Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.9.2024 o 10:52 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

13.9.2024 11:15 - 11:15 hod.

Zora Jaurová
(vymazať rámček)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2024 11:15 - 11:30 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
No, ja vlastne len by som chcela odpovedať pánovi Michelkovi, že ja chápem, že 60 dní je lepších ako 30, ale prečo 60? My sa vás to stále pýtame, že povedzte nám nejaký príklad, že prečo 60, prečo nie 180, že či sa niekedy stalo, že štát nestihol odkúpiť tú pamiatku alebo že koľko pamiatok vôbec štát odkúpil. Odkúpil vôbec nejaké? Že čo tu vlastne riešime.
A teda druhá vec je, že keď už teda to bol taký akútny problém, že bolo treba novelizovať zákon, tak prečo teraz? Prečo práve teraz potrebujeme tento zákon prijať? Sú nejaké pamiatky, ktoré štát chce odkúpiť? Že my tu naozaj nemôžme si tie zákony len tak vymýšľať.
A drobná poznámka na tému Fondu na podporu umenia, no, nech ste tam nominovali kohokoľvek, ten fond nefunguje. To je proste fakt. Ten fond nefunguje, nevie sa zísť správna rada, nevie schváliť výzvy. A či už sú tí ľudia experti, alebo nie, to asi nie je úplne toto vhodná platforma, ale nefunguje. Proste fond nefunguje, hej? To je dôsledok vašej, vašej novely.
A áno, ďakujem, pán poslanec Dostál. Ja vlastne mám to podobne ako vy, že človek by mal oceniť to, že aj my sa tu tak kolektívne učíme, že sa tak nejak zlepšujeme, že sa vlastne učíme na vlastných chybách, a ja to naozaj oceňujem, úprimne, bez irónie to hovorím, že je tu nejaký posun, len otázka je, že za akú cenu a čo všetko sme medzitým zničili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2024 10:54 - 11:04 hod.

Zora Jaurová
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2024 10:52 - 10:54 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegyňa, kolegovia. K tomuto zákonu, ktorý tu teraz prerokovávame, vlastne padlo veľmi veľa argumentov a poznámok v prvom čítaní. A je to jeden z tej série zákonov, ktoré poslanci SNS podali ešte vo februári tohto roka a ktoré sa týkali vlastne všetkých zásadných inštitúcií a oblastí kultúry. Už vtedy bolo jasné, že tie zákony sú v podstate legislatívny podvod, pretože to boli zákony, ktoré riešili, či už fondy, alebo ochranu pamiatkovej starostlivosti, ale pritom poslanci tam menili len nejaké úplne drobné nezmyselné veci na začiatku, pričom neboli predkladatelia ani schopní vysvetliť, prečo to robia. A my sme tu mali niekoľkomesačné komplikované diskusie práve v zákonoch o Fonde na podporu umenie a o Audiovizuálnom fonde, kde presne túto prax poslanci použili, kde v druhom čítaní prišli zásadné pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony úplne radikálne zmenili. V niektorých prípadoch prišli tesne pred hlasovaním a zmenili úplne fundamentálne kultúrne politiky na Slovensku.
Ja podotýkam iba pre záznam a pre budúcnosť, že tie dva zákony, o ktorých je reč, zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, ktoré sa takýmto škandalóznym spôsobom novelizovali, tak obidve tie inštitúcie momentálne vďaka týmto novelám sú paralyzované. Fond na podporu umenia neudeľuje dotácie, pretože novela zákona rozšírila radu o veľmi veľa nominantov pani ministerky kultúry, ktorých tam ani nevie nominovať a tých, ktorých nominovala, nechodia na zasadanie rady a rada nie je uznášaniaschopná, a tým pádom nevie schváliť dotačné výzvy, a tým pádom tento fond nefunguje. Koľko mesiacov sme na to upozorňovali tu z tohto miesta? No nech sa páči, pán Michelko, ja som vám povedala, že keď do 15. septembra bude výzva, vás pozývam na večeru. Tak moji kolegovia sú vám svedkom, že ste prišli o veľmi dobrú večeru, bohužiaľ.
