20. schôdza

Takže interpelácia na ministra kultúry vlády Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia distribúcie kultúrnych poukazov v roku 2011.
Obraciam sa na neho s interpeláciou ohľadom distribúcie predmetných poukazov a problémov, ktoré v súvislosti so schvaľovacím procesom na ministerstve a ich oneskorenou distribúciou vznikli.
Činnosť ministerstva vyvolala veľkú nespokojnosť medzi dotknutou verejnosťou. Hoci médiá pána ministra kultúry hodnotili ako number one v rámci členov vlády, verejnosť si to zrejme až tak nemyslí. Hodnotia predmetnú činnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky oproti predchádzajúcim rokom ako veľmi slabú, nepripravenú a v konečnom výsledku nezvládnutú.
Napriek proklamovanému cieľu vlády Slovenskej republiky po zjednodušovaní administratívnej zaťaženosti sa práve tento proces z dielne Ministerstva kultúry Slovenskej republiky javí ako administratívne nedomyslený a zbytočne náročný. Systém prideľovania poukazov dotknutá verejnosť nehodnotí ako zlý. Môže pomôcť deťom vidieť umelecké a kultúrne programy. Mnoho z nich by sa v živote určite, vzhľadom na ich zlú sociálnu situáciu v rodinách, nedostala na takéto podujatia. Potrebné je však časovú organizáciu celej distribúcie a preplácania kultúrnych poukazov.
Kultúrne zariadenia, organizácie pôsobiace na tomto poli činnosti či umelci sa registrovali z dôvodu prijímania poukazov koncom marca a začiatkom apríla na ministerstve. Ako každý rok čakali na podpísanie dohody začiatkom mája, tak ako sa to dialo po minulé roky. Podpísané dohody či zmluvy nemali ani koncom júna.
Žiadosti boli na ministerstve už takmer tri mesiace bez konkrétneho vybavenia. Niektoré z nich údajne ešte nie sú schválené, podpísané zo strany ministerstva ani k dnešnému dňu. Každý rok dostávali kultúrne poukazy školy koncom apríla, najneskôr začiatkom mája. Mohli ich použiť pri organizovaní programov na školských výletoch, návštevu zámkov, jaskýň, múzeí, filmových predstavení a tak ďalej.
Kultúrne poukazy mohli využívať takmer počas celého roka. Tohto roku dostali prvé školy poukazy až 26. júna. Niektoré školy ich žiakom rozdávali spoločne s vysvedčeniami a niektoré školy pristúpia k rozdávaniu poukazov zrejme až po prázdninách. V tom poslednom prípade budú mať žiaci na ich využitie iba dva mesiace, september a október.
Pán minister, aké opatrenia prijalo alebo príjme ministerstvo vzhľadom na situáciu, ktorá nastala so schvaľovaním a distribúciou kultúrnych poukazov na základe tohtoročnej skúsenosti do budúcnosti, aby sa situácia, ktorá vyvolala veľkú nespokojnosť na strane ich prijímateľov, neopakovala?
Ďakujem za pozornosť. Moju interpeláciu odovzdám do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.

Tri minúty, hej, dobre. Tak pokúsim sa byť stručný, aby sme skutočne nenaťahovali rokovanie Národnej rady. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, áno, tak ja sa pokúsim rýchlo skončiť. Áno, takže ... (Smiech v sále.)
Dobre, takže ja som chcel vyjadriť svoj názor na prerokovanú novelu zákona 581 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Len musím niečo popreskakovať. Ale so zmenou vlády v roku 2006 došlo, bohužiaľ, k zmene politiky, bohužiaľ, k zmene zdravotnej politiky na Slovensku a v politickej diskusii nám začali prevažovať argumenty, ktoré spochybňovali fungovanie trhových mechanizmov, ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. A opätovne nám tu začal triedny boj, opätovne sa začalo bojovať proti súkromných investíciám a zisku,ako takému. Zisk sa nám začal démonizovať a používal sa účelovo ako strašiak. Pán premiér Fico sa vtedy vyjadril takto, konkrétne 27. októbra v relácii Slovenského rozhlasu v Sobotných dialógoch, citujem: "Ak sa súkromné poisťovne chcú ťahať za prsty so štátom, som pripravený sa na tomto boji zúčastniť, ale zahraničné firmy sa nebudú nabaľovať na peniazoch slovenských občanov z verejného zdroja." To je koniec citátu. A potom ďalšie z mnohých vyjadrení 13. 6. 2008, predseda vlády, to je zo správy SITA, citujem, predseda vlády Robert Fico sa teší na arbitrážne konanie s akcionármi súkromných zdravotných poisťovní, vyhlásil to na piatkovej tlačovej besede po skončení kontrolného dňa na ministerstve zdravotníctva a tam je citát: "Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči, poďme, my sme na to pripravení." Koniec citátu.
