Vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, moja interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. A vojde na ministra spravodlivosti? A písomné viete vedieť. Bude doručené do podateľne bezodkladne. A táto interpelácia sa týka obrovskej právnej neistoty, ktorá na Slovensku dlhodobo vládne. Pričom minister spravodlivosti nielenže sa nesnaží ju zlepšovať, ale aj vplyvom jeho krokov a konania sa ešte znižuje. Mám aj tu...
Vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, moja interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. A vojde na ministra spravodlivosti? A písomné viete vedieť. Bude doručené do podateľne bezodkladne. A táto interpelácia sa týka obrovskej právnej neistoty, ktorá na Slovensku dlhodobo vládne. Pričom minister spravodlivosti nielenže sa nesnaží ju zlepšovať, ale aj vplyvom jeho krokov a konania sa ešte znižuje. Mám aj tu rozhodnutie o dovolaní v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktoré vyvolalo pomerne veľký, veľký rozruch. Bolo prekvapivé. Bolo prekvapivé aj preto, že minister spravodlivosti od podania tohto dovolania neinformoval o detailoch, prečo sa tak rozhodol, na základe čoho, akých dôkazov a podobne. Naozaj to tajil, napriek tomu, že sme sa snažili niekoľkokrát o zvolanie mimoriadneho ústavnoprávneho výboru, kde mal priestor rozhodnutie podať dovolanie v prípade odsúdeného, skorumpovaného špeciálneho prokurátora. Nemohol nám to vysvetliť. A on tak odmietol urobiť v podstate. Ten výbor nebol uznášaniaschopný, samozrejme jeho kolegovia mu pomohli, aby nemusel na tieto otázky odpovedať. Čiže naozaj bolo to veľmi, veľmi pofidérne, že v prípade špeciálneho prokurátora, ktorý bol povestný tým, že zametal kauzy pod koberec. To znamená, že vyše 70 káuz, ktoré pristáli na jeho stole, jednoducho sa nikdy nepohli od neho ďalej. Nerobil s nimi nič. Tam ich držal vo svojej kancelárii, skryté pred očami verejnosti aj pred očami súdov, kde možno väčšina z týchto káuz mala skončiť. Boli vyšetrené. A napriek tomu sa títo ľudia nikdy nedostali na súd, unikli spravodlivosti. A minister spravodlivosti Boris Susko si povedal, že práve tento človek si zaslúži, aby v jeho prípade podal dovolanie. Pripomeniem, že pán Kováčik bol právoplatne odsúdený Najvyšším súdom. Čiže dve inštancie rozhodli o tom, že je vinný z trestných činov z tých najzávažnejších, a to obzvlášť v prípade, kedy on vlastne zradil svoje povolanie. Zradil občanov tejto republiky, ktorých mal chrániť pred zločincami, on naopak chránil zločincov. Napriek tomu minister spravodlivosti Susko sa rozhodol, že práve v jeho prípade podá dovolanie. No a nedávno sme sa dozvedeli o tom, ako rozhodol dovolací senát Najvyššieho súdu. Musím povedať, že toto rozhodnutie o dovolaní vyvolalo veľký rozruch, pretože už na prvý pohľad podľa len kúsku informácií bolo zjavné, že toto rozhodnutie je neštandardné. Teraz, myslím, že včera bola zverejnená analýza, kvantitatívna a kvalitatívna analýza tohto rozhodnutia v kontexte 2100 rozhodnutí Najvyššieho súdu od roku 2020 až po súčasnosť. Za 6 rokov rozhodnutia, ktoré boli vydané Najvyšším súdom a ktoré boli zverejnené, bolo ich 2100, tak podliehali kvalitatívnej analýze. 750 z nich. Táto analýza skúmala z kvantitatívneho pohľadu. Pán predsedajúci, prosím vás, mohli by ste zjednať nápravu v sále, poriadok, pretože naozaj sa tu nedá sústrediť, keď sa poslanci, poslankyne a členovia vlády rozprávajú nahlas pri vystúpení. Sú tu aj iné priestory v tejto budove, kde sa môžu rozprávať. Ďakujem. Vážne, nepočujem viac vás ako seba. Ďakujem. Naozaj toto rozhodnutie bolo na prvý pohľad neštandardné, ale táto analýza pomocou aj umelej inteligencie ukázala, že je bezprecedentné. A ja viem zo svojej právnej praxe, akým spôsobom sa rozhoduje trebárs o zaujatosti. A musím konštatovať, že toto rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu sa vymyká akejkoľvek doterajšej praxi. Podľa tohto rozhodnutia, ak sa bude ďalej postupovať, tak v podstate žiadny rozsudok nebude mať akoby právnu istotu, pretože dôjde k tomu, že keď niekto nebude spokojný, nájde akékoľvek prepojenie spred 20 rokov. Akýkoľvek vzťah, čokoľvek, či na úrovni policajtov, či na úrovni prokurátorov alebo sudcov. A to zjednodušujem, ale toto v podstate znamená nabúranie