Videokanál poslanca

Pán Gašpar, čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete? Hovoriť o našich kolegoch alebo o našich génoch. Čo si ja mám myslieť o vašich génoch, keď ste obžalovaní z účasti na organizovanom zločine? Čo si mám myslieť o vašich génoch? Ráno ste začali s tým, že ste tu osočili, osočili ste bez dôkazov ľudí. Ktorí sa zúčastnili kampane na podporu účasti vo voľbách. Sviatok demokracie chceli podporiť. To bolo celé zadarmo. Vy ste ich tu osočili z účasti na niečom nekalom. Nemáte na to žiadne dôkazy. Ja vás vyzývam, aby ste sa im ospravedlnili. Okamžite. Ste podpredseda Národnej rady. A to, čo tu predvádzate, je totálne dno. Môžete sa hanbiť. Môžete sa hanbiť, pán Gašpar. Čítali ste vy niekedy komentár k ústave? Pochybujem. Pretože to, čo ste tu rozprávali o priamosti, o priamej tajnej voľbe, to je niečo, čo jeden právnik by nikdy v živote, ktorý to aspoň čítal, nie, že to ovláda, ktorý to aspoň čítal, by nemohol, by nemohol vysloviť. Kolegyňa Plaváková vám jasne vysvetlila, o čom je napríklad napríklad priama voľba. Vy to, čo tu splietate. To je niečo úplne mimo. Čítali ste ten, čítali ste ten komentár k ústave? Povedzte. Čítali? Čítali ste to? Alebo ústavu aspoň? Ani to, že? No, tak to aj vyzerá. Ale ešte raz, môžete sa hanbiť a ja vás vyzývam, ospravedlňte sa tým ľuďom. My bez toho vášho ospravedlnenia prežijeme. V ústavu? Povedzte, čítali? Čítali ste to? Alebo ústavu aspoň? Ani to, že? No, tak to aj vyzerá. Ale ešte raz, môžete sa hanbiť a ja vás vyzývam, ospravedlňte sa tým ľuďom. My bez toho vášho ospravedlnenia prežijeme, ale tých ľudí ste spôsobili ste im ujmu na ich reputácii a oni si to nezaslúžia. Ospravedlňte sa im.

No, v podstate jeden jediný argument, ktorý tu zaznieva z tej tej z tej strany, keď všetky tie bludy, ktoré tu boli a nezmysly povedané, dám na bok, lebo s tým sa nič iné nedá robiť, je teda tá tajnosť volieb. No ale už to tu bolo spomínané a treba to opakovať, lebo stále tu zaznieva ten argument, že tie voľby poštou nie sú tajné, respektíve nie je zaručená ich tajnosť, tak ako to je za plentou. A je používaný ten príklad, že otec rodiny alebo niekto akoby donúti voliť tou poštou tak, ako si on predstavuje. No ale takisto, keď niekto je schopný donútiť niekoho hlasovať pri voľbe poštou tak, ako on si predstavuje, tak vie si to vynútiť aj pri priamej voľbe, pri volebných miestnostiach za urnou, keď donúti jednoducho odfotiť ten volebný lístok. A toto naozaj ale nie je niečo, s čím sa tu stretávame alebo čo by mohlo nejakým spôsobom systematicky ovplyvniť voľby. Áno, takéto takéto veci sa môžu stať, ale prijímať legislatívu pre všetkých občanov a obmedziť tým spôsobom, ako aj kolegyňa Šteflová spomínala, tisíce ľudí obmedzíte pre možno pár prípadov, ktoré sa môžu stať tak či tak. Či to bude voľba poštou, alebo to bude voľba na konzuláte alebo na veľvyslanectve. Tak načo to potom robíte? Načo? Pán poslanec Szabó, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj...