No aj na základe faktov a reálnych vecí, ktoré sa odvtedy udiali, tak ja sa vôbec ako občan Slovenskej republiky neteším. A prečo sa neteším? Lebo sme zbytočne minuli milióny eur. A čo to vravím zbytočne minuli, my sme ich neminuli, my sme ich vyhodili von oknom. Vyhodili sme von oknom milióny eur, zatiaľ a bude to ešte viac a vôbec sme to nemuseli urobiť. Pritom dopredu sme vedeli, že sa to tak stane. Po nesprávnom rozhodnutí predchádzajúcej vlády - zákaze zisku zdravotných poisťovní - došlo k viacerým udalostiam a asi najdôležitejšie z nich je rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd v kauze zisku zdravotných poisťovní jednoznačne odôvodňuje, že došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv zdravotných poisťovní, respektíve ich akcionárov, pričom došlo aj k zásadnej modifikácii legislatívnych úprav, ktorá je zjavne neprimeraná. Ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva poisťovní podnikať v zdravotnom poistení formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití zisku, je ústavne neakceptovateľný.
Takže podľa Ústavného súdu šlo o neoprávnený zásah do princípu právnej istoty a právneho štátu. Inak povedané, dámy a páni, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon, zákon, ktorý poškodil občanov Slovenskej republiky, a hneď vysvetlím, ako ich poškodil. Poškodil ich viacerými nesystémovými zásahmi, tými zásahmi, ktoré sa síce tvárili sociálne, v skutočnosti ale vytvorili dvojrýchlostné zdravotníctvo, zdeformovali trh zdravotného poistenia a plnili čisto politické objednávky.
Dovolím si uviesť len zopár príkladov, ktoré v tejto sále už viackrát odzneli. Tender na záchranky, predražené nákupy, komunikačné kampane, vodovodná voda, nevypovedateľné nájmy a mnoho, mnoho ďalších. Dvojrýchlostné zdravotníctvo znamená, že platby Všeobecnej zdravotnej poisťovne do fakultných nemocníc, najmä v Košiciach a v Bratislave, ale nielen tam, vzrástli počas piatich rokov viac ako dvojnásobne, pričom najväčšie nárasty zaznamenala Fakultná nemocnica Košice - v roku 2010 tam bol 49-percentný nárast a ešte bývalá Fakultná nemocnica Bratislava, v roku 2008 tam bol 48-percentný nárast. Zároveň vôbec nikomu nie je jasné, čo poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne v týchto fakultných nemocniciach vlastne dostali. Boli pacienti vybavení skôr? Neboli. Zlepšila sa kvalita zdravotnej starostlivosti? Nezlepšila. Odchádzali poistenci všeobecnej zdravotnej spokojnejší? Neodchádzali.
Navyše tieto abnormality v nemocnici fakultné nemocnice preniesli aj na ostatné zdravotné poisťovne a deformovali tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne tým pádom platili za zdravotnú starostlivosť viac, ako by platili bez efektu divného hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ako je možné, pýtam sa, dámy a páni, ako je možné, že tak silno sociálne cítiaca vláda dávala najviac ľuďom, poistencom v bohatej Bratislave a kašlala na ostatné, podstatne chudobnejšie regióny? Zdá sa vám to smerom k ľuďom? Lebo mne sa to tak nezdá.
