Videokanál poslanca

.... v rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú politickí nominanti, to budú takzvané, citujem, nespochybniteľné kultúrne autority. No tak tieto nespochybniteľné kultúrne autority, ktoré dnes sedia v tej rade fondu, sú ľudia, o ktorých menách sme počuli prvýkrát, keď ich tam nominovali, a hlavne sú to ľudia, ktorí musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon tejto funkcie. Táto rada je vlastne od začiatku nekompletná, pretože pani ministerka už vlastne nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť v tej komunite a sedieť v tejto rade.
Fond na podporu umenia momentálne nefinancuje nič, žiadne kultúrne aktivity, pretože nedokázal vypísať včas výzvy na rok 2026. Tá prvá výzva bola otvorená až v decembri 2025, pričom v tom čase po tie uplynulé roky už bolo dávno vyhlásených aj vyhodnotených päť z ôsmich výziev. A v praxi to znamená, že tie výzvy prvé sa vyhodnotia najskôr v apríli a peniaze dostanú žiadatelia najskôr v auguste, takže prvých sedem-osem mesiacov tohto roka sa vlastne v kultúre nebudú diať žiadne aktivity, usporiadatelia budú rušiť mnohé letné aktivity a tak ďalej a tak ďalej. A to nie je stále všetko. Fond nedokáže dnes ani len zostaviť tie odborné komisie, ktoré mu zákon prikazuje mať, aby posudzovali projekty, pretože tí odborníci, ktorí v nich pôvodne boli, tak z nich odišli a nevedia nájsť žiadnych ozajstných odborníkov, ktorí by im chceli robiť štafáž, pretože tí odborníci nejako rozhodnú a rada potom zmení ich rozhodnutia. A čerešničkou na torte je, že keďže tá, ten fond nedokáže tých odborníkov zohnať, tak kancelária fondu zháňa členov do odborných komisií napríklad prostredníctvom facebookovej skupiny susedská obživa, kde si hľadáte pána, ktorý vám opraví kvapkajúci kohútik.
Tá novela programová štruktúra FPU, ktorú nominanti pani ministerky predstavili na tento rok, vynecháva z podpory celé široké portfólia aktivít, ktoré sa v minulosti financovali, napríklad kultúrne centrá. Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní. A vedeli by sme hovoriť o mnohých ďalších detailoch, pretože Fond na podporu umenia je v niečom najsymbolickejším príkladom zlyhávania celého rezortu, napríklad to, že pôvodného riaditeľa Fondu na podporu umenia rada odvolala za to, že dodržoval zákon, ktorý mu oni prikázali nedodržať a on teda ho dodržal, tak ho odvolali. Ten nový riaditeľ je protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to už je asi taký lajtmotív celého tohto nového vedenia rezortu, ktoré predtým tiež s kultúrnou nemalo žiaden kontakt. Pán riaditeľ, samozrejme, trvá na tom, že ten fond funguje perfektne a nedávno prišiel s takým nápadom, že bude dávať tým úspešným žiadateľom do zmlúv klauzulu o tom, že im bude zakazovať akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. A teda veľmi veľa by som mohla hovoriť o tomto fonde, ale poďme sa pozrieť napríklad, ako fungujú erbové kultúrne inštitúcie na Slovensku.
A začnime napríklad Slovenskou národnou galériou. Určite viete, že Slovenská národná galéria prešla za ostatné desaťročie veľmi zásadnou rekonštrukciou, tá budova. Bola to vlastne jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, ktorá sa na Slovensku realizovala od roku ´89, a po jej nedávnom, teda nedávnom, predtým ako ste nastúpili, otvorení sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou veľmi ambiciózny výstavný plán, stavala sa partnerom, prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. A tu treba povedať, že naozaj Slovenská národná galéria po svojej rekonštrukcii bola presne to slovenské a žiadne iné, na čo sme mohli byť naozaj hrdí.
Ako vyzerá dnes Slovenská národná galéria? Nemá ani návštevníkov, ani výstavy, denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty boli zrušené, nakoľko partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu. Svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, ako príklad môžem spomenúť nedávnu výstavu naozaj najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondaka, ktorý má svoje diela v najprestížnejších galériách po celom svete. Táto výstava pôvodne bola plánovaná v Slovenskej národnej galérii, dnes je inštalovaná v Prahe, pretože Roman Ondak odmietol vystavovať v Slovenskej národnej galérii.
Samozrejme, ten odborný personál bol z galérie buď vyhodení, alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú ľudia bez kvalifikácie a v zásade prestáva byť tak celkovo jasné, aká je misia tejto inštitúcie. Poďme na ďalšie inštitúcie, Slovenské národné divadlo.
Slovenské národné divadlo, trojsúborové veľké divadlo, pred dvomi rokmi zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť vo svojej histórii, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a riaditeľ, ktorý tam bol, sa mu dokonca podarilo viac-menej ekonomicky stabilizovať túto inštitúciu, čo v minulosti nebolo vždy tak.
Ako vyzerá SND dnes? Riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je, samozrejme, v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, ktorý umožňuje zriaďovateľovi poveriť človeka iba na šesť mesiacov. Na jeseň 2025 prvýkrát vo svojich dejinách činohra Slovenského národného divadla neuviedla žiadnu premiéru a zároveň ministerstvo kultúry žiada od divadla, alebo žiadalo 10-percentné prepúšťanie vo všetkých zložkách, čo by v princípe ochromilo celú činnosť divadla, ale to, čo ich zaujímalo, boli najmä menné zoznamy prepustených. Následne prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Pani ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddychovať. A ja sa pýtam, že koľko to ešte bude trvať, kedy príde z ministerstva kultúry návrh premenovať Slovenské národné divadlo na slovenský národný wellness.
Pozrime sa ďalej, pozrime sa do Slovenského národného múzea. Pred dva a pol rokom to bola síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá už dávno potrebovala reformu, ale predsa len to bola inštitúcia, ktorá zastrešuje vlastne viaceré expozície a špecializované múzeá po celom Slovensku, a v tých jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnili svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva.
Čo nájdeme v Slovenskom národnom múzeu dnes? Od nástupu tejto vlády sa na poste generálneho riaditeľa SNM vystriedali traja riaditelia, ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia tých špecializovaných múzeí, ktoré sú pod SNM, bolo odvolaných 10 z 18 riaditeľov, v niektorých múzeách dokonca došlo k opakovanej výmene vedenia vo veľmi krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a bez skúseností v múzejných inštitúciách. Slovenské národné múzeum donedávna riadila bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakovala zamestnancov, ktorí sa potom na to sťažovali.