A to isté je Audiovizuálny fond. Tam, našťastie, tá rada je uznášaniaschopná, ale ministerka mala do 15. augusta nominovať ďalších štyroch členov. Tu sa všetci hádzali o zem, že to tam musí byť v tom zákone. Aký máme dátum? 13. septembra, nenominovala tých členov. Tak ja sa pýtam, že okrem toho, že to sme si tu už veľa povedali o tom, aká škandalózna prax toto je pri prijímaní zákonov, že na čo toto bolo dobré.
Ale teda vrátim sa k tomuto zákonu o pamiatkovej starostlivosti. Ja, samozrejme, oceňujem teda, že pán Michelko náhle hovorí, že takáto prax už sa nebude diať. Škoda, že až teraz, lebo ako som práve ilustrovala, mohli sme si ušetriť veľmi veľa vlastne devastačných krokov v oblasti kultúry, ale teda neskoro, ale predsa, oceňujem, že ste pochopili, že to je proste cesta do legislatívneho aj morálneho pekla, takto schvaľovať zákony. No len problém teraz je, že keď sme už upustili od tejto zlej praxe, tak my máme dneska na stole zákon, ktorý nedáva vôbec žiaden zmysel. Lebo vy ste ho pôvodne tam dali na to, aby ste ho potom nejako pozmeňovákmi zmenili a aby ste zmenili pamiatkovú starostlivosť a ochranu pamiatok, a teraz hovoríte, že to robiť nebudete, čo opäť oceňujem, ale my máme zákon, ktorého jediným zmyslom je, že predkupné právo štátu na pamiatku, pokiaľ nejaký súkromný majiteľ ju predáva, sa mení z 30 na 60 dní. A však okej, taká vec by mohla byť úplne legitímnym legislatívnym počinom, pokiaľ by ste vedeli vysvetliť, že, alebo ukázať nám aspoň jeden príklad, že kedy by práve z 30 na 60 dní nejakým spôsobom pomohlo štátu zachrániť nejakú pamiatku. Lenže ten váš návrh zákona neobsahuje žiadne analýzy, vy neviete vysvetliť, prečo z 30 na 60 dní je lepšie pre pamiatkovú starostlivosť. A my sme tu otázku kládli opakovane a vy na ňu opakovane neodpovedáte.
A ja to hovorím len preto, že zrátajme si tie hodiny, čas, ľudí, peniaze, aparát Národnej rady, ktorý sme minuli na to, že tento nezmyselný zákon táto Národná rada prerokúva. Lebo podľa mňa, viete, my sme tu včera strávili celý jeden deň absolútnym nezmyslom, proste odvolávaním podpredsedu Národnej rady za niečo, čo nikto tu za 12 hodín nevedel vysvetliť, a dnes tu napríklad zase prerokúvame zákon, ktorý je vlastne úplne zbytočný, hej? A podľa mňa takouto praxou naozaj dehonestujeme túto Národnú radu. Čiže ja len dávam taký návrh. Lebo ten legislatívny proces má nejaké stupne a prvé čítanie je na to, aby sa Národná rada tak nejak prediskutovala ten nápad legislatívny a uzhodla sa na tom, že či má zmysel ten zákon ďalej posunúť, či má zmysel o ňom ďalej rokovať, alebo nie. A že prečo my máme tento zákon v druhom čítaní? My sme v prvom čítaní došli na to, že to treba alebo prečo je v druhom čítaní? Že nebolo vlastne elegantnejšie to stiahnuť, zabudnúť na to a namiesto toho sa tu rozprávať o tom napríklad, aká je koncepcia ochrany pamiatok a rozvoja pamiatkového fondu tejto vlády? Lebo pani ministerka kultúry má jednu jedinú dotačnú schému na svojom ministerstve, ktorá jej tam ostala po tom, ako všetko ostatné išlo do tých fondov, ktoré tu kritizujete, a tú jednu jedinú schému od svojho nástupu nebola schopná vyhodnotiť. Včera konečne vyšli nejaké výsledky; pri tých výsledkoch je proste dôvodné podozrenie, že pani ministerka úplne zmenila rozhodnutia dotačných komisií.