Problém číslo dva, arbitráže. A už tu je, už očakávam kopec faktických pripomienok, ktoré tu k akože prehratej arbitráži odznejú. Tak ale najprv fakty, dámy a páni. Slovensko zaplatilo právnickým kanceláriám, ktoré ho zastupujú v sporoch so súkromnými zdravotnými poisťovňami o obmedzení použitia ich zisku, do dnešných dní skoro 16 miliónov eur. To je v starých korunách pol miliardy, pokiaľ sa nemýlim, niečo viac. Celkovo šlo o tri arbitráže s akcionármi poisťovní Union, Dôvera a bývalej ešte Apollo.
Medzinárodný súd síce zastavil arbitráž medzi akcionárom poisťovne Dôvera a štátom, lenže, a to je dôležité, arbitráž bola zastavená pre procesné veci. Tribunál nerozhodoval o tom, či vláda porušila medzinárodné dohody, čo teda porušila podľa môjho názoru, tribunál rozhodol o tom, že posudzovanie sporu medzi akcionárom a Slovenskou republikou nespadá pod jeho jurisdikciu. Aj napriek tejto takzvanej výhre Slovensko zatiaľ nemá dobojované, akcionár totiž podal žalobu na slovenský súd už minulý rok. A nakoľko sa náš vlastný Ústavný súd priklonil na stranu akcionárov, nie je vôbec ťažké odhadnúť, ako toto dopadne.
Arbitráž číslo dva, je arbitráž s akcionárom poisťovne Union, kde môžeme prehrať len tak odhadom 160 miliónov eur. V prípade Eureko verzus Slovenská republika ten istý arbitrážny súd, ktorý predtým rozhodol, že mu to neprináleží, arbitrážny súd, pardon, rozhodol, že je v jeho súdnej právomoci sa žalobou zaoberať. A mimochodom spoločnosť Eureko vyhrala podobnú arbitráž pred niekoľkými rokmi v Poľsku. Takže tak isto nie je ťažké a vôbec náročné zistiť alebo predpokladať, akým spôsobom rozhodne asi arbitrážny súd.
Ďalšia arbitráž ohľadom poisťovne Apollo, aj keď je podstatne menšia, takisto ešte nie je uzavretá.
Problém číslo tri sa volá príbeh účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne objavil v účtovníctve prekvapenie, oni ich nazvali kostlivci, kostlivci v skrini, nesprávne zaúčtované opravné položky k pohľadávkam za roky 2007 až 2009, ktoré boli spolu, hodnotu zhruba 50 miliónov eur. Teda tvrdili o nich, že majú hodnotu 50 miliónov eur, pričom oni sú bezcenné. Toto už viedlo k podaniu trestného oznámenia a dokonca v tejto sále sme ešte pred niekoľkými mesiacmi museli expresne meniť legislatívu, pretože inak by musel úrad pre dohľad zaviesť nad všeobecnou zdravotnou nútenú správu.
A problém číslo štyri sa týka znovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to zmena kritérií platobnej schopnosti zdravotných poisťovní spôsobila fakt, že napriek navýšeniu základného imania o 65 miliónov eur, dve miliardy bývalých slovenských korún, koncom roka 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vyrobila ku koncu roka 2010 aj vďaka najrozličnejším nevýhodným zmluvám stratu ďalších 72 miliónov eur.
Takže pokiaľ si to zhrnieme, sociálne cítiaca vláda so slovami zdravie nie je tovar, zisk je nemorálny a podobnými ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré dokonca podľa môjho názoru nie sú pravdivé, čo ostatne potvrdil aj náš Ústavný súd ohľadom toho zisku, spôsobila takéto úplne nepredstaviteľne veľké sekery. Takže načo je nám vlastne zisk? Základnou funkciou zisku v ekonomike je motivácia podnikateľov k inovatívnym a z hľadiska nákladov efektívnym napĺňaním potrieb spotrebiteľov. A v argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a k nepresnému používaniu ekonomických pojmov, ktoré znemožňujú zmysluplnú diskusiu. Typická veta je - a už aj dnes tu odznela, zdravie nie je tovar a nemôže byť preto predmetom obchodovania. No, zdravie ako také samozrejme tovarom nie je, ale to je len časť pravdy. Zdravotná starostlivosť sa nerovná zdravie. Zdraví ľudia nie sú v zdravotníctve. Zdravotná starostlivosť je služba a služba ako taká je tovarom alebo teda službou, za ktorú sa dajú brať peniaze a platí tam všeobecne ekonomické pravidlá, ekonomické pravidlo vzácnosti. Takže pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy. A vravieť o amorálnosti zisku je presne to isté ako by sme rozprávali o tom, že poľnohospodár, ten slovenský poľnohospodár je amorálny, pretože dosahuje zisk z toho, že som hladný. Alebo ešte väčšiu absurditu použijem. Hrobár je absolútne amorálny, pretože žije zo smrti. To je absurdné, dámy a páni. Je hlúposť rozprávať o akejkoľvek službe, že je amorálna len preto, že niekto za svoju prácu chce peniaze. No a keď prídeme k číslam, ak si zhrnieme sumy, v roku 2010 vykazovala poisťovňa Dôvera, alebo teda vykazuje poisťovňa Dôvera zisk 9,2 milióna eur, čo pokiaľ to prepočítame, je to samozrejme veľmi nepresné, ale pokiaľ to prepočítame na 1,4 milióna poistencov, činí to približne 6,5 eura na poistenca. Takže za roky 2006 až 2010 by mala úplne amorálny zisk v sume 50 miliónov eur.