Čo sa vystavuje v Slovenskom národnom múzeu, aké expozície si tam môžte pozrieť? Tak napríklad, určite poznáte, Múzeum Andreja Kmeťa, významného slovenského prírodovedca, ktoré je v Martine, tak tam bola výstava strašidelných bábik Monster High v Kaštieli Betliar, ktoré je vlastne prvým múzeom, ktoré sme mali na území Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádzajú unikátne zbierky rodiny Andrášiovcov, tak tam sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, tam musíme objektívne priznať, že ten hrad už 13 rokov nevieme opraviť, ale stále tie práce nejako prebiehali počas tých 13 rokov, tak dnes neprebiehajú vôbec, sú úplne zastavené. Viaceré objekty neboli pred zimou zabezpečené, keďže bola rozviazaná zmluva s tou firmou, ktorá hrad rekonštruovala, a tečie do nich, čiže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už opravilo.
A ja by som mohla naozaj ešte veľmi dlho pokračovať, mohla by som napríklad spomenúť to, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala, lebo nemala peniaze ani na bežnú prevádzku, ani na elektriku, ani na upratovačku, na čistiace prostriedky a nejaké peniaze na bežný chod dostali náhle až po tom, keď riaditeľ vyhodil dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá bola teda výraznou kritičkou pani ministerky. Mohla by som tu rozvinúť to, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej opatrovateľky, veď viete koho, pani Flach, alebo by som mohla pokračovať tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a s ktorými sa ja dennodenne stretávam, dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob, ako prežiť, pretože to, čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia, vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac, ako zarobia.
Ja úprimne naozaj neverím, že ktokoľvek aj z vás v koalícii je naozaj presvedčený, že kultúra na Slovensku funguje lepšie ako pred tým dva a pol rokom. A ak by si to niekto náhodou myslel, tak ja teda mu rada poskytnem ten dokument, ktorý možno ešte aj prečítam. Len ten dokument sa každý deň rozširuje, každý deň má viac a viac strán.
Zaujímavý fakt je aj ten, že ministerka kultúry, ktorú tu nemenujeme, sa zasadania výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, pričom naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, ani dokonca návrh rozpočtu kapitoly kultúra. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej nepamätali, sa od januára 2026, do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom, ale tu nastala nedávno taká zmena, pretože v januári odvysielala verejnoprávna televízia diskusiu, ktorej sa teda zúčastnila a nebola tam sama, boli tam aj iní ľudia, ale tá diskusia vyzerala tak, že proti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. Pani ministerka v tejto debate rozprávala o autobusoch, traktoroch a kosačkách a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. No, mohla by som o tej pani, ktorej meno nehovorím, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry hovoriť naozaj veľa a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory...
=====

Dobré ráno kolegyne, kolegovia, rada by som opäť vystúpila ako navrhovateľka návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Ja som tu mala, keď som uvádzala tento návrh takú dlhšiu reč ako navrhovateľka, ale teda bolo to v noci a v sále nebol skoro nikto. Neboli tu ani ministri, nebola tu ani koalícia. Tak som si myslela, že vlastne by som to teraz tak troška zopakovala. Len vidím, že v sále sú opäť len tí istí poslanci, ktorí tu boli v noci. Ale viete, ako sa hovorí, opakovanie je matka múdrosti a možno aj pre tých občanov, ktorí teda v noci zvyčajne spia, ale možno teraz náhodou sú hore, tak by sme možno mohli si zopakovať, prečo vlastne pani ministerka kultúry naozaj by nemala byť ďalej vo svojej funkcii. Ja som to tu spomínala aj pri tom úvode, že máme s pani ministerkou rôzne problémy, ale jeden z tých problémov je, že ona za všelijaké veci zvykne aj tak ľudí zalovať a minulý rok zažalovala dokonca aj bývaléh riaditeľa SND, pána Drličku za to, že ju v nejakom podkaste označil za neonacistku a dokonca sa jej podarilo dosiahnuť, že krajský súd vydal predbežné opatrenia v rámci ktorého sa vlastne dotyčný k jej osobe nemôže vôbec vyjadrovať. Takže som si dávala veľký pozor, aby som vlastne to jej meno nevyslovovala v tom prejave, lebo predsa len by som sa aj ja rada vyhla nejakým predbežným opatraniam. A zdá sa mi, že sa to tak dosť uchytilo v tej rozprave. Takže my v tom budeme pokračovať.
No a ako iste viete, túto pani ministerku, ktorej meno nevyslovuje, odvoláveme už tretíkrát. A prvýkrát sme ju odvolávali dokonca necelého pol roka potom, ako bolo vymenovaná a už aj vtedy sme mali na to veľmi veľa dôvodov. Ja si pamätám, že som tu hovorila približne hodinu o tých dôvodoch, ktoré sa za päť mesiacov nazbierali. Druhákrát to bolo teda päť mesiacov neskôr. Tam som zhrnula len tie veci, ktoré sa odohrali za tých päť mesiacov a aj tie teda bohato stačili na odvolanie a vtedy som hovorila takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali presne rok a 2 dni dozadu. Viem to, lebo mi to pripomenuli sociálne siete. A vtedy, keďže som predpokladala, že teda Národná rada bude o tom rokovať, tak som mala takú predstavu, že nebudem už opakovať všetko to, čo som dvakrát hovorila, ale iba vymenujem bez nejakých hodnotiacich súdov to, čo pani ministerka za ten čas urobila. A urobila som si taký zoznam. Ten zoznam bol dosť dlhý. Malo to asi 15 strán. No len to bolo pred tým rokom a návrh sa presúval zo schôdze na schôdzu. Ja som si zakaždým musela ten zoznam nejako updatovať, aby bol aktuálny a dnes ten zoznam má asi 36 strán a teda keby som ho tu čítala...No už všeličo sme tu povedali a čítali, ale dosť dlho by to trvalo, takže som sa pri tom uvádzaní tohto tretieho návrhu rozhodla ho nečítať, ale dneska rozmýšľam, či by som ho predsa len neprečítala. Ale vidím tu také vydesené pohľady kolegov, tak ešte si to rozmyslím (Povedané s pobavením.) A prv než teda si to rozmyslím, tak sa to pokúsim tak zhrnúť všetky tie fakty, pre ktoré tá pani ministerka, ktorej meno tu nevyslovujeme, mala byť odvolaná. Ale pridám k nim aj niekoľko poznámok k ďalším ministerom a celej vláde a to najmä preto, že ako iste viete, včera tá rozprava, ktorá bola zlúčená k týmto všetkým návrhom nebola dokončená. Parlament ju usekol a mnohí moji kolegovia sa vlastne vôbec nemohli vyjadriť k tým jednotlivým ministrom. A viete, my sme tu boli celú noc. Bola dlhá noc. Ja som s tými kolegami sa o všeličom rozprávala. Oni mi všeličo povedali, tak by som to tu možno tak zhrnula.
