42. schôdza

18.2.2019 - 18.2.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:33 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 13:07

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, pán predsedajúci, dnes budeme tu v parlamente rokovať o mimoriadne vážnych podozreniach, že peniaze ľudí, ktorí platia dane, táto vládna garnitúra rozdáva pochybným firmám namiesto toho, aby podporovala šikovných vedcov, ktorí vedu skutočne robia.
Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu (ruch v sále) a zároveň by som poprosila o kľud v sále. Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu. Tento príklad totiž ilustruje, komu a akým firmám na Slovensku táto vládna koalícia rozdeľuje peniaze daňových poplatníkov.
V roku 2005 podala Krajská prokuratúra v Trenčíne obžalobu z dôvodu, že obvinený bol podozrivý, že požiadal svojho komplica, aby, citujem: „za odmenu 300-tisíc korún v čo najkratšom čase fyzicky zbil iného človeka tak, že mu mal zlámať kosti, kopancami poškodiť pečeň, aby mu bola spôsobená strata pamäti, aby musel mať urobený z hrdla vývod, v dôsledku čoho by bol hospitalizovaný najmenej tri mesiace. A následne o mesiac neskôr požiadal komplica, aby za odmenu rovnako zbil iného človeka, ktorého mu podrobne popísal aj s jeho zvykmi.“
V prípade vystupoval aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý najskôr podal dovolanie, ale po čase si to rozmyslel a z neznámych príčin dovolanie stiahol. Vinu sa tak nepodarilo dokázať a podľa zákona je dotyčný človek bezúhonný.
Ja sa ale dnes pýtam, či by sme mali dávať firmám s takýmto majiteľom miliónové štátne dotácie.
Mimochodom, po tom, ako sa objavila nahrávka Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, na ktorej mal podľa zverejnených informácií Kočner Trnku vydierať, by bolo treba preveriť všetky prípady, s ktorými pán Trnka prišiel dočinenia, a kde mohlo dôjsť k stretu záujmov. Aj tento.
Pani ministerka počas tohto škandálu hovorila, že tieto dotácie majú byť podporou pre začínajúce inovatívne firmy. Bližší pohľad na firmy, ktoré pani ministerka podporila, však ponúka úplne opačný obraz. Na Slovensku máme šikovných vedcov a na Slovensku máme aj inovatívne firmy. No zároveň tu máme ľudí aj firmy, ktorí chcú získať peniaze rýchlo a ľahko a hľadajú inovatívne spôsoby, ako peniaze vytiahnuť z eurofondov, ako tomu bolo pri minuloročnom eurofondovom škandále, po ktorom musel odísť minister Plavčan, alebo ako vytiahnuť peniaze od ľudí, čo platia dane, ako tomu bolo pri škandále so štátnymi dotáciami teraz.
Dovoľte mi uviesť konkrétne príklady firiem, ktoré tieto dotácie dostali. Všetci veľmi dobre viete, že ešte aj dnes stále prebiehajú súdne spory kvôli Duckého zmenkám. V týchto sporoch Slovensko určite príde o desiatky miliónov eur. Ide o jeden z darčekov, ktorý nám tu zanechala vláda Vladimíra Mečiara a Slovenskej národnej strany, keď pán Ducký ako riaditeľ štátneho podniku podpísal dva dni po prehratých voľbách zmenky v hodnote stoviek miliónov korún. Do týchto obchodoch bola zapojená spoločná spoločnosť GLOBE 21 a členom jej štatutárneho orgánu bol v tom čase pán Kubín. Inej firme, ktorú tento pán vlastní, pani ministerka poskytla dotáciu v decembri tohto roka 1,2 mil. eur na priemyselný výskum, pričom vlastné prostriedky prijímateľa sú podľa zmluvy nula eur. Firma vznikla v roku 2016, informácie z účtovníctva z roku 2017 zatiaľ nie sú dostupné, máme iba informácie z roku 2017 a vtedy firma nemala žiadny majetok, nemala zamestnancov, nemala vôbec nič, iba nejaké peniaze v hotovosti. My sme sa boli pozrieť aj v sídle danej firmy v Bratislave, nenašli sme tam ani len schránku a táto firma má robiť základný výskum v oblasti sledovania spotreby energie pri železničných lokomotívach. Ja som presvedčená, že tento výskum by bez problémov mohli robiť špičkové pracoviská na univerzitách alebo v Slovenskej akadémii vied. Ale tam musia odborníci a vedci často bojovať, aby na nejaký projekt získali čo i len 2-tisíc eur, a štát dá bez problémov 1,2 mil. eur súkromnej firme, o ktorej nikto v jej sídle nepočul.
Alebo iný príklad podporenej firmy. Za druhej vlády Roberta Fica dostala istá spoločnosť dotáciu 800-tisíc eur na rozvoj cestovného ruchu, čo je obľúbená fráza predsedu Národnej rady Andreja Danka, a konkrétne na zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti hotela. 800-tisíc eur. Hotel sa síce zrekonštruoval, ale podľa oznamu na internetovej stránke je už druhý rok zatvorený. A tej istej spoločnosti so sídlom v tom istom hoteli pani ministerka poskytla v decembri dotáciu 1,3 mil. eur na priemyselný výskum. Čiže najprv firma sa zaoberá rekonštrukciou hotela, teraz ide robiť priemyselný výskum, pričom zase vlastné prostriedky prijímateľa sú nula eur.
Ja na rozdiel od pani ministerky vôbec nie som presvedčená, že týchto 1,3 mil. eur z daní občanov investovala správne a že Slovensku niečo prinesú. A dodám iba na okraj, že jediným majiteľom spoločnosti je človek, ktorý bol v minulosti v orgánoch inej firmy spolu s pánom Andrejom Dankom a spomína sa aj v spise Gorila. Okrem toho pri tomto konkrétnom projekte človek, ktorý pre ministerstvo tento projekt hodnotil, napísal na prvej strane posudku, že firma nespĺňa zákonnú požiadavku, aby mohla dostať dotáciu. To isté napísal aj na druhej strane, to isté napísal aj na tretej strane, pričom slovne popísal, prečo táto firma zákonnú požiadavku nespĺňa. Posudok poslal na ministerstvo, ale za tri pracovné dni poslal na ministerstvo vyhlásenie, že sa vlastne pomýlil a že firma zákonnú požiadavku, všetky podmienky spĺňa. Myslím, že toto nepotrebuje komentár, v každom prípade mladé a inovatívne firmy vyzerajú úplne inak. A dotáciu z peňazí daňových poplatníkov dostali ešte ďalšie dve firmy tohto majiteľa.
A takto by som mohla pokračovať dotáciu po dotácii. Z 30 podporených spoločností sme do teraz identifikovali viac ako polovicu, pri ktorých sa dá hovoriť buď o podivnom pozadí, alebo o pochybnom hodnotení, prípadne nulových skúsenostiach s výskumom, niekde nesedel predmet činnosti, iné spoločnosti mali dlhy alebo neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora pred podpisom zmluvy, ako to vyžaduje zákon. A už z týchto informácií je zrejmé, že táto kauza štátnych dotácií nápadne pripomína eurofondový škandál , ktorý sme tu mali v lete 2017.
Reakcia ministerstva školstva na tieto odhalenia spojené s týmito firmami bola prekvapujúca. Ministerstvo v januári reagovalo vyjadrením, ku ktorému okrem zahmlievania a zbavovania sa zodpovednosti pripojilo aj dokument s názvom Vyjadrenie spoločnosti. Vyjadrenie je do teraz zverejnené na webovej stránke ministerstva. A ja pokladám za mimoriadne nemiestne, ak štátny úrad prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky zverejňuje akúsi preventívnu obhajobu práve firiem, ktorých majitelia, majiteľa médiá spájajú s predsedom SNS Andrejom Dankom, a kladú oprávnené otázky o pozadí ich projektov.
Ministerstvo školstva nie je ani advokátska kancelária, ani hovorca nejakých vybraných súkromných spoločností. Ministerstvo školstva by v prvom rade malo zastupovať záujmy štátu a má slúžiť občanom. Ak sú nejaké oprávnené otázky v súvislosti s týmito firmami, ministerstvo ich má okamžite preveriť, a nie robiť za peniaze občanov ich obhajcu. Spomínaným firmám ministerstvo poskytlo priestor aj druhýkrát, o 4 dni neskôr v tlačovej správe. Takýto prístup ministerstva považujem za škandalózny.
Pani ministerka bojuje proti učiteľom, bojuje proti Slovenskej akadémii vied, kde padajú z jej strany rôzne tvrdé vyjadrenia do vlastných radov, no neváha obhajovať záujmy súkromných firiem, ktorým sa občania poskladali na miliónové dotácie, a oprávnene sa občania pýtajú, ako a na čo budú tieto ich peniaze použité. Takéto správanie ministerstva je prejavom neprofesionality, neúcty voči občanom a predovšetkým je v rozpore so záujmom štátu, ktorým by mala byť maximálna ochrana a kontrola peňazí, ktoré ľudia priniesli štátu zo svojich daní.
Teraz by som prešla k mimoriadne závažným podozreniam v oblasti hodnotenia projektov. O mnohých pochybeniach sme už informovali na rôznych tlačových konferenciách, spomeniem preto iba taký najzávažnejší prípad.
Hodnotiteľ, ktorý hodnotil jeden z projektov, pridelil body za všetky kritériá. Tých kritérií bolo spolu 20. Pridelené body následne správne spočítal, ich súčet je spolu 84. Ale na prvej strane, kde bolo treba prekopírovať tieto súčty, niekto pri všetkých 4 skupinách zvýšil počet bodov a celkový súčet tak zvýšil o 10 bodov, na 94. Nemôže ísť o preklep, pretože chybné číslo sa nachádza v každom prekopírovanom riadku. A ak by nebol počet bodov v hodnotení zmenený, projekt tejto firmy by skončil v celkovom hodnotení výrazne nižšie a nedostal by štátnu dotáciu. Takýmto podvodom vznikla škoda viac ako 700-tisíc eur, a preto očakávame, že prípad začne okamžite vyšetrovať prokuratúra, a v tejto veci sme podali aj trestné oznámenie.
Pani ministerka tvrdí, že firma by dotáciu dostala tak či tak. Ale nie je to pravda. Pani ministerka podporila v danej kategórii projekty, ktoré sa v bodovom hodnotení umiestnili na prvom, druhom, treťom mieste a zrazu podporila projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste. To predsa nedáva žiadny zmysel, aby bol zrazu podporený projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste, a projekty, ktoré sa umiestnili na 4., 5. mieste, podporené neboli. Načo máme hodnotenia, načo máme hodnotiteľov, ak ministerstvo na koniec pridelí peniaze firme, ktorá je výrazne horšia? Prostriedky sa prideľujú podľa pravidiel a podľa zákona výlučne na základe bodového hodnotenia projektov a horší projekt s menšou požadovanou podporou nemôže dostať peniaze na úkor lepšieho projektu. Tvrdenia ministerstva, že zmenené bodové hodnotenie by výsledky neovplyvnili, tak nie sú pravdivé. A manipulácia s bodmi na hodnotiacich hárkoch, to je forma podvodu, ktorá je príznačná pre tie najnižšie a najmenej vyvinuté spoločnosti. A je to hrubá a drzá ukážka podvodu, ktorá svedčí o tom, že tí, ktorí to urobili, si myslia, že im prejde naozaj všetko, že na istú skupinu tu neplatí žiadny zákon a žiadna spravodlivosť.
Mimochodom, s takýmto konaním sme sa stretli aj pri iných kauzách Slovenskej národnej strany, dnes už dvaja bývalí ministri sedia kvôli podvodom so štátnymi peniazmi vo väzení a ďalší dvaja vysokí úradníci nominovaní touto stranou boli nedávno odsúdení. Namiesto riešenia problémov komplexného auditu ministerstvo sa však znovu pustilo do obhajoby súkromných firiem. Ministerka v rámci tlačovej konferencie neváhala na mňa osobne zaútočiť, avšak v postoji ku firmám, kde pretrvávajú mimoriadne závažné podozrenia zo zvláštneho hodnotenia, sa zachovala absolútne neprofesionálne. Na tlačovej konferencii na otázku o trestnom oznámení na moju osobu doslova tvrdí, že máme informácie od tých firiem, ktoré ona poškodzuje, a teda toto zvažujú, alebo teda podávajú. A v ten istý deň ministerstvo školstva vydalo aj stanovisko, v ktorom uvádza, že, citujem: „Remišová pokračuje v útokoch na firmu, ktorú podľa vyjadrenia samotnej spoločnosti poškodzovala zverejnením nepravdivých údajov o firme, podľa ministerstva školstva firma zvažuje možnosť podania trestného oznámenia na poslankyňu Remišovú.“
Čiže toto bolo vyjadrenie ministerstva k danej kauze. Namiesto toho, aby sa vyjadrili k podozreniam, aby sa vyjadrili k chybám a manipulácii bodov na hodnotiacom hárku, tak zrazu ministerstvo prepožičiava svoje oficiálne stanoviská na obhajobu spochybňovaných firiem. A ešte raz, je neprípustné, aby ministerka, ktorá je platená z daní ľudí, robila hovorkyňu práve firme, ktorej projekt dostal peniaze na základe zmanipulovaných bodov.
Zároveň chcem zdôrazniť, že ak by sa pani ministerka s takou energiou, ako sa venuje obhajobe súkromných firiem, venovala situácii učiteľov, vedeckej komunite a ďalším aktivitám, ktorým sa venovať má, tak som presvedčená, že stav školstva by sa posunul k lepšiemu.
Okrem manipulácie s bodmi vyšli najavo podozrenia, že konkrétne pasáže niektorých hodnotení sa zhodujú. Konkrétne išlo o projekt Martinského centra imunológie, kde sa veľké časti hodnotiteľských posudkov zhodujú úplne. Každý projekt hodnotili dvaja hodnotitelia, zmysel takéhoto hodnotenia je, že máte dva nezávislé pohľady na vec. A je teda absurdné, aby dvaja nezávislí hodnotitelia zrazu napísali to isté, dokonca aj s chybami. Rovnako Nadácia Zastavme korupciu obhájila, objavila zhody aj v posudkoch iných spoločností, napr. spoločnosti Neuropower.
Reakcia ministerstva školstva opäť bola veľmi zvláštna. Pani ministerka svojimi vyjadreniami vytvorila úplný chaos a najskôr hovorila, že je normálne až žiadúce, aby sa hodnotenia nezávislých hodnotiteľov zhodovali, pretože to poukazuje na, citujem: „konzistentnosť hodnotenia“.
Potom však ministerka vyhlásila, že po prešetrení situácie sa ukázalo, že ide o vyššiu mieru zhody, a súčasne vzniklo podozrenie, že došlo v tejto súvislosti k zásahu zvonka. Hovorilo sa dokonca o nejakých útokoch na informačný systém. Potom sa na tlačovej konferencii pani ministerka opäť tvárila, že všetko je v najlepšom poriadku a zhoda hodnotení nie je problém. A tu zase bola tá klasická reakcia ministerstva - zaútočiť na opozíciu a médiá a tvrdiť, že tieto útoky znižujú záujem o hodnotenie projektov. No čo odrádza v prvom rade vedcov, tak ich odrádzajú práve pochybné praktiky, kedy ministerstvo prideľuje dotácie pochybným firmám, ktoré nikdy nerobili žiadny výskum a žiadny vývoj.
Ďalším problémom v tomto škandále bol aj problém, že firmy neboli zapísané do Registra partnerov verejného sektora. Samozrejme, v porovnaní s vývojom celej kauzy išlo o pomerne malú záležitosť, ktorá však poukazuje na to, že ministerstvo pri tomto škandále neváha porušovať zákon. Ministerstvo niektoré zmluvy uzatvorilo v rozpore so zákonom, v čase podpisu firmy neboli zapísané v Registri partnerov verejného sektora. A hoci o porušení zákona hovorilo aj ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Gábor Gál, ministerka zvolila taktiku tvrdohlavého popierania akéhokoľvek pochybenia. Pritom v zákone je úplne jasne napísané, že každá firma, ktorá dostane od štátu viac ako 100-tisíc eur, musí byť zapísaná v registri. Je to čierne na bielom a je to preto, že ľudia, ktorí platia dane a ktorí tieto firmy budú platiť zo svojich daní, majú právo vedieť, komu peniaze idú.
Pani ministerka sa ku škandálu vyjadrovala niekoľkokrát, vždy veľmi emocionálne a útočne obviňovala mňa, médiá alebo Nadáciu Zastavme korupciu a teraz by som už len zhrnula argumenty, ktoré zazneli v jej vyjadreniach, a túto oblasť týmto aj uzavriem.
Pani ministerka tvrdila, že výzva bola prvýkrát otvorená a mohli sa prihlásiť akékoľvek firmy a podľa nej sa vraj veci boja žiadať granty. To ale vôbec nie je pravda. Nie je pravda, že vedci sa boja žiadať granty, vedci ich nežiadali práve v tejto, v týchto schémach. Napr. iná schéma, ktorú manažuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja, je to organizácia, ktorá je podriadená ministerstvu školstva, vo svojich všeobecných výzvach dáva výrazne menšie podpory, väčšinou okolo 150- až 250-tisíc eur, napriek tomu dostáva stovky žiadostí aj od súkromných firiem a môže si dovoliť podporiť zhruba dva projekty z desiatich. APVV v roku 2017 rozdelila vo všeobecnej výzve 32 mil. na 150 projektov. V tejto schéme pani ministerka rozdelila 33 mil. na 30 projektov. Teda nie je pravda, že vedci sa boja žiadať peniaze od štátu, a že ak si peniaze od štátu vezmú, sú vlastne hrdinovia, ako hovorí pani ministerka. Ale v prípade stimulov im dalo ministerstvo na prípravu iba mesiac, mesiac mali len na hľadanie partnerov a zozbierania množstva potvrdení. Určite sa všetci zhodneme, že jednoducho za mesiac kvalitný projekt sa nedá napísať, nedajú sa zohnať partneri, nedá sa nadviazať spolupráca. A vzhľadom na skúsenosti s rozdeľovaním stimulov v minulosti, sa nemôžeme čudovať, že mnohí výskumníci, práve tejto schéme neveria.
Pani ministerka hovorila o firmách, ktoré sa do schémy prihlásili a dostali peniaze, ako o hrdinoch. Ale tu pani ministerka stojí na nesprávnej strane. Hrdinami nie sú firmy, ktoré majú tržby nula eur, na výskum dávajú nula eur, nič nerobili a zrazu im spadne z neba dar, milión eur od štátu. Nie, hrdinami sú v skutočnosti ľudia, ktorí pracujú vo fungujúcich, inovatívnych firmách, na univerzitách... (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu:Ja by som vás poprosila, keby ste sa nebavili.) ... ktorí pracujú vo výskumných inštitúciách, Slovenskej akadémii vied a za malú mzdu robia skutočnú vedu a výskum a snažia sa výsledkami svojej práce, zlepšovať Slovensko a posúvať ho dopredu. To sú hrdinovia, nie firmy, ktoré nikdy nerobili výskum, nič nerobili a zrazu sa im všetci poskladáme na miliónové dotácie. Milión eur je obrovská suma peňazí. Človek s priemernou mzdou, by musel robiť na milión eur, viac ako 80 rokov, aby ten milión eur zarobil. A pani ministerka tieto milióny rozdáva od buka do buka.
Pani ministerka vo svojich tvrdeniach takisto uvádzala, že stimuly sú zamerané na startupy, ale na podporu startupov, my tu máme špecializovanú agentúru Slovak Business Agency a asi nikde vo svete to nefunguje tak, že nikdy ste nič nerobili, žiadny výskum a zrazu dostanete od štátu milión eur. Veď pre rizikový kapitál platia úplne iné postupy a úplne iné kritériá.
Pani ministerka taktiež tvrdí, že kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákon o stimuloch a sú odlišné od kritérií, ktoré platia v eurofondoch. Výberové kritériá, na rozdiel od toho, čo tvrdí pani ministerka, si však ministerstvo môže určovať samo, pretože v zákone o stimuloch je doslova napísané, citujem: „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly, obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytnutia stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly, a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.“ To znamená, že ministerstvo bez problémov si mohlo určiť také kritériá, aby miliónové dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili. Pretože my sme na firmy v bytoch a v rodinných domoch upozorňovali hlavne preto, že doteraz o nich nikto nepočul, nemali zamestnancov a nič nerobili.
Pani ministerka sa vyhovára na zákon, ale bolo plne v jej kompetencii nastaviť kritériá tak, aby to dostali firmy, ktoré majú skutočne inovatívny potenciál. Takéto kritériá existujú a o tých kritériách hovoria aj renomovaní vedci. A hovoria o tom, že tie kritériá by mali byť takéto. Prvé kritérium, inovačný potenciál. To znamená, že každý startup by mal byť založený na predchádzajúcom výskume, ktorý sa dá podložiť vedeckými článkami, patentami, medzinárodnými vedeckými cenami. Mnohé z týchto, z ľudí, ktorí sú za týmito firmami, toto nemá, nemajú ani jeden patent, ani jeden článok.
Druhé kritérium, biznisový komerčný potenciál. Tento potenciál je v prvom rade potvrdený investíciou od súkromných investorov, ktorí veria biznis potenciálu a dá sa potvrdiť aj spoluprácou s inou globálnou firmou.
A nakoniec, implementačný potenciál, potenciál tímu, šikovný startup, mám ix vedcov na stopercentný úväzok. Často v týchto firmách vidíte ľudí, ktorí majú 3-4 úväzky, prípadne sú to ľudia, ktorí nikdy v živote nerobili výskum, na aký žiadajú peniaze. Schránky sa len tvária, že takýchto ľudí majú, ale to sú často ľudia, ktorí tam pracujú na tretinový úväzok, pre ktorých firma nie je stopercentným zamestnaním. A takisto ten implementačný potenciál sa hodnotí aj podľa toho, či daní vedci sú nositelia know how, vynálezcovia inovácie, či daní biznis lídri majú už za sebou v minulosti úspešnú firmu, či v nej pracovali, a takýto špičkový tím, ak má dobrú podporu investoru a štátu, tak bude mať úspech.
A, samozrejme, nehovorím o tom, že tie firmy by mali mať ocenenia, certifikáty, ako je napr. členstvo v rôznych klastroch, konzorciách a tak ďalej. Keby sme išli podľa takýchto kritérií, tak vo výzve väčšina firiem, ktoré pani ministerka podporila, tak väčšina firiem by nemala absolútne žiadnu šancu. Táto stimulová výzva vôbec nerieši potreby špičkového startupu, a tak ako je nastavená, ona, ona ani nedokáže rozoznať startup od nejakej schránky. Koniec koncov celá schéma je vlastne absurdná, pretože sa stalo, že boli podporené projekty s nižším počtom bodov a s horšími výsledkami.
Pani ministerka takisto tvrdila počas toho, ako celý mesiac tento škandál pretrváva, ako je ľuďom podsúvané, že firmy dostanú peniaze a nič do projektov nevložia. Ale práve pri firmách, ktoré sme kritizovali, je to holý fakt. Napr. firma Neuropower, o ktorej som hovorila, dotácia od štátu je 1,2 mil. eur a vlastné prostriedky prijímateľa sú 0,00 eur, slovom nula eur, to je zo zmluvy. V zmluve sú nejaké záväzky, ale prečítam vám, aké sú to záväzky.
Firma má vytvoriť nejaké pracovné miesta, ale podľa zmluvy, ktoré boli uzavreté, za vytvorenie, citujem, „nového pracovného miesta sa považuje vytvorenie organizačnej štruktúry, ktorá takéto pracovné miesto zahŕňa“, teda ani nie samotné miesto, ale len vytvorenie organizačnej štruktúry. Rovnako bude ministerstvo kontrolovať, že prijímateľ najmenej päť rokov po skončení poskytovania stimulov, nezníži výšku vynaložených ročných výdavkov, citujem zo zmluvy, „ktoré vynakladal na výskum a vývoj, z vlastných prostriedkov pred poskytnutím stimulov“, ale my tam predsa máme firmy, ktoré v roku 2016 aj 2017 dali na výskum 0 eur, a splniť tento záväzok skutočne nebude ťažké.
Ja som nikdy netvrdila, že sú zlé všetky projekty, nájdu sa tam aj projekty, ktoré robia seriózne firmy, ale sú tam zároveň aj pochybné projekty. A táto schéma má podporovať v prvom rade inovatívne firmy, ale keď sa pozrieme na jednu z tlačových konferencií a pozrieme sa, kto stál za pani ministerkou, tak zo všetkých kritizovaných firiem, až na jednu výnimku, nikto neprišiel, poslali tam partnerov z výskumných inštitúcií. A toto je presne to, čo hovoríme. My hovoríme to, že načo podporovať potemkinovské firmy, ktoré nič nerobia, keď môžeme podporovať priamo tých, ktorí ten výskum skutočne robia, ľudí na univerzitách, v Slovenskej akadémii vied. A tam to bolo aj vidno. To boli tí ľudia, ktorí ten výskum robia.
A že niečo s touto schémou nie je v poriadku, dokazuje aj fakt, ako vehementne ministerstvo tají jednak hodnotiteľov, ale aj zloženie ministerskej komisie, ktorá mala pri rozhodovaní posledné slovo. Pani ministerka sa vyhovára na GDPR, no GDPR platí aj pri eurofondoch a pri eurofondoch sa aspoň zverejňuje menný zoznam ľudí. Na našu info žiadosť nám ministerstvo školstva odmietlo sprístupniť žiadaná informácie s odôvodnením, že nemožno sprístupniť informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pokiaľ sprístupňovanie týchto informácií upravuje osobitný zákon, v tomto prípade zákon o stimuloch. To som citovala z odpovede ministerstva školstva.
A toto je zas ukážka, akým hrubých spôsobom ministerstvo porušuje zákon, tentokrát zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Keďže zákon o stimuloch neupravuje zverejňovanie konkrétnych informácií a ani ich zverejnenie nezakazuje, ministerstvo je povinné postupovať pri sprístupňovaní týchto informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A to sú, však ministerstvo odmietlo urobiť, navyše s uvedením zavádzajúcich, nepravdivých a nepresných dôvodov.
My kladieme legitímne otázky v záujme ochrany finančných prostriedkov našich občanov. Hovoríme o faktoch. Obrana pani ministerky bola v zásade taká, že za všetkým je len snaha o škandalizáciu Slovenskej národnej strany. Avšak v rámci tej istej tlačovej konferencie musela pripustiť pochybenie v hodnotení, zároveň odvolala generálneho riaditeľa a dala trestné oznámenie v súvislosti s vecami, na ktoré sme my Nadácia Zastavme korupciu aj médiá upozorňovali. A je zarážajúce, že tieto opatrenia neboli prijaté na základe vlastných zistení, keďže ministerstvo má aparát so stovkami úradníkov, ale museli na ne upozorniť opozícia, médiá, nadácia.
Pani ministerka opakovane tvrdila, že sa snažím špiniť meno Andreja Danka a Slovenskej národnej strany. Ale ja to nerobím z nejakých osobných dôvodov, nerobím to ani z nejakej, ja neviem, antipatie k Andrejovi Dankovi, prípadne k pani ministerke. Jednoducho 33 mil. sú peniaze daňových poplatníkov a nespochybniteľným faktom je, že od vzniku samostatného Slovenska sme tu mali desiatky ministrov, ale vo väzení sedia len dvaja ministri a sú to ministri za Slovenskú národnú stranu. A ďalší dvaja vysokí štátni úradníci, nominanti SNS, boli odsúdení, to je jednoducho realita, a preto je prirodzené, že sme pri ministroch Slovenskej národnej strany opatrnejší. To sa týka aj ministerstva pôdohospodárstva, aj ministerstva obrany.
Našou snahou vôbec nie je útočiť na ministerstvo alebo na nejakú firmu, ktorej sídlo je katastri nehnuteľností jednoznačne označené ako rodinný dom, teda nami zverejnené informácie boli pravdivé, ale našou snahou je v prvom rade, aby sa milióny eur z daní občanov Slovenska rozdeľovali spravodlivo a rozdeľovali sa na projekty, ktoré Slovensku prinesú úžitok.
K samotnému zákonu o stimuloch, ktorý sa pani ministerka teraz rozhodla zmeniť, by som chcela povedať len toľko, že tento zákon presadila práve Slovenská národná strana za prvej vlády Roberta Fica a celý systém tak aj vyzerá. Za 10 rokov ministerstvo rozdelilo desiatky miliónov eur rôznym súkromným firmám, ale ja pri väčšine z týchto projektoch nevidím, čo takto investované peniaze daňových poplatníkov priniesli Slovensku. Je tam projekt pre jedného z oligarchov spomínaného v súvislosti so SNS, ďalšie pre ľudí spájaných so SMER-om. Celkovo tento systém vyzerá veľmi netransparentný, rozdávajúci peniaze od buka do buka.
Napríklad v minulej várke viac ako 1 mil. eur dostala na výskum a vývoj spoločnosť EEI, ktorá sa dnes súdi s Košicami kvôli parkovaciemu systému. A projekt minulý rok skončil a ja by som chcela vyzvať pani ministerku, aby nám predstavila výsledky tohto projektu, čo, čo tento projekt za 1,1 mil. eur, na ktorý sa poskladali ľudia, čo platia dane, čo Slovensku tento projekt priniesol, aké inovácie, aké patenty, aké know-how, kde Slovensko posunul.
A takisto je absurdné, aby ministerstvo školstva dávalo peniaze firmám, keďže nemá v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Vidíme, ako to vždy dopadne. Rovnako to dopadlo pri eurofondoch, teraz to dopadlo takisto. Firmy, startupy, či spin-offy by v prvom rade mala podporovať nejaká špecializovaná technologická agentúra, tak ako je to aj v iných krajinách, v iných krajinách Európskej únie. Táto agentúra by mala patriť podľa môjho názoru pod ministerstvo hospodárstva a určite by tieto peniaze nemali ísť z rezortu školstva, ktoré nemá skúsenosti s rozvojom podnikania.
Na záver toľko, že pani ministerka hovorí, aká je veľká chyba, že sa politický boj dostal do vedy. A tu ale nejde o žiadny politický boj. Jediné, o čom nám ide, je, aby peniaze, ktoré sú určené na vedu a výskum, sa využívali rozumne, aby sa využívali spravodlivo a aby sme podporovali tých najlepších vedcov na Slovensku. A keď sú s dotáciami spájané nejaké škandály, tak raz za to môže minister zo SNS ako pri eurofondoch a druhý raz pani ministerka tiež za SNS pri stimuloch. A ľudia si nezaslúžia, aby sa ich dane takto vyhadzovali von oknom.
Teraz prejdem k druhej oblasti, ktorá je v našom návrhu na odvolenie, a to je plagiátorstvo. Sme presvedčení, že svojím postojom ministerka Martina Lubyová nemôže ďalej zotrvať na svojom poste pretože demoralizuje pedagogickú obec, ale hlavne zavádza pomýlené a nevhodné štandardy správania do systému vzdelávania. Postoj pani ministerky školstva v prípade dokázaného akademicky neprípustného a neetického konania predsedu Slovenskej národnej strany v kauze jeho rigoróznej práce degraduje hodnotu vzdelávania na Slovensku, demoralizuje akademickú obec a poškodzuje aj budúcnosť vzdelávania, ktoré nám všetkým leží na srdci, a verím, že aj jej.
Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt zo svojej funkcie odstúpil kvôli opísanej dizertačnej práci, dokonca to bol politik strany Viktora Orbána, ktorého Andrej Danko tak veľmi obdivuje. V Českej republike minulý rok odstúpila ministerka spravodlivosti - opísala zhruba 5 % - a u nás hovoríme o takmer 100 % zhode, ale pán Danko to nazýva literárnym spracovaním. A ako reaguje pani ministerka školstva? Pani ministerka školstva hovorí, že citujem: „Vás nemôže sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky.“ Koniec citácie.
Tento postoj pani ministerky aj zlyhanie Slovenskej národnej strany, jednoznačne odsúdila veľká časť akademickej obce. Kritiku zo strany opozície pani ministerka môže označiť za politický zápas, ale kritiku zo strany najvýznamnejších predstaviteľov vedy a vysokého školstva na Slovensku by si pani ministerka mala vziať k srdcu a prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Dovolím si teraz citovať z najdôležitejších vyjadrení k tejto téme. „Slovenská rektorská konferencia“, citujem, „jednoznačne odmieta akékoľvek formy plagiátorstva, ctí si zásade etiky, vedeckej práce a umeleckej tvorby a ich porušenie vníma ako neospravedlniteľné správanie.“ Koniec citácie.
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, odkiaľ pani ministerka vzišla, citujem: „Považujem plagiátorstvo za odsúdeniahodné konanie. Nezáleží na tom, o aký druh práce ide, či v jej čase v jej vzniku existovali jednoduché softvérové prostriedky na overovanie originality diela, či bolo ich použitie vyžadované zákonom alebo iným predpismi, resp. či plagiátorstvo bolo v danom čase bežnou praxou na niektorých pracoviskách, alebo nie. Plagiát bol, je a vždy bude podvodom. Predsedníctvo sa zároveň rozhodne dištancuje od od akýchkoľvek pokusov ospravedlňovať plagiátorstvo a vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že sa uvedené podvodné konanie pokúšajú ospravedlniť aj niektorí bývalí členovia Predsedníctva Slovenskej akadémie vied,“ čím asi mysleli pani ministerku.
Členovia komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela, citujem, na základe zistených skutočností konštatujú, „že v oboch prípadoch rigoróznych konaní išlo o individuálne zlyhanie jednotlivcov“.
Vedenie Univerzity Komenského, citujem: „Bez ohľadu na to, či tento postup nazveme plagiátorstvom, alebo nie, je zjavné, že Andrej Danko pri písaní svojej rigoróznej práce nerešpektoval elementárne etické pravidlá, ktoré na akademickej pôde platia už po stáročia. Tým, že ich zľahčuje a trvá na legitimite svojho postupu, vysmieva sa z akademických princípov, dehonestuje našu prácu a pre študujúcu mládež sa stáva nie príkladom statočnosti a cnosti, ako by sa od jedného z najvyšších ústavných činiteľov očakávalo, ale, naopak, príkladom hodným zavrhnutia.“ Koniec citácie.
Vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského citujem: „Ak ministerka Martina Lubyová účelovo bagatelizuje takéto konanie, vysiela smerom k slovenskej verejnosti veľmi škodlivé signály, keďže spochybňuje dôveryhodnosť vysokých škôl a vytvára dojem, ako by takýto typ nečestného konania mal byť tolerovaný akademickou obcou i celou verejnosťou.“ Koniec citácie.
Stanovisko Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, citujem: „V spoločnosti by nemalo byť akceptovateľné, aby na významných pozíciách v rôznych oblastiach spoločenského života pôsobili ľudia, ktorí sa dopustili porušenia práv duševného vlastníctva.“ Koniec citácie.
Vedenie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, citujem: „Považujem preto za nanajvýš škodlivé, ak politickí činitelia akýmikoľvek argumentami relativizujú podvod, akým práca a povahou plagiátu tu je. Nielen v roku 30. výročia novembra 1989 je takého konanie politikov za hranicou elementárnej ľudskej slušnosti.“
Na záver. Vedecká rada Ekonomickej univerzity v Bratislave, citujem: „Vždy platilo, platí a musí platiť, že vzdelávanie vysoko kvalifikovaných ľudí nemožno rozvíjať odpisovaním cudzích textov a privlastňovaním si duševného vlastníctva iných autorov.“
Myslím, že tieto slová a vyjadrenia od rešpektovaných pedagógov a inštitúcií nepotrebujú ďalší komentár.
Posledná oblasť, ktorej sa budem venovať a pre ktorú, pre ktorú si myslíme, že ministerka Lubyová by nemala byť na svojom poste, je nedoriešený eurofondový škandál z leta z roku 2017.
Po kauze Plavčan, vďaka čomu pani ministerka je na ministerstve školstva, sme upozorňovali práve na problém, že v eurofondovom škandále ministerstvo podpísalo množstvo pochybných zmlúv. Dokonca aj vtedy podpisovalo zmluvy, keď sa už vynárali prvé podozrenia. Už na to upozorňovali aj rektori, upozorňovali médiá, aj my. Napriek tomu, sa zmluvy ďalej a ďalej podpisovali. Napriek sľubom práve ministerky školstva Martiny Lubyovej, ona sľubovala, že teda tie zmluvy zruší, zostáva väčšina zmlúv v hodnote viac ako 160 mil. eur stále v platnosti.
Čo je však najhoršie, tieto peniaze nebudú platené z eurofondov, ale znovu ich zaplatia občania zo štátneho rozpočtu. Ide o najväčšie fiasko v spravovaní eurofondov v celej histórii Slovenska. Ministerka školstva dlho zavádzala verejnosť, že tento škandál rieši. Neriešila ho, len bremeno z eurofondov preniesla na občanov Slovenska. S tým korešponduje aj to, keď pani ministerka hovorila, že však ten varovný list Európska komisia stiahla. Áno, stiahla ho a stiahla ho práve preto, lebo Európska komisia už tieto projekty, aj keď sa budú realizovať, jednoducho ich nezaplatí, budú sa platiť zo štátneho rozpočtu.
Teda milióny pre garážové firmy, pre firmy spojených s vládnou garnitúrou, pre schránkové firmy sídliace v rozpadnutých halách, na to sa poskladajú znovu všetci občania Slovenska. A okrem toho títo špekulanti si budú môcť robiť, čo chcú, keďže tieto projekty už nebudú kontrolované európskymi inštitúciami, a všetci vieme, ako sa kontrolujú projekty „našich ľudí“ tu na Slovensku. A dôsledkom zlého riadenia je aj najväčšia strata eurofondov v histórii Slovenska. Podľa informácie z ministerstva financií a na základe našich prepočtov odhadujeme, že prídeme o 80 mil. eur. V decembri mala byť táto suma vyššia, hovorili sme o 100 mil. Pred koncom roka bude, bude to okolo, nakoniec okolo 80 mil., ale takúto stratu, prísť o 80 mil. eur z eurofondov, takúto stratu v celej histórii Slovenska nemal žiadny operačný program. A to len preto, že nominanti Slovenskej národnej strany vyrobili škandál, neboli schopní eurofondy riadne a efektívne riadiť a teraz Slovensko o tieto peniaze príde. Suma na vedu a výskum bude kvôli diletantizmu a neschopnosti o 80 mil. nižšia. A už minulý rok sme museli vracať... Alebo takto, už minulý rok sme prišli o ďalších 27 mil. eur a podľa informácie z ministerstva financií, za minulý rok neprepadli peniaze v žiadnom inom operačnom programe, iba na ministerstve školstva. Nikdy, opakujem, nikdy sa nestalo, aby sme z jedného operačného programu prišli o tak závratnú sumu. Pani ministerka to dlho zatajovala, nazývala to cudzím slovom decommitment, po slovensky je to zrušenie záväzku. V normálnej reči to znamená, že tých 80 mil. jednoducho stratíme, prídeme o ne. Európska komisia mala pre nás vyhradenú určitú sumu peňazí, na výskum a vývoj 2 mld. eur, a keďže sme peniaze riadne nečerpali, táto suma bude o 80 mil. eur nižšia. Spolu s minulým rokom Slovensko príde o 100 mil. eur, takmer 100 mil. eur.
Ďalší rozvoj slovenského hospodárstva aj dobre platené pracovné miesta sa nám podarí zabezpečiť iba s pomocou výskumu a inovácií, a preto nemôžeme dopustiť, aby peniaze, ktoré boli určené na podporu výskumu, sa rozdeľovali pochybným spôsobom. Obeťou zlého systému sú vždy občania, či už deti, študenti, pedagógovia a v tomto prípade aj všetci daňoví poplatníci.
Škandál s rozdeľovaním dotácií na ministerstve sa pani ministerka snaží vysvetľovať už viac ako mesiac, ale stále sa objavujú nové a nové skutočnosti a celkový obraz sa nielenže nezlepšuje, ale celkový obraz sa zhoršuje.
A veľmi podobne sa vyvíjal aj eurofondový škandál ministra Plavčana. Vtedajší premiér Robert Fico nakoniec pána ministra odvolal so slovami, citujem: „Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu SNS, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva.“
V prípade pani ministerky Lubyovej už nehovoríme o tieňoch podozrenia, ale o faktoch. Kým Robert Fico riešil situáciu na ministerstve školstva pomerne energicky, súčasný pán premiér Pellegrini akoby dúfal, že sa to nejako dá do poriadku samo. Tak to však nie je. Chyby ministerstva školstva ničia posledné zvyšky dôvery v spravodlivý systém podpory vedy a výskumu na Slovensku a ničia tak základy prosperity Slovenska. Obraciam sa preto aj na pána premiéra, aby nehazardoval s budúcnosťou Slovenska, veď aj on sám bol určitý čas ministrom školstva. Naše deti, pedagógovia, študenti potrebujú mať v ministerstve a v ministrovi oporu, potrebujú impulz, aby sme sa konečne pohli v školstve dopredu a pracovali na tom, čo nefunguje. Rozhodne nepotrebujú škandál každý rok.
Aj bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vyjadril, citujem: „Nielen vzhľadom na túto kauzu, ale na tie veci, ktoré si rezort školstva minulý rok zažil, si myslím, že by Martina Lubyová nemala byť na tomto poste.“ Po zmene teda nevolá len opozícia, ale po zmene volajú aj ľudia z prostredia vládnej koalície.
A myslím si, že tak dôležitý rezort ako školstvo, by v rukách Slovenskej národnej strany vôbec nemal byť, pretože hodnota vzdelania je to najcennejšie, čo spoločnosť má. Rozkradnutý majetok sa nahradiť dá. Je to ťažké, ale dá. No trvá roky, kým opravíte zdevastované vzdelávanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v záujme fungujúceho školstva je pôsobenie Martiny Lubyovej na poste ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky neprijateľné, a preto jej navrhujeme vysloviť nedôveru.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.2.2019 o 13:07 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:01