My tu počúvame každý deň nejaké reči o tradičnej kultúre, o kultúrnom dedičstve, o pamiatkach a my tu nevieme vyhodnotiť jednu jedinú schému, ktorú má to ministerstvo? A ja vám poviem, prečo to nevie to ministerstvo urobiť. Lebo proste ministerstvo riadi nikým nevolený štátny úradník pán Machala, ktorý vyhodil polku zamestnancov, zvyšných zamestnancov tam proste mobbuje, vyhráža sa im a drží ich v strachu, a to ministerstvo dnes nevykonáva ani svoje základné funkcie. Tak o tomto sa, prosím vás, rozprávajme. Rozprávajme sa o tom, prečo od začiatku roku stojí oprava pamiatok na Slovensku? Prečo tie mestá, obce, tí ľudia nedostali tie peniaze? A teraz, keď sa to vyhodnotilo, v polke septembra, vy si myslíte, že oni to vedia minúť do konca roka? No nevedia. Hej? Toto sú skutočné problémy ochrany pamiatok. A ja by som bola veľmi rada, keby tu pani ministerka prišla, predstúpila pred tento parlament a povedala nám, že aká je jej koncepcia ochrany a rozvoja pamiatkového fondu. Vy ste o tom niekedy niečo počuli? Nie, ja som počula len o tom, že aká má byť slovenská kultúra. Slovenská a žiadna iná. Ale toto je skutočná slovenská kultúra. To, že si chránime pamiatky. Ale my si ich nechránime, lebo pán Machala proste nemá čas na toto.
Čiže ja navrhujem pre takú konzistentnosť a pre vôbec akože elementárnu dôstojnosť aj predkladateľov, aj strany SNS, že keď sa už neviete vlastne vysporiadať s tým, aby to ministerstvo fungovalo, tak aspoň stiahnite tento zákon a skúsme sa vrátiť na začiatok a venujme sa naozaj tomu, čo tá kultúra a hlavne tie pamiatky na Slovensku potrebujú, akým spôsobom im vieme pomôcť, akým spôsobom ich vieme opravovať, aké zákony treba ozajstné prijať, nie takéto, lebo úprimne, že za mnou chodia už voliči SNS, SMER-u a HLAS-u a pýtajú sa nás, že čo toto má znamenať. A už sa vám aj vaši vlastní budú smiať za toto, tak poďme sa rozprávať naozaj o tom, ako vieme pamiatky chrániť, a neschvaľujme tu proste zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 19:38 - 19:38 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kolíková, musím povedať, že zdieľam vašu obavu. Lebo ja keby, ja keď som počúvala tieto argumenty od pána Machalu, ako som povedala, tak tam ma to tak úplne neprekvapovalo, lebo on má všeličo zjavne popletené, ale keď ich počúvam od bývalého policajného prezidenta, tak tiež ma to napĺňa istou hrôzou.
A, pani poslankyňa Plevíková, no viete, moji kolegovia ma tu poznajú a vedia, že ja si vlastne preto musím písať tie prejavy, lebo ja keby som si ich nenapísala, ja by som hovorila veľmi dlho. Takže ja si ich píšem preto, aby som hovorila krátko a úderne, lebo inak by sa asi troška viacej triasla táto Národná rada pri mojich prejavoch.
A ja teda veľmi si vážim, že ste si vypočuli, čo som hovorila a ja pevne dúfam, že ste si to nielen vypočuli, ale že ste tomu aj porozumeli, aj ste sa nad tým zamysleli a podľa toho budete aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2024 19:07 - 19:07 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predsedajúci, konečne teda ako prvá v písomnej rozprave som sa tak o siedmej dostala na rad. Ja mám totižto pre vás zopár prekvapivých správ. Mala som tu napísané, že na ráno, ale už je to tak na večer.
