58. schôdza

Ďakujem.S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zajac. Pokiaľ nikto iný sa nehlási s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán poslanec.

Vážený pán kolega Hudacký, chcel by som súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že musíme robiť opatrenia pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti. To znamená, aj s tou myšlienkou, s ktorou prišla vláda, s myšlienkou tzv. pozitívnej diskriminácie, že v tých okresoch, ktoré majú vysokú nezamestnanosť, musíme prijať určité opatrenia, sa dá súhlasiť, aj preto, že my dvaja spolu sme už v roku 2012 navrhovali v zákone o službách zamestnanosti okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. My sme ju vtedy definovali ako 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby podnikateľ, a to je jedno, či je malý alebo veľký, či zamestná jedného nezamestnaného, 10, 100, 3-tisíc nezamestnaných, systémovo nárokovateľne mal právo a boli mu odpustené sociálne a zdravotné odvody, ktoré odvádza za zamestnanca. Čiže už v roku 2012 sme to spolu takto navrhovali, ale aby to bolo systémovo a nárokovateľné, aby to mohol dostať aj ten malý živnostník, aj veľký podnikateľ, aj ten, ktorý viacej ľudí zamestná.
Tak ako to rieši vláda v tomto návrhu zákona, to nie je systémové opatrenie, naozaj, ak ministerstvo dopravy bude robiť akčné plány pre tieto okresy. Ja chápem, že cez radu tam budú mať zastúpené aj samosprávy, ale zhora sa bude robiť akčný plán. A na základe tohto akčného plánu budú môcť samosprávy, regionálne agentúry čerpať určité eurofondy.
A čo sa týka investičnej pomoci, žiaden malý podnikateľ nepôjde cez zákon investičnej pomoci. Toto nie je systémové opatrenie. Pre vládu má byť jedno, či dvadsať podnikateľov zamestná po dvoch štyridsať ľudí alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Hudacký má slovo.

Ja sa len veľmi krátko vyjadrím. Samozrejme, takéto systémové riešenia by boli určite urobili ďaleko viac už za tie štyri roky, ktoré sme ako keby premárnili za toto obdobie, pretože je všeobecne známe, a ja myslím, že niektorým politikom to stále nedochádza, že podnikatelia vytvárajú pracovné miesta, a nie nejaký zákon len taký sám osebe. Alebo inštitúcie vládne či verejné inštitúcie ako keby vytvárali pracovné miesta. Vôbec to nie je tak. Podnikatelia vytvárajú pracovné miesta. Ak nevytvoríme dobré podnikateľské prostredie v tých regiónoch, v tých okresoch, ktoré sú slabé, ktoré skutočne majú vysokú nezamestnanosť nikdy tam nedosiahneme nejaké dobré hospodárske výsledky, tí ľudia budú odchádzať, budú utekať z týchto regiónov. A, samozrejme, to naďalej bude zvyšovať, zväčšovať tieto disparity medzi jednotlivými regiónmi. Takže v každom prípade to je len toľko na dôvažok toho, čo som vlastne už hovoril vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Bagačka. Má slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tak ako povedal môj kolega Zsolt Simon, teda pochádzame zo spoločného okresu Rimavská Sobota, ktorého teda sa bytostne dotýka tento návrh zákona. A preto aj ja si teda považujem za povinnosť v krátkosti vystúpiť a povedať niekoľko vecí, už aj kvôli sebe, ale aj kvôli ľuďom, ktorých v našom kraji zastupujem a s ktorými mnohokrát zdieľam to dobré aj to zlé. Teda jedná sa hlavne o okresy, ktoré sú či už Rimavská Sobota, ale aj okresy, ktoré sú vedľa, blízko. A to je Revúca, Poltár, ale v určitej časti aj Veľký Krtíš, Brezno.
