22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, dámy, páni, práve tu speje k vyvrcholeniu experiment na ľuďoch a najmä proti všetkým poriadne a poctivo pracujúcim ľuďom na Slovensku. Pozoruhodný je už chaos a nesúlad koaličný, v akom sa tieto zmeny pripravovali, v akom sú predkladané. To, samozrejme, tiež o koalícii vypovedá, o nekompetentnosti tých, ktorí tieto zmeny pripravili, ale, ak by som chcel byť pozitívny, aj o tom, že v koalícii je niekoľko normálne a sebakriticky rozmýšľajúcich poslancov, ktorí vidia aj riziká a negatíva toho, čo je tu predkladané. Nie je ich veľa, samozrejme.
Podstatné je, že mnohé z toho množstva zmien v konečnom dôsledku poškodí ľudí na Slovensku finančne, pretože odvádzať budú viac. Poškodí to ľudí aj tým, že bude menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme. Verejné financie budú poškodené tiež, čo znamená, že štát bude ešte nefunkčnejší, ako je dnes.
Ak niekto... Pán Matovič, vidím že ste v práci, ma to veľmi teší, no tak, pracujte trošku menej intenzívne. (Reakcia na poslanca.)
Ak niekto naivne verí, že v dôsledku tohto zmätočného experimentu jeho čistý príjem stúpne, tomu zacitujem z dôvodovej správy: "Úprava príjmov na superhrubú úroveň v zásade nemá vplyv na čisté príjmy." Nepriamo samozrejme vplyv mať nebude, priamo teda vplyv mať nebude, nepriamo ľudia budú platiť a odvádzať viac. Toto si najlepšie uvedomujú živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby, preto sa aj najhlasnejšie ozývajú. Čo je ale vyslovená zákernosť tohto návrhu, je to, že jeho súčasťou sú závažné zmeny nad rámec daňovo-odvodového systému. Je to zmena výpočtu dôchodkov, takže mnohí ich budú mať nižšie. Je to zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a skrátenie dĺžky poskytovania dávok v nezamestnanosti, aj ich výšky. To sú zákerné a zvrátené zmeny proti ľuďom.
Aby bolo jasné, tieto zmeny my neodmietame preto, že ich predkladá pravica. Kritizujeme ich preto, lebo poškodzujú všetkých slušných a poriadnych ľudí na Slovensku, ktorí celý život poctivo pracujú alebo pracovali. Ľudia si zaslúžia niečo lepšie, ako takýto experiment, ktorý im prinesie nižšie príjmy, nižšie dôchodky, predĺženie veku odchodu do dôchodku, menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme.
Je logická otázka, prečo sa táto koalícia, tento pán minister, podujali na tento paškvil. Prečo to robia? Časť odpovede znie, už som ju povedal, to je nekompetentnosť, neprofesionalita. Časť, to je samoľúbosť a potreba mať formálne odškrtnutú jednu akože reformu. Nech to stojí, čo to stojí. Ale tá podstatná časť prečo znie, že na ich strane je totálna absencia citu pre životy bežných ľudí.
Dámy a páni, ak máme v zdravotníctve nového Zajaca, v sociálnej oblasti máme nového Kaníka. Je to pán minister Mihál, ktorý sa kedysi živil tým, že radil ľuďom, ako využívať medzery v zákonoch a platiť nižšie odvody a dane. Dnes je z neho expert na to, ako prepašovať do našich zákonov ustanovenia, vďaka ktorým budú ľudia platiť a odvádzať viac. O tom to je. Nie je to reforma, je to zákerný zmätok. A myslím si, že politické strany, politická garnitúra stojí pred naozaj konsenzuálnou dohodou o daniach, odvodoch o príjmoch štátu.
Nie je to možné v tejto situácii, pretože toho konsenzu dnes nie je schopná ani koalícia samotná.
Toto je úloha pre najbližšie obdobie nájsť dohodu o daniach, o odvodoch o príjmoch štátu. Takú dohodu musíme nájsť, aby tento štát nestrácal schopnosť by funkčný, aby tento štát poskytoval ľuďom to, čo im má poskytovať, to, čo očakávajú, aby tento štát si zachoval aspoň akú-takú úroveň obranyschopnosti a mnohých iných vitálnych funkcií. Toto tu je experiment, ktorý poškodzuje všetkých ľudí na Slovensku. (Potlesk.)

Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, ctihodný poslanecký zbor, dovoľte, aby som svoj krátky príhovor štrukturoval do otázok a odpovedí.
Tá prvá otázka je, a na nej sa asi všetci zhodneme, potrebujeme na Slovensku daňovo-odvodovú reformu? Určite áno. A na tom sa zhodneme. Prečo ju potrebujeme? Lebo náš daňový systém je veľmi zložitý, lebo je drahý, nejednoznačný, neurčitý a kvôli tomu Slovensko je niekde na 122. mieste na svete, pokiaľ ide vlastne o daňový systém a jeho nákladnosť pre firmy, lebo náš výber daní je veľmi nízky. Pokiaľ ide o DPH, 28 % ostáva nevybratých. Len Gréci sú na tom horšie, 30 percent. To sú čísla ministerstva financií. Podľa ministerstva financií by sme dokázali reálne vybrať o 1,5 mld. eur viac, ak by sme zlepšili výber DPH. Zlý výber DPH znamená, ak chcete, dobrú podporu šedej ekonomiky a kriminality.