Tá dobrá je, že Slovensku sa očividne mimoriadne darí, ekonomika sa nám tu rapídne zo dňa zlepšuje, kvalita zdravotnej starostlivosti citeľne stúpa, potraviny, energie a bývanie sú zo dňa na deň lacnejšie, naše školy, ich žiaci a študenti stúpajú vo svetových rebríčkoch a vedomostných indexoch, príroda a životné prostredie je čoraz čistejšie a životu priaznivejšie, naša kultúra, ktorá je, samozrejme, slovenská a žiadna iná, dobíja svetové pódiá a na Slovensko sa húfne vracajú mladí ľudia, pretože je to skvelé miesto pre vládou sľubovaný kvalitný, pokojný a bezpečný život. A keďže sa nám takto darí, tak štvrtá vláda Roberta Fica, vládna koalícia a pán premiér osobne môžu sústrediť všetku svoju drahocennú energiu na naozaj podstatné veci, odvolávanie opozičného lídra z funkcie podpredsedu parlamentu.
Dobrých správ podľa mňa nikdy nie je dosť a tak mám ešte zopár ďalších. Zdá sa mi, že morálne štandardy, kladené na členov vlády, funkcionárov parlamentu, či iných verejných funkcionárov sú dnes už natoľko vysoké, že vlastne samotná zhoda mien s politikmi môže byť dôvodom pre konflikt záujmov. Samozrejme, teda pokiaľ to nie je vo vlastnostiach dokumentov, však, pán Gašpar.
Vo vláde a v parlamente už nemáme prakticky žiadneho stíhaného či obvineného človeka, pretože sa akosi náhle zistilo, že zákony zrazu platia inak a tak sa môžeme venovať zmysluplnej diskusii o tom, koho dedo si zaslúži mať po sebe pomenovanú nadáciu alebo komplexnej problematike súčasného tanca a jeho estetických kategórií. Niekedy si naozaj pripadám ako v krásnom a neuveriteľnom sne. No to boli tie dobré správy.
Tá zlá je, že takéto Slovensko existuje zrejme len v hlave pána premiéra a jeho politických súputníkov. Robert Fico sa vo svojom štvrtom premiérskom cykle zjavne zasekol v akomsi Matrixe. Kedysi mocný a vplyvný európsky premiér, úspešný niekoľko volieb za sebou dnes očividne žije v čudnej virtuálnej realite, v ktorej je jediným problémom Slovenska opozičný líder Michal Šimečka v pozícii podpredsedu parlamentu. Namiesto vládnutia a riadenia krajiny už Robert Fico rieši len pomstu, namiesto lídra sa z neho stala už len zatrpknutá a smiešna figúrka.
Áno, milí občania Slovenska, je to naozaj tak, my tu naozaj celý deň mrháme draho zaplateným časom zákonodarcov a chodom celej mašinérie Národnej rady na to, aby sme diskutovali o tom, či Michal Šimečka, ktorý je jediný trestne nestíhaný a neobvinený podpredseda NR SR v tomto volebnom období, má ostať vo svojej funkcii. Vaše životy budú po dnešku zásadne iné. Môžete sa na to spoľahnúť.
Obávam sa ale, že ani zlé správy nechodia osamote. Zlou správou je, bohužiaľ, to, že máme premiéra, ktorý zo dňa na deň čoraz zreteľnejšie nedokáže riadiť krajinu a tak robí to posledné, čo ešte vie robiť, polarizuje a rozdeľuje spoločnosť vymyslenými problémami, aby odpútal pozornosť od toho, že Slovensko sa rozpadá. Že táto entropia je čoraz zreteľnejšia a že ju už vidia prakticky všetci a každý deň.
A ja musím povedať, že ja sledujem politickú kariéru Róberta Fica od jej začiatku a hoci som s ním väčšinu času hodnotovo nejako nesúladila a v mnohom nesúhlasila, nebolo možné mu odškriepiť politický úspech a talent.
Milé kolegyne a kolegovia, občianky a občania, ja vás nechcem strašiť, ale pozorujúc Roberta Fica roku 2024, ktorý namiesto tých veľkých politických hier rieši nezmyselné, malicherné a smiešne vykonštruované bájky o konflikte záujmov podpredsedu parlamentu, obávam sa, že tento človek už nechce a nevie vládnuť. Dnešok je určite obrovská hanba a smutný deň slovenského parlamentarizmu, aké sme tu od čias Vladimíra Mečiara nemali, ale je to predovšetkým ukážka toho, že vládna koalícia, ale aj celé Slovensko je v rukách človeka, ktorý už nechce a nevie robiť svoju prácu.
