Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci, dovoľte mi sa vyjadriť k už štvrtej vlne konsolidácie, ktorú do parlamentu predkladá pán minister v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, že v podstate za pár hodín, alebo za pár dní možno, prejdeme opatrenia, ktoré sa dotknú občanov vo výške 2,7 miliardy eur, a s ktorými nesúhlasí ani odborná verejnosť. Nesúhlasia s nimi ani odbory, nesúhlasia s nimi ani zamestnávatelia, nesúhlasia s nimi ani profesné organizácie, ktoré nemali v zásade akúkoľvek možnosť tieto opatrenia pripomienkovať, diskutovať, alebo sa rozprávať o nich napríklad na hospodárskej a sociálnej rade, alebo počas medzirezortného pripomienkového konania.
Preto považujem za aroganciu voči občanom, špeciálne voči pracujúcim občanom, ktorí celú túto konsolidáciu zaplatia, to považujem od pána ministra Kamenického za veľmi neúctivé a arogantné. Dovoľte mi teraz povedať o samotnej konsolidácii a začnem výrokmi niektorých predstaviteľov vlády, členov vládnej koalície. My sme mali minulý týždeň tlačovú konferenciu k úplne inej téme a pred nami vystupoval pán minister Huliak, pán minister cestovného ruchu a športu.
A pán minister okrem iného povedal, oboril sa teda na novinárov a povedal, že či si vôbec novinári vedia predstaviť, čo taký minister potrebuje. Že on si musí platiť stravu a strava je drahá. Musí si platiť hotel počas výjazdových rokovaní vlády. Hotely sú drahé, všetko zdraželo. A musí aj v niečom chodiť oblečený, potrebuje vraj oblek. A dokonca dodal, že predsa si nemyslia novinári, že si bude oblek kupovať v Poľsku. Toto bolo vystúpenie pána ministra Huliaka. Ja som s hrôzou a s údivom počúvala, ako minister vládnej koalície v podstate hovorí, že všetko zdraželo, to je prvá vec, lebo povedal: "nemôžem, teda musím si kupovať stravu, potrebujem paušálne náhrady, zvýšené na trojnásobok, lebo strava je drahá, potrebujem si platiť hotel a potrebujem si kupovať obleky, lebo predsa si nebudem kupovať obleky v Poľsku". A toto pokladám za absolútnu aroganciu voči občanom.
Keď minister, ktorý si obšľahom zvýšil plat, pretože za normálnych okolností tie platy ministrov sú zmrazené a museli by ich schvaľovať cez ústavný zákon, museli by sme sa na tom zhodnúť, všetci tu v pléne, 90 ľudí, že si môžu zvýšiť plat, tak oni si ich zvýšili v podstate na rokovaní vlády a zvýšili si trojnásobne paušálne náhrady. A potom sa ten minister postaví pred občanom a povie im, drahá strava, ja tie paušálne náhrady potrebujem, potrebujem si platiť hotely a musím sa aj do niečoho obliecť, lebo predsa si nebudem obleky kupovať v Poľsku. Mne bolo tých ľudí strašne ľúto, pretože, pýtam sa, občan nemusí jesť? On nemá drahú stravu? On nemá drahé potraviny? Má. Dokonca stále dražejú, dokonca sú drahšie a rýchlejšie dražejú ako v ostatných krajinách v Eurozóne. Najrýchlejšie na Slovensku dražejú. Občan nepotrebuje bývať? Nepotrebuje mať dôstojné bývanie? Potrebuje. A dokonca sme v situácii, kedy nehnuteľnosti u nás na Slovensku sú takmer najmenej dostupné zo všetkých krajín Európskej únie. Nehnuteľnosti v Košiciach, alebo v Bratislave, či Banskej Bystrici sú jedny z najdrahších. Občan SR si musí na ne sporiť násobne dlhšie ako občan talianska. V Ríme si na ne musí sporiť o polovicu menej ako v Bratislave, Košiciach alebo Banskej Bystrici. A pýtam sa, a občan sa nepotrebuje obliecť? Občan si nepotrebuje kúpiť oblek? Ale potrebuje. Však aj občania chodia do práce. Aj občania musia pracovať. Aj občania musia platiť dane. Aj občania platia všetky tieto výdavky, o ktorých tu hovoríme na mimoriadnych výboroch. Že sa kupujú tryskáče, osobné papalášské tryskáče, že sa kupujú limuzíny. Teraz pred pár dňami bol nákup ďalších dvoch limuzín Mercedesov.Že sa kupujú... Že pani Šimkovičová chce iné auto ako má. A to všetko platí občan.
A minister Huliak sa postavi pred tým občanom a povie, milí občania, ja potrebujem tie paušálne náhrady, lebo je drahá strava, takže musím si kupovať drahú stravu. Potrebujem niekde bývať a potrebujem si kúpiť oblek, ktorý si ja nemienim kupovať v Poľsku. To pokladám za absolútnu aroganciu.
Áno, pán minister možno má pravdu v tom, pán minister financií, že hovorí paušálne náhrady ministrov, to je kvapka v mori. Ale viete, politika je aj o symboloch. Politika je aj o symboloch.
Keď chcete už štvrtýkrát zdrať občanov a živnostníkov, ľudí práce, ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, keď ich chcete zdrať z kože, keď chcete, aby platili rodičia vyššie dane za sušienky, za džemy, za sladené nápoje, keď chcete, aby živnostníci platili viac peňazí do štátnej kasy, keď chcete, aby zamestnanci platili vyššie odvody, tak prvá základná slušnosť je solidarita s nimi. A tú solidaritu ukážete tak, to sa obraciam k pánom ministrom, že si nezvýšite paušálne náhrady trojnásobne, že sa nepostaví minister vládnej koalície a oborí sa na novinárov, že však čo si myslíte, ja mám všetko, je drahé, stravu si musím kupovať, oblek, potrebujem nový, nebudem si ju kupovať v Poľsku. Politika je aj o symboloch.
To znamená, že keď chcete zdrať občanov z kože, prvá základná slušnosť je, aby aj ministri sa na tom podieľali. A čo ma najviac hnevá na tejto konsolidácii je to, že pán minister Kamenický tu síce predstavil konsolidáciu, ale len prvú časť konsolidácie, kedy celé to bremeno je na pleciach ľudí práce. Ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty.
Ale keď sa ho novinári pýtali, pán minister, keď sa vás pýtali, ako mienite konsolidovať na strane štátu, tak ste povedali, že budú vám posielať nejaké tabuľky, ale nikto o tom viac, žiadne detaily my nemáme k týmto, akože tabuľkám alebo šetrenie na strane ministerstiev nemáme. Ale máme informácie v centrálnom registri zmlúv, že ďalšie dva Mercedesy kúpené za 174 tisíc eur, máme informácie, že zbytočne vyhadzované peniaze a žiadne úspory na strane ministerstiev absolútne nie sú prezentované. A vy nám tu dávate do parlamentu návrh v skrátenom legislatívnom konaní, kde chcete, aby sa za pár dní rozhodlo o tom, ako zderiete ľudí z kože.
Bez toho, aby ste vy povedali, kde vy na strane štátu musíte šetriť. Teraz sa dôležitým...