Tina, áno. Najskôr ich vyhnali z tejto krajiny tým, ako tu vládli, ako babrácky doviedli našu krajinu do takých podmienok, v akých sme. Keď stále viac ľudí ešte odchádza, teraz im chcú zobrať, ubrať z práv občianskych základných, snažia sa im to sťažovať. A popritom vyháňajú ďalších x 1000 ľudí za hranice. Pretože si myslia, že ich nepotrebujú, pretože si myslia, že to sú ľudia, ktorí nás nebudú voliť. Ešte im to, ešte im to znemožníme. A my tých ľudí nepotrebujeme, nech si idú. Že je to veľmi krátkozraké od tejto koalície, od tejto vlády. Pretože to sú ľudia, ktorí sú aktívni. Ktorí sú schopní, ktorí sú často podnikatelia alebo veľmi dobrí zamestnanci, ktorí tvoria hodnoty a títo ľudia tu neplatia dane. Títo ľudia nevytvárajú tie hodnoty tu. No a potom sa čudujeme, že naša, naša krajina, náš štát ide, ide do krachu. No, je to naozaj krátkozraké, čo, čo robia, ale zase sme len pri tom, že im ide len o seba. Ich nezaujíma, v akom stave je tento štát, v akom stave je táto krajina, len sa udržať pri moci. Aj to, čo tu splietal pán poslanec Gašpar aj v piatok, aj dnes o nás, a nebudem to opakovať. To sú také bludy, ale je jasné, že oni sa snažia vlastne spochybniť tie voľby. Tie minulé, to už im neublíži, pretože oni sú pri moci, boli pri moci, ale tie budúce, to je cieľ. Oni chcú a už teraz na tom pracujú, aby spochybnili voľby parlamentné v roku 2027. Všetkými týmito naratívmi im ide len a len o to, aby zasiali semienko nedôvery. Pani

Tento návrh je v rozpore s ústavou. Nie. Voľby zo zahraničia poštou – máme tu nejakú rozhodovaciu prax, máme tu Ústavný súd, nemáme žiadne rozhodnutie Ústavného súdu ani žiadne konania, ktoré by spochybňovali ústavnosť volieb zo zahraničia poštou. Naopak, máme tu všeobecnú ústavnú povinnosť vlády a politikov, aby zvyšovali štandardy uplatňovania práv ľudí a slovenských občanov. Tento návrh ide presne proti tejto povinnosti, ktorú ukladá politikom ústava. Tento návrh berie ľuďom práva a znižuje ten štandard. To je fakt. To nikto z vás nemôže poprieť. Vy týmto zároveň odkazujete všetkým slovenským občanom, všetkým ľuďom na Slovensku, že dôležité sú iba práva Fica, práva Gašpara, práva Kováčika. Keď sa práva ľudí, ostatných ľudí na Slovensku, slovenských občanov žijúcich v zahraničí, dostanú do stretu s právami týchto ľudí, Fica, Gašpara, Kováčika a ďalších, tak majú smolu. To presne im odkazujete týmto návrhom zákona. Pani poslankyňa Kleinert, ďakujem, pán Škripek.

Pán poslanec Gašpar, vaše vystúpenie bolo také, že ako keď sa hovorí, že polepetko, ktorý poplietol všetko. Je vidno, že nie ste právnik a teda, pán poslanec, reagujte, prosím, na pána poslanca Šimečku, lebo ste aj začali pánom Gašparom. Ale mohol by sa aj pán Gašpar prihlásiť do rozpravy, aby sme mohli naňho reagovať a na všetky tie bludy, čo tu narozprával. A to sú nepísané pravidlá Národnej rady, ako sa to robí. A mohli sme na neho reagovať priamo a nemusíme to robiť takýmto spôsobom. Jednoducho jeden polepetko, ktorý poplietol všetko. Okrem toho, že spochybnil voľby, ktoré vyhrali sami, tak zamieňa pojmy podpora politickej strany alebo politického kandidáta s vyzývaním na účasť vo voľbách. Napríklad pri moratóriu nemôžete robiť kampaň na podporu strán a politických kandidátov, ale stále môžete vyzývať na účasť vo voľbách. To sú dva odlišné pojmy, ktoré tu pán poslanec Gašpar totálne doplietol. A takéto falošné argumenty, ktoré majú za cieľ nejakým spôsobom to celé zahmliť. Viete, pán Michelko to povedal celé, všetko, čo potrebujeme vedieť, že to robíte len preto, aby ste znížili počet voličov opozičných strán. Zase riešite iba seba, aby ste sa udržali pri moci. O tomto celom je tento zákon. O ničom inom. Môžete tu splietať ako polepetko, koľko chcete. Pani, poslať nejaký iný recept. Ďakujem pekne.