Prečo potrebujeme reformu? Lebo naše zdanenie, zodvodnenie práce je príliš vysoké, čo znamená, že mnohí s nižším vzdelaním, mnohí nezamestnaní si prácu nebudú môcť nájsť, lebo ich cena práce je takto umelo veľmi vysoká. Tým opäť podporujeme šedú ekonomiku a posielame ich do šedej ekonomiky, a tým opäť podporujeme kriminalitu. Čiže áno, potrebujeme daňovo-odvodovú reformu.
Druhá otázka. Potrebujeme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu? Áno. Myslím, že tu sa opäť všetci zhodneme. Áno. Prečo? No preto, že všetky vyhliadky z posledných dní hovoria o jednom. Zníženie rastu, odhadu rastu Slovenska na budúci rok asi nebolo posledným znížením a čakajú nás asi ďalšie zníženia odhadov rastu. A nižší rast znamená nižšie príjmy pre verejné rozpočty. Pritom výpadok už dnes oproti plánu je nejakých 150 mil. eur, ak sa nemýlim. Takže tento výpadok pravdepodobne bude vyšší.
Nižší domáci dopyt a nižší domáci dopyt kvôli, kvôli nízkej zamestnanosti, prípadne zvýšeniu nezamestnanosti, prípadne vracaniu živnostenských licencií znamená menej dopytu doma, nižšiu spotrebu doma, ale aj viac šetrenia v časoch neurčitosti, v časoch, keď sa hovorí o recesii. To znamená, opäť nižší rast, opäť nižší výber daní a odvodov.
Prichádzajúca recesia znamená aj komplikácie, samozrejme, pre firmy, ktoré sa musia pripraviť na neurčitosť, na to, či je vhodné investovať alebo lepšie je počkať na to, či ľudia budú ďalej viac šetriť v čase, keď štáty, všetky štáty výrazne šetria, a teda, či nie je lepšie radšej prepúšťať, než investovať a vyrábať. Čiže neurčitosť je veľmi vysoká, a preto sa zhodneme, že áno, musíme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu. Pretože ak vyriešime problém pre rozpočet na budúci rok tým, že dokážeme ešte niekde nájsť nejaké milióny eur, pýtam sa, ako nájdeme a ako vyriešime problém rozpočtu na ďalší rok 2013, 2014, keď už vopred vieme, že štát aj za tých dnešných výhľadovo lepších časov klesne niekam na úroveň 30 % HDP vo výške príjmov, čo "nedokázal" v takom tom, v úvodzovkách, žiaden iný štát v Európe. A keď ministerstvo financií hovorí o tom, že prestávame byť schopní zabezpečovať základné funkcie štátu.
Tretia otázka. Potrebujeme jednotný výber? Tu opäť existuje zhoda. Áno. Všetci hovoria, potrebujeme jednotný výber. Jednotný výber je priamou odpoveďou na naše 122. miesto na svete. To nie je kvôli sadzbám. To je kvôli komplikovanosti systému. A túto komplikovanosť dokážeme zmeniť zavedením jednotného výberu. Čím skorším, čím pripravenejším zavedením klientského systému, čo znamená zlacnenie pre štát, keď štát za menej peňazí dokáže vyberať dane. A opäť podľa štúdií OECD náš výber daní a odvodov je najdrahší v OECD, vzhľadom na vybrané peniaze. Čiže výrazne ušetrí štátu náklady, a tým pádom sú to ďalšie peniaze pre štát. Nemusíme hľadať milióny po vreckách, po rôznych odvetviach. Stačí zlacnieť výber pre štát.
Zlacníme výber pre firmy, domácnosti. To je naše 122. miesto. Firmy musia najímať mnoho ľudí, venovať veľa času a veľa financií na to, aby dokázali fungovať s naším daňovým a odvodovým systémom. Jednotný výber v tomto je pre nich veľmi dobrou správou, a to som sa dozvedel, to mi potvrdili zástupcovia republikovej únie a ďalší zamestnávatelia. To pomôže, samozrejme, aj prílevu zahraničných investícií. Zahraničné investície nemajú problém so sadzbami, s parametrami. Majú problém s inštitúciami. To pomôže cez investície zamestnanosti. Zároveň si všetci uvedomujeme, že jednotný výber je neuveriteľne ambicióznym projektom. To nie je znížiť sadzbu o jedno, dve percentá, aj keď to je tiež určité riziko. A reálne sa to dá urobiť veľmi jednoducho a reálne stačí vo všetkom softvére na Slovensku zmeniť jedno číslo za druhé. Tu sa menia komplet inštitúcie do nového celku, mení sa fungovanie inštitúcií. Je to veľmi zásadná, ambiciózna zmena, ktorá v mnohých štátoch trvala štyri-päť rokov. A budeme mať čo robiť, a to myslím my - ako parlament, ako vláda, ako všetci úradníci a všetky firmy a živnostníci, každý, kto funguje v tomto štáte, aby táto zmena bola čo najhladšia.