Eva Smolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení členovia vlády, milí hostia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1395 z 15. februára 2019 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Lubyovej, poverenej riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu s termínom prerokovania do určeného termínu konania schôdze.
Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň mu určil pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali jednotlivé výbory v určenom termíne a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokovali, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopní.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o návrhu skupiny poslancov dňa 18. februára 2019 a neprijali k nemu platné uznesenia, pretože podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nezískal návrh potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov v týchto výboroch: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, no a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor uznesením č. 199 z 18. februára 2019 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Lubyovej, poverenej riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo výboroch a zároveň ma poveril podať správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň poveruje predsedu výboru Ľubomíra Petráka mojím prípadným zastupovaním.
Pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis

Vystúpenie

18.2.2019 o 14:01 hod.

Mgr.

Eva Smolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:06

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky predkladá stanovisko k pôsobeniu ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej na účely mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvolanej podľa § 109 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ministerka Martina Lubyová nastúpila do funkcie v septembri 2017 v neľahkej situácii, kedy bolo potrebné stabilizovať čerpanie eurofondov v rámci operačného programu Výskum a inovácie, ktoré bolo pozastavené na základe varovného listu Európskej komisie. Vďaka včasnej a efektívnej intervencii ministerky Lubyovej v Bruseli na úrovni komisárky Cretu sa podarilo situáciu stabilizovať a zahájiť prípravu novej programovej dokumentácie, ktorá bola v koordinácii rezortu školstva a za spolupráce ďalších rezortov, národných inštitúcií aj Európskej komisie vypracovaná a predložená Európskej komisii. Po odsúhlasení novej dokumentácie orgánom auditu pristúpila ministerka školstva k vyhlasovaniu obnovených a nových výziev v rámci operačného programu v celkovom objeme približne 600 mil. eur. Ministerka Lubyová zároveň preorientovala čerpanie operačného programu od veľkých národných projektov smerom k dopytovým výzvam, čo bolo ocenené, ocenené aj predstaviteľmi Európskej komisie. Pod vedením ministerky Lubyovej pripravil rezort školstva s partnerskými inštitúciami Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na základe programového vyhlásenia vlády, autorského dokumentu Učiace sa Slovensko a Správy o stave školstva.
Národný program bol ministerkou Lubyovou predložený na rokovanie vlády a schválený v júni 2018 ako strategický dokument, ktorý po prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky predstavuje strategický plán rozvoja výchovy a vzdelávania na 10-ročné obdobie, ktorý je schválený v podobe oficiálneho vládneho dokumentu s konkrétnym akčným plánom a rozpočtovým krytím plánovaných aktivít.
Významným pokrokom národného programu ako výsledku úspešného sociálneho dialógu je podstatné zvýšenie platov pracovníkov rezortu, a to prostredníctvom valorizácií o 2-krát 10 %, ako aj zvýšením platových tabuliek výskumných pracovníkov a doktorandov.
V operatívnej oblasti bolo významným úspechom zavedenie nového Rezortného informačného systému od septembra 2018, čo umožňuje efektívnejšie financovanie škôl, ale aj vypracovanie analýz na základe kvalitnejších údajov o žiakoch v školách. Výsledkom intenzívnych rokovaní s ministerstvom financií bolo navýšenie prostriedkov na učebnice o 4 mil. eur v roku 2017, v roku 2018 až o 5 mil. eur a na asistentov učiteľa o 8 mil. eur. V oblasti vysokého školstva sa získali finančné prostriedky vo výške 50 mil. eur, ktoré už zlepšujú podmienky na vysokoškolských internátoch. Internáty prechádzajú opravami striech, výmenou okien i vnútorného zariadenia.
V legislatívnej oblasti presadila ministerka Lubyová niekoľko nových zákonov a zásadných noviel, ktoré priniesli zásadné zmeny v oblasti regionálneho a vysokého školstva. Predložila nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktorým sa zriaďuje nezávislá akreditačná agentúra. Slovensko sa tak dostáva do klubu európskych krajín, ktoré dodržujú pri hodnotení vysokých škôl medzinárodné zásady ENQA. Novelou zákona o vysokých školách presadila interdisciplinárne štúdiá na úrovni bakalárskych študijných programov, zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora a docenta sa umožňuje upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu docent alebo profesor, ako aj ďalšie pozitívne zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Významným posunom bolo aj predloženie novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorou boli prijaté opatrenia na uľahčenie vstupu a odstránenie bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania, zavedenie tzv. priamych platieb, prijatia opatrení na odstránenie administratívnej záťaže pri poskytovaní duálneho vzdelávania, uľahčenie vstupu živnostníkov a malých podnikov do systému duálneho vzdelávania a podobne.
Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, sa upravila problematika kariérového poradenstva. Ďalšou novelizáciou bola doriešená dlhodobo odkladaná problematika plánovania výkonov osemročných gymnázií a následne aj
plánovania výkonov stredného školstva s cieľom priblížiť ho aktuálnym potrebám ekonomiky a trhu práce. Ministerka Lubyová predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý zlepšuje postavenie učiteľov a odborných zamestnancov, zvyšuje profesionalizáciu výkonu ich povolania a skvalitňuje systém ich vzdelávania v profesijnom rozvoji.
Osobitnú pozornosť venuje pani ministerka aj problematike šikany, v rámci ktorej rezort vypracoval novú smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach, ktorá upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa ustanovení školského zákona. Rezort tiež schválil povinnú predškolskú výchovu v súlade s osvedčenou medzinárodnou praxou ako opatrenie zamerané na zlepšenie prosperity žiakov z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. Pod vedením ministerky Lubyovej Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 pripravuje, rezort, reformu výchovného poradenstva, ktorej cieľom je optimalizácia a stabilizácia siete školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Zámerom je vytvoriť centrum poradenstva a prevencie poskytujúce komplexné odborné služby, vytvoriť podmienky transparentného financovania centra poradenstva a prevencie a skvalitniť priebeh poskytovania výchovného poradenstva.
S cieľom skvalitniť vzdelávanie a proces prípravy prác na vysokých školách rezort pripravul, pripravil novelu zákona o vysokých školách, ktorého cieľom je úprava zneplatňovania riadneho skončenia štúdia, odnímania akademických titulov a titulov docent a zneplatňovania návrhu na vymenovanie profesora.
V rámci podpory povolaní, ktoré sú v Slovenskej republike nedostatkové, rezort pripravuje novelu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Zámerom pripravovaného zákona je zabezpečiť, aby na študijné odbory, na ktoré sa hlási málo absolventov, a z nich vyplývajúcich prípadne v budúcnosti hrozí, že nedostatkové budú, nastúpilo viac absolventov, ako je to v súčasnosti.
Medzi významné úspechy rezortu v oblasti vedy a techniky patrí rozpracovanie nových štátnych programov pre výskum a vývoj, ktoré by mali byť kľúčovým nástrojom na podporu špičkovej vedy na národnej úrovni v rokoch 2019 až 2023. Programy boli schválené Radou vlády pre vedu, techniku a inovácie. Cieľom realizácie štátnych programov výskumu a vývoja je formou cielených riešení podporených zo štátneho rozpočtu dosiahnuť rozvoj kľúčových oblastí ekonomiky s priamou nadväznosťou na uplatnenie výsledkov a výstupov výskumu a vývoja v praxi, podpora zvyšovania konkurencieschopnosti hospodárstva Slovenskej republiky a podpora rozvoja spoločnosti.
V roku 2018 rezort podporil 30 projektov v rámci schémy Stimuly pre výskum a vývoj. Cieľom je podporiť zapojenie súkromnej sféry do výskumu a vývoja, rozšíriť výskumné kapacity domácich podnikov a ponúknuť riešenia a výsledky výskumu priamo aplikovateľné na trhu. Stimuly by mali prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov v perspektívnych oblastiach rozvoja, ako sú biomedicína a inteligentné technológie pre kvalitu života a zdravia, biotechnológie, pôdohospodárstvo a životné prostredie, INDUSTRY 4.0, dopravné systémy a dátové hospodárstvo a bezpečnosť IKT.
Po prvýkrát boli stimuly rozdeľované na základe súťaže. Trojnásobne sa zvýšilo spolufinancovanie zo súkromných zdrojov a výrazne sa zvýšilo prepojenie pracovísk vedy a výskumu so súkromnou podnikovou sférou v rámci princípov PPP.
Významnou úlohou Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu na poli vedy a techniky bola aj analýza trendov slovenskej a zahraničnej vedy a vyvodenie záverov pre budúce opatrenia. V spolupráci s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja ministerstvu sa podarilo v roku 2018 spustiť prvú pilotnú výzvu na podporu prípravy projektov európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020. Ministerstvo v priebehu roku 2018 aktívne pracovalo na úrovni Európskej komisie na príprave nového rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie na rok 2021 až 2027 Horizont Európa.
Pod vedením ministerky Lubyovej Ministerstvo, školstva, vedy, výskumu a športu sa úspešne rozvinulo bilaterálnu spoluprácu v oblasti vedy a techniky. Ministerka Lubyová podpísala nové dohovory s Južnou Kóreou, so Spojenými štátmi americkými, Čínou, Srbskom, s Rumunskom. Otvoril sa tak priestor nielen pre mobilitu slovenských výskumníkov, ale zároveň pre výskumné aktivity v oblastiach IKT, autonómnych automobilov alebo nových materiálov vrátane nanotechnológií.
Úspešne sa rozvíjala spolupráca Slovenskej republiky s Európskou vesmírnou agentúrou v rámci tzv. programu pre spolupracujúce krajiny. Cenu za vedu a techniku z rúk pani ministerky si v roku 2018 prevzalo 17 vedcov, 4 vedecko-technické tímy a Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Významným posunom práce rezortu pod vedením ministerky Lubyovej je aj zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce s multilaterálnymi medzinárodnými organizáciami. V rámci plnenia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania rezort spolupracuje s OECD na Národnej stratégii rozvoja zručností, projekte Education 2030 a OECD Teachers Forum pre Slovensko zameranom na modernizáciu vzdelávacích obsahov a rozvoj kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Rozvoj nastal aj v oblasti spolupráce s UNESCO, ktorej zámerom je podpora implementácie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.
Prioritné pre Slovensko je zameranie sa na kvalitu vzdelávania s prehlbovaním obsahového zamerania s ohľadom na požiadavky doby. S ohľadom na uvedené vláda Slovenskej republiky pokladá pôsobenie ministerky Lubyovej vo funkcie za mimoriadne kvalitné a plne ju podporuje v jej úsilí napĺňať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu a nesúhlasí
s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery voči jej osobe.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:06 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:19

