22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len jednu poznámku ku kolegovi. Každá reforma bolí a každá reforma má pochybnosti. Každá jedna. Vždycky to tak bolo, vždycky to tak je a vždycky to tak aj bude. A to neznamená, že na základe týchto pochybností, niektorých oprávnených, niektorých neoprávnených, nemáme právo tieto reformy urobiť. Ja už som včera pri debate o balíčku zdravotníckych zákonov sa opýtal, tak ako sa pýtam každého. Keď tu niečo fungovalo dvadsať rokov a tvrdí sa, že to bolo dobré, tak potom prečo je kríza? Keď všetko na Slovensku, v Európe, vo svete bolo dobré, tak prečo sa svet, Európa a Slovensko zmieta v kríze? Je normálne, že po určitých dekádach, cykloch, sa procesy prehodnocujú, systémy a hľadajú sa nové riešenia aj s tým, že nikto, ani vy, keby ste zavádzali akúkoľvek reformu, nemôžte pri jej zavedení stopercentne garantovať, že bude úplne úspešná, že nebude mať chyby. A z nás... Rozdiel medzi nami a vami je ale v tom, že my to nahlas hovoríme, my to nahlas pripúšťame. My nedemagogicky netvrdíme, že je to zlé, že nebude problém, tak ako vy.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kažimír chce reagovať na pána poslanca Ondreja Mateja, nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec Matej, svet sa mení, len, bohužiaľ, nie vždy k lepšiemu. A ja opakujem, že tento koncept, ktorý napríklad z hľadiska fiškálnych dopadov, to ináč, tomu som sa ešte nevenoval, ale vo finančnej doložke je výrazne negatívny na verejné financie. Samozrejme, my si počkáme na výsledok vašich rokovaní v pondelok. Akým spôsobom chcete dotankovať do príjmovej stránky nášho rozpočtu na budúci rok, ale aj z tohto pohľadu je to nezodpovedné. A ja hovorím, ja som sa prihlásil k mnohým, k mnohým veciam z konceptu zníženia administratívnej náročnosti odvodového systému ako takého. Nebudem brániť tento systém. Ale takisto čestne a nahlas hovoríme, že koncept superhrubej mzdy, hovorím, útočil som naňho, koncept superhrubej mzdy je dnes veľkým experimentom. A to som veľmi slušný, lebo, lebo sme na pôde snemovne a vy nemáte tú mieru istoty a z pohľadu toho, že nemáte na to ani konsenzuálny súhlas, povedzme, väčšiny politického spektra, nemali by ste do takéhoto procesu ísť. A na túto zodpovednosť som sa odvolával.

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali v tejto sále až doteraz, dovoľte mi, aby som povedal aj ja pár poznámok k tomuto relatívne obsiahlemu zákonu.
Ak dovolíte, ja by som začal tam, kde pred chvíľočkou skončila koalično-opozičná výmena názorov o tom, či máte právo alebo nemáte právo na takéto veľké a zásadné zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Bezpochyby zákonný nárok určite na to máte, máte na to možno aj väčšinu hlasov v parlamente, zatiaľ hovorím možno väčšinu, lebo uvidíme, ako to bude vyzerať po pondelku, ale myslím si, tak ako hovoria viacerí kolegovia, že tento krok je nezodpovedný. A ja som v rade svojich vystúpení, či už sa jednalo o daňové otázky, či už sa jednalo o otázky samosprávy, či sa už jednalo o otázky zdravotného systému, vždy volal po širšej spoločenskej a politickej zhode, pokiaľ ide o zásadné reformy spoločnosti. V tomto považujem tento návrh, ktorý je ušitý horúcou ihlou, za nezodpovedný. A o to viac nezodpovedný, že nemáte ani podporu, stopercentnú podporu vlastných radov. Pri tak krehkej koalícii, ktorá má o štyri hlasy viacej, ako je potrené na prechádzanie zákonov, keď vážne výhrady má skupina OKS, ktorá má štyroch poslancov, keď vážne výhrady prezentujú aj poslanci z radov SDKÚ. zaznamenal som slová pána poslanca Kaníka, keď vážne výhrady prezentujú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, myslím si, že by bolo pre túto spoločnosť ďaleko lepšie, ak by sa tento návrh zákona vrátil vláde na dopracovanie. A toto poprosím pána spravodajcu, aby zaznamenal ako procedurálny návrh.