Skôr teda ako aj sa vrátim k zákonu ako takému, možno by bolo treba povedať v krátkosti aj príčiny, ako vlastne sme sa dostali aj do takýchto problémov ako regióny. A tým pádom treba zájsť do deväťdesiatych rokov, keďže sú to regióny, kde severnejšia časť bola väčšinou priemyselne zameraná a tá južnejšia bola zameraná na poľnohospodárstvo. Takže hlavne v tých deväťdesiatych rokoch naše regióny doslova zarezal najmä teda od mesta Rimavská Sobota dole, hovoríme tomu na Maďare, útlm poľnohospodárstva ako takého. A zase od Rimavskej Soboty hore aj po Hnúšťu, Tisovec bol to útlm strojárstva, chemického priemyslu, ale aj baníctva. A konkrétne pre našu Rimavskú dolinu bol to teda riadny úder, z ktorého sme sa teda doteraz nespamätali.
Po čase tam niektoré podniky ako tak sa pozviechali, ale už s oveľa menším počtom v tých deväťdesiatych rokoch zamestnancov a niektoré z nich v privatizácii skončili ako ZŤS Rimavská Sobota, cukrovar, pivovar v Sobote. Ale aj u nás chemická fabrika, ktorá zamestnávala vyše 2-tisíc ľudí, dnes ich má možno 30. A postupne nasledovala teda aj doba, keď sa priemysel a aj obyvateľstvo a celé to odborno v rámci toho obyvateľstva reštrukturalizovalo a zostalo zopár podnikov, zostalo zopár družstiev, ale narastal teda eminentne počet nezamestnaných. A v tých časoch sa aj v našom okrese hýbal ten počet nezamestnaných dobre nad 30 %. Vtedy dosť často sa zvyklo hovoriť, že trh vyrieši všetko a že trh si nájde cestu a podobne. Boli sme vtedy naozaj dosť zúfalí. A ešte k tomu prišli aj ďalšie iné také podrazy, najmä pre takéto regióny, ako sme my, či už to boli jednotlivé podniky v priemysle, ale napríklad aj delimitácia malých nemocníc za ministra Zajaca, to bola pre náš región napríklad taká riadna sekera do chrbta. Ale týkalo sa to aj iných (napríklad Revúca, Krupina, Štiavnica, Zlaté Moravce, Krompachy, Svidník). Z nich dopadli niektoré lepšie, niektoré horšie. No mnohokrát sme teda aj dumali, čo teda ďalej robiť. Mnohí ľudia odtiaľ odchádzali. Tam sa množila čierna práca drevopriemyslu, zväčšoval sa počet dlhodobo nezamestnaných. Tým teda nechcem povedať, že v súčasnosti je to ideálne, preto sa snažíme a prijímame aj tento zákon, no vtedy, teda v ráme rokov 2003, 2004, 2005 sme boli dokonca naozaj na dne, dokonca podľa mňa až pod dnom. A preto keďže nemyslím si, že úplne všetko trh vie vyriešiť, tak sme sa pustili ako samosprávy aj do budovania priemyselných parkov. Bolo to aj u nás, bolo to v Rimavskej Sobote, ale bolo vlastne po celej republike. A niektoré tie priemyselné parky fungujú celkom fajn. Tie ktoré tam tak nefungujú, je to možno aj preto, že nemajú investorov, nevedeli ich dotiahnuť, ale aj tak aj mojim kolegom starostom alebo primátorom patrí česť, pretože každý v tom čase, keď bola na to možnosť, tak tie priemyselné parky sa snažil urobiť preto, aby boli pre ľudí, aby sa zvýšila zamestnanosť a aby sa táto situácia nezhoršovala.
