Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poprosiť o vypustenie bodu č. 50, tlač 602, z programu tejto schôdze a zaradenie na najbližšiu schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Na návrh troch poslaneckých klubov PS, SAS a KDH žiadam, aby sa národná rada hlasovaním uzniesla, rozdeliť spojenú rozpravu k bodom 23 až 30 a aby sa tieto body prerokovali v samostatných rozpravách. Keď už národná rada konečne pristúpi po tom, ako sa celý rok navrhovali návrhy na odvolávanie ministrov, tak si myslím, že aby sme predišli aj organizačnému chaosu aj celkovému chaosu v rozprave, je dôležité aby sa jednotlivé odvolávania jednotlivých ministrov prerokovali v samostatných rozpravách a aby sa naďalej neupierali opozícii ústavné práva. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci, ja som sa venovala vo svojom príspevku iba Etickému kódexu, ale možno na záver ešte jedna poznámka k novele rokovacieho poriadku. Včera tu aj pán predseda, aj viacerí povedali, že ten dôvod, prečo vlastne prišli s tou novelou je ten, že to čo sa tu udialo v decembri paralyzovalo parlament a že sa cítili vlastne bezmocní v tom, ako pokračovať ďalej v práci parlamentu. A ja teda chcem len podotknúť, že my ako opozícia za tie dva roky naozaj vyčerpali všetky prostriedky, ktoré nám parlamentná demokracia ponúka. Snažili sme sa argumentovať, diskutovať, snažili sme sa využívať všetko to, čo demokratické zriadenie ponúka, ale vy ste jednoducho pokračovali v tom valci, ktorý tu už dva roky funguje a konkrétne v tom decembri sme hlasovali o zásadných návrhoch, ktoré prišli do parlamentu pár hodín pred tým alebo dva týždne sme rokovali o zrušení fungujúcej inštitúcie a musím povedať, že ja nezastávam tieto extrémne prístupy k parlamentnej práci, ale my sme nemali iné východisko a spomeňte si na to, ako ste sa vy vtedy cítili. Chápem, že ste sa cítili nekomfortne a bezmocne. A takto nekomfortne a bezmocne sa my tu cítime už dva roky, keď ničíte zákony, ničíte inštitúcie a ničíte Slovensko a takto nekomfortne a bezmocne sa tu cíti minimálne polovica občanov Slovenskej republiky, ktorá sa už ďalej bojí žiť na Slovensku. Tak si to skúste troška tak projektovať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za tieto dva dni sme tu už veľmi veľa počuli o novele rokovacieho poriadku. Zase tu o nej budeme rokovať zrejme týždeň, namiesto toho, aby sme naozaj riešili akútne problémy Slovenska a sveta a že ich je teda dosť a ja sa preto aj stotožňujem vlastne s tým, čo tu už bolo viackrát povedané, že naozaj jedna z posledných vecí, ktorá by dnes zlepšila život ľudí na Slovensku je rokovací poriadok parlamentu alebo jeho zmena, takže ja by som sa vo svojom vystúpení chcela vyjadriť výlučne k návrhu Etického kódexu, pretože ten považujem, dokonca aj v takýchto ťažkých časoch za osobitne dôležitú vec, ktorá by práve v čase, keď je verejná morálka a úroveň verejnej diskusie, keď preráža vlastne všetky predstaviteľné aj nepredstaviteľné dná, tak možno takýto návrh by mohol byť malým svetielkom do tejto čierno-čiernej tmy. Etický kódex má totižto temer každý parlament v civilizovanom svete a nielen parlament, aj všetky významné verejné inštitúcie a to, že sme ho doteraz nemali je naozaj takou dosť pozoruhodnou výnimkou. Rokovací poriadok s ním počíta, odvoláva sa naňho, ale slovenskému zákonodarnému zboru doteraz etika akosi nechýbala. Hovorí sa o tom od začiatku volebného obdobia, vytvorila sa pracovná skupina, my sme sa zodpovedne pripravili, urobili sme si rešerše, podali sme množstvo návrhov a pripomienok a stále teda sa nič nedialo, takže keď konečne mi pristál v e-maily ten návrh etického kódexu, tak ja som naozaj veľmi dychtivo otvárala ten súbor, lebo som bola fakt zvedavá čo v ňom bude, no a samozrejme, keď som si ho prečítala, tak som nevychádzala z úžasu, pretože etický poriadok slovenského parlamentu v predloženej verzii od pána Gašpara a spol. sa okrem zopár veľmi všeobecných princípov podrobne venuje iba dvom veciam a to je dress code a nálepky na počítačoch. Ja si myslím, že keď takéto niečo schválime, že to bude naozaj svetový unikát a to tvrdím aj na základe vlastných rešeršov, ale aj napríklad štúdie nášho parlamentného inštitútu, veľmi vám ju odporúčam, ktorá vcelku podrobne pojednáva o tom, čo obsahujú etické poriadky v iných európskych krajinách. Tak si povedzme tak stručne, že čo v tých etických poriadkoch býva. Samozrejme základom tých etických kódexov sú všeobecné zásady alebo hodnoty, ku ktorým sa ten daný parlament hlási. A medzi tými hodnotami tá najdôležitejšia je rešpektovanie vlády práva, to znamená zásady právneho štátu. No ti sa do nášho Etického kódexu asi nedostali z očividných dôvodov, pretože od začiatku tohto volebného obdobia sú koalíciou neustále hrubo porušované a to nielen v tých zákonoch, ktoré sa tu schvaľujú, ale aj v parlamentných procedúrach a koniec-koncov odrazom tohto je aj navrhovaná novela rokovacieho poriadku. Zároveň takými všeobecnými princípmi sú veci ako napríklad bezúhonnosť, transparentnosť, čestnosť alebo teda prepytujem dôstojnosť. Takisto sa zaoberajú tieto etické kódexy definíciou, čo to znamená, že poslanec je nezávislý, alebo napríklad zákazom diskriminácie. A potom ďalej v mnohých etických kódexoch nájdeme napríklad definíciu toho, čo to znamená ochrana verejného záujmu pri výkone poslaneckej funkcie. Takisto ako vlastne je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu funkcie na súkromné účely, definíciu konfliktu záujmov, potom a to je veľmi dôležité, k tomu sa vrátim ešte neskôr, takmer každý etický kódex, ktorý som videla obsahuje presné pravidlá pri prijímaní darov a príspevkov poslancov. Taktiež pravidlá nakladania s informáciami, ktoré získa poslanec počas výkonu mandátu. Ustanovenia proti využívaniu funkcie na reklamu, či presnejšie ustanovenia k majetkovým priznaniam a áno, mnohé z tých etických kódexov dokonca riešia aj vymedzenie súkromného a verejného života politikov, správanie sa v pléne, ale aj dokonca mimo parlamentu na verejných miestach, no a samozrejme obsahujú mnohé tieto kódexy napríklad definíciu a pravidlá lobingu, to znamená napríklad povinné zverejňovanie stretnutí poslancov. To znamená, že okrem tých základných nejakých hodnotových rámcov je väčšinou etický