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne aj za túto možnosť reagovať na návrhy obsiahnuté v podaní, ktoré iniciovali túto mimoriadnu schôdzu, a chcela by som hneď v úvode povedať, že budem sa naozaj snažiť diskutovať faktograficky a vyjadrovať sa k náležitostiam a záležitostiam vecne bez nejakej zbytočnej politizácie alebo nejakých emociálnych argumentov, hoci teda musím povedať hneď na úvod, že ma trochu mrzí, že nemali sme možnosť o týchto veciach sa rozprávať predtým, než sme dospeli do tohto štádia, aj na nejakej inej pôde, kde by sme si boli mohli tieto veci v rámci riadnych procedúr Národnej rady ozrejmiť a vysvetliť. Osobitne ma mrzí, že hoci táto, ako vy hovoríte, kauza stimuly tu už nejakým spôsobom je diskutovaná od začiatku januára, tak teraz po dvoch mesiacoch máme tuná odvolávanie v pléne, a pritom napríklad 28. januára bol výbor pre vzdelávanie, vedu a výskum, kde teda mnohí z navrhovateľov sú členmi a pani navrhovateľka Remišová je tam dokonca podpredsedníčkou tohto výboru, ak sa nemýlim. Ja som bola na tom výbore prítomná a predkladala som jediné dva body programu, bol tam naozaj obrovský priestor vecne si vydiskutovať a vyjasniť veci a bola som na to aj pripravená, pretože ešte aj pán predseda výboru mi deň vopred avizoval, že je možné, že k tomuto sa bude otvárať diskusia. Veľmi rada by som bola práve vtedy všetky tieto veci, ktoré tu dnes boli prednesené, normálne vecne jednoducho vysvetlila a nemuseli sme dospievať do tohto štádia, ale, žiaľbohu, pani navrhovateľka Remišová sa toho výboru ani len nezúčastnila, hoci teda preukázateľne bola v Národnej rade a robila tu nejaké vystúpenia na médiá, a ostatní navrhovatelia, teda mnohí z navrhovateľov, ktorí sú členmi, alebo teda ktorí sú členmi toho výboru, buď sa, buď sa nezúčastnili, alebo sa zúčastnili a vôbec nezadávali o tomto žiadne otázky. Pán Gröhling, pani, pan Pčolinská aj pán Sopko, ktorí sú navrhovateľmi, tam sedeli na tom výbore a vypočuli si moju správu o stave vysokého školstva, vypočuli si moju správu o euro záležitostiach, ale absolútne ste ani pol slovom sa neopýtali, že máme takéto závažné podanie na vás, máme tu vyjasnené alebo nevyjasnené veci a chceli by sme sa o tom normálne rozprávať. Čiže ja by som bola veľmi rada vtedy naozaj v rámci týchto riadnych procedúr sa o tom rozprávala vecne a fakticky, tak ako teda len viac-menej budem, budem robiť aj dnes.
Ja by som možno na začiatok práve chcela odľahčiť trochu túto diskusiu, hovoriť o tom, že nie je to tu často politizované. Viete, ja vám poviem jeden taký, taký vtip na úvod, aby sme sa dostali do situácie, v ktorej sa nachádzame na školstve. Neviem, či poznáte takú dvojicu, že Aristid a Tasilo, je to taká legendárna dvojica, tak poviem vám vtip o týchto dvoch pánoch a to taký, že Aristid pozval Tasila na obed k sebe domov, no a už keď sa vrátil Tasilo domov k sebe, tak mu Aristid volá, hovorí, že viete čo, oni nám ukradli strieborný príbor. No síce Tasilo hovoril, že neukradol, ale Aristid položil telefón a zostal proste ako urazený. Na druhý deň volá Aristid Tasilovi a hovorí, že viete čo, oni nám ho neukradli, my sme ten príbor našli zapadnutý pod sekretárom. No tak Tasilo sa potešil, tým pre neho bola záležitosť vybavená. A na tretí deň sa na ulici stretli opäť Tasilo s Aristidom, Tasilo pozdravil a Aristid mu neozdravil a Tasilo hovorí, že a prečo mi neodpovedajú na moju otázku, veď ten príbor sa nakoniec našiel, a Aristid hovorí, že no príbor sa síce našiel, ale podozrenie ostáva, viete.
A ono to, že naozaj nie je smiešne, pretože my túto situáciu na školstve zažívame každý týždeň a každý deň. Na tomto je presne založená táto metóda, ktorá sa tu používa, vytiahnuť nejaké podozrenia, vecne si neprebrať a nevydiskutovať témy a ťahať tú story čím ďalej tým viac a vyrábať ako kvázi škandály a kauzy. Ja by som napríklad chcela odcitovať z toho podania, ktoré, ktoré bolo podané ako odôvodnenie tejto schôdze, práve k tej téme stimuly hneď v prvej vete sa hovorí citujem: Z dostupných medializovaných informácií vyplývajú podozrenia. A je tu odkaz, poznámka pod čiarou, ktoré sú dostupné medializované informácie, odkaz Denníka N blok č. 1340862. Čiže my sme tu na tejto schôdzi na základe medializovanej informácie v blogu Denníka N a počas dvoch mesiacov, kedy všetko toto bolo veľmi široko medializované vysvetľované a komunikované, tak bez akýchkoľvek ďalších technických diskusií na pôde Národnej rady napriek tomu, že bol výbor, napriek tomu, že ste si mohli aj mimoriadny výbor iniciovať, napriek tomu, že ste sa mohli obrátiť otázkami, interpeláciami, že ste mohli jednoducho nás navštíviť alebo, alebo si to prísť vydiskutovať, alebo nás pozvať, tak sa tu stretávame na tomto fóre už pri odvolávaní rovno členky vlády.
Prepáčte, ale naozaj to vo mne budí dojem, že je to ako v tom vtipe a že na tomto je založená tá metóda, urobiť nejaké podozrenia, vyhlásenia a potom na tom stavať, že toto sa už bude ťahať a od tohto sa, sa nikdy človek neočistí. Čiže jednoducho naozaj mám dojem, že ide o politizáciu, pretože keby išlo naozaj o vecnú diskusiu, vecné vyjadrenie veci a vydiskutovanie faktov, tak sme mali milión možností, ako to urobiť v rámci vašich riadnych procedúr, ja som bola na to naozaj pripravená.
Čiže trochu s prekvapením konštatujem, že až na tomto fóre mám prvýkrát možnosť to všetko vysvetliť, ale naozaj vítam túto možnosť všetko vysvetliť, pretože konečne mám možnosť aj v nejakom verejne zaznamenanom priestore súvisle sa opätovne vyjadriť k všetkým týmto veciam a poskytnúť faktické, faktické vyjadrenia. Takže ja si, ja si dovolím ísť teda po tých jednotlivých bodoch, ktoré tu pani navrhovateľka prednášala.
Ešte by som chcela povedať, naozaj že trochu neproporciovane to bolo predložené. Ja som dostala návrh písomný a v tom písomnom návrhu veľká väčšina tých bodov bola venovaná vo veľkom rozsahu eurofondom, tieto stimuly tam boli v oveľa menšom rozsahu, tuná tá prezentácia bola úplne naopak, že teda gro bola na tých stimuloch, a k téme, ktorá ináč ani nebola nejakým spôsobom rozoberaná v tom návrhu a oveľa menej venované eurofondom. Ja sa ale teda vyjadrím v tom poradí, ako to mám pripravené, podľa toho, ako bol koncipovaný ten návrh, a teda by som najprv začala ohľadom eurofondov a povedala by som tri základné veci.
Po prvé, boli sme obviňovaní tuná, že máme zodpovednosť za akoby prepadnutie viac ako 100 mil. eur, to bolo v tom návrhu napísané. To, že teda bolo napísané, že ja som to zatajovala, neviem kedy som niečo zatajovala, odjakživa sa o dekomitmentoch komunikuje, a pokiaľ nie sú známe údaje, je to len preto, že tie údaje za dekomitment prichádzajú až niekoľko mesiacov po ukončení fiškálneho roka, takže odmietam akékoľvek obvinenia, že ja som niečo zatajovala, ani nemám ako zatajovať, lebo tie údaje sa my sami dozvedáme od ministerstva financií, my ich nevyrábame a nemôžme ich ani zatajovať. A okrem toho teda pôvodne tu bolo obvinenie, že je to 100 mil. eur, nuž ja musím povedať, že na základe predbežne komunikovaných čísiel, minulý rok 100 mil. eur sa nám podarilo ešte ďalšími veľmi intenzívnymi aktivitami docieliť, že bol ten dekomitment znížený o 20 mil. eur zhruba a je to dnes už tých 80, čo naozaj by sa dalo, malo pripísať ako náš veľký úspech v podmienkach, keď je naozaj zablokovaný operačný program, ešte že sa podarí zachrániť 20 mil.
Opäť už tu pani navrhovateľka raz povedala, že prišli sme alebo že musíme vrátiť, potom sa opravila, že nemusíme vrátiť, stále je tu podsúvaný občanom nejaký taký model, že niečo bolo buď ukradnuté alebo že niekto to bude musieť splácať alebo vracať zo svojich daní a som obvinená, že používam cudzie slovo. No dekomitment je naozaj už medzinárodne uznávané a definované slovo a ide naozaj o to len, že jednoducho sa nepodarilo čerpať nejaký akoby úverový rámec, ktorý bol k dispozícii.
Zoberte si to ľudovo, ako keby ste dostali telefonát z banky, že naša banka, máte u nás kartu, tak my vám ponúkame, že vám požičiame 20-tisíc eur a vy poviete, že ďakujem pekne, ja teraz takýto úver čerpať nebudem, lebo nemôžem. V tej banke za to ani nikoho nezavrú, ani nikoho nevyhodia z práce, je to jednoducho nastavenie toho systému, alebo nastavenie toho klienta, či dokáže, alebo nedokáže ten rámec čerpať. Čiže zosobňovať toto referentovi banky, ktorý vám dáva úver, ja si to ako zosobňovať toto ministerstvu, ktoré jednoducho môže nejakým spôsobom prispieť akurát nastavením inštitucionálnych podmienok, takisto ako môže takisto na inštitucionálnej báze prispieť iba tá banka. Ale chcem sa vyjadriť veľmi konkrétne.
Tu sa hovorí o mne a o mojom odvolávaní. A tu sa dáva mne vina za to, že vznikli dekomitmenty za rok 2017 a rok 2018. Ja by som chcela všetkých upozorniť, že dekomitmenty, ako všetci už veľmi dobre vieme, to je spočítanie celého čerpania za 4 roky, ide tam o pravidlo n+3, to znamená dekomitment, ktorý vznikol v roku 2017, vznikal za roky 2014, ’15, ’16 a ’17. Dekomitment, ktorý vznikol za rok 2018 vznikal za roky 2015, ’16, ’17 a ’18. Za tieto roky tam boli, myslím, že dve strany, traja ministri, ak nie, možno štyria, myslím si, že štyria a že na mne to dobehlo, a ja som prišla práve v období september 2017, keď bol práve zablokovaný operačný program. To znamená, ja som nemala žiadne možnosti pokračovať v čerpaní alebo robiť čerpanie. Totižto v roku 2017, keď ja som konkrétne prišla na toto ministerstvo, tak neexistovali žiadne nové vyhlásené výzvy, v ktorých by sa bolo dalo čerpať, a výzva sa nedá vyhlásiť zo dňa na deň a neexistovali žiadne projekty, ktoré by sa dali vyhodnotiť a na základe nich zazmluvniť, to znamená, že bolo objektívne fyzicky nemožné v septembri 2017 čerpať a dočerpávať a bolo, ktokoľvek by tam bol, nominant akejkoľvek strany, alebo akýkoľvek človek, nemohol by fyzicky v septembri 2017 čerpať.
To znamená, ten schodok tých, ak sa pamätáte, moje prvé kroky mierili do Bruselu a naozaj sa mi podarilo na úrovni komisárky Cretu, audítorov a vedúcich direktorátov vydiskutovať, že obnovili sme dôveru v ten systém, vysvetlili sme veci, a vtedy hroziaci dekomitment v tom bode, keď som ja prišla, bolo okolo 67 až 70 mil., opäť na konci roka to bolo len 27 a to preto, že sme veľmi intenzívnymi opatreniami v spolupráci všetkých možných inštitúcií popresúvali a tvorivo vyhlasovali nové výzvy cez operačné osi, ktoré neboli, alebo cez prioritné osi, ktoré neboli zablokované.
Čo sa týka roku 2018. Ja som prišla na jeseň 2017, našla som ten grantový systém podpory v stave zablokovanosti a nefunkčnosti, to znamená, aby ste to pochopili, je to ten stav, ktorý sa rovná úplnému začiatku programovacieho obdobia, to znamená, že keď máte vyhlásený operačný program, existuje príslušný operačný program, ale neexistuje žiadna vykonávacia dokumentácia na jeho implementáciu. Čiže my sme boli opäť v bode nula so zablokovaným a nefunkčným programom a našou úlohou bolo v prvom rade vybudovať novú, lepšiu dokumentáciu na to, aby sa mohlo začať alebo aby sa mohlo pokračovať v implementácii programu.
Opäť toto je niečo, čo sa nedá urobiť ani za niekoľko dní ani za niekoľko mesiacov, je to niečo, čo sa robí bežne v rozpätí tak jedného roka, aby sa začali hýbať prvé kroky a vyhlasovať prvé výzvy. Čiže nie je možné naozaj za jeden rok 2018 navrhnúť a prijať, schváliť nový implementačný systém, vyhlásiť výzvy, vyhodnotiť tie výzvy a podpísať projekty a ešte aj začať čerpať. Toto je naozaj niečo, čo objektívne fakticky nie je možné. Ako viete, aj v práve platí, že keď niečo nie je fakticky možné, tak sa to proste nedá docieliť, takže váľať tu vinu na mňa za to, že nebolo možné čerpať, je naozaj absolútne nespravodlivé, lebo objektívne sme nemohli čerpať.
Čo sme my mohli urobiť, a inak práve preto je ten cyklus dekomitmentu určený n+3-4 roky, lebo len v takomto rámci sa dá realisticky celý tento cyklus zvládnuť, aby sa dosiahlo nejaké výraznejšie čerpanie. Čo sme my mohli urobiť, mohli sme jednoducho začať zodpovedne a kvalitne pripravovať výzvy tak a novú dokumentáciu, aby sa dalo riadne čerpať v roku 2019, aby mohlo byť masívne to čerpanie obnovené.
Aby ste mali predstavu, akým spôsobom sa to robí. Procesne všetky tieto kroky sa robia nie tak, že ministerstvo si niečo vymyslí a vypíše, ale musí sa schvaľovať celou radou orgánov a agentúr. Musí to schvaľovať Rada výskumnej agentúry, musí schvaľovať Stála rada komisie Rady vlády, musí schvaľovať monitorovací výbor, musí sa tam zúčastňovať centrálny koordinačný orgán, musí sa zúčastňovať ministerstvo financií, certifikačný orgán, orgán auditu. Keď si predstavíte, aké sú tieto orgány, každý má členov, štatúty, rokovacie poriadky, rozhodovacie kompetencie a nejaké lehoty na rozhodovanie, tak je vám jasné, že každá jedna časť tej dokumentácie musela prejsť asi 10 kolami rokovaní, čiže opäť sú to mesiace a mesiace, kedy sa takéto veci dajú obnoviť.
My sme naozaj postupovali maximálne efektívne, neča..., neplytvali sme časom, všetky lehoty sme, sme úplne koordinovali na dni, ľudia vychádzali v ústrety, ešte aj, aj cez Vianoce pracovali na to, aby jednoducho sa nestrácal čas.
Na úrovni obsahovej, my sme cez tento proces, tento cyklus všetkých možných orgánov a inštitúcií, museli prehnať celý nový aparát, to znamená nové hodnotiace a výberové kritériá, nové pravidlá pre kvalitatívne požiadavky na žiadateľov, nové pravidlá pre vytvorenie databáz odborných hodnotiteľov, pretože tie staré databázy boli spochybnené. Nové pravidlá pre vypracovanie nových výziev a plus vypracovanie nových výziev na predstavenie projektov. Čiže všetky tieto obsahové náležitosti sa opäť museli robiť cez všetky tieto zložité, konzultatívne a rozhodovacie mechanizmy.
Okrem toho my sme museli konať na úrovni auditnej a kontrolnej. Ak si pamätáte, ja keď som prišla, bol tu ten list Európskej komisie, ktorý bol teda tzv. warning letter, ktorým sa zablokovali všetky výzvy v tej našej prioritnej osi, a vyslovene tam bolo požiadané od Európskej komisie, aby bol najprv prepracovaný celý systém a procesy platné pre dopytové výzvy na podporu výskumných projektov z eurofondov, aby boli urobené všetky nápravné a preventívne opatrenia a aby boli predmetom validácie. Validáciu robí orgán auditu. Pokiaľ orgán auditu teda nezvalidoval všetky tieto veci, nemohli sme vyhlasovať výzvy. My sme chodili do Bruselu a snažili sme sa vyjednávať, či by sme aspoň niektoré výzvy nemohli ešte vyhlásiť pred validáciou, lebo aj ten orgán auditu má obrovskú zodpovednosť aj voči Komisii, aj on potrebuje niekoľko mesiacov, aby overil dokumentáciu, ktorá má stovky strán, a všetky procedúry, aj oni sú len ľudia a musia pracovať aj na všetkých ďalšie operačné programy a jednoducho nemohli sme ich tlačiť do toho, aby to urýchľovali, lebo je na nich veľká zodpovednosť. Čiže preto sme chodili vyjednávať do Bruselu a v konzultácii s Komisiou sa nám podarilo ešte aj predtým, než sa validovalo orgánom auditu, nájsť postup, ako zrušiť, odblokovať a prevyhlásiť niektoré výzvy nanovo, pri ktorých to bolo možné. Boli to napríklad tie teamingové výzvy, o ktorých dodnes teda sa domnievame mnohí, že boli aj nespravodlivo zablokované, v duchu, alebo teda kvôli možno takej, by som to nazvala, hystérii, ktorá vtedy vypukla, pretože teamingové výzvy boli hodnotené priamo v Bruseli v aparáte Horizontu 2020, čiže naozaj nemali nič spoločné s hodnotením v rámci slovenského systému, ale aj tieto boli zablokované a tie sa nám podarilo prevyhlásiť už, už v apríli a v máji a to tiež opäť treba povedať, že prijímatelia, ktorí vedeli, že sú pre nich, pre nich tieto výzvy adresované, nám niekedy až 4 až 6 mesiacov čakali, kým vôbec sa začali do týchto výziev hlásiť. Čiže opäť tam boli sklzy, ktoré sa nedajú nejakým spôsobom hodiť ako na ministerstvo, ale je to opäť kolektívna práca všetkých zúčastnených inštitúcií.
Orgán auditu nám tieto výzvy odblokoval 30. júla, 30. júla a potom to odblokovanie sme na plnú, naozaj na plnú paru nastúpili na vyhlasovanie nových výziev a už v priebehu augusta sme vyhlásili všetky výzvy na dlhodobý strategický výskum na 5 domén v špecializácii RIS3. Takže naozaj rádove, myslím, 400 mil. sme vyhlásili hneď v lete, hneď po tom, ako nám orgán auditu odblokoval, že naozaj nemáme objektívne žiadne zdržania, za ktoré by sme mohli byť braní na zodpovednosť, a robili sme maximum preto, aby sme v rámci tých existujúcich pravidiel a plynutia, riadneho plynutia času, urobili všetko, aby tie dekomitmenty boli, boli minimalizované.
Okrem toho, že sme museli teda robiť všetky tieto rozhodovacie procesy, boli realizované interné kontroly, viete, že tam prebiehali kontroly riadiacich orgánov, prebiehali tam kontroly Národného kontrolného..., Najvyššieho kontrolného úradu, prebiehali tam ďalšie audity, takže jednoducho my sme ešte museli spočiatku pri prevyhlasovaní čakať na nálezy týchto všetkých kontrol, potom následne robiť preventívne opatrenia a potom následne dávať všetko schvaľovať. Takže ešte aj to, že museli prebehnúť kontroly, sa niekoľkomesačným sklzom podpísalo na to, kedy sme my až mohli začať konať s konkrétnymi opatreniami.
Keď si zoberiete, že tie kontroly robia kontrolné skupiny, ktoré pozostávajú z kmeňových pracovníkov, ktorých tiež nie je veľa, na to si nemôžte najať dohodárov z ulice, aby vám prišli urýchliť kontroly, tak fyzické možnosti naozaj tých inštitúcií a orgánov, ktoré zamestnávajú týchto ľudí, boli také, že tie kontroly prebiehali maximálne intenzívne, ale viac sa to už jednoducho urýchliť nedalo.
Čiže preto hneď po ukončení validácie orgánom auditu sme urobili všetko, čo sa dalo a naozaj je tých výziev už vyhlásené maximum, ktoré, teraz beží tá výzva dlhodobý strategický výskum. Čiže naozaj z tých 100 mil. je nakoniec 80 a nie je to niečo, čo sa dá zosobňovať mne, a tobôž nie konaniu tohto rezortu po roku 2017.
Teraz by som sa vyjadrila k tej údajne neriešenej kauze dotácií na výskum a vývoj v rámci toho, čo pani navrhovateľka spomínala, tam ide o to takzvané PVVC, čiže prieskumné, pardon, priemyselné výskumno-vývojové centrá. V prvom rade nie je pravda, že nie je riešená táto záležitosť. V tom návrhu bolo napísané, že po, až po medializácii odstúpili nejaké 3 firmy a tak ďalej, a ja chcem povedať, nejde, nejde o tri firmy, ide o oveľa viac firiem. Keď som prišla v tom septembri 2017 urobila som dva rázne kroky ohľadom týchto výziev, ktoré boli zablokované. Tie, ktoré neboli zazmluvnené, som zrušila, to bolo tiež veľké rozhodnutie, ale bolo to nutné urobiť, lebo ináč by boli dodnes zablokované aj tieto, čiže zrušila som ich a začali sme prácnym procesom všetko obnovovať nanovo.
Tie, ktoré už boli zazmluvnené, nebolo možné zrušiť a tam na podnet výskumnej agentúry začali prebiehať rokovania o odstúpení od tých zmlúv a je, je naozaj zložité od takýchto zmlúv odstupovať, vyrokovať tieto odstúpenia, napriek tomu sa podarilo rezortu eliminovať už 26 z týchto zmlúv, čiže nie 3 zmluvy, ale 26 a treba povedať, že tento proces pokračuje a dokonca má rastúcu dynamiku, pretože to odstupovanie je dlhodobejšia záležitosť a súvisí s tým, aké iné projekty tí daní žiadatelia, ktorí sú v tých výzvach predkladajú v rámci iných výziev eurofondových, pretože už teraz je napríklad zrejmé, že kapacity univerzít nemôžu byť použité dvojmo. A keďže univerzity sa hlásia do tej novovyhlásenej výzvy DSV - dlhodobý strategický výskum, kapacity, ktoré sú zablokované v tej výzve PVVC, oni nemôžu mať dvojmo, takže v záujme toho, aby mohli ísť do DSV-čky, oni čoraz viac odstupujú od tých pôvodných zmlúv, aby si mohli uvoľniť ruky a ísť do novej strategickej výzvy už v rámci tých domén špecializácie RIS3, čiže naozaj tá dynamika stúpa a myslíme si, že čoraz viac týchto, týchto starých zmlúv bude zrušených s tým, že oni prechádzajú do nového systému.
Teraz - a toto je najdôležitejšie - to údajné prenesenie plnenia tých údajne pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Opäť, toto je absolútne nepravdivé tvrdenie, žiadnych 174 mil. ani podobný objem nebol na štátny rozpočet prenesený. Jednak toto viete, že nie je v kompetencii ministra, viete, že čokoľvek nad 2 mil. musí naozaj musí schvaľovať vláda, ale nikdy ani vláda, ani ja, ani nikto druhý o takomto kroku neuvažoval. Ide o to, že implementácia tých projektov v rámci tej výzvy, ktoré majú platne určené zmluvy, je prerušená bez časového obmedzenia zatiaľ a to z dôvodu, že je tam šetrenie zo strany OLAF-u a NAKY. Čiže zatiaľ počas tohto stavu nevznikajú ani žiadne nové nároky na financovanie a akékoľvek projektové aktivity sú počas tohto stavu neoprávnené. To znamená, že nevznikajú nové nároky, prakticky tam nebolo ani nič vyplatené, ale jednoducho treba počkať na výsledky tohto šetrenia, na to, aby sme vedeli, aké ďalšie kroky budeme podnikať, lebo ministerstvo školstva naozaj nie je orgán činný v trestnom konaní a my ani nemáme vedomosti bližšie o tom, ako tieto vyšetrovania prebiehajú, my naozaj musíme počkať na tie závery a na základe týchto záverov sa budú prijímať ďalšie rozhodnutia, aký je osud tejto výzvy a týchto jednotlivých projektov. Čiže určite vás uisťujem, že nikto nepresunul na plecia občanov nejakých 174 mil.
Okrem toho, naozaj by som bola veľmi zdržanlivá pri tom, aby som to nazývala, že pochybné zmluvy, garážové firmy, treba si uvedomiť, že v rámci aj tohto PVVC až 30 % prostriedkov, tých pôvodne schválených, bolo zazmluvnených v prospech akademických partnerov, to sú naozaj renomované pracoviská, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, ktorí snáď by nešli s nejakými garážovými firmami do projektov, ktoré nie sú realizovateľné, čiže naozaj by som bola veľmi opatrná pri tom takom paušálnom zmietavaní celého, celého tohto problému, že to je nejaká proste garážová firma. Mne sa proste zdá, že, že naozaj sú, sú procesy dosť napádané takým spôsobom, aby to bolo podávané celé, celé v negatívnom svetle, ja vás uisťujem, že robíme všetko preto, že..., nahodiť všetky tie procesy, viete, že Európska komisia nám už poslala list, kde formálne liftingovala ten warning letter, to znamená, to nám prišlo teraz v októbri po tom, ako zvalidovala orgán auditu, po tom, ako boli vyhlásené nové výzvy, čiže aj formálne uznala, že celá tá nová dokumentácia, ktorá sa ináč vypracováva okolo 1 a pol roka, my sme ju vypracovali zhruba za pol roka, je už validovaná a je pokladaná za mimoriadne transparentnú a na základe toho už všetky tie, celý ten varovný list bol takzvane liftingovaný, to znamená akoby zrušený. A nie, a nie je to preto, že by sme niečo prehodili na štátny rozpočet, ako vysvetľujem.
Ja by som teraz možno teda prešla k tej téme stimulov, ktoré tu boli proporcovane oveľa viac, oveľa viac rozoberané a opäť, ako aj teda v tom návrhu, ktorý som citovala, bolo uvedené, je to naozaj najmä na základe medializovaných informácií, z ktorých vyplývajú podozrenia. Ja myslím, že zhruba za tie 2 mesiace, čo sa to medializuje, my sme už dávali naozaj veľmi veľa vyhlásení a, a vysvetlení cez tlačové správy, cez tlačové besedy, som veľmi nešťastná, že sa to vníma, že my tu akoby niečo nekalé nejakým spôsobom kryjeme alebo ospravedlňujeme. Naozaj sa, sa domnievam, že tá výzva na stimuly za nášho pôsobenia v tomto kole má mnohé výrazné zlepšenia oproti tomu, čo bolo v minulosti. Konkrétne chcem povedať, že a bolo to tu aj nejakým spôsobom naznačené, v minulosti sa tieto stimuly prideľovali bez toho, že by bola široká, otvorená súťaž. My sme prvýkrát v tomto kole urobili široko otvorenú súťaž, to znamená, my sme zverejnili a nastavili podmienky tak, že sa mohol prihlásiť takmer ktokoľvek, kto v týchto piatich doménach niečo robí. Bolo tu v tom podaní, ktoré som dostala, v písomnom, vyčítané, že niektoré firmy sa nedozvedeli alebo že niektoré firmy neboli vybraté. Ja chcem povedať, že my sme podnikli úplne nadštandardné kroky na to, aby sme túto výzvu zverejnili. Ja som osobne v septembri minulého roka usporiadala na úrade vlády tlačovú konferenciu, ktorá bola vyslovene venovaná tejto výzve na stimuly. Urobili sme to ešte naschvál na úrade vlády, lebo vieme, že tam je vždy oveľa väčší záber médií, že tam sú všetky hlavné televízne kanály, všetci žurnalisti, ktorí po vláde sa tam, sa tam vyskytujú, čiže sme si tam naozaj objednali priestor a urobila som špeciálnu dedikovanú tlačovú konferenciu iba na stimuly, kde som vysvetľovala, čo to je za schéma, že sa to bude udeľovať, že je to otvorené, aké to má ciele, aké to má kritériá. Žiaľbohu, a, samozrejme, ešte som hovorila o tom, že ako je veľmi dobré, keďže sme stále kritizovaní, že nepodporujeme domácu vedu a výskum, že štát nedáva dosť veľa peňazí do vedy a výskumu a že, že máme tu len montážne linky a nemáme svoje vlastné vysokokvalifikované pracovné miesta, tak som naozaj zdôrazňovala, že konečne máme krok, keď štát nazbieral významné prostriedky na to, aby zvýšil pomer podpory vedy a výskumu, viete, že tie ukazovatele, Horizont 2020 hovorí až o 3 % HDP, čiže musíme stále oveľa väčšie prostriedky vkladať a toto bolo naozaj niečo, čo sme, na čo sme boli pyšní, že sme nazberali tieto prostriedky a môžme ich tam vložiť a zároveň sme boli proste hrdí na to, že sa nám podarí v rámci tohto projektu vytvoriť tie nové vysokokvalifikované pracovné miesta, lebo jedným zo základných cieľov, ktorý je často opomínaný, je, aby vznikli nové pracovné miesta, ktoré sú vysoko kvalifikované, sú to miesta, pre vedcov. To znamená, u nás vo firmách nemusia byť len logisti a montovači na páse, ale práve výskumníci, ktorí v tom súkromnom sektore začnú nanovo pracovať. Takže táto tlačová konferencia sa, žiaľ, stretla s tým, že neboli žiadne novinárske otázky, to sa mi naozaj ešte nestalo, nula novinárskych otázok, a že mediálne výstupy boli maximálne obmedzené na to, že na STV2 večer pán Frindt povedal v Správach a komentároch dve vety, že nejaká takáto výzva bude, a tá sa dala, normálnu servisnú správu, čo musia dať zo zákona, ktorú ani nikto neprevzal. Čiže, žiaľbohu, tá snaha o širokú medializáciu nebola až taká úspešná, ale naozaj my už nevieme ovplyvniť, čo tie médiá dajú, my môžme tú tlačovú konferenciu, oni sami si určujú to, čo, to, čo ukážu. Napriek tomu ešte sme inzerovali túto výzvu a to priamo v denníku SME, pretože má široký záber a pretože sme predpokladali, že práve komunita, ktorá je dajme tomu inovatívna, zakladá firmy, tak je na tento denník akoby viac orientovaná, čiže v SME-čku sme to, sme to inzerovali, no a, samozrejme, sme to zverejnili cez naše web stránky úplne v súlade so zákonom tak ako vždy, verejné web stránky môže vidieť celý svet, celá republika a zároveň upozorňujem, že na tých web stránkach máme informácie, ktoré sú tam už od roku 2009, lebo zákon o stimuloch určuje, čo sa musí zverejňovať ,a tieto informácie tam po každej výzve stimulov sú a visia už od roku 2009. Čiže naozaj celá tá široká komunita vedela o tom, že tieto stimuly sú, existujú, toto bolo šieste kolo, šieste kolo rozdeľovania a nebolo to žiadnym spôsobom tajné. Lebo boli dokonca niektorými médiami, ktoré, mimochodom, boli aj na tej prvej tlačovke a nedali o tom nič, potom boli robené také reportáže, že pred Vianocami tajne rozdelili a podobne, čo naozaj ako rázne musíme, musíme odmietnuť.
Takže to, že firmy sa niektoré nedozvedeli, naozaj si myslíme, že už nemohli sme širšie vyvíjať úsilie na to, aby celé toto bolo zverejnené a medializované. To, že niektoré firmy neboli vybraté, to súvisí s tým, že teda prvýkrát sa stalo, áno, že niektoré firmy aj neboli vybraté. V minulosti pri týchto stimuloch nikdy sa nestalo, že niektoré firmy neboli vybraté. Ony tie výzvy boli na takom nejakom akoby už preddohodnutom module vypisované tak, že boli akoby už cielené na konkrétne firmy, ktoré vybraté boli. Čiže prvýkrát sa teraz stalo, že sa prihlásilo viac firiem, konkrétne 46, vybratých bolo 30, takže bola to otvorená súťaž a niektorí neboli vybratí. A ja myslím, že možno aj v tomto je ten problém, na Slovensku asi nie sme na to zvyknutí, že v rámci tých stimulov niekto nebude vybratý, a možno keby boli vybraté niektoré firmy, ktoré boli široko medializované, tak možno by ani tento problém mediálny ani nakoniec nebol vznikol, obávam sa. Alebo domnievam sa. Takže, takže naozaj snažili sme sa robiť všetko, čo, čo sme mohli, aby sa prihlásilo čím viac firiem a ešte kvalitnejšie projekty.
Aké projekty boli vybraté, to bolo naozaj záležitosťou odborných hodnotiteľov a záležitosťou toho, že kto sa do tej výzvy prihlásil. Vy keď vypíšete zo zákona takúto výzvu, a toto platí pre všetky agentúry, pre APVV, pre VEGU, aj pre, pre stimuly, vypíšete výzvu, zverejníte podmienky a firmy sa vám prihlásia, tak v momente uzávierky tej výzvy vy môžte robiť všetko preto, aby ste ju spropagovali, aby sa prihlásilo čo najviac, aby boli čo najlepšie projekty vybraté. V momente uzávierky tej výzvy musíte vyhodnotiť tých, ktorí sa vám prihlásili. To znamená, že keby sa bolo prihlásilo 100 projektov, tak by možno boli ešte kvalitnejšie tie vybrané projekty, ale jednoducho tá alokácia sa musí na základe kritérií zákona a odborného hodnotenia už potom prideliť. Pokiaľ by nenastal prípad, že by mali záporné komplexné hodnotenie a v tom prípade by sa všetky tie projekty, teda všetky tie prostriedky nerozdelili, ale to sa v tomto prípade nestalo. Čiže vy keď zadefinujete ten systém a pustíte doňho tie prostriedky, tak už potom musíte rozdeliť. Možno niektoré tie projekty by boli bývali kvalitnejšie, keby ich bolo 100, a nie 46, ale naozaj sa nedomnievam, že tam je nejaký závažný problém, pretože treba si uvedomiť, že tu sa nejedná o firmy, tu sa jedná o projekty. To hodnotenie, je hodnotenie projektov. Sú tam na to 4 kolá odborného hodnotenia a potom ešte komplexné posudzovanie v rámci komisie a hodnotí sa projekt ako zámer, a nie konkrétna firma alebo jej minulosť. Súvisí to aj s tým, že naozaj tie stimuly sú vo veľkej miere zamerané na stimuláciu nových aktivít. Čiže nové pracovné miesta, nové aktivity, čiže firma predtým ich nemala a teraz ich bude mať. To je definícia, slovo nové. Predtým ich nemala a teraz ich bude mať. A tie a tie skúsenosti s výskumom a vývojom často sú robené aj tým, že súkromný podnik, ktorý predtým výskumné vývojové aktivity nerobil, tak jednoducho robí partnerstvo s vedeckou inštitúciou. A toto je ďalšia prednosť tohto kola vyhlasovania stimulov, že sa nám podarilo veľmi výrazne zvýšiť zapojenosť akademických partnerov. Tuná často padali také argumenty, že dali to tým firmám a mali to radšej dať tým vedcom alebo že vedci sa boja do tohto hlásiť. Toto je založené na hrubom nepochopení zákona o stimuloch. Hneď na začiatku zákona o stimuloch si môžte prečítať, že tieto stimuly a tieto prostriedky sú určené výlučne pre podnikovú sféru. To znamená, súkromné podniky a firmy. Je ten zákon tak napísaný. U nás máme vedu v súkromnej sfére, máme vedu vo verejnoprávnych inštitúciách, máme vedu v rezortoch a každá z nich má niektoré grantové schémy, ktoré sú pre nich špecifické. Čiže zákon o stimuloch vyslovene hovorí, že nemôže byť žiadateľom ústav SAV, nemôže byť žiadateľom, alebo teda tým základným žiadateľom verejná vysoká škola, musí to byť naozaj firma, podnik, takže hovoriť, že, že a chudáci vedci sa báli prihlásiť alebo že nedostali, je skresľujúce, lebo toto je vyslovene pre podniky, a tie podniky nie sú povinné mať za partnerov verejné, výskumné a vedecké pracoviská. Nie sú vôbec povinné. Keby tam bolo zapojených aj 0 ústavov SAV a 0 vysokých škôl, aj tak by sa tie stimuly rozdelili plne v súlade so zákonom a fungovali by. Ale my sme pyšní na to, že z tých 30 projektov až 18 má zapojených práve vedeckých a výskumných partnerov z verejnej sféry. To znamená buď vysoké školy, alebo tie ústavy, alebo centrá Slovenskej akadémie vied. A toto je ďalším veľkým prínosom, ktorý toto kolo stimulov stavia podľa mňa kvalitatívne ešte oveľa ďalej, než boli tie predošlé, predošlé stimuly, ktoré, mimochodom, nikto, nikto iný ani nekritizoval.
Keď tu zaznelo, že ako sa pán minister Draxler kriticky vyjadruje, ja chcem upozorniť, že pán minister Draxler napríklad v rámci stimulov v roku 2015 pridelil jednej jedinej firme, AeroMobil, 6 mil., cez vládu síce, lebo to bolo, ako teda nad 2 mil. schvaľuje vláda, ale on bol predkladateľom a pred 3 týždňami na RTVS, v rámci Slovenského rozhlasu, keď sa ho na toto opýtali, tak povedal, že bola to politická objednávka, ktorú som akceptoval.
Čiže jednoducho my sa posúvame od politických objednávok v minulosti k otvorenému súťažnému rozdeľovaní prostriedkov v súčasnosti. Myslím si, že robíme naozaj veľa preto, aby sme napĺňali ten ideál transparentnosti, objektívnosti odborného hodnotenia. Takže, takže myslím si, že aj oproti tejto predošlej schéme sme sa momentálne posunuli kvalitatívne oveľa viac, oveľa viac dopredu. Tie medializované podozrenia, na ktorých sa momentálne zakladá celý náš život na školstve v prípade stimulov, boli založené na jednej veľkej medializovanej floskule, a to, že Plavčan - škandál eurofondy, a Lubyová - opäť škandál, lebo tie isté kritériá neboli použité. Proste tuto nie sú eurofondy, tu sú stimuly a tie kritériá, ktoré boli medializované, tie áno, platia pre eurofondy, ale pre stimuly neplatia. To, že či firma mala nejaký obrat, či firma má sídlo v nejakom type budovy, či firma má skúsenosti s výskumom a vývojom, to sa nedá použiť na stimuly. Ja osobne som niektoré z týchto podmienok zaviedla do eurofondov v rámci tých nových kritérií, že sme žiadali, aby mali skúsenosti s výskumom a vývojom a aby boli, aby boli evidovaní v systéme SK CRIS, že sme žiadali, aby mali nejaký konkrétny obrat, a toto všetko sme zaviedli do DSV-éčkových výziev na eurofondy. Ale pri stimuloch sa toto nevyžaduje práve preto, že by sme tým odstavili niektoré tvorivé inovatívne firmy, ktoré majú dobrý nápad hlavne v oblasti IT. Viete, že tie startupy sú také, že vyjde z internátnej izby alebo z obývačky a naozaj má vynikajúce výsledky a nemusí mať predtým obraty a nemusí mať sídlo v nejakej mramorovej výškovej budove v centre mesta. Viete, že napríklad startupista, ktorý vyhral teraz Krištáľové krídlo za startup, je chlapec, ktorý na internete vyvinul aplikáciu IT-čkovú na anatómiu ľudského tela, a určite nemal v tom, v tom čase možnože ešte nemal ani firmu, alebo že bol mikropodnik, fyzická osoba, živnostník. Čiže naozaj na to, aby sa mohli podporovať cez celé spektrum tvorivé činnosti, inovácie, tak tie stimuly sú takto otvorené.
Treba si uvedomiť, že zákon o stimuloch je transpozíciou nariadenia Európskej únie, a toto nariadenie Európskej únie hovorí to tom, že treba podporovať mikropodniky, malé podniky, stredné podniky, veľké podniky. Takisto sa to transluje do zákona o stimuloch, kde sa vyslovene hovorí, že právo na túto podporu majú mikropodniky, malé podniky, stredné podniky a tak ďalej. Definícia mikropodniku naozaj je taká, že nemôžte od nich vyžadovať, aby mali sídlo vo veľkých budovách, aby mali veľké obraty, aby mali veľa zamestnancov. Mikropodnik je proste mikropodnik a má nárok aj takýto podnik na podporu. Čiže to, že sa nám podarilo okrem veľkých firiem a tradičných podporiť aj takýchto malých nových, opäť pokladáme za úspech a za posun dopredu a za napĺňanie ducha toho európskeho nariadenia a toho zákona o stimuloch, pretože ja neviem, možno aj SaS, ktorá ste toto kritizovali, však aj tí vaši voliči sú často z podnikateľského prostredia, sú to malí, strední podnikatelia, čiže my im chceme dať signál, že vy nemáte právo sa prihlásiť o štátnu dotáciu, o štátnu pomoc, lebo nemáte sídlo v rodinnom dome a tak ďalej. Proste jednoducho my nie sme toho názoru, my nie sme toho názoru, že môžme do zákona zapísať, že v akom dome má mať, má mať firma sídlo na to, aby mohla byť inovatívna, že, že pôjdeme proti duchu európskeho nariadenia a vylúčime menšie firmy a podniky z takéhoto financovania.
Takže jednoducho my chceme dať práve signál, že aj tí, ktorí ste doteraz boli rozčarovaní, lebo ste sa nikdy nedostali k štátnej pomoci, lebo to bolo určené niektorým predvybraným veľkým, aj tí teraz sa môžte prihlásiť a ja stretávam veľa ľudí, ktorí my hovoria, že veď ty si to otvorila pre takých ako sme my, a škoda, že sme nevedeli a škoda, že tá tlačovka nebola vysielasná, lebo my by sme si už napísali projekt, a mohli sme mať možno 200-300 takých projektov a ja verím, že v budúcnosti to takto aj bude, že sa tá súťaž bude naďalej ešte širšie otvárať a že ešte oveľa kvalitnejšie projekty sa nám budú hlásiť a my si nemôžme dovoliť diskriminovať ľudí, ktorí sú podnikaví, ktorí majú dobré nápady, sú inovatívni, majú startup, ale nemajú napríklad sídlo, majú sídlo niekde inde než prevádzku alebo nemajú sídlo v budove, kde sú offisné priestory, ale majú sídlo v rodinnom dome. To si naozaj nemôžem dovoliť, to by ani, dovolím si povedať, neprešlo takéto ustanovenie zákona cez Legislatívnu radu vlády, toto by bolo naozaj vnímané ako diskriminačné a bolo by to aj proti duchu toho nariadenia a celého toho, toho systému stimulu.