Pán premiér, vy ste právnik, takže asi rozumiete tomu, čo je konflikt záujmov, verím tomu. Naozaj ste už vo svojom pomstychtivom Matrixe ponorený tak hlboko, že meno Šimečka vás máta, nech je kdekoľvek? Ja som si robila taký výskum a možno vás poteší, že v skutočnosti nejde o až tak časté meno, pretože podľa stránky Forebears, kde si môžte pozrieť, že koľko ľudí na svete má toto meno, je na svete len niečo vyše 200 ľudí s menom Šimečka a okrem Slovenska a Čiech žijú najmä v Rakúsku, Nemecku a v Spojených štátoch. Ale pozor, stačí trocha gúglenia a hneď nájdete napríklad pani Bridget Mary Simecka, ktorá, pozor, je rodená Kennedy. Náhoda? Nemyslím. Možno by ste toto mohli pridať do svojho odôvodnenia k tomuto odvolávaniu, pán Gašpar, lebo, bohužiaľ, toto je úroveň argumentov vo vašom odôvodnení tohto odvolávania. Takéto by sa vám tam hodili. (Potlesk).
A mňa naozaj úprimne vlastne mrzí, že v tomto pléne, ktoré by sa malo zaoberať vážnymi a krajine prospešnými vecami, kde by sa malo dôstojne diskutovať o zákonoch, ktoré majú zlepšiť život na Slovensku, či hovoriť o plánoch pre lepšiu budúcnosť našich občanov, musia padať takéto trápne argumenty. Ale taká je, bohužiaľ, realita dnešného odvolávania Michala Šimečku. Nadácia, ktorá nesie meno jeho deda, je argumentom na odvolanie právoplatne zvoleného podpredsedu parlamentu. Nie je vám to trocha trápne, pán podpredseda?
Veď ani Alzheimerovu chorobu nemôžete dostať od pána Alzheimera.
Je príznačné, že všetky tieto absurdné obvinenia voči, voči Michalovi Šimečkovi prvýkrát zazneli na tlačovej konferencii ministerky Šimkovičovej a jej riadiaceho pracovníka Lukáša Machalu. Ministerka kultúry, ktorá roky šírila hoaxy v konšpiračných médiách a pán Machala, ktorý nemá ani jasno celkom v tvare Zeme, ale zároveň sa bojí toho, že túto Zem ovládnu cudzie entity z vesmíru, títo dvaja dôveryhodní ľudia prišli s bombastickými odhaleniami o predsedovi Progresívneho Slovenska vo vzťahu k Fondu na podporu umenia.
Drahí kolegovia, toto, čo som práve povedala, to nebola veta z tých fiktívnych novín, ktoré tak hnevajú úrad vlády. My na Slovensku naozaj máme ministerku kultúry, ktorá roky vysielala tie najhoršie hoaxy a falošné správy, ktorú vyhodili zo súkromnej televízie pre xenofóbiu a ktorá bežne v rozhovoroch používa napríklad výraz biela rasa a nevidí na tom nič zlé. My na Slovensku máme dokonca ministerstvo kultúry, ktoré neriadi minister, ale riadi ho nikým nevolený štátny úradník, človek, ktorý ani nie je členom či nominantom strany SNS, ktorá má politickú gesciu v tomto rezorte. Nič z toho vám nevadí, pán premiér, pán podpredseda Národnej rady? No asi nie, lebo evidentne problémom Slovenska je Šimečka.