kódex súhrnnom iných právnych predpisov, napríklad Ústavy alebo zákonov, ktoré sa vzťahujú na správanie a konanie poslancov a hlavne obsahuje presnejšie definície, pretože tí z vás, ktorí sú vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií vedia, ako veľmi ťažko tento výbor dochádza ku konkrétnym interpretáciám niektorých ustanovení zákona o výkone funkcie vo verejnom záujme. Pre zaujímavosť poviem, že zovňajšok poslancov sa zo všetkých parlamentov v Európe rieši iba v etickom kódexe v Lotyšsku, ale aj to len veľmi všeobecne, kde hovorí o tom, že poslanci majú mať primerané oblečenie. No v našom návrhu nenájdete prakticky nič z toho, čo je v takýchto dokumentoch bežné v iných parlamentoch. To, čo tam ale nájdete je veľmi podrobný popis dress codu, ktorý obsahom trocha tak pripomína 19. storočie a ja si myslím, že takýto etický kódex by svojim obsahom, štruktúrou bohužiaľ neobstál ani ako školský poriadok na základnej škole. Aj tie bývajú oveľa prepracovanejšie, ale zato budeme určite jediný parlament na svete, ktorý má v Etickom kódexe slovo mikina. Dúfam, že ste na to hrdí primerane. To, čo nám, skúsim povedať, že čo nám napríklad v tom návrhu teda chýba. Je to prakticky všetko, lebo žiadne naše pripomienky neboli v tomto návrhu akceptované. Čo sa týka tej oblasti transparentnosti a otvorenosti, tak tam nám chýba predovšetkým presnejšia definícia toho, ako to tento parlament pri výkone funkcie poslancov chápe a okrem všeobecnej transparentnosti nám chýba napríklad definícia otvorenosti a transparentnosti voči médiám, to znamená povinnosť poskytovať médiám pravdivé informácie a spolupracovať na verejnom informovaní o dôležitých otázkach a dianí v štáte. Ako som počula, tak my pôjdeme presne opačnou cestou, lebo včera pán Michelko niekde v médiách povedal, že parlament príjme dokonca reštriktívne usmernenia pre médiá, ktoré umožnia politikom vôbec neodpovedať na otázky, ktoré sa im nepáčia. Druhá vec, ktorá nám tam chýba je akékoľvek odmietnutie korupcie, to znamená akákoľvek úprava, ktorá by sa týkala zachovania nekorupčného a transparentného konania poslancov a poslankýň, vrátane otázky, ako som spomínala, prijímania a nakladania s vecnými darmi, v súvislosti v výkonom mandátu a tu opäť by som chcela zdôrazniť, že toto odporúča parlamentu už niekoľko rokov aj parlamentný inštitút, ktorý konštatuje vo svojej štúdii, že aj právna úprava, ktorá sa vzťahuje na prijímanie darov je absolútne nedostatočná a nejasná v mnohých ohľadoch. Okrem mnohých vecí je to napríklad ten fakt, že slovenský poslanec má povinnosť uvádzať dary v oznámení o funkciách až vtedy, keď hodnota daru, alebo súhrnná hodnota darov prevýši desaťnásobok minimálnej mzdy. Tak to bude prosím pekne v tomto roku presne 9150 eur, to znamená, že poslanec môže dostať dar, ktorý výrazne prevýši výšku jeho mesačného platu bez toho, aby ho kdekoľvek priznal. A ja vám iba uvediem pre porovnanie. Vo väčšine iných krajín musia poslanci priznávať všetky dary, bez ohľadu na výšku, alebo je táto hranica stanovená napríklad na 50 eur, ako v Holandsku, 150 eur vo Francúzsku, alebo 200 eur v Nemecku, kde teda priemerná mzda je oveľa vyššia. A na túto nedostatočnú úpravu darov vo vzťahu k poslancom bolo Slovensko upozornené aj skupinou štátov proti korupcii vo štvrtom kole hodnotenia, ktoré sa zameriavalo na poslancov, sudcov a prokurátorov práve kvôli tomuto prahu, pre uvádzanie darov v oznámení o funkciách. Toto je napríklad ďalšia z mnohých nevyužitých príležitostí pri príprave tohto Etického kódexu, pretože nálepky na počítačoch a mikiny boli očividne pálčivejším problémom. Čo sa týka ďalších vecí, ktoré nám v tom kódexe chýbajú, tak o tom sa tu už veľa hovorilo, je to presnejšia úprava správania poslancov a poslankýň v zákonodarnom zbore, to znamená napríklad odmietnutie požívania alkoholu a omamných látok s adekvátnymi disciplinárnymi postihmi, takisto nejaký kódex úctivého a dôstojného správania voči iným poslancom a poslankyniam, voči poslaneckým asistentom a asistentkám a ostatným zamestnancom Národnej rady a taktiež definovanie orgánu, na ktorý sa môže dotknutá osoba v prípade porušovania obrátiť. A takisto nám tam chýba, vzhľadom k skúsenostiam, regulácia verbálneho prejavu v pléne a na výboroch, najmä neprípustnosť osobných urážok, vulgarizmov, vylúčenie komentovania vzhľadu, rodinných vzťahov a súkromného života, ktoré nemá žiadnu súvislosť s výkonom funkcie. Je to celkom štandardná vec. Návrh Etického kódexu nijakým spôsobom neupravuje otázky rovnosti, nenásilia a rešpektu. Chýba v ňom odmietnutie sexuálneho a sexualizovaného násilia, vrátane verbálnych prejavov. Chýba v ňom presadzovanie rešpektujúceho prístupu a odmietnutie verbálnych prejavov, ktoré šíria predsudky, či zasahujú do dôstojnosti iných ľudí, skupín osôb a menšín. Takisto v ňom chýba záväzok poslancov a poslankýň rešpektovať princíp rovnosti a nestrannosti a rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vieru, orientáciu, či iné postavenie. A takisto by sme uvítali, keby Etický kódex obsahoval aj odmietnutie akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie a urážok a takisto záväzok k rešpektu voči všetkým ľuďom a ich právam. Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený Etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by Etický kódex obsahovať mal. A mňa naozaj mrzí a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto
===== Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený Etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by etický kódex obsahovať mal. A mňa naozaj mrzí a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto dôležitého a zásadného dokumentu, akým je Etický kódex Národnej rady Slovenskej republiky, musíme opäť konštatovať ono okrídlené, chceli sme to urobiť čo najlepšie, dopadlo to ako vždy. Pán predkladateľ Etického kódexu, pán Tibor Gašpar, tu na začiatku hovoril, že zmyslom tohto návrhu Etického kódexu a aj takisto revízie rokovacieho poriadku je nastaviť nové štandardy a rámce fungovania, ktoré by mali byť príkladom aj pre občanov a celú spoločnosť. A ja teda málokedy tak vrúcne súhlasím s pánom Gašparom, ako v tomto, pretože som presvedčená, že Etický kódex správania sa poslancov by naozaj mal byť zlatým štandardom pre fungovanie spoločnosti, pretože my by sme mali byť príkladom pre občanov vo svojom správaní, vo svojich hodnotách, vo svojom vystupovaní a nemali by sme na to nikdy rezignovať, kolegovia a kolegyne. Náš Etický kódex je teda do istej miery aj ukážkou toho, čo považujeme za dôležité. Nuž a keď si prečítate tento návrh, tak vám z neho vyplynie, že my na Slovensku zjavne považujeme za dôležité to, ako sú ľudia oblečení a aké nálepky majú na počítačoch. Nie úctu k právnemu štátu, nie čestnosť a bezúhonnosť, nie rešpekt a boj s korupciou a neprávosťou, ale citujem: "slušné nohavice so sakom a košeľou alebo nohavice alebo sukňa s vrchným dielom", čokoľvek to znamená. Ono by to mohlo byť iba smiešne a také smiešne malomeštiacke, keby to nebolo desivé a nebezpečné. Čo týmto hovoríme občanom? Že šaty robia nielen človeka, ale aj štát? A že nálepky na počítači sú horšie ako korupcia a zneužívanie mandátu na osobný prospech? To naozaj nemáme vyššie ambície v tomto zákonodarnom zbore? Problémom tohto Etického kódexu teda nie je to, čo tam je, ale to, čo tam nie je. Predložený dokument má so skutočným Etickým kódexom máločo spoločné a to, že sa volá Etický kódex ešte neznamená, že ním aj naozaj je. Chýba tam totiž akákoľvek ambícia nastaviť zmysluplné hodnotové rámce, ktoré by mohli zlepšiť nielen fungovanie tohto parlamentu, ale tak trochu aj celej spoločnosti. Vám to možno stačí, ale nám, a som presvedčená, že aj väčšine občanov, to rozhodne nestačí. A ja preto by som chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tlači 1169 a vrátiť ju na dopracovanie, v rámci ktorého sa zohľadnia pripomienky opozície a výsledkom bude ozajstný, dôstojný a dobre spracovaný Etický kódex, na ktorý môžme byť hrdý a nie takýto smiešny paškvil. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za tieto dva dni sme tu už veľmi veľa počuli o novele rokovacieho poriadku. Zase tu o nej budeme rokovať zrejme týždeň, namiesto toho, aby sme naozaj riešili akútne problémy Slovenska a sveta a že ich je teda dosť a ja sa preto aj stotožňujem vlastne s tým, čo tu už bolo viackrát povedané, že naozaj jedna z posledných vecí, ktorá by dnes zlepšila život ľudí na Slovensku je rokovací poriadok parlamentu alebo jeho zmena, takže ja by som sa vo svojom vystúpení chcela vyjadriť výlučne k návrhu Etického kódexu, pretože ten považujem, dokonca aj v takýchto ťažkých časoch za osobitne dôležitú vec, ktorá by práve v čase, keď je verejná morálka a úroveň verejnej diskusie, keď preráža vlastne všetky predstaviteľné aj nepredstaviteľné dná, tak možno takýto návrh by mohol byť malým svetielkom do tejto čierno-čiernej tmy. Etický kódex má totižto temer každý parlament v civilizovanom svete a nielen parlament, aj všetky významné verejné inštitúcie a to, že sme ho doteraz nemali je naozaj takou dosť pozoruhodnou výnimkou. Rokovací poriadok s ním počíta, odvoláva sa naňho, ale slovenskému zákonodarnému zboru doteraz etika akosi nechýbala. Hovorí sa o tom od začiatku volebného obdobia, vytvorila sa pracovná skupina, my sme sa zodpovedne pripravili, urobili sme si rešerše, podali sme množstvo návrhov a pripomienok a stále teda sa nič nedialo, takže keď konečne mi pristál v e-maily ten návrh etického kódexu, tak ja som naozaj veľmi dychtivo otvárala ten súbor, lebo som bola fakt zvedavá čo v ňom bude, no a samozrejme, keď som si ho prečítala, tak som nevychádzala z úžasu, pretože etický poriadok slovenského parlamentu v predloženej verzii od pána Gašpara a spol. sa okrem zopár veľmi všeobecných princípov podrobne venuje iba dvom veciam a to je dress code a nálepky na počítačoch. Ja si myslím, že keď takéto niečo schválime, že to bude naozaj svetový unikát a to tvrdím aj na základe vlastných rešeršov, ale aj napríklad štúdie nášho parlamentného inštitútu, veľmi vám ju odporúčam, ktorá vcelku podrobne pojednáva o tom, čo obsahujú etické poriadky v iných európskych krajinách. Tak si povedzme tak stručne, že čo v tých etických poriadkoch býva. Samozrejme základom tých etických kódexov sú všeobecné zásady alebo hodnoty, ku ktorým sa ten daný parlament hlási. A medzi tými hodnotami tá najdôležitejšia je rešpektovanie vlády práva, to znamená zásady právneho štátu. No ti sa do nášho Etického kódexu asi nedostali z očividných dôvodov, pretože od začiatku tohto volebného obdobia sú koalíciou neustále hrubo porušované a to nielen v tých zákonoch, ktoré sa tu schvaľujú, ale aj v parlamentných procedúrach a koniec-koncov odrazom tohto je aj navrhovaná novela rokovacieho poriadku. Zároveň takými všeobecnými princípmi sú veci ako napríklad bezúhonnosť, transparentnosť, čestnosť alebo teda prepytujem dôstojnosť. Takisto sa zaoberajú tieto etické kódexy definíciou, čo to znamená, že poslanec je nezávislý, alebo napríklad zákazom diskriminácie. A potom ďalej v mnohých etických kódexoch nájdeme napríklad definíciu toho, čo to znamená ochrana verejného záujmu pri výkone poslaneckej funkcie. Takisto ako vlastne je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu funkcie na súkromné účely, definíciu konfliktu záujmov, potom a to je veľmi dôležité, k tomu sa vrátim ešte neskôr, takmer každý etický kódex, ktorý som videla obsahuje presné pravidlá pri prijímaní darov a príspevkov poslancov. Taktiež pravidlá nakladania s informáciami, ktoré získa poslanec počas výkonu mandátu. Ustanovenia proti využívaniu funkcie na reklamu, či presnejšie ustanovenia k majetkovým priznaniam a áno, mnohé z tých etických kódexov dokonca riešia aj vymedzenie súkromného a verejného života politikov, správanie sa v pléne, ale aj dokonca mimo parlamentu na verejných miestach, no a samozrejme obsahujú mnohé tieto kódexy napríklad definíciu a pravidlá lobingu, to znamená napríklad povinné zverejňovanie stretnutí poslancov. To znamená, že okrem tých základných nejakých hodnotových rámcov je väčšinou etický kódex súhrnnom iných právnych predpisov, napríklad Ústavy alebo zákonov, ktoré sa vzťahujú na správanie a konanie poslancov a hlavne obsahuje presnejšie definície, pretože tí z vás, ktorí sú vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií vedia, ako veľmi ťažko tento výbor dochádza ku konkrétnym interpretáciám niektorých ustanovení zákona o výkone funkcie vo verejnom záujme. Pre zaujímavosť poviem, že zovňajšok poslancov sa zo