No Všeobecná zdravotná poisťovňa by za to isté obdobie mala mať pri takej istej kalkulácii, ktorá je samozrejme nepresná, to je len veľmi, veľmi ilustratívne, pri tej istej kalkulácii by mala mať nemorálny zisk cca 91 miliónov eur, pričom v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nikto nebráni štátu, zákonodarcom, ministrovi zdravotníctva, tých 91 miliónov eur reinvestovať do zdravotníctva a nič iného nepoužívať. Ale namiesto toho, namiesto toho, a to sú fakty, čísla, sme zbytočne minuli - navýšenie základného imania 65 miliónov, 50 miliónov nesprávne ocenenie, takzvaní kostlivci v skrini, 72 miliónov straty, áno, to je, to spolu vychádza 11,98 eur na hlavu, pokiaľ to prepočítame. To značí, že namiesto toho chorého amorálneho zisku sme v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nesprávnym hospodárením a zvláštnymi modifikáciami účtovníctva minuli dvakrát toľko. Namiesto 91 miliónov eur, ktoré mala mať akože amorálny zisk, sme rozhádzali 235 miliónov eur. A neustále oživovanie, neefektívne, lebo toto je jasný dôkaz neefektívneho hospodárenia, neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov, odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu - na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb, či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia alebo zdravotnej starostlivosti.
A keď sa vrátim naspäť k nálezu Ú... treba, teda Ústavného súdu, po jeho rozhodnutí už poisťovne nemusia reinvestovať všetok prípadný kladný hospodársky výsledok do zdravotnej starostlivosti, na to vôbec nemusíme prijímať nový zákon. Obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo svoju účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu, novelu však treba, teda musíme prijať preto, aby sme zaviedli podmienky pre dosahovanie toho zisku. Teda v preklade, ak táto novela zákona neprejde, tak si poisťovňa Dôvera môže podľa aktuálneho zákona vyplatiť všetko, čo dnes vykazuje ako zisk a to dokonca nemusí ani zdaniť. Dobre ma počujte, dámy a páni. Ak poslanci opoziční, povedzme opozičného SMERU nebudú hlasovať za túto novelu, priamo vravia, Dôvera vyplať si zisk a ten vyplatený zisk si nemusíš, z toho vyplateného zisku si nemusíš zaplatiť ani jeden cent dane, pretože taký je právny stav dnes. Neviem kto za tým môže byť, uvidíme ako budú kolegovia poslanci hlasovať. Mal som toho viac, ale nechcem skutočne naťahovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kalist, vy ste tu vo svojom vystúpení spomínali rôzne príklady o amorálnosti zisku a ako by sa to dalo charakterizovať. Ja sa vás chcem v súvislosti s témou zdravotníctva spýtať a s témou zisku zdravotných poisťovní spýtať, či považujete za krok, ktorý je úplne v poriadku s morálkou, s etikou aj so zdravým rozumom, ak hovoríte o zisku v zdravotných poisťovaniach, si vedenia zdravotných poisťovní a pracovníci zdravotných poisťovní vyplácajú státisícové odmeny alebo odmeny v státisícoch eur, a pritom zdravotné sestry musia protestovať pred Národnou radou vzhľadom na výšku ich príjmu.
