Drucker im odkázal: „Máte dve možnosti, no len obe sú zlé.“ Buď teda zavreli školy a nahnevali rodičov za to, že rodičia museli ísť do práce, ale zrazu im deti zostali doma, čiže niektorí napríklad si brali OČR-ky, zase výdavok zo Sociálnej poisťovne, alebo teda nechali školy otvorené a museli učiteľom platiť príplatky. To boli na niektorých školách tisíce eur, pričom tie školy naozaj obracajú každé euro. A tuto ste ich vrhli do úplne nezmyselnej, úplne zbytočnej komplikovanej situácie. Tak takto vyzeralo to vládnutie a tá konsolidácia v podobe tejto vlády. A ako spomenul poslanec Kišš, v konečnom dôsledku sa na tom rušení sviatkov aj z týchto dôvodov samozrejme vybralo oveľa menej peňazí, ako sa malo. Ďalšie, teda dusenie ekonomiky, transakčná daň, odchod investorov, zvyšovanie zadĺženia. Ja nejdem do detailov. Naozaj to tu už bolo dosť dobre popísané kolegami, ktorí sú ekonómovia. Ale aj tak by som chcela poukázať na to, že áno, tešíme sa, že sa pán minister zapojil faktickou poznámkou a čo sme si vypočuli. Výhovorky na pána Ódora. Akože naozaj po vyše troch rokoch vášho vládnutia sa idete stále ešte vyhovárať na úradníckeho ministra, ktorý tu bol niekoľko, teda premiéra, ktorý tu bol niekoľko mesiacov a ani nemal väčšinu v parlamente, naozaj je to smiešne. Akože deti v školách učíme, aby sa nevyhovárali, aby preberali zodpovednosť za svoje činy, tak aspoň keď už tu chcete, pán minister, obhajovať tie kroky, ktoré ste robili, keď si za tým stojíte, tak hovorte o tom, čo ste urobili, prípadne neurobili. Ale po vyše troch rokoch sa vyhovárať na Ódora, to už je naozaj smiešne. Čiže otázka znie, keď nám v takomto stave zanechávate verejné financie, o to ťažšie bude potom nájsť peniaze na ten Urobili, prípadne neurobili, ale po vyše troch rokoch sa vyhovárať na Odora, to už je naozaj smiešne. Čiže otázka znie, keď nám v takomto stave zanechávate verejné financie, o to ťažšie bude potom nájsť peniaze na ten automat pre učiteľov. A preto to považujeme za tak populistické, že idete na konci volebného obdobia prijímať niečo, čo sa patrilo prijať na začiatku volebného obdobia. Popri platoch učiteľov sa ešte na chvíľu povenujem európskym zdrojom, ktoré teda tvoria veľkú časť výdavkov rezortu školstva. Nie je to, je to asi 440 miliónov €? Či, že? Je to, je to asi menej ako 10 % v tom rozpočte, ale dôležité je, že práve toto sú tie peniaze, z ktorých dlhodobo v školstve dokážeme zafinancovať niečo, čo ide nad rámec tých bežných výdavkov. Ako som spomenula, to gro v rozpočte ide na platy učiteľov, na platy iných zamestnancov v rezorte a potom aj štátnych, teda zamestnancov v štátnej správe. Ale keď potrebujeme v školstve niečo navyše, tak už roky fungujeme tak, že to v podstate kompenzujeme z európskych zdrojov. Ktokoľvek z vás, kedy cestuje po Slovensku, takmer na každej škole máme také tie tabule „zrekonštruované zo zdrojov Európskej únie“. A vďaka Bohu, že v tomto môžeme čerpať tie zdroje z Európskej únie a taktiež by som bola rada, keby táto vláda nejako nehazardovala práve s dôverou našich zahraničných partnerov, pretože si musíme pripomenúť, že sme čistí beneficieri, čistí prijímatelia tých výhod z Európskej únie aj v tejto oblasti. Čiže som veľmi vďačná aj za rezort školstva, že je možné aspoň niektoré investičné projekty robiť práve z európskych zdrojov. No. Práve preto je však také dôležité pozerať na efektivitu toho, ako tie európske zdroje využívame. A tu by som sa teda rada pristavila pri niektorých výdavkoch z plánu obnovy, ktorý teda intenzívne sa realizoval práve v tom 25. a teraz ešte na začiatku roka 26 nám končil, teda do augusta. Prvé, a to sme tu opakovane kritizovali ministra Druckera za jeho prístup k e-prihláškam. Áno, všetci sme radi za digitalizáciu. Áno, také základné veci ako prihlasovanie detí sa má udiať na niekoľko klikov. Problém je v