Ja by som sa dotkol len niekoľkých otázok, lebo na otázky, ktoré sa týkali dopadov na zamestnancov a rôzne skupiny z hľadiska príjmu, teda rôzne skupiny obyvateľstva z hľadiska príjmu, myslím si, že vyčerpávajúco prezentoval predovšetkým kolega Braňo Ondruš a nerád by som sa v tejto oblasti opakoval. Ja si dovolím len zopakovať, že uvedené návrhy zmien zákonov presúvajú ťarchu daňovo-odvodových povinností na nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva. A predovšetkým tým, že sa mení odpočitateľná položka, sa symptomaticky pre pravicovú vládnu koalíciu ruší milionárska daň. Hovorím symptomaticky a symptomatické je aj to, že bohatí budú na tom lepšie, chudobní budú na tom horšie. Táto drobná zmena, pokiaľ ide o milionársku daň, sa dotýka zhruba osemdesiatpäť tisíc zamestnancov a šesťtisíc osemsto samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov. Ak by sme hovorili len z hľadiska nejakého mechanického prenásobovania a ja sa dotknem aj filozofie, tak zastavím sa pri odpočitateľnej položke, ktorá bola doteraz 19,2-násobok životného minima, teraz sa mení na 18-násobok životného minima. No, ak si zoberiem skutočnosť, že odvody zamestnávateľa sú myslím, že vo výške 35,4 %, takže ak by som vydelil číslo 19,2 deleno 1,354, tak ani náhodou by som nedostal číslo 18. To znamená, že aj tuto vidím určite nejaký prepočítavací nepomer, ktorý nebude asi vinou vadnej kalkulačky, ale skôr to považujem za zámer.
Ak by som sa chcel dotknúť ešte ďalšej tézy, ruší sa odpočet odvodov, ktoré platil zamestnanec ako odpočitateľnú položku z dane z príjmov, týmto krokom, čiže odvody už nie sú odpočitateľnou položkou pri daňovom základe. Týmto pádom sa zvyšuje daň. Ja si spomínam na siahodlhé diskusie, ktoré prebiehali v tomto parlamente počas celého dvadsaťročného obdobia existencie Slovenskej republiky alebo po novembrovom vývoji, po roku 1989 a pokiaľ išlo o poistné systémy, tak pri zavádzaní poistného systému sa práve, tá téza bola v tom, že nech je úplne jasné, že tie peniaze, ktoré sa vyberú od ľudí, že idú na zdravotné poistenie, že idú na poistenie v nezamestnanosti a idú na dôchodkové poistenie a nech je absolútne jasné, aký podiel, na ktoré poistenie ide. Týmto krokom mám pocit, že sa opätovne zavádza alebo je snaha o opätovné zavedenie širšej prerozdeľovacej úlohy štátu, aj keď je to skryté. Tým, že sa zvyšuje práve výber daní na úkor odvodov. Toto aj v kontexte niekoľkoročných alebo mnohoročných diskusií a toto aj v kontexte toho, že máme dnes pri moci liberálno-konzervatívnu vládu považujem za nepochopiteľné a verím, že to pán minister vo svojom záverečnom slove sa pokúsi vysvetliť.