Čiže... Ďalej. Boli, boli sme tu kritizovaní za to, že alebo bolo, bolo hovorené, že, že ako a asi 50-krát, to znamená, že ministerka Lubyová rozdala, ministerka Lubyová pridelila. V prvom rade treba povedať, že nejedná sa o žiadne rozdávanie. Jedná sa o dlhodobý zmluvný vzťah financovania na báze plnenia povinností a tie povinnosti sú naozaj veľmi striktné. Tá firma musí poskytovať priestory, tá firma musí často veľa nových pracovných miest vytvoriť, tá firma musí okrem tej dĺžky trvania projektu, ktorá je od roku do troch, musí ešte v ďalšom päťročnom období zabezpečiť udržateľnosť všetkých tých aktivít. To znamená, tie firmy, drvivá väčšina z nich uzavreli akoby zmluvný rámec so štátom na 8 rokov, počas ktorého sú striktne monitorované a striktne preverované a kontrolované, či všetky tieto aktivity plnia. To znamená, nejde o to, že my im rozdáme peniaze, že tu máte dar, aj bolo tu spomínané dar z peňazí daňových poplatníkov, nejde o žiaden dar. Ide naozaj o podporu a spolufinancovanie naozaj veľmi významných aktivít. To, že tá firma to bude robiť 8 rokov, to, a z toho 5 rokov už bez akýchkoľvek prostriedkov od štátu, je tiež dosť veľkým záväzkom a aj toto sa kontroluje striktne až do konca osemročného obdobia. Pokiaľ tie záväzky nie sú splnené, tak tá firma nieže nedostane, ale musí tie peniaze vracať. Tie kontroly sú naozaj a ten monitoring veľmi striktný. Tie procedúry aj zo zákona, aj z tej metodiky sú veľmi striktné. Toto dokonca tým firmám niekedy vadí a pre toto niektorí nechcú ísť do tejto schémy, že ju pokladajú za príliš byrokratickú. Ale je to práve preto, aby nedochádzalo k zneužíva..., k zneužívaniu alebo k plytvaniu práve tými prostriedkami daňových poplatníkov. Tie kontroly sa vykonávajú každého pol roka a sú, sú založené na, na niekoľkých veľmi efektívnych metódach. Jednak sú tam kontrolné dni na miestach v tých firmách, jednak sú tam odborné oponentúry, ktoré vypracovali experti na tie dané technológie alebo témy výskumu, jednak je tam obrovské množstvo dokumentácie, ktoré tie firmy musia sústavne dokladovať a vykazovať, akým spôsobom minuli prostriedky, aké pracovné miesta vytvorili, a ukazovať, že naozaj nejde o žiadne virtuálne aktivity.
Pokiaľ by v týchto polročných intervaloch tie kritériá neboli splnené, tak tie firmy tie prostriedky nebudú dostávať a ešte musia vrátiť a vrátane osobitného sankčného režimu. Čiže vytvárať tu dojem, že rozdali sme tým firmám, je absolútne nekorektné. Ďalej vytvárať dojem, že ja som osobne niečo rozdala, to je tiež opäť také to tasilovsko-aristidovské.
Chcem povedať, že tuná ministerstvo je pri rozhodovaní podľa zákona o stimuloch viazané správnym poriadkom, kde je rozhodovanie podľa správneho poriadku v správnom konaní. Ja som až na druhom stupni tohto správneho konania, ale veľmi podstatné je, že to rozhodovanie sa riadi dvomi normami, a to je zákon o stimuloch, ktorý stanovuje podmienky kogentné, ktoré nemôžu byť žiadnym spôsobom odtiaľ vybraté a nemôžu byť nerešpektované. To sú všetky tie formálne kontroly a tam áno, sú podmienky, že nemá mať nedoplatky, nemá mať rôzne ďalšie problémy, nie je tam podmienka typu budovy, v ktorej sídli, alebo obratu.
A potom sú, sú kritériá založené na odbornej, na odbornom hodnotení a tam už samotný zákon aj metodika a smernica veľmi presne a veľmi detailne popisuje tie kritériá. Vy ste, pani navrhovateľka, hovorili, že boli by vhodné takéto nejaké iné kritériá. Môže byť zmenený možno ten zákon a môžu tam byť iné kritériá, ale momentálne sú tam takéto kritériá a verte mi, že sú veľmi podrobné. Rozoberá sa tam intenzita pomoci. A, mimochodom, mikropodniky a malé podniky majú aj podľa európskeho nariadenia oveľa väčší nárok na intenzitu pomoci práve preto, že sú chránené a majú preferenčný režim a treba im ešte viacej pomáhať, my tu naopak sa ich snažíme nejakým spôsobom deptať. A jednoducho tieto kritériá sú hodnotené v rámci štyroch kôl odborného hodnotenia a potom ďalšie hodnotenie ešte tou komisiou, kde je komplexné hodnotenie. V rámci tých štyroch kôl odborného hodnotenia sa opäť tie projekty hodnotia z rôznych hľadísk. Jednak je to podnikateľský zámer. To znamená, že či ten projekt má šancu na úspech, či sa, či bude realizovateľný, či v danom podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky má šancu, že bude implementovateľný. Pretože viete, že, samozrejme, podnikateľská činnosť nesie so sebou isté podnikateľské riziko, a práve preto, aby sa predišlo nejakým rizikám a aby sa nedávalo nejakým pochybným, tak je tam presne odborník na takéto veci.
To znamená ani vy, ani ja tu, myslím si, nie sme odborníkmi na podnikateľské prostredie, ale to, že každý jeden z tých projektov bol hodnotený takýmto odborníkom, ktorý bol vylosovaný zo systému SK CRIS, ten systém SK CRIS je naozaj verifikovaný, tak jednoducho dáva garanciu, že boli zodpovedne posúdené všetky riziká a že nedáva sa niečo, že tu máte darček a o štyri roky prídeme a uvidíme, že ste nič nespravili, že naozaj ten, ten, ten zámer je, je solídny a má nádej na úspech, vysokú pravdepodobnosť.
Boli hodnotené v ďalšom kole možnosti transferu technológií. To znamená, bol tam odborník na transfer technológií, že čo sa dá zobrať možno z nejakých iných patentov, čo sa dá doma využiť a akým spôsobom ten projekt bude uplatňovať technológie. Opäť či je toto možné, či je to v rámci startupu financovateľné, či to má nádej na úspech. Na to tam boli opäť renomovaní odborníci.
Boli ďalšie dve kolá hodnotenia, kde hodnotili odborníci na danú vedeckú oblasť. Čiže biológiu biológ, dopravu dopravák a tak ďalej. Ešte sme boli niektorými tými médiami napádaní, že nejakú bielkovinu hodnotil dokonca taký biológ, a nie iný biológ.
Ja chcem povedať, že ten systém SK CRIS je najlepšou zatiaľ databázou, ktorú máme, tých hodnotiteľov, je verifikovaný CVTI, všetci tí ľudia, ktorí tam sú, sú naozaj naslovovzatí odborníci a majú tie publikácie, o ktorých tu pani navrhovateľka hovorila, a majú tie patenty za sebou a majú ten akademický backround a tie skúsenosti a tú prax, aby mohli hodnotiť. To znamená, keď títo ľudia to posúdia, tak ani vy, ani ja nemôžme povedať, že toto je zlý projekt, nemá nádej na úspech. A tobôž nie, že napríklad už potom mediálne oni dostávali také odkazy, že vy ste si nemali také polarizované svetlo objednať, ale vy ste si mali zobrať z Čiech nejakú technológiu, čo už existuje. A potom tie firmy musia cez médiá vysvetľovať, že oni chceli mať iné rameno sily a niečo otočné a niečo iné. Proste my tu naozaj politizujeme odborné rozhodovania a toto už naozaj zaváňa akože veľmi, veľmi zlými tendenciami.
Bol tam lekár chirurg, ktorý je odborník na kardiochirurgiu s 50-ročnou praxou, ktorý chce vyvinúť nejakú hyperbarickú komoru. No len preto, že je tam, že KONŠTRUKTA, tak jednoducho bol zotretý zo zemského povrchu, že ako si tu on dovolí vyvíjať hyperbarickú komoru, keď KONŠTRUKTA robia kanóny. No robia kanóny, ale má aj, alebo neviem, čo robí teda, ale má aj technológie, materiály, niečo, čo im umožní tieto hyperbarické komory vyvíjať. A to, že on to chce vyvíjať tu u nás doma, aby tu vznikli tie pracovné miesta, veď je veľmi chvályhodné, a nie mu bolo odkazované, že kúpte si z Ameriky taký nejaký prístroj, oni ho tam už majú za 4-tisíc dolárov. Však to je presne opak toho, čo tie stimuly majú docieliť, že nemáme my robiť zo seba banánovú republiku a všetko nakupovať zo zahraničia, my máme ten výskum a vývoj si robiť doma a máme si tu tie pracovné miesta sami vytvárať. A keď vyrobia takúto komoru, potom budú vyrábať ďalšie a ešte oni to môžu vyvážať inde. Čiže naozaj sa to už dostalo do veľmi scestnej roviny a tí vedci sú fakt napádaní a, a ich a ich kapacita a ich úroveň je veľmi znižovaná v rámci už takého tohto mediálno-politického vykresľovania tejto, tejto schémy.
Treba povedať, že do toho odborného hodnotenia a do tých komplexných posudkov my nemôžme vstupovať ako ministerstvo. Keď ten odborník má nejaký, nejaký názor, preto ho má, lebo je odborník, lebo je na to vybratý. Ja som, ako mi tu bolo podsúvané, že ja som rozdala. Ja som rešpektovala vo všetkých rozhodnutiach, vo všetkých štyridsiatich šiestich, či koľko ich bolo, názory a odporúčania odborných hodnotiteľov a odbornej komisie. Ani jedno jediné som nezmenila. Práve preto, že to by potom bolo manipulatívne, to by potom bolo vydávané za nejakú politizáciu a tak ďalej.
Čiže jednoducho celé toto rozdeľovanie bolo na, založené na štyroch kolách odbornej oponentúry, na rozhodovaní komisie a všetko, čo ministerstvo pridelilo, pridelilo iba na základe týchto rozhodnutí a iba na základe veľmi zodpovedného posúdenia tých projektov, že naozaj majú šancu na úspech, že sú to naozaj, z tých 46 týchto 30 bolo vybratých ako najlepšie.
Bola široko medializovaná jedna firma od LS, resp. dve firmy a bolo to aj tu vo vašom návrhu uvedené, preto sa k tomu vyjadrím, že nejaké spoločnosti to nedostali, ktoré sú renomované a uznávané v zahraničí. Všetky médiá hovorili o dvoch firmách. To bol GA Driling a MultiplexDX. Tá firma GA Drilling dostala záporný komplexný posudok. To znamená, ona mala nejaké body, odborné hodnotenie, ktoré by v podstate stačili na to, aby im ten stimul bol pridelený, ale komplexné posúdenie, ktoré sa potom robí komisiou, tá komisia mala v tom momente rozhodovania 10 členov, 4 z ministerstva, 6 externí a hlasovala tajne, čiže nikto nemohol tam nejakým spôsobom dozerať, ako tí experti hlasujú. Tá komisia deviatimi hlasmi, jeden sa zdržal, a deviatimi hlasmi rozhodla, že ten stimul nemá byť pridelený.
Okrem iného si myslím, že jedno z veľmi závažných argumentov bolo, že tá firma za uplynulé obdobie zo štátnych prostriedkov rôzneho druhu dostala investíciu okolo 26 mil. eur cez nejaký eurofondový projekt, cez Slovenský investičný holding, cez priamo ministerstvo financií, nariadenie vlády, ktorej sme my pred dvomi mesiacmi dávali nejakú návratnú pomoc, a že vlastne na tento objem prostriedkov, keďže to bol priemyselný výskum, tak tí odborníci sa zhodli, že zatiaľ neexistuje taký konkrétny výstup, aby bol, mohol byť potvrdený v rámci týchto stimulov. Tam ide o to, že tá firma sa zaoberá nejakým plazmovým vŕtaním do zeme a majú vŕtať, tou technológiou majú docieliť nejaké mimoriadne hlboké vrty, ja neviem, do 11-tisíc metrov, nie som naozaj odborníčka na geológiu, ale nechala som si toto dôkladne vysvetliť, a že jednoducho zatiaľ sa zdá, že, že nikdy takýto vrt nebol urobený, po tých všetkých investíciách že teraz treba naozaj počkať, či tá technológia jednoducho funguje, lebo sú tam rôzne pochybnosti o tom, že tie fyzikálne vlastnosti tej plazmy sa menia s tou hĺbkou a tak ďalej, teplotou a že či to zatavovanie toho vrtu funguje v nejakých sypkých podložiach a tak ďalej. Čiže jednoducho tá komisia zhodnotila, že keďže už tieto prostriedky boli, teraz, a bol to priemyselný výskum, kde sa naozaj vyžaduje nejaká aplikácia, takže proste neodporúča teraz dať ďalší, ďalší stimul, ďalší 1,3 mil. eura.
No na základe takéhoto rozhodnutia komisie asi každý súdny minister by rešpektoval toto odborné posúdenie a nešiel by proti tomu, pretože zákon o stimuloch dokonca ukladá, že keby som ja nerešpektovala rozhodnutie týchto komisií, tak by som musela ja sama odôvodniť prečo a musela by som to odôvodnenie zverejniť. Ja si neviem predstaviť, ako by som to odôvodnila. Myslím, že každý z vás, ktorý by tam bol, by mal asi veľké ťažkosti odôvodniť opačné rozhodnutie, keďže ani nie ste experti, a ešte ho aj zverejniť. Čiže, žiaľbohu, proste nebolo to pridelené z tohto dôvodu a ja si myslím, že nikto nemá nič proti tej firme, veď to, že bola takto masívne podporená aj v rámci uznesenia vlády pred dvomi mesiacmi, znamená, že je to dobrá firma, je to súdna firma, je podporovaná, no ale práve v rámci tejto schémy teda komisia rozhodla, že by nemala mať tento stimul, pretože išlo o priemyselný výskum a tak ďalej.
Čo sa týka tej firmy DX, pardon, MultiplexDX, tak tam jednoducho v tej kategórii nezískali dostatočný počet bodov od tých odborných hodnotiteľov. Opäť je to výsledok odborného hodnotenia, nemôžme to nejakým spôsobom spochybniť. Každý, keď je, neni spokojný, má právo podať odvolanie v správnom konaní, bude sa ďalej hodnotiť, že či tam došlo k nejakým pochybeniam, alebo nie. Ale jednoducho odborné, odborní hodnotitelia nedali dosť bodov na to, aby bol ten stimul pridelený.
Takže naozaj tá široká medializácia týchto dvoch prípadov, myslím si, že nedokázala nič, čo sa týka žiadnych podozrení, čo sa týka žiadneho, práve naopak, preukázala, že rešpektujeme názory odbornej komisie, že, že jednoducho podriadime všetko kritériám odborného hodnotenia, a nie nejakým ďalším, ďalším kritériám.
Bolo tu potom vyjadrené také, že, že prečo sme my podporovali vedcov cez tieto stimuly, že veď sme to mohli dať rovno do napríklad APVV. Práve chcem povedať, toto je ten základný omyl. Áno, APVV je iná grantová schéma, je zákon o APVV. Ja osobne, ak viete, som v roku 2017, keď som prišla na rezort, vylobovala ešte ďalších 12 mil. navyše nad rámec štátneho rozpočtu ako jednorazovú podporu na to, aby mohlo byť APVV dofinancované, pretože APVV dovtedy, ak niektorí poznáte, s čím zápasilo, zápasilo so, s permanentným nedostatkom prostriedkov, aby mohol byť vždy celý cyklus projektov podporený. Čiže ja som osobne vylobovala 12 mil. dofinancovania APVV a zabezpečila som, že APVV má práve týchto 33 mil. na tom rekurentnom vzorci, že sústavne môžu vyhlasovať sa nové a nové všeobecné výzvy, lebo v minulosti to nebola samozrejmosť. V minulosti všeobecné výzvy APVV nebývali vyhlasované. Ja som práve zabezpečila dofinancovanie APVV.
Takže tuto hovoriť, že my tu krivdíme APVV vedcom a dávame stimuly, opäť nie je namieste. Ale opäť zdôrazňujem, APVV je pre verejné inštitúcie, pre súkromné inštitúcie. Stimuly sú iba pre podniky. A to, že sme do stimulov natiahli vedecké a verejné inštitúcie, je naším veľkým plusom a tým sa nakoniec, nakoniec hrdíme.
To, že, že ako prebiehalo hodnotenie. My sme to odborné hodnotenie ešte obohatili o transparentné prvky, ktoré sa nám aj pri eurofondoch osvedčili. Konkrétne ide o to, že za bázu sme zobrali systém SK CRIS, ktorý po spochybnení tej hodnotiteľskej databázy z eurofondov bol uznaný aj komisiou, že je dôveryhodný, dôveryhodná databáza hodnotiteľov, a práve zo systému SK CRIS sme preto vyberali hodnotiteľov aj na stimuly, lebo tam sú naozaj ľudia verifikovaní, že sú to naslovovzatí odborníci. My sme v rámci toho systému, tam máte kódovanie tých odborov vedy a výskumu a špecializácií, formulovali širšie oblasti, kde sme brali po, myslím, 24 hodnotiteľov na každý projekt, a z nich sme opäť obohatili ten systém výberu o losovanie, v minulosti neboli vylosovaní tí hodnotitelia, ale po vzore eurofondov sme začali losovať a dokonca sme ešte robili to losovanie pod notárskym dozorom, aby naozaj nemohlo byť, nemohli podliehať nejakej manipulácii na sekcii, že oni nejakých konkrétnych vybrali.
Čiže komplet celé, celý výber hodnotiteľov prebiehal na základe databázy verifikovanej, ktorá je uznávaná aj komisiou, na základe losovania z dvadsaťštyri dvanásť, čiže tam naozaj nie je priestor na nejakú manipuláciu, a na základe notárskeho overenia celej, celej procedúry, a pritom aj náhradníci boli losovaní v poradí, v akom majú byť oslovovaní, a toto poradie bolo notársky verifikované. Čiže naozaj ten systém bol navrhnutý najlepšie, ako mohol byť, s využitím povinného obligatórneho mechanizmu zákona o stimuloch a s využitím ďalších nových prvkov z eurofondov, ktoré boli zavedené práve v rámci tej našej intervencie.
Čiže to, že, že by ten systém bol nejak pochybný alebo že by mal byť spochybňovaný a škandalizovaný, to je veľmi nebezpečné, pretože ak už takýto systém bude spochybňovaný a škandalizovaný, tak už neviem si predstaviť, aký iný systém môže byť používaný v rámci hodnotenia APVV alebo aj europrojektu, pretože opäť, europrojekty pracujú na tejto istej báze. Máte systém založený na SK CRIS a máte jednoducho losovanie a potom priraďovanie projektu jednotlivým odborným hodnotiteľom, ktorí sú verifikovaní v tomto systéme.
Takže jednoducho naozaj si myslíme, že ten systém bol navrhnutý transparentne, najlepšie, ako sa vedelo a najlepšie, ako sme mohli, a teraz, keď máte v systéme stovky hodnotiteľov, môže dôjsť k nejakým individuálnym zlyhaniam na úrovni nejakých hodnotiteľov, to nevylučujem. Ale určite to nebolo niečo, čo bolo nejakým spôsobom organizované, podporované alebo, ja neviem už, manipulované zo strany, zo strany mňa alebo zo strany, domnievam sa, že ani nie tej sekcie. Ale celkom určite ja odmietam akékoľvek podozrenie z nejakej manipulácie alebo z nejakého riadenia toho systému.
Pokiaľ niekde pri tých stovkách ľudí a desiatkach projektov dôjde k nejakému individuálnemu zlyhaniu, samozrejme, že treba tomu venovať pozornosť a treba to nejakým spôsobom systémovo opäť ošetriť. A to je práve to, čo sme urobili.
Po prvé. Keď sme zistili, že nebola dostatočne vykonaná kontrola niektorých tých projektov, tak sme vyvodili aj personálne, aj disciplinárne opatrenia voči tým pracovníkom. Čiže naozaj nezakrývame alebo nezbavujeme sa zodpovednosti, bereme to veľmi vážne.
Po druhé. Preto sme podali to trestné oznámenie, aby bolo vidno, že nemáme problém s nejakým ešte transparentným nezávislým prešetrením všetkého, aby bolo vidno, že naozaj nebol záujem nejakým spôsobom manipulovať. Ja vám už musím povedať ako ľudsky, že snáď si nemyslíte, že keby niekto to chcel manipulovať, že to tak hlúpo urobí, že tam proste pridá 10 bodov v jednom kroku alebo v druhom kroku, lebo sa vedelo, sa vedelo, že jednoducho bude to zverejňované, a tí ľudia z tej sekcie by si toto netrúfli urobiť, lebo vedeli, že to bude zverejňované. Čiže tento prípad, o ktorom sa hovorí, tých 84 a 94 bodov, opäť sme si to celé preverili, naozaj došlo to takto od osoby, ktorá to hodnotila, to znamená, ono je to vkladané cez systém a ešte posielané poštou. Aj v tom systéme, cez ten login, cez ten jednorazový prístup, aj cez tú poštu došlo tak, že v tých, v tých 4 alebo koľko tam bolo strán, to bolo také, že sa to nasčítavalo na 84, ale v tej súmernej tabuľke bolo 94. Čiže určite nedošlo na základe informácií, ktoré máme z toho informačného systému, z tej sekcie a tých naozaj materiálov zaslaných, a aj samotná osoba, ktorá hodnotila, vylúčila, že, že by, že by tam naša sekcia bola pridala tých, tých 10 bodov. Čiže naozaj išlo o omyl, omyl v osobe hodnotiteľa. Samozrejme, že toto ma mrzí, ale uznajte, že keď ako minister dostávate na podpis stovky, desiatky zmlúv, vy nemáte dôvod a nemôžte chodiť s kalkulačkou preratávať body po hodnotiteľoch ani nemáte ako, lebo to by bolo práve manipulovanie systému. Čiže len čo sme zistili, že sú tam takéto nedostatky, tak sme prijali všetky tieto opatrenia.
Ja by som ešte chcela navrhnúť okrem toho, že sa má novelizovať zákon o stimuloch, aj prepracovať zrejme asi informačný systém, aby v budúcnosti boli nejaké automatické kontroly v tých hárkoch, lebo keď tí hodnotitelia to tam vkladajú takýmto spôsobom, tak jednoducho naozaj urobia numerickú chybu a sa im nezrátajú tie body. Čiže, čiže jednoducho bolo by dobré dať tam nejaké excelovské miesto wordovské alebo PDF-kových a tak ďalej. Čiže ako treba urobiť všetky opatrenia na to, aby sa tomuto v budúcnosti, v budúcnosti zamedzilo.
Opäť, súvisí to s tým, že po prvýkrát tie peniaze boli prideľované na transparentnej širokej otvorenej súťaži a že ten aparát ministerstva sa s tým snažil vysporiadať najlepšie, ako vie. Existujú iné spôsoby prideľovania a to sú agentúrne spôsoby a ja sama som povedala, že jeden záver, ktorý z tohto vyvodzujem, je, že keďže sa to má čoraz viac otvárať a má to byť čoraz viac transparentné a široko nastavené, tak by bolo treba prejsť od centrálneho vyhodnocovania v aparáte ministerstva k agentúrnemu vyhodnocovaniu. To znamená, že u nás existujú inštitúcie a agentúry, ktoré majú dlhoročné skúsenosti, aparát a všetky nástroje a informačné systémy na to, aby vedeli lepšie agentúrne vyhodnocovať, a práve toto si bude vyžadovať tú novelu zákona o stimuloch, pretože tak ako je momentálne napísaný ten zákon, jednoducho musí to rozdeliť ministerstvo, nemôže to robiť, nemôže to robiť žiadna agentúra.
Čiže keďže to ministerstvo to teda robí raz za čas, a zatiaľ nerobilo takúto otvorenú, veľkú, širokú súťaž, tak ľudia neboli zvyknutí to robiť a dopustili sa nejakých pochybení. My sme naozaj vyvodili striktné dôsledky, závery, robíme systémové opatrenia a sami sme aj iniciovali to trestné oznámenie, aby všetko bolo transparentne ešte raz preverené a prešetrené.
Čiže myslím, že pokiaľ ide o tie, o tie, o ten systém hodnotenia, tak sme už aj naozaj široko vysvetľovali, medializovali a môžem aj ďalej odpovedať na vaše otázky, ale ten systém bol navrhnutý tak, ako sú navrhnuté ostatné štandardné systémy. Neviem, či ste niekedy hodnotili projekty, alebo boli ste v tých komisiách. Ja som bola osobne v APVV aj v komisii, aj v rade, bola som vo VEGE, bola som v hodnotení projektov Horizontu 2020 a môžem vás ubezpečiť, že ten systém, ktorý sme mali v stimuloch, má presne tie isté princípy a elementy ako všetky tieto ostatné systémy. Je to stále to isté. Máte stovky atomizovaných hodnotiteľov, ktorí hodnotia každý projekt samostatne, pretože práve ten človek má expertízu na práve tento projekt a práve to sa od nás žiadalo, aby boli čo najviac expertní tí hodnotitelia, a potom na základe týchto všetkých atomizovaných hodnotení máte nejakú ešte komplexnú komisiu, ktorá to celé musí dať dokopy a nejak konzistentne prehodnotiť. A presne tento istý princíp bol aplikovaný aj pri stimuloch.
Takže naozaj nemyslím si, že by došlo k nejakému manipulovaniu, rozdávaniu peňazí pochybným firmám, všetko bolo hodnotené odborne, všetky kritériá boli v súlade so zákonom a v súlade s duchom tých, toho nariadenia o stimuloch.
K otázke registrácií a nejakého údajného daňového nedoplatku. My sme alebo tá sekcia, predtým teda než, než otvorila to kolo hodnotenia, tak si preverovala, samozrejme, všetky tie náležitosti zo zákona formálne a žiadali sme Úrad vládneho auditu o overenie vysporiadania vzťahov so štátnym rozpočtom všetkých žiadateľov a spoluriešiteľov v rámci stimulov. Čiže všetkých komplet 46 projektov vrátane všetkých žiadateľov a partnerov bol poskytnutý Úradu vládneho auditu, ktorý ich preveril a, a máme od nich potvrdenie datované 28. 11., predtým, než boli robené tie rozhodnutia, kde sa hovorí, že voči subjektom v tom zaslanom zozname neprebieha správne konanie, majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom. Ten medializovaný údaj o tom, že nejaká jedna firma mala nedoplatok, pochádza z FinStatu. FinStat to je taká verejná databáza, kde sú, kde sú nejaké účtovné uzávierky, nejaké takéto údaje, ale neni verifikovaná, to je naozaj niečo akoby skôr štatistický nástroj a ten údaj na tom FinState on sa tam obnovuje s nejakými asi kvartálnymi alebo možno polročnými, polročnými frekvenciami a nebol to aktuálny údaj. Čiže naozaj tá firma mala všetko k momentu udelenia stimulu vysporiadané, čo sa týka daňového, a máme naozaj, urobili sme všetko preto, aby sme to cez Úrad vládneho auditu preverili.
Pokiaľ ide o ten register, o tom sme sa vyjadrovali už, myslím, veľmi extenzívne. Naozaj platí a to myslím si, že nikto nepopiera, že tie firmy, ktoré dostávajú tieto stimuly, mali byť zapísané v tom Registri partnerov verejného sektora. Ale tá, práve tá povinnosť, že musí byť zapísaný, čo ste tu aj vy citovali, pani navrhovateľka, tá povinnosť je v tom zákone formulovaná voči tým firmám samotným, voči tým partnerom. To znamená, ten zákon ukladá povinnosť tým firmám, tým podnikom zaregistrovať sa, nikto iný to za nich nemôže urobiť a oni majú povinnosť sa zaregistrovať. Niektoré tie firmy to opomenuli, ale nebolo ich veľa a myslíme si, že to bolo aj preto, že, že to boli ľudia, ktorí boli noví ako partneri verejnosti, ktorá práve vďaka tomu, že sme vtiahli do hry nových ľudí a jednoducho to ešte nevedeli, pozabudli a my sme ich vyzvali, aby to urobili, všetci to urobili, nikto s tým nemal problém, v priebehu niekoľkých dní boli všetci zaregistrovaní a tuná vytvárať dojem, že sú to schránkové firmy, je veľmi nezodpovedné, lebo žiadna z tých firiem nie je schránková. Tu sa zamieňa pojem možno malá firma a pojem schránková firma. Keď hovoríme o schránkovej firme, tak to je firma, ktorá má nejaké nejasné štruktúry vlastníckych vzťahov, a žiadna z týchto firiem taká nie je. Všetci sú bezproblémovo zaregistrovaní v tom registri. Pokiaľ ide o to, že je niekto malá alebo mikrofirma, tak to neznamená, že je firma schránková. Čiže nesmieme nezodpovedne zamieňať tieto pojmy a hovoriť, že dalo sa to nejakým schránkam. To určite nie je pravda. Všetci sú zaregistrovaní, všetci majú jasnú štruktúru vzťahov, nikto nemal problémy pri registrovom súde, že by sa, že by nemohol byť zaregistrovaný.
Pokiaľ ide o ten rozhodovací proces z hľadiska ministerstva. Ten zákon o stimuloch je z roku 2009. Zákon o registri je z roku 2016. Ten zákon o registri, keď bol prijatý, tak on novelizoval 15 ďalších zákonov, v rámci ktorých prebiehajú rozhodovacie procesy pri prideľovaní rôznych štátnych a verejných zdrojov. Práve preto, že často z pozície toho štátneho orgánu vy musíte presne dodržovať režim daného špecifického zákona, ktorý vám ten rozhodovací proces predpisuje, a tak je to aj pri zákone o stimuloch. Je tam daný, presne daný rozhodovací režim, je tam správny poriadok a sú tam lehoty na uzatvorenie, uzatvorenie potom zmluvy po vydaní platného právoplatného rozhodnutia a sú tam dôvody, na základe ktorých sa môže stimul neprideliť.
Ale keďže vtedy ten zákon v roku 2016 nenovelizoval zákon o stimuloch, hoci ostatných ďalších 15 zákonov novelizoval, tak táto podmienka sa nedostala medzi tie materiálne podmienky, ktoré sa mohli v správnom konaní použiť na to, aby tie firmy boli vylúčené. Preto z hľadiska správneho konania a to máme naozaj overené a konzultované aj s externými, aj advokátskymi kanceláriami, ten nedostatok registrácie musel byť vnímaný ako formálny nedostatok konania a my sme vyzvali tie firmy na to, aby odstránili, a oni ho všetcia odstránili.
Ale práve preto, aby v budúcnosti neboli takéto akoby kolízie pri aplikácii dvoch noriem, my sami sme iniciovali, aby ten zákon o stimuloch bol tiež novelizovaný v tom duchu ako tých ďalších 15 zákonov a máme na základe konzultácie s ministerstvom spravodlivosti už návod, akým spôsobom a akou úpravou sa máme, máme inšpirovať, ide tam o podobný model ako o, ako pri zákone o regionálnej investičnej pomoci. Čiže naozaj robíme všetky kroky ešte aj pre to, aby sa aj tento dôležitý ako protischránkový zákon kolízne žiadnym spôsobom nedostával do kolízie so zákonom o stimuloch.
Ten zákon o stimuloch je špecifický pre náš rezort, preto je málo známy a uplatňuje sa len raz za čas. Čiže toto bolo prvýkrát, keď sa podľa zákona o stimuloch rozhodovalo už v prostredí, kde platil zákon z roku 2016 protischránkový a práve preto prvýkrát vyšla najavo táto kolízia, čo sa týka procesných krokov, a urobili sme všetko preto, aby sme ju, aby sme ju odstránili. Čiže naozaj si myslíme, že robíme všetko pre to, aby aj táto, aby aj táto právna úprava bola zosúladená.
Ešte ste tu, pani navrhovateľka spomínali nejaký projekt EEI. Neviem vám teraz povedať z hlavy, čo je to za projekt, každopádne určite to teda nie je projekt, ktorý som ja ako teda rozdelila, darovala alebo niečo podobné. Môžme sa na to pozrieť. Všetky tie projekty prechádzali aj oponentúrami, všetky tie projekty majú zverejnené výsledky na web stránkach v rámci aj CVTI, historicky to tam všetko je, čiže dá sa pozrieť na to, aké mal ten projekt benefity, čo priniesol a čo tam, čo tam bolo zverejnené. Nechcem vás, viete, unavovať a neviem, či to tu dnes bude úplne o takej odbornej diskusii o stimuloch, a práve preto možno by som chcela povedať len na záver toľko, že skutočne sme mali snahu urobiť a rozdeľovanie týchto stimulov čo najlepšie, bona fide, v súlade s tými najvznešenejšími ideálmi, aby boli podporované nové firmy, inovácie, aby bola široko transparentne nastavená súťaž, aby ten systém a to prostredie, ktoré sme nastavili, bolo čo najlepšie. Myslíme si, že sme tú schému pohli dopredu v mnohých aspektoch. Súťažilo sa, vytlačili sme hore spolufinancie z privátneho sektora, sú tam nové a nové partnerstvá s vedcami, ktoré tam predtým neboli. A tí vedci sú naozaj renomovaní vedci a myslíme si, že nie je dobré, aby boli zastrašovaní alebo aby boli nejakým spôsobom popoťahovaní, že nemá dobrú metodológiu alebo že si majú niečo kúpiť zo zahraničia. Toto si naozaj myslíme, že aj tie útoky na tých hodnotiteľov sú potom naozaj demotivujúce, lebo viete, že na Slovensku dlhodobo zápasíme s kapacitou hodnotiť vedecké projekty, v APVV sa niekedy stane, že 40 hodnotitelia sa oslovia, kým je hodnotený nejaký projekt. Neviem, či je vám to známe. Tu aj pri týchto stimuloch niektoré firmy tiež nikto ani hodnotiť nechce alebo, ja neviem, šiesty v rade, to zobere a ešte sme radi, že to niekto zobere. A neviem si už predstaviť situáciu, ako budeme, ako budeme hodnotiť v tomto systémovom prostredí, keď to jednoducho nikto nezobere. Budeme musieť ísť asi na zahraničné databázy, to bude drahé, bude to dlho trvať a bude to, bude to asi tak prísne, že asi to percento, percento absorpcie bude, bude ešte oveľa, oveľa nižšie. Čiže aj to čerpanie, za ktoré sme tu ako vinení, že kapacita.
Takže jednoducho hodnotilo sa to odborne, hodnotilo sa to systémovo. Nebrali sa do úvahy žiadne politické pozadia, o tom svedčí aj to, že napríklad jedna z tých, jeden z tých projektov je práve ten Neuroimunologický ústav, kde pán profesor Novák riaditeľ osobne vystupoval za moje odvolanie, osobne sa politicky angažoval, ešte keď tu bol ten, v septembri tá manifestácia, keby sme my to brali politicky, keby sme to my brali, že pridelíme takým nominantom, takej strany, nemáme také, tak oni by to v živote nedostali. A ten pán profesor naozaj, už aj sme sa rozprávali a uznal, že áno, že je rád, že sme k tomu pristúpili naozaj vecne a odborne. On je jeden z tých, čo sú spochybňovaní. On mal tú firmu, myslím, Solmea, o ktorej sa tvrdí, že mala daňový nedoplatok, ale myslím, že teda ho nemala a že bola založená účelovo. No bola založená na startup, lebo však keď idete niečo robiť, tak založíte a idete robiť. Ale jednoducho je naňho tiež obrovská ako mediálna honba a taký, a pritom je to človek, ktorý má, má 40-ročné skúsenosti, má svetové objavy a patenty, prehryzol sa cez množstvo medzinárodných rôznych uznaní a robí takú záslužnú prácu na liečenie Alzheimerovej choroby, má tuná centrum, kde sa venuje nie len základnému výskumu, vede, ale práve aplikácie na tých pacientov. Choďte sa tam pozrieť a uvidíte, čo je toto za záslužný projekt, a nebodaj, keď takýchto ľudí budeme deptať, tak nebodaj my alebo naši príbuzní budú odkázaní na takéto služby, no tak ich nebudeme mať, budeme sa s nimi trápiť doma, lebo budú musieť ísť sa liečiť do Rakúska alebo do zahraničia, práve keď budeme tých ľudí takýmto spôsobom akoby deprimovať. On naozaj bol zdeprimovaný z toho, ako k nemu pristupovali médiá, on si myslel, že všetko vysvetlí, on bol jeden z tých, čo stáli za mojím chrbtom a na tej tlačovke na úrade vlády myslel si, že tým pádom všetko vysvetlí a že ľudia sa potešia, čo robí. No opak je pravdou. Stále je naďalej atakovaný a už mnohí z tých vedcov mi hovoria, že sú z toho znechutení a ľutujú vôbec, že do tej schémy išli. Je to naozaj tak. Tá vedecká komunita už prestáva byť z tohto nadšená, máme veľa aj podporných listov, stanovísk aj od rektorskej konferencie, aj od Zväzu priemyselných výskumných vývojových organizácií, že odmietajú politizovanie vedy, odmietajú tieto ataky na hodnotiteľov, takže naozaj by som chcela vyzvať, aby sme neškandalizovali to, čo netreba škandalizovať, aby sme zakladali veci na vecnej diskusii.
Ešte raz opakujem. Odmietame akékoľvek podozrenia z nejakého, z nejakej manipulácie, ak niekde niekto v systéme individuálne pochybil, tak nech je to vyšetrené, nech je to potrestané a uvedené na pravú mieru, ale nemôžme hádzať a vylievať z tej, z tej vane s vodou aj všetkých tých vedcov, pretože keď spochybňujeme stále toto takto v rade, tak už nabudúce nikto nebude chcieť hodnotenia, už nabudúce nikto nebude mať ani odvahu, vám hovorím, niečo prideľovať, lebo každý minister, čo tu rozdelí prostriedky na vedu a výskum, je odvolávaný, tak už nakoniec načo brať nejakú iniciatívu na seba. A pritom tí naši vedci to potrebujú, tie pracoviská to potrebujú a v končenom dôsledku to potrebujeme my sami, pretože keď budete potrebovať kraniálny implantát, tak ten profesor Jenčák, ktorý tuto dostal a tiež bol atakovaný, tak vám ho on urobí a urobí vám ho tu v Košiciach a nebudete musieť cestovať, neviem, do Juhoafrickej republiky alebo, alebo, alebo nemať proste vôbec žiadne liečenie. Čiže naozaj si myslím, že prišla som sem ako odborníčka, stále sa to snažím riadiť ako odborníčka a stále sa snažím systémovo posúvať veci k lepšiemu. Viete, že v našej novodobej histórii Slovenskej republiky po roku ’89 priemerná životnosť ministra školstva je 14 mesiacov. Ja teraz mám 18. mesiac už, si myslím, že sa pokladám za nadpriemernú v tomto zmysle, a môžem vám povedať, že ani tých 18 mesiacov nie je dosť na to, aby človek pochopil všetky tie systémové väzby, všetky veci, opatrenia, ktoré treba robiť. Toto možno niekomu vyhovuje, že tí ministri sú stále zostreľovaní, ale potom sa nedá očakávať nejaká systémová reforma, prístup v školstve, keď každý človek sa tu ohreje 14 mesiacov, a kým v takomto širokom rezorte vlastne pochopí, o čom to celé je, nadviaže partnerstvá, začne robiť opatrenia, oboznámi sa so systémom, tak musí ísť, dole. Jednoducho ja si myslím, že, a som aj rada, že teda pán podpredseda vlády tu dal také podporné stanovisko, že máme veľmi veľa na to, ako som prišla do ťažkej situácie in medias res, na to, ako sa vidíte ďalej zo stroja, akoby politická atmosféra, a na ten krátky čas, že máme veľmi veľa naozaj pozitívnych systémových vecí, ktorými ten rezort posúvame dopredu. Nechcem sa opakovať, ale ako to už aj zaznelo, Národný program rozvoja výchovy vzdelávania prvýkrát historicky desaťročný, konkrétne financovateľný, vládou schválený program, historické navyšovanie platov v celom rezorte, navýšili sme mzdové ešte všetkým výskumníkom, vedcom, tabuľky, zvyšujeme platy mladým učiteľom. Nové zákony, viete, že zákon o kvalite je komplet nový zákon, ktorý sa dlho rodil, a nepodarilo sa ho presadiť a schváliť, nepodarilo sa ho doniesť.
Viete, že mnohí z vás aj ste za mnohé moje zákony zahlasovali, či už išlo o duál, či už išlo o osemročné gymnázia, že tu bola podpora naprieč celou snemovňou, že to sú veci, a nevraviac o novom zákone o odborných a pedagogických zamestnancov, na ktoré čakajú naozaj učitelia, a mnohí aj vrátane opozičných poslancov, ktorí sa zaoberajú školstvom, hovorili o tom, že systémovo posúvať ten učiteľský stav dopredu.
Viete, že sa venujeme inklúzii, všimli ste si, že sme vyriešili situáciu na vú..., na VÚDPaP-e, ktorá dlhoročne bola problematická, naozaj k spokojnosti, a že sme im teraz pomohli získať prvý grant, ktorým sa bude naozaj výrazne zlepšovať práve tá diagnostika. Viete, že, že sa naozaj venujeme inklúzii, a kedykoľvek sa dá navyše vydobyť nejaké peniaze, tak dávam na učebnice a na asistentov učiteľa.
Viete, že, že venujeme veľkú pozornosť marginalizovaným skupinám. Naozaj sme rozbehli aj medzinárodnú spoluprácu a nemáme sa za čo hanbiť, OECD má s nami partnerské dohody, začali sme spolupracovať so Svetovou bankou, bolo tu spomenutý audit vedy. Audit vedy bola kľúčová úloha splnomocnenca vlády pre vedu, techniku, ktorý, ale teda už teraz tentopost neexistuje, čiže treba sa po novom vysporiadať s tou úlohou, urobiť audit vedy, a práve preto sme nadviazali spoluprácu s OECD, so Svetovou bankou, lebo v tejto politickej atmosfére je najlepšie mať medzinárodné štandardy, zahraničných expertov, ktorí nám pomôžu tento audit vedy urobiť, aby sme sa nemuseli obviňovať trestne, že niekto tu niekomu niečo dal za to, že niekoho pozná, alebo že je nejak politicky prepojený, tá veda, by nemala pozerať na politické prepojenia, tá veda by naozaj mala pozerať na odbornosť a na, na kvalitu týchto projektov, čiže naozaj sa snažím podľa najlepšieho vedomia a svedomia v tomto smere pôsobiť. Určite som sem neprišla stratiť svoje dobré meno alebo hávi..., hájiť nejaké politické záujmy, a teda dúfam, že aj v rámci ďalšej diskusie budeme môcť sa vyjadrovať odborne, a veľmi rada kedykoľvek vás privítam, kedykoľvek prídem k vám na výbor, kedykoľvek vám odpoviem na ďalšie taktické a odborné a faktické otázky.
Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz za pozornosť, a že prejednáte tieto návrhy. Ďakujem.
Pán predsedajúci, skončila som. Alebo už, pani predsedajúca.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:19 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:40