Pre náš región bolo v tom čase dobré a podstatné, že prišla automobilka KIA, ktorá so sebou doviedla aj ďalších svojich subdodávateľov, a preto sme nadviazali aj my kontakty s kórejskou spoločnosťou YURA, ktorá sa etablovala na slovenskom trhu. No nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa rozhodla spustiť prevádzku v Hnúšti a následne aj v Rimavskej Sobote. Bolo to v rokoch 2006 a 2007. Ale nebolo by to, teraz sa dostávam k tej pomoci ako takej s tým, že aj v regiónoch máme mnoho múdrych, šikovných ľudí, lebo na takéto veci jednoducho treba už aj pomoc štátu. A tú sme chvalabohu dostali s tým, že či Hnúšťa, ale aj Rimavská Sobota dostala podporu z ministerstva hospodárstva na rekonštrukciu, kúpu hál. By ani sa s nami nerozprával náš partner v tomto momente, pretože potreboval rýchlo vyrábať, bez toho, že by sme neboli dostali vtedy pomoc od vlády Slovenskej republiky. A vtedy som prvýkrát spoznal aj kolegu Maroša Kondróta ako predsedu hospodárskeho výboru. Tak pre nás sa podarila obrovská vec, pretože do troch-štyroch rokov v Hnúšti pribudlo nových tisíc pracovných miest a v Rimavskej Sobote nových 1 200 pracovných miest. Neboli to síce miesta nejako veľmi sofistikované, ale chvalabohu naozaj aj za ne. A preto je potrebné a preto je potrebné prijímať aj takýto zákon, pretože ja nehovorím, že musí všetko vyjsť, ale keď vyjde z desiatich investícií jedna investícia, my sme na to zvyknutí, chvála Bohu aj za ňu. A tým pádom aj náš priemyselný park sa rozširoval. A v súčasnosti má päť investorov a zamestnáva cez 1 200 pracovníkov. Takže dostali sme tú injekciu, ktorú sme potrebovali od štátu. Následne napríklad bolo treba zabezpečiť, bolo nevyhovujúce stravovanie. To znamená, dostali sme vtedy aj malú podporu aj od ďalšej vlády, keď bol minister Juraj Miškov a štátny tajomník Martin Chren. Takže v tomto momente trebárs fungujeme, mnohé priemyselné parky fungujú menej, z nich niektoré úplne majú problémy, ale vždy treba poďakovať tým ľuďom, ktorí sa o to usilovali. A aj tento zákon možno aj takýmto priemyselným parkom alebo obciam a regiónom, kde sa nepodarilo až tak dovliecť toho investora a etablovať ho tam, v tomto pomôže.
Len tak pre ilustráciu. V rámci podpory z ministerstva hospodárstva sa dalo vcelku pekne vypočítať, že tie novovzniknuté pracovné miesta štátu vrátili tú investíciu do necelých troch rokov na odvodoch, keby tí ľudia mali byť nezamestnaní.
A teraz k samotnému zákonu.
Niektorí tu spomínali, ako je to merateľné, čo všetko bude a podobne. Samozrejme, ide o to, zlepšiť situáciu v týchto regiónoch, pokúsiť sa znižovať postupne nezamestnanosť, pokúsiť sa najmä nám, čo máme ako viaceré takéto okresy problém, nejako pritiahnuť aj dlhodobo nezamestnaných ľudí, lebo to je jeden zo základných problémov aj v našich regiónoch, aj v našom okrese. Ale zákon vytvára nejaké prostredie, nejaké možnosti, toto nie je to, že teraz prijmeme zákon a všetko sa vyrieši. To asi nikto z nás si nemyslí. Ale pokiaľ nedáme možnosť, tak ťažko by sme čakali na nejaké výsledky.
Tento zákon beriem ako takú možnosť a ponuku aj pre investorov, aj pre ľudí, ktorí sú z nášho regiónu, možnosť nájsť sa v niektorom tom programe alebo v niektorom tom uznesení. Na tento zákon teda nadväzuje aj uznesenie vlády, ktoré je podrobnejšie. A je tam mnoho vecí, ktoré môžu zaujímať či investorov, našich, zahraničných. A vždy keď bola tam aj pracovná skupina, čo si veľmi vážim, to znamená, že nebol ten zákon pripravovaný len tak od stola, že niekto si to zmyslel, ale bolo to niekoľko stretnutí s pracovnou skupinou, kde počúvali nás, či samosprávu, štátnu správu, mimovládne organizácie, konkrétne v Sobote, také aktívne bolo Občianske združenie Naša Sobota, ale aj miestne akčné skupiny podnikateľov, poctivo niekoľko dní si zapisovali veci a vzniklo niečo, čo môže dávať základ na to, aby sme možno v tomto zmysle postúpili ďalej.
