Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani ministerka, je legitímny program zničiť a zdevastovať celý, celý rezort kultúry? Je legitímne ovládnuť všetko, čo spadá pod rezort kultúry, bez ohľadu na to, aké negatívne dôsledky to bude mať? Podľa mňa nie.
Kolegyňa pani poslankyňa Jaurová uviedla desiatky dôvodov, vecných dôvodov na vaše odvolanie a tieto dôvody prezentovala veľmi, veľmi slušne, civilne a vecne. Naproti tomu vaše vystúpenie nevyvrátilo žiaden z týchto dôvodov, ktoré uviedla poslankyňa Jaurová, naopak, svojím vystúpením ste potvrdili mnohé z týchto dôvodov, ale hlavne, čo ste potvrdili, je že absolútne netušíte, čo je úlohou ministerky kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani kolegyňa, súhlasím a ďakujem za to, za to, za to doplnenie, lebo áno, toto nie je restoratívna justícia, nemáme tu žiadny systém. Na to je potreba naozaj zaviesť procesy, zobrať a vyškoliť množstvo ľudí, ktorí sa budú starať o tých, o tých odsúdených alebo tých, čo vyšli z väzenia, spôsobom tak, aby sa začlenili do spoločnosti, aby sa, aby sa polepšili, aby nahradili tú škodu, pokiaľ to nebude zase na ujmu preživších alebo obetí, lebo aj také prípady sa stávajú, že to ide až niekam, kam, kam by to nemalo ísť. A práve preto je strašne dôležité dôkladne vybrať tých ľudí, dôkladne ich vyškoliť, aby vedeli, čo majú robiť, a to, to trvá.
A preto sme vám aj my hovorili, keď ste prijímali túto novelu, že nemôžte najskôr schváliť zákon, urobiť z ľudí, páchateľov beztrestnými alebo pustiť množstvo väzňov na slobodu bez toho, aby ste mali pripravený ten systém. Ten systém mal byť pripravený vopred a ten musí mať robustnú, odbornú a personálnu a procesnú zložku. A keď to nemá, tak to tu nemáme a potom vám to padá na hlavu. A bude vám to padať na hlavu. A mňa to strašne mrzí, že, že sme v tejto situácii, lebo toto nie je ani politická vec, toto je naozaj odborná vec, na ktorej sa podľa mňa zhodneme hocikedy mimo tejto sály.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Po roku vo funkcii pána ministra Suska, a teda jeho pôsobenie sa dá zhrnúť do jednej vety – menej spravodlivosti, menej strachu pre páchateľov trestnej činnosti a kriminálnikov, zato viac strachu pre bežných, poctivých občanov a žiadna snaha o zlepšenie.
Zaznelo tu viacero vecí, ktoré budem chcieť doplniť vo svojom, vo svojom príspevku, samozrejme, novela Trestného zákona ide na vrub ministra spravodlivosti, ktorý ju tu obhajoval, ktorý ju tu prikrýval a ktorú ďalej prikrýva aj tým, že zrušil napríklad analytické centrum na ministerstve spravodlivosti, ktoré nám mohlo povedať a zanalyzovať, aký má dopad táto, táto novela, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez poriadnej, bez poriadnej prípravy, čo je zrejmé, a teda my sme vyzvali ľudí, starostov, podnikateľov, aby nám posielali svoje, svoje skúsenosti s tým, ako zmenila novela Trestného zákona ich život. Všetci, čo sa nám ozvali, tak hovoria o tom, že sa oveľa viac boja, pretože majú oveľa viac skúseností s tým, že páchatelia sú odvážnejší, že vedia o tom, že im nič nehrozí, napríklad keď ukradnú niečo do 700, do 700 eur, ale sú aj ešte horšie prípady, kedy naozaj nielen drobné krádeže, aj keď teda trebárs o mobile alebo bicykli, alebo peňaženke v hodnote 700 eur, alebo do hodnoty 700 eur sa nedá hovoriť o drobnej krádeži, ale sú tu aj, sú tu aj veci, ktoré, ktoré sú oveľa vážnejšie a ktoré možno doteraz nezaznievali, a ja chcem, aby tu, aby tu zazneli a aby zaznievali, a budú, budú zaznievať, pretože, pretože to je najväčší dôvod toho, prečo minister Susko by nemal byť ďalej ministrom spravodlivosti.
