Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci.
Viete pán Takáč, to je také smiešne, že vy ste fakt strašne hľadali, ako len toto prepojíte na Progresívne Slovensko. A keď ste už nemali vôbec žiadne argumenty, tak ste proste vykonštruovali nejaké úplne klamlivé prepojenie na moju osobu, čo je akože naozaj smiešne a bohužiaľ tie klamstvá sa netýkajú len mňa, ale týkajú sa aj tretích subjektov, ktoré vy tu protiprávne haníte vlastne v Národnej rade a ja bohužiaľ teda musím nielen na vás, ale aj na ďalších zástupcov SMER-u kvôli tomu podať nielen trestné oznámenia, ale aj žaloby na ochranu osobnosti, lebo toto sa už naozaj vymklo spod kontroly, ale. Viete, vy ste minister, tak by ste sa nemali tu tak strápňovať v pléne Národnej rady, lebo asi tam bude ten problém aj s tou PPA-čkou, že vy tak asi nerozumiete úplne aký je rozdiel medzi účtovníctvom a vyúčtovaním grantu. To sú dve úplne rôzne veci, ktoré spolu nijak nesúvisia.
Ak takto riadite ministerstvo, tak sa nečudujem, že sú tam všetky tieto problémy.
Rovnako ako očividne nerozumiete aký je rozdiel medzi tým, keď niekto vlastní nejakú firmu a keď niekto v nejakej firme pracuje, ale tak, to už nechajme tak. Ja nemám už veľa času, ale vy hovoríte, že keby sme išli dozadu, zistili by sme horšie veci. No poďme my dozadu.
Škoda, že tu nie je pán minister Kamenický, ktorý keď bol ministrom financií v rokoch 2018 až 2020, tak NKÚ skonštatovalo, že všetky príjmy z hazardných hier sa rozdeľujú bez zmlúv, bez vyúčtovania, bez kritérií a bez hodnotení.
Čiže žiadne

... zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie či právo demontáž inštitúcií, ktoré potrebujeme v demokratickej spoločnosti na kontrolu moci. Každé rozhodnutie politika má vplyv na životy, na príležitosti, na spravodlivosť. Preto sa ma prijímať s mimoriadnou mierou zodpovednosti a s čo najširšou účasťou verejnosti. Ten ďalší dôležitý fakt pri výkone moci je ten, že výkon moci je spojený so zodpovednosťou verejnosti. V istom slova zmysle je mimoriadnou morálnou záťažou pre zvolených politikov. Filozof Paul Ricoeur povedal, že zodpovednosť znamená, ochotu znášať dôsledky, ktoré vyplývajú z našich rozhodnutí a v tom spočíva váha morálnej záťaže, ktorej si ako demokraticky zvolený politici musíme byť vedomí. Ak túto záťaž nie je niekto ochotný alebo schopný uniesť zoči voči spoločenskej kritike a kontrole, má jemu zverenú moc vrátiť späť tým, ktorí mu ju zverili. V demokratickej spoločnosti na to máme ustálené mechanizmy. Odstúpenie ministra, ministerky, v krajnom prípade odstúpenie vlády a vypísanie nových volieb. A presne to je to, čo tu teraz my všetci v mene verejnosti ako zvolení poslanci robíme. Podrobujeme vládu a jej ministrov kritike. Nastavujeme im zrkadlo, aby sami sebe a predovšetkým poslancom ako zástupcom verejnosti odpovedali na otázku, či dokázali uniesť morálnu váhu, ktorú nesú pri výkone im zverenej moci. Vidíte tu niekde tých ministrov? Nevidíte a nevideli sme ich tu počas celého času, čo o nich hovoríme. Po tretie. Politika vyžaduje racionálne rozhodnutia. Ale čistá racionalita nestačí. Historik, filozof a americký prezident v období 1. svetovej vojny Woodrov Wilson pripomína, že muž s mocou, ale bez svedomia môže zapáliť celú krajinu. Svedomie sa pre politika nesmie stať nejakým rušivým morálnym reflexom. Pre demokratické vládnutie je nevyhnutné, aby mu jeho svedomie slúžilo ako vnútorný kompas. Svedomie má politika viesť práve tam, kde mu jeho postavenie síce dáva rozsiahle právomoci, ale nie každý detail výkonu moci je možné riešiť zákonmi a verejnou kontrolu. Práve preto je úloha svedomia pri výkone politickej moci mimoriadne dôležitá. Svedomie v nás má prehovárať práve vtedy, keď naše konanie je síce legálne, ale nie je morálne správne. Neplatí tu to okrídlené a príznačné pre spôsob vládnutia na Slovensku vyhraj voľby a môžeš všetko. A to, že táto vláda sa stále viac riadi týmto zvráteným princípom znamená, že jej členom chýba svedomie. Štvrtou oblasťou, o ktorej je tu potrebné hovoriť, je to, čo znamená kritika v demokratickom usporiadaní, pretože kritika je istým spôsobom demokratickým rituálom. V demokracii má svoje zvláštne miesto kritika výkonu moci. To je kľúčová úloha politickej opozície a médií. Ten kto v demokracii vykonáva moc, musí byť pripravený čeliť kritike a zrozumiteľne bez vzťahovačnosti, bez podráždenia vysvetľovať svoje rozhodnutia a stanoviska. Kritická diskusia nie je nejaký otravný nástroj, ktorý zdržiava nositeľov moci pri dosahovaní ich politických cieľov. Kritická diskusia je krvným obehom demokracie, umožňuje jej zachovať si vnútornú silu a prežiť. Schopnosť viesť kritickú diskusiu pravidelne a vždy, keď vzniknú pochybnosti o rozhodnutiach nositeľov moci, je dôkazom toho, že politik je pripravený niesť dôsledky svojich činov. Bývalý nemecký spolkový prezident Johannes Rau to formuloval takto. Demokracia je forma štátu, ktorá z kritiky čerpá silu nie slabosť. Položili si členovia a členky vlády otázku, ako sú pripravení a schopní čeliť kritickej diskusii? No asi položili, pretože sem neprišli. Čo zostane ako stopa vo vládnutí tejto vlády? Škandalizovanie opozície, urážky kritických médií a ich redaktorov a redaktoriek a vyhýbanie sa kritickým otázkam. Takto čelí táto vláda kritike, čo jej vyplýva z povahy demokracie. Poslednou oblasťou etiky v politike, o ktorej by som tu chcela hovoriť, je to, že etika je každodenná prax politiky. Nie je to príležitostná dekorácia vtedy, keď schvaľujeme nejaké etické kódexy, ktoré sú etické aj kódexy iba podľa svojho názvu. Etika nie je ozdobou demokracie, nie je niečím, čo môžme napísať do nejakého dokumentu. Nie je to nejaký slušne znejúci úvod a potom prejdeme k reálnej politike tvrdých lakťov a nevyberaných spôsobov. Etika je v skutočnosti politika a prejavuje sa v malých často neviditeľných rozhodnutiach každodenného života, prejavuje sa v prístupe k chybám a schopnosti ich revidovať, prejavuje sa v spôsobe, akým narábame s mocou, keď nás nikto nesleduje a prejavuje sa takisto v ochote vzdať sa krátkodobej výhody v prospech dlhodobej integrity. Vidíme niečo z toho počas toho dva a pol roka čo tu sedíme? Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny za históriu James MacGregor Burns povedal, ak sa politika oddelí od etiky, stáva sa iba technikou moci. A to je presne to, čoho sme svedkami pri výkone moci touto vládou. Chladnokrvný boj o udržanie sa pri moci. Bez morálky, bez zodpovednosti, bez budúcnosti, neslušne, hrubo a vulgárne. Viete, kolegyne a kolegovia, demokracia zaiste nepotrebuje dokonalých ľudí a za toho dva a pol roka sme pochopili, že nikto z nás tu nie je dokonalý, ale potrebuje ľudí, ktorí sú pripravení zodpovedať sa za svoje rozhodnutia a postoje, ktorí sú pripravení prijať kritiku, urobiť reflexiu, a keď ich konanie neobstojí pred váhou argumentov, odísť a odovzdať moc, ktorá im bola dočasne zverená späť do rúk voličovi a to je to, prečo tu aj dnes sedíme. Toľko veľmi múdre slová môjho kolegu Ondreja Prostredníka, ktorý mi rozmýšľam, že či budem čítať ten dokument 36-stranový o pani ministerke kultúry alebo či už týmto ukončím, ale asi si ho nechám, lebo tipujem, že pani ministerka po dnešku bude mať nové meno, tá, ktorú nemožno odvolať, takže tipujem, že ešte sa tu nevidíme posledný krát, takže si ho nechám na budúce a ďakujem zatiaľ za pozornosť. (Potlesk.)

...veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícií za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom, "Novela Trestného zákona," v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry v polícii sa nevydarili. Stav boja proti korupcii je katastrofálny, nehovorím to rád, mrzí ma to, ale je jednoducho katastrofálny," koniec citátu. No a toto je, samozrejme, odkaz aj pre druhého ministra, pre ministra spravodlivosti Borisa Suska, treba tu zopakovať experiment s názvom, "Novela Trestného zákona" sa nevydaril. Trocha by sme mohli aj polemizovať s týmto vyjadrením generálneho prokurátora, lebo zase z iného uhla pohľadu, z uhla pohľadu Borisa Suska alebo vlády Roberta Fica sa očividne tento experiment obzvlášť v časti korupcia vydaril, pretože mnohí im blízki ľudia vďaka tomuto experimentu získali slobodu. Problém je, že, a tento problém tu budeme mať aj naďalej, že mnohým to pomohlo, ale komu to nepomohlo, je vlastne obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je aj naďalej obžalovaný. A my chápeme, že je z toho frustrovaný a v podstate ani neviem celkom presne, že prečo ho vynechali z tejto novelizácie. V každom prípade ten následok je, že v tomto pléne nás neustále obšťastňuje svojimi príbehmi zo spisov, ktoré by mal prezentovať na súde, a teda dúfame, že toho súdu sa čoskoro dočkáme.
Ale nadväzujúc na slová generálneho prokurátora, možno by sme si mohli zopakovať a v súvislosti s tým, prečo považujeme aj pána ministra vnútra, aj pána ministra spravodlivosti za nespôsobilých zastávať svoju pozíciu, možno by sme si mohli zopakovať ako prebiehali tie novely trestných kódexov, lebo to je tiež veľmi príznačný príbeh. Takže, mali sme prvú veľkolepú novelu trestných kódexov, ktorú pán generálny prokurátor nazval experimentom, a ktorá mala za cieľ, výlučne pomôcť korupčníkom a zlodejom. Táto novela sa prijímala v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní. Potom sme mali druhú novelu trestných kódexov, ktorá opravovala tú prvú novelu trestných kódexov v časti týkajúcej sa premlčania násilných trestných činov, čo bolo aj vďaka nášmu vytrvalému tlaku a celospoločenskej kritike tejto nehoráznej zmeny, tiež sme ju prijímali v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ani z ďaleka nebol koniec, lebo prišla tretia novela trestných kódexov, ktorá opäť opravovala prvú novelu trestných kódexov, tentokrát v časti týkajúcej sa ochrany finančných záujmov Európskej únie. To sme dokonca museli robiť na mimoriadnej schôdzi, pretože bolo treba rýchlo sanovať konflikt s právom EÚ a hrozilo nám odobratie európskych prostriedkov. Hádajte, ako sa prijímala táto novela? Áno, v skrátenom legislatívnom konaní. Potom nasledovala štvrtá novela trestných kódexov, to bola transpozícia európskej smernice, takže okej. Ale ani to nebol koniec, pretože nasledovala piata novela trestných kódexov, ktorá prišla ako štvrtá oprava prvej novely trestných kódexov, a jej cieľom bolo riešenie nárastu krádeží, ktoré ste spôsobili, už som to tu dnes spomínala. Ako inak, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ešte stále nebol koniec. K tejto piatej novele sa pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu pridala podstata, ktorá opäť, teda konečne asi bola pomocou, pánovi podpredsedovi Národnej rady Gašparovi, prostredníctvom ničenia inštitútu kajúcnikov. No, takzvaný kolaterál demič alebo vedľajší účinok tejto novely bol ten, že táto novela pomohla najhorším zločincom, vrahom a mafiánom. A ako bonus, ešte priniesla fascinujúce nové trestné činy, ktorých cieľom je cenzúra a zastrašovanie občanov a sme presvedčení o tom, že sú aj v rozpore s ústavou, a preto sme podali aj podanie na Ústavný súd. Mali sme päť noviel trestných kódexov, myslíte si, že to končí? No nie, nekončí, lebo na stole máme šiestu novelu trestných kódexov, a to je dekriminalizácia extrémistických trestných činov, lebo už sme pomohli korupčníkom, už sme pomohli podvodníkom, tak ešte teraz treba pomôcť aj neofašistom a extrémistom. Zhrnuté a podčiarknuté, minister spravodlivosti stihol za dva roky zmeniť trestnú politiku Slovenska tak, že pomohol korupčníkom, zlodejom, najhorším zločincom, vrahom, mafiánom a teraz ešte chystá pomoc extrémistom. Pre porovnanie, aj my sme predkladali novely trestných kódexov, ich cieľom bolo napríklad, pomôcť ženám zažívajúcim násilie a deťom, ktorí sú sved, ktoré sú svedkami násilia, ale tieto, myslíte, že boli schválené? Nie neboli. Koalícia týmto skupinám občanov odmieta pomôcť. A keďže, pán minister Susko sa vôbec nevenuje pomoci týmto najzraniteľnejším skupinám ľudí v spoločnosti, sa ich situácia ešte zhoršuje, toto je naozaj obludné. Viete, hneď v úvode v programovom vyhlásení vlády si vláda zadefinovala, že citujem: "Bude mať vysokú pracovnú disciplínu a využije všetky skúsenosti, ale aj ponaučenia z minulosti, aby Slovensky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ostatní občania Slovenskej republiky mohli po skončení jej mandátu konštatovať, že na Slovensku sa žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie," koniec citátu. Máte pocit, že plníte túto vec, ktorú máte v programovom vyhlásení, že keď sa tak rozprávate s ľuďmi, tak máte pocit, že toto sa deje? Lebo dáta hovoria presný opak. V oblasti domácej politiky je s prácou vlády spokojná len zhruba štvrtina opýtaných, 6 % je veľmi spokojných a 20 % skôr spokojných. Naopak, kritický postoj zaujalo až 71 % respondentov, pričom najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sú s vládou veľmi nespokojní, ktorých je 43 %. No, možno aj preto, že namiesto ich problémov sa vláda zaoberá obhajobou odsúdených fašistov, normalizáciou extrémizmu, šírením dezinformácií, ktoré už pomaly považujeme za základné ľudské právo. A toto je podľa mňa extrémne nebezpečný trend, ktorý badáme pri tejto vláde, pretože vidíme vzorec, že ľudia z okolia moci, prípadne priamo predstavitelia moci verejne rámcujú osoby spojené s extrémizmom, ako obete systému alebo obete názorovej represie. Ako príklad spomeniem veľmi známu kauzu Daniela Bombica, pri ktorej boli medializované, napríklad, vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktoré Bombica rámcovali ako obeť súdneho systému a navyše mu právnu pomoc poskytuje priamo poradca premiéra. Do toho všetkého táto vláda narába s dezinformáciami spôsobom, ktorý je pre štát toxický. Namiesto toho, aby systematicky bojovala proti dezinformáciám, ruší mechanizmy inštitucionálne, ktoré ich mali mapovať a vyhodnocovať. Jednak kompletne rozmontovali centrum boja proti hybridným hrozbám. Tí, ktorí majú mať pod kontrolou a vyhodnocovať v možnom kontexte vplyvových operácií, dezinformácie a hybridné hrozby sa naopak, stali súčasťou politického arzenálu a zároveň vidíme, že rôzne konšpiračné bludy sa preberajú do oficiálnych politických naratívov, ale čo sa čudujeme, keď ministerkou kultúry je bývalá moderátorka konšpiračnej televízie, a keď ten, kto vyšetruje pandémiu, je pán Kotlár. To je presne tá chvíľa, keď štát vlastne prestáva byť štátom a začína byť servisným centrom pre propagandu. A tento trend je podľa mňa zámerný a veľmi nebezpečný. A je to ďalší dôvod, pre ktorý by táto vláda nemala ďalej pokračovať, pretože je našou povinnosťou chrániť štátne inštitúcie pred tými, ktorí ich používajú ako štít pre seba a ako bič na ostatných. Toľko možno k ministrom vlády, ktorí, ktorí sú súčasťou celého tohto balíka odvolávaní, ale chcela by som ešte, ja som mala taký veľmi zaujímavý rozhovor počas tej dlhej noci, keď sme tu sedeli, s mojim kolegom Ondrejom Prostredníkom, ktorý tu dnes nie je, ktorý bol o etike v politike. A keďže ani kolega Prostredník nemal príležitosť o tomto pojednať v tejto rozprave, pretože tá rozprava bola uzavretá prv, než poslanci mohli sa v nej vyjadriť, tak by som možno zhrnula niekoľko poznámok k tejto zaujímavej téme od kolegu Prostredníka.