Ďakujem pekne za odpoveď.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste, že zisk v zdravotníctve, výrok, že, zisk v zdravotníctve je nemorálny, je ničím nepodložený a nepravdivý výrok. Pán poslanec, práve v tom je základný rozdiel medzi vami a nami, že my na rozdiel od vás si naozaj myslíme, že zisk v zdravotníctve je hlboko nemorálny, pretože samotná podstata zdravotníctva znamená pomáhať ľuďom. A ak si ja domov odnesiem peniaze, napríklad zo zrušeného oddelenia a na tomto zarábam, no tak to je hlboko nemorálne, pretože podnikanie je znižovanie nákladov a zvyšovanie zisku. A ako budete znižovať náklady v nemocnici, kde máte niektoré oddelenia stratové a niektoré ziskové? No tak budete jednoducho postupovať tak, že zrušíte tie stratové a necháte si len tie ziskové. Ale tým nutne obmedzujete kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Takže preto, pán poslanec, sa my domnievame, že zisk v zdravotníctve, zarábať na zdraví ľudí je vo svojej podstate, vo svojej podstate nemorálne. A tento výrok netreba dokazovať. Jednoducho každý humánne založený človek nemôže s čistým štítom a s čistým svedomím podnikať v zdravotníctve na úkor iných ľudí.

Pán doktor Kalist, keď ste tu tak zápalisto hovorili na tému zisku súkromných zdravotných poisťovní, mám jednu faktickú otázku. Hovorili ste v záujme občanov Slovenskej republiky alebo istej finančnej skupiny vlastniacej nielen zdravotnú poisťovňu, ale aj zdravotnícke zariadenia, ku ktorým máte veľmi blízky vzťah? (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja nie som ani lekár, ani nemám ani zdravotnú poisťovňu, ani žiaden podiel ako lekárnik, ale opýtam sa vás na ten zisk. Vy ste tu povedali myšlienku, že zisk za službu. Pán doktor, určite by som nemal výhrady, keby som nemusel vôbec odvádzať do žiadnej zdravotnej poisťovne žiadne peniaze, ale prišiel by som k vám ako k lekárovi, vy by ste mi urobili službu a ja by som za ňu zaplatil. O.k., v poriadku a vy by ste na tom niečo získali, nemal by som voči tomu výhrady. Ale tu nezarába ani lekár, ani chorý človek, ale sprostredkovateľ tej služby, sprostredkovateľ tej služby, ktorú vlastne vy poskytujete mne cez niekoho. A je choré, keď zdravotné poisťovne majú zisk, a v nemocniciach sa rušia oddelenia len preto, že im zdravotné poisťovne neplatia za úkony, ktoré oni vykonali. V tom ja vidím problém toho zisku, nie zisk ako taký, ale zisk cez sprostredkovateľa na chorého človeka. O tom my pochybujeme a to nám veľmi prekáža.

No, ďakujem pekne. Všetky vlastne faktické sa týkali jednej a tej istej veci. No, dámy a páni, podľa takéhoto veľmi hrubého prepočtu by Všeobecná zdravotná poisťovňa mala vykázať zisk za to obdobie 2006 až 2010 91 miliónov eur. Dobre, bol by amorálny, ako tvrdíte. Namiesto toho ale vykázala stratu 72 miliónov eur, 50 miliónov falošné účtovníctvo, ďalších 65 miliónov navyšovanie základného imania a len tak hrubo ešte 48 miliónov nedoplatky v eurách. Všetko, hovoríme nedoplatky nemocníc, štátnych nemocníc do Sociálnej poisťovne a to je určite, nie je všetko, čo tam je pochované, spolu 235 miliónov eur, 235 miliónov eur, na ktoré sa všetci budeme musieť poskladať, alebo čiastočne sme sa už poskladali, lebo navýšenie základného imania je už fuč. Takže 235 miliónov eur, ktoré sa rozhádzali, nikto nevie kam, nikto nevie kto ich dostal, ale hlavne presne, ako ste povedali, ani lekári, ani pacienti nie sú spokojnejší a nemajú z toho vlastne nič. To je jasný dôkaz toho, akým neefektívnym spôsobom dokáže štátna poisťovňa nie ani gazdovať, ale, akoby som to nazval, rozhadzovať peniaze.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni. Vaše vystúpenie pán poslanec Kalist mi evokovalo jednu takú dominantnú myšlienku, keď som vás počúvala, že ty hovoríš, ty máš pravdu, v úvodzovkách, nedovolila by som si vám tykať. Tak možno, že teraz ja budem hovoriť a ja budem mať pravdu.