Keďže nemôžem reagovať na pána Gašpara, lebo sa prihlási kedykoľvek a povie čokoľvek. Hlavne klame. Priamo v sále. Kľudne, ja považujem svoje vystúpenie za korektné z verejne dostupných zdrojov. Takže kľudne odporúčam, pán podpredseda Národnej rady, prečítajte si tú analýzu. A ja nebudem hovoriť, že vám nezáleží na ostatných ľuďoch, ktorí prídu na súdy. A absolútne netušia, čo sa tam bude diať, a to aj vďaka tomuto rozhodnutiu, ktoré je úplne mimo doterajších štandardov. To je to, čo som povedal. Ďakujem.

Vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, moja interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. A vojde na ministra spravodlivosti? A písomné viete vedieť. Bude doručené do podateľne bezodkladne. A táto interpelácia sa týka obrovskej právnej neistoty, ktorá na Slovensku dlhodobo vládne. Pričom minister spravodlivosti nielenže sa nesnaží ju zlepšovať, ale aj vplyvom jeho krokov a konania sa ešte znižuje. Mám aj tu rozhodnutie o dovolaní v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktoré vyvolalo pomerne veľký, veľký rozruch. Bolo prekvapivé. Bolo prekvapivé aj preto, že minister spravodlivosti od podania tohto dovolania neinformoval o detailoch, prečo sa tak rozhodol, na základe čoho, akých dôkazov a podobne. Naozaj to tajil, napriek tomu, že sme sa snažili niekoľkokrát o zvolanie mimoriadneho ústavnoprávneho výboru, kde mal priestor rozhodnutie podať dovolanie v prípade odsúdeného, skorumpovaného špeciálneho prokurátora. Nemohol nám to vysvetliť. A on tak odmietol urobiť v podstate. Ten výbor nebol uznášaniaschopný, samozrejme jeho kolegovia mu pomohli, aby nemusel na tieto otázky odpovedať. Čiže naozaj bolo to veľmi, veľmi pofidérne, že v prípade špeciálneho prokurátora, ktorý bol povestný tým, že zametal kauzy pod koberec. To znamená, že vyše 70 káuz, ktoré pristáli na jeho stole, jednoducho sa nikdy nepohli od neho ďalej. Nerobil s nimi nič. Tam ich držal vo svojej kancelárii, skryté pred očami verejnosti aj pred očami súdov, kde možno väčšina z týchto káuz mala skončiť. Boli vyšetrené. A napriek tomu sa títo ľudia nikdy nedostali na súd, unikli spravodlivosti. A minister spravodlivosti Boris Susko si povedal, že práve tento človek si zaslúži, aby v jeho prípade podal dovolanie. Pripomeniem, že pán Kováčik bol právoplatne odsúdený Najvyšším súdom. Čiže dve inštancie rozhodli o tom, že je vinný z trestných činov z tých najzávažnejších, a to obzvlášť v prípade, kedy on vlastne zradil svoje povolanie. Zradil občanov tejto republiky, ktorých mal chrániť pred zločincami, on naopak chránil zločincov. Napriek tomu minister spravodlivosti Susko sa rozhodol, že práve v jeho prípade podá dovolanie. No a nedávno sme sa dozvedeli o tom, ako rozhodol dovolací senát Najvyššieho súdu. Musím povedať, že toto rozhodnutie o dovolaní vyvolalo veľký rozruch, pretože už na prvý pohľad podľa len kúsku informácií bolo zjavné, že toto rozhodnutie je neštandardné. Teraz, myslím, že včera bola zverejnená analýza, kvantitatívna a kvalitatívna analýza tohto rozhodnutia v kontexte 2100 rozhodnutí Najvyššieho súdu od roku 2020 až po súčasnosť. Za 6 rokov rozhodnutia, ktoré boli vydané Najvyšším súdom a ktoré boli zverejnené, bolo ich 2100, tak podliehali kvalitatívnej analýze. 