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Vymazať rámček!
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 14:40 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani ministerka, hodina, ale dalo by sa mnohé z toho, čo ste povedali, zhrnúť do dvoch vašich viet, a ktoré...
Hovorili, ste o tom, že, že v systéme hodnotenia mohlo prísť k niekoľkým individuálnym zlyhaniam, no len problém, je v tom, že tie individuálne zlyhania vykazujú známky organizovanej činnosti. Ako môže dôjsť k individuálnym zlyhaniam tak, že sa takmer 100 % prekrývajú posudky dvoch rôznych hodnotiteľov? Ako môže dôjsť k individuálnym zlyhaniam tak, že posudky tých istých firiem, kopírujú texty posudkov tých istých firiem z minulosti? Ako navrch môže ešte prísť k individuálnemu zlyhaniu tak, že presne to, o čom ste hovorili, sa sčítavajú body na troch rôznych stranách a na obálke, ktorá rozhoduje o tom, že na konci bude pridelená podpora alebo nebude pridelená podpora, vyjde iné číslo. Toto nie sú individuálne zlyhania, toto je zlyhanie systému, a preto, preto ste odvolávaná, pani ministerka.
Ja budem o viacerých veciach rozprávať ešte potom v rozprave, ale aby som citoval klasika, ak by sa ministerstvom školstva prehnalo sto tornád tak ako na Kube, neurobili by tam takú škodu, ako tam doteraz narobili ministri za SNS. (Reakcia z pléna.) SNS na ministerstve školstva je najväčšou škodnou pre vzdelávanie v histórii tohto štátu. A dôvod, prečo ste odvolávaná práve teraz, je, že ste neotočili korman, kormidlo opačným smerom, že idete v tých istých šľapajach, a to neni len pri rozdeľovaní peňazí, ale aj pri školstve ako...
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:29 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:31