celého systému právnej istoty, ktorý už je tak veľmi slabý, už bol veľmi slabý aj doteraz. To, čo tu máme, je naozaj veľmi vážna situácia a povedzme si, prečo k tejto situácii došlo. No preto, lebo Robert Fico povedal, že je extrémne dôležité, aby Kováčik ustál svoju kauzu, aby nebol odsúdený. On odsúdený bol právoplatne. Bol aj vo väzení, kde si odsedel časť svojho trestu. Tak to je. Obžalovaný je aj v ďalšej kauze, kde na prvom stupni bol takisto odsúdený. Ale pre SMER, pre túto vládnu koalíciu bolo dôležité, aby Kováčik svoje kauzy ustál. Preto sme tu mali toto dovolanie a výsledok je totálne nabúranie systému právnej istoty alebo princípu právnej istoty v rámci systému spravodlivosti v Slovenskej republike. Táto analýza ukázala, že neexistuje žiadny podobný rozsudok, ktorý by bol založený na týchto princípoch, tak ako ich stanovilo toto rozhodnutie dovolacieho senátu. My tu máme naozaj tisícky rozhodnutí a my hovoríme o akoby táto analýza sa zaoberala poslednými šiestimi rokmi. Ale za 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky tu bola aj predtým vytvorená prax, ktorá sa týkala zaujatosti a vyhodnocovania zaujatosti, ktorá bola založená na úplne iných princípoch. A teraz po tomto rozhodnutí tu máme úplne nové princípy, ktoré budú znamenať totálnu právnu neistotu. Ako som spomínala, už pred týmto rozhodnutím bola úroveň právnej istoty v Slovenskej republike žalostne nízka. Žalostne. V podstate, keď idete dnes na súd, tak absolútne netušíte, ako to dopadne. Môžete mať x argumentov, môžete mať na svojej strane zákon, môžete mať na svojej strane aj doterajšiu judikatúru, to znamená doterajšiu rozhodovaciu prax, to, ako sa rozhodovalo doteraz. Nič to nemusí znamenať, pretože na druhej strane môžu byť ďalšie judikáty, ktoré sú úplne opačné. Musím povedať, že na základe nejakého môjho rešeršu za posledný rok mám informácie, že súdy nám zívajú prázdnotou, hlavne mimobratislavské. Sudcovia pomaly nemajú do čoho pichnúť, pretože ľudia jednoducho nechodia na súdy. Nemajú záujem sa súdiť, aj keď tie spory existujú, ale nemajú dôveru a nemajú právnu istotu, ako to dopadne, aspoň do nejakej miery. Nikto nebude mať nikdy 100 % istotu, ako dopadne nejaký spor na súde alebo akokoľvek, alebo čokoľvek ako dopadne. Istoty neexistujú. To je jediná istota. Ale tá miera, kde sme dnes v rámci slovenského súdnictva, je naozaj katastrofálna. A toto rozhodnutie dovolacieho senátu ju podkopáva ešte viac. Táto vládna koalícia, zvlášť SMER a HLAS, ovládli Súdnu radu, ktorá je zodpovedná aj za kontrolu, aj správu. Je to vrcholný správny orgán súdnictva. Táto Súdna rada volí aj predsedu Najvyššieho súdu. Bolo to tak aj v tomto období, kedy sa menil predseda Najvyššieho súdu. Máme nového predsedu Najvyššieho súdu. Dnes tu máme rozhodnutie pod novým vedením Najvyššieho súdu, ktoré sa absolútne vymyká. A ja naozaj považujem za dôležité, aby sa minister spravodlivosti zaoberal tým, akým spôsobom funguje justícia, pretože ja nevnímam, že by sa o to naozaj zaujímal, pokiaľ ide o veľké témy, pokiaľ ide o túto tému, ktorou je právna istota, ktorou je nedôvera občanov voči tomu, či na súde sa dočkajú spravodlivosti aj v primeranom čase, čo bol ďalší problém. Teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho súdov zíva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak, vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti Na nám čas. Čo bol ďalší problém, teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho, mnoho súdov zýva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti zastáva odsúdených zločincov, podáva za nich dovolania, ktoré potom totálne nabúravajú systém právnej istoty. Preto moju interpeláciu by som formuloval tak veľmi jednoducho. Aké konkrétne plány má minister spravodlivosti v súvislosti so zásadným zvýšením právnej istoty na Slovensku, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou súdov. Je to vec, ktorú tu naozaj koncepčne nikto doteraz neriešil. A preto sme aj v takom stave, v akom sme. Preto ľudia nedôverujú justícii. Pretože nemáme judikatúru, ktorá by pomáhala právnej istote, a naopak máme judikatúru, ktorá je rozháraná, ktorá je na všetky strany. A nikto nevie, čo ho na súde môže čakať. Ďakujem za pozornosť. Podľa príslušného paragrafu.
Skryt prepis