Novela síce nie je protiústavná, tak ako tu bolo povedané, ale je proti záujmom poctivých ľudí. Počuli sme, že kriminalita sa znížila o 15 %. No, samozrejme, pokiaľ urobíte časť páchateľov, časť kriminálnikov beztrestnými, tak sa vám zníži skokovo kriminalita. Ak niekto je schopný argumentovať takýmto spôsobom, dáva si gól do vlastnej brány a zároveň potvrdzuje, že naozaj nie sú argumenty a neexistuje obhajoba pána Suska, ktorý, ktorý vo svojej funkcii jednoducho nedá, nemá žiadny, žiadny úspech, a musím povedať, že bol od začiatku najatý na špinavú prácu, ktorú do bodky plní, bohužiaľ.
Výsledkom jeho práce a práce celej koalície je napríklad nasledujúci príbeh, ktorý vám prečítam, a budem teda citovať bez toho, aby som čokoľvek upravoval, je to správa od, od advokáta, začiatok citácie:
„V piatok som zastupoval jednu mladú ženu ako poškodenú v Trnave na súde. Stala sa obeťou vydierania. Jej expriateľ ju spolu s kamarátom vylákali na obhliadku domu, keďže bola maklérka. Potom vnikli v kuklách do domu, zapchali jej ústa, odvliekli do inej časti domu, dali jej na krk nôž, vyzliekli do spodného prádla, okradli a odstrihli jej vlasy. Pod hrozbou znásilnenia ju donútili podpísať tri listiny. A to všetko kvôli tomu, že od nej chceli dostať peniaze, ktoré jej ten hlavný páchateľ daroval počas toho, ako spolu chodili. Keďže jej nevedel odpustiť, že ho opustila, že už nie sú spolu, nútil ju podpísať tieto listiny, ktoré mali dokazovať, že išlo o pôžičku. Páchatelia sa na súde priznali, že nešlo o žiadnu pôžičku a že teda to boli darované peniaze a že urobili všetko to, čo, to, čo som povedal vyššie. Pri sadzbe 4 až 10 rokov im súd udelil trest tri roky podmienky, resp. dva roky podmienky. Bol im tiež uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej. Poškodená má objektívne diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zákaz priblíženia sa monitoruje tak, že aj poškodená má GPS modul. Teda tri roky jej bude modul pripomínať, že si má dávať pozor, upozorňovať ju a držať v neustálom napätí. Je to pre ňu viac trest ako pomoc.
Pred sudcom sme argumentovali, aby udelil nepodmienečný trest alebo aspoň trest domáceho väzenia. Ale sudca sa schoval za novelu Trestného zákona, bál sa, že by mu kraj tento rozsudok zrušil, ak by bol nepodmienečný trest a ak by páchateľov poslal do väzenia. Táto novela totiž zvýraznila formalizmus pri ukladaní trestu. Zaviedlo sa, že ak sa páchateľ prizná, súd mu automaticky, automaticky trest zníži rovno o jednu tretinu. To by nebol až taký problém, ale podmienečné odloženie trestu je výsmech pre obeť. Hneď po súde sa obžalovaný začal, resp. odsúdený sa začal vyhrážať, že on má dôkazy a bude sa súdiť. Sudca ale upozornil, že v prípade, ak páchateľ je prvotrestaný a urobil vyhlásenie, že on ho do výkonu trestu aj vzhľadom na novelu poslať nemôže. Len pre kontext, sadzba 4 až 10 rokov je najprísnejšou trestnou sadzbou aj pri majetkových trestných činoch. Ak by sme aplikovali sudcov názor, tak nikdy už nepôjde nikto sedieť, ak niečo vyvedie prvýkrát.
Politici sa pri prijímaní novely oháňali tým, že chcú zaviesť restoratívnu justíciu a že sudca bude mať možnosť myslieť viac na obeť. Keďže to boli len reči a v novele sa na poškodených nemyslelo, stal sa pravý opak. Poškodená nemá právo sa odvolať, nemá právo si uplatniť nárok na odškodné, ak to nevyužila na polícii a tak ďalej. Zvýraznil sa teda problém, ktorý je tu dlhodobo, a teda že na obeť sa vôbec nemyslí.“
Počuli sme tu stovkykrát možno, možno minimálne desiatkykrát o tom, ako bude fungovať restoratívna justícia. Restoratívna justícia nefunguje. Restoratívna justícia sa nekoná. Na to sa pán minister vykašľal v momente, ako bolo, ako bol schválený Trestný zákon, ako nadobudol účinnosť. Nemáme žiadny konkrétny návrh, nemáme žiadne diskusie, nepočuli sme ani slovo o tom, ako by chcel zaviesť systém restoratívnej justície, pritom tu máme prípady ako tento, ktorý som čítal, kedy, kedy zločinci, zločinci, ktorí, ktorí mučia ženu a ju vydierajú a priznajú sa, tak dostanú dva alebo tri roky podmienky a môžu ďalej páchať trestnú činnosť a byť nebezpeční pre túto obeť, ktorá, ktorá nielenže má posttraumatickú stresovú poruchu, ale jej trauma ďalej bude pokračovať.