V tejto spojenej rozprave k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a tiež viacerým ministrom a ministerke, je podstatné hovoriť aj o ideáloch vládnutia v demokratickej spoločnosti. O tých ideáloch, ktoré vláda a jej ministri ignorujú a porušujú a tým vedú našu krajinu do úpadku a morálneho rozvratu. Demokracia nie je iba jedným z mnohých spôsobov riadenia veci verejných. Demokracia je zrkadlením našej ľudskej podstaty. To, ako sa správajú ľudia, ktorým bola zverená moc, je zrkadlom našej spoločnosti. Preto ako poslanci zástupcovia verejnosti, nemôžeme mlčať, keď konanie vlády a jej ministrov krivý obraz našej spoločnosti. Aristoteles nazval človeka zoon politikon, bytosť, ktorej podstata sa naplno realizuje až v spoločenstve, v konaní vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Zároveň Aristoteles varoval, že moc bez cností sa môže stať tyraniou. Preto pri výkone moci musíme hovoriť o hodnotách, ktoré majú byť súčasťou dobrého vládnutia a musíme biť na poplach, keď sa tieto hodnoty zvládnutia vytrácajú. Medzi tieto hodnoty patrí, napríklad, múdrosť, spravodlivosť, odvaha, zmysel pre zodpovednosť alebo rozvážnosť. Nie sú to žiadne abstraktné ideály, sú to presne veci, o ktorých by sme mali hovoriť v tomto pléne, a pretože, sú to úplne konkrétne požiadavky na ľudí vykonávajúcich moc. Sú to základné osobnostné predpoklady, bez ktorých sa naozaj výkon moci ľahko mení na tyraniu. Etické zodpovedné vládnutie začína rešpektovaním týchto hodnôt. Práve oni sú cestou k tomu, aby sa vládnutie nezvrhlo na bezbrehé upevňovanie vlastnej moci, na znásilňovanie demokratických pravidiel a na postupnú demontáž demokracie ako takej, ale aby výkon moci bol neustále otvorený demokratickej kontrole. Povedzme si niečo o aspektoch demokratického výkonu moci, ktoré nám chýbajú v konaní tejto vlády a ministrov, a pre ktoré dnes celú túto vládu podrobujeme kritike.
Po prvé, výkon moci je v demokracii iba dočasnou úlohou a treba na to pamätať. Možnosť vykonávať moc je vždy len dočasnou úlohou. Toto vedomie dočasnosti má byť dôležitým vnútorným kontrolným mechanizmom pre každého demokratického politika. Nebudeme tu navždy a tento obmedzený čas na výkon moci je potrebné využiť na čo najefektívnejšiu službu v spoločnosti s vedomím, že na konci volebného obdobia má vydať odpočet svojho vládnutia. Pri pohľade na kroky súčasnej vlády mám však dojem, že vedomie dočasnosti zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie, či priamo demonšta...
=====

a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za ministerku kultúry zodpovedá a je to naozaj on, ktorý ju môže kedykoľvek odvolať, ale napriek tomu ju stále drží vo funkcii.
Pán premiér Fico, táto vaše štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Tomu ľudia uverili vo voľbách a preto vás volili. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča ale neboli iba chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcie a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sa tu dialo a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné spojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A áno, ľudia, voliči po posled... najmä voliči SMER-u po posledných voľbách čakali na základe vašich sľubov pokoj a konsenzus. A čo dostali? Dostali vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník, ktorý ani nevie, aký má tvar Zem, dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť predseda parlamentu, čo sa mu zatiaľ nepodarilo, a ten tretí, ten síce chcel pokoj, ale najmä pre seba.
A my sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť tú rozpadávajúcu sa spoločnosť, ako zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale čím sa zaoberáme? Nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko, čo funguje, ďalším ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, alebo novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a nedávno aj tým dokonca, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina.
O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po vymenovaní vlády žiadalo 200-tisíc ľudí v petícii okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave by sme aj chceli, ale nemôžeme vysloviť. A medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje.
Som presvedčená, pán premiér, že jedna z vecí, ktorou naozaj fatálne škodíte celému Slovensku, ale aj svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to, čo ste im priniesli, je základná neistota o všetkom a o všetkých. A čo je ešte dôležitejšie, som presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím väčší bude vnútorný rozvrat, čím budú inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek.
Ako si inak máme vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že táto pani, ktorej meno nevyslovujeme, môže zastávať ministerský post? Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžete veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžete prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? Ako sa môžete prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý v rezorte, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky a je zreteľný na každom kroku a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu tejto vlády? Ľudia to vidia. Ľudia to vidia v tých obciach a mestách, kde žijú vo svojom každodennom živote.
Už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili, svedčí o tom, že rolu premiéra už nezvládate. Nebyť tejto spanilej jazdy dua, pani ministerka a pán Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál a nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Viete, lebo ak naozaj môže byť ministerkou tá, ktorej meno dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po osemnástich mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosti, potom je možné naozaj všetko. Je vlastne úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí, akú vaša vláda, pán premiér, robí, je práve toto podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí táto spoločnosť, spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel, to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. Pre tých, ktorí, pre také jednoduchšie vysvetlenie, čo je to ontologická istota, som si spomenula na tú pani, ktorá hovorila, že miluje Fica, tak možno k tej by som sa prihovorila.
Viete, milá pani, tie istoty, ktoré vám pán Fico kedysi sľuboval, tie vám dnes zámerne berie. A vy už si za chvíľu nebudete istá ani tým, že či to, čo ráno vyšlo, je Slnko a nie nejaký Sorosov žiarič, alebo tým, či stále ešte žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept a vlastne ani ničomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja.
Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér, v skutočnosti likvidujete tento štát, ktorý máte riadiť. Likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to, pre čo sme všetci tu. A dôsledky takéhoto jednania sú nedozerné a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Problém je, že si pílite vlastný konár, pretože keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Ale v tom výbuchu zahynieme všetci.
Viete, a skutočná kultúra totižto, kultúra a umenie nie sú wellness, ako si myslí pani ministerka. V skutočnosti sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov ľudí, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu, a keby ste naozaj tú polarizáciu chceli zmierňovať, tak ku kultúre pristupujete úplne inak.
To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu, sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, len vďaka zväčšovaniu priepasti v spoločnosti a vďaka nekonečnému zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale v tejto tragédii hráme všetci a z hodín literatúry viete, že každá antická tragédia sa končí katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je v skutočnosti len akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A určite nie ten lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale aj nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fica. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť.
Som presvedčená o tom, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť a každý, kto čítal Harryho Poterra, vie, že rázne porátanie sa s tým, koho meno nemožno vyslovovať, by malo byť iba prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Toľko možno k rezortu kultúry a k ministerke kultúry, ale, ako som povedala, keďže je toto rozprava k odvolávaniu celej vlády a keďže mnohí z mojich kolegov nemali šancu sa vyjadriť aj k iným ministrom tejto vlády, skúsila by som možno zhrnúť to, čo v tejto diskusii ešte nezaznelo. A začnem teda pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Rozprávala som sa o tom s kolegyňou Luciou Plavákovou a tu je zopár poznámok z tejto debaty.
Problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je v tom, že neurobil vlastne nič dobré a všetci sa mu smejú. Za celú tú dva a polročnú kariéru, to, v čom najviac vynikol, je najmä počet prehratých súdnych sporov a výška neustále narastajúcej sumy, ktorú bude musieť zaplatiť. Ten aktuálny účet je okolo 400-tisíc eur, len, bohužiaľ, z nich relatívne veľkú časť budú musieť zaplatiť daňové, daňoví poplatníci a niečo teda bude musieť zaplatiť aj z vlastného vrecka. Problém je, že namiesto toho, aby priniesol nejakú pozitívnu víziu rozvoja Slovenska, tak jediné, čo priniesol, je vlastne pomsta. Dokonale to demonštruje jeho pokus o likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože nakoľko tento úrad úplne v súlade so zákonom uložil ministerstvu vnútra pokutu za konanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré bolo v rozpore so zákonom, to sa mu, samozrejme, nepáčilo a rozhodol sa pomstiť a tento úrad rovno zlikvidovať. Urobil to tak, ako to urobil, v rozpore s ústavou a v rozpore s právom EÚ, ale keď ego zavelí, tak treba konať. A takto má dnes pán minister vnútra okrem všetkých svojich súdnych konaní ohľadom porušovania zákona v prípade čurillovcov, na krku aj konanie pred Ústavným súdom a infringement zo strany Európskej komisie. Myslím si, že aj toto by už stačilo na demonštráciu toho, prečo pán minister nezvláda svoju funkciu, ale to ani zďaleka nie je všetko. Za všetky ostatné veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok...
=====

.... v rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú politickí nominanti, to budú takzvané, citujem, nespochybniteľné kultúrne autority. No tak tieto nespochybniteľné kultúrne autority, ktoré dnes sedia v tej rade fondu, sú ľudia, o ktorých menách sme počuli prvýkrát, keď ich tam nominovali, a hlavne sú to ľudia, ktorí musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon tejto funkcie. Táto rada je vlastne od začiatku nekompletná, pretože pani ministerka už vlastne nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť v tej komunite a sedieť v tejto rade.
Fond na podporu umenia momentálne nefinancuje nič, žiadne kultúrne aktivity, pretože nedokázal vypísať včas výzvy na rok 2026. Tá prvá výzva bola otvorená až v decembri 2025, pričom v tom čase po tie uplynulé roky už bolo dávno vyhlásených aj vyhodnotených päť z ôsmich výziev. A v praxi to znamená, že tie výzvy prvé sa vyhodnotia najskôr v apríli a peniaze dostanú žiadatelia najskôr v auguste, takže prvých sedem-osem mesiacov tohto roka sa vlastne v kultúre nebudú diať žiadne aktivity, usporiadatelia budú rušiť mnohé letné aktivity a tak ďalej a tak ďalej. A to nie je stále všetko. Fond nedokáže dnes ani len zostaviť tie odborné komisie, ktoré mu zákon prikazuje mať, aby posudzovali projekty, pretože tí odborníci, ktorí v nich pôvodne boli, tak z nich odišli a nevedia nájsť žiadnych ozajstných odborníkov, ktorí by im chceli robiť štafáž, pretože tí odborníci nejako rozhodnú a rada potom zmení ich rozhodnutia. A čerešničkou na torte je, že keďže tá, ten fond nedokáže tých odborníkov zohnať, tak kancelária fondu zháňa členov do odborných komisií napríklad prostredníctvom facebookovej skupiny susedská obživa, kde si hľadáte pána, ktorý vám opraví kvapkajúci kohútik.
Tá novela programová štruktúra FPU, ktorú nominanti pani ministerky predstavili na tento rok, vynecháva z podpory celé široké portfólia aktivít, ktoré sa v minulosti financovali, napríklad kultúrne centrá. Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní. A vedeli by sme hovoriť o mnohých ďalších detailoch, pretože Fond na podporu umenia je v niečom najsymbolickejším príkladom zlyhávania celého rezortu, napríklad to, že pôvodného riaditeľa Fondu na podporu umenia rada odvolala za to, že dodržoval zákon, ktorý mu oni prikázali nedodržať a on teda ho dodržal, tak ho odvolali. Ten nový riaditeľ je protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to už je asi taký lajtmotív celého tohto nového vedenia rezortu, ktoré predtým tiež s kultúrnou nemalo žiaden kontakt. Pán riaditeľ, samozrejme, trvá na tom, že ten fond funguje perfektne a nedávno prišiel s takým nápadom, že bude dávať tým úspešným žiadateľom do zmlúv klauzulu o tom, že im bude zakazovať akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. A teda veľmi veľa by som mohla hovoriť o tomto fonde, ale poďme sa pozrieť napríklad, ako fungujú erbové kultúrne inštitúcie na Slovensku.
A začnime napríklad Slovenskou národnou galériou. Určite viete, že Slovenská národná galéria prešla za ostatné desaťročie veľmi zásadnou rekonštrukciou, tá budova. Bola to vlastne jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, ktorá sa na Slovensku realizovala od roku ´89, a po jej nedávnom, teda nedávnom, predtým ako ste nastúpili, otvorení sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou veľmi ambiciózny výstavný plán, stavala sa partnerom, prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. A tu treba povedať, že naozaj Slovenská národná galéria po svojej rekonštrukcii bola presne to slovenské a žiadne iné, na čo sme mohli byť naozaj hrdí.
Ako vyzerá dnes Slovenská národná galéria? Nemá ani návštevníkov, ani výstavy, denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty boli zrušené, nakoľko partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu. Svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, ako príklad môžem spomenúť nedávnu výstavu naozaj najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondaka, ktorý má svoje diela v najprestížnejších galériách po celom svete. Táto výstava pôvodne bola plánovaná v Slovenskej národnej galérii, dnes je inštalovaná v Prahe, pretože Roman Ondak odmietol vystavovať v Slovenskej národnej galérii.
Samozrejme, ten odborný personál bol z galérie buď vyhodení, alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú ľudia bez kvalifikácie a v zásade prestáva byť tak celkovo jasné, aká je misia tejto inštitúcie. Poďme na ďalšie inštitúcie, Slovenské národné divadlo.
Slovenské národné divadlo, trojsúborové veľké divadlo, pred dvomi rokmi zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť vo svojej histórii, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a riaditeľ, ktorý tam bol, sa mu dokonca podarilo viac-menej ekonomicky stabilizovať túto inštitúciu, čo v minulosti nebolo vždy tak.
Ako vyzerá SND dnes? Riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je, samozrejme, v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, ktorý umožňuje zriaďovateľovi poveriť človeka iba na šesť mesiacov. Na jeseň 2025 prvýkrát vo svojich dejinách činohra Slovenského národného divadla neuviedla žiadnu premiéru a zároveň ministerstvo kultúry žiada od divadla, alebo žiadalo 10-percentné prepúšťanie vo všetkých zložkách, čo by v princípe ochromilo celú činnosť divadla, ale to, čo ich zaujímalo, boli najmä menné zoznamy prepustených. Následne prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Pani ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddychovať. A ja sa pýtam, že koľko to ešte bude trvať, kedy príde z ministerstva kultúry návrh premenovať Slovenské národné divadlo na slovenský národný wellness.
Pozrime sa ďalej, pozrime sa do Slovenského národného múzea. Pred dva a pol rokom to bola síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá už dávno potrebovala reformu, ale predsa len to bola inštitúcia, ktorá zastrešuje vlastne viaceré expozície a špecializované múzeá po celom Slovensku, a v tých jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnili svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva.
Čo nájdeme v Slovenskom národnom múzeu dnes? Od nástupu tejto vlády sa na poste generálneho riaditeľa SNM vystriedali traja riaditelia, ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia tých špecializovaných múzeí, ktoré sú pod SNM, bolo odvolaných 10 z 18 riaditeľov, v niektorých múzeách dokonca došlo k opakovanej výmene vedenia vo veľmi krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a bez skúseností v múzejných inštitúciách. Slovenské národné múzeum donedávna riadila bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakovala zamestnancov, ktorí sa potom na to sťažovali.