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pani ministerka, celkom pochopiteľne ste predviedli kruhovú obranu, nepochybne sa dá akceptovať, že ste zdedili pekné trasovisko, problém ale je, že sa objavujú potom ďalšie veci, takže vy riešite tie predchádzajúce, ale zároveň sa vytvárajú nové a nové kauzy na riešenie, vy to síce pekne vysvetľujete, že ten, ktorému sa podarí v každej položke pridať nejaké potrebné bodíky, a potom aj keď bol šiesty, aj tak by bol zaručene vyhral a podobné historky, to je síce fajn, potom je aj chránený GDPR-om, teda nie je zverejniteľný. A nakoniec ste pekne povedali, no chceli sme vznešené ideály. No to pripomína klasický citát Černomyrdinov, chceli sme to urobiť čo najlepšie a dopadlo to ako vždy.
Takže tu je problém v tom, že, nechcem spochybňovať, neni som agentom plazmového vŕtania, ale to už je niečo, asi niekde nejakú postať má. Ale zavretý hotel za 800-tisíc eur nie je garantuciou ničoho. To znamená, že aj v tých pridelených bodoch sa dá hovoriť o kdečom, čo nevzbudzuje veľkú dôveru.
A keď hovoríme o tom, že by zahraničné posúdenie bolo drahé, pred mnohými rokmi som bol vo Fínsku a mal som možnosť hovoriť s predstaviteľmi ich akadémie vied a tí mi povedali, že zavolať si zahraničných expertov na alokáciu peňazí je drahé, ale že sa to 100-krát oplatí a potom vyberú poctivo a korektne to, čo prospeje. To znamená, žiadna výhovorka, že je to drahé, ak sa dávajú milióny a milióny, a my hovoríme, že by bolo drahé to posúdenie. Ja si to proste nemyslím a domnievam sa, že to je jediná cesta z toho, aby sme nemali expertov, ktorí sú krytí GDPR, ale nevedia spočítať štyri položky, pozoruhodne v prospech nejakého záujemcu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:31 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:33