Teda aj vďaka týmto rokovaniam, myslím si, ten zákon dáva to, čo som vždy zdôrazňoval pri tých rokovaniach, že pokiaľ chceme do nášho regiónu nejakého investora, tak tie benefity a tie podmienky musia byť zjavne lepšie, ako sú v iných okresoch, a určite lepšie, ako je to v teraz platnom zákone, a preto možno môže byť polemika, či to má byť 200-tisícová investícia, 10 pracovných miest alebo 2 pracovné miesta.
Samozrejme, niekde sa to nastavilo, teraz je, samozrejme, veľmi dôležitá úloha na ministerstve dopravy, ale nemenej dôležitá úloha je na regiónoch, aby pripravili materiály, ktoré budú slúžiť ako podklad tým akčným plánom. Ja by som bol veľmi rád, pokiaľ by tie akčné plány vznikli čo najskôr. Konkrétne my v našom okrese Rimavskosobotskom sme mali už niekoľko stretnutí, aj po tom rožňavskom stretnutí, keď bol tam teda aj pán premiér, keď sa to vlastne tak predstavilo. Mali sme niekoľko stretnutí v rámci Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu, Občianskeho združenia Naša Sobota, miestnych akčných skupín, kde už máme v podstate pripravený taký základný materiál, ktorý pomenúva naše silné, slabé stránky, kde teda sú problémy, ktoré hlavne by sme potrebovali riešiť, či je to priemysel, či je to poľnohospodárstvo, cestovný ruch, ale aj problematika rómska. Takže v tomto ohľade my ako okres, si myslím, sme pripravení hneď vstúpiť do nejakých tých prvých rokovaní a poskytnúť všetky materiály ministerstvu, aby sme čím skôr dospeli k nejakým ďalším riešeniam.
A bolo tu aj spomínané, teda či tí investori prídu alebo neprídu. No budete sa diviť, posledné mesiace práve už len tým, že sa o tom začalo hovoriť, ešte teda nebol ani napísaný ten zákon, sa viacerí, či niekedy menší, niekedy väčší, ale aj zahraniční , ale aj domáci investori chodia tam častejšie, pýtajú na dané podmienky. Samozrejme, budem rád, pokiaľ prijme sa zákon, bude podrobnejšie rozpracovaný, aj nejaké tie vyhlášky, aby bolo jasné, kto koľko môže získať v prípade investovania v našom regióne.
Samozrejme, tu je ďalšia úloha vlády. To je tá dopravná infraštruktúra. Dnes ráno som prvýkrát išiel po časti desaťkilometrovej od Kriváňa po Vígľaš. Myslím, že v dohľadnej dobe bude aj ďalšia časť spustená tohto úseku diaľnice. Je veľká škoda, že vlastne obchvat Zvolena ako taký sa dostal možno niekde znova na nejakú štartovaciu čiaru, čo trošičku opäť sťaží možno tú dopravu. Ale určite to bude znamenať ďalšiu veľkú pomoc s tým, že v rámci Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu v spolupráci aj s primátorom Košíc Richardom Rašim sme mali už dve stretnutia, ktoré boli aj so zástupcami ministerstva, kde sa jednalo hlavne o dopravnú infraštruktúru. A teda zaujíma nás predovšetkým tá časť po Rimavskú Sobotu. Košičanov hlavne od Rožňavy po Košice. A dostali sme materiál, kde je naozaj rozpísané pekne, aj dátumovo, ako by sa malo ďalej v tomto pokračovať. A ďalšia priorita, ktorú teda od nás aj ministerstvo chcelo, aby sme si to povedali, tak tá naša časť je pokračovanie, to znamená dosť ťažký úsek medzi Kriváňom a Lovinobaňou, to by už veľmi pomohlo, keby to bolo dobudované, no a, samozrejme, Košičanov hlavne zaujíma Soroška a táto časť.