Opäť, už som to tu raz hovorila, že toto je teda tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno nemôžeme vyslovovať, a hovorí sa tak ľudovo, že do tretice všetko dobré. A pamätáte sa, nedávno ste vyškrtli z trestného zákonu paragraf trikrát a dosť a viete, ako to dopadlo. Museli ste ho tam rýchlo vrátiť, lebo kriminilita vlastne začala prekonávať všetky predstaviteľné hranice. Tak si myslím, že možno by bolo dobré sa z toho poučiť, pretože vlastne tie zločiny pani ministerky kultúry voči kultúre už naozaj prekonávajú všetky možné hranice. Takže ešte raz sa pokúsim zhrnúť výdobitky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry spôsobom, že porovnám stav predtým, ako ste nastúpili, ako nastúpila táto vláda a aký je ten stav dnes.
V oblasti verejnoprávnych médií sme pred dva a pol rokom mali Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorá teda síce bola značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaní, ale aj zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále tá inštitúcia ako - tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. No, čo nájdeme v oblasti verejnoprávnych médií dnes. Máme niečo, čo sa volá STVR a táto inštitúcia od 19. mesiacoch odkedy vznikla, tak teraz konečne predstavila logo. 19 mesiacov fungovala bez loga a aké je to logo. Je to logo, ktoré vraj si niekde nakreslila pani generálna riaditeľka a ktoré teda veľmi nápadne pripomína 90. roky, podobne, ako celá táto inštitúcia. Ak sa pamätáte, ten zákon, ktorý ste schválili o STVR zmenil aj riadiace právomoci vo verejnoprávnych médiách a dnes verejnoprávne média v podstate riadi Rada STVR, nie riaditeľ, ani management. A táto Rada STVR, ktorá je teda naozaj veľmi dôležitým orgánom, oveľa dôležitejším, ako bola predtým, z tých 19 mesiacov, čo STVR existuje, Rada existuje len 10 mesiacov. A predsedu mala táto Rada presne 4 mesiace z 19. De jure, aj de facto riadite STVR tieňový minister čohokoľvek, pán Machala. Očividne v nej dochádza k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu. Rušia sa rôzne relácie, ktoré nevyhovujú či už pani ministerke, alebo iným členom vlády a vyhadzujú sa nepohodlní moderátori. To, ako sa táto inštitúcia vyvíja vidíme koniec - koncov aj na dátach. Za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 na 20,8 % a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR, teda predtým RTVS z 56 % na 45 %.
Poďme teda ďalej v oblasti kultúry. Tí z vás, ktorí niečo vedia o tom, ako funguje kultúra na Slovensku, vedia, že veľmi dôležitou súčasťou toho celého ekosystému sú takzvané kultúrne fondy. To znamená fondy, ktoré financujú rôzne typy umeleckých a kultúrnych aktivít prostredníctvom takzvaného princípu predlženej ruky a to je najmä Fond na podporu umenia, ale aj ďalšie kultúrne fondy, ako Audiovizuálny fond, alebo Fond na podporu kultúry národnostných menším. Do legislatívy, ktorá upravuje tieto fondy, pani ministerka a teda poslanci strany, ktorá ju nominovala do vlády, veľmi radikálne zasiahli aj legislatívne, aj personálne a v zásade zmenili ten spôsob, ako tie fondy prideľujú finančné prostriedky. Nuž, tak Fond na podporu umenia pred dva a pol rokom bola jedna vysoko funkčná moderná verejná inštitúcia, ktorá financovala a podporovala kultúru. Bola to inštitúcia, ktorú nám závideli vo všetkých okolitých krajinách. Bola to inštitúcia vďaka ktorej sa za posledné desaťročie naozaj rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska. Vďaka nej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Čo nájdeme vo Fonde na podporu umenia dnes? No o financovaní kultúry na Slovensku dnes už nerozhodujú odborníci v odborných komisiách, ale politickí nominanti v Rade fondu a títo sú, viete, nám pán Michelko, keď ten zákon tu navrhoval, tak sľuboval, že keď sme mu hovorili, že to predsa je politické zasahovanie do financovania kultúry, keď o tom budú tí politickí nominanti rozhodovať, tak on nám vtedy sľuboval, že to nebudú....
=====

každá antická. Viete, čím končí každá antická tragédia. No predsa katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby vašej štvrtej vlády, pán Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. A ja som presvedčená, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť. A myslím si, že každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s veď viete kým, by malo byť len prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Ďakujem. (Potlesk.)

... Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov, sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý, aby sme teda boli fér, naozaj už nevieme opraviť trinásť rokov, ale doteraz tie práce aspoň stále prebiehali. Tak momentálne sú tieto práce úplne zastavené, viaceré objekty v tomto rozostavanom hrade neboli pred zimou zabezpečené a tečie do nich, takže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už doteraz opravilo. Ja neviem či mám vôbec v tomto pokračovať, lebo dalo by sa ešte veľmi veľa pokračovať napríklad tým, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala a nejaké peniaze od ministerstva na činnosť dostala až po tom ako vyhodili dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá kritizovala ministerku. Alebo by som mohla pokračovať tým, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej operky, veď viete koho, pani Flach. Alebo by som mohla ešte pokračovať napríklad tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a v kreatívnom priemysle dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob ako prežiť, pretože to čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac ako zarobia. Ja sa musím priznať, aj z takých súkromných rozhovorov, ktoré tu vediem v parlamente s poslancami koalície, že ja naozaj úprimne neverím, že ktokoľvek z koaličných poslancov je presvedčený o tom, že kultúra na Slovensku dnes funguje lepšie ako pred dva a pol rokom. A ak niekto potrebuje ešte viac dôvodov ako tie, ktoré som tu uviedla, tak ja mu veľmi rada poskytnem ten 36-stranový dokument, ktorý som na začiatku spomínala, ale teda dávajte si pozor, lebo každý deň ten dokument má viac a viac strán. Ministerka kultúry, ktorú tu dnes nemenujeme, sa napríklad zasadania Výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor dokonca neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, či dokonca ani návrh rozpočtu kapitoly kultúra. A na záver možno ešte posledný zaujímavý fakt. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej ani nepamätali, sa do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom. Minulý týždeň nastal taký prielom. Odvysielala STVR diskusiu v ktorej oproti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. A pani ministerka v tejto relácii rozprávala hlavne o autobusoch, o traktoroch a kosačkách, ktoré nakúpila a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. Asi toľko k pani, ktorej meno ktoré tu radšej nepoviem, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry. Jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme len neveriacky krútiť hlavou či také niečo bolo naozaj možné.