tom, že systém prihlášok sa spustil neskoro. Eventuálne bol pripravovaný neskoro. Nebol tým pádom poriadne testovaný. Bol testovaný na niekoľkých materských školách. Následne sa rovno spustil pre všetky stredné školy. A dodnes sme nevideli nejakú detailnú analýzu, či bolo nutné budovať úplne nový systém a tým vytvárať ďalšiu zákazku pre „ditech“. Keď tu už máme jeden systém, ktorý využívajú prakticky všetky školy, službu EduPage, čo všetci rodičia, ak máte školopovinné deti, tak ju asi poznáte. Pre mňa je to jedna z najčastejších notifikácií na mobile. A je to, áno, je to súkromný produkt, ktorý si školy platia. Ale malo si ministerstvo sadnúť s majiteľmi. A mali by sme ako verejnosť vidieť detailnú analýzu, či vôbec bolo nutné za 10 miliónov vytvárať nový systém, keď to isté, tú istú službu už dovtedy realizoval EduPage len bez tej centralizovanosti zo strany štátu. Čiže vytvorili sme systém, ktorý bol drahý. Vytvorili sme systém, ktorý v prvom roku nefungoval a ja dookola budem vyčítať ministrovi Druckerovi, ako podceňoval tie skúsenosti ľudí v teréne. Tu naozaj na každej základnej škole, kde odchádzali tie prihlášky, a na strednej škole, kde prichádzali tie prihlášky, množstvo učiteľov a riaditeľov desiatky hodín nadčasov trávili tým, že bolo treba tam opravovať chyby, že to tam zle pridalo kódy, že to zle uvádzalo krajinu, že bolo treba aj tak manuálne kontrolovať tie známky, ktoré nakoniec sa aj tak ťahali zo systému EduPage a minister im z tlačoviek odkazoval, že všetko funguje výborne. No nie, nefungovalo to výborne. V konečnom dôsledku to boli zase tí zamestnanci, tí podfinancovaní zamestnanci v školstve, ktorí ten systém zachraňovali. A stále visí veľký otáznik nad tým, či boli vôbec tieto peniaze z európskych zdrojov efektívne využité. A teda minimálne veľmi dúfam, že v tomto druhom roku, kedy veď zase už teraz stále pôjdeme cez systém e-prihlášok, že tie chyby, ktoré tam boli, naozaj budú opravené, že to bude fungovať. Dokonca niektoré veci sa v zákone menia, lebo sa ukázalo, že nebolo to dobre nastavené. S tými prioritizáciami pre študentov pri výbere stredných škôl, čiže niektoré veci budeme práve budúci týždeň tuto v školskom zákone opravovať. Čiže naozaj verím tomu, že už sa tie detské chyby toho systému opravia, ale to, aký chaos to spôsobilo v tom prvom roku, to ide plne na plecia ministra Druckera. A druhý projekt, kde teda ešte mám viacej nielen otáznikov, ale aj výkričníkov, o efektívnom využívaní európskych zdrojov, sú vzdelávacie videá pre učiteľov. Je to projekt, ktorý minister podpísal v úplne posledný deň plánu obnovy 31. augusta, kedy rámcovo zazmluvnil takmer 18 miliónov € na hotové videá a videokurzy pre učiteľov. A teda, s prepáčením, všetku podporu učiteľom doprajem, ale toto nie je efektívne vynakladanie zdrojov. Nehovoriac o tom, že tam máme otázniky o osobnom prepojení, že vieme, že s firmou Agensoft, ktorá v konečnom dôsledku bude čiastočne prijímateľom tých peňazí, aj keď sú iba subdodávateľ, že tam sú aj teda minimálne dobré vzťahy s ľuďmi v strane HLAS, a taktiež upozorňujem na to, že firma Agensoft už má jednu rámcovú zmluvu stále platnú s ministerstvom zase na informačný systém WIKI a tuto sa nakúpili ďalšie licencie. To sú v krátkom dôsledku tie najdrahšie predané videá pre učiteľov v histórii Slovenska, keď ministerstvo plošne nakúpilo obrovskú, akože masovú licenciu pre tieto videá. Čiže áno, veď učitelia si povedia, prečo nie. Veď oni potrebujú školenie absolvovať, tak niektorým sa to hodí, že si to iba doma vyklikajú. Ale v konečnom dôsledku toto nie je efektívne vynakladanie zdrojov na vzdelávanie učiteľov. A ja aktuálne čakám na odpoveď na infožiadosť, ktorú som posielala na ministerstvo, kde sa dopytujem ďalšie detaily a určite sa tomu ešte budem venovať. Spomenula by som ešte, a tiež to súvisí aj s tými eurofondami, ale