To, čo je ale pre mňa omnoho nepochopiteľnejšie pri liberálno-pravicovej vláde, je to, čo vo svojom vystúpení spomenul aj kolega Zajac, a to je kvalita podnikateľského prostredia. Iste sa dá súhlasiť s tým, že pokiaľ hovoríme o znižovaní administratívnej náročnosti, že bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia. Pod toto sa každý z nás podpíše, či sme v opozícii alebo v koalícii. Koniec koncov koncepciu UNITAS-u, jednotného výberu daní, ciel a odvodov pripravovala už vláda Roberta Fica a nikto nemal s tým problém ani v našich radoch, ani vo vašich radoch. Ale problém máme s tým, čomu hovoríte zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Ja uvediem pár príkladov. U podnikateľov nebude zaplatené poistné daňovým výdavkom, čo bude zvyšovať ich daňové zaťaženie. Ja toto jednoznačne nepovažujem za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Pre podnikateľov sa zrušia 40-percentné paušálne výdavky z celkovej sumy a nahradia sa sumou 2 400 euro. A tu treba ešte doplniť, že u podnikateľov, len u podnikateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH, lebo ak sú podnikatelia platiteľmi DPH, tak sú už v inom režime. Opätovne sa pýtam: Zníženie paušálnych výdavkov a de facto týmto dotovanie štátnej kasy na strane príjmov z výberu daní, považujete za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia? Určite sa nedá predpokladať, že sme na jednej vlnovej dĺžke s poslancami OKS, ale pokiaľ obhajujú stanoviská živnostenského stavu, ja musím úplne jednoznačne povedať, že pozícia strany SMER je presne taká istá. Toto nie je zvyšovanie kvality podnikateľského prostredie, toto je obyčajné naháňanie peňazí do štátneho rozpočtu spôsobom, ktorý nepovažujeme za správny. Mohli by sme otvoriť politické debaty o tom, ako je to so živnostníkmi v mnohých iných otázkach. Ale ja by som chcel upozorniť len na jednu jedinú skutočnosť, pokiaľ ide o živnostníkov. A to je to, že živnostník za výsledky svojho podnikania ručí celým svojim majetkom, čo pri iných skupinách, ktorí podnikajú ako jednoosobové eseročky, ktorí majú, sú, majú akcie akciových spoločností alebo sú inak, inak pôsobia prostredníctvom iných obchodných spoločností, toto riziko nemajú. Ja rozumiem a upozorňovali sme dlhodobo na to, že vymeriavací základ živnostníkov je tak malý, že v prípade, že sa dostanú o desať, pätnásť, dvadsať rokov do dôchodku, že sa dostanú do sociálnej siete, prevažná väčšina z nich. Ale toto nemôže byť spôsob riešenia tohto problému.
Ďalší príklad zvyšovania kvality podnikateľského prostredia. Strata a nezdaniteľná časť sa budú môcť odpočítať len z čiastkového základu z podnikania a nie z celkového základu dane. Daňovú stratu po 1. 1. 2012 bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a v novele základ dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Opätovný krok, ktorý ťažko sa dá nazvať skvalitňovaním podnikateľského prostredia. Ďalej mení sa spôsob prepočtu odpisov pri predčasnom ukončení lízingu v neprospech daňovníka. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny. Opätovne sa pýtam, o akom zvyšovaní kvality podnikateľského prostredia hovoríte? To, ako myslím si, že si robíte z celého podnikateľského stavu srandu. Čo mňa zaráža - týchto príkladov by sme tam, samozrejme, našli niekoľko desiatok - mňa zaráža to, že Republiková únia zamestnávateľov, Podnikateľská aliancia Slovenska a ďalšie stavovské organizácie podnikateľov nebijú na poplach a nepoukazujú na tieto záležitosti. Som si vedomý, že sme iba v prvom čítaní a že je ju priestor na to, aby sme upravili mnohé veci, ale opätovne volám po tom. Viem, že toto je vlajková loď strany Sloboda a solidarita, viem, že toto je v zásade možno jedna z kardinálnych podmienok zotrvania vo vládnej koalícii, ale nemyslím si, že tak, ako to bolo v období rokov 2004 až 2006, že sa reformy robili metódou pokus, omyl a oprava a tých pokusov a omylov bolo podstatne viac, ako racionálnych krokov, že by sme týmto istým systémom po viac ako piatich, šiestich rokov mali opätovne ísť.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť veľmi veľa o dôchodkových otázkach, ale myslím si, že na to bude ešte priestor. Ale takisto automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môžeme považovať len jeden zo spôsobov na to, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Pán minister, vy ste vykonali niektoré opatrenia v predchádzajúcom období, ktoré sa týkali znižovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, a tým sa v zásade vytvoril priestor pre možné navýšenie nasporenej sumy u sporiteľov. Ale na druhej strane ako človeku, ktorý dlhodobo pôsobí v tejto oblasti, a určite vás nemožno v tejto oblasti považovať za nekompetentného, sám dobre viete, že základným problémom je pomer, aktuálny pomer prerozdeľovania do prvého a druhého piliera, alebo by som povedal, celkový objem prostriedkov, ktoré sa nachádzajú aktuálne v dôchodkovom okruhu. Tým chcem povedať to, že zabezpečiť systém sa dá jedine vtedy, ak tam bude dostatok peňazí. Na zabezpečenie dostatku peňazí, trebárs aktuálne teraz v prvom pilieri, sa dá urobiť aj tým, že zhruba tristo- až päťstotisíc ľudí, ktorí si v živote nenasporia na dôchodok, teda z tohto druhého piliera dostaneme a tým sa nám podarí výraznejšie sanovať aj objem financií v prvom pilieri a deficit sanovania dôchodkového systému zo štátneho rozpočtu, nebude jeho potreba v tom objeme, ako je to dneska.