750 z nich. Táto analýza skúmala z kvantitatívneho pohľadu. Pán predsedajúci, prosím vás, mohli by ste zjednať nápravu v sále, poriadok, pretože naozaj sa tu nedá sústrediť, keď sa poslanci, poslankyne a členovia vlády rozprávajú nahlas pri vystúpení. Sú tu aj iné priestory v tejto budove, kde sa môžu rozprávať. Ďakujem. Vážne, nepočujem viac vás ako seba. Ďakujem. Naozaj toto rozhodnutie bolo na prvý pohľad neštandardné, ale táto analýza pomocou aj umelej inteligencie ukázala, že je bezprecedentné. A ja viem zo svojej právnej praxe, akým spôsobom sa rozhoduje trebárs o zaujatosti. A musím konštatovať, že toto rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu sa vymyká akejkoľvek doterajšej praxi. Podľa tohto rozhodnutia, ak sa bude ďalej postupovať, tak v podstate žiadny rozsudok nebude mať akoby právnu istotu, pretože dôjde k tomu, že keď niekto nebude spokojný, nájde akékoľvek prepojenie spred 20 rokov. Akýkoľvek vzťah, čokoľvek, či na úrovni policajtov, či na úrovni prokurátorov alebo sudcov. A to zjednodušujem, ale toto v podstate znamená nabúranie celého systému právnej istoty, ktorý už je tak veľmi slabý, už bol veľmi slabý aj doteraz. To, čo tu máme, je naozaj veľmi vážna situácia a povedzme si, prečo k tejto situácii došlo. No preto, lebo Robert Fico povedal, že je extrémne dôležité, aby Kováčik ustál svoju kauzu, aby nebol odsúdený. On odsúdený bol právoplatne. Bol aj vo väzení, kde si odsedel časť svojho trestu. Tak to je. Obžalovaný je aj v ďalšej kauze, kde na prvom stupni bol takisto odsúdený. Ale pre SMER, pre túto vládnu koalíciu bolo dôležité, aby Kováčik svoje kauzy ustál. Preto sme tu mali toto dovolanie a výsledok je totálne nabúranie systému právnej istoty alebo princípu právnej istoty v rámci systému spravodlivosti v Slovenskej republike. Táto analýza ukázala, že neexistuje žiadny podobný rozsudok, ktorý by bol založený na týchto princípoch, tak ako ich stanovilo toto rozhodnutie dovolacieho senátu. My tu máme naozaj tisícky rozhodnutí a my hovoríme o akoby táto analýza sa zaoberala poslednými šiestimi rokmi. Ale za 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky tu bola aj predtým vytvorená prax, ktorá sa týkala zaujatosti a vyhodnocovania zaujatosti, ktorá bola založená na úplne iných princípoch. A teraz po tomto rozhodnutí tu máme úplne nové princípy, ktoré budú znamenať totálnu právnu neistotu. Ako som spomínala, už pred týmto rozhodnutím bola úroveň právnej istoty v Slovenskej republike žalostne nízka. Žalostne. V podstate, keď idete dnes na súd, tak absolútne netušíte, ako to dopadne. Môžete mať x argumentov, môžete mať na svojej strane zákon, môžete mať na svojej strane aj doterajšiu judikatúru, to znamená doterajšiu rozhodovaciu prax, to, ako sa rozhodovalo doteraz. Nič to nemusí znamenať, pretože na druhej strane môžu byť ďalšie judikáty, ktoré sú úplne opačné. Musím povedať, že na základe nejakého môjho rešeršu za posledný rok mám informácie, že súdy nám zívajú prázdnotou, hlavne mimobratislavské. Sudcovia pomaly nemajú do čoho pichnúť, pretože ľudia jednoducho nechodia na súdy. Nemajú záujem sa súdiť, aj keď tie spory existujú, ale nemajú dôveru a nemajú právnu istotu, ako to dopadne, aspoň do nejakej miery. Nikto nebude mať nikdy 100 % istotu, ako dopadne nejaký spor na súde alebo akokoľvek, alebo čokoľvek ako dopadne. Istoty neexistujú. To je jediná istota. Ale tá miera, kde sme dnes v rámci slovenského súdnictva, je naozaj katastrofálna. A toto rozhodnutie dovolacieho senátu ju podkopáva ešte viac. Táto vládna koalícia, zvlášť SMER a HLAS, ovládli Súdnu radu, ktorá je zodpovedná aj za kontrolu, aj správu. Je to vrcholný správny orgán súdnictva. Táto Súdna rada volí aj predsedu Najvyššieho súdu. Bolo to tak aj v tomto období, kedy sa menil predseda Najvyššieho súdu. Máme