Ja som sa pani ministerke kultúry z tohto miesta už prihovárala už viackrát a snažila som sa viesť nejaký dialóg, ale z hory sa naspäť neozvalo. A keďže táto rozprava je aj k odvolávaniu celej vlády, chcela by som sa radšej prihovoriť premiérovi našej krajiny, pretože v skutočnosti je to on, ktorý za ministerku zodpovedá a hoci ju môže kedykoľvek odvolať, stále ju drží vo funkcii. Pán premiér, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Áno, problémom predošlej vlády Igora Matoviča bol chaos a neschopnosť sa dohodnúť. Ale nielen to. Bol to aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sme tu zažili aj pri tej predošlej vláde a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A ľudia po tých ostatných voľbách čakali na základe vašich sľubov, pán premiér Fico, pokoj a konsenzus. A čo asi tak dostali? Dostali vládu v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradní s nejasnosťami o tvare Zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít. Dostali vládnu koalíciu v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu, čo sa mu teda zatiaľ nepodarilo a ten tretí ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba. A tak sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a ako zastaviť ekonomický a spoločenský úpadok, ale nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko čo funguje, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a tým aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru samozrejme už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvesto tisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave o odvolávaní veľmi chceme, ale nemôžeme vysloviť, a medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Pán premiér Fico, ja som presvedčená, že jedna z vecí, ktorou tak fatálne škodíte celému Slovensku, svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to čo ste im priniesli je základná neistota o všetkom a o všetkých. A som tiež presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým je ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak mám vysvetliť to, že skúsený politik akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že veď viete kto môže zastávať ministerský post. Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžte veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? A ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva a pol roka a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vašej vlády? Veď už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili svedčí o tom, že svoju rolu premiéra už nezvládate. Pretože nebyť tejto spanilej jazdy, dua veď viete kto, Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál, nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s touto vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Problém je v tom, že ak môže byť ministerkou tá, ktorej meno tu dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 19 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax, ani žiadnu odbornosť, tak potom je naozaj všetko. Je úplne jedno kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí akú táto vláda robí je práve podrývanie základných pilierov na ktorých stojí naša spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. No, v tomto momente podľa mňa naši politickí marketéri sa zúfalo chytili za hlavu, takže ja sa pokúsim tu ontologickú istotu preložiť. Napríklad pre tú pani čo tak miluje Fica. Milá pani, tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to čo ráno vyšlo je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič alebo tým, či ešte stále žijete v krajine v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak už nebudete veriť ani susede Marike, keď dojde na kus reči, ani doktorke, ktorá vám predpisuje recept a vlastne ani tomu čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér Fico, likvidujete tento štát, likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to prečo sme všetci tu. Dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Pílite si totiž vlastný konár, keď ľudia prestanú definitívne veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám, lebo aj vy zastupujete nejakú inštitúciu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Problém je, že v tomto výbuchu zahynieme všetci. A pritom, vracajúc sa k ministerke, ktorej meno nevyslovujeme, skutočná kultúra a umenie totižto nie sú wellness, ako si ona myslí. V skutočnosti kultúra a umenie sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery na vytváranie spoločných zážitkov, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť sú najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepasti v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, alebo bohužiaľ, v tejto tragédii hráme my všetci. A každý z vás kto dával pozor na hodinách slovenčiny vie, že každá antická, viete čím končí každá antická tragédia? No predsa katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne...
=====

... taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo, čo sa volá STVR takzvané verejnoprávne médiá, ktoré a to si teraz predstavte, po osemnástich mesiacoch alebo devätnástich dokonca od svojho vzniku nedávno konečne predstavili logo. Devätnásť mesiacov to iba trvalo. To je naozaj najväčší výdobytok tejto novej inštitúcie, aký sme zatiaľ videli, nehovoriac o tom, že to logo vytvorila teda generálna riaditeľka tejto inštitúcie a nám čo si tak trocha pamätáme 90-te roky, tak to tie 90-te roky veľmi nápadne pripomína podobne, ako to čo vidíme v STVR. Čo sa týka toho ako táto inštitúcia funguje, tak vy určite viete, lebo ste si to tu schválili v tomto parlamente, že hlavným riadiacim orgánom novej STVR už nie je riaditeľ a manažment, ale Rada a táto Rada STVR z devätnástich mesiacov existencie STVR existuje iba desať mesiacov, lebo ste nedokázali ju v parlamente zvoliť niekoľkokrát a z tých devätnástich mesiacov predsedu mala tá Rada presne štyri mesiace. Dnes inštitúciu de iure aj de facto riadi tieňový minister čohokoľvek pán Machala, dochádza v nej k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu, rušia sa relácie, vyhadzujú sa nepohodlní moderátori a kvalita tejto úžasnej novej inštitúcie, ktorá sa zriaďovala preto, aby verejnoprávne médiá fungovali lepšie ako predtým, tak to bolo v dôvodovej správe, tak táto kvalita sa už prejavuje aj v číslach. Napríklad za prvé tri kvartály po zmene kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8 a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45 % a teda takýchto dát by som mohla uviesť aj viac. Ten posun je badateľný v týchto verejnoprávnych médiách. Ale poďme na ďalšie oblasti kultúry. Napríklad taký Fond na podporu umenia a ďalšie kultúrne fondy, ktoré financujú kultúru na Slovensku ako je Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tie treba spomínať najmä preto, že do ich fungovania pani ministerka a vládna koalícia veľmi radikálne legislatívne aj personálne zasiahla. Pardon. Pred dva a pol rokmi bol Fond na podporu umenia vysoko funkčnou modernou verejnou inštitúciou na financovanie a podporu kultúry, ktorú nám závideli v všetkých okolitých krajinách, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska, vďaka ktorej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Ako vyzerá Fond na podporu umenia dnes? O financovaní kultúry na Slovensku už dávno nerozhodujú odborníci, čiže odborné komisie, čo bola podstata tejto inštitúcie, ale politickí nominanti v Rade fondu, ktorí sú natoľko a tu citujem pána Michelka navrhovateľa tohto zákona, ktorý nám tu hovoril, že tí noví nominanti ministerstva kultúry budú nespochybniteľné kultúrne autority a preto to treba robiť. Niekoľkokrát to tu padlo v tomto parlamente. Tak viete, aké nespochybniteľné kultúrne autority to sú v tej Rade? To sú také nespochybniteľné autority, že