Ja by som k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku určite nepristupoval ako k prvej voľbe a určite by som sa na vašom mieste vrátil k tézam, ktoré ste začali hlásať po nástupe do svojej funkcie, kde sa s mnohými z nich dalo súhlasiť, ale potom ste jednoducho zrazili politicky opätky a zaradili ste sa do davu ľudí, ktorí v mnohom prípade hlásajú nelogické veci, ktoré neprospievajú dôchodkovému systému ako takému.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý má takmer dvesto strán, ktorý novelizuje viac ako stovku predpisov, hovoriť veľmi dlho. A myslím si, že vzhľadom na rozsah tejto právnej normy je skôr na to priestor vo výboroch. A ak sa nepodarí presadiť zmysluplné zmeny, možno aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Bublavý ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.
Pripraví sa pán poslanec Počiatek.
Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takisto musím poďakovať môjmu kolegovi Ľubkovi Petrákovi za to, že vytkol tomuto zákonu, ktorý je navrhnutý, niekoľko skutočne závažných chýb. Ja by som len chcel ich zopakovať. Jedná sa o zníženie valorizácie dôchodkov, zníži sa podľa superhrubej mzdy zhruba, ako si dobre pamätám, o nejakých 13 % výpočet dôchodkov, ako bol výpočet doteraz. Znížia sa príjmy pre živnostníkov, ale aj daňové zaťaženie budú mať oveľa väčšie. Zvýšia sa povinnosti pre zamestnancov, zamestnávatelia sa odbremenia od svojich zákonom daných odvodových povinností. Komu vlastne poslúži tento návrh zákona? Jediné, čo sa mi po dnešnom dni, lebo už je na sklonku, páči tak, že aj koaliční poslanci kritizujú návrh tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Počiatek má teraz byť ďalší, ktorý vystupuje, ale nie je prítomný, preto stráca poradie.
Ďalej pán poslanec Jozef Burian, rovnako neprítomný, stráca poradie.
Pán poslanec Viskupič, neprítomný, stráca poradie.
Jediný prítomný z tých, ktorých som čítal, je pán poslanec Peter Osuský, resp. z tých, ktorí sú v poradí. Pán poslanec, máte priestor na vystúpenie v rozprave, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Svoje vystúpenie pred týmto vzácnym a skromným auditóriom by som začal citátom slovenského klasika, možno si pamätáme z povinného čítania Janka Jesenského k poviedke o Výborníkovi, ktorého poetické meno bolo Dionýzius Ježo. A tá poviedka končí slovami: Uraim, páni, svetlo je nám potrebné."
Ja teda budem voľne parafrázovať Janka Jesenského a poviem, páni a dámy, reforma, ktorá je zamýšľaná, je nám potrebná. Je nám potrebná a diskusia má a môže byť o tom, aká presne do detailov by tá reforma mala byť, čo by mala zohľadniť, čomu by sa mala vyhnúť. A tu sa dostávam k tej debate, ktorá tu už viackrát zaznela, o pochybnostiach. Áno, reformy, ako to tu už ktosi predo mnou povedal, sú vždy naplnené pochybnosťami. Nič, keď opúšťame to, čo bolo doteraz, nie je také, že by sme mohli zaručene povedať, že to bude mať len pozitíva, len svetlé stránky a že za to budú len vavríny víťazstva. Je celkom normálne, že reforma sa môže i mýliť. A to parciálne, minimálne, niekedy aj výraznejšie, ale je tu potom na to grémium, ktoré sa pre reformu rozhodlo, aby ju upravilo. Očakávanie, že reforma môže byť prijatá len vtedy, ak sú garancie, je nonsens.