nového predsedu Najvyššieho súdu. Dnes tu máme rozhodnutie pod novým vedením Najvyššieho súdu, ktoré sa absolútne vymyká. A ja naozaj považujem za dôležité, aby sa minister spravodlivosti zaoberal tým, akým spôsobom funguje justícia, pretože ja nevnímam, že by sa o to naozaj zaujímal, pokiaľ ide o veľké témy, pokiaľ ide o túto tému, ktorou je právna istota, ktorou je nedôvera občanov voči tomu, či na súde sa dočkajú spravodlivosti aj v primeranom čase, čo bol ďalší problém. Teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho súdov zíva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak, vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti Na nám čas. Čo bol ďalší problém, teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho, mnoho súdov zýva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti zastáva odsúdených zločincov, podáva za nich dovolania, ktoré potom totálne nabúravajú systém právnej istoty. Preto moju interpeláciu by som formuloval tak veľmi jednoducho. Aké konkrétne plány má minister spravodlivosti v súvislosti so zásadným zvýšením právnej istoty na Slovensku, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou súdov. Je to vec, ktorú tu naozaj koncepčne nikto doteraz neriešil. A preto sme aj v takom stave, v akom sme. Preto ľudia nedôverujú justícii. Pretože nemáme judikatúru, ktorá by pomáhala právnej istote, a naopak máme judikatúru, ktorá je rozháraná, ktorá je na všetky strany. A nikto nevie, čo ho na súde môže čakať. Ďakujem za pozornosť. Podľa príslušného paragrafu.

Vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, moja interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. A vojde na ministra spravodlivosti? A písomné viete vedieť. Bude doručené do podateľne bezodkladne. A táto interpelácia sa týka obrovskej právnej neistoty, ktorá na Slovensku dlhodobo vládne. Pričom minister spravodlivosti nielenže sa nesnaží ju zlepšovať, ale aj vplyvom jeho krokov a konania sa ešte znižuje. Mám aj tu rozhodnutie o dovolaní v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktoré vyvolalo pomerne veľký, veľký rozruch. Bolo prekvapivé. Bolo prekvapivé aj preto, že minister spravodlivosti od podania tohto dovolania neinformoval o detailoch, prečo sa tak rozhodol, na základe čoho, akých dôkazov a podobne. Naozaj to tajil, napriek tomu, že sme sa snažili niekoľkokrát o zvolanie mimoriadneho ústavnoprávneho výboru, kde mal priestor rozhodnutie podať dovolanie v prípade odsúdeného, skorumpovaného špeciálneho prokurátora. Nemohol nám to vysvetliť. A on tak odmietol urobiť v podstate. Ten výbor nebol uznášaniaschopný, samozrejme jeho kolegovia mu pomohli, aby nemusel na tieto otázky odpovedať. Čiže naozaj bolo to veľmi, veľmi pofidérne, že v prípade špeciálneho prokurátora, ktorý bol povestný tým, že zametal kauzy pod koberec. To znamená, že vyše 70 káuz, ktoré pristáli na jeho stole, jednoducho sa nikdy nepohli od neho ďalej. Nerobil s nimi nič. Tam ich držal vo svojej kancelárii, skryté pred očami verejnosti aj pred očami súdov, kde možno väčšina z týchto káuz mala skončiť. Boli vyšetrené. A napriek tomu sa títo ľudia nikdy nedostali na súd, unikli spravodlivosti. A minister spravodlivosti Boris Susko si povedal, že práve tento človek si zaslúži, aby v jeho prípade podal dovolanie. Pripomeniem, že pán Kováčik bol právoplatne odsúdený Najvyšším súdom. Čiže dve inštancie rozhodli o tom, že je vinný z trestných činov z tých najzávažnejších, a to obzvlášť v prípade, kedy on vlastne zradil svoje povolanie. Zradil občanov