tí ľudia musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon svojej funkcie a nemajú zákonom predpísanú prax. Navyše je táto Rada od svojho vzniku nekompletná, pretože ministerka už nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť a v tej Rade pôsobiť. Zároveň Fond na podporu umenia, ktorý je určený na financovanie kultúry a umenia dnes nefinancuje žiadne kultúrne aktivity. Prvá výzva na rok 2026 bola otvorená 9. decembra, pričom v tomto čase v tých uplynulých rokoch bolo už vyhlásených 5 z 8 výziev a mnohé boli už vyhodnotené a podpora bola vyplácaná samozrejme, pretože na to, aby sa zachovala kontinuita kultúrnych aktivít, a aby sa tie aktivity diali od januára, tak vy musíte ako keby zadministrovať tie grantové žiadosti predtým, tak to sa teraz nedeje bohužiaľ, výsledky prvej výzvy na rok 2026 plánuje fond zverejniť až 17. apríla, čo prakticky znamená, že tie zmluvy sa následne sprocesujú, vymenia sa údaje so žiadateľmi a reálne prvé peniaze dostanú žiadatelia v júly až auguste tohto roka, takže prvých päť mesiacov sa tu nebude nič diať žiadne kultúrne aktivity, pri tej finančnej neistote mnohí organizátori zrušia aj letné aktivity a na konci roka budeme mať také obrovské množstvo tých fantastických kultúrnych aktivít, ktoré určite Fond na podporu umenia podporí. Navyše tento fond nedokáže už dnes ani len zostaviť odborné komisie na posudzovanie projektov, ktoré im zákon predpisuje, pretože už žiadni odborníci im nechcú robiť štafáž, pretože Rada mení rozhodnutia komisií a a to je pre mňa ako keby taký najzaujímavejší symbol úpadku tejto inštitúcie, členov odborných komisií fond zháňa napríklad prostredníctvom Facebookovej skupiny Susedská obživa, kde ľudia bežne zháňajú inštalatérov alebo niekoho, kto im pokosí trávnik. Nová programová štruktúra Fondu na podporu umenia, ktorú nominanti pani ministerky kultúry predstavili, vynecháva z podpory celé široké portfólia a oblasti kultúry napríklad kultúrne centrá, Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní a potom sú tu také ďalšie detaily ako napríklad, že pôvodného riaditeľa FPU Rada odvolala za to, že dodržoval zákon, hoci mu Rada uložila nedodržať zákon a následne ho odvolala, keď to neurobil, to je naozaj unikátna záležitosť. Ten nový riaditeľ, ktorý je už dávno protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to sa obávam, že je už taký leitmotív nového vedenia rezortu kultúry úplne všade, pretože aj to vedenie rezortu kultúry predtým s kultúrou nemalo vôbec žiaden kontakt. Tento pán riaditeľ trvá na tom samozrejme, že fond funguje perfektne a navyše nedávno oznámil taký zámer, že do dotačných zmlúv bude dávať úspešným žiadateľom klauzulu, ktorá by im zakazovala akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. Opäť by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať, ale poďme ďalej, poďme na erbové kultúrne inštitúcie, na ktoré sme určite všetci hrdí, lebo však slovenské a žiadne iné. Tak napríklad Slovenská národná galéria. Pred dva a pol rokmi ja predpokladám, že mnohí z vás chodili do Slovenskej národnej galérie, pretože pred dva a pol rokmi bola Slovenská národná galéria tesne po obrovskej rekonštrukcii, je to v podstate jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, akú Slovensko od roku 1989 urobilo a táto krásna nová zrekonštruovaná budova sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou ambiciózny výstavný plán, stávala sa prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. Jednoducho mali sme niečo slovenské a žiadne iné načo sme naozaj mohli byť hrdí. Ako vyzerá Slovenská národná galéria dnes? Hej tá pekná budova tam stojí naďalej, ale galéria nemá ani návštevníkov, ani výstavy, jej denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty galérie boli zrušené, pretože partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu a to svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, napríklad nedávna výstava najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondáka, ktorý vystavuje v najprestížnejších galériách sveta, ktoré vlastne jeho diela táto výstava mala byť v Slovenskej národnej galérii, ale nedávno bola otvorená v Prahe. Samozrejme odborný personál bol z galérie buď vyhodený alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú opäť ľudia bez kvalifikácie a prestáva byť tak celkovo jasné, aká je vlastne misia tejto inštitúcie. Poďme ďalej. Slovenské národné divadlo. Pred dvoma rokmi Slovenské národné divadlo zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť v horizonte desaťročí, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a po dlhých rokoch bolo prvýkrát ekonomicky ako tak stabilizované. Ako vyzerá Slovenské národné divadlo dnes? No riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, pretože ten umožňuje poveriť niekoho len iba na šesť mesiacov a riadi ho preto, lebo ministerstvo kultúry nedokázalo zorganizovať akceptovateľné výberové konanie na túto pozíciu. Na jeseň 2025 prvýkrát v dejinách Činohra Slovenského národného divadla neuviedla novú premiéru. Ministerstvo kultúry od divadla žiadalo desaťpercentné prepúšťanie, ktoré by, ktoré by bolo plošné, čiže vo všetkých zložkách, čo by v praxi znamenalo, že by bola úplne ochromená celá činnosť divadla, ale zdá sa, že pána Machalu zaujímali najmä menné zoznamy prepustených. Následne potom samozrejme prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddýchnuť si. Takže ja by som si tipla, že je len otázka času, kedy príde z ministerstva kultúry návrh, premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness. A tu sa teda ospravedlňujem za iróniu, ak by to náhodou bolo v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Čo sa týka Slovenského národného múzea, tak tiež si môžme porovnať tú situáciu, ako vyzerala pred dva a pol rokom. Slovenské národné múzeum bolo pred dva a pol rokmi síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá očividne už dlhé roky potrebovala reformu, ale predsa len inštitúcia, ktorá má množstvo expozícií po celom Slovensku a vo svojich jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnila svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Ako vyzerá Slovenské národné múzeum dnes? Na poste generálneho SNM sa počas súčasného vedenia ministerstva kultúry vystriedali traja riaditelia. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia špecializovaných múzeí, ktoré sú pod Slovenským národným múzeom, bolo odvolaných desať z osemnástich riaditeľov, teda viac ako polovica. V niektorých múzeách došlo k opakovanej výmene vedenia v krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a skúseností v múzejných inštitúciách. Napríklad generálnou riaditeľkou SNM donedávna bola bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakuje svojich zamestnancov, ktorí to teda namietali aj na príslušných orgánoch. Určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, je to múzeum významného slovenského prírodovedca, tak tam sa, prosím pekne, dnes vystavujú strašidelné bábiky Monster High, v Kaštieli Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu ...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako iste viete, mojou úlohou navrhovateľky je predstaviť dôvody na odvolávanie jednej z ministeriek štvrtej vlády Roberta Fica, ale mám taký problém vlastne. Mám dokonca dva problémy. Ten prvý problém je, že my síce rok a deň presne, včera mi to Facebook pripomenul, takže rok a deň čakáme na toto odvolávanie, a pani ministerka nemá ani toľko úcty k najvyššiemu zákonodarnému orgánu, ktorý ju má kontrolovať, aby sa tu objavila, ale teda keďže sa tu neobjavil ani nikto iný z vlády, tak zdá sa, že tento étos je taký viacej rozšírení v tej vláde. Ale mám ešte jeden závažnejší problém pri tomto úvode k odvolávaniu pani ministerky kultúry, pretože táto ministerka minulý rok zažalovala bývalého riaditeľa Slovenského národné divadla Mateja Drličku za to, že ju v akomsi podkaste v Českej republike označil za neonacistku a po niekoľkých neúspešných pokusoch na iných súdoch, v decembri vydal Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie v rámci ktorého sa teda pán Drlička k osobe ministerky vôbec nemôže vyjadrovať. A ja si vlastne kladiem otázku, že či sa vôbec po tomto rozhodnutí súdu môže niekde k tejto pani ministerke vyjadrovať a akokoľvek ju kritizovať, pretože, napríklad, my tu v pléne síce máme tú trestnoprávnu výrokovú imunitu, ale ani tá nás nechráni pred občianskymi žalobami, takže ja budem vlastne v tomto mojom úvode veľmi opatrná a radšej nebudem v ňom meno pani ministerky vôbec vyslovovať, a chcela by som k tomu teda vyzvať aj ostatných kolegov, najmä z opozície, myslím si, že bude lepšie keď tu to meno dnes nepadne, lebo nikdy neviete aké predbežné opatrenie vás môže postihnúť. No, ale každopádne treba povedať, že ministerku, ktorej meno sa teda nemôže momentálne vyslovovať, odvolávame v tomto volebnom období už tretíkrát. Prvýkrát sme ju odvolávali pol roka po jej vymenovaní, a už vtedy bolo dôvodov na odvolanie toľko, že som tu pri uvádzaní tohto odvolávania hovorila hodinu. Druhýkrát sme ju odvolávali o päť mesiacov neskôr, a keďže som sa vlastne nechcela opakovať ten druhýkrát, tak som ako navrhovateľka zhrnula iba tie veci, ktoré sa stali za tých päť mesiacov medzi tými dvomi odvolávaniami, lebo aj tie na odvolanie veľmi bohato stačili, a vtedy som hovoril takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali vo februári 2025, a vtedy som vlastne rozmýšľala, že ako inak sa ešte dá predstaviť tá katastrofa a spúšť, ktorú za sebou pani ministerka, ktorej meno sa nevyslovuje zanecháva, a rozhodla som sa vtedy, že ako navrhovateľka nebudem už robiť žiadne hodnotiace súdy ani nijako hodnotiť to, čo pani ministerka robí, a obmedzím sa iba na úplne neutrálny výpočet všetkého, čo sa v rezorte kultúry pod vedením veď vie ko, veď viete koho udialo. Čiže vlastne iba také holé informácie bez hodnotiacich súdov, aby si vlastne každý v tejto sále aj mimo nej mohol urobiť vlastný názor na to, že či existuje dosť dôvodov na odvolanie ministerky kultúry, respektíve, či vôbec nájdeme nejaký dôvod prečo by táto pani mala ostať vo svojej funkcii. A bol to celkom dobrý koncept podľa mňa na takýto, takúto reč v parlamente, všeličo by sme si zopakovali, čo sa za toho dva a pol roka stalo. Akurát problém nastal tým, že hoci sme teda ten tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno tu dnes nemôže padnúť, podali vo februári 2025, ale rokujeme o ňom presne o rok neskôr. A ja som si medzitým stále abdejtovala ten zoznam tých vecí, za každou schôdzou som si tam pridávala ďalšie veci, ďalšie a ďalšie, a ten výpočet suchých faktov, ktorý už v tom februári minulého roku mal asi 15 strán, tak má dnes viac ako 30 strán a so všetkým čo tam je, by to trvalo asi tak tri až štyri hodiny, kým by som to tu prečítala. A keďže sa nám tu navyše vyskytol tento fascinujúci, kreatívny nápad spojenej rozpravy k odvolávaniu šiestich či siedmich ministrov a celej vlády, tak ja z úcty ku kolegom si tento zoznam nechám pre budúce použitie, lebo určite ho ešte, určite sa nám ešte zíde a pokúsim sa zhrnúť len úplne najvypuklejšie výsledky tej, nazvime to, práce našej pani ministerky, ktorej meno nemôže byť vyslovené.
A ešte prv, než teda sa k tomuto dostanem, mám takú jednu poznámku, lebo už som tu spomínala niekoľkokrát, že toto je tretí návrh na odvolávanie tej, ktorej meno nemôže vyslovovať, a viete ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. A tu by som chcela aj apelovať na vládnu koalíciu, že spomeňte si ako to dopadlo, keď ste z Trestného zákonníka vyškrtli paragraf trikrát a dosť. Ste ho museli vlastne veľmi rýchlo vrátiť naspäť, lebo kriminalita prekonávala všetky predstaviteľné hranice, tak možno by ste sa z toho mohli v koalícii poučiť a konečne, veď viete koho odvolať, lebo zločiny tejto pani voči kultúre už naozaj prekonávajú predstaviteľné aj nepredstaviteľné hranice. Aké sú teda výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry. Možno stačí len také krátke porovnanie ako vyzerala kultúra, rezort kultúry a jej, jeho jednotlivé oblasti v októbri 2023, keď ste teda nastúpili, keď táto vláda nastúpila k moci a ako vyzerajú tie veci dnes. Začnime napríklad, verejnoprávnymi médiami. Pred dva a pol rokom sme mali inštitúciu, ktorá sa volala RTVS, a ktorá bola síce značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaním, zasahovaní, a taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti s pomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo...
=====

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poprosiť o vypustenie bodu č. 50, tlač 602, z programu tejto schôdze a zaradenie na najbližšiu schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Na návrh troch poslaneckých klubov PS, SAS a KDH žiadam, aby sa národná rada hlasovaním uzniesla, rozdeliť spojenú rozpravu k bodom 23 až 30 a aby sa tieto body prerokovali v samostatných rozpravách. Keď už národná rada konečne pristúpi po tom, ako sa celý rok navrhovali návrhy na odvolávanie ministrov, tak si myslím, že aby sme predišli aj organizačnému chaosu aj celkovému chaosu v rozprave, je dôležité aby sa jednotlivé odvolávania jednotlivých ministrov prerokovali v samostatných rozpravách a aby sa naďalej neupierali opozícii ústavné práva. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som sa venovala vo svojom príspevku iba etickému kódexu, ale možno na záver ešte jedna poznámka k novele rokovacieho poriadku. Včera tu aj pán predseda, aj viacerí povedali, že ten dôvod, prečo vlastne prišli s tou novelou, je ten, že to, čo sa tu udialo v decembri, paralyzovalo parlament a že sa cítili vlastne bezmocní v tom, ako pokračovať ďalej v práci parlamentu. A ja teda chcem len podotknúť, že my ako opozícia sme za tie dva roky naozaj vyčerpali všetky prostriedky, ktoré nám parlamentná demokracia ponúka. Snažili sme sa argumentovať, diskutovať, snažili sme sa využívať všetko to, čo demokratické zriadenie ponúka, ale vy ste jednoducho pokračovali v tom valci, ktorý tu už dva roky funguje. A konkrétne v tom decembri sme hlasovali o zásadných návrhoch, ktoré prišli do parlamentu pár hodín predtým, alebo dva týždne sme rokovali o zrušení fungujúcej inštitúcie. A musím povedať, že ja nezastávam tieto extrémne prístupy k parlamentnej práci, ale my sme nemali iné východisko. A spomeňte si na to, ako ste sa vy vtedy cítili. Chápem, že ste sa cítili nekomfortne a bezmocne, ale takto nekomfortne a bezmocne sa my tu cítime už dva roky, keď ničíte zákony, ničíte inštitúcie a ničíte Slovensko. A takto nekomfortne a bezmocne sa tu cíti minimálne polovica občanov Slovenskej republiky, ktorá sa už ďalej bojí žiť na Slovensku. Tak si to skúste troška tak projektovať. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za tieto dva dni sme tu už veľmi veľa počuli o novele rokovacieho poriadku. Zase tu o nej budeme rokovať zrejme týždeň namiesto toho, aby sme naozaj riešili akútne problémy Slovenska a sveta, a že ich je teda dosť. A ja sa preto aj stotožňujem vlastne s tým, čo tu už bolo viackrát povedané, že naozaj jedna z posledných vecí, ktorá by dnes zlepšila život ľudí na Slovensku, je rokovací poriadok parlamentu alebo jeho zmena, takže ja by som sa vo svojom vystúpení chcela vyjadriť výlučne k návrhu etického kódexu, pretože ten považujem dokonca aj v takýchto ťažkých časoch za osobitne dôležitú vec, ktorá by práve v čase, keď je verejná morálka a úroveň verejnej diskusie, keď preráža vlastne všetky predstaviteľné aj nepredstaviteľné dná, tak možno takýto návrh by mohol byť malým svetielkom do tejto čierno-čiernej tmy.