Čo sa vystavuje v Slovenskom národnom múzeu, aké expozície si tam môžte pozrieť? Tak napríklad, určite poznáte, Múzeum Andreja Kmeťa, významného slovenského prírodovedca, ktoré je v Martine, tak tam bola výstava strašidelných bábik Monster High v Kaštieli Betliar, ktoré je vlastne prvým múzeom, ktoré sme mali na území Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádzajú unikátne zbierky rodiny Andrášiovcov, tak tam sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, tam musíme objektívne priznať, že ten hrad už 13 rokov nevieme opraviť, ale stále tie práce nejako prebiehali počas tých 13 rokov, tak dnes neprebiehajú vôbec, sú úplne zastavené. Viaceré objekty neboli pred zimou zabezpečené, keďže bola rozviazaná zmluva s tou firmou, ktorá hrad rekonštruovala, a tečie do nich, čiže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už opravilo.
A ja by som mohla naozaj ešte veľmi dlho pokračovať, mohla by som napríklad spomenúť to, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala, lebo nemala peniaze ani na bežnú prevádzku, ani na elektriku, ani na upratovačku, na čistiace prostriedky a nejaké peniaze na bežný chod dostali náhle až po tom, keď riaditeľ vyhodil dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá bola teda výraznou kritičkou pani ministerky. Mohla by som tu rozvinúť to, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej opatrovateľky, veď viete koho, pani Flach, alebo by som mohla pokračovať tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a s ktorými sa ja dennodenne stretávam, dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob, ako prežiť, pretože to, čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia, vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac, ako zarobia.
Ja úprimne naozaj neverím, že ktokoľvek aj z vás v koalícii je naozaj presvedčený, že kultúra na Slovensku funguje lepšie ako pred tým dva a pol rokom. A ak by si to niekto náhodou myslel, tak ja teda mu rada poskytnem ten dokument, ktorý možno ešte aj prečítam. Len ten dokument sa každý deň rozširuje, každý deň má viac a viac strán.
Zaujímavý fakt je aj ten, že ministerka kultúry, ktorú tu nemenujeme, sa zasadania výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, pričom naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, ani dokonca návrh rozpočtu kapitoly kultúra. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej nepamätali, sa od januára 2026, do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom, ale tu nastala nedávno taká zmena, pretože v januári odvysielala verejnoprávna televízia diskusiu, ktorej sa teda zúčastnila a nebola tam sama, boli tam aj iní ľudia, ale tá diskusia vyzerala tak, že proti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. Pani ministerka v tejto debate rozprávala o autobusoch, traktoroch a kosačkách a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. No, mohla by som o tej pani, ktorej meno nehovorím, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry hovoriť naozaj veľa a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory...
=====

Dobré ráno kolegyne, kolegovia, rada by som opäť vystúpila ako navrhovateľka návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Ja som tu mala, keď som uvádzala tento návrh takú dlhšiu reč ako navrhovateľka, ale teda bolo to v noci a v sále nebol skoro nikto. Neboli tu ani ministri, nebola tu ani koalícia. Tak som si myslela, že vlastne by som to teraz tak troška zopakovala. Len vidím, že v sále sú opäť len tí istí poslanci, ktorí tu boli v noci. Ale viete, ako sa hovorí, opakovanie je matka múdrosti a možno aj pre tých občanov, ktorí teda v noci zvyčajne spia, ale možno teraz náhodou sú hore, tak by sme možno mohli si zopakovať, prečo vlastne pani ministerka kultúry naozaj by nemala byť ďalej vo svojej funkcii. Ja som to tu spomínala aj pri tom úvode, že máme s pani ministerkou rôzne problémy, ale jeden z tých problémov je, že ona za všelijaké veci zvykne aj tak ľudí zalovať a minulý rok zažalovala dokonca aj bývaléh riaditeľa SND, pána Drličku za to, že ju v nejakom podkaste označil za neonacistku a dokonca sa jej podarilo dosiahnuť, že krajský súd vydal predbežné opatrenia v rámci ktorého sa vlastne dotyčný k jej osobe nemôže vôbec vyjadrovať. Takže som si dávala veľký pozor, aby som vlastne to jej meno nevyslovovala v tom prejave, lebo predsa len by som sa aj ja rada vyhla nejakým predbežným opatraniam. A zdá sa mi, že sa to tak dosť uchytilo v tej rozprave. Takže my v tom budeme pokračovať.
No a ako iste viete, túto pani ministerku, ktorej meno nevyslovuje, odvoláveme už tretíkrát. A prvýkrát sme ju odvolávali dokonca necelého pol roka potom, ako bolo vymenovaná a už aj vtedy sme mali na to veľmi veľa dôvodov. Ja si pamätám, že som tu hovorila približne hodinu o tých dôvodoch, ktoré sa za päť mesiacov nazbierali. Druhákrát to bolo teda päť mesiacov neskôr. Tam som zhrnula len tie veci, ktoré sa odohrali za tých päť mesiacov a aj tie teda bohato stačili na odvolanie a vtedy som hovorila takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali presne rok a 2 dni dozadu. Viem to, lebo mi to pripomenuli sociálne siete. A vtedy, keďže som predpokladala, že teda Národná rada bude o tom rokovať, tak som mala takú predstavu, že nebudem už opakovať všetko to, čo som dvakrát hovorila, ale iba vymenujem bez nejakých hodnotiacich súdov to, čo pani ministerka za ten čas urobila. A urobila som si taký zoznam. Ten zoznam bol dosť dlhý. Malo to asi 15 strán. No len to bolo pred tým rokom a návrh sa presúval zo schôdze na schôdzu. Ja som si zakaždým musela ten zoznam nejako updatovať, aby bol aktuálny a dnes ten zoznam má asi 36 strán a teda keby som ho tu čítala...No už všeličo sme tu povedali a čítali, ale dosť dlho by to trvalo, takže som sa pri tom uvádzaní tohto tretieho návrhu rozhodla ho nečítať, ale dneska rozmýšľam, či by som ho predsa len neprečítala. Ale vidím tu také vydesené pohľady kolegov, tak ešte si to rozmyslím (Povedané s pobavením.) A prv než teda si to rozmyslím, tak sa to pokúsim tak zhrnúť všetky tie fakty, pre ktoré tá pani ministerka, ktorej meno tu nevyslovujeme, mala byť odvolaná. Ale pridám k nim aj niekoľko poznámok k ďalším ministerom a celej vláde a to najmä preto, že ako iste viete, včera tá rozprava, ktorá bola zlúčená k týmto všetkým návrhom nebola dokončená. Parlament ju usekol a mnohí moji kolegovia sa vlastne vôbec nemohli vyjadriť k tým jednotlivým ministrom. A viete, my sme tu boli celú noc. Bola dlhá noc. Ja som s tými kolegami sa o všeličom rozprávala. Oni mi všeličo povedali, tak by som to tu možno tak zhrnula.
Opäť, už som to tu raz hovorila, že toto je teda tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno nemôžeme vyslovovať, a hovorí sa tak ľudovo, že do tretice všetko dobré. A pamätáte sa, nedávno ste vyškrtli z trestného zákonu paragraf trikrát a dosť a viete, ako to dopadlo. Museli ste ho tam rýchlo vrátiť, lebo kriminilita vlastne začala prekonávať všetky predstaviteľné hranice. Tak si myslím, že možno by bolo dobré sa z toho poučiť, pretože vlastne tie zločiny pani ministerky kultúry voči kultúre už naozaj prekonávajú všetky možné hranice. Takže ešte raz sa pokúsim zhrnúť výdobitky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry spôsobom, že porovnám stav predtým, ako ste nastúpili, ako nastúpila táto vláda a aký je ten stav dnes.