A zároveň si uvedomme, že tento ambiciózny projekt prebieha v čase recesie a neurčitosti. Určite to bude znamenať horší výber dočasne. Môže to znamenať samozrejme aj viac komplikácií pre firmy, nie práve v najlepšiu dobu, ale ťažko teraz čakať na lepšiu dobu. Čiže dobre, vieme o rizikách, vieme, že je to ambiciózny projekt, ale poďme do jednotného výberu zvlášť, ak o tomto neexistujú žiadne spory.
Potrebujeme parametrické zmeny? Tu sa možno už úplne nezhodneme, ale vážiac si vládny program, odpoveďou je áno. Ale je treba dať jednotlivým termínom a heslám z vládneho programu obsah a načasovanie so všetkou zodpovednosťou a opatrnosťou, aby sme nehazardovali. Ak hovoríme o recesii, ak hovoríme o zhode na jednotnom výbere, ak hovoríme o tom, že to je veľmi ambiciózny projekt, nerobme príliš veľa vecí naraz. Zvlášť, ak nikde na svete s nimi nie je žiadna skúsenosť.
Dovoľte, aby som si pomohol ešte a trošku oživil túto prezentáciu, takými krásnymi titulkami z českej tlače. Ja to preložím do slovenčiny. Reforma dane z príjmu ruší superhrubú mzdu a zjednodušuje výber daní. Mám pocit, že jednotný výber je možný aj bez parametrických zmien. Reforma by nemala stavať proti sebe. A o tom rozprávali predrečníci, jednotlivé profesie, jednotlivé odvetvia. Dovoľte, aby som odcitoval zase niečo, na čo si všetci, aspoň my, ktorí postupujeme do stredného veku, nechcem povedať starší, spomenieme. "Žádny z nás nebere takový platy" a budem ďalej prekladať. Dostávam zoznamy umelcov, ktorí berú nad stotisíc korún. No tak, povedzme, pani Zagorová, je to milé dievča, ale ona už tri roky po sebe berie 600 tisíc a ďalší nie 600 tisíc, milión, dva milióny berú. Toto je viac než dvadsať rokov starý prejav. Nie pravičiara, nie liberála, nie reformátora. Nedokážem si predstaviť, že my by sme sa chceli porovnávať s niečím takým.
A dovoľte, ešte pár čísiel. Kým odvodové príjmy do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne podľa údajov ministerstva financií už od roku 1995 sa zásadne nemenia. Čiže nejaká stabilita týchto systémov je tak či onak zabezpečená. Pokiaľ ide o daňové príjmy zvlášť, tie z nejakých 25 % HDP v roku 1995 klesli asi na 18 % v roku 2004 a ďalej klesajú na nejakých 15 %, pričom do roku 2014 ministerstvo financií predpokladá nie stabilizáciu, nie zvýšenie, ale pomaličké znižovanie. To je to, o čom som hovoril na začiatku. To je to, že potrebujeme sa pripraviť na recesiu, potrebujeme sa pripraviť na to, že rast bude nižší než sme očakávali. Česká republika dokonca diskutuje o tom, či to bude v Českej republike nulový rast alebo či to bude ešte horšie. Nastáva tu veľmi vážna situácia, a preto ja hovorím o načasovaní, o dobrom načasovaní, o veciach, ktoré sme nemohli predpokladať dopredu.
Na reforme parametrov ležia mnohé otázniky. Je to otáznik kompatibility s inými štátmi v Európe a ak chcete na svete, je to otáznik okolo, to, čo tu zaznievalo, nevyskúšania systému, možno nejakého experimentovania, možno laboratória. Sú to otázniky, ako sa dotkne jednotlivých skupín, ako sú dôchodcovia, ako sú živnostníci, ako sú umelci, ako sú dôchodcovia, ktorí budú platiť vyššie odvody bez toho, aby mali z toho nejaký úžitok, čo sa popisuje jednou vetou, zvýši sa im solidarita.
Preto ja apelujem na predkladateľa, aby kvôli načasovaniu a kvôli pretrvávajúcim otáznikom stiahol tento návrh zákona. Máme minimálne pol roka na to, aby sme si nad neho sadli, aby sme ho vylepšili, aby sme nespúšťali príliš veľa zmien v jednom termíne z mesiaca na mesiac, aby sme takto nezaťažovali ekonomiku v čase, keď sa vracia vážna recesia, aby sme samozrejme šli do jednotného výberu a venovali mu náležitú pozornosť a náležité úsilie, a aby sme sa zachovali veľmi zodpovedne a v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pán Marek Maďarič a Miroslav Číž. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na predrečníka.
Slovo má pán poslanec Maďarič, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec, ja poznám väčšinu tých názorov, ktoré ste tu vyslovili, lebo ste ich publikovali a som veľmi rád, že ste ich tu zopakovali. Oni nie sú ani ľavicové, ani pravicové, sú veľmi rozumné. A škoda, že nemôžeme spolupracovať, lebo ste osamelý bežec. Ale snáď v budúcnosti prevládne aj takýto predvídavý a národohospodársky pohľad a oceňujem minimálne tú odpoveď aj na našu ponuku, že poďme sa teda baviť aspoň o tom zjednotení výberu daní a odvodov.