Na rozdiel od iných návrhov, ako už povedal kolega Zajac a ako hovorím aj ja, my si nemyslíme, že tento zákon treba vrátiť, že tento zákon treba odmietnuť ako taký. Vonkoncom nie. Ak sa niekto domnieva, že tzv. nesvornosť v koalícii je niečo, čo zakladá právo opozície hovoriť, že na niečo nemáme právo, nuž, poviem to tak, ťažiskovo vychádza toto uvažovanie zo známeho sloganu: "Partia nametila, my vypolnim!" Komu sa zdá málo, môžem použiť ešte jeden iný slogan, nemenej zlý: "Der Führer befiehl, wir folgen!" V demokracii a v koalícii to je zväčša v normálnych pomeroch tak, že sa tam stretávajú rôzne myšlienkové prúdy, rôzne názory a tým pádom je absolútne prirodzené, že nemusí existovať jeden názor na každý z mnohých bodov. Je teda podľa mňa absolútne isté, že ak poslanci nie sú otroci, ak nie sú aspoň poddaní vrchnosti, tak môžu mať na dobré riešenia rôzne názory.
Musím povedať, že reforma je v zásade potrebná a mnohé prvky, ktoré sú v nej, sú pozitívne. Už kolega Petrák správne hovoril, že potreba zjednotenia výberu je tak pozitívnym a dobrým prvkom, že vraj s ním nemala problém ani bývalá koalícia, teda predovšetkým vedúca strana v nej , keďže iné strany tam zrejme nejaké veľké pripomienky mať nemohli. Nebudeme teraz skúmať, ako to bolo, ale tak to bolo. To znamená, že je fajn, keď aspoň v tomto bode, veľmi významnom, sme na jednej pozícii. Reformu niečoho, čo nie je celkom dobré, môže urobiť každá vládnuca koalícia. Pravda je, že niekedy tí, ktorí tú reformu neurobia, vytýkajú tým ďalším, ako ju robia. Včera napr. kto počúval kolegu Kolesíka, ako zápalisto vyčítal ministrovi školstva, aké hrozné sú platy učiteľov, jeho učiteľov, by mohol mať oprávnene pocit, že táto koalícia aj minister Jurzyca znížil škrtom pera platy učiteľom na polovičku. Pravda je taká, že tie platy, o ktorých sa tak dehonestujúco vyjadroval kolega Kolesík, boli platy, ktoré dostávali i v tej najsociálnejšej koalícii za štyri roky vlády predchodcu pána ministra Jurzycu. Tak toľko len k tomu oprávnenému, spravodlivému hnevu nad vecami.
Kolega Maďarič hovoril, že je chaos. No, chaos... Samozrejme, že máme, viacerí z nás, na niečo trochu iné názory. Nebudeme žiadať vrátiť zákon, budeme žiadať, aby sa o tých bodoch, ktoré nepovažujeme za najlepšie nastavené, ešte v ďalšom čítaní a v ďalšom formovaní názoru ďalej diskutovalo. Ak by som sa mohol trochu dotknúť toho, čo tu zaznieva a čo s tým súvisí, začal by som napr.  jednou vecou, ktorá je ukážkou, povedal by som, farizejstva a ukážkou pokusu o ľúbivú politiku čelom k úplnej inej realite. V mnohých i bohatších i vyspelejších krajinách sveta, ktoré nemali to šťastie, že im vládli odborníci na "brojlery" a odborníci na plat Hany Zagorovej sa rozhodli, že vzhľadom na neudržateľný demografický vývoj musia posunúť vek odchodu do dôchodku. Teraz sa to vydáva ako zlovoľný akt asociálne mysliacej koalície. Som hlboko presvedčený, že, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu, že tí ľudia celý život poctivo pracovali, som hlboko presvedčený, že i nemeckí pracujúci, ktorí budovali od roku 1945 z nuly hospodársky zázrak, to nedokázali ležaním pod cyprusmi a popíjaním ouza. Takže pracovali i oni poctivo a tí Nemci pracujú stále poctivo, a napriek tomu sa celkom reálne bude predlžovať ich vek odchodu do dôchodku. Keď som bol kedysi dávno členom tohto poslaneckého zboru, bol som na podujatí, kde k nám hovoril význačný demograf. Zhodou okolností Nemec, ale bolo to určené pre všetkých členov OBSE. A ten vtedy povedal, že ak sa