všetkých parlamentov v Európe rieši iba v etickom kódexe v Lotyšsku, ale aj to len veľmi všeobecne, kde hovorí o tom, že poslanci majú mať primerané oblečenie. No v našom návrhu nenájdete prakticky nič z toho, čo je v takýchto dokumentoch bežné v iných parlamentoch. To, čo tam ale nájdete je veľmi podrobný popis dress codu, ktorý obsahom trocha tak pripomína 19. storočie a ja si myslím, že takýto etický kódex by svojim obsahom, štruktúrou bohužiaľ neobstál ani ako školský poriadok na základnej škole. Aj tie bývajú oveľa prepracovanejšie, ale zato budeme určite jediný parlament na svete, ktorý má v Etickom kódexe slovo mikina. Dúfam, že ste na to hrdí primerane. To, čo nám, skúsim povedať, že čo nám napríklad v tom návrhu teda chýba. Je to prakticky všetko, lebo žiadne naše pripomienky neboli v tomto návrhu akceptované. Čo sa týka tej oblasti transparentnosti a otvorenosti, tak tam nám chýba predovšetkým presnejšia definícia toho, ako to tento parlament pri výkone funkcie poslancov chápe a okrem všeobecnej transparentnosti nám chýba napríklad definícia otvorenosti a transparentnosti voči médiám, to znamená povinnosť poskytovať médiám pravdivé informácie a spolupracovať na verejnom informovaní o dôležitých otázkach a dianí v štáte. Ako som počula, tak my pôjdeme presne opačnou cestou, lebo včera pán Michelko niekde v médiách povedal, že parlament príjme dokonca reštriktívne usmernenia pre médiá, ktoré umožnia politikom vôbec neodpovedať na otázky, ktoré sa im nepáčia. Druhá vec, ktorá nám tam chýba je akékoľvek odmietnutie korupcie, to znamená akákoľvek úprava, ktorá by sa týkala zachovania nekorupčného a transparentného konania poslancov a poslankýň, vrátane otázky, ako som spomínala, prijímania a nakladania s vecnými darmi, v súvislosti v výkonom mandátu a tu opäť by som chcela zdôrazniť, že toto odporúča parlamentu už niekoľko rokov aj parlamentný inštitút, ktorý konštatuje vo svojej štúdii, že aj právna úprava, ktorá sa vzťahuje na prijímanie darov je absolútne nedostatočná a nejasná v mnohých ohľadoch. Okrem mnohých vecí je to napríklad ten fakt, že slovenský poslanec má povinnosť uvádzať dary v oznámení o funkciách až vtedy, keď hodnota daru, alebo súhrnná hodnota darov prevýši desaťnásobok minimálnej mzdy. Tak to bude prosím pekne v tomto roku presne 9150 eur, to znamená, že poslanec môže dostať dar, ktorý výrazne prevýši výšku jeho mesačného platu bez toho, aby ho kdekoľvek priznal. A ja vám iba uvediem pre porovnanie. Vo väčšine iných krajín musia poslanci priznávať všetky dary, bez ohľadu na výšku, alebo je táto hranica stanovená napríklad na 50 eur, ako v Holandsku, 150 eur vo Francúzsku, alebo 200 eur v Nemecku, kde teda priemerná mzda je oveľa vyššia. A na túto nedostatočnú úpravu darov vo vzťahu k poslancom bolo Slovensko upozornené aj skupinou štátov proti korupcii vo štvrtom kole hodnotenia, ktoré sa zameriavalo na poslancov, sudcov a prokurátorov práve kvôli tomuto prahu, pre uvádzanie darov v oznámení o funkciách. Toto je napríklad ďalšia z mnohých nevyužitých príležitostí pri príprave tohto Etického kódexu, pretože nálepky na počítačoch a mikiny boli očividne pálčivejším problémom. Čo sa týka ďalších vecí, ktoré nám v tom kódexe chýbajú, tak o tom sa tu už veľa hovorilo, je to presnejšia úprava správania poslancov a poslankýň v zákonodarnom zbore, to znamená napríklad odmietnutie požívania alkoholu a omamných látok s adekvátnymi disciplinárnymi postihmi, takisto nejaký kódex úctivého a dôstojného správania voči iným poslancom a poslankyniam, voči poslaneckým asistentom a asistentkám a ostatným zamestnancom Národnej rady a taktiež definovanie orgánu, na ktorý sa môže dotknutá osoba v prípade porušovania obrátiť. A takisto nám tam chýba, vzhľadom k skúsenostiam, regulácia verbálneho prejavu v pléne a na výboroch, najmä neprípustnosť osobných urážok, vulgarizmov, vylúčenie komentovania vzhľadu, rodinných vzťahov a súkromného života, ktoré nemá žiadnu súvislosť s výkonom funkcie. Je to celkom štandardná vec. Návrh Etického kódexu nijakým spôsobom neupravuje otázky rovnosti, nenásilia a rešpektu. Chýba v ňom odmietnutie sexuálneho a sexualizovaného násilia, vrátane verbálnych prejavov. Chýba v ňom presadzovanie rešpektujúceho prístupu a odmietnutie verbálnych prejavov, ktoré šíria predsudky, či zasahujú do dôstojnosti iných ľudí, skupín osôb a menšín. Takisto v ňom chýba záväzok poslancov a poslankýň rešpektovať princíp rovnosti a nestrannosti a rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vieru, orientáciu, či iné postavenie. A takisto by sme uvítali, keby Etický kódex obsahoval aj odmietnutie akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie a urážok a takisto záväzok k rešpektu voči všetkým ľuďom a ich právam. Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený Etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by Etický kódex obsahovať mal. A mňa naozaj mrzí a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto
===== Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený Etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by etický kódex obsahovať mal. A mňa naozaj mrzí a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto dôležitého a zásadného dokumentu, akým je Etický kódex Národnej rady Slovenskej republiky, musíme opäť konštatovať ono okrídlené, chceli sme to urobiť čo najlepšie, dopadlo to ako vždy. Pán predkladateľ Etického kódexu, pán Tibor Gašpar, tu na začiatku hovoril, že zmyslom tohto návrhu Etického kódexu a aj takisto revízie rokovacieho poriadku je nastaviť nové štandardy a rámce fungovania, ktoré by mali byť príkladom aj pre občanov a celú spoločnosť. A ja teda málokedy tak vrúcne súhlasím s pánom Gašparom, ako v tomto, pretože som presvedčená, že Etický kódex správania sa poslancov by naozaj mal byť zlatým štandardom pre fungovanie spoločnosti, pretože my by sme mali byť príkladom pre občanov vo svojom správaní, vo svojich hodnotách, vo svojom vystupovaní a nemali by sme na to nikdy rezignovať, kolegovia a kolegyne. Náš Etický kódex je teda do istej miery aj ukážkou toho, čo považujeme za dôležité. Nuž a keď si prečítate tento návrh, tak vám z neho vyplynie, že my na Slovensku zjavne považujeme za dôležité to, ako sú ľudia oblečení a aké nálepky majú na počítačoch. Nie úctu k právnemu štátu, nie čestnosť a bezúhonnosť, nie rešpekt a boj s korupciou a neprávosťou, ale citujem: "slušné nohavice so sakom a košeľou alebo nohavice alebo sukňa s vrchným dielom", čokoľvek to znamená. Ono by to mohlo byť iba smiešne a také smiešne malomeštiacke, keby to nebolo desivé a nebezpečné. Čo týmto hovoríme občanom? Že šaty robia nielen človeka, ale aj štát? A že nálepky na počítači sú horšie ako korupcia a zneužívanie mandátu na osobný prospech? To naozaj nemáme vyššie ambície v tomto zákonodarnom zbore? Problémom tohto Etického kódexu teda nie je to, čo tam je, ale to, čo tam nie je. Predložený dokument má so skutočným Etickým kódexom máločo spoločné a to, že sa volá Etický kódex ešte neznamená, že ním aj naozaj je. Chýba tam totiž akákoľvek ambícia nastaviť zmysluplné hodnotové rámce, ktoré by mohli zlepšiť nielen fungovanie tohto parlamentu, ale tak trochu aj celej spoločnosti. Vám to možno stačí, ale nám, a som presvedčená, že aj väčšine občanov, to rozhodne nestačí. A ja preto by som chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tlači 1169 a vrátiť ju na dopracovanie, v rámci ktorého sa zohľadnia pripomienky opozície a výsledkom bude ozajstný, dôstojný a dobre spracovaný Etický kódex, na ktorý môžme byť hrdý a nie takýto smiešny paškvil. Ďakujem.

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
A teda, kolegovia, tá skratka je ÚOOTČOPČ. Tak si to, prosím vás, zapamätajte, lebo keď sa toto tu schváli, tak to budete potrebovať, takže navrhovala by som, trénujte doma, lebo budeme to používať.
A čo sa týka teda rozporu či už tejto legislatívy alebo legislatívy o STVR s právom Európskej únie, tak ja teda súhlasím s tým, že naďalej ten rozpor ostáva. A ten rozpor nie je iba s tými smernicami a nariadeniami príslušnými, ale ten rozpor je aj so základnou zmluvou o Európskej únii, pretože článok 4 základnej zmluvy hovorí o takzvanej zásade lojálnej spolupráce a to znamená, že členské štáty nebudú prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore s tou európskou legislatívou napríklad ani v prípade STVR, keď tá legislatíva ešte len ide platiť.
A ja som nad tým rozmýšľala, že vlastne ledaže by to bolo tak, že vlastne po prijatí tej novely ústavy, sa toto vzťahuje na tú klauzulu o tej národnej identite. A ja som sa vtedy pýtala, že čo to je tá národná identita a nikto mi na to nedal odpoveď. Ale ja to teraz už začínam tušiť, že vlastne v tomto prípade tá národná identita je vlastne korupcia a jej ochrana a to je vlastne nadradené tomu právu EÚ. Takže my môžme prijať takú legislatívu, ktorá je vlastne v rozpore s európskou legislatívou, lebo je to naša národná identita. Takže do toho, kolegovia. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu, a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov.
A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky. A nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať po tom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ. A toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK - Úrad na ochranu korupcie. Alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať že Zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme. A tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu, pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila - odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé. Aj v prípade verejnoprávnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu. Neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. Toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec.
Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu. Ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch, bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale, bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie.
A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu, ako tu už bolo povedané, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila, ako vyzerajú - neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A, samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A, áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to, čo ich spája, je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tejto inštitúcie.
V zásade nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po prijatí zákona o STVR a čo sa môže stať aj po prijatí tohto zákona. Pretože aké boli dôsledky prijatia zákona o STVR? No boli na niekoľkých úrovniach. Politické dôsledky boli veľmi priame. Riaditeľ bol odstránený, politické zasahovanie do obsahu vysielania narastá, vidíme to stále, rušia sa relácie, vymieňajú sa moderátori, takisto došlo k očividne politickému ovládnutiu Rady STVR, do ktorej bol vymenovaný dokonca za jej predsedu bývalý hovorca Vladimíra Mečiara, nájdeme tam proruského konšpirátora, nájdeme tam dokonca zamestnanca ministerstva kultúry, no a, samozrejme, tam nájdeme pána Machalu, ktorý už mám pocit, že je tieňový minister takmer všetkého, ktorý teda akože bol podpredseda rady, ale dnes jej dokonca predsedá, pretože pôvodný predseda rady zomrel a oni si nikoho iného tam nezvolili.
Čo sa týka európskych a právnych dôsledkov, tak dôsledkom bola ústavná sťažnosť, o ktorej stále ešte Ústavný súd rozhoduje. Dôsledkom boli protesty z Európskej komisie a dôsledkom bolo to, že dnes Európska komisia vyšetruje rozpor s právom EÚ, pretože v auguste tohto roku začala v plnej miere, začalo platiť nariadenie o slobode médií.
Čo sa týka operatívnych dôsledkov, tak v tom zákone o STVR boli zlé prechodné ustanovenia, na to sme upozorňovali, ale tá realita, toho čo sa dialo, zďaleka prekonala všetky očakávania, pretože osem mesiacov si nevedel parlament zvoliť členov rady. Trvalo desať mesiacov, kým bol zvolený generálny riaditeľ. Za ten čas bol poverený riaditeľ presne takým istým spôsobom, ako sa navrhuje tu, ktorý očividne vysvitlo, že za ten čas popodpisoval všelijaké zmluvy v rozpore so zákonom, čo dnes vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka teda kvalitatívnych dôsledkov, ako sa to odrazilo na tom výkone tej inštitúcie, tak za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8. A medzi rokmi 2024 a ´25 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45. Proste je to jedno nádherné dobrodružstvo, ako povedal klasik.
Z tohto všetkého vyplýva, že ten príklad STVR je veľmi dobrou ukážkou a varovaním, ako by mohol dopadnúť Úrad na ochranu oznamovateľov alebo teda ten Úrad na ochranu korupcie. Pretože skúsme si podľa tohto príkladu s STVR naevokovať, ako by sa to mohlo stať, hej? Riaditeľka a jej zástupcovia, zástupca bude odstránený, nastanú politické zásahy do činnosti úradu a okamžite, a to, že nastanú, je jasné, lebo preto sa tá legislatíva prijíma a premiér napríklad to aj priznal na tlačovej konferencii. Ochrana obetí trestných činov, čo je tá druhá agenda, ktorá sa tam pridáva, bude na dlhé obdobie nezabezpečená, lebo naozaj chýbajú tie prechodné ustanovenia. Dočasne bude úrad, ale nevieme dokedy, riadiť nominant vládnej koalície. Rozhodovanie úradu bude teda priamo politicky ovplyvňované v tom prechodnom období a neskôr bude ovplyvňované nepriamo. Európska komisia voči nám zaháji konanie pre porušenie európskej legislatívy, ktoré si myslím, že hrozí, aj keby bol prijatý ten pozmeňujúci návrh. Dôsledkom môže byť zastavenie eurofondov, pretože aj kvôli využívaniu eurofondov tento úrad existuje, ale najmä Plánu obnovy, pretože vznik úradu je naň priamo naviazaný.
Ďalšie, čo by sa mohlo stať, koalícia sa nebude vedieť dohodnúť na tom nominantovi alebo na nominantoch, takže prechodné obdobie bude trvať donekonečna. Medzitým, samozrejme, úrad môže zrušiť nejaké konania, ktoré vedie, také, ktoré vláde nevyhovujú a prípadne sa začne nejaké iné, ktoré by vláde vyhovovali. Som tak rozmýšľala, že kto by tak mohol požiadať o ochranu ako oznamovateľ, tak mi napadlo, že taký Daniel Bombic určite by to využil, ale kľudne aj taký pán Tibor Gašpar, si myslím, že by sa mu to hodilo teraz. Dôvera verejnosti v tento úrad klesne tesne nad nulu a ozajstní oznamovatelia nebudú radšej nič oznamovať a korupcia bude teda prekvitať. Podľa mňa je to akože veľmi realistická predpoveď a nie je prvá, ktorá by mi v tomto pléne vyšla, lebo keď si spomenieme na novely zákonov FPU aj STVR a ďalšie, tak pán Michelko by vedel o tom rozprávať, čo všetko som dokázala predvídať.
No takže sa chcem spýtať, že neskúsite sa, kolegovia, poučiť? Lebo nie je hanba robiť chyby, ale hanba je na nich zotrvávať, pretože to vytvára zlý návyk a ten môže viesť k fatálnym dôsledkom. A koniec-koncov pri pohľade na preferencie vládnych strán sa dá povedať, že k tým fatálnym dôsledkom už aj dochádza. Príbeh STVR, ale aj príbeh FPU, novely Trestného zákona, konsolidačných opatrení a mnohých ďalších legislatív, ktoré ste sem priniesli, by vám mohol byť mementom, pretože zrejme to tu nepriznáte a budete sa tváriť, že presne takto ste to chceli, ale všetci dobre vieme a počúvame to v kuloároch, na chodbách a v súkromných rozhovoroch, že nie je tu veľa takých, ktorým sa napríklad zdá, že by verejnoprávne médiá sa zlepšili, že napríklad Fond na podporu umenia by fungoval alebo že Trestný zákon priniesol zlepšenie stavu spravodlivosti a bezpečnosti na Slovensku. Vy dobre viete, že to nerobíte dobre. Dôkazom je aj ten pozmeňovací návrh, čo sme tu dneska počuli. Tak načo pridávať ďalšiu fatálnu chybu na tento zoznam? Chybu, ktorá sa nakoniec ako všetky obráti proti vám, ale ešte predtým sa obráti proti všetkým občanom Slovenska. Učenie sa z vlastných chýb je jedným zo základných princípov v etológii. Všetky živé tvory sa učia aj prostredníctvom chýb a na ich základe si vytvárajú efektívne vzorce správania, ktoré im umožňujú prežiť. A je rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi a ten je v tom, že človek vďaka paradoxnému efektu intelektu môže neuposlúchnuť tieto inštinktívne vzorce a chybu opakovať znovu a znovu. Dôsledky sú však tak či tak nevyhnutné, kto opakuje chybu, neprežije. Toto je moja, síce nevyžiadaná, ale myslím si, že celkom dobrá rada pre vás vo vládnej koalícii. Je múdre neopakovať vlastné chyby a netýka sa to len Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja len teda zareagujem, viaceré z týchto výhrad padli aj na výbore, dokonca mojimi ústami a práve preto sme získali od kandidátky niektoré z tých ešte oveľa kontroverznejších odpovedí. Samozrejme nie všetky tieto skutočnosti boli mne alebo hociktorému inému členovi výboru známe v čase, keď sme realizovali vypočúvanie kandidátky, a na to máme presne v pléne túto rozpravu, aby sme tie ďalšie skutočnosti sem mohli priniesť, čo som aj urobila.
Čo sa týka ďalšej procedúry, nemyslím si, že hlasovaním na výbore procedúra končí, ako iste vidíte, teraz tu sedíme a diskutujeme, čiže vy môžte, ak, ak teda zoberiete tie argumenty ako relevantné, schváliť napr. tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý teda je odobrený aj organizačným odborom Národnej rady, alebo teda pokiaľ ho neschválite, tak nemusíte tú kandidátku voliť, samozrejme, v tej voľbe, je to veľmi jednoduché, v zásade máte množstvo možností, ako na to zareagovať. A ešte čo sa týka tých výhrad, že teda je to rozpor v životnej filozofii medzi mnou a kandidátkou, no nie, nie je to rozpor v životnej filozofii, ten rozpor je úplne jednoduchý a je to rozpor medzi tým, na čo má ona ako členka rady dozerať, a medzi jej pohľadom na ten zákon, pretože regulátor má dodržiavať, dozerať na dodržiavanie zákonov a noriem, ktoré táto kandidátka spochybňuje. Čiže to ju automaticky diskvalifikuje, pretože ona jednoducho nemôže vykonávať tú prácu, ktorú jej zákon prikazuje, pokiaľ tie normy neuznáva a spochybňuje ich. Takže to bola podstata toho, čo tejto kandidátke vyčítam a prečo ju nepovažujem za spôsobilú.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou teda voľbu členov Rady pre mediálne služby. Asi si pamätáte, že už niekoľkokrát sa nám nepodarilo dovoliť tých chýbajúcich členov rady, čo, samozrejme, obmedzuje a nejak spomaľuje aj fungovanie tohto za mňa veľmi dôležitého orgánu. Dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť k tomuto bodu, je ten, že ako iste viete, výbor pre kultúru a médiá realizuje vypočutia tých kandidátov na funkcie člena alebo členky Rady pre mediálne služby a ja by som vás teda rada informovala o niektorých faktoch, ktoré pre mňa vyplynuli z vypočutia a preverenia kandidátov, o ktorých budeme hlasovať.
Je, samozrejme, logické, že v mnohých názoroch alebo nejakých výhradách k jednotlivým kandidátom sa asi nezhodneme naprieč celým plénom a v konečnom dôsledku tie jednotlivé názory a pohľady budú vyjadrené v tej samotnej voľbe, ale považujem za dôležité informovať plénum o niektorých skutočnostiach, ktoré podľa mojej analýzy na základe zákonných predpokladov diskvalifikujú niektorých kandidátov, o ktorých budeme hlasovať.
Konkrétne sa jedná o kandidátku Bc. Rebeku Riabovú, ktorú navrhlo občianskej združenie Inštitút sociálnych práv. Ide o občianske združenie, ktoré založila spolu so svojím manželom, a podľa teda internetovej stránky tohto združenia sa toto združenie zaoberá akousi revíziou všeobecného konceptu ľudských práv a kritikou liberálnej demokracie. Táto 25-ročná kandidátka si uvádza v životopise, ktorý nám poskytla pri svojej kandidatúre, že je študentkou magisterského stupňa práva v Košiciach a k svojim pracovným skúsenostiam okrem organizovania šachových turnajov uvádza, že je od roku 2023 ekonomickou riaditeľkou firmy AETHERIS, s. r. o. Podľa ale FinStatu a podľa údajov, ktoré si viete aj overiť z dostupných zdrojov, táto firma od roku 2021 nevykonáva žiadnu činnosť a v podstate neexistuje, alebo existuje len fiktívne. To znamená, že kandidátka v skutočnosti nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti a vo svojom životopise uvádza nepravdivé, respektíve zavádzajúce údaje. Myslím si, že toto je už, už iba táto skutočnosť by ju mala diskvalifikovať na členstvo v tak významnom orgáne, ako je Rada pre mediálne služby. Na vypočutí kandidátov uviedla, citujem: „Za svoju hlavnú skúsenosť v oblasti médií považuje trojročnú prácu aktívnej tvorkyne na online platformách," tiež citujem: „Prichádzam ako jeden z mnohých tvorcov digitálneho obsahu na internete." Ja som sa teda pokúšala nejako sa zahĺbiť do toho, že čo je ten obsah na internete, ktorý teda táto kandidátka produkuje, keďže ide o, hlási sa na funkciu, ktorá v podstate kontroluje digitálny priestor a aj tento obsah na internete, tak dostupným online obsahom, ktorý k nej vieme priradiť, je okrem jej facebookovej stránky najmä je youtubový kanál, na ktorom má tisíc sledovateľov a 21 videí. Obsah týchto videí síce nie je veľmi sledovaný, už podľa počtu sledovateľov, ale zároveň je veľmi zaujímavý v súvislosti práve s tým, na akú pozíciu sa kandidátka hlási. Vo svojich videách, ktoré sú zverejnené na tomto kanály, opakovane spochybňuje vedecký koncenzus, napríklad v témach ako je plochá Zem alebo očkovanie, opakovane spochybňuje podporu Slovenska voči Ukrajine, takisto spochybňuje legitimitu mainstreamových médií, ktoré vykresľuje ako propagandistické a cenzorské. Medzi jej videami nájdeme napríklad aj video, kde obhajuje vyjadrenia Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Plavákovej v parlamente. Častým cieľom jej kritiky sú práve liberálne hnutia alebo LGBTQ komunita, pričom používa expresívny a zosmiešňujúci jazyk. Takisto sa opakovane hlási alebo opakovane prejavuje nejaké sympatie k proruským naratívom, napríklad k spolku Brat za brata, či k Osloboditeľom z Ruska, ktoré stavia do kontrastu s údajne klamlivým západným mainstreamom.
Takže všetok ten obsah, ktorý vlastne uviedla ako jedinú referenciu, keď sa hlásila do Rady pre mediálne služby, ten obsah je charakterizovaný najmä tým, že v ňom vyjadruje antizápadné a proruské názory, odmieta liberálne hodnoty ako napríklad rovnosť a práva menšín, kritizuje očkovanie a pandémiu ako podvod, alebo diskredituje mainstreamové médiá, ktorých legitimitu spochybňuje. A v princípe sa profiluje ako hlasná predstaviteľka alternatívneho, konšpiračne ladeného diskurzu. Môžem teda odcitovať možno niektoré citáty, aby ste mali predstavu. Napríklad v roku 2024 nájdeme v jej videu vyjadrenie: „Sociálne siete zablokovali ďalšie významné médium, tentokrát zablokovali stránky organizácie Brat za brata, ktorý si napríklad poctivo pripomínali našich osloboditeľov z Ruska. Nehovoria lži, ktoré od rána do večera počúvame v mainstreame a ktorým už nikto neverí a nepodporujú vojenskú propagandu západu." Nedávno, v roku 2025, nájdeme na jej facebookej stránke post, kde hovorí: „Registrácia na očkovanie = progresívne prijímačky do klubu nadradených. Očkovanie u progresívcov znamená povolenie diskutovať, kritizovať a záruku toho, že ich postoje a názory sú jediné správne. Tak do toho, očkujte sa, progresívni dezoláti, lebo sa vám náhodou neujde." Ďalší citát z roku 2023, ktoré sa týka práve médií, ktoré by mala kandidátka v rade kontrolovať, citát: „Takzvané médiá hlavného prúdu sú stranícke, podporujú progresívcov a liberálov, všetky hlavné denníky, televízie a rádia a usilujú ľuďom natlačiť rovnakú ideológiu a rovnaké slogany. Čím menej sú dôveryhodné hlavné médiá, o to viac sú úspešné alternatívne médiá a tak je to správne. Slováci vedia, ako volí očami a ušami, nečítajú, nepozerajú a nepočúvajú správy nedôveryhodných novinárov v službách progresívnej liberálne politiky." A takisto ďalší citát z roku 2023: „Prečo majú Sorosovi ľudia integrovať na Slovensku Ukrajincov, prečo majú na to dostať Sorovi ľudia 22 miliónov, prečo sa vôbec Ukrajinci majú integrovať do slovenskej spoločnosti?" Koniec citátu.