V oblasti verejnoprávnych médií sme pred dva a pol rokom mali Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorá teda síce bola značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaní, ale aj zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále tá inštitúcia ako - tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. No, čo nájdeme v oblasti verejnoprávnych médií dnes. Máme niečo, čo sa volá STVR a táto inštitúcia od 19. mesiacoch odkedy vznikla, tak teraz konečne predstavila logo. 19 mesiacov fungovala bez loga a aké je to logo. Je to logo, ktoré vraj si niekde nakreslila pani generálna riaditeľka a ktoré teda veľmi nápadne pripomína 90. roky, podobne, ako celá táto inštitúcia. Ak sa pamätáte, ten zákon, ktorý ste schválili o STVR zmenil aj riadiace právomoci vo verejnoprávnych médiách a dnes verejnoprávne média v podstate riadi Rada STVR, nie riaditeľ, ani management. A táto Rada STVR, ktorá je teda naozaj veľmi dôležitým orgánom, oveľa dôležitejším, ako bola predtým, z tých 19 mesiacov, čo STVR existuje, Rada existuje len 10 mesiacov. A predsedu mala táto Rada presne 4 mesiace z 19. De jure, aj de facto riadite STVR tieňový minister čohokoľvek, pán Machala. Očividne v nej dochádza k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu. Rušia sa rôzne relácie, ktoré nevyhovujú či už pani ministerke, alebo iným členom vlády a vyhadzujú sa nepohodlní moderátori. To, ako sa táto inštitúcia vyvíja vidíme koniec - koncov aj na dátach. Za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 na 20,8 % a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR, teda predtým RTVS z 56 % na 45 %.
Poďme teda ďalej v oblasti kultúry. Tí z vás, ktorí niečo vedia o tom, ako funguje kultúra na Slovensku, vedia, že veľmi dôležitou súčasťou toho celého ekosystému sú takzvané kultúrne fondy. To znamená fondy, ktoré financujú rôzne typy umeleckých a kultúrnych aktivít prostredníctvom takzvaného princípu predlženej ruky a to je najmä Fond na podporu umenia, ale aj ďalšie kultúrne fondy, ako Audiovizuálny fond, alebo Fond na podporu kultúry národnostných menším. Do legislatívy, ktorá upravuje tieto fondy, pani ministerka a teda poslanci strany, ktorá ju nominovala do vlády, veľmi radikálne zasiahli aj legislatívne, aj personálne a v zásade zmenili ten spôsob, ako tie fondy prideľujú finančné prostriedky. Nuž, tak Fond na podporu umenia pred dva a pol rokom bola jedna vysoko funkčná moderná verejná inštitúcia, ktorá financovala a podporovala kultúru. Bola to inštitúcia, ktorú nám závideli vo všetkých okolitých krajinách. Bola to inštitúcia vďaka ktorej sa za posledné desaťročie naozaj rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska. Vďaka nej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Čo nájdeme vo Fonde na podporu umenia dnes? No o financovaní kultúry na Slovensku dnes už nerozhodujú odborníci v odborných komisiách, ale politickí nominanti v Rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú....
=====

každá antická. Viete, čím končí každá antická tragédia. No predsa katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby vašej štvrtej vlády, pán Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. A ja som presvedčená, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť. A myslím si, že každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s veď viete kým, by malo byť len prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Ďakujem. (Potlesk.)

... Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov, sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý, aby sme teda boli fér, naozaj už nevieme opraviť trinásť rokov, ale doteraz tie práce aspoň stále prebiehali. Tak momentálne sú tieto práce úplne zastavené, viaceré objekty v tomto rozostavanom hrade neboli pred zimou zabezpečené a tečie do nich, takže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už doteraz opravilo. Ja neviem či mám vôbec v tomto pokračovať, lebo dalo by sa ešte veľmi veľa pokračovať napríklad tým, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala a nejaké peniaze od ministerstva na činnosť dostala až po tom ako vyhodili dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá kritizovala ministerku. Alebo by som mohla pokračovať tým, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej operky, veď viete koho, pani Flach. Alebo by som mohla ešte pokračovať napríklad tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a v kreatívnom priemysle dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob ako prežiť, pretože to čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac ako zarobia. Ja sa musím priznať, aj z takých súkromných rozhovorov, ktoré tu vediem v parlamente s poslancami koalície, že ja naozaj úprimne neverím, že ktokoľvek z koaličných poslancov je presvedčený o tom, že kultúra na Slovensku dnes funguje lepšie ako pred dva a pol rokom. A ak niekto potrebuje ešte viac dôvodov ako tie, ktoré som tu uviedla, tak ja mu veľmi rada poskytnem ten 36-stranový dokument, ktorý som na začiatku spomínala, ale teda dávajte si pozor, lebo každý deň ten dokument má viac a viac strán. Ministerka kultúry, ktorú tu dnes nemenujeme, sa napríklad zasadania Výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor dokonca neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, či dokonca ani návrh rozpočtu kapitoly kultúra. A na záver možno ešte posledný zaujímavý fakt. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej ani nepamätali, sa do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom. Minulý týždeň nastal taký prielom. Odvysielala STVR diskusiu v ktorej oproti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. A pani ministerka v tejto relácii rozprávala hlavne o autobusoch, o traktoroch a kosačkách, ktoré nakúpila a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. Asi toľko k pani, ktorej meno ktoré tu radšej nepoviem, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry. Jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme len neveriacky krútiť hlavou či také niečo bolo naozaj možné.
Ja som sa pani ministerke kultúry z tohto miesta už prihovárala už viackrát a snažila som sa viesť nejaký dialóg, ale z hory sa naspäť neozvalo. A keďže táto rozprava je aj k odvolávaniu celej vlády, chcela by som sa radšej prihovoriť premiérovi našej krajiny, pretože v skutočnosti je to on, ktorý za ministerku zodpovedá a hoci ju môže kedykoľvek odvolať, stále ju drží vo funkcii. Pán premiér, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Áno, problémom predošlej vlády Igora Matoviča bol chaos a neschopnosť sa dohodnúť. Ale nielen to. Bol to aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sme tu zažili aj pri tej predošlej vláde a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A ľudia po tých ostatných voľbách čakali na základe vašich sľubov, pán premiér Fico, pokoj a konsenzus. A čo asi tak dostali? Dostali vládu v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradní s nejasnosťami o tvare Zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít. Dostali vládnu koalíciu v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu, čo sa mu teda zatiaľ nepodarilo a ten tretí ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba. A tak sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a ako zastaviť ekonomický a spoločenský úpadok, ale nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko čo funguje, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a tým aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru samozrejme už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvesto tisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave o odvolávaní veľmi chceme, ale nemôžeme vysloviť, a medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Pán premiér Fico, ja som presvedčená, že jedna z vecí, ktorou tak fatálne škodíte celému Slovensku, svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to čo ste im priniesli je základná neistota o všetkom a o všetkých. A som tiež presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým je ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak mám vysvetliť to, že skúsený politik akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že veď viete kto môže zastávať ministerský post. Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžte veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? A ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva a pol roka a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vašej vlády? Veď už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili svedčí o tom, že svoju rolu premiéra už nezvládate. Pretože nebyť tejto spanilej jazdy, dua veď viete kto, Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál, nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s touto vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Problém je v tom, že ak môže byť ministerkou tá, ktorej meno tu dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 19 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax, ani žiadnu odbornosť, tak potom je naozaj všetko. Je úplne jedno kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí akú táto vláda robí je práve podrývanie základných pilierov na ktorých stojí naša spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. No, v tomto momente podľa mňa naši politickí marketéri sa zúfalo chytili za hlavu, takže ja sa pokúsim tu ontologickú istotu preložiť. Napríklad pre tú pani čo tak miluje Fica. Milá pani, tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to čo ráno vyšlo je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič alebo tým, či ešte stále žijete v krajine v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak už nebudete veriť ani susede Marike, keď dojde na kus reči, ani doktorke, ktorá vám predpisuje recept a vlastne ani tomu čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér Fico, likvidujete tento štát, likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to prečo sme všetci tu. Dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Pílite si totiž vlastný konár, keď ľudia prestanú definitívne veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám, lebo aj vy zastupujete nejakú inštitúciu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Problém je, že v tomto výbuchu zahynieme všetci. A pritom, vracajúc sa k ministerke, ktorej meno nevyslovujeme, skutočná kultúra a umenie totižto nie sú wellness, ako si ona myslí. V skutočnosti kultúra a umenie sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery na vytváranie spoločných zážitkov, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť sú najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepasti v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, alebo bohužiaľ, v tejto tragédii hráme my všetci. A každý z vás kto dával pozor na hodinách slovenčiny vie, že každá antická, viete čím končí každá antická tragédia? No predsa katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne...