Ďakujem.

Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Číž, nch sa páči.

Ďakujem pekne. Nepochybne chcem oceniť záver, pán kolega, vášho vystúpenia, ktorým ste navrhli stiahnuť tento materiál. A z toho vystúpenia logicky vyplýva, že minimálne časť argumentov, ktoré tu odznievajú, a ktoré, povedzme, že opozičné spektrum hodnotí veľmi kategoricky, ako negatívne akceptujete. Ale napriek tomu ten pohľad v rámci toho spôsobu myslenia, ktorý sa už na Slovensku zafixoval, pre druhé čítanie bude, ak by náhodou bolo, tak by bol v každom prípade cenný. Len niektoré otázky, ktoré ste si položili ako rečnícke. Napríklad je, že z čoho máme platiť teda tie zvýšené výdavky na sociálnu sféru v štáte v čase recesie a podobne.
No, dokonca aj teraz ten príklad s tou Zagorovou, takí ľudia ako je Warren Baffet alebo majiteľka Le Royal vo Francúzsku kričia, zdaňte nás. Neviem, či viete pán kolega, ale tá najbohatšia pani zarába mesačne viac ako zarába pätnásť tisíc sedemsto tých takzvaných pracujúcich vo Francúzsku. A logika, etika takéhoto stavu, že je normálna a samozrejmá, o nejakej progresivite zdanenia, že netreba hovoriť a podobne, ktorú trošičku cítim vo vašom prejave, ukazuje, že bude neudržateľná aj u nás, v našich podmienkach.
Pán Zajac hovoril pred časom o konkurencieschopnosti, odhliadnuc od toho, že treba vždy sa pozrieť, kto teda ten rebríček robí, ale dosť je signifikantné, ako vyzerajú, ktoré štáty sú v prvej desiatke konkurencieschopnosti, Fínsko, Dánsko, Švédsko, ako vyzerá daňová kultúra v týchto krajinách. Ako vyzerá sanovanie potrieb. Ako vyzerá daňové prostredie v prvých tridsiatich krajinách, ktoré sú napísané v tom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorá z krajín, ktorá má také daňové portfólio ako u nás, neexistuje daň z majetku prakticky, neexistuje daň z dividend, neexistuje daň z dedičstva, ktorá je fixná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. Ondrej Dostál nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.
Peter Kažimír je ďalší, ktorý je prítomný v rokovacej sále, ale nepočúva.Pán poslanec Kažimír, ak nechcete prísť o poradie, tak nech sa páči, je tu priestor na vystúpenie v rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci, za dvojitú výzvu. Tak mi dovoľte, aby som sa v tomto príjemnom piatkovom popoludní, v tejto vykradnutej miestnosti, vykradnutej od ľudskej prítomnosti, podelil s vami o svoj názor na ten balík zákonov, ktorý ste nám predložili na stôl.
Najprv forma. Ja sa osobne považujem za naozaj za toho mladého, ktorý v tom parlamente našom je druhý rok, ale mal som tu možnosť zodpovedať za vypracovanie legislatívy na ministerstve financií minulé štyri roky, keď sme boli vo vláde, a musím povedať, že to, čo ste doručili, pán minister, do parlamentu, je podľa mňa jeden legislatívny humus. A ospravedlňujem sa tejto snemovni za to vyjadrenie, lebo je to silné vyjadrenie, ale nič iného mi neprichádza na um, aby vyjadrilo to, čo po prelistovaní tých stoviek strán človek našiel.
Ja chápem pragmatičnosť, ja chápem taktiku, ktorou v podstate ste chceli a stále chcete dosiahnuť to, aby ste pretlačili cez Národnú radu balík opatrení, ktorý je veľmi pružne pomenovaný ako nejaké zmeny z príjmov zo závislej činnosti, ale keď ideme hlbšie, tak je to naozaj, naozaj komplexný návrh zákonov, z každého rožka trošku, sú tu úplne nosné veci, ktoré sa venujú, sa venujú tomu, čomu sa majú venovať. To znamená, zjednodušeniu odvodového systému, spôsobu výberu odvodov, fungovaniu Sociálnej poisťovne, ale sú tu veci, ktoré síce, férovo povedané, boli komunikované, ako je otázka z vášho pohľadu udržateľnosti verejných financií týkajúca sa valorizácie, predĺženia veku odchodu do dôchodku, ale sú tu aj to, čomu hovoríme čistenie šuflíkov, a to sú proste malinké zmeny v daňových zákonoch. Lízing napríklad, ako meníte spôsob odpisovania lízingu, odpisovanie hmotného majetku. Toto samozrejme pri čestnom prístupe by si zaslúžilo úplne korektne - a pri fungujúcej koalícii by to nemohol byť ani problém z hľadiska definitívneho schválenia - zaslúžilo by si to celú, celú sadu zákonov, keby ale, samozrejme, tu bol úmysel pristupovať k veci korektne a čestne.