A je to vďaka tomu, aká novela Trestného zákona bola, bola schválená. Je to iba vďaka tomu a plnú politickú zodpovednosť za toto nesie minister Susko, pretože tí ľudia, okrem toho, že sú vonku, tak s nimi nikto nepracuje. Nikto s nimi nepracuje. On ešte podal žalobu o vrátenie tej... o pôžičky. (Povedané so smiechom.) To je niečo neuveriteľné!
Jednoducho ak sa vám niečo stane, tak my môžme za súčasného právneho stavu dôjsť do bodu, že naozaj ak niekto niečo spácha prvýkrát, možno okrem vraždy, tak jednoducho nepôjde nikdy sedieť, nikto nepôjde sedieť. Nebudete ochránení pred zločincami. Vlastne už nie ste, nie sme. A to je výsledok práce pána ministra a celej koalície.
A ja by som naozaj veľmi rád videl a naozaj som si dal záležať, aj na webovej stránke, aj na Facebooku, aj iných sociálnych sieťach som sa snažil nájsť niečo, či sa aspoň chystá nejaká restoratívna justícia, že sa s tými, s tými zločincami, ktorí teda už vyjdú z väzenia, že s nimi nejakým spôsobom pracuje, že sú donútení nahradiť škodu, ale to sa proste nedeje.
A je to obrovské zlyhanie, pán minister, obrovské zlyhanie! Neurobili ste v tom nič. Ten systém už mal fungovať pred tým, ako nadobudol účinnosť Trestný zákon nový. Nieže to bude možno niekedy. Tipujem, že nikdy pri tomto prístupe.
Ja som čakal, že možno aspoň po tých troch mesiacoch prídete do parlamentu na jeseň s nejakými opatreniami na ochranu obetí trestných činov preživších. Nemáme tu nič. Ani čiastkové veci, nehovoriac o systéme, ani len čiastkové veci, ktoré by pomohli obetiam trestných činov.
Pokiaľ ide o pána Kováčika, ako som povedal vo faktickej, nechali ste sa zneužiť. Nechali ste sa zneužiť na špinavú prácu, na to, aby ste dostali z basy odsúdeného korupčníka, o ktorom nerozhodol senát 5T, ktorý tu tak často spomínajú vaši kolegovia. Nie, to nebol ten senát, bol to iný senát, boli to iní sudcovia. Tých sudcov bolo sedem alebo osem, ktorí rozhodovali v jeho prípade. Bolo tam množstvo svedkov, nie jeden kajúcnik. Boli to jeho podriadení, ktorí hovorili o tom, ako ich inštruoval, čo majú robiť pri, v rámci, v rámci prepustenia toho, toho mafiána Kudličku, tak aby sa dostal von, čo bol jeho cieľ, čo bol jeho, čo bola jeho úloha. Preukázalo sa, že klamal generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, keď mu písal o prepustení Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov. A vy ste nevysvetlili ani jedným konkrétnym slovom, konkrétnym dôkazom alebo argumentom, prečo ste presvedčení, že tento proces nebol, nebol férový.
Samozrejme, nikto nespochybňuje vaše právo pridať sa k dovolaniu alebo podať dovolanie. To je presne ten spôsob. Pokiaľ ide o vašu kompetenciu pustiť niekoho z väzenia, musí ísť o naozaj zjavné, zjavnú chybu, o ktorej nikto nepochybuje. Nechali ste sa zneužiť a zneužili ste svoju funkciu na to, aby ste pustili právoplatne odsúdeného korupčníka na slobodu na základe politického, kamarátskeho, neviem akého zadania. Nebolo to na základe práva.
Jednoducho za takýchto okolností a vzhľadom na to, čo ste urobili a čo ste neurobili, nemôžete byť ďalej ministrom spravodlivosti, nemôžete.
Pokiaľ ide o to, čo ste neurobili, takisto som nikde nenašiel žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom by ste chceli opraviť súdy, ktoré sú funkčné iba, iba vďaka tomu, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, častokrát idú, idú nad svoje možnosti, a je to, je to založené na ich statočnosti, obzvlášť, obzvlášť pri, pri úradníkoch, úradníčkach, ktoré, ktoré majú nielen platové podmienky, ale to je prostredie a systém, v ktorom fungujú, v ktorom pracujú.