Pán minister, je zaujímavé, že s peniazmi poistencov disponujú podnikateľské subjekty, ktoré podľa svojho charakteru majú cieľ vytvárať zisk, a ja som vám už povedala na výbore, že nič vám nebráni urobiť krok späť, keď zákonom bola konštituovaná všeobecná poisťovňa a potom aj Spoločná zdravotná poisťovňa ako akciové spoločnosti, takisto ich môžete zákonom vrátiť k príspevkovým organizáciám, kde vás bude oprávňovať ako predstaviteľa štátu a veľmi dobrého a rozumného hospodára veľmi rozumne disponovať finančnými prostriedkami. Nepochybujem, že najlepšie ako sa len dá.
Ústavný súd Slovenskej republiky 26. januára tohto roku rozhodol o návrhu skupiny štyridsiatich deviatich poslancov, v čase podania opozičných poslancov SDKÚ - DS, KDH a SMK z 15. októbra 2008 tak, že ustanovenie § 15 ods. 6 zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To ešte môže korigovať Ústavný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Národnú radu Slovenskej republiky uviesť zákon do súladu s ústavou. Ak tak neurobí do šiestich mesiacov, ustanovenie zákona stratí platnosť. Zrejme je veľmi dôležité, ako je skoncipované podanie na Ústavný súd, či sa dovolávame ústavnosti z hľadiska podnikateľského subjektu, alebo z hľadiska použitia verejných prostriedkov. Vy, pán minister, predkladanou novelu chcete precizovať to, čo je z princípu nesprávne a nemá obdobu nikde vo svete, to, čo zaviedol pán minister Zajac.
Pán bývalý minister Ivan Valentovič novelou zákona našiel, citujem, "spôsob ako zabrániť, aby si niekto prisvojil cudziu vec, v tomto prípade cudzie peniaze, ktoré mu boli zverené", čo sa podľa § 213 Trestného zákona nazýva sprenevera. Aký charakter má teda toľko diskutovaný, v úvodzovkách, zisk zdravotných poisťovní v kontexte povinných poistných odvodov aj v kontexte prebiehajúcich arbitrážnych konaní? Medzi základné princípy verejného zdravotného poistenia okrem solidarity patrí aj neziskovosť. Nemožno povedať, že by poisťovne nemohli tvoriť účtovný zisk priamo z vybraného poistného, no z tohto vybraného zisku, ktorým sa nazýva ten účtovný efekt, si nemôžu v podstate ľubovoľne akcionári vyplatiť dividendy. Zákonom daná povinnosť občana alebo zamestnávateľa zaplatiť zdravotné poistné odvody vlastnými peniazmi je zjavne vynútená stratou vlastníckeho práva k nim a nutnými predpokladmi pri vynútenej strate vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky je verejný záujem, a to iba jeho nevyhnutná miera, a dividenda je súkromný záujem. Otázka znie: Z čoho akcionári zdravotných poisťovní usúdili, že časť vyvlastnených, teda verejných peňazí s jasným použitím a účelom si môžu jednoducho vziať? Zdravotnícka legislatíva to v nijakom ustanovení neumožňuje. Aj zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďuje právnické osoby vo fondoch zdravotného poistenia medzi subjekty verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými finančnými prostriedkami. Možno argumentovať aj Obchodným zákonníkom, avšak aj tu treba analyzovať komplexne činnosť zdravotných poisťovní, vrátane verejného či súkromného charakteru, peňazí odvedených občanmi do zdravotných poisťovní. Nielen podľa § 178 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti na dividendu, ktorý valné zhromaždenie určí na rozdelenie. Tu treba spomenúť aj ďalšie ustanovenie, a to § 36 tretia veta, z ktorej priamo vyplýva, že akciová spoločnosť môže byť založená aj za iným účelom ako účelom podnikania, teda nielen za účelom dosahovania zisku. Napríklad môže byť založená aj za účelom verejného zdravotného poistenia, čo vo svete funguje, čo vytvorenie zisku vôbec nevylučuje, ale zisk, tobôž dividenda, nie je účelom jej činnosti. Za úplne zásadné ustanovenie je však potrebné považovať § 40 zákona 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý uvádza, že kategorizácia chorôb, liečiv, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného poistenia. Toto ustanovenie je platné už od roku 2005. Predpokladám, pán minister, že vami predložené pred chvíľou prerokované zákony budú k tomuto smerovať, že to, že ministerstvo bude mať priamy dosah na výšku ceny, že vlastne vyplní alebo bude, umožní, aby sa realizovalo znenie zákona § 40.