aj s platmi v školstve, počet pozícií podporných profesií v školstve. Bavíme sa o asistentoch, školských psychológoch, pozíciách v poradniach. To sú zase špeciálni pedagógovia, logopédi, liečební pedagógovia a ďalší. Práve predvčerom sme tu mali veľkú, a ďakujem za to, že bohatú diskusiu o podporných opatreniach v školstve a ja to znovu zopakujem, že my potrebujeme také školstvo, kde vieme zabezpečiť podporu každému jednému dieťaťu. Tieto pozície dlhoročne, dlhoročne boli na Slovensku platené z eurofondov. Vlastne za posledné tri roky, za, čo to je ešte za poslednej vlády, ešte keď som aj ja robila na ministerstve, sme postupne pripravili plán toho, ako sa budú preklápať tie pozície z eurofondov do štátneho rozpočtu. Práve v tom roku 25, ku ktorému sa vzťahuje tento záverečný účet, ešte veľká časť tých pozícií išla z národného projektu POP 3. V záverečnom účte 26 už uvidíme, ako boli preklopení do štátneho rozpočtu. No. Ale musíme si na rovinu povedať, že tých pozícií je stále málo a potrebovali by sme viacej, či už asistentov, či už psychológov, či už špeciálnych pedagógov. A ja viem, že verejné financie nie sú bezodná studňa a musíme aj pri uvažovaní nad týmito pozíciami uvažovať racionálne a mať pripravené tie rozpočty, že samozrejme by sme si priali asistenta do každej triedy, ale vieme, že to finančne nie je únosné, ale musíme počítať s tým, že tieto pozície potrebujeme v školstve udržať a potrebujeme, aby rozumne ich počet narastal tak, aby sme naozaj vedeli zabezpečiť čo najviac podpory. A tu sa nebavíme len o deťoch so zdravotným znevýhodnením. Tu sa bavíme napríklad aj o duševnom zdraví. Aj včera sa udiala, alebo teda tento týždeň sa udiala jedna tragédia, súvisiaca so školstvom, súvisiaca s maloletým dievčaťom. A to znamená, že keď už dôjde k nejakej tragédii, tak to znamená, že bolo niečo podcenené predtým a zároveň treba na to nadviazať krízovou intervenciou, treba mať psychológov v školách, treba spolupracovať s poradňami, duševné zdravie mladých ľudí nám klesá. Máme tu množstvo detí s úzkostnými poruchami, množstvo detí, ktoré sa boja chodiť do škôl a my potrebujeme na tých školách aj na to pripravovať učiteľov, aj mať tých odborníkov, ktorí vedia s deťmi pracovať. A spomeniem ešte poslednú tému, ktorú považujem za dôležitú a často je tak na okraji záujmu a je aj na okraji záverečnej kapitoly školstva, teda v záverečnom účte, ale úzko súvisí so všetkým, čo tu hovoríme, a to sú originálne kompetencie v školstve. Nám zostali v originálnych kompetenciách školské kluby detí, čiže družiny, základné umelecké školy, centrá voľného času a školské jedálne. To sú štyri typy školských zariadení alebo škôl, ktoré zostali v originálnych kompetenciách. A vieme, že obce sú na tom finančne zle. Vieme, že táto vláda škrtí to financovanie samospráv, čo sa ďalej prenáša aj do tých služieb do školstva. A znovu, školstvo a vôbec nejaká výchova a vzdelávanie, ako hovorí školský zákon, tá starostlivosť o mládež, to nie je iba to povinné vyučovanie, ktoré máme doobeda. To je aj rozvoj talentov. To sú aj krúžky. To je aj zmysluplne trávený čas, keď vyučovanie skončí. Niekedy to sú tie kľúčové veci, ktoré rozhodnú o osude dieťaťa. Či mohlo chodiť na základnú umeleckú školu a napríklad, ak malo výtvarný talent, tak možno, keď ho niekto včas podchytil, tak jedného dňa z neho bude naozaj profesionálny maliar a bude sa môcť realizovať v tom, čo je dobrý a možno ho nebudú tlačiť na to, aby robil ekonómiu len za to, že mu išla matematika. Čiže to rozvíjanie talentov, ten priestor na kvalitné budovanie kamarátstva aj po škole, na to, aby sa deti a mládež mali kde stretávať, to nám do veľkej miery dodnes zabezpečujú obce. A súvisí to celkovo so štátnym rozpočtom, pretože my musíme aj tie politiky štátne robiť tak, aby tie obce a mestá to mali z čoho financovať. Ďakujem.