Máme tu obrovské prieťahy na súdoch. Nefungujú. Dlhodobo. Pýtate sa, čím to je? (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Kľudne to povedzte alebo povedzte aj riešenie. Ste jeden rok minister spravodlivosti a vy nemámte, neponúkate žiadne riešenie, ako urobiť súdy bez prieťahov, aby sa rozhodovalo spravodlivo, aby tam bolo menej chýb, aby boli sudcovia hodnotení férovo, ale aj prísne, pretože naozaj sú tam aj sudcovia, ktorí tam nemajú čo robiť, to dobre vieme, a ten systém sa neočisťuje zvnútra, pretože nefunguje hodnotenie. To všetko ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády a nepriniesli ste z toho nič.
Nie je z vás cítiť absolútne žiadna snaha, aby ste, aby ste spravodlivosť posunuli vpred. Zamerali ste sa na špinavú prácu, ktorú vám dali robiť, a mňa to mrzí, mne je vás ľúto, že ste v tejto funkcii a musíte robiť tie veci, a zároveň, zároveň nemusíte. Je to vaše rozhodnutie. Vy sám si môžte zhodnotiť, akým ste prínosom nie pre svojich kamarátov, nie pre svojich straníckych kolegov, ale pre Slovensko, pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť. Podľa mňa žiadny.
Pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť máte negatívny prínos, preto by ste mali, mali odstúpiť, a ak neodstúpite, budeme hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
A ďakujem pani, pani kolegyni Števulovej za jej vystúpenie. Ja by som chcel doplniť, áno, ten, ten nie hlavný dôvod, lebo tých dôvodov je strašne veľa a sú veľmi dôležité, ale tá posledná kvapka bola prepustenie pána Kováčika, ktorý je odsúdený, právoplatne odsúdený korupčník, na slobodu.
A stalo sa tak bez vysvetlenia. Pán minister ho pustil z väzenia a neobťažoval sa vysvetliť. Neobťažoval sa oboznámiť verejnosť s dôkazmi, ktoré, ktoré získal alebo ktoré sa objavili, na základe ktorých si dovolil spochybniť právoplatné rozhodnutie, rozhodnutia súdov, niekoľkých súdov. O pánovi Kováčikovi a jeho vine rozhodovalo, rozhodovalo sedem alebo osem sudcov, plus aj v rámci prípravného konania. Nehovoriac o tom, že, že o jeho vine nerozhodol jeden kajúcnik, boli tam viacerí svedkovia vrátane jeho podriadených, vrátane prokurátorky špeciálnej prokuratúry Godžovej, ktorá hovorila o tom, ako ju inštruoval, a teda čo má robiť a čo, čo nemá robiť. Preukázalo sa, že, že klamal generálneho prokurátora vtedajšieho Čižnára a o prepustení mafiána Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov a pán minister nepovedal ani jeden relevantný dôvod, reálny, konkrétny. Nedal ani jeden dôkaz, prečo by malo byť toto konanie nespravodlivé alebo neférové, alebo dokonca nezákonné.
A to je obrovské zlyhanie, obrovské zlyhanie. Minister spravodlivosti sa nechal zneužiť a zneužil svoju funkciu na to, aby pustil... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Krátka pauza.)

Ďakujem.
Pán podpredseda Gašpar, mali by sme sa venovať v tejto rozprave pánovi ministrovi Suskovi a jeho zlyhaniam alebo jeho úspechom. Zjavne je ťažké obraňovať jeho zlyhania. Je absolútne nemožné nejakým spôsobom z vašej strany podporovať jeho úspechy, pretože žiadne, žiadne nemá. No a potom končíme tým, že sa tu bavíme o bývalej ministerke spravodlivosti, ale teda keďže, keďže žiadne úspechy, pokiaľ ide trebárs o dosiahnutie cieľov z programového vyhlásenia vlády nemôžte prezentovať, tak, tak vám nič iné nestáva, takže to chápem.
Ale jednu vec by som sa vás chcel spýtať. Na základe čoho klesla kriminalita o 15 %? Lebo vždy sa musí stať niečo zásadné, aby, aby proste páchatelia trestnej činnosti jednoducho si v 15 % prípadov, to je obrovské číslo, to je obrovský skok, čo sa mohlo stať?
No stalo sa to, že ste urobili časť trestnej činnosti, ktorá pred tým bola trestná beztrestnou. To je celé, celý zázrak. Nič iné sa vám nepodarilo, len časť páchateľov ste urobili poctivými občanmi. A v skutočnosti sú to ľudia, ktorí páchajú trestné činy, ktorí kradnú, ktorí lúpia a teraz sú beztrestní. Môžu to robiť veselo ďalej bez toho, aby sa to objavilo v štatistikách. A týmto sa chválite, že o 15 % klesla kriminalita, lebo ste urobili tých ľudí beztrestnými? To je neuveriteľné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, my sme mali tento týždeň prejednávať konsolidáciu verejných financií, ale, žiaľ, prejednávame konsolidáciu peňaženiek bežných ľudí, všetkých ľudí na Slovensku. A táto konsolidácia je drastická a bezohľadná. Je vidno, že tejto vláde chýba vízia v tom, kam chce Slovensko potiahnuť dopredu, čo chce, čo chce urobiť, pretože konsolidácia verejných financií je ťažká vec, na druhej strane dáva to príležitosti urobiť niečo, z čoho budú mať osoh ľudia o niekoľko rokov neskôr.