Ďalšou zlou správou, ktorú vám tu dnes pošepkám, je práve táto. My máme, bohužiaľ, premiéra, ktorý už nedokáže riadiť vládu tak, ako to robil vo svojom prvom a druhom období. Mnohí z vás tu sedeli vtedy. Viete si predstaviť, ak si to pamätáte, že niekto ako Martina Šimkovičová by sa stal ministerkou v tých časoch? Viete si predstaviť, že by tam bola ešte desať mesiacov po svojom menovaní? V čase, keď už takmer každý občan Slovenska jasne vidí, že toto tristné duo Šimkovičová-Machala nemá ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ich deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku priam fatálny? Premiérovi Ficovi 2024 však vôbec nevadí, že sa týmto ľuďom za desať mesiacov podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre máme, a teda mnohé z toho vzniklo práve za vlád SMER-u, za vašich vlád, to je aj vaša zásluha, oni vám to ničia. Verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkový fond, erbové kultúrne inštitúcie. Každý deň, každým jedným ich krokom, každou bizarnou tlačovou konferenciou, či takmer každým verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody, prečo by ich mal premiér okamžite odvolať. Ministerku kultúry vypískali už dokonca aj v Terchovej, to vám nevadí, kolegovia z vládnej koalície? Vášmu premiérovi to zjavne teda nevadí. Lebo rieši Šimečku a granty na súčasný tanec.
Aká je to správa pre Slovensko, keď si premiér nevie poradiť s jednou ministerkou, ktorú navrhla v súčasnosti trojpercentná strana? A aká je to správa pre nás všetkých, keď ten istý premiér, ktorý v minulosti bez váhania odvolal napríklad ministra Plavčana za oveľa menšie prešľapy, nedokáže si poradiť dokonca ani s nikým nevoleným štátnym úradníkom, ktorý mu v skutočnosti riadi a ovláda celý jeden rezort?
Ja chápem, my sme si tu už na všeličo zvykli a hranice mysliteľného sa posúvajú každý deň, ale je predsa stále naozaj absurdné, aby sa pán Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, ktorého skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod ministerstva, pravidelne politicky vyjadroval na tlačových konferenciách, chodil do televíznych politických relácií, nakrúcal videá, v ktorých prezentuje politické postoje, a teda vyhráža sa tam kultúrnych pracovníkom a kultúre ako takej. Ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad, že by si štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči ministerke, strane, ktorá ju nominovala a celej vláde.
Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás? Nevadí vám, že akýsi úradníček hnaný osobnou pomstou a nenávisťou vytvára obraz o vás a škodí vám?
Pán premiér, vy si naozaj necháte skákať po hlave bežným úradníkom, ktorý, keď sme tu už pri rodinkárstve, sme sa dneska dozvedeli, že napríklad zamestnal svojho bratranca ako šéfa sekcie? Toto, čo sa tu deje, naozaj nemá obdobu a nemôže to vyhovovať ani vám. Tipujem, že ani nevyhovuje a možno práve preto, že vám to nevyhovuje, riešime dnes niečo úplne iné. Fiktívny konflikt záujmov predsedu Progresívneho Slovenska, politika, ktorý nikdy nebol vo vláde a nikdy nemal žiaden vplyv na akékoľvek rozhodovacie procesy v štáte.
Keď sme už pri dobrých a zlých správach, asi treba oceniť, že nech sú už okolnosti akékoľvek, premiér krajiny objavil, že existuje Fond na podporu umenia. Koniec koncov založil ho minister kultúry Maďarič a bol jedným z mála ozajstných moderných kultúrnych politík a reforiem v moderných slovenských dejinách. Minulý čas v tejto vete nie je náhodou, bol až donedávna, kým sa doň nepustila úderka SNS a ministerka kultúry. Pán premiér spolu s predkladateľom návrhu na odvolanie pánom Gašparom rozsiahlo rečnia už niekoľko týždňov o dotáciách z FPU a ich napojení na Michala Šimečku. Bohužiaľ, každým jedným slovom dokazujú, že nemajú ani poňatia nielen o podstate konceptu konfliktu záujmov, ale ani o fungovaní tohto fondu a spôsobe prideľovania dotácií. To im však, samozrejme, neprekáža, pretože ešte aj Fond na podporu umenia je dobrý, keď treba zničiť opozíciu. Predkladatelia návrhu dramatickým hlasom vysvetľujú, ako FPU podporil rôzne projekty, ktoré akýmisi bizarnými preškobrtkami spájajú tuto s kolegom Šimečkom.