aj nezlepší zdravotná starostlivosť a Nemci sa budú dožívať v roku 2050 len toho istého veku, ako sa dožívali v tom roku 2001, tak  na udržanie životného štandardu pri vtedy evidentnom demografickom vývoji bude musieť Nemec pracovať do 75,5 roka veku. To povedal nemecký demograf užaslému publiku v roku 2001. Preto ak dnes niekto vytĺka politický kapitál z reálneho kroku, t. j. že sa demograficky prepadáme počtom detí, ktoré sa u nás rodia, a že sa napriek nadávaniu na hrozné zdravotníctvo, ktoré je permanentne v kolapse, a ktoré bolo tak dobré za Miloša Jakeša a brojlerov, sa na počudovanie dožívame podstatne vyššieho veku, ako sme sa dožívali v tom dobrom zdravotníctve. A tento parameter, chvalabohu, že to tak je, neovplyvníme ani straníckou propagandou, ani ničím. Jednoducho to tak je. Keď som sa vlani celkom náhodou na univerzitnom podujatí v Tokiu stretol s bývalým japonským ministrom sociálnych vecí, povedal mi, že každý deň, každý mesiac a každý rok vydáva Japonsko na dôchodky svojich, chvalabohu, pretože striedmo a pracovito a inak dobre žijúcich obyvateľov presne o 100 % prostriedkov viac, ako na ne vyberie. Ak sa niekto pýta, prečo má Japonsko dlh vo výške 200 % HDP, i tu je časť odpovede.
Chcem teda povedať, že mnohé z toho, čo tu zaznieva ako útok, jednoducho je tvárou k realite lžou a chimérou. Chcel by som sa ale predsa dotknúť, okrem tejto obrany proti ostrým námietkam, obrany tejto reformy, i niektorým bodov, ktoré považuje OKS za nie celkom namieste. Hovorilo sa to už opakovane, i vo vystúpení kolegu Zajaca, o postavení SZČO. Ja by som si to dovolil ilustrovať na príklade, keďže som z lekárskej branže, na rozdiele medzi lekárom v klinickom prostredí, ktoré samozrejme poskytuje najnáročnejšiu a aj najvyššiu starostlivosť, ale zároveň v našich šírkach, ako sme to včera odhlasovali, vyprodukuje za stanovenú dobu astronomický dlh. Včera sme schválili 350 mil. eur. Chcem k tomu povedať, aký je rozdiel medzi postavením klinického pracovníka a medzi postavením terénne pracujúceho lekára. Klinický pracovník pracuje v podmienkach, o ktoré sa mu niekto stará. Keď v ambulancii takéhoto zariadenia sa zrúti počítačová sieť, tak musí prísť niekto z príslušného oddelenia a dať tú sieť do poriadku, alebo doniesť nový počítač, aby sa pracovalo. Ak sa to stane súkromníkovi, prestáva pracovať, musí riešiť problém a prestáva produkovať pre seba nevyhnutnú bodovú produkciu. Ak v takomto zariadení praskne vodovodná rúra alebo odtok odpadu, musí sa nájsť iná miestnosť, aby služba pokračovala. Pracovník však nemá krátenie platu, celkom pochopiteľne, pretože je k dispozícii. Ak sa toto stane u súkromníka, nemôže pracovať v zatečenej ambulancii a keďže má len tu jednu, a, povedzme, v Hrochoti nemá veľmi ako a kam odísť  zo svojej ambulancie, tak sa mu zastaví tvorba bodov a zastaví zárobok. Jeden môj kolega mi povedal: Vieš, Peter, ja by som tiež chcel 1. júla päťtýždňový plat, aby som išiel na dovolenku. Tak, ako ju majú moji kolegovia, ktorí pracujú v štátnych službách. Samozrejme, že je to tak. Ten lekár má sestričku, ak si na lyžovačke zlomí nohu a nemôže pracovať, lebo je v sadre, sestrička plat musí dostať, lebo naň má nárok - čo je absolútne primerané a spravodlivé - ale nikto sa nepýta lekára, odkiaľ na jej plat, keď sám "neboduje", teda nevyrába pre obidvoch body, na to vezme. Je teda nepochybný rozdiel medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú ortopédmi alebo urológmi na dvoch rôznych miestach, v dvoch rôznych postaveniach.