Je veľmi otázne, čo okrem bezohľadného vybratia 2,7 mld. je cieľom tejto vlády v rámci tejto – v úvodzovkách – konsolidácie. Ja to neviem, nezaznelo to tu ani, ani v médiách.
Každopádne ja sa chcem venovať hlavne teda procesu prijímania, alebo teda schvaľovania, navrhovania, lebo musím povedať, že niečo také som nezažil. Pohybujem sa v biznise, v podnikateľskom prostredí od roku 2007, po škole. A ako hlavný právnik jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku som mal veľmi blízko k tomu, sme riešili zákony, legislatívu, ktorá, ktorá prichádzala z vlády alebo z parlamentu, a musím povedať, že nikdy, nikdy som nezažil takýto proces v prípade takéhoto vážneho zákona, ktorý tak vážne zasahuje do životov a peňaženiek každého jedného Slováka a Slovenky.
Ministerstvo financií, ja som sa to pýtal na výbore, inak by som si to nedovolil povedať, ale pani štátnej tajomníčky som sa na ústavnoprávnom výbore pýtal, akých orgánov samosprávnych a štátnych a inštitúcií, asociácií, trebárs podnikateľských alebo občianskych združení a podobne, s kým konzultovali a diskutovali tieto návrhy. Odpoveď bola šokujúca – s nikým. Celý ten návrh vznikal iba na ministerstve financií. A jednoducho oni s nikým nediskutovali.
A druhý šok bol, keď jeden z predstaviteľov, alebo teda predstaviteľ jednej z asociácií podnikateľských, ktorá poskytuje služby spotrebiteľom, telekomunikačné, sa objavil na ústavnoprávnom výbore, pretože boli zúfalí, nevedeli sa dostať k akejkoľvek diskusii s ministerstvom, tak museli prísť na ústavnoprávny výbor (reakcia z pléna) a tam hovoriť o tom, aké má dopady napríklad transakčná daň. Jednoducho bez diskusie, bez premyslenia a bez ohľadu na to, aké to bude mať dopady. Jednoducho vybrať 2,7 mld. za každú cenu a nič, nič iné ich nezaujíma.
Tá transakčná daň špecificky, okrem teda tých vecí, ktoré majú dopad na biznis, tých vecí, ktoré spomínal pán poslanec Hlina včera, mňa trápi jedna, jedna vec a to je podpora šedej ekonomiky. Jednoducho platby sa presunú zase do doby cashu. Sú na to dôkazy v Maďarsku, kde tá daň funguje. Je tam obrovský nárast za tých, za tých niekoľko rokov, kde to tam, ktoré to tam funguje. Je tam obrovský percentuálny nárast prechodu z elektronických platieb do hotovosti, čo, samozrejme, šedá ekonomika má, má jednoducho zlé dopady na štátny rozpočet. Čiže to je akoby dekonsolidačné opatrenie, keď vy motivujete ľudí, aby sa presúvali, svoje aktivity do šedej zóny, tak tam nebudú platiť dane. V žiadnom prípade nebudú platiť dane. Čiže to bude mať negatívny, negatívny vplyv na rozpočet.
Nehovoriac o tom, že ak je pravda to, čo hovoril pán poslanec Hlina včera, tak banky na tom zarobia, pretože ľudia presunú, alebo teda zmenia spôsob platieb. A v konečnom dôsledku na tom zarobia banky a štát, štát nie.
A pokiaľ ide o pána poslanca Gašpara, ktorý reagoval vo svojom vystúpení aj na moju faktickú poznámku, a teda my sme mali diskusiu aj na ústavnoprávnom výbore na túto tému, pretože celý čas, čo sa, čo sa rozprávame o konsolidácii verejných financií, a nielen tu v parlamente, aj predtým, je snaha koalície prehodiť zodpovednosť za toto rozhodnutie na niekoho iného. To prebiehalo aj na ústavnoprávnom výbore a ja som na to reagoval vo faktickej poznámke, ale, pán Gašpar, opäť zavádzal, klamal a dezinterpretoval, takže musím sa k tomu vrátiť.