Nuž áno, ľudia pôsobiaci v kultúrnych inštitúciách a umeleckých telesách, ktoré nezriaďuje a priamo neplatí štát, nemajú inú možnosť, ako žiadať z tohto fondu na svoju činnosť. Všetky spomínané subjekty čerpali tie dotácie za vlád SMER-u a čerpali ich aj potom, kedy opäť Progresívne Slovensko nebolo pri moci. Opäť podčiarkujem minulý čas v slove čerpali, pretože FPU síce fungoval celé roky efektívne, čoho dôkazom sú aj tie dotácie, o ktorých sa tu dnes bavíme, pretože vďaka tomu, že dobre fungoval, tak to poskytlo pánovi premiérovi a pánovi predkladateľovi materiál na výrobu tých nezmyselných obvinení. Lenže ja mám pre vás ďalšiu zlú správu, pán premiér a pán Gašpar. Po tej skvelej reforme FPU z dielne SNS, o ktorej sme tu v pléne diskutovali celé dlhé mesiace, by ste v budúcnosti mohli mať oveľa menej materiálu na výrobu takýchto kompromateriálov, a viete prečo? Pretože v súčasnosti FPU žiadne dotácie neposkytuje. A prečo neposkytuje? Pretože ste zmenili zákon a pretože ministerkini noví politickí nominanti v rade, ktorí boli jedným z najväčších problémov tej novely, sa čuduj sa svete nezúčastňujú zasadaní, a tak rada FPU nie je uznášaniaschopná. My sme na to celý čas upozorňovali, že sa to stane, a dnes sa to stalo. FPU nefunguje.
Je paralyzovaný a spolu s ním aj celá kultúra. A vy riešite čo? Vy riešite Michala Šimečku a jeho neexistujúce napojenie na tento fond.
Je zaujímavé, aké rôzne úvahy môže vyvolať odvolávanie opozičného lídra, ja som započula, že pán minister Šutaj Eštok sa napríklad zamyslel nad touto situáciou a celkom tak sebakriticky priznal, že očakával od opozičného lídra, že bude lepší ako on sám a odstúpi, čo by teda on nikdy neurobil. Ale keďže Michal Šimečka neodstúpil, ostal pán minister veľmi sklamaný, lebo mu je vlastne smutno z toho, že ani PS nie je alternatívou k ich skorumpovanej a morálne zdevastovanej vláde. Keď ponecháme stranou pomerne zásadný rozdiel medzi smiešnou a vymyslenou kauzou proti predsedovi PS a trestnými stíhaniami, ktoré sa vedú, či viedli proti predstaviteľom vládnej koalície, tento výrok ministra vnútra celkom jasne ukazuje, ako sa leniví a cynickí politici a populisti snažia získať a udržať moc. Nedokážu byť príkladom pre ľudí, ktorých vedú, a tak ich len ukľudňujú tým, že sú predsa rovnako zlí ako oni. A že aj všetci ostatní sú rovnakí a treba sa uspokojiť aj s tým málom, čo máme.
Položme si teda na záver tú zásadnú otázku, ktorá tu celý čas visí vo vzduchu. Čo bude na Slovensku lepšie, keď dnes parlament odvolá na základe vymyslených argumentov Michala Šimečku? Kam sa posunieme? Čo sa naučíme? Akému princípu sa učiní zadosť? Odpoveď nechám na vás, na tých, ktorí tu sedíte, aj na všetkých ľudí tejto krajiny.
Pán minister, pán premiér, vážení poslanci a poslankyne, mám pre vás ešte jednu poslednú dobrú správu. Nie, nie sú všetci politici rovnakí a nie sú všetci ako vy, aj keď sa o tom snažíte občanov presvedčiť. Slovensko nemusí vyzerať tak, ako vyzerá táto dnešná debata, alebo ako vyzerá desať mesiacov terajšej vlády. Slovensko nemusí živoriť v strachu z budúcnosti, ale môže hľadieť do budúcnosti s nádejou. Slovensko môže byť, alebo sa aspoň môže každý deň blížiť k tej bájnej krajine, ktorú som popisovala v úvode.
A možnože dokonca k tomu môže pomôcť aj to, keď Michal Šimečka nebude podpredseda parlamentu. Zdá sa totiž, že unaveného, vyhoreného a pomstou zaslepeného premiéra treba čo najskôr vymeniť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2024 19:07 - 19:26 hod.