Etický kódex má totižto takmer každý parlament v civilizovanom svete a nielen parlament, aj všetky významné verejné inštitúcie. A to, že sme ho doteraz nemali, je naozaj takou dosť pozoruhodnou výnimkou. Rokovací poriadok s ním počíta, odvoláva sa naňho, ale slovenskému zákonodarnému zboru doteraz etika akosi nechýbala. Hovorí sa o tom od začiatku volebného obdobia, vytvorila sa pracovná skupina, my sme sa zodpovedne pripravili, urobili sme si rešerše, podali sme množstvo návrhov a pripomienok, a stále teda sa nič nedialo, takže keď konečne mi pristál v emailovom, v e-maily teda ten návrh etického kódexu, tak ja som naozaj veľmi dychtivo otvárala ten súbor, lebo som bola fakt zvedavá, že čo v ňom bude. No a, samozrejme, keď som si ho prečítala, tak som nevychádzala z úžasu, pretože etický poriadok slovenského parlamentu v predloženej verzii od pána Gašpara a spol. sa okrem zopár veľmi všeobecných princípov podrobne venuje iba dvom veciam a to je dress code a nálepky na počítačoch. Ja si myslím, že keď takéto niečo schválime, že to bude naozaj svetový unikát a to tvrdím aj na základe vlastných rešeršov, ale aj napríklad štúdie nášho parlamentného inštitútu, veľmi vám ju odporúčam, ktorá vcelku podrobne pojednáva o tom, čo obsahujú etické poriadky v iných európskych krajinách. Tak si povedzme tak stručne, že čo v tých etických poriadkoch býva.
Samozrejme, základom tých etických kódexov sú všeobecné zásady alebo hodnoty, ku ktorým sa ten daný parlament hlási. A medzi tými hodnotami tá najdôležitejšia je rešpektovanie vlády práva, to znamená zásady právneho štátu, no tie sa do nášho etického kódexu asi nedostali z očividných dôvodov, pretože od začiatku tohto volebného obdobia sú koalíciou neustále hrubo porušované a to nielen v tých zákonoch, ktoré sa tu schvaľujú, ale aj v parlamentných procedúrach a koniec-koncov odrazom tohto je aj navrhovaná novela rokovacieho poriadku.
Zároveň takými všeobecnými princípmi sú veci ako napríklad bezúhonnosť, transparentnosť, čestnosť alebo teda prepytujem dôstojnosť. Takisto sa zaoberajú tieto etické kódexy definíciou, čo to znamená, že poslanec je nezávislý alebo napríklad zákazom diskriminácie. A potom ďalej v mnohých etických kódexoch nájdeme napríklad definíciu toho, čo to znamená ochrana verejného záujmu pri výkone poslaneckej funkcie, takisto ako vlastne je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu funkcie na súkromné účely, definíciu konfliktu záujmov, potom, a to je veľmi dôležité, k tomu sa vrátim ešte neskôr, takmer každý etický kódex, ktorý som videla, obsahuje presné pravidlá pri prijímaní darov a príspevkov poslancov, taktiež pravidlá nakladania s informáciami, ktoré získa poslanec počas výkonu mandátu, ustanovenia proti využívaniu funkcie na reklamu, či presnejšie ustanovenia k majetkovým priznaniam a, áno, mnohé z tých etických kódexov dokonca riešia aj vymedzenie súkromného a verejného života politikov, správanie sa v pléne, ale aj dokonca mimo parlamentu na verejných miestach, no a, samozrejme, obsahujú mnohé tieto kódexy napríklad definíciu a pravidlá lobingu, to znamená napríklad povinné zverejňovanie stretnutí poslancov. To znamená, že okrem tých základných nejakých hodnotových rámcov je väčšinou etický kódex súhrnnom iných právnych predpisov napríklad ústavy alebo zákonov, ktoré sa vzťahujú na správanie a konanie poslancov a hlavne obsahuje presnejšie definície, pretože tí z vás, ktorí sú vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, vedia, ako veľmi ťažko tento výbor dochádza ku konkrétnym interpretáciám niektorých ustanovení zákona o výkone funkcie vo verejnom záujme.
Pre zaujímavosť poviem, že zovňajšok poslancov sa zo všetkých parlamentov v Európe rieši iba v etickom kódexe v Lotyšsku, ale aj to len veľmi všeobecne, kde hovorí o tom, že poslanci majú mať primerané oblečenie. No v našom návrhu nenájdete prakticky nič z toho, čo je v takýchto dokumentoch bežné v iných parlamentoch. To, čo tam ale nájdete, je veľmi podrobný popis dress codu, ktorý obsahom trocha tak pripomína 19. storočie. A ja si myslím, že takýto etický kódex by svojím obsahom, štruktúrou, bohužiaľ, neobstál ani ako školský poriadok na základnej škole. Aj tie bývajú oveľa prepracovanejšie. Ale zato budeme určite jediný parlament na svete, ktorý má v etickom kódexe slovo mikina. Dúfam, že ste na to hrdí primerane.
To, čo nám, skúsim povedať, že čo nám napríklad v tom návrhu teda chýba. Je to prakticky všetko, lebo žiadne naše pripomienky neboli v tomto návrhu akceptované. Čo sa týka tej oblasti transparentnosti a otvorenosti, tak tam nám chýba predovšetkým presnejšia definícia toho, ako to tento parlament pri výkone funkcie poslancov chápe a okrem všeobecnej transparentnosti nám chýba napríklad definícia otvorenosti a transparentnosti voči médiám, to znamená povinnosť poskytovať médiám pravdivé informácie a spolupracovať na verejnom informovaní o dôležitých otázkach a dianí v štáte. Ako som počula, tak my pôjdeme presne opačnou cestou, lebo včera pán Michelko niekde v médiách povedal, že parlament prijme dokonca reštriktívne usmernenia pre médiá, ktoré umožnia politikom vôbec neodpovedať na otázky, ktoré sa im nepáčia.