Lebo pripomienkové konania, o tomto všetkom sa tu hovorilo. Koľko dní to trvalo. Kedy sa to dialo cez prázdniny. Koniec koncov aj to, že animácia šéfov, ktorí vedú rokovanie Národnej rady, vlastne dosiahla aj to, že dnes, keď sa nehlasuje a proste je úplne jasné, že tá účasť v Národnej rade bude menšia, tak proste sa tá animácia sa podarila naozaj, že sa rokuje o tak vážnych veciach dnes a najneskôr v utorok sa táto téma aj skončí.
Ja rozhodne nie som človekom, ktorý by zastával terajší systém fungovania odvodov, fungovania zdravotných poisťovaní, sociálnej poisťovne. Na to samozrejme by som dostal od niektorých mudrlantov a zväzákov zo strany koalície hneď otázku, a čo ste robili tie štyri roky? To je tá klasická odpoveď na každú výzvu, ktorá smeruje k tejto téme.
No, poviem tu úplne jednoducho, pripravovali sme, úplne seriózne sme pripravovali koncept zjednotenia a výberu daní a odvodov, ktorý sa volá UNITAS, na ktorom spolupracovali ľudia, ktorí aj teraz sedia v tejto miestnosti. A je to koncept, ktorý naozaj formou uznesenia bol formulovaný ešte druhou Dzurindovou vládou, ktorý bol rozpracovaný detailne do legislatívy z hľadiska reformy inštitúcií počas minulej vlády. A teraz máte tu možnosť a svojím spôsobom vám ju závidím, že to máte možnosť dosiahnuť do konca. A bolo by fajn, keby to bol koniec úspešný. Pretože ako to býva na Slovensku, ten kto strihá pásku, je aj autorom, aj všetku slávu proste nesie potom na svojom chrbte. Túto možnosť máte mentálne teraz vy.
Ak sa vrátim k tomu uzneseniu druhej Dzurindovej vlády, ono je veľmi jednoduché napísať do uznesenia, že zjednotený výber bude v tom a v tom roku, lebo toto bolo proste, to je presne to, čo sme našli po roku 2006 na stole. To bolo jedno uznesenie a k tomu vykradnuté, alebo vyprázdnené fajly od už teraz neznámych poradcov vtedajšieho ministra financií.
Vždy sme hovorili, že je to oveľa komplikovanejšie ako nejaké heslá a mantry, že ide o reformu inštitúcií, že ide o reformu inštitúcií, ktoré tu fungujú z hľadiska svojej bázy fungovania ešte z čias minulého režimu, že hovoríme o inštitúciách, ktoré zamestnávajú - daňový úrad nejakých šesťtisíc ľudí, štyritisíc na colniciach, neviem, pätnásťtisíc, pán minister, snáď v sociálnej poisťovni, že hovoríme o inštitúciách, ktoré trpia prekliatím tých výsledkov minulých vlád o tom, ako sa budovali informačné, na proprietárnom systéme založené informačné systémy, ktoré spolu nekomunikujú, že je treba bojovať s inštitúciami, v ktorých sú samozrejme úradníci, a tí majú priam v svojej duši geneticky zavedené to, že produkujú problémy, produkujú formuláre a obťažujú podnikateľské prostredie.
Nemáme žiadny problém s tým, aby sa v tomto projekte pokračovalo. Dokonca si bez nejakej nadutosti myslíme, že sme na tej ceste urobili dostatočný kus práce, že to, čo sa nepodarilo napríklad vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi, pretože narazil na stranícky partikratizmus a záujmy jednej z koaličných strán, ktoré znemožnili prijatie zmeny inštitúcie daňového úradu a odpojenie kreovania daňových úradov od politického rozhodovania v Národnej rade, tak toto všetko sa podarilo v minulom volebnom období.
A potom, čo tu vidíme za posledný rok a pár mesiacov, sa obávam, že takéto sústo by ste nezvládli ani vy. Toto je určite minimálny priestor zhody, o ktorom môžeme hovoriť, a ja dokonca poviem, že na jednej strane budeme prísne monitorovať, na druhej strane budeme držať palce tejto krajine v tom, aby sa podarilo vybudovať nový moderný finančný úrad s daňovými stanicami, alebo so stanicami finančného úradu na tých miestach, kde naozaj majú byť, aby sa podarilo odpojiť miesta akýchsi rodinných klientelistických väzieb v pôsobnosti terajších daňových úradov, kde kontrolóri poznajú pol okresného mesta a samozrejme tým pádom nie sú schopní vôbec efektívne vykonávať svoje činnosti. Že budeme držať palce tejto krajine, aby sa podarilo prebudovať Sociálnu poisťovňu naozaj na modernú inštitúciu, ktorá sa vzdá časti svojich právomocí, výberu, časti kontroly, veľmi výnosnej kontroly nad hendlovaním s pohľadávkami. To sú všetko veci, o ktorých treba hovoriť, a na ktorých určite existuje aj bazálna podpora, ktoré, opakujem, budeme prísne monitorovať, a o ktorých sa, bohužiaľ, domnievame podľa toho, aké máme informácie a aké sú signály, že vôbec nebude jednoduché pre vás, aby ste spustili fungovanie tohto veľkého, naozaj veľkého projektu k 1. 1. budúceho roku. Už aj vzhľadom na to, že ste sa nechali zatiahnuť do biznisových vojen v oblasti aj tých z hľadiska používania prostriedkov z európskych fondov, operačného programu informatizácie, už aj vzhľadom na to, že ste decentralizovali systém riadenia toho projektu a už aj vzhľadom na to, a teraz prichádzam k tej veci, že ste si v mene istej fixnej idey zvolil koncept zavedenia superhrubej mzdy a toho všetkého ďalšieho, čo v tom eintopfe, v tom hrnci, ktorý dnes na tomto stole máme, naozaj je.