Takže uvidíme, ako sa medzinárodná arbitráž vyrovná s týmto sporom a hlavne ako s ochranou vlastníctva, ktorá vyplýva zo základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky čl. 20, ale aj z Listiny základných práv a slobôd, čl. 11, z Charty základných práv Európskej únie, čl. 17, či z Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd, Dodatok protokolu, čl. 1. Treba veriť, že ak by sa arbitrážny súd pri prípadnom neúspechu Slovenskej republiky nevyrovnal s ľudskoprávnymi aspektami povinných odvodov, že Slovenská republika využije všetky právne prostriedky na to, aby ochránila ľudské práva a majetok svojich občanov, nie tak ako jej úradníci doteraz. Myslím, že tých 230 miliónov eur už hádam stačilo, rozdelené v dividendách. Mimochodom, dlh všetkých slovenských nemocníc je údajne 170 miliónov eur. To znamená... To hovorí za všetko. Z medzinárodných dohôd o ochrane investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorými sa často argumentuje v prípade tzv. zákazu zisku, si môžeme vziať ako príklad dohodu medzi Československou federatívnou republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií z roku 1992 čl. 2. V čl. 2 sa uvádza: "Každá zmluvná strana na svojom území podporuje investície investorov druhej zmluvnej strany a povoľuje ich v súlade s ustanoveniami svojho právneho poriadku."
Myslím, že predložená novela neupravuje jednoznačne právnu normu tak, aby už nebolo možné vyplácať si dividendy spreneverou verejných prostriedkov. Preto apelujem na všetkých poslancov, aby prehodnotili svoj postoj k problematike tohto zákona a hlasovali za bod 9 na strane 6 spoločnej správy výborov, kde je navrhované: V čl. I v 15. bode v § 15 ods. 5 znie: "(5) Ak je v schválenej riadnej účtovnej uzávierke alebo mimoriadnej účtovnej uzávierke výsledkom hospodárenia bežného účtovného obdobia zisk, zdravotná poisťovňa je povinná použiť tento zisk najmenej vo výške 80 % na tvorbu rezervného fondu a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách najmenej do výšky 3 % poistného po prerozdelení podľa § 14 ods. 4 za dvanásť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich koncu príslušného bežného účtovného obdobia." Koho to bližšie zaujalo, odôvodnenie si, prosím, prečítajte v spoločnej správe výborov na strane šesť. Máte ich tam v priehradkách v poslaneckom salóniku, resp. prezenčnej čitárni, takzvanej po novom.
Pre moje vystúpenie som použila článok zo Zdravotníckych novín a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ťa pani poslankyňa chcem doplniť. Už sa teším na to, ako po prijatí zdravotníckej reformy a konkrétne aj tohto zákona vládnou koalíciou naše zdravotníctvo začne fungovať. Ako nebudú žiadne čakacie listiny, ako sa pacienti dostanú na operáciu vtedy, keď to budú potrebovať, ako nebude problém dostať lieky v lekárni, proste ako v nemocniciach bude im poskytovaná základná zdravotná starostlivosť. No uvidíme, možno, že to je naozaj len v rozprávke, ale dajme sa prekvapiť.
Ale fakt si myslím, že netreba možno glorifikovať ani nález Ústavného súdu, aj keď ho treba rešpektovať, ale na druhej strane nerieši presne to a nehovorí v tom zmysle, čo tuto sa snaží koalícia prezentovať.
Ďakujem pekne.