A domnievam sa, že to, čo sa dialo, a to trošku viním i naše vlastné rady, že sa akosi, aj keď len takými jemnými výrokmi, začala v tejto oblasti posilňovať a podporovať, žiaľbohu, aj keď sme národ holubičí, jedna z dosť veľkých necností nás, ktorí tu žijeme - závisť. Závisť! Nič nie je jednoduchšie, ako apelovať na jedných, pozrite sa o koľko tí platia menej. No to, že tí, ktorí platia menej, nemajú päť týždňov zaplatenej dovolenky a to, že majú na krku všetko to, o čom som hovoril na tomto jednom príklade, to padá pod koberec. Nosné je: Aha, oni majú!
Samozrejme, je to pravda, ale majú všetko uvedené s rizikom. Majú riziko, že si najali alebo nedajbože postavili búdu na zmrzlinu, do nej si zohnali dve dievčatá, ktoré teda, verme tomu, platia a príde do toho také pekne daždivé leto, ale tá investícia a tie nakúpené suroviny a tak ďalej, tie už niečo stáli. A samozrejme, že je oveľa ľahšie pracovať pre potravinový servis poskytovaný inštitúcii, ktorá je pod krytím, ktorá proste bude, ktorá nezávisí na sezóne, a musím povedať, že v tomto zmysle je treba vidieť i ten druhý pohľad.
A ak sa kolega Kolesík pýtal, kto sú to "my"? No kolega Zajac mu odpovedal, že "my" to sme my - OKS. Ale zároveň ja, ktorý sa v tej veci predsa len trošku hýbe, vie, že "my" sú aj ľudia, ktorým načúvame. "My" je ten kolega z Levoče, "my" je ten iný kolega z oblasti Pohronia, tí všetci, s ktorými som takto rozprával, a mnohí ďalší jednoducho sú tiež "my". Ak pracujete v kultúrnej inštitúcii, ktorá má štátom krytý rozpočet, nie je ich už veľa a často tie mzdy i pre veľkých hercov či operných spevákov nie sú primárne možno adekvátne, tak každopádne vedia, že toto majú isté. Ak si džezmen a nezoženieš si biznis, tak sa nikto nepýta, z čoho budeš žiť a kde budeš hrať. Nič nemáš pätnásteho na účte. I to je rozdiel medzi jednými a druhými. A preto som sa dotkol nepeknej snahy vzbudzovať závisť  - tí si zarobia. Lebo, ako tu správne zaznelo, to sa dostávame do roviny - "Hanka Zagorová je sympatický děvče, ale má šestset tisíc.". Áno, pretože sú ľudia, ktorí zarobia tým, že naplnia štadión: všetka česť! Nikto hádam nebude spochybňovať Demitrove, česť jeho pamiatke, zárobky, lebo ich získal tým, prečo sa rozhodol a čo dokázal. Každý z nás mohol od desiatich rokoch chodiť ráno v zime, v tme na štadión a trénovať. Nerobili sme to a nestali sme sa Demitrami. Takže pokiaľ ide o to, že či je, tu to padlo, superhrubá mzda alebo čokoľvek mantra SaS, povedal by som k tomu jedno: z hľadiska názoru nás - a teraz poviem v rámci Kolesíkovho "my", nás OKS - nikdy nie je kritériom, čo je čia mantra a kto s čím išiel do volebného boja. Obvinenia, že my vytĺkame politický kapitál, si dovolím odmietnuť. Pretože s nami je to tak, že nech zastávame akékoľvek názory, vavríny neprinášajú a platí pre nás viac ako pre kohokoľvek iného: "ni zisk, ni slávu". Ale aj tak si myslíme, že máme právo a povinnosť vo vzťahu ku kolegovi z Levoče a z Horného Pohronia, vo vzťahu k vinárom a dani, že máme  jednoducho právo na názor, i keď nám možno neprináša ani lásku, ani popularitu najbližších kolegov v koalícii, ale nerobíme to nikdy preto, že je to niekoho mantra alebo nemantra .