Ja samozrejme koncept superhrubej mzdy poznám. A poznám ho dokonca aj z hľadiska technických návrhov riešení pri formovaní projektu UNITAS. Superhrubá mzda okrem toho, že sa nachádza v známej knižke nášho terajšieho predsedu parlamentu, bola technickým predpokladom jedného miesta platenia, ale tento koncept samozrejme narážal u svojich úvodných etapách na odpor či už odborárov, alebo samozrejme aj zástupcov zdravotných poisťovní, ale aj zástupcov Sociálnej poisťovne, a boli vždy uvádzané veľmi legitímne pripomienky k tomu, prečo by sme nemali ísť tou cestou.
Superhrubá mzda je momentálne heslo, ktoré z môjho pohľadu je fixnou ideou predsedu SaS, je jeho, podľa neho technickým predpokladom zavedenia odvodového bonusu, ktorý ja v dnešnej politickej situácii považujem za svätý grál, ktorý nikto nevidel, nikto o ňom poriadne nepočul, a samozrejme hovorí sa o ňom ako koncovke celého tohto procesu.
Ja pripomeniem, budem sa snažiť byť diskrétny, ale pripomeniem míting v uzavretej zasadačke vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, na ktorom sa zúčastnili povedzme špecialisti na odvodové systémy rôznych politických strán, alebo povedzme celého politického spektra. A tomuto fóru prezentoval svoj princíp odvodového bonusu práve vtedajší poradca ministra pán Richard Sulík. A ja musím uviesť, že človek, ktorý zvykne sedávať v tejto miestnosti, sa jasne vyjadril k celému princípu odvodového bonusu, že je to princíp, ktorý je neprijateľný, extrémne pravicový a neprijateľný pre našu bežnú štáto-právnu pravicovú stranu, ktorá v tomto priestore už nejaké tie roky funguje.
To, samozrejme, na okraj, ale to, samozrejme, vytvára aj celkovú atmosféru toho, odkiaľ ideme a čo chceme dosiahnuť. Odvodový bonus, dámy a páni, je pre mňa už po tom, ako ste si ho formulovali do programového vyhlásenia, mŕtvy.
Je mi jasné, že ho nemôžu, že túto myšlienku nemôžu prijať predstavitelia SaS, pretože jednou z ich posledných možných kostičiek, ktorú môžu z hľadiska svojej predvolebnej kampane ukázať svojim voličom, ale je mŕtvy. Je mŕtvy z pohľadu vývoja verejných financií, je mŕtvy z pohľadu vyjadrení kľúčových osôb politických predstaviteľov tejto koalície.
Už aj preto tvrdohlavé presadzovanie superhrubej mzdy je pre mňa dôkazom toho, že za týmto konceptom je oveľa viac, pretože si ho osvojili aj tí predstavitelia, ktorí s odvodovým bonusom nechcú mať nič spoločné. Tak sa môžeme pozrieť na tieto motívy a ja sa ich pokúsim trošku poodhaliť. Superhrubá mzda vytvára priestor na to, že príjmy Sociálnej poisťovne budú samozrejme zásadným spôsobom znížené a týmto spôsobom sa Sociálna poisťovňa, zásadným spôsobom ohrozuje sa jej samofinancovateľnosť. Chcem podotknúť, že konštruktérmi tohto prístupu sú ľudia, ktorí pred niekoľkými rokmi tým istým spôsobom atakovali samofinacovateľnosť Sociálnej poisťovne zavedením druhého piliera v takej miere, ako ho máme dnes a ako s ním bojujeme dodnes so všetkými tými problémami, ktoré so sebou prináša. Po niekoľkých rokoch... A ešte zabudol som, tí istí ľudia samozrejme nastavili prvý pilier veľmi veľkoryso, by som povedal, na základe švajčiarskej valorizácie, na základe zásluhovosti v prvom pilieri, ktorý bol potom zabrzdený terajšou premiérkou, pani Radičovou. Ta zásluhovosť bola v istom momente zastavená. Teraz vlastne aj v tomto zákone sa dostávame k tomu, že ta zásluhovosť je úplne potieraná, ale to nech si vyrieši pán Kaník s vami tento problém. Chcem len povedať, že za tým podmínovaním príjmov, originálnych príjmov Sociálnej poisťovne po niekoľkých rokoch prišli neustále opakované myšlienky o tom, ako je prvý pilier neudržateľný, ako musíme proste reformovať len a len prvý pilier, to znamená, prvý pilier pre nás znamená príjem existujúcich alebo blízkobudúcich dôchodcov. A ja nemám dôvod si myslieť, že ak dnes sa vykrojí 24 % ďalších príjmov zo Sociálnej poisťovne a zavesia sa tieto príjmy do štátneho rozpočtu a budú v podstate predmetom vôle alebo zvôle politických predstaviteľov tej alebo onej koalície a bude o