Pán Gašpar, vy dobre viete, že, pán Ódor, ako premiér úradníckej vlády predstavil katalóg možností na konsolidáciu, s tým, že vy ste si mohli vybrať. A vy si vyberáte a vyberáte si tak, ako som spomínal. Nekonsolidujete verejné financie, nešetríte na štáte, ale všetko prenášate na ľudí. Aj trebárs tá transakčná daň, ktorá vyzerá, že teda budú ju platiť iba firmy. A to bola ďalšia diskusia na tom výbore, akoby tam ani niektorí koaliční poslanci nechápali, že ak platia daň firmy, tak jednoducho oni si to musia premietnuť do nákladov, to znamená do cien, čiže vždy to zaplatia bežní ľudia, tí spotrebitelia, ktorí nakupujú tie tovary a služby. Čiže ak sa chce niekto tváriť, že toto sa ľudí napríklad nedotkne, no tak to naozaj že asi v základnej škole sa niečo zanedbalo.
Je jasné, že táto tzv. konsolidácia neprinesie nič dobré. A mňa to strašne mrzí, pretože naozaj mala to byť aj príležitosť na to, aby sme sa pripravili na tie ďalšie roky. Možno ten, ten rok by bol ťažký, nech by tu bola akákoľvek vláda, ten nasledujúci, ale tie ďalšie, tam by bola nejaká nádej. Ja pri tomto balíku konsolidačnom žiadnu nádej, žiaľ, nevidím. Navyše ten proces, ktorý tu prebiehal bez diskusií, bez zapojenia odbornej verejnosti a tých ľudí a firiem alebo podnikateľského prostredia, ktorí stále vlastne nevedia, že čo sa udeje. My aj teraz čakáme, aké prídu pozmeňovacie návrhy. O jedenástej sa má hlasovať.
A toto je to najhoršie. Každý jeden človek, každá jedna firma potrebuje predvídateľnosť práva. Potrebuje vidieť, čo sa bude diať, potrebuje to vedieť dopredu a ideálne, keď aj prebieha diskusia o tom, aké to bude mať dopady. Vtedy aj ten štát bude vedieť predvídať, ako sa zachovajú aj tí ľudia, alebo tie firmy. Tuná neprebehla takmer žiadna komunikácia. A je to zúfalé a mňa to strašne mrzí, a preto, samozrejme, budem hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, aj tebe, Štefan, za tvoje vystúpenie. Ja chcem dodať, že celému Slovensku je jasné, že táto vláda si vybrala ľahšiu cestu pre seba a tú ťažšiu, oveľa ťažšiu a drastickejšiu pre ľudí. A ja poviem jeden príbeh z ústavnoprávneho výboru zo včera, kedy predstaviteľ jednej z asociácií podnikateľov, ktorí poskytujú služby spotrebiteľom, prišiel na ústavnoprávny výbor, lebo tá asociácia nebola vypočutá, nemala priestor na to, aby povedali svoje, svoj pohľad, dopady toho, čo navrhuje táto vláda, tak musel prísť na ústavnoprávny výbor. Čo považujem za absolútne, absolútne absurdné, že táto vláda a ministerstvo financií predstavilo takýto drastický návrh bez toho, aby sa s kýmkoľvek o tom bavila. Nehovoriac o tom, že robia to v skrátenom legislatívnom konaní a celý ten proces je hrozný a nemá nič spoločné s nejako predvídateľnosťou práva. Čo, čo je niečo, o čo sa má vždy vláda snažiť, pretože ak schvaľuje nepredvídateľné zákony, navyše takéto drastické, ktoré spôsobia takú drahotu a zvýšenie cien, tak to má dopad nielen na zvyšovanie cien, ale potom aj ďalšie dopady na investície, na ďalšie plány tých spoločností, na to, že či tu vôbec budú, či tu vôbec budú podnikať, alebo či budú podnikať. A toto si zjavne táto vláda, minister financií neuvedomujú, pretože by konali úplne, ale úplne inak.
Bohužiaľ, je zrejmé z tohto celého procesu, že nevedia, čo robia a tento chaos a Ficova drahota nás tu bude trápiť ešte veľmi dlho.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja začnem s pochvalou, pretože pokiaľ ide o správu a upozornenie na to, čo sa deje a v akom stave sú reedukačné centrá na Slovensku, bolo veľmi pozitívne, bol to, bol to závan sviežeho vzduchu konečne z prokuratúry, kedy naozaj myslím, že sme mali všetci pocit, že napriek tomu, že teda to, čo sa vyjavilo, to, čo sme videli, bolo hrozné. Zároveň, zároveň ja aspoň teda osobne som mal radosť z toho, že prokuratúra robí aj takéto veci a snaží sa, snaží sa chrániť tých najzraniteľnejších aj takýmto spôsobom, keďže na to kompetencie a možnosti, možnosti má, a ja dúfam, že to bude robiť aj ďalej a aj v iných oblastiach.