=====

... taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo, čo sa volá STVR takzvané verejnoprávne médiá, ktoré a to si teraz predstavte, po osemnástich mesiacoch alebo devätnástich dokonca od svojho vzniku nedávno konečne predstavili logo. Devätnásť mesiacov to iba trvalo. To je naozaj najväčší výdobytok tejto novej inštitúcie, aký sme zatiaľ videli, nehovoriac o tom, že to logo vytvorila teda generálna riaditeľka tejto inštitúcie a nám čo si tak trocha pamätáme 90-te roky, tak to tie 90-te roky veľmi nápadne pripomína podobne, ako to čo vidíme v STVR. Čo sa týka toho ako táto inštitúcia funguje, tak vy určite viete, lebo ste si to tu schválili v tomto parlamente, že hlavným riadiacim orgánom novej STVR už nie je riaditeľ a manažment, ale Rada a táto Rada STVR z devätnástich mesiacov existencie STVR existuje iba desať mesiacov, lebo ste nedokázali ju v parlamente zvoliť niekoľkokrát a z tých devätnástich mesiacov predsedu mala tá Rada presne štyri mesiace. Dnes inštitúciu de iure aj de facto riadi tieňový minister čohokoľvek pán Machala, dochádza v nej k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu, rušia sa relácie, vyhadzujú sa nepohodlní moderátori a kvalita tejto úžasnej novej inštitúcie, ktorá sa zriaďovala preto, aby verejnoprávne médiá fungovali lepšie ako predtým, tak to bolo v dôvodovej správe, tak táto kvalita sa už prejavuje aj v číslach. Napríklad za prvé tri kvartály po zmene kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8 a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45 % a teda takýchto dát by som mohla uviesť aj viac. Ten posun je badateľný v týchto verejnoprávnych médiách. Ale poďme na ďalšie oblasti kultúry. Napríklad taký Fond na podporu umenia a ďalšie kultúrne fondy, ktoré financujú kultúru na Slovensku ako je Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tie treba spomínať najmä preto, že do ich fungovania pani ministerka a vládna koalícia veľmi radikálne legislatívne aj personálne zasiahla. Pardon. Pred dva a pol rokmi bol Fond na podporu umenia vysoko funkčnou modernou verejnou inštitúciou na financovanie a podporu kultúry, ktorú nám závideli v všetkých okolitých krajinách, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska, vďaka ktorej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Ako vyzerá Fond na podporu umenia dnes? O financovaní kultúry na Slovensku už dávno nerozhodujú odborníci, čiže odborné komisie, čo bola podstata tejto inštitúcie, ale politickí nominanti v Rade fondu, ktorí sú natoľko a tu citujem pána Michelka navrhovateľa tohto zákona, ktorý nám tu hovoril, že tí noví nominanti ministerstva kultúry budú nespochybniteľné kultúrne autority a preto to treba robiť. Niekoľkokrát to tu padlo v tomto parlamente. Tak viete, aké nespochybniteľné kultúrne autority to sú v tej Rade? To sú také nespochybniteľné autority, že tí ľudia musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon svojej funkcie a nemajú zákonom predpísanú prax. Navyše je táto Rada od svojho vzniku nekompletná, pretože ministerka už nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť a v tej Rade pôsobiť. Zároveň Fond na podporu umenia, ktorý je určený na financovanie kultúry a umenia dnes nefinancuje žiadne kultúrne aktivity. Prvá výzva na rok 2026 bola otvorená 9. decembra, pričom v tomto čase v tých uplynulých rokoch bolo už vyhlásených 5 z 8 výziev a mnohé boli už vyhodnotené a podpora bola vyplácaná samozrejme, pretože na to, aby sa zachovala kontinuita kultúrnych aktivít, a aby sa tie aktivity diali od januára, tak vy musíte ako keby zadministrovať tie grantové žiadosti predtým, tak to sa teraz nedeje bohužiaľ, výsledky prvej výzvy na rok 2026 plánuje fond zverejniť až 17. apríla, čo prakticky znamená, že tie zmluvy sa následne sprocesujú, vymenia sa údaje so žiadateľmi a reálne prvé peniaze dostanú žiadatelia v júly až auguste tohto roka, takže prvých päť mesiacov sa tu nebude nič diať žiadne kultúrne aktivity, pri tej finančnej neistote mnohí organizátori zrušia aj letné aktivity a na konci roka budeme mať také obrovské množstvo tých fantastických kultúrnych aktivít, ktoré určite Fond na podporu umenia podporí. Navyše tento fond nedokáže už dnes ani len zostaviť odborné komisie na posudzovanie projektov, ktoré im zákon predpisuje, pretože už žiadni odborníci im nechcú robiť štafáž, pretože Rada mení rozhodnutia komisií a a to je pre mňa ako keby taký najzaujímavejší symbol úpadku tejto inštitúcie, členov odborných komisií fond zháňa napríklad prostredníctvom Facebookovej skupiny Susedská obživa, kde ľudia bežne zháňajú inštalatérov alebo niekoho, kto im pokosí trávnik. Nová programová štruktúra Fondu na podporu umenia, ktorú nominanti pani ministerky kultúry predstavili, vynecháva z podpory celé široké portfólia a oblasti kultúry napríklad kultúrne centrá, Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní a potom sú tu také ďalšie detaily ako napríklad, že pôvodného riaditeľa FPU Rada odvolala za to, že dodržoval zákon, hoci mu Rada uložila nedodržať zákon a následne ho odvolala, keď to neurobil, to je naozaj unikátna záležitosť. Ten nový riaditeľ, ktorý je už dávno protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to sa obávam, že je už taký leitmotív nového vedenia rezortu kultúry úplne všade, pretože aj to vedenie rezortu kultúry predtým s kultúrou nemalo vôbec žiaden kontakt. Tento pán riaditeľ trvá na tom samozrejme, že fond funguje perfektne a navyše nedávno oznámil taký zámer, že do dotačných zmlúv bude dávať úspešným žiadateľom klauzulu, ktorá by im zakazovala akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. Opäť by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať, ale poďme ďalej, poďme na erbové kultúrne inštitúcie, na ktoré sme určite všetci hrdí, lebo však slovenské a žiadne iné. Tak napríklad Slovenská národná galéria. Pred dva a pol rokmi ja predpokladám, že mnohí z vás chodili do Slovenskej národnej galérie, pretože pred dva a pol rokmi bola Slovenská národná galéria tesne po obrovskej rekonštrukcii, je to v podstate jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, akú Slovensko od roku 1989 urobilo a táto krásna nová zrekonštruovaná budova sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou ambiciózny výstavný plán, stávala sa prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. Jednoducho mali sme niečo slovenské a žiadne iné načo sme naozaj mohli byť hrdí. Ako vyzerá Slovenská národná galéria dnes? Hej tá pekná budova tam stojí naďalej, ale galéria nemá ani návštevníkov, ani výstavy, jej denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty galérie boli zrušené, pretože partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu a to svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, napríklad nedávna výstava najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondáka, ktorý vystavuje v najprestížnejších galériách sveta, ktoré vlastne jeho diela táto výstava mala byť v Slovenskej národnej galérii, ale nedávno bola otvorená v Prahe. Samozrejme odborný personál bol z galérie buď vyhodený alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú opäť ľudia bez kvalifikácie a prestáva byť tak celkovo jasné, aká je vlastne misia tejto inštitúcie. Poďme ďalej. Slovenské národné divadlo. Pred dvoma rokmi Slovenské národné divadlo zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť v horizonte desaťročí, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a po dlhých rokoch bolo prvýkrát ekonomicky ako tak stabilizované. Ako vyzerá Slovenské národné divadlo dnes? No riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, pretože ten umožňuje poveriť niekoho len iba na šesť mesiacov a