tejto republiky, ktorých mal chrániť pred zločincami, on naopak chránil zločincov. Napriek tomu minister spravodlivosti Susko sa rozhodol, že práve v jeho prípade podá dovolanie. No a nedávno sme sa dozvedeli o tom, ako rozhodol dovolací senát Najvyššieho súdu. Musím povedať, že toto rozhodnutie o dovolaní vyvolalo veľký rozruch, pretože už na prvý pohľad podľa len kúsku informácií bolo zjavné, že toto rozhodnutie je neštandardné. Teraz, myslím, že včera bola zverejnená analýza, kvantitatívna a kvalitatívna analýza tohto rozhodnutia v kontexte 2100 rozhodnutí Najvyššieho súdu od roku 2020 až po súčasnosť. Za 6 rokov rozhodnutia, ktoré boli vydané Najvyšším súdom a ktoré boli zverejnené, bolo ich 2100, tak podliehali kvalitatívnej analýze. 750 z nich. Táto analýza skúmala z kvantitatívneho pohľadu. Pán predsedajúci, prosím vás, mohli by ste zjednať nápravu v sále, poriadok, pretože naozaj sa tu nedá sústrediť, keď sa poslanci, poslankyne a členovia vlády rozprávajú nahlas pri vystúpení. Sú tu aj iné priestory v tejto budove, kde sa môžu rozprávať. Ďakujem. Vážne, nepočujem viac vás ako seba. Ďakujem. Naozaj toto rozhodnutie bolo na prvý pohľad neštandardné, ale táto analýza pomocou aj umelej inteligencie ukázala, že je bezprecedentné. A ja viem zo svojej právnej praxe, akým spôsobom sa rozhoduje trebárs o zaujatosti. A musím konštatovať, že toto rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu sa vymyká akejkoľvek doterajšej praxi. Podľa tohto rozhodnutia, ak sa bude ďalej postupovať, tak v podstate žiadny rozsudok nebude mať akoby právnu istotu, pretože dôjde k tomu, že keď niekto nebude spokojný, nájde akékoľvek prepojenie spred 20 rokov. Akýkoľvek vzťah, čokoľvek, či na úrovni policajtov, či na úrovni prokurátorov alebo sudcov. A to zjednodušujem, ale toto v podstate znamená nabúranie celého systému právnej istoty, ktorý už je tak veľmi slabý, už bol veľmi slabý aj doteraz. To, čo tu máme, je naozaj veľmi vážna situácia a povedzme si, prečo k tejto situácii došlo. No preto, lebo Robert Fico povedal, že je extrémne dôležité, aby Kováčik ustál svoju kauzu, aby nebol odsúdený. On odsúdený bol právoplatne. Bol aj vo väzení, kde si odsedel časť svojho trestu. Tak to je. Obžalovaný je aj v ďalšej kauze, kde na prvom stupni bol takisto odsúdený. Ale pre SMER, pre túto vládnu koalíciu bolo dôležité, aby Kováčik svoje kauzy ustál. Preto sme tu mali toto dovolanie a výsledok je totálne nabúranie systému právnej istoty alebo princípu právnej istoty v rámci systému spravodlivosti v Slovenskej republike. Táto analýza ukázala, že neexistuje žiadny podobný rozsudok, ktorý by bol založený na týchto princípoch, tak ako ich stanovilo toto rozhodnutie dovolacieho senátu. My tu máme naozaj tisícky rozhodnutí a my hovoríme o akoby táto analýza sa zaoberala poslednými šiestimi rokmi. Ale za 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky tu bola aj predtým vytvorená prax, ktorá sa týkala zaujatosti a vyhodnocovania zaujatosti, ktorá bola založená na úplne iných princípoch. A teraz po tomto rozhodnutí tu máme úplne nové princípy, ktoré budú znamenať totálnu právnu neistotu. Ako som spomínala, už pred týmto rozhodnutím bola úroveň právnej istoty v Slovenskej republike žalostne nízka. Žalostne. V podstate, keď idete dnes na súd, tak absolútne netušíte, ako to dopadne. Môžete mať x argumentov, môžete mať na svojej strane zákon, môžete mať na svojej strane aj doterajšiu judikatúru, to znamená doterajšiu rozhodovaciu prax, to, ako sa rozhodovalo doteraz. Nič to nemusí