Zora Jaurová
vymazať rámček
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 15:03 - 15:04 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a teda ďakujem kolegovi Dubécimu, že od dnešného rána sme tu teda prvýkrát počuli aj tie spomínané fakty a jak sledujem teraz tú rozpravu, tak zdá sa, že fakty sekajú ako britva. Ja musím povedať, že ja tu od rána sedím a ja s úžasom sledujem to, čo sa tu deje, naozaj. To je normálne že celoslovenský festival argumentačných failov, čo som tu ja zažila od rána. Ja mám pocit, že to má takú úroveň, tento festival, že, pán Gašpar, na to by ste aj nejaké dotácie mohli žiadať.
V každom prípade, ja by som chcela reagovať na to, čo kolega Dubéci hovoril o tom, že či takto máme mrhať tu časom. Pretože uvedomte si, že tu 150 dobre zaplatených zákonodarcov a obrovská inštitúcia, ktorou je Národná rada Slovenskej republiky, sa tu celý boží deň zaoberá týmito nezmyslami. Vy sa nebojíte, že tí daňoví poplatníci vám to zrátajú? Lebo oni vám to zrátajú. A oni to zrátajú aj nám, ale my za to nemôžeme. A teda nielen daňoví poplatníci, ale ja teda odkedy viem čítať, čítam bibliu. No ja vám garantujem, že keď budeme stáť všetci raz pred božím súdom, tak tento deň nám vyhodia na oči, ako sme ho zabili, ako sme ho zbytočne strávili, lebo to sa píše v biblii.
Tak prosím vás, vykupujte ten čas, ktorý máte, vykupujte ten čas na niečo užitočné a pripájam sa ku kolegovi Dubécimu, že ukončime túto frašku.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 15:10 - 15:10 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem. A ďakujem kolegom za reakcie.
No je to detektívka, že o čo vlastne v tomto zákone ide, ale ja by som sa pokúsila na tú otázku prečo odpovedať, keď to už neurobili navrhovatelia, a škoda, že tu nie je pani ministerka, ona teda očividne veľmi často nie je tam, kde by mala byť, lebo v kuloároch som počula, že sa vyjadrila, že preto sa ten zákon musí teraz prijať dnes, lebo ona už potrebuje nový zákon, lebo chce dať peniaze na nejaké filmy.
A tu sme proste pri jadre problému, lebo toto je hlboké nepochopenie toho, ako má fungovať financovanie kultúry, a hlboké nepochopenie toho, že čo je zmyslom tých verejnoprávnych fondov a čo je vôbec zmyslom celého demokratického konsenzu o financovaní kultúry. To je totižto presný opak. Nie politici majú dávať peniaze svojim filmom, svojim knihám, svojim kamarátom alebo svojmu umeniu, ktoré sa im páči. To je proste feudálny prístup, kolegovia a kolegyne, od ktorého by ste v SNS mali naozaj upustiť, lebo ani pani ministerka nie je grófka, ani vy v SNS nie ste baróni, ktorí láskavo dávajú peniaze poddaným.
V demokratickej spoločnosti, my predsa chápeme to, že umenie a kultúra sa rozvíja iba vtedy, ak jej vytvoríme čo najslobodnejšie podmienky na existenciu a tvorbu. A preto majú o financovaní kultúry rozhodovať odborníci a tieto procesy majú byť čo najviac vzdialené od politického rozhodovania. Nie vy, drahí národniari z SNS, nie vy, pani ministerka, máte dávať peniaze žobrajúcim umelcom. Vy máte vytvárať dobré podmienky pre slobodnú tvorbu, vy máte zabezpečiť dostatok verejných zdrojov, vy máte tvoriť dobré zákony, a nie ničiť fungujúce inštitúcie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.6.2024 14:48 - 14:48 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová a bolo to vidno, že aj mojim kolegom, na to ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní. Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto. V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút pred tým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom a ktorý máme v Národnej rade už od januára. O 18.31 hod. dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o 11.00 hod. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu. Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať. Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili. Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis