Videokanál poslanca

Vlastne toto ešte nebolo skrátené. Takže môžeme využiť tú možnosť sa vyjadriť v tejto rozprave, lebo pripomínam, o čom tento návrh zákona v skutočnosti je, čo nám tu prítomný minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSP v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné Minister spravodlivosti Boris Susko zamlčal. My tu máme nenápadne sa tváriacu novelu CSPčka v druhom čítaní, ale v skutočnosti ide o zákon, kde si v prvej časti Matúš Šutaj Eštok vybavil, že sa kontumačné rozsudky, áno, ten rozsudok, ktorý si on neprevzal v elektronickej schránke a za čo mu teraz začne konečne exekúcia a vyhovára sa ako malý chlapec, že mu pes zjedol 10, tak to je ten zákon, kde si Matúš Šutaj Eštok vybavil, že kontumačné rozsudky sa už nebudú doručovať elektronicky. Celé konanie môže prebehnúť elektronicky a všetky predvolania, všetko vám tam doručia do tej elektronickej schránky, ale vďaka Matúšovi Šutajovi Eštokovi si budete chodiť do schránky a na poštu žlté lístočky vyberať ten rozsudok. A to je úplne jedno, milí občania a občianky, že ste si zriadili elektronickú schránku kvôli tomu, aby ste nemuseli chodiť na poštu, lebo môžete mať rôzne dôvody. Možno naozaj, že nežijete v mieste svojho trvalého bydliska a nepreberáte tam poštu a preto máte tú elektronickú schránku otvorenú. To je úplne jedno, aký dôvod pre to máte. Kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi tu máme túto prvú časť novely, ktorá zavádza, že kontumačné rozsudky úplne bezdôvodne, úplne bezdôvodne sa už nebudú dať doručovať elektronicky, ale poštou. Potom, čo boli miliardy eur na nás naliate do elektronizácie štátnej správy na Slovensku, sa budeme vracať k papierovému doručovaniu v justícii. To je... neviem, či vôbec nejaká krajina v modernom svete, ktorá akože chce mať elektronickú verejnú správu, elektronicky moderne komunikovať s občanom, spravila taký krok, že zrazu jeden typ rozsudku, jeden typ rozsudku, potom, čo si ho jeden neschopný minister nevedel v elektronickej schránke prevziať, ide vracať späť do papierových čias. A možno, ja neviem, tak keď začne s Matúšom Šutajom Eštokom niekto komunikovať teda poštou a nepreberie si ani poštové zásielky. Zrušíme poštu? Na septembrovej schôdzi sa vrátime k poštovým holubom? Alebo ku kúňom. Neviem, lebo z toho, ako sa vyvinula celá táto groteska, tak to by aj tak k tomu smerovalo, že keď Matúš Šutaj Eštok, alebo ja mám nápad. Zrušme exekútorov. Však sme sa dočítali, že už boli zamietnuté všetky jeho námietky, návrhy, neviem čo všetko a že už teda naozaj sa začne ten jeho účet exekuovať. Tak čo keby sme, pán minister spravodlivosti, ja mám nápad, zrušme komoru exekútorov, zrušme bankové účty, lebo tam má tie peniaze zablokované. A čo by ešte mohol Matúš Šutaj Eštok navrhnúť? No zruš peniaze celkovo alebo spravodlivosť úplne, aby vlastne nikto nemohol nikdy mať kontumačný rozsudok, aby, aby... alebo zaveďme, že minister. Keď sme na pozícii ministra, tak voči nám nemôže súd vydať takýto rozsudok vôbec. Lebo ja neviem, čo by mohlo Matúša Šutaj Eštoka upokojiť. Lebo to teda, že sa zruší elektronické doručovanie tohto typu rozsudku, jemu už vlastne nepomôže. On, neviem, možno sa nádejal, ale však on nie je bohvieaký právnik. To treba povedať úplne otvorene, tak on sa možno nádejal, že keď mu tuto poslušný pán minister spravodlivosti pekne, krásne doručí túto zmenu, tak že mu to nejako pomôže v tých jeho sporoch, ale tak zjavne nie, no. Tak ešte to musí podpísať prezident, vtedy začne tá exekúcia a nemá ako sa vlastne týmto v tých konaniach brániť. Jediné, čo môže robiť, je hovoriť o sebe, aký on je chudáčik a ako sa mu ukrivdilo, keď si teda, lebo je veľmi zaneprázdnený minister. Viete, on má tie, on má tie stretnutia k tej šikane tých jazdcov F1, tak asi áno, ku kyberšikane. Áno, to je tá prevencia. On vlastne rieši prevenciu pred kyberšikanou jazdcov Formuly 1, tak si nemohol vybrať tú elektronickú schránku. Viete, ja to hovorím tak polovtipne, poloironicky, ale v skutočnosti je to veľmi smutné. Veľmi smutné a odporné, papalášske, pretože to, aby sa tu naozaj takýmto spôsobom menilo doručovanie jedného typu rozsudkov len kvôli jednému ministrovi, to naozaj nemá obdobu, že kam sme to dospeli ako Národná rada, že toto, toto naozaj chcete schváliť, že to vám fakt tá hanba stojí za to, že stojí vám tá koalícia a Matúš Šutaj Eštok, ktorého aj vy musíte vidieť, že on je úplne neschopný. Veď ja sa vôbec nečudujem, že on si neotvoril tú elektronickú schránku. On podľa mňa doteraz doma ani čítačku nenašiel. Však on fakt, že o to je, že čo on urobí, to pokazí. A takýto minister len za to, že je predseda HLAS-u, vám fakt za to stojí, kolegovia? Že aby ste toto schválili? Však to je, to je smiešne. Vy ste na smiech, chápete to? Že toto, keď mu schválite, keď ho necháte, aby takýmto spôsobom nám tu všetkým ukázal prostredník, tak to je prosto na smiech. Nerozumiem vám, kolegovia a kolegyne v koalícii, že vám toto za to stojí. Ja hlavne nerozumiem tu prítomnému ministrovi spravodlivosti, že sa rozhodol, že to pustí ďalej. Fakt, pán minister, čo vy z toho máte? Ja tomu, ja tomu nerozumiem. Tie reči o tom, ako tu boli tisíce ľudí takto oklamaných. Veď to je absurdné. Akože možno tu bolo vydaných veľa kontumačných rozsudkov, ale tá prax je tu desiatky rokov. To nemá nič spoločné. Tu sa nedožadujú ľudia návratu späť k listovej forme doručovania rozsudkov. To prosto sa tu dožaduje jeden jediný minister. A ja nerozumiem, ako môže minister spravodlivosti, ktorému predsa má ísť o to, aby aj súdy konali efektívnejšie, aby to celé nejakým spôsobom bolo moderné, aj to konanie, aj to doručovanie, môže takto podľahnúť tlaku ministra vnútra a navrhnúť takúto zmenu. To nemá nič spoločné so spravodlivosťou. A nedá mi, aby som znova nepoukázala na to, ako k tomu došlo, pretože tento návrh, tento návrh, táto novela CSPčka, ona nebola daná do medzirezortného pripomienkového konania s touto právnou úpravou v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Spomeňme si, už sme to tu preberali na predchádzajúcej schôdzi, že to bola pripomienka, ktorú si tam na poslednú chvíľu uplatnilo Ministerstvo vnútra potom, čo vyšlo najavo, že Matúš Eštok nie je schopný používať čítačku a občiansky preukaz a otvárať si elektronickú schránku. Čiže cez pripomienku Ministerstva vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tam dostala táto právna úprava len tak. Prosto, cez pripomienku, takáto zásadná vec, ktorá vôbec nebola predmetom pôvodne toho medzirezortného pripomienkového konania. Čiže všetci tí, čo pripomienkovali novelu CSP s tým, že ide len o transpozíciu antislep smernice, a k tomu sa ešte dostanem. Všetci tí ľudia prosto pripomienkovali to len v tej verzii, že ide o tú transpozíciu. Oni nevedeli, že sa nejakým spôsobom bude meniť doručovanie kontumačných rozsudkov. Nevedeli to. To je v podstate klamstvo na pripomienkujúcej verejnosti, pretože, pretože táto novela, toto doručovanie tohto kontumačného rozsudku nemá v skutočnosti nič spoločné s tou transpozíciou smernice Európskej únie. Čiže je to úplne niečo iné. Ale vám je to jedno. Vy proste v rámci koaličnej jednoty... Však toto je akože v podstate legislatívny prílepok, len to ide formou vlastne, že to prišlo z vlády, že si to Matúš Šutaj Eštok vyloboval. Toľko k prvej časti tohto zákona a toho, prečo sme to už na minulej schôdzi pomenovali lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš. A teraz k druhej časti tohto návrhu zákona, ktorá tiež nie je v poriadku. Nie je v poriadku, pretože aj tam bola verejnosť oklamaná. V druhej časti, čo je podstata, jadro celej novely, ide o to, že do slovenského právneho poriadku sa prenáša smernica, ktorá má za úlohu chrániť novinárov, aktivistky, ďalších ľudí, čo sa kriticky zúčastňujú verejnej diskusie, pred šikanóznymi žalobami. A táto smernica je napísaná tak, aby pokrývala cezhraničné spory. To znamená, novinár, novinárka sú žalovaní nejakou, napríklad spoločnosťou, šikanózne z iného členského štátu alebo z nečlenského štátu Európskej únie. Prosto musí tam byť cezhraničný prvok. Ale je tam odporúčanie Európskej komisie, aby si jednotlivé členské štáty transponovali túto smernicu tak, aby sa vzťahovala aj na národné spory. To znamená na tie spory, kedy domáci novinár je šikanovaný domácim politikom za svoje články, za svoju aktivitu alebo napríklad nejaká environmentálna aktivistka, ktorá trebárs poukazuje na skládky alebo na nejaké iné zlé nakladanie napríklad s odpadmi alebo proste nejaké neprávosti v oblasti životného prostredia, bola chránená pred šikanóznou žalobou tej firmy, ktorá sa toho dopúšťa. Takéto veci sa prosto rozmohli v Európskej únii aj u nás. Ale tá smernica, keďže Európska únia tam nemá kompetenciu, sa vzťahuje na tie cezhraničné spory a odporúčanie tam je, aby sa transponovala tak, že rovnaká právna ochrana bude poskytovaná aj takýmto národným sporom. Viete akým sporom? Napríklad dnes, 2. júna, predstavte si, aká náhodička. Dnes, 2. júna, keď tu rokujeme o transpozícii tejto smernice, sa odohral veľmi dôležitý spor na Slovensku, ktorý vykazuje všetky znaky šikanóznej žaloby podanej proti novinárovi politikom. Viete, aký to bol spor? Bárdy. Áno, pán Bárdy. Pán Fico žaluje pána Bárdyho a vydavateľstvo za použitie jeho fotky, žiada 200 000, 100 000 od jedného, 100 000 od druhého. Jasne šikanózna žaloba. Súd ju našťastie zamietol. Na takéto spory, na takéto spory by sa vzťahovala transpozícia tejto smernice, ak by sme ju transponovali tak, ako to odporúča Európska komisia a ako ju pôvodne Ministerstvo spravodlivosti dalo do medzirezortného pripomienkového konania. Ja už som zdôrazňovala v prvom čítaní a musím to zdôrazniť znova. Ministerstvo spravodlivosti oklamalo ľudí. Dalo do medzirezortného pripomienkového konania verziu, ktorá sa na národné spory, napríklad aj na spor pána Bárdyho s Ficom, vzťahovala. Kde by bola ochrana pána Bárdyho pred takouto žalobou, aby nemusel vynakladať finančné prostriedky na zbytočnú obranu. Sudca by mohol zaviazať protistranu na rozsiahlejšie dokazovanie, dať jej zložiť napríklad preddavok na nejaké budúce vyrovnanie a podobne. Je tam celý zoznam tých opatrení, ktoré majú pôsobiť odstrašujúco, aby neboli podávané tieto šikanózne žaloby, aby si to tí politici, tie firmy, ktorí chcú šikanovať tých ľudí, rozmysleli, pretože jednak bude možné veľmi rýchlo tú žalobu zamietnuť a jednak bude to mať aj vážne finančné dopady na tých, ktorí chcú takýto šikanózny prostriedok využiť. No a tak my sme mali, predstavte si, všetci ľudia, ktorí si pozreli, ako to bolo podané do MPK, si mysleli, super, bude sa to vzťahovať aj na národné spory. No ale čo sa stalo? V MPK si taký jeden úradík, taký jeden úradík, taký Úrad vlády uplatnil pripomienku, kde sa im to nepáčilo. Úrad vlády pod pánom premiérom Ficom, ktorému šéfuje pán Gedra – náhodička – si takú pripomienku uplatnili, že teda toto sa im nepáči. Navrhujú, aby tá smernica teda bola transponovaná iba na tie cezhraničné spory, nie na národné. Však, lebo len tak náhodou šéf Úradu vlády, pán premiér Fico, teda žaluje pána Bárdyho za knižku Posadnutý mocou, že to sú asi iba dve náhody. To vôbec nijako nesúvisí, zrejme, predpokladám. Alebo áno? Súvisí, nesúvisí? Možno by nám mohol prísť pán premiér Fico povedať alebo pán Gedra, že prečo si vlastne túto pripomienku uplatnili, alebo by pán Susko mohol povedať, že prečo im ustúpil. Lebo nakoniec do parlamentu doputovala teda verzia, ktorá tú ochranu limituje teda len na tie cezhraničné spory. A možno by sme tu fakt len tak polemizovali teoreticky, keby ste to pôvodne neboli dali naozaj v tej rozširujúcej verzii. Ale vy ste to tak dali. Čiže pôvodný zámer ministra spravodlivosti, od ktorého odstúpil, bol, aby aj novinári a aktivisti na Slovensku mali túto ochranu, aj keď slovenskí politici a slovenské firmy ich žalujú za to, čo robia, že sú kritickí, že pátrajú po kauzách, že sa ozývajú, keď je niekde napríklad životné prostredie ohrozené a podobne. Veď to sú všetko veci, ktoré ľudia robia s nasadením profesionálnym aj osobným, riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili. Profesionálnym aj osobným riskujú za to, vieme, že v tých najhorších prípadoch sa to skončilo až vraždami. A títo ľudia naozaj, že minimum, čo si od nás zaslúžia, je, aby sme im tú ochranu schválili, aby ju mali dostupnú. Prečo by ju mali mať? Lebo v skutočnosti ono neexistuje, vlastne neexistuje rozumný dôvod, prečo by na spore s cezhraničným prvkom tú ochranu mať mali a na národnej úrovni nie, že prečo vlastne? Rozumný dôvod na to neexistuje. Jediný dôvod, ktorý sa mi javí, že je, je prosto ten, že na Úrade vlády si spočítali, že to im nesedí do ich žalôb a do ich konaní, ktoré vedú. A nechcú, aby slovenskí novinári, aktivistky a ďalší mali takúto ochranu, lebo by to sťažilo ľuďom, politikom, firmám používanie šikanóznych žalôb na národnej úrovni. Lebo keďže to sa to takto udialo, tak to je jediné logické vysvetlenie, ktoré vám z tej rovnice vlastne vyjde. Také tie, že, veď my už máme úpravu ochrana slabšej strany, čo som tu asi trikrát počula od pána ministra spravodlivosti, neobstojí. Nie. Pretože tie inštitúty, ktoré sa viažu k tejto smernici, tie nie sú analogicky prenesené k tým sporom, kde je tá slabšia strana. Nie, táto smernica zavádza vlastné mechanizmy. Tie mohli byť takýmto ľuďom kľudne dostupné aj na národnej úrovni, ale nebudú. Nebudú. A ja sa pýtam, že či nebudú, naozaj či naozaj je náhodička to, že zrovna pán Fico vedie tento spor, ktorý dnes prehral na prvom stupni s pánom Bárdym. A že tu sú ďalší ministri a ministerky, ktorí šikanujú novinárov a novinárky rôznymi žalobami, zakazujú im vyslovovať ich meno a podobne, že či náhodou nebude dôvodom, tak ako pri lex Chutejšto, čo je prvá časť tohto zákona, to, že si to prosto ministri tejto vlády aj s premiérom na čele vylobovali u tu prítomného ministra spravodlivosti, ktorý by nemal predkladať zákony, ktoré obhajujú záujem úzkej skupiny osôb, jeho koaličných kolegov, ale mal by predkladať zákony, ktoré prinášajú spravodlivosť nám všetkým, nielen v tejto sieni, ale aj mimo nej, bežným ľuďom. Ale to sa nedeje. To sa nedeje. A myslím, že aj ďalší vystupujúci sa teda toho dotknú a budú k tomu hovoriť. Ja sa možno ešte k tomu aj prihlásim. Len musím skonštatovať, že je mi veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa to už prakticky každá legislatíva, ktorá je prinesená z Ministerstva spravodlivosti, ohýba. To znamená, že prakticky každá legislatíva, ktorá nám sem dôjde, je motivovaná len nejakým úzkym záujmom. Máme tu toto CSP-čko, potom nás čakajú sudcovia a prísediaci. Keďže sme teda limitovaní 12,5 hodinami. Potom nás čaká prvé čítanie kajúcnikov, tretí pokus o to, ako zrovnať tento inštitút so zemou, znova iba na 12,5 hodiny. My už tu pomaly nemáme z Ministerstva spravodlivosti zákon, ktorý by reálne chcel pomôcť drvivej väčšine ľudí na Slovensku bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo aktuálnu mocenskú pozíciu alebo bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú trestne stíhaní a ešte aj spriaznení s touto vládnou koalíciou. Ešte aj ten Občiansky zákonník, ku ktorému sa dostaneme, ešte aj ten pán minister si nechal limitovať na 12,5 hodiny, 2000 paragrafov. Wow. A vy máte len 40 minút, tak to som fakt zvedavá, že ako to vôbec stihnete, takže to bude nádherná rozprava, nádherná, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Čiže na záver tohto môjho vystúpenia budem mať dva závery. Jeden je také povzdychnutie a naozaj smútok a rozčarovanie z toho, že aj z rezortu spravodlivosti nám sem už nechodia zákony, ktoré by mali so spravodlivosťou niečo spoločné a ak prídu, že sa tvária ako transpozícia európskej smernice, tak ešte aj tam sa dá odhaliť aj zlý úmysel. Smutné. V každom prípade my sme sa pokúsili napraviť tento zlý úmysel s kolegyňou Plavákovou a Biháriovou. Podávame dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh sa týka toho, aby bol lex Šuta Ještok, teda tá úprava tých kontumačných rozsudkov, vypustená a druhý pozmeňujúci návrh nahrádza ten bod 5, 6, 7, 8, ktoré sú transpozíciou antislep smernice, tým pôvodným znením, ktoré bolo v MPK, o ktorom si ľudia mysleli, keď to pripomienkovali. Teda tým, ktoré sa vzťahuje na národnú aj na národné spory, a budeme radi, keď ho podporíte. Možno pod dojmom toho, čo sa tu dozviete v tejto rozprave, už ju ideme absolvovať po druhýkrát. Prvý raz sme to mali na minulej schôdzi. Si rozmyslíte, že či v takejto forme tento návrh zákona podporíte. Môžete sa dokonca aj rozhodnúť, tie pozmeňujúce návrhy sú dva. Môžete sa rozhodnúť vypustiť len tú úpravu kontumačného rozsudku v prospech Šutej a Štoka, alebo sa môžete rozhodnúť, že ju teda ponecháte, ale aspoň doprajete tým slovenským novinárom, aktivistkám a ďalším, ktorí nasadzujú svoje osobné a profesionálne životy preto, aby sa na Slovensku žilo férovejšie a transparentnejšie a spravodlivejšie, že im doprajete aspoň aspoň tú súdnu ochranu. To si myslím, že by mohlo byť aspoň čiastočne ocenením ich práce, ktorú robia pre nás všetkých. Nielen pre túto stranu, pre nás všetkých. Pretože táto krajina je pre nás všetkých a táto krajina potrebuje, aby v nej stále boli čestní ľudia, ktorí sa nezľaknú šikanóznych žalôb a ktorí budú mať prostriedky na to, aby sa vedeli obrániť pred šikanóznymi žalobami, ktorými sa ich mocnejší ľudia, ktorí majú viac peňazí a viac advokátov, nie takých, ktorých platí Úrad vlády 10 000, aby sa im naozaj, aby sa im nepodarilo ich zastrašiť. Lebo o to tu ide pri tej antislep smernici. Aby takíto ľudia, ktorí bojujú za lepšiu krajinu pre nás všetkých, aj pre vás, aj pre nás, mali dostupnú ochranu, keď sa ich niekto pokúsi zastrašiť. Myslite na to, keď budete hlasovať o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Pán predseda Raši, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste nás usmernili a vysvetlili nám, že ako je možné obsiahnuť rokovanie o Občianskom zákonníku, ktorý má 2000 paragrafov, za 12,5 hodiny. Odôvodnenie v Pán predseda Raši, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste nás usmernili a vysvetlili nám, že ako je možné obsiahnuť rokovanie o Občianskom zákonníku, ktorý má 2000 paragrafov za 12,5 hodiny. Odôvodnenie v odbore občianskeho práva je toto najzásadnejšia zmena. Po 60 rokoch sa ide prijať nový Občiansky zákonník s viac ako 2000 paragrafmi a my sme si tu v prvom čítaní obmedzili rozpravu o ňom na 12,5 hodiny, kolegovia, na celý parlament. To je úplne absurdné. Toto bude mať dopady na všetky oblasti občianskeho práva. Na to by, o tom by mala byť osobitná schôdza. Takže ja žiadam, aby ste nás informovali, ako toto vôbec môžeme v prvom čítaní ako Národná rada spraviť. To je absurdné.

Pán predseda Raši, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste nás usmernili a vysvetlili nám, že ako je možné obsiahnuť rokovanie o Občianskom zákonníku, ktorý má 2000 paragrafov, za 12,5 hodiny. Odôvodnenie v Pán predseda Raši, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste nás usmernili a vysvetlili nám, že ako je možné obsiahnuť rokovanie o Občianskom zákonníku, ktorý má 2000 paragrafov za 12,5 hodiny. Odôvodnenie v odbore občianskeho práva je toto najzásadnejšia zmena. Po 60 rokoch sa ide prijať nový Občiansky zákonník s viac ako 2000 paragrafmi a my sme si tu v prvom čítaní obmedzili rozpravu o ňom na 12,5 hodiny, kolegovia, na celý parlament. To je úplne absurdné. Toto bude mať dopady na všetky oblasti občianskeho práva. Na to by, o tom by mala byť osobitná schôdza. Takže ja žiadam, aby ste nás informovali, ako toto vôbec môžeme v prvom čítaní ako Národná rada spraviť. To je absurdné.

Keďže v spoločnej správe výborov bol schválený aj drobný pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu SNS. O tom, že teda poslanci, ministri, pán prezident Pellegrini môžu sobášiť, tak mám priestor sa k tomu vyjadriť. A chcem vás vyzvať, predovšetkým vás poslancov koalície, aby ste tento návrh SNS nepodporili. To je úplná absurdnosť. Úplná absurdnosť. Oni nemajú domyslené ani len to, že kto bude platiť náklady na takéto sobáše. Špeciálne podotýkam, že prezident Pellegrini, ak sa rozhodne sobášiť niekoho v Novej Sedlici, čo možno nie. Všetci viete, je na konci Slovenska. Tak tam bude musieť vycestovať s celou kolónou SB, teda ochrankou, možno vládnym špeciálom a podobne. Kto bude takéto náklady platiť? Tí snúbenci alebo vznikne v Prezidentskom paláci nejaké svadobné oddelenie, ktoré bude prijímať žiadosti snúbencov, o sobášenie, že sa na to budú musieť vytvoriť zamestnanci alebo aj tu v parlamente. Ako to bude bude fungovať. To je absolútne nezmyselný zákon. My sme tu počuli odôvodnenie od pani Kazda, že vraj budú chodiť na nejaké veľké svadby. No, ak táto vládna koalícia ešte dúfa, že nejakí ľudia si pod bremenom konsolidácie budú robiť svadby o 200, 300 ľuďoch, tak to sa naozaj veľmi mýlite. Však to nemajú z čoho zaplatiť. Tento návrh je nedomyslený, je to zbytočný papalášsky návrh, ktorý je tu len preto, že zjavne niekto z vládnej koalície chce nejakých svojich kamošov zosobášiť. Ale nemysleli na to, že ako ten sobáš. Ja som na to upozorňovala už v druhom čítaní. Manželstvo je právny úkon, ktorý sa uzatvára pred tým sobášiacim. Ten sobášiaci si musí byť istý, že všetky náležitosti sú splnené, že tí ľudia predložili správne doklady. Napríklad v spoločnej správe výborov bol drobný pozmeňovák, ktorý sa týka ustanovenia toho, že napríklad, keď je život snúbencov ohrozený, tak platí výnimka, že môže byť na ktoromkoľvek mieste uzavretý ten sobáš a nie je tam potrebné schválenie predchádzajúce matrikou. Ako toto si budeme my, poslanci, ministri alebo prezident overovať, keď nemáme žiaden matričný obvod? Ako si budeme overovať s nejakou XY matrikou, že tie doklady, ktoré predložili tí snúbenci, sú naozaj v poriadku? Pretože presne preto sobášia poslanci miestnych a obecných zastupiteľstiev, že oni tú matriku poznajú, poznajú ten svoj obvod, kde sú zvolení, že vedia si tieto informácie overiť, lebo to nie je tak, ako tu predkladateľka tvrdila, že uzavretie sobáša je len ceremónia a že ten sobášiaci nemá žiadne povinnosti, že to všetko overujú matrikári. Však to nie je pravda. Sa pozrite, že kedy Ten svoj obvod, kde sú zvolení, že vedia si tieto informácie overiť, lebo to nie je tak, ako tu predkladateľka tvrdila, že uzavretie sobáša je len ceremónia a že ten sobášiaci nemá žiadne povinnosti. Že to všetko overujú matrikári. Však to nie je pravda. Sa pozrite, že kedy dochádza k tomu právnemu úkonu, k tomu vzniku manželstva, dôjde až vtedy, keď pred tým sobášiacim je vykonaný ten právny úkon. A ten sobášiaci má zodpovednosť. A toto ste vôbec nedomysleli. Ja chcem vidieť, keď sa bude namietať nejaká neplatnosť manželstva na súde, ktoré zosobášil prezident alebo niekto z nás, že či teda sa toho pojednávania zúčastníte. A či budete mať vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach. Toto je naozaj absolútne nepotrebný zákon. Ak chcete sobášiť, kolegovia, kolegyne, kandidujte v komunále. Vo veci manželstiev by sme tu mali prejednávať jediný zákon, ktorý je potrebný. To je zákon, ktorý vychádza aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a to je zákon, ktorý by upravoval zväzky rovnako pohlavných párov. To je jediné, čo by sme tu mali riešiť. Toto je papalášizmus. Ďakujem.

Keďže v spoločnej správe výborov bol schválený aj drobný pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu SNS. O tom, že teda poslanci, ministri, pán prezident Pellegrini môžu sobášiť, tak mám priestor sa k tomu vyjadriť. A chcem vás vyzvať, predovšetkým vás poslancov koalície, aby ste tento návrh SNS nepodporili. To je úplná absurdnosť. Úplná absurdnosť. Oni nemajú domyslené ani len to, že kto bude platiť náklady na takéto sobáše. Špeciálne podotýkam, že prezident Pellegrini, ak sa rozhodne sobášiť niekoho v Novej Sedlici, čo možno nie. Všetci viete, je na konci Slovenska. Tak tam bude musieť vycestovať s celou kolónou SB, teda ochrankou, možno vládnym špeciálom a podobne. Kto bude takéto náklady platiť? Tí snúbenci alebo vznikne v Prezidentskom paláci nejaké svadobné oddelenie, ktoré bude prijímať žiadosti snúbencov, o sobášenie, že sa na to budú musieť vytvoriť zamestnanci alebo aj tu v parlamente. Ako to bude bude fungovať. To je absolútne nezmyselný zákon. My sme tu počuli odôvodnenie od pani Kazda, že vraj budú chodiť na nejaké veľké svadby. No, ak táto vládna koalícia ešte dúfa, že nejakí ľudia si pod bremenom konsolidácie budú robiť svadby o 200, 300 ľuďoch, tak to sa naozaj veľmi mýlite. Však to nemajú z čoho zaplatiť. Tento návrh je nedomyslený, je to zbytočný papalášsky návrh, ktorý je tu len preto, že zjavne niekto z vládnej koalície chce nejakých svojich kamošov zosobášiť. Ale nemysleli na to, že ako ten sobáš. Ja som na to upozorňovala už v druhom čítaní. Manželstvo je právny úkon, ktorý sa uzatvára pred tým sobášiacim. Ten sobášiaci si musí byť istý, že všetky náležitosti sú splnené, že tí ľudia predložili správne doklady. Napríklad v spoločnej správe výborov bol drobný pozmeňovák, ktorý sa týka ustanovenia toho, že napríklad, keď je život snúbencov ohrozený, tak platí výnimka, že môže byť na ktoromkoľvek mieste uzavretý ten sobáš a nie je tam potrebné schválenie predchádzajúce matrikou. Ako toto si budeme my, poslanci, ministri alebo prezident overovať, keď nemáme žiaden matričný obvod? Ako si budeme overovať s nejakou XY matrikou, že tie doklady, ktoré predložili tí snúbenci, sú naozaj v poriadku? Pretože presne preto sobášia poslanci miestnych a obecných zastupiteľstiev, že oni tú matriku poznajú, poznajú ten svoj obvod, kde sú zvolení, že vedia si tieto informácie overiť, lebo to nie je tak, ako tu predkladateľka tvrdila, že uzavretie sobáša je len ceremónia a že ten sobášiaci nemá žiadne povinnosti, že to všetko overujú matrikári. Však to nie je pravda. Sa pozrite, že kedy Ten svoj obvod, kde sú zvolení, že vedia si tieto informácie overiť, lebo to nie je tak, ako tu predkladateľka tvrdila, že uzavretie sobáša je len ceremónia a že ten sobášiaci nemá žiadne povinnosti. Že to všetko overujú matrikári. Však to nie je pravda. Sa pozrite, že kedy dochádza k tomu právnemu úkonu, k tomu vzniku manželstva, dôjde až vtedy, keď pred tým sobášiacim je vykonaný ten právny úkon. A ten sobášiaci má zodpovednosť. A toto ste vôbec nedomysleli. Ja chcem vidieť, keď sa bude namietať nejaká neplatnosť manželstva na súde, ktoré zosobášil prezident alebo niekto z nás, že či teda sa toho pojednávania zúčastníte. A či budete mať vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach. Toto je naozaj absolútne nepotrebný zákon. Ak chcete sobášiť, kolegovia, kolegyne, kandidujte v komunále. Vo veci manželstiev by sme tu mali prejednávať jediný zákon, ktorý je potrebný. To je zákon, ktorý vychádza aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a to je zákon, ktorý by upravoval zväzky rovnako pohlavných párov. To je jediné, čo by sme tu mali riešiť. Toto je papalášizmus. Ďakujem.

Mne príde veľmi úsmevné, že dnes minister vnútra Matúš Tóth sa neodvážil prísť do parlamentu po včerajšku, keď celý deň musel počúvať, či už o novele zákona o priestupkoch alebo o tejto novele, ktorá sa týka prevencie kriminality, čiže sa vlastne nechystá odpovedať ani na jednu z našich otázok. Napriek tomu, že odcitujem z dôvodovej správy, napísali tam, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie profesionalizácie a systemizácie preventívnych činností v Slovenskej republike. No. A teraz profesionalizácia a systemizácia. A teda ešte minister vnútra, keď včera túto novelu odôvodňoval, povedal, že cieľom je efektívnejšia preventívna činnosť a prevencia kriminality na Slovensku. A naozaj aj on je jediný povolaný, ktorý by nám mal zodpovedať, že, čo bude, aké parametre bude mať preventívny program Ministerstva vnútra, ktorý bude pôsobiť preventívne pred vraždami žien, či teda René Rendy, ktorý sa preslávil aj tým, že sa vyhrážal svojej klientke, keď bol ešte taxikár, znásilnením, či je teda tá prevencia takéhoto typu kriminality. To by sme naozaj radi vedeli. A to je dôležitá a zásadná otázka. Takisto otázka týkajúca sa korupcie, rozkrádania PPAčky. Ako bude vyzerať preventívny program, ktorý efektívne zabráni korupcii na najvyšších miestach, rozdeľovaniu dotácií na všelijaké spriaznené fiktívne haciendy, fiktívne penzióny, súkromné haciendy, pardon. A ďalšie typy preventívnych programov, lebo my to dnes naozaj nevieme a, keď teda máme zaviesť akreditáciu pre preventívne programy, tak by sme chceli počuť od ministra vnútra, aká je jeho vízia? Ale tu nie je nič. Na strane ministra vnútra sú len čurilovci, nič iné.

Za všetky reakcie. Naozaj je zrejmé, že téma prevencie kriminality nás zaujíma nielen o tom sa chceme baviť, že, že ako bude prebiehať ten proces akreditácie žiadania, však to nakoniec nech si ministerstvo nejakým spôsobom nadizajnuje. Pozrieme si potom, že či to je funkčné alebo nie, ale tu naozaj ide o situáciu, kedy my sa pýtame na konkrétne oblasti, kde sú dnes vypuklé problémy pri páchaní trestnej činnosti. To je korupcia, daňová kriminalita, násilie na ženách a deťoch a reálne chceme vedieť vidieť od ministra vnútra, ktorý má byť na čele prevencie páchania tejto kriminality, že ako majú presne vyzerať tie programy, aby boli efektívne. To znamená, aby došlo k výraznému zníženiu alebo nepáchaniu takejto trestnej činnosti v situácii, kedy táto vláda svojimi doterajšími legislatívnymi krokmi priam povzbudila páchateľov tejto rôznorodej trestnej činnosti k páchaniu. Alebo znefunkčnila Policajný zbor natoľko, že nemá dostatočné kapacity na to, aby vyšetroval niektoré typy kriminality. Alebo to možno nepovažujú za svoju prioritu, ako to je pri vraždách žien. To sú naozaj všetko legitímne otázky, na ktoré by sme mali dostať reálne odpovede od ministra vnútra. Nie spršku politických žvástov a nejakých nadávok a hovorenia o tom, čo PS je a čo PS nie. My chceme vedieť reálne odpovede, pretože to sa týka nás všetkých. Hocikto z nás môže mať medzi rodinou alebo známymi obeť trestného činu, osobitne, keď ide o ženy a deti. Rodovo podmienené násilie je oveľa viac rozšírené, ako si to ľudia predstavujú. A ja chcem vedieť, čo minister vnútra ide v oblasti prevencie kriminality robiť.

Vnútra, ktorý novelizuje zákon o prevencii kriminality. Jeho podstatou vlastne je okrem iného, že sa napríklad zavádza akreditácia preventívnych programov, ktoré potom následne bude možné dostať dotácie. A všetko by to bolo v poriadku, nebolo by to kontroverzné. Keby predkladateľom tejto novely nebol zrovna Matúš Ujšček, najneschopnejší minister vnútra Slovenskej republiky v dejinách a človek, ktorého meno sa naozaj spája s takými prešľapmi, ako je nevyzdvihnutie pošty v elektronickej schránke a následné vylobovanie na ministerstve spravodlivosti, že sa zmení celé doručovanie kontumačného rozsudku. Tento návrh zákona tu budeme mať v druhom čítaní hneď po tejto novele, alebo ignorovanie odborov aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vytrvalé robenie krokov voči vyšetrovateľom v rozpore s platnou legislatívou. A potom teda ďalšie a ďalšie škandály tohto ministra vnútra, ktorý teda tu dnes sedí a predkladá tento zákon. Naozaj jeho kroky a jeho osoba, všetko to, čo robí na ministerstve vnútra a akým spôsobom komunikuje, sú všetko iné, len nie prevencia kriminality. A preto je veľmi úsmevné a až tragikomické, že on je zrovna predkladateľom tohto návrhu zákona. Pretože máme tu na jednej strane ministra vnútra, ktorý má pod sebou Policajný zbor, celé ministerstvo vnútra, ktoré by v podstate od rána do večera nemali robiť nič iné, len realizovať činnosti, ktoré budú predchádzať tomu, aby ľudia na Slovensku alebo teda mimo Slovenska s dopadom na Slovensko páchali trestnú činnosť a inú protispoločenskú činnosť. Ale oni robia pravý opak. A ja sa teda pýtam, že ako to teda v praxi, aký to bude mať dopad, lebo my si tu zavedieme – stále vravím, na tom nie je nič problematické. Podobná schéma funguje na ministerstve spravodlivosti, že máte akreditované programy na pomoc obetiam trestných činov a keď máte tú akreditáciu, dostanete finančné prostriedky cez dotáciu. A teda pointa, že teda, keď budeme mať akreditované programy na prevenciu proti kriminalite a inej protispoločenskej činnosti a dostanú dotáciu zo štátneho rozpočtu ministerstva a teda z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Ale ako to bude fungovať, keď Slovenská republika na jednej strane dá dotácie subjektom, ktoré budú akreditované na to, aby robili programy zamerané na prevenciu kriminality a na druhej strane im celá táto vládna koalícia na čele s ministrami spravodlivosti a vnútra hádže polená pod nohy a preventívnym programom ministra vnútra je roast show, na ktorej vystupuje spevák, ktorý spieva o alkoholizme, ktorý bol trestne stíhaný kvôli kokaínu a ktorý sa stal známym ako taxikár, ktorý sa svojej klientke vyhrážal znásilnením. Prosím vás, to ako funguje ako prevencia kriminality? Toto býval minister vnútra, ktorý sa odváži prísť do parlamentu a predložiť novelu zákona, ktorá sa originálne volá, že o prevencii kriminality. A má za sebou takéto škandály. Tak tu by sa normálne ten minister vnútra mal postaviť a povedať nám všetkým, že ako chce reálne, reálne. On povedal, že, že, že táto novela zvýši efektívnosť prevencie. No ja chcem vidieť tú efektívnosť prevencie. Efektívnosť prevencie, keď vláda tejto krajiny nerobí nič iné, len povzbudzuje kriminalitu. Znižuje sadzby kriminálnikom, ktorí potom beztrestne kradnú, beztrestne rozdávajú dotácie na súkromné haciendy a podobne, znižujú tresty a zvyšujú hranice škody, kedy závažné veci najmä v daňovej kriminalite prestanú byť trestné a tým pádom sa ľuďom viac oplatí neplatiť dane. Vždy to ľudia na jednej strane robia všetko toto. Pán minister, vy inak počúvate? Chcete sa vyjadriť? To je inak úplne neuveriteľné, že my by sme sa tu aj chceli baviť s ministrom vnútra o prevencii kriminality. Nielen o technickej akreditácii nejakých projektov, ale o tom, čo vlastne vôbec tá prevencia kriminality je a ako ju ide štát robiť. A pán minister vnútra nič. On si to tak zamrmle – efektívnosť kriminality – a potom sa tu celý čas baví. Ale mňa by naozaj zaujímalo, ako minister vnútra vníma legislatívne kroky tejto vlády, ktoré trestnou novelou znížili sadzby za ekonomické trestné činy, znížili hranice škody, priviedli krajinu k situácii, že sa nestíha korupcia na najvyšších miestach, na čo upozornil aj generálny prokurátor, priviedli Slovensko k situácii, že sem musela prísť na jeseň európska hlavná prokurátorka Laura Kövesi, povedať nám o tom, že nestíhame daňovú trestnú činnosť s dosahom na Slovensko a dnes teda na finančnej správe po mesiacoch zapierania predstavili daňový štít, či ako to nazvali, lebo prosto tieňová ekonomika na Slovensku dosahuje – nepamätám si už, koľko povedali tú sumu, určite to tu môže odznieť. Ale bolo to v miliónoch. Tak títo ľudia, ktorí spôsobili toto, čo je vlastne priamo v rozpore s prevenciou kriminality, to je povzbudzovanie kriminality, a dokazujú to aj tým, že sme tu mali pred chvíľou rozsiahlu rozpravu k novele sankcií za priestupky, kde priznali, že doterajšie sankcie za priestupky nefungujú, že ich treba zvýšiť, lebo žiaľ, no, oplatí sa. Tak títo ľudia robia všetko preto, aby ich vláda a pôsobenie a dopady ich vládnej politiky nepôsobili preventívne voči korupcii. A zároveň tu chcú akreditovať programy, ktoré majú asi za nich alebo napriek tejto vláde. To budú programy, že niekto tu vymyslí geniálny program, ktorý napriek tejto vláde, napriek jej činnosti bude pôsobiť preventívne proti páchateľom korupcie. No to by som chcela vidieť. A hlavne by som chcela vidieť, že ako takýto program, ktorý by naozaj mal výsledky v boji proti korupcii na najvyšších miestach, napríklad pri prideľovaní dotácií na súkromné haciendy kamošom, ako by takýto program bol z tohto vášho nového programu akreditovaného podporený. To by som naozaj chcela vidieť, ako táto vláda podporí niečo, čo pôjde proti ich záujmom. Alebo si vezmime inštitút kajúcnika. Cieľom tejto vlády je zničiť inštitút spolupracujúceho obvineného, aby ho vôbec nebolo možné použiť účinne v boji proti mafii, lebo potrebujú svojich kamošov vysekať, že áno, obžalovaného pána Tibora Gašpara. Ale to je jedno, prosto to, čo robia s kajúcnikmi, cieľom, dopadom tejto novely, ktorú tu tiež máme po tomto bode ministra vnútra na programe, bude to, že úplne znefunkční používanie spolupracujúceho obvineného. Tým pádom bude ťažšie dokazovať nielen organizovanú mafiánsku trestnú činnosť, ale práve takúto korupciu. Napríklad, keď policajný prezident sa dohodne s nejakým oligarchom a vydá políciu mafii, tak to bude ťažšie dokazovať, keď sa nebude dať, keď by nastal takýto hypotetický prípad v slovenskej dennej realite. Tak takýto prípad sa už bude oveľa ťažšie dokazovať, keď bude inštitút kajúcnika znefunkčnený. Čiže vy robíte toto a na druhej strane sa tu tvárite, že idete zefektívňovať prevenciu kriminality. To ako ide dokopy? Pán minister vnútra, vy by ste mali byť na čele tej prevencie kriminality. Vy by ste mali byť na čele. Ale viete, čo ste napríklad urobili a doteraz ste nezodpovedali? Ako napríklad idete pôsobiť preventívne, aby sa tu nepáchala tá najťažšia kriminalita? Napríklad vo vzťahu k ženám alebo k deťom. My sme sa mimochodom, pán minister, boli stretnúť s pani policajnou prezidentkou, lebo nás trápi to, koľko žien je zavraždených rukou svojho partnera alebo manžela. Ju to trápi tiež. Ona povedala, že tých prípadov za minulý rok je 17. To znamená, že v niektorých mesiacoch aj dve ženy, aj viac, zahynú rukou partnera alebo manžela. Naposledy to bola dokonca tehotná žena a svedkom bol 12-ročný chlapec, ktorý deň predtým volal políciu. Deň predtým. A ja sa pýtam, pán minister vnútra, čo idete robiť a prečo doteraz ste nám nepredstavili žiadnu prevenciu násilia páchaného na ženách a deťoch? Namiesto toho, ako sme to tu už počuli, sme tu museli odvracať následky vašej trestnej novely, ktorá presadila skrátenie premlčania pri znásilnení. Vy ste minister vnútra. Vy by ste s tým mali niečo robiť. Vy by ste mali považovať za škandál, že toľko žien umiera rukou svojho partnera alebo manžela. Pán minister vnútra, 17 žien, jedna z nich napríklad tehotná. To vás vôbec netrápi? A ako idete riešiť prevenciu pred takýmto násilím? To sme od vás doteraz nepočuli. Nič, ani slovo. Nič. Pán spravodajca aj pán minister – zjavne ich trápi niečo úplne iné ako 17 žien, ktoré umreli rukou svojho partnera, jedna z nich tehotná. V pohode. V pohode, bavte sa ďalej, však to asi nespadá pod agendu tejto vlády. Ale niet sa čo čudovať, lebo ja len pripomínam, že v dôsledku toho, čo robí pán minister vnútra, a v dôsledku jeho osobnej pomsty, sme tu v decembri čelili tomu, že sa mal zrušiť aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a mal z neho vzniknúť iný úrad, ktorý mal riešiť práva obetí trestných činov. A vy ste tvrdili aj s ministrom spravodlivosti, že tie obete potrebujú rázny zásah, že ich práva sú naozaj veľmi, veľmi porušované. A potom vás stopla Európska komisia a už zrazu pre obete nie je nič potrebné spraviť. Ale prevencia kriminality predsa súvisí s právami obetí, lebo keď nebude kriminalita, keď sa bude znižovať kriminalita, tým menej obetí predsa bude. Takže láskavo namiesto toho bavenia by ste sem mohli prísť a mohli by ste nám povedať, ako bude vyzerať lepšia prevencia kriminality, keď bude táto novela schválená. Aké akreditované programy chcete mať a ako ich budete vy osobne ako minister vnútra podporovať? Ako budete osobne bojovať proti narastajúcej kriminalite, ktorá sa týka femicíd, vražd žien? To by som chcela vedieť. A aké akreditované programy budete mať, pretože ja sa bojím, že po príklade s Reném Rendy sa tu môžeme dočkať toho, že akreditovaný program na prevenciu násilia na ženách budú robiť násilníci na ženách. A to nie je nepredstaviteľné. René Rendy predsa bol taxikárom, ktorý sa vyhrážal znásilnením svojej klientke. Pán minister vnútra, ja by som bola rada, keby ste na takéto otázky pri príležitosti toho, že tu máme novelu zákona o prevencii kriminality, odpovedali. Úplne neuveriteľné, no. Jeho to vôbec netrápi. Dobre. A tiež by ste mali odpovedať, že aké akreditované programy budú efektívne, aký môže byť akreditovaný program, čo by mal mať program, ktorý bude efektívny v prevencii kriminality vo forme korupcie na najvyšších miestach, a aké parametre by mal mať program, ktorý zabráni rozkrádaniu zdrojov v PPAčke? To by napríklad som chcela vedieť, že čo si vy predstavujete, čo by taký program mal urobiť. Ako zabrániť rozkrádaniu zdrojov v PPAčke? Nič. Alebo teda by som chcela vidieť, že ako bude vyzerať preventívny program, ktorý zabráni takému konaniu, za aké bola odsúdená Ako zabrániť rozkrádaniu zdrojov v prípačke? Nič, alebo teda by som chcela vidieť, že ako bude vyzerať preventívny program, ktorý zabráni takému konaniu, za aké bola odsúdená právoplatne pani Rošková? Alebo neprávoplatne Brhelovci v kauze Mýtnik a pripomeňme si ďalšie a ďalšie. Môžete tu v rámci rozpravy, kolegovia, vyzývam vás, pripomenúť všetky veľké kauzy, kde bol niekto spojený s touto vládnou koalíciou alebo jednotlivými stranami. Obvinený, obžalovaný alebo dokonca odsúdený, máme tu neprávoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora. V tej druhej kauze prvostupňovo je odsúdený a chcela by som vedieť, že aký, ako si predstavujete preventívny program, ktorý zabráni korupcii špeciálneho prokurátora. To je napríklad legitímna otázka. Však máme tu neprávoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora. Tak. Ja by som predpokladala, že keď niekto navrhuje novelu zákona o prevencii kriminality, tak bude mať aj jasno v tom, že ako budú vyzerať tie akreditované preventívne programy a načo chce použiť prostriedky na prideľovanie dotácií na tieto akreditované preventívne programy. Napríklad, čo bude základ a ktoré budú tie oblasti kriminality, ktoré budete chcieť podporiť ako prvé. To sú napríklad otázky, na ktoré by ste mohli a mali ako minister vnútra odpovedať a ja vás vyzývam, aby ste sa sem postavili a aby ste nám to povedali. Nielen zamrmlali technické informácie o tom, čo sa týmto zákonom ide prijať. To si všetci vieme predstaviť a vieme si to prečítať v tej dôvodovej správe. Ale nás zaujímajú konkrétne preventívne programy, ich parametre a to, ako budú fungovať a proti akej kriminalite si predstavujete, že budete bojovať. To chceme vedieť. Pár príkladov som vám tu povedala a vyzývam vás, kolegovia. Máme ešte dostatok času v rozprave. Ja sa možno tiež ešte prihlásim, aby sme takéto otázky ministrovi vnútra, ktorý má byť na čele prevencie kriminality, položili, pretože niekto by mu mal asi vysvetliť, čo to znamená byť ministrom vnútra. Že to nie je o tom, že budem chodiť pozerať F1 a potom sa tváriť, že tam riešim šikanu tých pilotov, nie. O tom nie je funkcia ministra vnútra, ani o trolovaní za obrazovkou. Funkcia ministra vnútra je o bezpečnosti tejto krajiny a všetkých jej obyvateľov a zdôrazňujem obyvateliek. Preto by ste mali každý deň vstávať a to by ste mali každý deň robiť. A zjavne to nerobíte a preto je našou úlohou vám pripomínať, čo by ste mali robiť a pýtať sa vás, kedy sa konečne ako minister vnútra začnete prevencii kriminality venovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na

Vnútra, ktorý novelizuje zákon o prevencii kriminality. Jeho podstatou vlastne je okrem iného, že sa napríklad zavádza akreditácia preventívnych programov, ktoré potom následne bude možné dostať dotácie. A všetko by to bolo v poriadku, nebolo by to kontroverzné. Keby predkladateľom tejto novely nebol zrovna Matúš Ujšček, najneschopnejší minister vnútra Slovenskej republiky v dejinách a človek, ktorého meno sa naozaj spája s takými prešľapmi, ako je nevyzdvihnutie pošty v elektronickej schránke a následné vylobovanie na ministerstve spravodlivosti, že sa zmení celé doručovanie kontumačného rozsudku. Tento návrh zákona tu budeme mať v druhom čítaní hneď po tejto novele, alebo ignorovanie odborov aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vytrvalé robenie krokov voči vyšetrovateľom v rozpore s platnou legislatívou. A potom teda ďalšie a ďalšie škandály tohto ministra vnútra, ktorý teda tu dnes sedí a predkladá tento zákon. Naozaj jeho kroky a jeho osoba, všetko to, čo robí na ministerstve vnútra a akým spôsobom komunikuje, sú všetko iné, len nie prevencia kriminality. A preto je veľmi úsmevné a až tragikomické, že on je zrovna predkladateľom tohto návrhu zákona. Pretože máme tu na jednej strane ministra vnútra, ktorý má pod sebou Policajný zbor, celé ministerstvo vnútra, ktoré by v podstate od rána do večera nemali robiť nič iné, len realizovať činnosti, ktoré budú predchádzať tomu, aby ľudia na Slovensku alebo teda mimo Slovenska s dopadom na Slovensko páchali trestnú činnosť a inú protispoločenskú činnosť. Ale oni robia pravý opak. A ja sa teda pýtam, že ako to teda v praxi, aký to bude mať dopad, lebo my si tu zavedieme – stále vravím, na tom nie je nič problematické. Podobná schéma funguje na ministerstve spravodlivosti, že máte akreditované programy na pomoc obetiam trestných činov a keď máte tú akreditáciu, dostanete finančné prostriedky cez dotáciu. A teda pointa, že teda, keď budeme mať akreditované programy na prevenciu proti kriminalite a inej protispoločenskej činnosti a dostanú dotáciu zo štátneho rozpočtu ministerstva a teda z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Ale ako to bude fungovať, keď Slovenská republika na jednej strane dá dotácie subjektom, ktoré budú akreditované na to, aby robili programy zamerané na prevenciu kriminality a na druhej strane im celá táto vládna koalícia na čele s ministrami spravodlivosti a vnútra hádže polená pod nohy a preventívnym programom ministra vnútra je roast show, na ktorej vystupuje spevák, ktorý spieva o alkoholizme, ktorý bol trestne stíhaný kvôli kokaínu a ktorý sa stal známym ako taxikár, ktorý sa svojej klientke vyhrážal znásilnením. Prosím vás, to ako funguje ako prevencia kriminality? Toto býval minister vnútra, ktorý sa odváži prísť do parlamentu a predložiť novelu zákona, ktorá sa originálne volá, že o prevencii kriminality. A má za sebou takéto škandály. Tak tu by sa normálne ten minister vnútra mal postaviť a povedať nám všetkým, že ako chce reálne, reálne. On povedal, že, že, že táto novela zvýši efektívnosť prevencie. No ja chcem vidieť tú efektívnosť prevencie. Efektívnosť prevencie, keď vláda tejto krajiny nerobí nič iné, len povzbudzuje kriminalitu. Znižuje sadzby kriminálnikom, ktorí potom beztrestne kradnú, beztrestne rozdávajú dotácie na súkromné haciendy a podobne, znižujú tresty a zvyšujú hranice škody, kedy závažné veci najmä v daňovej kriminalite prestanú byť trestné a tým pádom sa ľuďom viac oplatí neplatiť dane. Vždy to ľudia na jednej strane robia všetko toto. Pán minister, vy inak počúvate? Chcete sa vyjadriť? To je inak úplne neuveriteľné, že my by sme sa tu aj chceli baviť s ministrom vnútra o prevencii kriminality. Nielen o technickej akreditácii nejakých projektov, ale o tom, čo vlastne vôbec tá prevencia kriminality je a ako ju ide štát robiť. A pán minister vnútra nič. On si to tak zamrmle – efektívnosť kriminality – a potom sa tu celý čas baví. Ale mňa by naozaj zaujímalo, ako minister vnútra vníma legislatívne kroky tejto vlády, ktoré trestnou novelou znížili sadzby za ekonomické trestné činy, znížili hranice škody, priviedli krajinu k situácii, že sa nestíha korupcia na najvyšších miestach, na čo upozornil aj generálny prokurátor, priviedli Slovensko k situácii, že sem musela prísť na jeseň európska hlavná prokurátorka Laura Kövesi, povedať nám o tom, že nestíhame daňovú trestnú činnosť s dosahom na Slovensko a dnes teda na finančnej správe po mesiacoch zapierania predstavili daňový štít, či ako to nazvali, lebo prosto tieňová ekonomika na Slovensku dosahuje – nepamätám si už, koľko povedali tú sumu, určite to tu môže odznieť. Ale bolo to v miliónoch. Tak títo ľudia, ktorí spôsobili toto, čo je vlastne priamo v rozpore s prevenciou kriminality, to je povzbudzovanie kriminality, a dokazujú to aj tým, že sme tu mali pred chvíľou rozsiahlu rozpravu k novele sankcií za priestupky, kde priznali, že doterajšie sankcie za priestupky nefungujú, že ich treba zvýšiť, lebo žiaľ, no, oplatí sa. Tak títo ľudia robia všetko preto, aby ich vláda a pôsobenie a dopady ich vládnej politiky nepôsobili preventívne voči korupcii. A zároveň tu chcú akreditovať programy, ktoré majú asi za nich alebo napriek tejto vláde. To budú programy, že niekto tu vymyslí geniálny program, ktorý napriek tejto vláde, napriek jej činnosti bude pôsobiť preventívne proti páchateľom korupcie. No to by som chcela vidieť. A hlavne by som chcela vidieť, že ako takýto program, ktorý by naozaj mal výsledky v boji proti korupcii na najvyšších miestach, napríklad pri prideľovaní dotácií na súkromné haciendy kamošom, ako by takýto program bol z tohto vášho nového programu akreditovaného podporený. To by som naozaj chcela vidieť, ako táto vláda podporí niečo, čo pôjde proti ich záujmom. Alebo si vezmime inštitút kajúcnika. Cieľom tejto vlády je zničiť inštitút spolupracujúceho obvineného, aby ho vôbec nebolo možné použiť účinne v boji proti mafii, lebo potrebujú svojich kamošov vysekať, že áno, obžalovaného pána Tibora Gašpara. Ale to je jedno, prosto to, čo robia s kajúcnikmi, cieľom, dopadom tejto novely, ktorú tu tiež máme po tomto bode ministra vnútra na programe, bude to, že úplne znefunkční používanie spolupracujúceho obvineného. Tým pádom bude ťažšie dokazovať nielen organizovanú mafiánsku trestnú činnosť, ale práve takúto korupciu. Napríklad, keď policajný prezident sa dohodne s nejakým oligarchom a vydá políciu mafii, tak to bude ťažšie dokazovať, keď sa nebude dať, keď by nastal takýto hypotetický prípad v slovenskej dennej realite. Tak takýto prípad sa už bude oveľa ťažšie dokazovať, keď bude inštitút kajúcnika znefunkčnený. Čiže vy robíte toto a na druhej strane sa tu tvárite, že idete zefektívňovať prevenciu kriminality. To ako ide dokopy? Pán minister vnútra, vy by ste mali byť na čele tej prevencie kriminality. Vy by ste mali byť na čele. Ale viete, čo ste napríklad urobili a doteraz ste nezodpovedali? Ako napríklad idete pôsobiť preventívne, aby sa tu nepáchala tá najťažšia kriminalita? Napríklad vo vzťahu k ženám alebo k deťom. My sme sa mimochodom, pán minister, boli stretnúť s pani policajnou prezidentkou, lebo nás trápi to, koľko žien je zavraždených rukou svojho partnera alebo manžela. Ju to trápi tiež. Ona povedala, že tých prípadov za minulý rok je 17. To znamená, že v niektorých mesiacoch aj dve ženy, aj viac, zahynú rukou partnera alebo manžela. Naposledy to bola dokonca tehotná žena a svedkom bol 12-ročný chlapec, ktorý deň predtým volal políciu. Deň predtým. A ja sa pýtam, pán minister vnútra, čo idete robiť a prečo doteraz ste nám nepredstavili žiadnu prevenciu násilia páchaného na ženách a deťoch? Namiesto toho, ako sme to tu už počuli, sme tu museli odvracať následky vašej trestnej novely, ktorá presadila skrátenie premlčania pri znásilnení. Vy ste minister vnútra. Vy by ste s tým mali niečo robiť. Vy by ste mali považovať za škandál, že toľko žien umiera rukou svojho partnera alebo manžela. Pán minister vnútra, 17 žien, jedna z nich napríklad tehotná. To vás vôbec netrápi? A ako idete riešiť prevenciu pred takýmto násilím? To sme od vás doteraz nepočuli. Nič, ani slovo. Nič. Pán spravodajca aj pán minister – zjavne ich trápi niečo úplne iné ako 17 žien, ktoré umreli rukou svojho partnera, jedna z nich tehotná. V pohode. V pohode, bavte sa ďalej, však to asi nespadá pod agendu tejto vlády. Ale niet sa čo čudovať, lebo ja len pripomínam, že v dôsledku toho, čo robí pán minister vnútra, a v dôsledku jeho osobnej pomsty, sme tu v decembri čelili tomu, že sa mal zrušiť aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a mal z neho vzniknúť iný úrad, ktorý mal riešiť práva obetí trestných činov. A vy ste tvrdili aj s ministrom spravodlivosti, že tie obete potrebujú rázny zásah, že ich práva sú naozaj veľmi, veľmi porušované. A potom vás stopla Európska komisia a už zrazu pre obete nie je nič potrebné spraviť. Ale prevencia kriminality predsa súvisí s právami obetí, lebo keď nebude kriminalita, keď sa bude znižovať kriminalita, tým menej obetí predsa bude. Takže láskavo namiesto toho bavenia by ste sem mohli prísť a mohli by ste nám povedať, ako bude vyzerať lepšia prevencia kriminality, keď bude táto novela schválená. Aké akreditované programy chcete mať a ako ich budete vy osobne ako minister vnútra podporovať? Ako budete osobne bojovať proti narastajúcej kriminalite, ktorá sa týka femicíd, vražd žien? To by som chcela vedieť. A aké akreditované programy budete mať, pretože ja sa bojím, že po príklade s Reném Rendy sa tu môžeme dočkať toho, že akreditovaný program na prevenciu násilia na ženách budú robiť násilníci na ženách. A to nie je nepredstaviteľné. René Rendy predsa bol taxikárom, ktorý sa vyhrážal znásilnením svojej klientke. Pán minister vnútra, ja by som bola rada, keby ste na takéto otázky pri príležitosti toho, že tu máme novelu zákona o prevencii kriminality, odpovedali. Úplne neuveriteľné, no. Jeho to vôbec netrápi. Dobre. A tiež by ste mali odpovedať, že aké akreditované programy budú efektívne, aký môže byť akreditovaný program, čo by mal mať program, ktorý bude efektívny v prevencii kriminality vo forme korupcie na najvyšších miestach, a aké parametre by mal mať program, ktorý zabráni rozkrádaniu zdrojov v PPAčke? To by napríklad som chcela vedieť, že čo si vy predstavujete, čo by taký program mal urobiť. Ako zabrániť rozkrádaniu zdrojov v PPAčke? Nič. Alebo teda by som chcela vidieť, že ako bude vyzerať preventívny program, ktorý zabráni takému konaniu, za aké bola odsúdená Ako zabrániť rozkrádaniu zdrojov v prípačke? Nič, alebo teda by som chcela vidieť, že ako bude vyzerať preventívny program, ktorý zabráni takému konaniu, za aké bola odsúdená právoplatne pani Rošková? Alebo neprávoplatne Brhelovci v kauze Mýtnik a pripomeňme si ďalšie a ďalšie. Môžete tu v rámci rozpravy, kolegovia, vyzývam vás, pripomenúť všetky veľké kauzy, kde bol niekto spojený s touto vládnou koalíciou alebo jednotlivými stranami. Obvinený, obžalovaný alebo dokonca odsúdený, máme tu neprávoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora. V tej druhej kauze prvostupňovo je odsúdený a chcela by som vedieť, že aký, ako si predstavujete preventívny program, ktorý zabráni korupcii špeciálneho prokurátora. To je napríklad legitímna otázka. Však máme tu neprávoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora. Tak. Ja by som predpokladala, že keď niekto navrhuje novelu zákona o prevencii kriminality, tak bude mať aj jasno v tom, že ako budú vyzerať tie akreditované preventívne programy a načo chce použiť prostriedky na prideľovanie dotácií na tieto akreditované preventívne programy. Napríklad, čo bude základ a ktoré budú tie oblasti kriminality, ktoré budete chcieť podporiť ako prvé. To sú napríklad otázky, na ktoré by ste mohli a mali ako minister vnútra odpovedať a ja vás vyzývam, aby ste sa sem postavili a aby ste nám to povedali. Nielen zamrmlali technické informácie o tom, čo sa týmto zákonom ide prijať. To si všetci vieme predstaviť a vieme si to prečítať v tej dôvodovej správe. Ale nás zaujímajú konkrétne preventívne programy, ich parametre a to, ako budú fungovať a proti akej kriminalite si predstavujete, že budete bojovať. To chceme vedieť. Pár príkladov som vám tu povedala a vyzývam vás, kolegovia. Máme ešte dostatok času v rozprave. Ja sa možno tiež ešte prihlásim, aby sme takéto otázky ministrovi vnútra, ktorý má byť na čele prevencie kriminality, položili, pretože niekto by mu mal asi vysvetliť, čo to znamená byť ministrom vnútra. Že to nie je o tom, že budem chodiť pozerať F1 a potom sa tváriť, že tam riešim šikanu tých pilotov, nie. O tom nie je funkcia ministra vnútra, ani o trolovaní za obrazovkou. Funkcia ministra vnútra je o bezpečnosti tejto krajiny a všetkých jej obyvateľov a zdôrazňujem obyvateliek. Preto by ste mali každý deň vstávať a to by ste mali každý deň robiť. A zjavne to nerobíte a preto je našou úlohou vám pripomínať, čo by ste mali robiť a pýtať sa vás, kedy sa konečne ako minister vnútra začnete prevencii kriminality venovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na

Kolegyňa Kolíková. No ja si myslím, že si to veľmi správne pomenovala. Tu prosto pán minister vnútra je známy tým, že on príde do parlamentu, predloží nám tu návrh zákona a nikdy nič neobhajuje. Môžeme mať kopec otázok, ale on sa tvári nadnesene, tvári sa, že mu nestojíme za to, aby vlastne naše základné otázky, legitímne otázky, to nie sú nejaké populistické otázky. To je naozaj vec, ktorá sa týka toho, že či tu náhodou nie je ústavný problém, na ktorý viacerí ľudia, experti, expertky upozorňujú, ale on podľa mňa zastáva názor, že on nemusí nikomu nič vysvetľovať, lebo je minister a ako povedala kolegyňa Plaváková vo svojom príspevku, lebo oni ústne mali poradu s ministerstvom spravodlivosti, že či je to v poriadku alebo nie a na základe tej ústnej porady im vyšlo, že nie. No tak uvidím, ako to budú vysvetľovať pred Ústavným súdom, že ústne si to teda takto povedali. Gratulujem.