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani ministerka, tá hodinová rýchla frekvencia slov pre mňa bez výsledku, je úplne, úplne ubíjajúca. Aj by som chcel zareagovať na veľa vecí, ale skúsim to potom v rozprave. V rámci toho výboru, prosím vás, povedzte mi, o čom máme diskutovať, keď my odprezentujeme, že sú rovnaké, odkopírované posudky, a vy na to poviete, že to je bežná vec, alebo cez ústa vašej hovorkyne poviete, že to je žiaduce, len na druhý deň podáte trestné oznámenie a neviem, na koho podávate to trestné oznámenie, že či na ministerstvo, alebo na seba. Vy na jednej strane, keď sa prezentovalo, že boli zmanipulované body a že je tam preklep a že tam bol ďalší omyl, ale neskôr kvôli týmto preklepom vy odvoláte šéfa sekcie pre vedu a výskum. Prosím vás, načo máme diskutovať na tom výbore, keď vy jeden deň poviete to a na druhý deň poviete úplne niečo iné?
Čo sa týka toho grantového systému, ktorý ste tu tak akože obhajovali, že bol zablokovaný, a že keď vy ste prišli, tak ste ho museli kompletne zmeniť, to je náš problém, prosím vás? Veď tam bol váš minister, váš minister za SNS, veď on to pokazil! Veď čo idete tu hovoriť, že my, my máme byť nejaký tolerantní alebo niečo podobné?! To je vaša chyba, že ste ho tam nominovali, on urobil tie chyby a vy si ich napravte! Veď to, nehovorte, že vás máme teraz ešte chváliť, že vy ste tam prišli, tak vám dáme nejaký rok alebo rok a pol na to, aby ste nejakým spôsobom to napravili, a všetci tu budeme ticho, že v podstate sa nič neudialo. Veď to nie je naša chyba opozície. Čo tu my škandalizujeme alebo niečo? To robíte vy a vy ťaháte celé školstvo tým smerom, ako ho ťaháte.
Posledná vec a to vám poviem v rozprave. Ako ste sa, prosím vás, vyjadrili v rámci toho zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Veď to bolo úplne zavádzajúce! Čo sa týka zákona o Registri partnerov verejného sektoru, tak vám odcitujem jednotlivé vec a môžete sa k tomu vyjadriť, vám pripomeniem, že kto schválil tento zákon, kedy sa schválil a akým pozmeňujúcim návrhom sa schválil ten dodatok ohľadom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:33 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35