riadi ho preto, lebo ministerstvo kultúry nedokázalo zorganizovať akceptovateľné výberové konanie na túto pozíciu. Na jeseň 2025 prvýkrát v dejinách Činohra Slovenského národného divadla neuviedla novú premiéru. Ministerstvo kultúry od divadla žiadalo desaťpercentné prepúšťanie, ktoré by, ktoré by bolo plošné, čiže vo všetkých zložkách, čo by v praxi znamenalo, že by bola úplne ochromená celá činnosť divadla, ale zdá sa, že pána Machalu zaujímali najmä menné zoznamy prepustených. Následne potom samozrejme prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddýchnuť si. Takže ja by som si tipla, že je len otázka času, kedy príde z ministerstva kultúry návrh, premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness. A tu sa teda ospravedlňujem za iróniu, ak by to náhodou bolo v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Čo sa týka Slovenského národného múzea, tak tiež si môžme porovnať tú situáciu, ako vyzerala pred dva a pol rokom. Slovenské národné múzeum bolo pred dva a pol rokmi síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá očividne už dlhé roky potrebovala reformu, ale predsa len inštitúcia, ktorá má množstvo expozícií po celom Slovensku a vo svojich jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnila svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Ako vyzerá Slovenské národné múzeum dnes? Na poste generálneho SNM sa počas súčasného vedenia ministerstva kultúry vystriedali traja riaditelia. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia špecializovaných múzeí, ktoré sú pod Slovenským národným múzeom, bolo odvolaných desať z osemnástich riaditeľov, teda viac ako polovica. V niektorých múzeách došlo k opakovanej výmene vedenia v krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a skúseností v múzejných inštitúciách. Napríklad generálnou riaditeľkou SNM donedávna bola bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakuje svojich zamestnancov, ktorí to teda namietali aj na príslušných orgánoch. Určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, je to múzeum významného slovenského prírodovedca, tak tam sa, prosím pekne, dnes vystavujú strašidelné bábiky Monster High, v Kaštieli Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu ...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako iste viete, mojou úlohou navrhovateľky je predstaviť dôvody na odvolávanie jednej z ministeriek štvrtej vlády Roberta Fica, ale mám taký problém vlastne. Mám dokonca dva problémy. Ten prvý problém je, že my síce rok a deň presne, včera mi to Facebook pripomenul, takže rok a deň čakáme na toto odvolávanie, a pani ministerka nemá ani toľko úcty k najvyššiemu zákonodarnému orgánu, ktorý ju má kontrolovať, aby sa tu objavila, ale teda keďže sa tu neobjavil ani nikto iný z vlády, tak zdá sa, že tento étos je taký viacej rozšírení v tej vláde. Ale mám ešte jeden závažnejší problém pri tomto úvode k odvolávaniu pani ministerky kultúry, pretože táto ministerka minulý rok zažalovala bývalého riaditeľa Slovenského národné divadla Mateja Drličku za to, že ju v akomsi podkaste v Českej republike označil za neonacistku a po niekoľkých neúspešných pokusoch na iných súdoch, v decembri vydal Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie v rámci ktorého sa teda pán Drlička k osobe ministerky vôbec nemôže vyjadrovať. A ja si vlastne kladiem otázku, že či sa vôbec po tomto rozhodnutí súdu môže niekde k tejto pani ministerke vyjadrovať a akokoľvek ju kritizovať, pretože, napríklad, my tu v pléne síce máme tú trestnoprávnu výrokovú imunitu, ale ani tá nás nechráni pred občianskymi žalobami, takže ja budem vlastne v tomto mojom úvode veľmi opatrná a radšej nebudem v ňom meno pani ministerky vôbec vyslovovať, a chcela by som k tomu teda vyzvať aj ostatných kolegov, najmä z opozície, myslím si, že bude lepšie keď tu to meno dnes nepadne, lebo nikdy neviete aké predbežné opatrenie vás môže postihnúť. No, ale každopádne treba povedať, že ministerku, ktorej meno sa teda nemôže momentálne vyslovovať, odvolávame v tomto volebnom období už tretíkrát. Prvýkrát sme ju odvolávali pol roka po jej vymenovaní, a už vtedy bolo dôvodov na odvolanie toľko, že som tu pri uvádzaní tohto odvolávania hovorila hodinu. Druhýkrát sme ju odvolávali o päť mesiacov neskôr, a keďže som sa vlastne nechcela opakovať ten druhýkrát, tak som ako navrhovateľka zhrnula iba tie veci, ktoré sa stali za tých päť mesiacov medzi tými dvomi odvolávaniami, lebo aj tie na odvolanie veľmi bohato stačili, a vtedy som hovoril takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali vo februári 2025, a vtedy som vlastne rozmýšľala, že ako inak sa ešte dá predstaviť tá katastrofa a spúšť, ktorú za sebou pani ministerka, ktorej meno sa nevyslovuje zanecháva, a rozhodla som sa vtedy, že ako navrhovateľka nebudem už robiť žiadne hodnotiace súdy ani nijako hodnotiť to, čo pani ministerka robí, a obmedzím sa iba na úplne neutrálny výpočet všetkého, čo sa v rezorte kultúry pod vedením veď vie ko, veď viete koho udialo. Čiže vlastne iba také holé informácie bez hodnotiacich súdov, aby si vlastne každý v tejto sále aj mimo nej mohol urobiť vlastný názor na to, že či existuje dosť dôvodov na odvolanie ministerky kultúry, respektíve, či vôbec nájdeme nejaký dôvod prečo by táto pani mala ostať vo svojej funkcii. A bol to celkom dobrý koncept podľa mňa na takýto, takúto reč v parlamente, všeličo by sme si zopakovali, čo sa za toho dva a pol roka stalo. Akurát problém nastal tým, že hoci sme teda ten tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno tu dnes nemôže padnúť, podali vo februári 2025, ale rokujeme o ňom presne o rok neskôr. A ja som si medzitým stále abdejtovala ten zoznam tých vecí, za každou schôdzou som si tam pridávala ďalšie veci, ďalšie a ďalšie, a ten výpočet suchých faktov, ktorý už v tom februári minulého roku mal asi 15 strán, tak má dnes viac ako 30 strán a so všetkým čo tam je, by to trvalo asi tak tri až štyri hodiny, kým by som to tu prečítala. A keďže sa nám tu navyše vyskytol tento fascinujúci, kreatívny nápad spojenej rozpravy k odvolávaniu šiestich či siedmich ministrov a celej vlády, tak ja z úcty ku kolegom si tento zoznam nechám pre budúce použitie, lebo určite ho ešte, určite sa nám ešte zíde a pokúsim sa zhrnúť len úplne najvypuklejšie výsledky tej, nazvime to, práce našej pani ministerky, ktorej meno nemôže byť vyslovené.
A ešte prv, než teda sa k tomuto dostanem, mám takú jednu poznámku, lebo už som tu spomínala niekoľkokrát, že toto je tretí návrh na odvolávanie tej, ktorej meno nemôže vyslovovať, a viete ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. A tu by som chcela aj apelovať na vládnu koalíciu, že spomeňte si ako to dopadlo, keď ste z Trestného zákonníka vyškrtli paragraf trikrát a dosť. Ste ho museli vlastne veľmi rýchlo vrátiť naspäť, lebo kriminalita prekonávala všetky predstaviteľné hranice, tak možno by ste sa z toho mohli v koalícii poučiť a konečne, veď viete koho odvolať, lebo zločiny tejto pani voči kultúre už naozaj prekonávajú predstaviteľné aj nepredstaviteľné hranice. Aké sú teda výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry. Možno stačí len také krátke porovnanie ako vyzerala kultúra, rezort kultúry a jej, jeho jednotlivé oblasti v októbri 2023, keď ste teda nastúpili, keď táto vláda nastúpila k moci a ako vyzerajú tie veci dnes. Začnime napríklad, verejnoprávnymi médiami. Pred dva a pol rokom sme mali inštitúciu, ktorá sa volala RTVS, a ktorá bola síce značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaním, zasahovaní, a taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti s pomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo...
=====