ňom rozhodovať tento parlament, každý december o tom, akým spôsobom, akou mierou sa bude proste prispievať na dávky a na dôchodky, ja nemám dôvod si myslieť, že o pár rokov, o päť, o šesť o sedem rokov niekto zase nepríde s koncepciou, že ten prvý pilier je naozaj neudržateľný, pretože Sociálna poisťovňa generuje stále väčšie a väčšie nefinancovateľné deficity. A toto je pre mňa spôsob, ktorý, keby som mal z ústavy večne zabezpečené kreslo ministra financií, tak by sa mi mohol asi páčiť, pretože by som mohol rozhodovať o osude tých ľudí, ale keďže dúfam, že takejto hlúposti sa v tejto krajine nikdy nikto nedopustí, tak s týmto ja zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť. Pretože dať do závislosti sociálne a zdravotné systémy do takej miery zo štátneho rozpočtu je naozaj už zo strednodobého hľadiska nebezpečné. Toto je základná výhrada a, samozrejme, je to výhrada, ktorá je, je to výhrada voči veci, ktorá je hlboko skrytá v tomto probléme, lebo to, čo je navonok, to, čo je to pozlátok, je tabuľka s úbytkami a s vo väčšej časti samozrejme so zvýšením čistej mzdy tej alebo onej príjmovej skupiny. Takže, ak z hľadiska komunikácie, by som povedal, že v úvode sa dalo naozaj vyčítať to, že minister Mikloš, ktorý v úvode bol nositeľom tejto témy, to prepískol a postavil proti sebe naozaj neokrôchaným spôsobom živnostníkov a podnikateľov proti ľuďom, ktorí každý deň chodia do roboty a sú proste platiteľmi dane zo závislej činnosti a aj takýchto odvodov, tak musím povedať, že sa vám podarilo za pár mesiacov naozaj popracovať na marketingu tejto reformy a podarilo sa nám vystrčiť dopredu to heslo o tom, ako tento princíp má byť spravodlivý. Ako má byť spravodlivý vrátane toho, že rušíte milionársku daň, alebo presnejšie povedané, degresívno odpočitateľnú položku, ktorá bola proste, klala oči, niektorým ideológom vo vašich radoch, ktorá likviduje zamestnaneckú prémiu, ktorá bola odporúčaním, bola presadená minulou vládou a bola založená na odporúčaniach všetkých relevantných medzinárodných inštitúcií vrátane takých zástancov neoliberálneho konceptu, ako je Medzinárodný menový fond, alebo to bolo OECD alebo Komisia. Všetko v mene princípu spravodlivosti. Poznáte mnohé argumenty, poznáte argumenty od odborárov, poznáte argumenty o tom, že zavedenie superhrubej mzdy od prvého januára budúci rok bude predstavovať manévre, ktoré budú určite v prvotnom štádiu v miliónových čiastkach stáť náklady samotného podnikateľského sektoru.
Poznáte argumenty o tom, že ľudia, ktorí pred pár rokmi boli vystavení zásadnej zmene, a to zmene, mám na mysli zavedenie novej meny, ktorí boli vystavení istému chaosu vnímania hodnôt, teraz po, po tom, čo niekoľko generácií bolo zvyknutých v podstate na vnímanie porovnávania platov na princípe hrubej mzdy, budú uvalení opäť do hlbokej neznalosti a chaosu s tým, že si budú porovnávať superhrubú mzdu. Samozrejme tí, ktorí budú zastupovaní odbormi a kolektívnym vyjednávaním, tak tí si udržia aj tempo valorizácie napriek tomu, že superhrubá mzda mení tieto hodnoty. Ale tí, a tých je väčšina v pracovnom pomere, ktorí nebudú chránení kolektívnym vyjednávaním, tak tí sa vystavujú riziku diktátu zo strany zamestnávateľa. Pretože valorizácia sa kľudne u tých menej kvalifikovaných, menej gramotných ľudí môže dostať do pozície, že im niekto proste pridá 10 eur ročne, ak by to bolo možné s tým, že ho vôbec nebude zaujímať, koľko odvodov z toho platí štátu. Proste pre neho je to otázka naozaj ceny práce, ktorá je mimochodom už uvedená aj dnes na výplatných páskach, a s tým ten podnikateľ končí. Ja sa nečudujem zamestnávateľom, že hromadne podporujú tento systém, lebo sú tam prvky, ktoré naozaj znižujú administratívnu náročnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie, ale ktoré sú kľúčovo viazané na projekt UNITAS, a sú tam aj tie záludnosti, ktoré sú viazané napríklad na koncept superhrubej mzdy, ktorý podľa nás má hlavne tieto prvky nebezpečenstva, ohrozenia snahy ľudí zarábať viac, čo je úplne legitímne.