Druhá vec, ktorá nám tam chýba, je akékoľvek odmietnutie korupcie, to znamená akákoľvek úprava, ktorá by sa týkala zachovania nekorupčného a transparentného konania poslancov a poslankýň, vrátane otázky, ako som spomínala, prijímania a nakladania s vecnými darmi v súvislosti s výkonom mandátu. A tu opäť by som chcela zdôrazniť, že toto odporúča parlamentu už niekoľko rokov aj parlamentný inštitút, ktorý konštatuje vo svojej štúdii, že aj právna úprava, ktorá sa vzťahuje na prijímanie darov, je absolútne nedostatočná a nejasná v mnohých ohľadoch. Okrem mnohých vecí je to napríklad ten fakt, že slovenský poslanec má povinnosť uvádzať dary v oznámení o funkciách až vtedy, keď hodnota daru alebo súhrnná hodnota darov prevýši desaťnásobok minimálnej mzdy. Tak to bude, prosím pekne, v tomto roku presne 9 150 eur, to znamená, že poslanec môže dostať dar, ktorý výrazne prevýši výšku jeho mesačného platu bez toho, aby ho kdekoľvek priznal. A ja vám iba uvediem pre porovnanie, vo väčšine iných krajín musia poslanci priznávať všetky dary bez ohľadu na výšku alebo je táto hranica stanovená napríklad na 50 eur ako v Holandsku, 150 eur vo Francúzsku alebo 200 eur v Nemecku, kde teda priemerná mzda je oveľa vyššia. A na túto nedostatočnú úpravu darov vo vzťahu k poslancom bolo Slovensko upozornené aj skupinou štátov proti korupcii vo štvrtom kole hodnotenia, ktoré sa zameriavalo na poslancov, sudcov a prokurátorov práve kvôli tomuto prahu pre uvádzanie darov v oznámení o funkciách. Toto je napríklad ďalšia z mnohých nevyužitých príležitostí pri príprave tohto etického kódexu, pretože nálepky na počítačoch a mikiny boli očividne pálčivejším problémom.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré nám v tom kódexe chýbajú, tak o tom sa tu už veľa hovorilo. Je to presnejšia úprava správania poslancov a poslankýň v zákonodarnom zbore, to znamená napríklad odmietnutie požívania alkoholu a omamných látok s adekvátnymi disciplinárnymi postihmi, takisto nejaký kódex úctivého a dôstojného správania voči iným poslancom a poslankyniam, voči poslaneckým asistentom a asistentkám a ostatným zamestnancom Národnej rady a taktiež definovanie orgánu, na ktorý sa môže dotknutá osoba v prípade porušovania obrátiť. A takisto nám tam chýba vzhľadom k skúsenostiam regulácia verbálneho prejavu v pléne a na výboroch, najmä neprípustnosť osobných urážok, vulgarizmov, vylúčenie komentovania vzhľadu, rodinných vzťahov a súkromného života, ktoré nemá žiadnu súvislosť s výkonom funkcie. Je to celkom štandardná vec. Návrh etického kódexu nijakým spôsobom neupravuje otázky rovnosti, nenásilia a rešpektu. Chýba v ňom odmietnutie sexuálneho a sexualizovaného násilia vrátane verbálnych prejavov. Chýba v ňom presadzovanie rešpektujúceho prístupu a odmietnutie verbálnych prejavov, ktoré šíria predsudky, či zasahujú do dôstojnosti iných ľudí, skupín osôb a menšín. Takisto v ňom chýba záväzok poslancov a poslankýň rešpektovať princíp rovnosti a nestrannosti a rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vieru, orientáciu či iné postavenie. A takisto by sme uvítali, keby etický kódex obsahoval aj odmietnutie akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie a urážok a takisto záväzok k rešpektu voči všetkým ľuďom a ich právam. Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by etický kódex obsahovať mal.
A mňa naozaj mrzí, a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto dôležitého a zásadného dokumentu, akým je Etický kódex Národnej rady Slovenskej republiky, musíme opäť konštatovať ono okrídlené, chceli sme to urobiť čo najlepšie, dopadlo to ako vždy. Pán predkladateľ etického kódexu, pán Tibor Gašpar, tu na začiatku hovoril, že zmyslom tejto, tohto návrhu etického kódexu a aj takisto revízie rokovacieho poriadku je nastaviť nové štandardy a rámce fungovania, ktoré by mali byť príkladom aj pre občanov a celú spoločnosť. A ja teda málokedy tak vrúcne súhlasím s pánom Gašparom ako v tomto, pretože som presvedčená, že etický kódex správania sa poslancov by naozaj mal byť zlatým štandardom pre fungovanie spoločnosti, pretože my by sme mali byť príkladom pre občanov vo svojom správaní, vo svojich hodnotách, vo svojom vystupovaní a nemali by sme na to nikdy rezignovať, kolegovia a kolegyne. Náš etický kódex je teda do istej miery aj ukážkou toho, čo považujeme za dôležité. Nuž a keď si prečítate tento návrh, tak vám z neho vyplynie, že my na Slovensku zjavne považujeme za dôležité to, ako sú ľudia oblečení a aké nálepky majú na počítačoch, nie úctu k právnemu štátu, nie čestnosť a bezúhonnosť, nie rešpekt a boj s korupciou a neprávosťou, ale citujem: "slušné nohavice so sakom a košeľou alebo nohavice, alebo sukňa s vrchným dielom," čokoľvek to znamená. Ono by to mohlo byť iba smiešne a také smiešne malomeštiacke, keby to nebolo desivé a nebezpečné. Čo týmto hovoríme občanom? Že šaty robia nielen človeka, ale aj štát? A že nálepky na počítači sú horšie ako korupcia a zneužívanie mandátu na osobný prospech? To naozaj nemáme vyššie ambície v tomto zákonodarnom zbore?
Problémom tohto etického kódexu teda nie je to, čo tam je, ale to, čo tam nie je. Predložený dokument má so skutočným etickým kódexom máločo spoločné a to, že sa volá etický kódex ešte neznamená, že ním aj naozaj je. Chýba tam totiž akákoľvek ambícia nastaviť zmysluplné hodnotové rámce, ktoré by mohli zlepšiť nielen fungovanie tohto parlamentu, ale tak trochu aj celej spoločnosti. Vám to možno stačí, ale nám, a som presvedčená, že aj väčšine občanov, to rozhodne nestačí. A ja preto by som chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tlači 1169 a vrátiť ju na dopracovanie, v rámci ktorého sa zohľadnia pripomienky opozície a výsledkom bude ozajstný, dôstojný a dobre spracovaný etický kódex, na ktorý môžme byť hrdí a nie takýto smiešny paškvil.
Ďakujem.