A takisto by som chcel poďakovať všetkým prokurátorom a prokurátorkám, ktorí chránia bežných poctivých ľudí pred kriminálnikmi. Robia to dennodenne s vypätím všetkých síl a ak to robia naozaj, naozaj dobre, ja im za to aj v mene Progresívneho Slovenska veľmi ďakujem.
Pokiaľ ide o kontext, aj dnes môžeme vidieť, aj pokiaľ ide o záujem médií aj poslancov, poslankýň, je vidno, že váha generálneho prokurátora klesá. V čase, keď sa, keď došlo k ovládnutiu polície, rozloženiu NAKA, odstaveniu vyšetrovateľov, zrušeniu špeciálnej prokuratúry, už § 363 a generálny prokurátor nebudú tou poslednou záchrannou brzdou v prípade problémov vplyvných a mocných ľudí. Je evidentné, že v časoch, kedy tiež korupcia na najvyšších miestach neexistovala, tak tiež § 363, generálny prokurátor zďaleka nebol taký viditeľný ako v posledných troch-štyroch rokoch, kedy dochádzalo k tomu, že policajti vyšetrovali, prokurátori vznášali obvinenia, dokonca aj obžaloby, dostávali sa veci na súd aj také, ktoré sa týkali politikov alebo vysokých štátnych úradníkov. Toto sa dialo posledné tri roky a vďaka tomu súčasný generálny prokurátor a § 363 sa stali slávnymi. Toto však končí a s veľkou pravdepodobnosťou.
Treba sa však zastaviť pri tom, ako to prebiehalo, ako bol uplatňovaný tento § 363 a ako konal generálny prokurátor v minulom, minulom roku, o ktorom sa rozprávame. Pretože na začiatku, keď Maroš Žilinka vstupoval vôbec do kandidatúry alebo kandidoval na túto funkciu, tak hovoril o dôveryhodnosti prokuratúry, o transparentnosti prokuratúry, hovoril aj o § 363 a takisto hovoril aj o svojej vízii pre reformu prokuratúry. Bohužiaľ, ak hovoríme o roku 2023, všetky, všetky tieto atribúty, vo všetkých týchto atribútoch zlyhal. Pretože v kontexte § 363 je očividné, aj na výbore, kde som sa ho na to pýtal, na ústavnoprávnom výbore, kde sme diskutovali túto správu, bolo zjavné, že zmenil názor na § 363, ale nevieme, prečo ho zmenil.
Ten paragraf je zle nastavený. Bol upravovaný účelovo tak, aby mohol byť použitý svojvoľne na akýkoľvek prípad. To nebolo cieľom toho paragrafu. Pán Žilinka bol proti tomu, v akom znení bol ten § 363 a následne v roku 2023 aj v tých ostatných rokoch, keď ho využíval aj v ťažkých spoločensky citlivých kauzách, tak hovoril, že ten zákon a ten paragraf je výborný, samozrejme, že ho musí použiť, ale ani raz nepovedal, že ho treba upraviť. Pretože on môže ho použiť v tejto chvíli na akýkoľvek prípad akýmkoľvek spôsobom.
A čo je najhoršie, pretože ja ho nebudem kritizovať za to, v akej kauze ho mal použiť, alebo nemal použiť, či ho použil správne, alebo nie. To, čo mu vyčítam, a to, čo vám vyčítam, pán generálny prokurátor, je, že nevysvetľujete svoje rozhodnutia. Nerobíte to dostatočne alebo vôbec. Dokonca v niektorých prípadoch ste utekali pred novinármi v Národnej rade. Vtedy ste zosmiešnili funkciu generálneho prokurátora a celú inštitúciu. A dôveryhodnosť prokuratúry práve stojí na tom, že či ten, kto je na čele, komunikuje otvorene, transparentne. Hovorí o tom, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. A toto sa vinie celým vaším mandátom. Nielen rok 2023, ale roky predtým aj tento rok. Odstavili ste špeciálneho prokurátora, ktorý má na zodpovednosti kauzu Očistec, ktorá sa týka aj tu podpredsedu parlamentu, ktorý dnes predsedá tejto schôdzi. On podal obžalobu v tejto kauze a vy ste ho odstavili na základe obvinenia voči nemu, ktoré sa javí ako totálne nezmyselné. A nezdôvodnili ste to, prečo ste to urobili. Prečo ste sa tak rozhodli? Ja viem, že máte pravidlo, ktoré, ktoré ale naozaj je nespravodlivé, pretože naozaj hocikto môže byť, môže dôjsť k tomu, že hociktorý prokurátor, ktorého sa budú chcieť zbaviť, tak ho obvinia z hocičoho a vy ho odstavíte poslušne. Podľa vášho, vášho nespravodlivého pravidla. To je nesprávne. Hocikoho. Bez ohľadu na to, či ide o účelové obvinenie, alebo ide naozaj, naozaj sú tam dôvodné podozrenia. A to vy viete zhodnotiť, ale rezignujete na to. A ja tomu nerozumiem inak, len to, že hráte s tými, ktorí sú pri moci. Prokuratúra vďaka vám má nižšiu dôveryhodnosť, ako by mala, keby ste svoju funkciu vykonával riadne.