Tibor Bernaťák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani ministerka dosť rozsiahle reagovala na ten návrh na jej odvolanie. Obavám sa však, že táto reakcia bola hrach na stenu, pretože naozaj mám taký dojem, že vôbec nemá zmysel nejak vecne argumentovať, pretože zmyslom tejto schôdze ani nie je nejak vecne argumentovať a vydiskutovať si veci, účelom tejto schôdze je, presne ako aj pani ministerka povedala, zašpiniť, pošpiniť a však nejaká špina hádam na niekom zostane. Tentokrát na pani ministerke, bohužiaľ. Presne to povedala aj ten dôvod, prečo tomu tak je.
Mohlo byť rokované, diskutované na výbore, nebol na to absolútne žiadny záujem. Mohol byť zvolaný aj mimoriadny výbor, znova nebol vôbec žiadny záujem. Prečo asi? Kvôli tomu, aby sme sa dnes stretli a neriešili veci odborne, vecne na pôde, kde to patrí, v prvom rade teda na výbore, prípadne na iných fórach, ale v pléne, aby tu bol znova robený nejaký cirkus, aby sme diskutovali o veciach, ktoré naozaj ľudí už aj zaťažujú, ani niektorí častokrát tomu ani nerozumejú.
Preto si myslím, že v prvom rade, je potrebné také veci si vydiskutovať normálnym spôsobom. Pani ministerka vám takisto dala možnosť kedykoľvek sa ohlásiť na ministerstve a vydiskutovať si, prejsť si tie veci a možnože by sme tu dnes ani neboli.
Lenže zmyslom naozaj, ako som už povedal, nie je, aby sme tu neboli a aby sa veci riešili, ale len aby sa niečo pertraktovalo a aby sa niekto pošpinil. To je zmyslom celej tejto schôdze.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:35 hod.

JUDr.

Tibor Bernaťák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani ministerka, veľa ste hovorili, no málo toho ste povedali. Neodpovedali ste na základné otázky, ako je možné, že sa posudky dvoch nezávislých, opakujem, nezávislých hodnotiteľov zhodujú dokonca aj s chybami. Pri zlom bodovom hodnotení vznikla škoda občanom 700-tisíc eur. Ako je to možné, kto za ňu bude zodpovedať? Ako je možné, že sa podporili firmy, ktoré nikdy, opakujem, nikdy výskum predtým nerobili. Firma, ktorá rekonštruuje pekáreň, na ktorý, ktorú dostane eurofondy, a potom zrazu ide robiť nejaký matematicko-inžiniersky výskum. Dávam vám toto zmysel? Takáto podpora pre takúto firmu? Dáva vám zmysel podpora pre firmu, ktorá dostane z ministerstva pôdohospodárstva dotáciu na rekonštrukciu hotela, hotel je stále zavretý a teraz ide robiť nejaký výskum? Vám to dávam zmysel ako vedkyni? Podpora takejto firmy?
Hovorili ste, že ste mali záujem diskutovať. Nie, nerobila som vtedy tlačovky, keď bol výbor, žiaľ, predseda Národnej rady zvolal na ten čas grémium, ja som už požiadala predsedu školského výboru kolegu Petráka, aby sa termíny neprekrývali, pretože nemôžem byť aj na grémiu, kde musím byť, a nemôžem byť zároveň aj na školskom výbore, takže záujem diskutovať určite bol. Prečo o tom hovoríme v pléne? No určite nie preto, aby sme robili cirkus, ako mnohí naznačujú, jednoducho toto sú peniaze ľudí, ktorí platia dane. Na tieto dotácie sa skladajú všetci ľudia, ktorí platia dane. Človek na to, aby zarobil milión eur, ktorý takáto firma dostane, tak musí šporiť 80 rokov, a preto tí ľudia majú právo vedieť, na čo sa tie peniaze použijú, na čo tie peniaze pôjdu a aké výsledky za tieto peniaze sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 15:37 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video