Ja tu by som naozaj chcela podotknúť, že hlavnou úlohou Rady pre mediálne služby je presadzovať verejný záujem v oblasti médií a audiovizuálnych služieb, vrátane teda digitálneho priestoru a chrániť slobodu prejavu v mediálnom priestore a taktiež vykonávať štátnu reguláciu v oblasti médií a audiovizuálnych služieb. To znamená, že Rada pre mediálne služby má byť nezávislým regulátorom, ktorý dohliada na pluralitu, objektívnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel v médiách. A aby tak mohla robiť, tak sa od jej členov očakáva odbornosť, nestrannosť a schopnosť chrániť verejný záujem. Čiže v zásade presný opak toho, čo vidíme vo verejných vyjadreniach pani Riabovej. A na základe toho si dovoľujem konštatovať, že jej zvolenie by jednoznačne, jednoznačne znamenalo na základe jej vyjadrení posilnenie politizácie a ideologického tlaku na regulátora, čo je za mňa druhým dôvodom, pre ktorý ju považujem za nespôsobilú kandidovať na túto funkciu.
Keď to zhrnieme veľmi jednoducho, osoba, ktorá verejne spochybňuje fakty, médiá a demokratické princípy, nemôže predsa efektívne pôsobiť v orgáne, ktorého úlohou je práve tieto hodnoty strážiť. V konečnom dôsledku my, čo sme teda boli na tom vypočutí kandidátov, tak sme tieto jej názory zaznamenali aj pri samotnom vypočutí, kde napríklad kritizovala európske regulácie sociálnych sietí, hoci práve ich uplatňovanie by patrilo medzi jej hlavné povinnosti ako členky Rady pre mediálne služby. Citát: Ak chceme zakazovať dezinformácie, tak tým potláčame slobodu prejavu. Alebo napríklad priamo spochybňovala európsky akt pre slobodu médií, na dodržiavanie ktorého Rada pre mediálne služby má dozerať, keď povedala citát z európskeho aktu pre slobodu médií, cítiť samoúčelnosť, keďže bojuje s dezinformáciami.
Takže, viete, že tuto už to príslovie, že cap záhradníkom nadobúda úplne nový rozmer. Opäť opakujem, že zákon o mediálnych službách pomerne nie úplne presne, ale dáva isté mantinely na to, že kto môže a kto nemôže byť členom rady a okrem iného hovorí aj to, že člen rady regulátora, teda Rady pre mediálne služby nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene, alebo pôsobiť v ich prospech. A to je ďalšia, tretia vec, ktorú ja považujem za problematickú v prípade tejto kandidátky, pani Rebeka Riabová kandidovala teda do Národnej rady v ostatných voľbách za Slovenskú národnú stranu, čo ju, samozrejme, priamo nediskvalifikuje na kandidatúru, ale keď si pozrieme kompletný obsah jej online tvorby, tak tá sa výlučne sústreďuje na podporu krokov strany SNS a jej nominantov v súčasnej vláde, na kritiku a na útoky na opozíciu, čiže ide de facto o výlučne politický kontext a obsah celého jej pôsobenia na sociálnych sieťach a podstatou toho obsahu, ktorý produkuje, je vystupovanie v prospech jednej politickej strany. Je tam napr. také video, v ktorom hrá šach s Andrejom Dankom, to je už len taká čerešnička na torte, škoda, že to tu nemôžme púšťať, lebo by to oživilo tento inak nudný prejav.
Na základe teda týchto skutočností ja som naozaj presvedčená, že pani Rebeka Riabová jednoducho nespĺňa zákonné podmienky na voľbu do Rady pre mediálne služby, najmä čo sa týka rozporu celého jej pôsobenia s duchom predmetného zákona a som presvedčená, že by ju mala Národná rada Slovenskej republiky vylúčiť z tejto voľby. Na základe všetkých týchto skutočností by som teda chcela podať pozmeňujúci návrh k voľbe členov Rady pre mediálne služby, ktorý smeruje k tomu, aby Národná rada pred tým, ako budeme, ako pristúpime k voľbe členov, hlasovala o vypustení kandidátky Riabovej zo zoznamu navrhnutých kandidátov pre následnú voľbu v Národnej rade.
Ja na záver prečítam ten pozmeňovací návrh, len ešte predtým jedna poznámka. Viete, samozrejme, že sa nezhodneme na názoroch na tých kandidátov, preto sme koalícia a opozícia a sú tam aj ďalší kandidáti, o ktorých tiež by sme vedeli všeličo povedať a diskutovať a mali by sme na nich rôzne názory, ale to je podstata toho celého, akým spôsobom tu fungujeme, len ja som presvedčená, že v tomto konkrétnom prípade pani Riabovej ide naozaj o hrubú nespôsobilosť kandidátky na výkon veľmi dôležitej verejnej funkcie a verím, že ani koalícia vlastne nechce mať až takúto hanbu a určite vie nájsť spôsobilejšieho kandidáta alebo kandidátku, ako je táto dáma, na takýto veľmi dôležitý post.
Na záver teda, pán predsedajúci, by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Zastavte, prosím, čas pani poslankyni.
Nech sa páči.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 1011.
Navrhujem, aby kandidátka bakalárka Rebeka Riabová bola vypustená zo zoznamu kandidátov na voľbu členov Rady pre mediálne služby, keďže nespĺňa zákonné a morálne predpoklady podľa Zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem, pán predseda, a ďakujem za všetky reakcie.
Viete, mňa celá táto rozprava, vlastne aj to, čo tu teraz zaznelo, vedie k takému konštatovaniu, že zdá sa mi, že všetko, čo tu hovoríme, ako keby dokazovalo, že tá pyramídová hra tých štyroch vlád SMER-u ekonomická je na konci. A to ukazuje aj táto konsolidácia. Proste sme tú ekonomiku vyčerpali, vybývali, ako sa hovorí v Petržalke a už niet kde brať tie peniaze. A ja keď som počúvala v sobotu tú fantastickú tlačovú konferenciu pána premiéra, tak som rozmýšľala, že prečo v tomto všetkom premiér krajiny rieši nejaké granty za pár tisíc a nejaké faktúry za sto euro, a potom mi tak napadlo, že asi preto, lebo to je presne to, ako on vládne, že vlastne SMER si urobil zo Slovenska takú grantovú agentúru a stavajú si ľudia za to vily a čokoľvek. Len troška je problém, že už sa minuli peniaze a práve preto, a to je teraz taká moja rada, že podľa mňa už len v pude sebazáchovy by ste mali konsolidovať inak, lebo tie peniaze inak neprídu do tej ekonomiky, že jednoducho Slovensko nemá budúcnosť v takomto spôsobe riadenia ekonomiky či už tu bude so SMER-om, alebo bez. Proste sa nám peniaze minuli. A ja osobne verím, že tú budúcnosť Slovensko má a že to teda bude bez SMER-u. Ďakujem.