znamenať, pretože na druhej strane môžu byť ďalšie judikáty, ktoré sú úplne opačné. Musím povedať, že na základe nejakého môjho rešeršu za posledný rok mám informácie, že súdy nám zívajú prázdnotou, hlavne mimobratislavské. Sudcovia pomaly nemajú do čoho pichnúť, pretože ľudia jednoducho nechodia na súdy. Nemajú záujem sa súdiť, aj keď tie spory existujú, ale nemajú dôveru a nemajú právnu istotu, ako to dopadne, aspoň do nejakej miery. Nikto nebude mať nikdy 100 % istotu, ako dopadne nejaký spor na súde alebo akokoľvek, alebo čokoľvek ako dopadne. Istoty neexistujú. To je jediná istota. Ale tá miera, kde sme dnes v rámci slovenského súdnictva, je naozaj katastrofálna. A toto rozhodnutie dovolacieho senátu ju podkopáva ešte viac. Táto vládna koalícia, zvlášť SMER a HLAS, ovládli Súdnu radu, ktorá je zodpovedná aj za kontrolu, aj správu. Je to vrcholný správny orgán súdnictva. Táto Súdna rada volí aj predsedu Najvyššieho súdu. Bolo to tak aj v tomto období, kedy sa menil predseda Najvyššieho súdu. Máme nového predsedu Najvyššieho súdu. Dnes tu máme rozhodnutie pod novým vedením Najvyššieho súdu, ktoré sa absolútne vymyká. A ja naozaj považujem za dôležité, aby sa minister spravodlivosti zaoberal tým, akým spôsobom funguje justícia, pretože ja nevnímam, že by sa o to naozaj zaujímal, pokiaľ ide o veľké témy, pokiaľ ide o túto tému, ktorou je právna istota, ktorou je nedôvera občanov voči tomu, či na súde sa dočkajú spravodlivosti aj v primeranom čase, čo bol ďalší problém. Teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho súdov zíva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak, vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti Na nám čas. Čo bol ďalší problém, teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho, mnoho súdov zýva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti zastáva odsúdených zločincov, podáva za nich dovolania, ktoré potom totálne nabúravajú systém právnej istoty. Preto moju interpeláciu by som formuloval tak veľmi jednoducho. Aké konkrétne plány má minister spravodlivosti v súvislosti so zásadným zvýšením právnej istoty na Slovensku, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou súdov. Je to vec, ktorú tu naozaj koncepčne nikto doteraz neriešil. A preto sme aj v takom stave, v akom sme. Preto ľudia nedôverujú justícii. Pretože nemáme judikatúru, ktorá by pomáhala právnej istote, a naopak máme judikatúru, ktorá je rozháraná, ktorá je na všetky strany. A nikto nevie, čo ho na súde môže čakať. Ďakujem za pozornosť. Podľa príslušného paragrafu.

Máme tu ďalší návrh zákona. Tentokrát sa týka katastra, ktorý nemá dobrý úmysel, ktorý je zlomyselný, ktorý nemá slúžiť ľuďom. Ale ja chcem odkázať aj pánovi ministrovi Takáčovi, aj všetkým, čo sa na tomto podieľajú, že to robia úplne zbytočne. Ten čas sa im kráti. A my to všetko vrátime naspäť. To, čo oni pokazili minimálne. A aj túto vec, tento zákon o katastri, môžete si byť istý, že si to pridáme na ten zoznam, ktorý už je poriadne dlhý a už na rovno prvej schôdzi.

Oto, aby zakryli nekalé veci, aby sa tu nedalo bojovať proti korupcii, aby sa tu nedala stíhať najzávažnejšia trestná činnosť. A čo si o tom majú tí ľudia myslieť? Čo si o tom majú myslieť, keď táto vláda, táto koalícia dva a pol roka pracuje len na tom, aby nebolo možné postihovať korupciu, závažný zločin, daňové úniky. Neviem už, čo tí ľudia potrebujú na to, aby im došlo, že táto vláda nepracuje pre nich, ale len pre zločincov. A aj pri tomto zákone sa tvária a majú tú hanbu, majú tu