23. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem len upozorniť členov výboru pre hospodárske záležitosti, že mimoriadnu schôdzu budeme mať o 13.00 hodine v miestnosti tohto výboru. Ďakujem pekne.

Pán predseda Šebej.

Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, chcem vám pripomenúť, že cez obedňajšiu prestávku máme zasadnutie výboru s témou Sýria, príde pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Zvolávam poslanecké grémium na 11.25 hodinu, vyhlasujem zároveň krátku prestávku v rokovaní a poprosím potom, aby sme pokračovali v rokovaní napriek stretnutiu členov poslaneckého grémia. Ďakujem pekne.

(Zasadnutie poslaneckého grémia.)

(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Štefanec, za poslanecký klub SDKÚ – DS. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku zákonu o kolektívnom vyjednávaní.
Slovensko je za vlády Roberta Fica druhé najmenej konkurencieschopné medzi všetkými európskymi krajinami, dámy a páni. Tento fakt sme sa dozvedeli minulý týždeň. A je jasné, že je tomu tak predovšetkým kvôli aktivitám a zákonom, ktoré presadzuje súčasná vláda. Bohužiaľ, vôbec ma neteší, že sme mali pravdu, keď sme takto argumentovali, keď sa tu rušila rovná daň, neúmerne zvyšovali dane, odvody, zhoršoval sa Zákonník práce.
Keď sa pozrieme, z čoho sa skladá konkurencieschopnosť, vidíme, že 17 % celkovej konkurencieschopnosti tvorí pracovnoprávna legislatíva. Zhoršil sa Zákonník práce a momentálne sa ide zasahovať do kolektívnych zmlúv. Tento zákon je zlý, tento zákon je škodlivý a tento zákon nepotrebujeme. Je nezmyselné, aby sme zasahovali do slobody podnikania, do slobodnej vôle ľudí, ktorí sa rozhodnú, ako chcú realizovať svoje zámery. Tento zákon ide proti zdravému rozumu. A tento zákon je postavený na zvrátenej boľševickej ideológii, že všetko má byť riadené zhora. Tento zákon chce prikazovať zhora zamestnancom a zamestnávateľom, čo majú robiť. Je to choré, je to škodlivé.
Celkom ma zaujala argumentácia vo vládnych materiáloch, keď sa hovorí, že vlastne vláda nevie, aké to bude mať dosahy, pretože, dovolím si vám citovať, „počet dotknutých podnikateľských subjektov, na ktorých by sa rozšírila záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, nie je možné uviesť vzhľadom na to, že nie je možné predpokladať, pri koľkých kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa dôjde k rozšíreniu ich záväznosti". Vláda teda nevie, aké to bude mať dosahy, koľko firiem, firmičiek sa to bude týkať a koľko ľudí to postihne, vieme ale dnes, že nám stúpla nezamestnanosť a je jasné, že keď vláda presadí tento zákon, tak zamestnanosť sa nezlepší, práve, naopak, nezamestnanosť bude opäť stúpať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, je to zrejme pravda.
Podľa evidencie na ministerstve práce dnes máme uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví. Napríklad ale v odvetví strojárstva sa zamestnáva celkovo 150 tisíc zamestnancov, z toho 30 tisíc bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami priamo. Čiže vidíme, a myslím, že to aj kolega Mihál spomínal, že napríklad len v tomto odvetví vieme vyčísliť 120 tisíc zamestnancov, ktorí tým budú postihnutí. Ale ako sama vláda priznáva, nepozná dopady tohto zákona.
Ďalšou absurdnosťou je, že keď máme dnes 12. septembra, vláda navrhuje účinnosť zákona od 1. júla. Čiastočne pán minister k tomu hovoril v úvodnom slove, keď sa vyjadril, že sám navrhne posunúť účinnosť tohto zákona od 1. januára budúceho roka. Ale podstatu to nemení, dámy a páni. Podstata je v tom, že vláda nevie, čo predložila, keďže do Národnej rady prišiel ten zákon neskôr, ako navrhovala vláda jeho účinnosť.
Zdá sa mi, dámy a páni, že vláda má stabilne problémy s predkladaním dokumentov. Včera sme sa dozvedeli, že im dokumenty píše finančná skupina. A dnes to vyzerá tak, ako keby skopírovali odborársky dokument a zabudli takisto zmeniť dátum. Máme teda vládu, ktorá zastupuje nie záujmy občanov, ale záujmy lobistov. V tomto prípade je to evidentné.
A v tomto prípade je to ďalší zo zákonov, ktorý neprešiel sociálnym dialógom. Neprešiel dohodou sociálnych partnerov, pretože sociálni partneri, zamestnávatelia majú zásadné výhrady. A vyjadrili zásadný nesúhlas. Na tomto stanovisku sa nič nezmenilo, aj keď pán minister, ako sme ho počuli v úvodnom vystúpení, hovoril o akomsi približovaní. Nie je tomu tak. Nie je tomu tak, pretože zásadný nesúhlas sa nezmenil.