Takže myslím si, že to, že prišiel ten zákon teraz, môže mať na to niekto akýkoľvek názor. Je dobré, že je tu. A tým chcem len povedať, že tomuto predchádzalo nie týždeň, nie dva týždne, ale viac mesiacov stretnutí a rokovaní.
Takisto si myslím, že nesúhlasím, že je to nesystémové riešenie. Je to zákon systematický, v ktorom sa niekto môže nájsť, nemusí nájsť. Môže sa ten zákon určite možno do budúcna vylepšiť, nikto nemá patent na rozum, ale to je nejaký základ, môže slúžiť za základ a ja verím, že z toho si mnohí vyberú.
Takže v regiónoch vieme my naozaj veľa urobiť, máme mnoho šikovných ľudí, no niektoré zmeny tam jednoducho potrebujú aj pomoc štátu. Ja som vďačný za to, že prišiel takýto zákon. Určite aj my a určite aj moji kolegovia v iných okresoch, ktorých sa to bude týkať, spravia všetko pre to, aby tie materiály boli pripravené čím skôr a aby sme možno v dohľadnej dobe snáď videli už výsledky, o ktorých teraz debatujeme, či budú alebo nebudú. To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zajac. Pokiaľ nikto iný sa nehlási s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Zajac.

Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán kolega Bagačka. Bolo to dobré vystúpenie, až mi je ľúto, že možno nevystupujete častejšie v pléne Národnej rady, a preto bolo dobré to vystúpenie, že ja verím vám konkrétne v úprimnú snahu, keďže pochádzate z takého okresu, že snažíte sa nájsť spôsob riešenia pre takéto okresy s vysokou nezamestnanosťou, v tom bolo vaše vystúpenie dobré a v to vám verím, ale to samotné riešenie mne pripadá také, ako to povedal ten Černomyrdin, že my sme to chceli urobiť lepšie a ono to dopadlo ako vždy.
Keď rozprávate o tom, že samospráva sa podieľala, bude sa podieľať na tých akčných plánoch, že štátna správa, ministerstvo dopravy ako je v zákone, ministerstvo sociálnych vecí, oni nájdu to riešenie, tie akčné plány v tom, aby v konečnom dôsledku znížili nezamestnanosť v tom okrese, lebo o to by nám malo spoločne všetkým ísť, tak ja sa obávam, že to dopadne ako vždy, že akčné plány budú urobené tak, aby spriateleným starostom, nechcem spomenúť rovno smeráckych starostov, sa prispelo na nejaký cyklistický chodník, alebo spriateleným podnikateľom, ktorí požiadajú o investičnú pomoc, prispelo sa na tú investičnú pomoc. Preto to nazývame nesystémové opatrenie, pretože malo by to byť nastavené tak, že živnostník povie, že zamestná piatich alebo troch, alebo desiatich ľudí nezamestnaných z úradu práce a on nemá čas vybavovať papiere. Živnostník podnikateľ, ktorý je skutočným zamestnávateľom, nemá čas vybavovať papiere na nejaký investičný stimul, keď zamestná troch alebo štyroch, alebo piatich ľudí, ale aby dal takéto oznámenie, zmluvu na úrad práce a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Bagačka.

Ja len v krátkosti zareagujem. Zatiaľ nikto nikdy v tomto od deväťdesiatych rokov neprijal systematickejší zákon, ako je tento. Možno nebudete súhlasiť s tým, ale ja si myslím, že je to tak.
Slová akčný plán nemusia sa páčiť každému, ani mne, ide o tú podstatu, či v tom materiáli bude to, čo tam má byť, a či tí, ktorí sa zaviazali ho plniť, ho aj splnia. A kým to nezistíme, dovtedy je to vždy len možno, ak, tak by. Ďakujem.