Keď sa pozrieme na stav verejných financií a na situáciu, v ktorej sa momentálne dnes nachádzame, tak koncepty, keď sa pozrieme na stav, povedzme, pohybov v zdravotníctve, na kroky, ktoré boli schválené touto snemovňou len včera, na oddlženie zdravotníctva a keď sa pozeráme na výhľady štátneho rozpočtu na budúci rok z hľadiska práve financovania zdravotníctva aj budúci rok, opäť, koncept transferu zo štátneho rozpočtu do zdravotných poisťovní, ale aj do sociálnej, je vysoko nebezpečný. Chcel by som povedať, že sa čudujem. Čudujem sa kolegom z koalície, ktorí veľmi dobre vnímajú, že výkladná skriňa SaS, superhrubá mzda je projektom, politickým projektom tejto strany a že sa chystajú posunúť na druhého čítania tento zákon, tento, túto mantru SaS práve hlasmi koalície v čase, keď im predstavitelia tejto strany podrážajú nohy a trhajú túto koalíciu na kusy v úplne iných témach. Ja, samozrejme, ako člen výboru pre financie a rozpočet mám možnosť aj neformálne hovoriť so zástupcami koalície v tomto výbore a verte mi, že podpora tomuto konceptu v, by som povedal, v intímnom prostredí debaty medzi štyrmi očami nemá väčšinovú podporu. Čiže dnes ste ju schopní pretlačiť jedine na základe verejného aklamačného hlasovania v tejto snemovni a presne v takom balíku, ako je namixovaný, to znamená spolu s mantrami dlhodobej udržateľnosti, znižovaním valorizácie, predlžovaním veku odchodu do dôchodku a tými inými konceptami a samozrejme aj s tými prvkami UNITAS-u, ktorú tu sú. Čiže tých uzlíkov je tam naviazaných veľa. Nepochybujem, že legislatívne budete pracovať ďalej, ak sa vám to podarí pretlačiť cez prvé čítanie, tak podľa skúsenosti, ktoré máme, pri druhom čítaní, pán minister, sem prídete, alebo vlastne koaliční poslanci sem prídu s niekoľkými desiatkami pozmeňovacími návrhmi. O tom som presvedčený a o tom sa môžeme staviť. Zažili sme to pri zdravotnom poistení, zažili sme to pri iných zákonoch, môžem pripomenúť sedemdesiat pozmeňovacích návrhov pri zdravotnom poistení. A výsledok si pamätáte. Pamätáte si výsledok? No napríklad zavedenie odvodov, zdravotných odvodov z prenájmov, ktorý bol následne zrušený. Alebo - a to bolo úplne prekvapenie, naozaj pre všetkých - to boli zdravotné odvody pre vysokoškolákov, ktoré ste tiež následne museli zrušiť.
Čiže tajming napätý, manažment celého procesu, o tom som presvedčený, je spochybnený, legisvakancia takmer žiadna, ale dopady fatálne. Fatálne už aj z toho pohľadu, že chcem pripomenúť, len pred pár dňami vyšli na svetlo sveta informácie o tom, že slávna Zajacova zdravotná reforma bola podporená, povedzme motivovaná špinavými peniazmi finančnej skupiny Penta. Penzijná reforma. S ňou sa doteraz chváli Ľudovít Kaník, že prešla jedným hlasom. A pýtam sa, pán minister, táto reforma, tento systém zmien prejde väčšinou koľkých hlasov? A odkiaľ teda? Len z koalície alebo teda ešte, podarí sa vám niekoho nakúpiť z opozície? Z tejto alebo z tejto strany? A chcem sa opýtať, je toto férové, je to proste zodpovedné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti takéhoto princípu? Lebo my meníme systém platenia odvodov po dvadsiatich rokoch. Možno po tridsiatich z hľadiska toho samotného proste princípu. My meníme pohľad ľudí na mzdu ako takú. Mne sa to zdá nezodpovedné aj z pohľadu toho, kto vás môže vymeniť po ďalších parlamentných voľbách. Pretože ďalšia exekutíva, ktorá s tým má, ktorá môže vzísť z tých volieb a môže mať s tým zásadný, zásadný problém, môže byť naozaj vystavená tej Hamletovskej otázke, čo s tým robiť? To znamená zase vykonať manévre, zase cvičiť celú podnikateľskú verejnosť, zase meniť účtovné systémy? Ako proste, zase si zažiť to, čo urobili v Českej republike? Mimochodom stretnutie s poslancami českého rozpočtového výboru bolo veľmi, veľmi zaujímavé. A predstaviteľ strany SaS na tom stretnutí k tejto téme mlčal. A to poslanci od ľava, od komunistov až po Veci verejné hovorili jedným hlasom, že to bol proste experiment od ktorého musia odstúpiť. Takže ja sa nechcem, nechcem vzývať ani Boha, ani spravodlivosť, na to už, až tak naivný nie som, aj keď som mladý v politike parlamentnej, ale chcem volať aspoň po zodpovednosti, zodpovednosti vášho jednotného prístupu. Pretože, ak sa tu ozývajú hlasy, ako o nich hovorí pán Zajac alebo Tono Marcinčin, je úplne jasné, že máte pochybnosti. A keď máte pochybnosti, nemáte právo, nemáte právo zaviesť takéto zmeny rozhodnutím alebo väčšinou, prevalením, neúčasťou, znižovaním kvóra alebo neviem akými fintami, aké sa v parlamente zvyknú diať. Pre prvé čítanie všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondrej Matej. Jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.