Je zaujímavá aj história vývoja tohto zákona, pretože podobný zákon, takmer identický, predložila prvá vláda Roberta Fica ešte v roku 2007. V tom čase som bol jeden z tých, ktorí sa podpísali pod návrh na predloženie tohto zákona na Ústavný súd. Ústavný súd doteraz o tom nerozhodol. Jeden z dôvodov bol preto ten, že vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Ale, samozrejme, sme si všimli, že podobný zákon svojho času mali aj v Českej republike, kde Ústavný súd sa vyjadril veľmi jasne o protiústavnosti takéhoto legislatívneho paškvilu. Sme tu teda opäť v situácii, keď nám rastie nezamestnanosť. Ako vieme, konkurencieschopnosť nikdy nebola taká zlá, ako je dnes, a vládu ju takýmito nezmyselnými návrhmi len a len ďalej prehlbuje.
Komu to pomôže.
No tento zákon ide naozaj proti zdravému rozumu, pretože sa má týkať aj tých ľudí, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, a brutálne zasahuje do slobody podnikania. Predstavme si, že máme firmu, ktorá zamestnáva trebárs 25 ľudí na východe Slovenska, má podnikateľský zámer, ktorý chce realizovať, ale zrazu sa dozvie, že podmienky, ktoré si dohodla so svojimi zamestnancami, nemôže realizovať, pretože príde niečo zhora. To je absurdné. Prídu také podmienky, ktoré nemôže splniť a bude nútená práve ľuďom zhoršiť podmienky alebo ich prepustiť, pretože nebude môcť naplniť príkazy, ktoré prišli zhora, a podmienky, o ktorých rozhodol niekto iný. Je to úplne absurdné. Preto to najviac postihne ľudí v odľahlých regiónoch. A keby to vláda presadila, zvýši regionálne rozdiely.
Najviac to poškodí takisto malých podnikateľov, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov a ktorých potrebujeme najviac podporiť. Možnože trošičku si vláda toto nebezpečenstvo uvedomuje, keď hovorí o výnimke pre firmy do 20 zamestnancov. Ale to je už náznak, tento zákon že ozaj nie je dobrý a že je škodlivý. Hovoril o tom aj pán poslanec Mihál, ktorý tu navrhol hranicu 50 zamestnancov. Toto je, samozrejme, rozumnejší návrh, ale najrozumnejšie v tejto chvíli, čo sa môže udiať, je, dámy a páni, nepokračovať v tomto návrhu zákona.
Preto aj na základe uvedených argumentov takisto predkladám procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto zákona, tento zákon škodí občanom Slovenska, škodí najmä tým občanom, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria hodnoty.
Dovoľte mi ešte uviesť pár poznámok k tomu, čo hovoril na začiatok pán minister. Hovoril o akejsi férovej súťaži. Lenže realita je presne opačná. Táto legislatíva poškodí súťaž, pretože nivelizuje súťaž. Obmedzuje súťaž medzi podnikateľmi, ktorá je prirodzená a ktorá je motorom rastu.
Dokonca som presvedčený, že tento zákon ide aj proti sociálnemu dialógu, pretože znižuje hodnotu sociálneho dialógu na firemnej úrovni medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Sociálny dialóg je potrebný a je kľúčový preto, aby boli spokojní aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. Ale keď dôjde k takejto dohode a zrazu niekto zhora prikáže, že to tak nemôže byť, tak je absurdná situácia, že vlastne zhoršuje to sociálny dialóg ľudí, ktorí sa dohodli. Vláda teda nerešpektuje sociálny dialóg a dokumentuje to nielen tou filozofiou tohto zákona, ale tým vôbec, že presadila napriek vôli sociálnych partnerov tento zákon do parlamentu.
Ak sa bude tento zákon realizovať, tak sa nemôžeme čudovať, že na Slovensku bude trend taký, na aký sme si zvykli za vlád Roberta Fica, že sa budeme ďalej zadlžovať, že budeme mať vyššiu nezamestnanosť a že bude klesať životná úroveň. Preto jediným riešením je nepokračovať v tomto zákone a zmiesť takéto nezmysly zo stola, kým je čas. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov, posledná pani poslankyňa Tomanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, jednoducho trošku si možno odporujete, pretože uvádzate aj vy, aj vaši kolegovia, že to postihne firmy, ktoré sú malé. No nepostihne ich to, lebo je tam tá výnimka v tej kolektívnej zmluve do tých 20 zamestnancov.
Potom rozprávate, že jednoducho ministerstvo nevie, aký bude dopad. Neviem, aký dopad myslíte, pretože záležitosťou kolektívnej zmluvy a každej zmluvy je to, že sa musia dohodnúť obidve strany. Čiže nemôže platiť kolektívna zmluva, a už nie kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ak sa skutočne nedohodnú obidve strany, teda aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. Následne potom ešte skúma tieto možnosti, nielenže to automaticky prejde na ďalšiu firmu, či to prejde na ďalšiu firmu v odvetví, komisia ministra práce. Takže nie je to celkom tak.
A naozaj je potrebné, aby tí občania mali trošku vyššie sociálne zabezpečenie a štandardy, predsa stále rozprávame, že sa chceme priblížiť Európskej únii. Ďakujem.

Pani poslankyňa Šedivcová.

Ja by som len chcela pripomenúť, že pri účinnosti zákona sa akceptovala požiadavka sociálnych partnerov, pretože toto pán kolega Štefanec vo svojej rozprave pripomienkoval, napádal.