Nehovoriac o tom, že pri svojej kandidatúre ste hovorili o reforme prokuratúry. Ja nevidím v tejto oblasti za vami žiadnu prácu, žiadne výsledky. Naopak, došlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a vy sa k tomu nevyjadrujete. Namiesto toho pomáhate tomu, aby prokurátori, ktorí vyšetrovali významné kauzy, boli odstavení, aby boli vyštvaní, aby odišli z prokuratúry, aby boli posadení na miesta, kde absolútne nemajú žiadne skúsenosti, majú byť nadriadení prokurátorom, ktorí, ktorí... v podstate nadriadení, ktorí, ktorí majú oveľa väčšie skúsenosti, pritom ich skúsenosti nevyužívate. Založili ste odbor závažnej kriminality a nedali ste ich tam. Pritom mali roky-roky skúsenosti s veľkými kauzami a teda z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Teraz sme sa dozvedeli dokonca, že poslanci koalície budú, navrhli, včera to prišlo do parlamentu, návrh zákona, aby vznikol na Generálnej prokuratúre odbor, ktorý má riešiť ochranu eurofondov, keďže Európska komisia vyčíta zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry z tohto dôvodu. Vy ste ešte na výbore tvrdili, že všetko je v poriadku, všetko je zabezpečené, všetko je fajn. A dnes máme na stole návrh zákona koaličných poslancov. Poslanci toto navrhujú, aby bola, aby bol zriadený odbor na Generálnej prokuratúre, čo inak patrí do vašej kompetencie o tom, ako je usporiadaná, ako je usporiadaná Generálna prokuratúra. Svedčí to len o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry bol v poriadku, mal svoje miesto, pretože ten odbor závažnej kriminality, ktorý ste zriadili vy, a teraz ten odbor, ktorý má chrániť eurofondy na Generálnej prokuratúre, budú do veľkej miery kopírovať Úrad špeciálnej prokuratúry. Ale budú už pod vašou kontrolou a, samozrejme, to personálne obsadenie, tí ľudia, ktorí tam naozaj vyšetrovali, tak boli odstavení alebo vyštvaní, alebo sa im inak mstíte a vykonávate pomstu vládnych, vládnych politikov. Čiže Úrad špeciálnej prokuratúry bol v poriadku, ale nie s tými ľuďmi, ktorí naozaj vyšetrovali, a určite nie bez kontroly niekoho, kto hrá s touto vládnou koalíciou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gašpar, neviem, či ste tu boli predtým, ale mal som faktickú poznámku, kde som hovoril o tom, že týmto zavádzate nové pravidlá alebo nové pravidlo, kde naozaj iba ľudia, ktorí nemajú žiadnych príbuzných, ktorí by kedykoľvek brali nejaké dotácie alebo peniaze z verejných zdrojov, tak môžu byť vo verejných funkciách. A treba si to uvedomiť, lebo teda to vystúpenie kolegu Dubéciho dnes skôr bolo presne o tom, aby ste videli, že to, čo robíte, nie je správne. A sami používate ten dvojitý meter, na ktorý sa stále sťažujete, už roky sa naň sťažujete. A robíte teraz to isté, používate dvojitý meter. Navyše obviňujete iných, že neuznávajú prezumpciu neviny, že sú sudcami.
To presne tu robíte dnes celý deň. Tvárite sa ako sudca, ako hodnotiteľ, hovoríte, že to nebolo asi v súlade so zákonom, alebo asi to bolo v rozpore so zákonom, hovoríte o pseudoumení, stávate sa tým, koho ste kritizovali. Alebo ste sa ním už stali. Možno je najvyšší čas urobiť otočku, celé to tu ukončiť, zabudnúť na to, pretože naozaj toto je zlá cesta, ktorou ste sa vydali. Nič dobré to neprinesie, len zlé.
A ešte, ak mám ešte 20 sekúnd, Kováčik, Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd - senát, aj Ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti pána Kováčika, zamietol ju. Len pán Susko si povedal, že asi bude nevinný, ale nemá na to žiadne argumenty. Lebo keby mal, tak ich povedal verejne. Jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)