Ja sa napríklad domnievam, že v rámci mnohých potrebných vecí, ktoré reforma zavádza, za ktoré stojí za to bojovať, je tam ten háčik, že sa to zabalilo do balíka, ktorý mne pripomína úlohu typu - potrebujeme po hrozných, rozbitých a vŕzgajúcich a smradľavých autobusoch kúpiť nové, ktoré budú mať taký motor, aby bola úspora pohonných hmôt, ale pozor, fungovať to bude len vtedy, keď budú zelenej farby so žltým pásom na boku. A toto, s dovolením, OKS odmieta. Myslíme si, že na tej reforme je veľmi veľa dobrého a pozitívneho, ale trvanie na každom bode reformy tvrdiac, že bez toho ten autobus nepôjde. Že ak ten pás nebude žltý, ale zelený a farba nebude zelená, ale modrá, tak, že to nepôjde, toto sa nám, s dovolením, nezdá. Takže sa domnievame, že napriek tomu, čo som tu teraz hovoril, stojí za to pracovať ďalej s týmto materiálom, stojí za to uvážiť všetky uvedené veci a myslím si, že záverečný výsledok môže byť posunom pre túto krajinu dobrým smerom. I keď uznávam  výhradu kolegu neprítomného bývalého štátneho tajomníka, že sú pochybnosti. Áno, pochybnosti sú a na pochybnostiach sa hýbe svet. A ak sa pochybnosti naplnia, bude opäť na nás alebo na našich nástupcoch, aby vec napravili. Ale jedna vec je istá, ak budeme stáť v trasovisku, ktoré tu panuje, ktoré nás vo veľmi významných parametroch našej ekonomickej budúcnosti zaraďuje na nie chvályhodné,  pozitívne a obdivuhodné miesta v svetových rebríčkoch, a keďže sme krajina, ktorá je proste závislá na tom, aby bola v tomto smere dobrá, tak jednoducho si nemôžeme podľa mňa dovoliť odhodiť to a zotrvať v tom trasovisku, v akom sa v mnohých oblastiach - zdravotníctvo, parciálne školstvo i táto oblasť - vyskytujeme.
To znamená, že tvárou v tvár toho, čo Európu čaká, tvárou v tvár toho, že budúca lepšia Európa sa nebude podľa mňa formovať podľa toho, kto bol ako pripravený ísť do šialenej podpory gamblerov, ale podľa toho, kto bude schopný a pripravený prácou a podmienkami pre tú prácu byť v elitnom klube. A Slováci sú, chvalabohu, nie hádam rovno Nemci, ale predsa pracovití. A som hlboko presvedčený, že tak ako Volkswageny z Bratislavy obstoja v konkurencii Volkswagenov z klasickej "matky Volkswagenov", tak ako U.S. Steel v Košiciach produkuje dobre, je to dôkazom, že táto krajina vie pracovať. A ešte raz hovorím, táto krajina neleží pod cyprišmi a nepije ouzo, tak ako niektoré iné. A ak sa zamyslím nad tým, čo tzv. liberálno-tolerantno-demokraticko a neviem aká Európa bola ochotná urobiť z prostého interview českého prezidenta, hovorím prostého interview českého prezidenta, tak každý, kto si to interview prečítal, neviem si predstaviť, že by niečo namietol, aj keď tak urobil grécky premiér. Pretože tam nebol problém, kto koľko leží pod cyprišmi, tam bol len problém, že nemôže byť v menovej únii s pracovitým Nemeckom. A ja dúfam, že nemáme Nemecko nasledovať v tom, že budeme zachraňovať, povedal  by som , ani nie pracovitých Nemcov, ale úplne iné nemecké štruktúry, ale že ich máme nasledovať v pracovitosti a v pripravenosti držať sa toho, čo by sme mali mať na štandarde prezidenta republiky a čo platí pre Slováka: Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.

S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ľubomír Petrák, Peter Šuca.
Poprosím všetkých, ktorí ešte chcú niečo povedať, čo sa netýka tohoto bodu, aby tak urobili mimo sálu. Páni poslanci, poprosím o pokoj, aby mohli tí, ktorí chcú reagovať na predrečníka pokojne vystúpiť.
Pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.